Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/6/2026 3826010053 23. 02. 2026 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2026:3826010053.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 26T/6/2026 Okresný súd Prievidza, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2026 takto rozhodol: 26T/6/2026 Súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, spod obžaloby, pre skutok v obžalobe prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza v obžalobe pod sp. zn. 1Pv 408/25/3307-33 právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 02.10.2025 v čase okolo 18:00 hodiny v Prievidzi na Ulici E. cesta, na nádvorí bytového domu číslo XXXX/XX, A. A. F., kde sa nachádzali D. F., G. F., mal. H. L., mal. I. J., ml. D. K. a D. F., pristúpil k poškodenej maloletej B.Ž. (2016) a bez predchádzajúceho konfliktu jej uviedol slová „zabijem teba, aj celú tvoju rodinu, bratov, aj rodičov“, na čo maloletá poškodená neodpovedala a v strachu o svoj život ušla za matkou poškodenou A. L., kde jej zreprodukovala vyhrážky obvineného, čo aj u poškodenej A. L. vyvolalo obavu, pričom v strachu zavolala na linku 158, avšak toho istého dňa skutok neoznamovala na políciu a dňa 03.10.2025 v čase približne o 11.00 hodine, počas toho, ako poškodená A. L. išla s poškodenou maloletou B.Ž. (2016) skutok oznámiť na políciu sa stretla s obvineným pred vstupom do objektu „Spokojnosť“ v Prievidzi na Ciglianskej ceste 2643/8F, kde sa v tom čase nachádzali M. K., ml. D. C. a ml. N. O., obvinený na otázku poškodenej A. L., že prečo sa im vyhráža, uviedol „daj mi pokoj, choď do pi*e“, po čom mu poškodená A. L. uviedla, že ide na políciu, na čo sa obvinený poškodenej A. L. vyhrážal slovami „choď a potom uvidíš“, čo v poškodenej A. L. iba umocnilo už predtým nadobudnutý strach o život a zdravie seba a svojej rodiny po predchádzajúcich vyhrážkach obvineného zo dňa 02.10.2025, pretože skutok nie je trestným činom. odôvodnenie: 26T/6/2026 Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Prievidza pod 1Pv 408/25/3307-33, zo dňa 23.01.2026, doručenej dňa 26.01.2026, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., samosudca nariadil a bolo vykonané hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluch obžalovaného, podľa § 135 ods. 1 Tr. por., § 270 ods. 2 Tr. por. bola prehratá výpoveď obzvlášť zraniteľnej osoby – mal. poškodenej C. P., vykonaný výsluch mal. svedkyne I. J., svedka D. C., G. F., D. F., Q. P., poškodenej A. L., podľa § 270 ods. 2 Tr. por. prehratý záznam priemyselnej kamery Mestskej polície z miesta činu, hlásenie na linku 158, prečítaná zápisnica o výsluchu svedkov D. K., mal. H. L., N. O., A. F. z prípravného konania, nižšie uvedené listinné dôkazy a pripojené spisy a zistil tento skutkový stav, podstatný pre rozhodnutie o merite veci. Obžalovaný je slobodný bezdetný. Pre skutkom pracoval v spol. Brose Prievidza, k tomu si brigádnicky privyrábal. Cíti sa byť nevinný. Matka mal. poškodenej má s ním dlhodobo problém, robí intrigy. On tvrdí, že to trvá odkedy mala o neho záujem a chcela sexuálny styk, no on ju odmietol. To malo byť v máji 2024. Poukázal aj na to, že mal problémy s ich rodinou, bol aj za to odsúdený, no ani vtedy nepodal trestné oznámenie v onej veci poškodený, ale A. L.. On bol dňa 