Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Em/2/2026 z 12. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 9Em/2/2026 3826201586 12. 08. 2026 JUDr. Beata Gešvantnerová ECLI:SK:OSPD:2026:3826201586.4

Uznesenie Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. X/X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Mäsiar, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 9/22, 971 01 Prievidza a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.- C., H. X, zast.: advokátska kancelária soukeník štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Strážnická 8141/5, IČO: 36 862 711, v konaní o výkon rozhodnutia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje výkon rozsudku Okresného súdu Prievidza 10P/48/2025-171 z 24.2.2026, právoplatného 24.3.2026. odôvodnenie: 1. Otec sa návrhom z 23.3.2026 domáhal výkonu rozhodnutia vo veci maloletej A.. Uviedol, že Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 24.2.2026 v konaní vedenom pod sp.zn. 10P/48/2025 zmenil pôvodný rozsudok a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec dieťaťa oprávnený na styk s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý´ neparný týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 14.00 hod s tým, že do 31.5.2026 bude styk otca s dieťaťom prebiehať v prítomnosti matky a to v piatok v párnom kalendárnom týždni kalendárneho roka od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 9.00 hod. do 12.00 hod.. V období od 1.6.2026 do budúcna mal styk otca s maloletým dieťaťom prebiehať v neprítomnosti matky. K týmto tvrdeniam predložil Rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 10P/48/2025 zo dňa 24.2.2026. Aj napriek tomu, že Okresný súd Prievidza vydal nový rozsudok a schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletej, ktorá okrem iného upravuje aj styk otca s maloletou, pričom podľa názoru otca k takémuto styku nedochádza z dôvodov na strane matky maloletej. K realizácii styku naďalej nedochádza ani napriek tomu, že súd v rozhodnutí vedenom pod sp.zn. 10P/48/2025 zo dňa 24.02.2026 upravil styk tak, že matka je oprávnená byť pri jeho realizácii osobne prítomná. Za situácie, keď súd matke priznal možnosť priamej prítomnosti pri styku, nemožno rozumne dospieť k záveru, že by neexistovali dostatočné garancie na odstránenie jej prípadných pochybností či obáv. Ak napriek tomu matka realizáciu styku naďalej neumožňuje, je podľa názoru otca zrejmé, že prekážka výkonu styku nespočíva v objektívnych okolnostiach ani v pomeroch maloletej, ale v subjektívnom postoji matky, motivovanom jej vlastným záujmom na prerušení, prípadne úplnom zamedzení kontaktu otca s maloletou. Takéto konanie matky preto nemožno vyhodnotiť inak než ako účelové, odporujúce nielen obsahu súdneho rozhodnutia, ale aj samotnému záujmu maloletej na zachovaní riadneho a pravidelného vzťahu s oboma rodičmi. Zároveň ide o postoj, ktorý sa u matky prejavoval už pred schválením rodičovskej dohody a ktorý sa ani po schválení úpravy styku zo strany súdu nezmenil. Prekážky realizácie styku otca s maloletou nevznikli až po schválení rodičovskej dohody súdom, ale existovali už v čase pred jej schválením. Už na prvom informatívnom stretnutí rodičov (ďalej už len „ISR“) konanom dňa 01. 07. 2025 bolo z konania matky zjavné, že nemá skutočný záujem na tom, aby

sa maloletá s otcom stretávala v riadnom a prirodzenom rozsahu, a to napriek tomu, že v tom čase medzi otcom a maloletou existoval riadne vybudovaný a pozitívny vzťah. Matka na uvedenom stretnutí odmietala návrhy otca smerujúce k dočasnej úprave styku bez objektívneho a relevantného odôvodnenia a jej postoj bol zjavne orientovaný len na umožnenie styku v čo najobmedzenejšom rozsahu. Už z tejto fázy konania teda vyplýva, že postoj matky smerujúci k obmedzovaniu, prípadne mareniu kontaktu otca s maloletou, bol prítomný ešte pred následným schválením rodičovskej dohody súdom. Rovnako zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 23. 05. 2025 vyplýva, že maloletá sa má dobre u oboch rodičov a otca chce navštevovať. Napriek tomu došlo následne zo strany matky k takému správaniu, ktorého dôsledkom bolo faktické neumožňovanie styku otca s maloletou. Následný priebeh veci, vrátane druhého ISR konaného dňa 18. 09. 