Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 23C/27/2026 3826201574 16. 04. 2026 JUDr. Dagmar Mičková ECLI:SK:OSPD:2026:3826201574.1
Uznesenie Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., 2/ F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX E., obaja zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXX/XX, XXX XX L. M. L. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom" vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. reg. „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov v 1. a v 2. rade voči žalovanej v celkovej výške 30.000,- eur s príslušenstvom, ktorá bude predmetom súdneho konania vo veci samej. II. Súd ukladá žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 30.000 eur. III. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V. Súd strany poučuje o tom, že zabezpečovacie opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2026 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom" vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. reg. „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej v celkovej výške 30.000,- eur s príslušenstvom. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalovaná ako predávajúca uzatvorila dňa 31.05.2017 so žalobcami ako kupujúcimi Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej žalovaná previedla na žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. L. M. L., obec: L. M. L., okres: L. M. L., zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu Bánovce nad Bebravou, ako byt č.X, na prízemí, vchod: XX v bytovom dome – obyt. dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX O. L. M. L. postavenom na parcele CKN č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 42/1206 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele C-KN č. XXX o výmere 357 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 42/1206 za kúpnu cenu v celkovej výške 30.000,- eur, ktorú žalobcovia vyplatili žalovanej spôsobom dohodnutým v článku III ods. 2. Kúpnej zmluvy. Na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva podanej žalovanou bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.11.2024 sp. zn. BN-4C/21/2023-376 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.01.2026 sp. zn. 19Co/9/2025-419 určené, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto návrhu, a to na poklade vyslovenia absolútnej neplatnosti vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému majú žalobcovia voči žalovanej pohľadávku z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy v zmysle ustanovení § 451 ods. 2 a 457 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v povinnosti žalovanej vrátiť žalobcom zaplatenú kúpnu cenu vo výške 30.000,-eur spolu s príslušenstvom. Žalobcovia majú obavu ešte pred začatím samostatného konania o zaplatenie ich peňažnej pohľadávky voči žalovanej z budúceho zmarenia exekúcie resp. úspešného vymoženia ich peňažnej pohľadávky, keďže vplyvom podanej žaloby o zaplatenie by mohlo dôjsť zo strany žalovanej k účelovému scudzeniu nehnuteľností alebo ich zaťaženiu iným záložným právom alebo inou ťarchou, alebo zaťažením a postihnutím nehnuteľností skoršími nárokmi ďalších existujúcich veriteľov žalovanej v rámci prebiehajúcich exekučných konaní voči žalovanej, v dôsledku čoho môže dôjsť k sťaženiu, obmedzeniu alebo zmareniu možnosti uspokojenia nároku žalobcov v exekučnom konaní. 3. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu: čiastočný výpis z LV č. XXXX, výpis z Centrálneho registra exekúcií žalovanej, Rozhodnutie číslo vkladu O. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2017, Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017, doklady o hotovostných vkladoch, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoCsp/28/2024 zo dňa 18.12.2024, Uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 8C/67/2025 zo dňa 04.08.2025, Uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11Co/81/2025 zo dňa 12.11.2025, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/9/2025-419 zo dňa 28.01.2026, Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. BN-4C/21/2023-376 zo dňa 20.11.2024. 4. Z listín predložených žalobcami 1/ a 2/ mal súd za osvedčené: 5. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. BN-4C/21/2023-376 zo dňa 20.11.2024 súd určil, že žalobkyňa (v predmetnom konaní žalovaná) je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. M. L., obci L. M. L., N. L. M. L., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN "C" č. XXX popis objektu "obytný dom" a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. reg. "C" č. XXX vo výške XX/XXXX-XX. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/9/2025-419 zo dňa 28.01.2026 súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. . 6. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres L. M. L., obec L. M. L., katastrálne územie L. M. L. súd zistil, že vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici J. K. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN "C" č. XXX sú žalobcovi a 1/ a 2/. V súčasnosti je na LV vyznačená plomba Z-421/2026 (Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva). 7. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií mal súd za osvedčené, že voči žalovanej je vedených 10 exekúcii. 8. Z priložených dokladov o hotovostných vkladoch súd mal za preukázané, že dňa 31.05.2017 bola zložená suma 5.000,00 eur v hotovosti na účet vedený v P. L., dňa 31.05.2017 suma 8.900,00 eur v hotovosti na účet vedený vo O. L., dňa 31.05.2017 suma 7.700,00 eur v hotovosti na účet vedený v J. L. a dňa 06.06.2017 suma 8.400,00 eur v hotovosti na účet vedený v D. D.. 9.
Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 20. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 22.
Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 23. Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. 24. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. 25. Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi. 26. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 29. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. 30. Súd má zato, že žalobcovia 1/ a 2/ predložili dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzujú obavu reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia. O tom, že môže dôjsť k sťaženiu vymáhateľnosti pohľadávok svedčí aj platobná disciplína žalovanej vo vzťahu k exekučným konaniam, súd má osvedčené že voči žalovanej sa toho času vedia viacero exekúcií. 31. Základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho nárokov v prípade výkonu rozhodnutia nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané, zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. 32. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného
splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci. 33. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný. 34. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. 35. Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 36. Z obsahu žaloby, pripojených príloh je zrejmé, že nie je vylúčená existencia pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej. Čo sa týka ďalšej kumulatívnej podmienky pre vyhovenie návrhu, súd konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ rovnako osvedčili aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená. Žalobcovia listinnými dôkazmi taktiež preukázali relevantnú skutočnosť, že ekonomická situácia žalovanej je toho času nepriaznivá (je voči nemu vedených viacero exekúcií), čo by mohlo mať v prípade, ak by žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok neuplatnili včas, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne dôsledky na uspokojenie a na výšku uspokojenia ich pohľadávky do výšky ktorej ju navrhuje zabezpečiť. Zároveň má súd za to, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevzniká ani zjavný nepomer v takom rozsahu, žeby to súd považoval za zjavne neproporcionálny a neprimeraný zásah do majetkových pomerov dlžníka - žalovanej. 37. Podporne súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/48/2016-123 zo dňa 09.02.2016, v ktorom tento okrem iného uviedol: “V prípade predbežných opatrení slúžiacich zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti (o ktorú v konaní ide),
ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva (ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“ 38. Súd výrokom II. v zmysle § 336 CSP v spojení s § 344 CSP uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 30.000 €, nakoľko súd lustráciou v súdnom registri zistil, že žaloba vo veci samej nebola do vydania rozhodnutia podaná a zároveň nariadeným zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba nebude v danej lehote podaná, súd aj bez návrhu zabezpečovacie opatrenie zruší. V prípade, ak bude žaloba v lehote stanovenej súdom podaná, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 39. Zároveň súd uvádza, že podľa ust. § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude zabezpečená pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 40. Zároveň súd poukazuje, že ak je žalovaná názoru, že dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pominuli, môžu podať na súd voči žalobcovi návrh na zrušenie zabezpečovacieho oparenia, o ktorej okolnosti súd žalovaných poučil. Toto zabezpečovacie opatrenie môže byť zrušené postupom v súlade s § 344 a § 334 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, keďže boli v konaní úplne úspešní vzhľadom na to, že súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V L. M. L., dňa 16.apríla 2026 JUDr. Dagmar Mičková sudkyňa