02.10.2025 pri pingpongových stoloch, rozprával sa so F. a potom s nimi aj odišiel. On vnímal maloletú poškodenú, ale len okrajovo, bola tam s inými dievčatami, nevenoval sa jej. Hovoril že sa aj priblížila a o odsunul ďalej, to malo byť ešte predtým, ako bol pri stoloch. Z prípravného konania bola prečítaná časť jeho výpovede, kde uviedol, že si ani nevšimol, že by sa tam mal. C. nachádzala. So F. sa rozprával o bežných veciach, práci, no spomenul aj že či vedia, že bol zavretý. Na druhý deň ako išiel si ráno kúpiť raňajky a potom pomáhal vykladať tovar pri centre Spokojnosť, bol tam aj svedok O. a C., tak za ním prišla matka poškodenej, že prečo sa vyhrážal jej dcére, on si ju nevšímal, nadávala mu, on síce bol nahnevaný no držal sa, aj mu povedala, že ho dá zavrieť, len vtedy jej vulgárne odvetil nech mu dá pokoj a ide do p... On tam vtedy D. C. nevidel. Ešte uviedol, že D. C. a A. L. sú dobré kamarátky. On sa neskôr počas výkon väzby dozvedel, že ho L. ohovára, e mal aj jej dcéru obchytkávať. Podľa § 270 ods. 2, § 135 ods. 1 Tr. poriadku bol prehratý videozáznam o výsluchu maloletej poškodenej C. Ž. „MOVI0000.avi“ zo 4.10.2025 13.31 č.l. 46-49 vrátane CD, kde táto uviedla, na otázku, kde sa incident stal, že na pingpongáči. Tam boli len chlapci a dievčatá, jej kamošky a oni sa na ňu kukali, že čo to rozpráva a tak sa jej zastali ako aj jej mamu, boli tam D. K. a H. L. alebo F.. Na sugestívnu otázku čo urobila, keď jej aj jej mame a otcovi hrozil obžalovaný zabitím uviedla, že išla to povedať mame a cítila sa zle. Na otázku čo potom čo spravil obžalovaný čo urobil keď jej to povedal, uviedla, že on povedal.. „Ja som sa pýtala, že prečo nadáva na nás a on povedal no a čo teraz..“ Bola vystrašená. Na výzvu, aby sa vrátila k tej situácii, na čo myslela, uviedla, že „Oné P. a takto, že nás zabije a tak a nadávky škaredé“. Malo sa to stať večer, a rozprával, že tí P. a takto. Poškodená A. L., matka mal. C., na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola u D. C., večer za ňou prišla dcéra a povedala jej, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že zabije ju s mužom aj chlapcov. Bola hotová z toho. Ona bola u C. potom ešte asi polhodinu. Ona potom volala na políciu, tam jej povedali, že má ísť vec oznámiť. Išla na druhý deň. D. to nepovedala, aby sa s obžalovaným nepobili. Na druhý deň išla akurát na políciu, keď zbadala obžalovaného. Bola tam aj D. C. s kočíkom. Obžalovaného sa pýtala, prečo sa vyhrážal jej dcére, že čo to má znamenať. On jej začal nadávať. Na to mu povedala, že ho ide udať a on odvetil, že chod a uvidíš. Oni v živote obžalovanému nič nespravili, nevie prečo sa k nim tak správa. Dcéra sa bála, že obžalovaný príde a zabije ich. Obžalovaného považuje za psychopata. Od decembra do času skutku spolu nekomunikovali, len jej robil grimasy, keď ju videl. Poprela, že by od neho v minulosti chcela sex. Na druhý deň, ako bola na polícii, volal jej manžel, tak mu o tom povedala, on mal doma vypité potom spolu von sedeli na lavičke a keď obžalovaného zbadal išiel za ním. Tvrdila, že na políciu telefonovala s tým, že sa dcére vyhrážal, že ju otca a P. zabije. Súd vykonal výsluch maloletej svedkyne I. J., ktorá primerane veku poučená vypovedala, že bola pri pingpongových stoloch so sestrou D., bola tam aj H. L. a C.. Rozprávali sa. Pri ďalšom stole bol ujo A. (obžalovaný) a pani L. a jej muž (F.). Ona nepočula o čom sa dospelí rozprávajú no začula obžalovaného hlasnejšie povedať, že zabije. To nehovoril C., on s C. ani ona s ním nehovorila. Potom sa ale C. rozplakala, nepýtala sa jej prečo a potom C. odišla. Na začiatku výsluchu uviedla, že C. začala plakať, lebo sa bili jej bratia. S C. už nie sú kamarátky, nevie prečo. Z prípravného konania sa čítala časť