2025, len potvrdil, že matka otcovi styk s maloletou dlhodobo neumožňuje, pričom každý pokus otca o kontakt za účelom realizácie styku vykladá v jeho neprospech. Je preto zrejmé, že dôvody, ktoré matku motivujú k súčasnému bráneniu styku, nepredstavujú nové okolnosti vzniknuté až po schválení dohody, ale ide o pokračovanie jej skoršieho postoja, ktorý bol prítomný už predtým a ktorý sa v konaní postupne naplno prejavil. Ako dôkaz o tom predložil záznam z prvého ISR, správu zo dňa 23.05.2025, záznam z druhého ISR. Súčasný stav nie je následkom žiadnej novej, po schválení dohody vzniknutej skutočnosti, ale je len vyústením dlhodobo prítomného správania matky, ktorá už pred schválením rodičovskej dohody vytvárala prekážky riadnej realizácie styku otca s maloletou. Uvedená argumentácia pritom bola obsahom už samotného konania vo veci starostlivosti o maloletú, pričom na tieto skutočnosti reflektoval aj súd v schválení dohody tak, že schválil dohodu upravujúci aj styk otca s maloletou. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že nejde o novovzniknutý stav, ale o pretrvávajúce konanie matky, ktoré si vyžaduje súdnu ingerenciu za účelom ochrany vzťahu otca s maloletou. Otec maloletej si zároveň dovoľuje uviesť, že v ostatnom období už bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva na styk s maloletou podaním návrhu na výkon rozhodnutia a to návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 19.1.2026. Napriek uvedenému procesnému postupu však k náprave protiprávneho stavu nedošlo a styku otca s maloletou je naďalej bránené. O tom svedčí návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 19.1.2026. Už pred schválením rodičovskej dohody súdom boli v konaní osvedčené skutočnosti svedčiace o tom, že matka si povinnosti súvisiace s riadnou realizáciou styku otca s maloletou dlhodobo neplnila. Okresný súd Prievidza ešte pred schválením rodičovskej dohody dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže rodičia maloletého dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, na realizácii styku sa nedokázali dohodnúť a otec nemal napriek dovtedajšej dohode zabezpečený pravidelný kontakt s maloletou, hoci neboli zistené žiadne dôvody pre zákaz alebo obmedzenie jeho styku s maloletou. Práve z uvedeného dôvodu súd dočasne upravil styk otca s maloletou až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 10P/48/2025, pričom v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že takto nariadená úprava je v záujme maloletej, je postačujúca na zachovanie vzťahu otca s maloletou a sleduje predchádzanie ich vzájomnému odcudzeniu. Už samotná potreba takejto súdnej ingerencie pritom podľa názoru otca potvrdzuje, že matka ani v období pred schválením rodičovskej dohody na realizácii styku nemala záujem. Na uvedenom závere podľa názoru otca nič nemenia ani dôkazy, ktoré matka sama predložila do konania, práve naopak. Otec poukazuje na audio a videozáznamy predložené matkou v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10P/48/2025, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že matka maloletú na styk s otcom riadne nepripravovala, a to ani po psychickej stránke. Otec v tomto smere osobitne poukazuje napríklad na nahrávku označenú ako „F. F. XX XXXXXX“, z ktorej vyplýva, že matka maloletej iba oznámila, že otec prišiel, pričom po tom, čo maloletá uviedla, že s otcom nechce ísť, matka jej situáciu nijako nevysvetľovala, nijako ju pozitívne nemotivovala a ďalšia komunikácia sa už týkala len oblečenia, obutia a organizačných okolností. Rovnako z obsahu týchto záznamov vyplýva, že keď sa otec dostavil na miesto odovzdania a snažil sa maloletú pokojne motivovať k odchodu, matka zostávala pasívna a sama maloletú nijakým spôsobom nepodporovala v tom, aby sa styk riadne uskutočnil. Otec má preto za to, že samotné privedenie maloletej na miesto odovzdania bez akejkoľvek aktívnej psychickej prípravy a bez pozitívnej motivácie nemožno považovať za riadne plnenie povinností rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Otec poukazuje v tomto smere na rozsiahlu judikatúru súdov, pričom si dovoľuje napríklad poukázať na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.03.2022, spisová značka: 13CoP/5/2022 podľa ktorého „Príprava na styk zahŕňa jednak zbalenie potrebných osobných vecí maloletej, liekov a ďalších nevyhnutných vecí na osobnú potrebu maloletej, ale tiež aj psychickú prípravu maloletej na styk. To znamená, že úlohou matky je pozitívne motivovať maloletú na styk s otcom, nevytvárať maloletej prekážky pri uskutočňovaní styku s otcom, nevyvolávať u maloletej pocit viny z toho, že matka bude po vymedzenú dobu styku bez maloletej. “Z týchto nahrávok podľa jeho názoru vyplýva i ďalšie nevhodné správanie matky, spočívajúce v tom, že po neúspešnom pokuse o realizáciu styku kládla maloletej otázky smerujúce k jej údajnému nepokoju,

