Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/79/2026 3826010696 16. 09. 2026 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2026:3826010696.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/79/2026
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 16.09.2026, takto rozhodol: 25T/79/2026
rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. D. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, j e v i n n ý, ž e : dňa 17.04.2026 v čase okolo 19:00 hodiny na mieste verejnosti prístupnom pred garážou č. XXXX v garážovej zástavbe od ulice F. D. F. F. G. C. D. C., po tom, ako poškodený H. I. nereagoval na jeho výzvu, aby prišiel k nemu, pristúpil do tesnej blízkosti poškodeného H. I., na čo poškodený z obavy vybral z vrecka slzotvorný sprej a strekol ho obžalovanému do tváre, po čom tento ustúpil dozadu so slovami, to si nemal spraviť, zabijem ťa a znovu sa začal približovať k poškodenému H. I., ktorý pred ním ustupoval do garáže, v ktorej sa vo vedre nachádzala odložená bejzbalová pálka, ktorú vzal do ruky a jedenkrát ňou udrel do hornej časti hlavy poškodeného J. J. nachádzajúceho sa v blízkosti poškodeného H. I., následne sa bejzbalovou pálkou zahnal na poškodeného H. I., ktorého najskôr zasiahol do ľavej ruky,
ktorou si poškodený H. I. kryl hlavu a pri ďalšom údere poškodeného H. I. udrel pálkou do prednej časti hlavy, po čom ho poškodený J. a poškodený I. spoločnými silami vytlačili z priestoru garážovej brány, kde spoločne spadli na zem, čím poškodenému H. I. spôsobil tržno-zmliaždenú ranu v čelovej vlasatej časti hlavy vertikálneho smeru dlhú 5 cm siahajúcu do podkožia, pomliaždenie strednej a vonkajšej strany ľavého predlaktia s rozsiahlym podkožným krvným výronom a opuchom a pomliaždenie s podkožným krvným výronom a s odreninou kože v spánkovej oblasti hlavy vľavo 3 cm nad ušnicou, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený H. I. obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu 20 dní, počas ktorých nemohol z dôvodu naloženia vysokej sadrovej fixácie vôbec používať ľavú hornú končatinu a poškodenému J. J. spôsobil tržno-zmliaždenú ranu šikmo prebiehajúcu 5 cm dlhú v čelovo temennej oblasti hlavy vľavo hlboko do podkožia a pomliaždenie s podkožným krvným výronom v oblasti ľavej ramennej kosti a ľavej lopatky, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený J. J. obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu 6 dní, počas ktorých mohol vykonávať hygienické úkony v oblasti hlavy len v obmedzenom rozsahu a nemohol ležať na ľavej strane tela, teda: fyzicky sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a súčasne inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal: prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného H. I., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom C. D. C., K. XXXX/XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: 25T/79/2026
Odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 20.08.2026 obžalobu na obvineného A. B. pod č.k. Pv 87/26/3301-70 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 16.09.2026, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a ľutuje svojho konania. Nakoľko obžalovaný súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku a i keď sa obžalovaný ku predmetnému skutku v prípravnom konaní vyslovene nepriznal, avšak na hlavnom pojednávaní na otázku súdu ohľadne jeho vyhlásenia o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu uviedol, že sa k nemu priznáva slobodne a dobrovoľne, nebol na neho robený žiaden nátlak. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2026 dokazovanie výsluchom obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 69/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 22.07.2026 (č.l. 126-154) v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 28, uznesenie z č.l. 29, opatrenie z č.l. 30, zápis o dychovej skúške z č.l. 81, zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 211-222, výzva na vydanie veci z č.l. 223-224, zápisnica o vydaní veci z č.l. 225, fotodokumentácia z č.l. 226-229, uznesenie z č.l. 231, zápisnica o vydaní veci z č.l. 251, výsledok orientačnej toxikologickej analýzy z č.l. 253, lustrácia zbraní z č.l. 265, lustrácia ZVJS z č.l. 301, správa o povesti obžalovaného z ÚVV Ilava z č.l. 357, odpis z RT z č.l. 362-363, lustrácia GP SR z č.l. 364-372, lustrácia CESDaP z č.l. 373-380, lustrácia CDB z č.l. 381-384. Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. V jeho konaní išlo o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že býva v C. D. C. s rodičmi, avšak po prepustení na slobodu chce bývať s priateľkou, s ktorou sa mu nedávno narodila dcéra. Pred vzatím do väzby pracoval v L., kde dosahoval príjem cca 3000 €. Po prepustení na slobodu by sa chcel vrátiť pracovať do zahraničia. Na Slovensko sa vrátil preto, lebo priateľka mala ísť rodiť. Alkohol nekonzumuje, užíva pervitín cca 4 roky, avšak nie stále. Má aj prestávky, keď je zavretý. V minulosti sa už liečil, a to aj dobrovoľne. Mal už uložené liečenie ambulantnou, ako aj ústavnou formou. Necíti sa byť závislý. Užíva lieky na srdce. Keďže má syna, ktorý už má 6 rokov a nedávno sa mu aj narodila dcérka, tak sa chce po prepustení o nich starať a chce aj