výpovede, kde na otázku keď sa jej A. B. vyhrážal, ako hneď potom reagovala C.? Ona to išla povedať mame. Ona sa len začala báť, že ju zabije a ona začala plakať. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátorky, obhajoby, obžalovaného prečítanej zápisnice o výsluchu svedka maloletej D. K. z 26.11.2025 čl. 61-63, táto uviedla v prípravnom konaní, že prišla na pingpong, kde bola malá C., jej kamarátka. Bol tam aj A. B. a hovoril, že nejaká cigánka ho dala zavrieť a že mu kričala že bude fajčiť k...t v base a ona bude fajčiť k...t. Ako tam prišla, tak on išiel hore k L.. Ona nevie či sa C. vyhrážal, počula len čo uviedla. Nepamätá sa či sa s C. rozprával. C. bola bez nálady a bolo jej do plaču. Ona sa jej aj pýtala čo sa stalo no nechcela jej to povedať. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátorky, obhajoby, obžalovaného prečítanej zápisnice o výsluchu svedka A. F. čl. 64-65 z 9.2.2025, tento uviedol, že bol pri pingpongových stoloch, počúval hudbu a nič iné nevnímal. O obžalovanom počul, že má silné nervy a niekedy mu prepína. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátorky, obhajoby, obžalovaného prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne mal. H. L. čl. 68, táto uviedla, že prišla s mamou ku pingpongovým stolom na Ciglianskej ulici v Prievidzi. Bol tam A. B. a začal rozprávať mamine, že či si pamätá, že ho dali do basy P.. Maloletá C. bola vtedy kľudná. Peter niečo povedal ale nie konkrétne jej a ona sa ozvala, že čo povedal. Ona to nepochopila. Potom A. niečo kričal a ona sa rozplakala a odišla. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátorky, obhajoby, obžalovaného prečítanej zápisnice o výsluchu svedka mal. N. O. čl. 75-76 z 9.1.2026, tento uviedol, že sa stretol so svedkom C. a išlo do obchodu. Mohlo byť okolo obeda. Prišiel za nimi A. B. a bavili sa. Potom prišla A. L. a začala kričať na B., že ho ide udať, že prečo sa vyhrážal tej malej. Potom jej B. povedal, aby nekričala a odišiel. Nebola tam žiadna iná osoba (k otázke na D. C.). Svedok D. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného B. pozná, občas si boli zacvičiť, či zahrať futbal. Bol s Obžalovaným a N. (O.), pri komunitnom centre. Pomáhali vykladať tovar čo prišiel, potom sa rozprávali. Za obžalovaným prišla A. L., začala mu vulgárne nadávať, obžalovaný jej len povedal nech ide preč. On sa obžalovaného na dôvod nepýtal, nebavili sa o tom neskôr, prečo tam prišla. Svedkyňa G. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa zhovárali pri pingpongových stoloch s obžalovaným jej mužom a bola tam aj jej dcéra H.. Obžalovaný spomínal, že bol napadnutý P. pri obchode, ona mu len hovorila, že ona to nevidela hoci bola doma. Rozprával normálne, nikomu sa nevyhrážal, s deťmi nekomunikoval ani si ich nevšímali. Ona si všimla C., no tá bola s inými dievčatami od nich ďalej. Nevidel ju plakať, oni odišli skôr s obžalovaným k nim domov. Ona obžalovaného pozná, považuje zo za rodinného priateľa. Vie že mal už niečo so P., no nebola toho svedkom. K jeho povahe bola čítaná časť výpovede z prípravného konania zo 04.10.2025. Tam uviedol, že je celkom kľudný, kým ho niekto nevyprovokuje, vtedy je agresívny, najmä ak mu niekto nadáva na rodičov, lebo tí už zomreli. Alkohol pije málokedy. Vie že má stále s niekým problém, stále sa s niekým háda, ale ona sa do toho nestará, ona sa konfliktom vyhýba, to sú všetko konflikty čo sa odohrávajú v harmónii (útulok). Svedok D. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretol s obžalovaným, bola tam aj svedkova manželka a dcéra. Zhovárali sa. Všimol si aj C. tá, bola pri pingpongovom stole a zhovárala sa s dievčatami čo tam boli. Oni s nimi nekomunikovali. Obžalovaný im hovoril, že v minulosti mal problémy so P., že ho v minulosti napadli. Nik nerozprával hrubo, nenadával. Zhovárali sa 15-20 min. a potom išiel obžalovaný k nim na kávu. Z prípravného konania sa prečítala časť, kde tvrdí, že kým tam boli nič na rodinu poškodenej nevravel, keď odišli nevie či niečo vravel. To vysvetlil tak, že nevie či sa tam obžalovaný z kávy nevrátil. Svedok Q. P., otec poškodenej mal. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel z práce, dozvedel sa od manželky, ktorá bola na polícii, po telefóne, že obžalovaný sa vyhrážal jeho dcére. On ho potom vo vyhľadal, a hoci ten popieral, že by sa jeho dcére hrozil, dal mu facku. Potom sa od dcéry dozvedel, že obžalovaný hovoril, že Žigmundov spraví. Obžalovaný za ten čas, odkedy ho prepustili z výkonu trestu s ich rodnou nekomunikoval do času skutku. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý zvukový záznam – hovor na linku 158 z č.l 121a. Hlásenie poškodenej A. L. bolo prijaté dňa 02.10.2025 o 18.38 hod. Táto uviedla, že s ním (B.) už mala konflikt,
lebo napadol jej syna a muža a bol za to zavretý. Bola jej malá dcéra vonku a hovorí jej akurát, že vulgárne na nich nadával, že škaredo a neviem čo, že my sme ho dali zavrieť a debiliny. Pýtala sa ako to má riešiť, keď im náhodou niečo spraví. Uviedla, že to nehovoril jej ale dcéra. Oznamovateľka sa ho bojí. Bolo jej odporučené, aby išla vec oznámiť na obvodné oddelenie. Uviedla, že on je veľký a fetuje, bojí sa aby chlapci nechodili von. Dcéra má len 9 rokov a prišla je žalovať. Pýtala sa či môže ísť podať oznámenia zajtra, lebo je po nočnej. Oznamovateľka sa bojí, aby ich nenapadol, ak zistí, že ho udala. Lebo on je taký, že zoberie nôž a pichne. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý videozáznam vydaný Mestskou políciou Prievidza (D. C.) dňa 03.10.2025, v čase, ktorý bol považovaný prítomnými stranami za rozhodný: od. 18:01 hod do 18:24 hod. Za prítomnosti obžalovaného a matky maloletej poškodenej boli identifikované osoby na záberoch v okolí pingpongových stolov a pri žltej budove napravo od nich. Kamera je otočná, len cca dva pohľady z viacerých smerujú k stolom, nedá sa tak vidieť nepretržitý dej pri stoloch. Obžalovaný je na zábere pri stoloch najskôr o 18:02:21 kedy sa rozpráva pri vzdialenejšom zo stolov s osobami – F., má hnedé nohavice. Mal. C. tam v tom čase nevidno, objavuje sa na zábere v čase 