bledosti či trasu, a to bez toho, aby takéto prejavy iniciovala samotná maloletá. Podľa názoru otca tak matka v maloletej sama vyvolávala, prípadne prehlbovala nepriaznivé pocity spojené so stykom s otcom. Otec preto zastáva názor, že už pred schválením rodičovskej dohody súdom existoval na strane matky dlhodobo prítomný postoj smerujúci k obmedzovaniu, prípadne mareniu styku otca s maloletou, pričom súčasný stav nepredstavuje novovzniknutú okolnosť, ale je len pokračovaním jej skoršieho správania. Pri ostatnom pokuse o realizáciu styku matka priviedla maloletú pred bydlisko, avšak maloletá bola zjavne vystresovaná, uzavretá a odmietala spontánne reagovať. Otec sa pokúšal s maloletou nadviazať komunikáciu a vytvoriť priestor na pokojný priebeh stretnutia, avšak matka do komunikácie opakovane vstupovala, prerušovala ju a na otázky smerované maloletému dieťaťu sama odpovedala. Podľa názoru otca tak nebol vytvorený primeraný priestor na prirodzený a nerušený kontakt otca s maloletou, pričom správanie matky pôsobilo rušivo a bránilo riadnemu priebehu styku. Otec má zároveň za to, že z prejavov maloletej bolo zrejmé, že vo vzťahu k stretávaniu s otcom koná pod zjavným psychickým tlakom a bez možnosti slobodne prejaviť vlastnú vôľu. Pri uvedenom stretnutí bola prítomná aj staršia dcéra matky, ktorej správanie otec vnímal ako nevhodné a konfliktné, pričom jej prítomnosť podľa jeho názoru neprispela k upokojeniu situácie ani k vytvoreniu vhodných podmienok pre realizáciu styku. K faktickému uskutočneniu riadneho styku tak opätovne nedošlo, pričom otec sa s maloletou obmedzil len na krátky fyzický kontakt v podobe objatia. Pred podaním tohto návrhu vyzval otec prostredníctvom právneho zástupcu na rešpektovanie rozhodnutie súdu, na výzvu však zo strany matky, resp. jej právneho zástupcu, nebolo nijakým spôsobom reagované, a to ani výslovnou odpoveďou, ani konkludentne v podobe zabezpečenia riadnej realizácie styku v súlade s obsahom právoplatného súdneho rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2026, sp. zn. 10 P/48/2025, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol upravený aj styk a to vrátane prechodného obdobia do 31.05.2026, počas ktorého mal styk prebiehať za osobnej prítomnosti matky, avšak napriek takejto úprave rodičovských práv a povinností schválenú súdom sa styk otca s maloletou nerealizuje, že k nerealizovaniu styku dochádza výlučne z dôvodov na strane matky, a nie z dôvodov spočívajúcich v objektívnych okolnostiach na strane maloletej, keďže matka neumožňuje realizáciu styku ani za situácie, keď jej súd priznal právo byť pri styku osobne prítomná a mať jeho priebeh bezprostredne pod kontrolou, že postoj matky smerujúci k obmedzovaniu, prípadne mareniu styku otca s maloletou, nepredstavuje nový stav vzniknutý až po schválení rodičovskej dohody, ale ide o dlhodobo prítomné konanie matky, ktoré sa prejavovalo už v období pred schválením dohody. Otec maloletej sa zároveň pokúsil riešiť vyššie uvedený stav subsidiárnym spôsobom, a to prostredníctvom výzvy adresovanej právnemu zástupcovi matky. Napriek tomu však zo strany právneho zástupcu matky nedošlo ani k vecnej odpovedi, ani k prijatiu opatrení smerujúcich k zabezpečeniu riadneho výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Dlhodobým neumožňovaním styku zo strany matky dochádza k účelovému prerušovaniu kontaktu medzi otcom a maloletou, čím sa vytvára stav spôsobilý tento vzťah narušiť, oslabiť a zasiahnuť do práva maloletej na zachovanie riadneho a pravidelného vzťahu s oboma rodičmi. Preto navrhol vydať rozhodnutie, ktorým súd nariadi výkon rozhodnutia – Rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.2.2026 a po nariadení výkonu rozhodnutia aby súd