podporovať svoju priateľku, táto chce s ním byť naďalej, chcel by jej aj pomáhať s výchovou maloletej, ako aj finančne. V L. vykonával stavebné práce. Zvažoval aj možnosť ísť žiť s rodinou do zahraničia. Zo znaleckého posudku č. 69/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 22.07.2026 (č.l. 126-154) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania predmetného skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti. Bola u neho zistená zmiešaná porucha osobnosti a syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok. Tempore criminis boli ovládacie schopnosti obžalovaného v dôsledku akútnej intoxikácie v miere forenzne nepodstatne, nevýznamne znížené, rozpoznávacie schopnosti boli u neho zachované v plnom rozsahu. Znalec nepovažuje pobyt obžalovaného na slobode za primárne nebezpečný z dôvodu, že tento netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru, je však u neho vysoké riziko recidívy. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie, a to ambulantnou formou, nakoľko obžalovaný o toto liečenie prejavil záujem, s ambulantnou formou liečenia výslovne súhlasil a verbalizoval náhľad na svoje problémy s návykovými látkami, vrátane pripustenia rizika zlého konca
pri pokračovaní v užívaní, pričom psychiatrickú ambulanciu v minulosti navštevoval aj nad rámec súdnej povinnosti dobrovoľne. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 211-222) vyplýva, že táto sa uskutočnila dňa 17.04.2026 v čase od 23:05 hod. do 23:55 hod. v C. D. C., v garážovej zástavbe nachádzajúcej sa na ulici F., M. N. XXXX, v rámci ktorej bola okrem iných vecí zaistená aj drevená bejzbalová pálka o dĺžke 55 cm označená ako stopa č. 7. Úkon bol riadne fotograficky zadokumentovaný. Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 251) vyplýva, že O. P. dňa 19.04.2026 o 17:30 hod. v C. D. C. dobrovoľne vydal 1 kus slzotvorný sprej zn. EXTREME POWER Police Type čiernej farby. Z výsledkov orientačnej toxikologickej analýzy u obžalovaného (č.l. 253) zo dňa 18.04.2026 vyplýva, že tento bol pozitívne testovaný na Amfetamín, Metamfetamín a Extázu. Zo správy od ÚVV Ilava o povesti obžalovaného zo dňa 08.09.2026 (č.l. 357) vyplýva, že obžalovaný sa v tamojšom ústave nachádza od 20.04.2026 a aktuálne je umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonu väzby v zmysle § 37 ods. 3 písm. c/ Zákona o výkone väzby. Jeho správanie a vystupovanie počas obdobia výkonu väzby je poznačené viacerými nedostatkami, napriek skutočnosti, že väzenské prostredie je mu dôverne známe. Obžalovaný bol viackrát disciplinárne potrestaný od menej invazívnych trestov (Pokarhanie) až po prísnejšie disciplinárne tresty (Celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, najskôr na dobu 3 dní, následne 4 dní a neskôr až na dobu 5 dní). Aj napriek tomu, je jeho správanie naďalej neadekvátne. Jeho hnev a agresia sú často neovládateľné, dôsledky jeho správania mu dochádzajú až s odstupom času. Jeho formy konania naďalej potvrdzujú nemožnosť akejkoľvek jeho nápravy, napriek ústretovému a pokojnému prístupu personálu, s menovaným je vždy vedená rešpektujúca a asertívna komunikácia, ktorá má na neho minimálny dopad. Príležitostné pozitívne reakcie obžalovaného (ospravedlnenia) sú len účelovým konaním, v žiadnom prípade však nie sú skutočnou snahou o nápravu jeho správania, keďže vo veľmi krátkej dobe a pravidelne menovaný pokračuje v negatívnych formách konania, čo u neho učebnicovo potvrdzuje zlyhanie preventívnej, dohovorenej roviny. Tiež dôsledky jeho neprimeraného správania (uloženie už štyroch disciplinárnych trestov), sú absolútne neúčelné, najmä vzhľadom na jeho disharmonickú povahu. Záverom sa v správe konštatuje, že obžalovaný si neplní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o priebeh jeho výkonu väzby nie je bezproblémový. Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má dve vyživovacie povinnosti, pred vzatím do väzby bol zamestnaný. Z lustrácie v systéme ZVJS vyplynulo, že obžalovaný je aktuálne vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol sedemkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky, a to i proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má v odpise z registra trestov evidovaných desať záznamov, pričom doposiaľ bol sedemkrát súdom trestaný (v dvoch prípadoch mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť, a to i takú, ako mu je aktuálne kladená za vinu, pričom v minulosti už bol viackrát trestaný i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a dve priťažujúce okolnosti, a to v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné
činy (oba prečiny), bolo potrebné postupovať v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladať úhrnný trest za čin najprísnejšie trestný, keď najprísnejšie trestným bol v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou 0 až 36 mesiacov. V zmysle § 41 ods. 1 tretia veta Trestného zákona ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich, kde v prípade druhého zbiehajúceho sa trestného činu, ktorým je prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba 6 mesiacov až 2 roky. Preto súd vychádzal z trestnej sadzby pre najprísnejšie trestný čin s najvyššou spodnou hranicou v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest je spôsobilý naplniť u obžalovaného tak zložku výchovnú, ako aj zložku individuálnej prevencie a tiež zložku represívnu. Zároveň takýto trest bude dostatočne odstrašujúcim aj pre iných potenciálnych páchateľov takejto trestnej činnosti, čím zároveň napĺňa i zložku generálnej prevencie. Pre záver súdu o potrebe uloženia obžalovanému len nepodmienečného trestu bola podstatná okolnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený aj za rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne kladená za vinu na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom ani táto okolnosť ho neviedla k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne stratil možnosť podať riadny opravný prostriedok do výroku o vine a zároveň sa za svoje konanie poškodeným na hlavnom pojednávaní ospravedlnil. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý má v odpise z registra trestov evidovaných desať záznamov, pričom doposiaľ bol sedemkrát súdom trestaný (v dvoch prípadoch mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť, a to i takú, ako mu je aktuálne kladená za vinu a v minulosti už bol viackrát trestaný i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu prihliadol tiež na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý bol sedemkrát priestupkovo postihnutý za rôzne priestupky, pričom päťkrát išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Prihliadol i na správu o povesti obžalovaného z výkonu väzby, v ktorej bol hodnotený negatívne, bol štyrikrát disciplinárne potrestaný a výkon jeho väzby bol hodnotený ako problémový. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na závery znaleckého posudku č. 69/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného zmiešanú poruchu osobnosti a syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, pričom jeho pobyt na slobode nie je primárne nebezpečný z dôvodu, že tento netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru, avšak podľa názoru znalca je u neho vysoké riziko recidívy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zohľadnil aj okolnosť, že tento má dve vyživovacie povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd považuje obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne za adekvátny, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa nielen zložku výchovnú a represívnu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd obžalovanému v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, kde znalec konštatoval u obžalovaného závislosť od viacerých psychoaktívnych látok. Znalec navrhol uloženie ochranného protialkoholického liečenia v ambulantnej forme, nakoľko obžalovaný o toto liečenie prejavil záujem, s ambulantnou formou liečenia výslovne súhlasil a verbalizoval náhľad na svoje problémy s návykovými látkami, vrátane pripustenia rizika zlého konca pri pokračovaní v užívaní. Súd sa s týmto odporúčaním znalca o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému stotožnil, avšak vzhľadom na ustanovenie § 74 ods. 1 Trestného zákona, tretia veta, v zmysle ktorého pokiaľ súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodložil, uloží ho ústavnou formou, v danom prípade súd nemal inú možnosť, nakoľko vyššie citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť obligatórneho ukladania ústavnej formy ochranného liečenia. Súd obžalovanému, ktorý už v minulosti bol dvakrát odsúdený za násilnú trestnú činnosť, a to aj rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne kladená za vinu, v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad, kde pri rozhodnutí o jeho uložení obžalovanému zohľadnil aj správu z aktuálneho výkonu väzby obžalovaného z ÚVV Ilava, v ktorej bol obžalovaný hodnotený negatívne, bol
už štyrikrát disciplinárne potrestaný, neplní si svoje základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby, v dôsledku čoho priebeh výkonu jeho väzby nebolo možné hodnotiť ako bezproblémový. Súd s prihliadnutím na účel tohto inštitútu, ako aj na osobu obžalovaného, na závažnosť ním spáchaného skutku a mieru jeho narušenia mu v zmysle § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka, ktorý považuje za postačujúci na dosiahnutie jeho účelu. V súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody poškodenými J. J. a H. I. súd konštatuje, že poškodený J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už v predmetnej trestnej veci nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatňuje, preto súd už o jeho nároku na náhradu škody nerozhodoval. Poškodený H. I. na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že si voči obžalovanému nárok na náhradu škody uplatňuje, pričom tento si síce v prípravnom konaní nárok na náhradu škody uplatnil včas, avšak nie riadne, nakoľko tento svoj nárok riadne nevyčíslil. Preto ho súd s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. V súvislosti s návrhom prokurátora, aby súd rozhodol aj o vrátení doličných vecí v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku, a to slzotvorného spreja poškodenému H. I. a bejzbalovej pálky poškodenému J. J., súd konštatuje, že o týchto doličných veciach rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: 25T/79/2026
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).