18:04:02 kedy je opretá pri vzdialenejšom stole smerom k dievčatám, ktoré sú pri bližšom a rozprávajú sa, obžalovaný v tom čase stále hovorí pri tom stole so F.. Obžalovaný aj mal. poškodená sú teda zrejme v tom čase pri tom istom stole, každý však z inej strany, avšak maloletá je otočená k iným osobám pri bližšom stole, nevidieť, že by navzájom komunikovali. V čase 18:05:47 obžalovaný odchádza so F., maloletá je už pri bližšom stole otočená ku kamere chrbtom, stále blízko ostatných dievčat. Maloletá C. je na záveroch ešte do 18:09 pri stoloch, potom prejde k žltej budove napravo na ceste sa zhovára s dvoma ženami v čase 18:13 aj 18:16, potom ešte o 18:20:35 je s nimi naľavo od stolov na tráve. K uvedenému bola oboznámená aj fotodokumentácia vyhotovená z videozáznamu na č.l. 90-94. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/85/2024-209 z 20.12.2024 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, e/ Tr. zák. a bol, mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutku sa dopustil voči poškodeným I. a Q. P. dňa 30.08.2024 pričom skutok vnímala aj družka Q. P. - A. L.. Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh prokurátorky na výsluch svedkyne D. C. z dôvodu, že mala svedčiť o skutočnosti, ktorá bola dostatočne objasnená už vykonanými dôkazmi. Je potrebné uviesť, že priamo svedkom skutku z 02.10.2025 nebola o tomto skutku vypovedalo viac svedkov aj priamo účastných. Jej účasť na rozhovore obžalovaného s poškodenou L. dňa 03.10.2025 bola sporná, pričom by bol len ďalším z radov dôkazov, ktorý riešil vetu, ktorú mal obžalovaný predniesť, s ktorou sa súd vie vyporiadať v rámci dokazovania aj bez jej výsluchu. Naviac, ako je zrejmé, svedkyňa a matka maloletej sú kamarátky, jej výpoveď je hodnovernosťou obdobná, ako výpoveď F. vo vzťahu k obžalovanému. Súd nevykonal výsluch svedkyne C. L., pretože ide o ďalšieho svedka, ktorý nebol svedkom skutku, ale sprostredkovaného podania skutku maloletou poškodenou. Z rovnakého dôvodu nevykonal obhajobou navrhovaný výsluch svedkyne M. K., pričom táto mala hovoriť v podstate o rovnakej situácii. Opäť je dôvodné domnievať sa (pokiaľ súd posudzoval nutnosť ich výsluchu z obsahu výpovedí v prípravnom konaní), že ide o ďalšie s radou svedkýň, ktoré nevypovedajú rovnako o skutočnosti, ktorú mali v rozhodnom čase vnímať totožne. Opätovný výsluch mal. Poškodenej súd nevykonal, pretože pôvodný bol dostatočne podrobný, vykonaný kontradiktórne a ide o obzvlášť zraniteľnú osobu. Záverom súd uvádza, že ku skutku bolo vypočutých dosť svedkov – v prospech obžaloby aj obhajoby, obzvlášť svedkovia priamo účastní, napriek tomu je v takejto skutkovo jednoduchej veci – či niečo a čo povedal obžalovaný maloletej - toľko verzií, že možno dôvodne pochybovať o motívoch a vierohodnosti, alebo schopnostiach vnímať a reprodukovať zažité udalosti u každého jedného vypočutého. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k právnemu záveru, že sa síce stal skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v tom zmysle, že skutočne obžalovaný v blízkosti maloletej poškodenej sa vo vzťahu k rodine, ktorej bola členom vyjadroval vulgárne a rovnako na ďalší deň poškodenej A. L. povedal vulgárne nech odíde a ak pôjde na políciu, že uvidí, avšak takéto vyjadrenia, nie sú trestným činom, nejde ani o konanie majúce povahu priestupku. Z vykonaného dokazovania nevplýva záver v rovine rozumnej istoty, že dňa 02.10.2025 okolo 18:00 hod na mieste skutku pri pingpongových stoloch obžalovaný komunikoval s maloletou poškodenou C.
