Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/47/2026 3826010482 06. 07. 2026 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2026:3826010482.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 06.07.2026, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. XXX, zamestnaný, slobodný, je
v i n n ý, ž e :
dňa 27.04.2025 v čase asi o 12:20 hod. v Bošanoch na ulici Staničnej viedol nákladné motorové vozidlo značky Fiat Ducato, evidenčné číslo C., kde pred rodinným domom č. 6 porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/ a § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám a pri predchádzaní vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km/h na 1 a 1,5 m v ostatných prípadoch, a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/, písm. w/ citovaného zákona, pričom spôsobil dopravnú nehodu, a to tak, že počas vedenia vozidla v danom mieste nezaregistroval a nevidel cyklistu D. E., ktorý viedol elektro-bicykel značky KTM v rovnakom smere jazdy po ulici Staničnej v obci Bošany, v dôsledku čoho došlo k ich vzájomnej zrážke, kedy pravým spätným zrkadlom motorového vozidla značky Fiat Ducato zachytil cyklistu, pričom v dôsledku nárazu došlo k pádu cyklistu D. E. na vozovku, kedy v dôsledku dopravnej nehody utrpel cyklista - poškodený D. E. zranenia, a to zlomeninu ľavej jarmovej kosti, prednej steny čelustnej dutiny a vonkajšej steny očnice, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 (päť) až 6 (šesť) týždňov, teda: inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal: prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/, písm. m/, písm. n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest v sume 800 (osemsto) €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 04.06.2026 na tunajšom súde obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 06.07.2026, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, ľutuje svojho konania. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku, - vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin, - sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedala kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovaného o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku nebolo možné pokladať za zmenu jeho postoja, pričom obžalovaný sa k spáchaniu predmetného skutku doznal už v prípravnom konaní. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o výsluchu poškodeného D. E. zo dňa 19.09.2025 (č.l. 56-68) a zápisnice o výsluchu splnomocnenca poškodenej VšZP D. A. F. zo dňa 26.09.2025 (č.l. 71-74) postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to zápisy o dychových skúškach z č.l. 16, evidenčná karta vozidla z č.l. 19, evidenčná karta vodiča - obžalovaného z č.l. 20-21, vyčíslenie liečebných nákladov VšZP z č.l. 75, poverenie z č.l. 76, plná moc z č.l. 133, oznámenie SP z č.l. 136, oznámenie o poistnom plnení z č.l. 179-180, fotografia displeja MT z č.l. 181, pracovná zmluva z č.l. 183, lustrácia ZVJS z č.l. 204, odpis z registra trestov z č.l. 205, lustrácia GP SR z č.l. 206, lustrácia CESDaP z č.l. 207-209, lustrácia CDB z č.l. 210, správa o povesti od obce Borčany z č.l. 221, potvrdenie zamestnávateľa z č.l. 222. Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s návrhom prokurátora) ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska zavinenia ide o nedbanlivostné konanie obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevlastní žiaden majetok, príjem má cca 800 € v čistom. To auto Fiat Ducato predal otcovi za sumu 5.000 €, nemá žiadne úspory. Pracuje v autoservise od jeho 18 rokov. Pracuje na zmluvu. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je slobodný. Škoda bola poškodeným
nahradená v plnej výške zo strany jeho poisťovne. Je pre výkon jeho zamestnania nevyhnutné mať vodičské oprávnenie. Jeho zdravotný stav je dobrý. Pracuje pre zamestnávateľa D. D. MINA, jeho pracovná doba je od 08:00 hod. do 16:00 hod. pondelok až piatok. V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného D. E. z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 19.09.2025 (č.l. 56-68) k ním uplatnenému nároku na náhradu škody, kde poškodený uviedol, že žiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného uhradiť mu škodu, pričom škoda mu vznikla na elektrobicykli, ku ktorej výške sa aktuálne nevedel vyjadriť. Túto si bude uplatňovať cez zákonné poistenie vozidla. V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti VšZP D. A. F. z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 26.09.2025 (č.l. 71-74) k ním uplatnenému nároku na náhradu škody, kde táto uviedla, že dňa 27.04.2025 došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu zdravia ich poistenca D. E., kde v dôsledku tohto poškodenia zdravia mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú VšZP uhradila zmluvným poskytovateľom, kde náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavujú čiastku 2.098,87 €, k čomu priložili aj rozpis (č.l. 75). Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného a poškodeného (č.l. 16) vyplýva, že títo boli podrobení dychovej skúške dňa 27.04.2025 s negatívnym výsledkom. Z oznámení o poistnom plnení od poisťovne Kooperatíva (č.l. 179-180) vyplýva, že táto uhradila poškodenému D. E. ako náhradu za bolestné na základe lekárskeho posudku D. G. H. zo dňa 13.06.2025 sumu 12.192 € a poškodenej spoločnosti VšZP uhradila ako náhradu za regresný nárok sumu 2.098,87 €. Z fotodokumentácie displeja mobilného telefónu z č.l. 181 vyplýva, že obžalovaný dotazoval SMS správou poškodeného D. E., či jemu vyplatená náhrada za bolestné vo výške 12.192 € je pre neho postačujúca, kde poškodený uviedol, že si okrem tejto sumy nič iné neuplatňuje a súhlasí s uzatvorením zmieru. Z potvrdenia od zamestnávateľa obžalovaného D. D. D. zo dňa 30.06.2026 (č.l. 222) vyplýva, že obžalovaný ako ich zamestnanec potrebuje k výkonu svojho povolania vodičský preukaz. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, bezdetný, zamestnaný ako automechanik. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát postihnutý za spáchanie priestupku, v oboch prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy (dňa 22.07.2022 za bezpečnostné pásy - pokuta 10 €; dňa 16.11.2023 za porušenie dopravnej značky zákaz odbočenia - pokuta 40 €). Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy o povesti z miesta bydliska obžalovaného vyplýva, že obec neeviduje žiadne sťažnosti ani oznámenia na jeho osobu od spoluobčanov, jeho povesť je dobrá, aktívne sa zúčastňuje na obecných akciách, býva spolu so svojimi rodičmi. Súd pri uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil päť poľahčujúcich okolností, a to v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, kde dva evidované priestupky na úseku dopravy boli menej závažné), v zmysle § 36 písm. k/ Trestného zákona (pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, kde obom poškodeným bola uhradená škoda zo zákonnej poistky obžalovaného), v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), v zmysle § 36 písm. m/ Trestného zákona
(sám oznámil trestný čin príslušným orgánom, keď obžalovaný privolal policajnú hliadku bezprostredne po nehode) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti a pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby až na 1 rok. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale v neposlednom rade i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest peňažný, a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 800 €, pričom súd zároveň obžalovanému uložil aj náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu, ktorý trest rovnako považoval za postačujúci a primeraný. Tento trest súd považuje za dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa postavil kriticky k následkom svojej trestnej činnosti, ku skutku sa doznal, svoje konanie oľutoval, poškodeným nahradil spôsobenú škodu prostredníctvom svojej zákonnej poistky. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na okolnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne stratil možnosť napadnúť odvolaním výrok o vine za trestný čin mu kladený za vinu. Súd prihliadol i na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdom trestaný a bol dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky na úseku dopravy, ktoré aj podľa sankcie za ne uložené (v jednom prípade pokuta 10 € a v druhom prípade pokuta 40 €) boli menej závažného charakteru. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na okolnosť, že obžalovaný je riadne zamestnaný ako automechanik s príjmom cca 800 € mesačne. Súd tiež prihliadol k správe o povesti obžalovaného z miesta jeho bydliska, kde bol hodnotený kladne, vedie usporiadaný spôsob života. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i súdom určený peňažný trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto prokurátor navrhoval i uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na spodnej hranici trestnej sadzby. Za takýchto okolností, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade možno konštatovať, že takýto trest má nepochybne svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Na druhej strane však treba brať ohľad aj na zásadu individualizácie trestu a pri jeho ukladaní treba brať do úvahy všetky okolností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. I zo samotného ustanovenia § 61 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť ukladania tohto druhu trestu, preto nemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nemusí dôjsť. V predmetnej veci síce skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov obžalovaným síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jeho prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaný sa k spáchaniu skutku doznal, svoje konanie oľutoval, poškodeným škodu nahradil. Súd tiež poukazuje na okolnosti týkajúce sa osobného života obžalovaného, keď tento pracuje ako automechanik v spoločnosti D. D. MINA a podľa potvrdenia od zamestnávateľa obžalovaný pre výkon svojho povolania potrebuje vodičské oprávnenie, v opačnom prípade by o túto prácu prišiel, kde podľa svojho vyjadrenia je u tohto zamestnávateľa zamestnaný od svojich 18 rokov. Súd tiež poukazuje na okolnosť, že obžalovanému bezprostredne po skutku vodičský preukaz zadržaný nebol, pričom od spáchania skutku už uplynulo 14 mesiacov a obžalovaný naďalej používa denne motorové vozidlo a nedopustil sa žiadneho ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky. Taktiež súd poukazuje na zápis o dychovej skúške obžalovaného bezprostredne po skutku, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný bol síce dvakrát postihnutý za priestupky na úseku dopravy, išlo však o menej závažné porušenia pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ mu nebol zadržaný vodičský preukaz. Vzhľadom na tieto okolnosti preto súd u obžalovaného nepristúpil i k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Poškodení D. B. a VšZP si včas uplatnili nárok na náhradu škody, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo zákonného poistenia obžalovaného poisťovňou Kooperatíva bola poškodenému D. E. uhradená čiastka 12.192 € ako náhradu za bolestné na základe lekárskeho posudku D. G. H. zo dňa 13.06.2025 a poškodenej spoločnosti VšZP bola uhradená čiastka 2.098,87 € ako náhrada za regresný nárok, ktorú čiastku si aj spoločnosť VšZP v trestnom konaní uplatnila. Vzhľadom na uvedené preto súd o nároku poškodených na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko ich nároky považoval za uspokojené.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).