P. v tom zmysle, že sa jej úmyselne hrozil smrťou jej či jej rodine. Hoci maloletá takto popisovala skutok, jej svedectvo nepotvrdzuje nik z prítomných osôb na mieste skutku. Hoci je potrebné prihliadnuť na vek dieťaťa, ktoré malo v čase skutku deväť rokov, súd sa musel aj vyporiadať s tým, že dieťa sa o podstatnej časti spontánne vyjadrilo v podstate jednou vetou a jednou odpoveďou na sugestívnu otázku, pričom vypovedala, že sa hrozil jej – v tom zmysle, že s ňou komunikoval, keď sa jej hrozil – čo ale nepotvrdil žiaden svedok. Obžalovaný a svedkovia F. vyslovene popierajú aj to, že by obžalovaný vyslovil nejaké nadávky či slová ako zabiť a pod. Mal. I. J. počula len slovo „zabiť“ poprela, že by obžalovaný komunikoval s maloletou poškodenou. Mal. H. L. tvrdila, že obžalovaný začal rozprávať mamine, že či si pamätá, že ho dali do basy P.. Maloletá C. bola vtedy kľudná. A. niečo povedal ale nie konkrétne jej a ona sa ozvala, že čo povedal. Ona to nepochopila. Potom A. niečo kričal a ona sa rozplakala a odišla. Svedok F. nepočul vôbec nič. Čo je podstatné nik zo svedkov nevedel podrobnejšie ba temer vôbec zreprodukovať slová, ktoré mal o P. hovoriť obžalovaný F.. To preto, že nik ich rozhovoru nevenoval dostatočnú pozornosť, čo je aj logické, lebo okrem dospelých F. nebol účastný tohto rozhovoru, len stál opodiaľ. Súd dospel k záveru, že obžalovaný hoc sa zrejme vyjadroval pri súkromnom rozhovore na adresu P. aj vulgárne, nijak vedome takto nehovoril s úmyslom hroziť sa maloletej poškodenej, ktorá sa tam nachádzala s kamarátkami. Jedine z dôvodu, že si bola vedomá zlých vzťahov jej rodiny s obžalovaným – aj ako dieťa zrejme vnímala postoj svojich rodičov k obžalovanému, tak týmto slovám venovala pozornosť, a tak ako aj povedala matka maloletej na linke 158, išla požalovať, že na rodinu vulgárne nadával – čo opäť reprodukovala primerane svojmu veku. Ani z kamerových záznamov nič nenasvedčuje tomu, že by obžalovaný priamo komunikoval s maloletou poškodenou, zo záznamu nevyplýva nič svedčiace o nejakom náhlom narušení situácie, v ktorej sa ocitli osoby na dvore pri pingpongových stoloch, žiadny rozruch, utešovanie a pod. Sama poškodená sa tam nachádza ešte o štvrťhodinu po odchode obžalovaného. Súd je toho názoru, že deväťročné dieťa, ktoré je konfrontované s hrozbami smrťou od dospelej osoby, by ďalej v kruhu kamarátov nepostávalo a potom sa nemotalo a nekomunikovalo s inými osobami, ale utekalo sa zdôveriť domov. Za povšimnutie stojí, že tak maloletá poškodená, ako aj svedkyňa mal. L. vypovedali o tom, že mal. poškodená sa mala obžalovaného pýtať čo hovoril, čo samo o sebe na čo jej mal povedať podľa maloletej poškodenej, že „čo teraz“... To samo o sebe znamená, že maloletá poškodená je pomerne na svoj vek komunikatívna, nebojácna a nie zakríknutá. Je možné, že maloletá mimo záber kamery nejako takto reagovala a obžalovaný ju okríkol, no ani to by neznamenalo, že sa jej priamo vtedy hrozil smrťou a jej rodine, pretože z výsluchu samotnej maloletej vyplynulo, že sa tak malo udiať až na záver, ako reakcia na slová o P.,. Opäť nik nesvedčil o tom, že by dieťa práve v pri tom verbálne atakoval vyhrážkami. Naopak z kamerového záznamu vyplýva, že odchádza so F. pokojne a maloletá tam v tom čase opodiaľ postáva pri stoloch pri rozhovore s dievčatami. Pri verbálne páchaných trestných činoch sa kladie dôraz na to, aby samotná hrozba smrti či ťažkej ujmy bola spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu, čo predpokladá dôraz na zistenie formulácie hrozby, ale aj na to, aby bola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel doručiť hrozbu priamo osobe, ktorej patrí, čo aj sprostredkovane – každopádne úmyselne. Vzájomné vzťahy obžalovaného a rodiny mal. poškodenej sú zlé, z dokazovania však vyplynulo, že obžalovaný rodinu poškodenej mesiace nijak nekontaktoval a nekomunikoval s nimi. Existuje vysoká miera pravdepodobnosti, že maloletá C. len vypočula súkromnú komunikáciu obžalovaného so F. s vulgarizmami v určitej podobe na adresu jej rodiny o čom sa išla potom zdôveriť matke a tá, tak ako aj v skoršej trestnej veci si dané vyložila ako vyhrážky smerujúce jej samej a jej rodine a využila príležitosť vec ohlásiť na polícii – pričom je celkom zrejmé z hlásenia na linku 158, pôvodne vôbec nie ako hrozby smrťou. Pokiaľ ide čiastkový útok z 03.10.2025 , tu priebeh skutku v rozhodnej časti súd po dokazovaní nepovažoval za sporný. Súd dospel k záveru, že išlo medzi obžalovaným a poškodenou A. L. o vzájomne vulgárnu krátku komunikáciu, ktorej iniciátorom bola poškodená, čo len dosvedčuje záver, že vo vzťahoch medzi rodinou poškodenej a obžalovaným nejde o žiadne jednostranné obavy z ujmy zo strany obžalovaného, ale prosté schválnosti a vzájomnú averziu. Poškodená evidentne nemá z obžalovaného žiadny strach, keď ho sama oslovuje a vyhľadá, dokonca zvažovala, kedy o incidente s dcérou a obžalovaným povie druhovi a to nie preto, že mala strach z obžalovaného, ale aby to nešiel jej druh s obžalovaným „riešiť“. Otec maloletej poškodenej a zároveň druh jej matky aj tak napokon obžalovaného sám napadol a dal mu facku, k čomu mu stačilo sprostredkované svedectvo družky o vyhrážkach dcére. Súd je toho záveru, že spájanie slovného spojenia, že „ak vec pôjde oznámiť na políciu, tak uvidí“, s nejakou dôvodnou hrozbou, keď táto komunikácia bola iniciovaná samou
poškodenou a ako vyplynulo z dokazovania obojstranne vulgárna, vskutku dôkazom toho, že v tomto prípade je inštitút trestného oznámenia a trestný čin nebezpečného vyhrážania používaný účelovo na riešenie obyčajných medziľudských problémov. Takáto neurčitá „hrozba“ vyslovená dvoch osôb, ktoré voči sebe nepožívajú úctu a rešpekt nemá žiaden potenciál vzbudzovať dôvodnú obavu o život, zdravie či ťažkú ujmu. Pretože súd dospel k záveru, že komunikácia obžalovaného o rodine P. bola súkromná, nebola určená maloletej poškodenej, nenarušujúca intenzitou verejný poriadok, len maloletou poškodenou odpočutá, jej presný popis je neznámy, a pretože komunikácia s poškodenou A. L. na druhý deň iba vulgárna obojstranne a opäť súkromná, súd nedospel k záveru, že by obžalovaný svojím konaním spáchal trestný čin alebo čo i len priestupok, preto ho spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Poučenie: 26T/6/2026 Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.