konal v zmysle ust. § 378, ust. § 379 ods. 2, ust. § 382 a ust. § 383 CMP a v prípade, že matka bude aj naďalej mariť súdne rozhodnutie otec navrhol, aby Okresný súd Prievidza postupoval v zmysle ust. § 384 a nasl. CMP. 2. K návrhu sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu tak, že ako vyplýva z chronológie úpravy rodičovských práv a povinností otca k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, manželstvo oboch rodičov bolo rozvedené ešte v roku 2024 a to v dôsledku podaného návrhu na rozvod manželstva zo strany matky. Styk maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s otcom v tom čase nepodliehal súdnej úprave. Dňa 24.04.2025 podal otec návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s tým, že žiadal striedavú osobnú starostlivosť, pričom v tomto konaní tunajší súd vydal i neodkladné opatrenie, ktorým nariadil styk otca s maloletou v stanovenom rozsahu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Medzi rodičmi bola následne uzatvorená rodičovská dohoda, ktorá bola premietnutá do zvýšenia výživného, ako aj do výroku III. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2026, č. k.: 10P/48/2025 – 171, ktorým súd rozhodol nasledovne: „Úprava styku otca s maloletým dieťaťom sa bude realizovať na základe dohody účastníkov tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 14.00 hod s tým, že do 31.5.2026 bude styk otca s dieťaťom prebiehať v prítomnosti matky, a to v piatok v párnom kalendárnom týždni kalendárneho roka od 15.00

hod. do 18.00 hod., v sobotu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 9.00 hod. do 12.00 hod. V období od 1.6.2026 do budúcna bude styk otca s maloletým dieťaťom prebiehať v neprítomnosti matky.“ Následne medzi rodičmi bola uzatvorená rodičovská dohoda, ktorá bola premietnutá do zvýšenia výživného, ako aj do výroku III. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2026, č. k.: 10P/48/2025 – 171, ktorým súd rozhodol nasledovne: „Úprava styku otca s maloletým dieťaťom sa bude realizovať na základe dohody účastníkov tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 14.00 hod s tým, že do 31.5.2026 bude styk otca s dieťaťom prebiehať v prítomnosti matky, a to v piatok v párnom kalendárnom týždni kalendárneho roka od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 9.00 hod. do 12.00 hod. V období od 1.6.2026 do budúcna bude styk otca s maloletým dieťaťom prebiehať v neprítomnosti matky.“ Otec v návrhu uviedol, že k takémuto styku vôbec nedochádza a zároveň, že k nemu nedochádza z dôvodov na strane matky. Uvedené tvrdenia otca sú v priamom rozpore so skutočnosťou. Matka styk maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s otcom umožňuje, a to vždy v čase, ktorým Okresný súd Prievidza toto oprávnenie otcovi priznal; samozrejme, s výnimkou časov, keď je maloletá chorá alebo je z celej situácie psychicky vyčerpaná. Otec ako navrhovateľ je v takýchto situáciách matkou ako odporkyňou vždy riadne a včas vopred informovaný o tom, že sa stretnutie s maloletou (z pertraktovaných dôvodov) nemôže uskutočniť s tým, že mu matka dávala a vždy aj dá k dispozícii náhradný termín. Otca o tom informuje prostredníctvom SMS správ, pričom otec na ne často ani nereaguje. Matka odmieta akékoľvek tvrdenia otca o tom, že by dochádzalo k prekážkam vo výkone styku. Matka taktiež odmieta tvrdenia, v zmysle ktorých by mala zamedzovať styk otca s maloletou už v čase pred schválením rodičovskej dohody, ktoré sú navyše absolútne irelevantné, keďže predmetom návrhu je výkon III. výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2026, č. k.: 10P/48/2025 – 171. Samotný otcov návrh je nedôvodný a neopodstatnený, matka styku otca s maloletou vôbec nebráni. Ak ku styku otca s maloletou nedochádzalo v období jesene 2025 alebo jari 2026, je tomu tak preto, a otec bol o tom matkou vždy riadne vyrozumený, pretože maloletá bola chorá. Skutočnosť, že maloletá je často chorľavá potvrdila ešte v minulom roku jej pediatrička, I. J. I., vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 25.05.2025. Navyše, pani doktorka I. J. I. dňa 09.04.2026 vyhotovila i odborné lekárske stanovisko k zdravotnému stavu oboch maloletých detí, z ktorého vyplynulo, že styk maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s jej otcom, z odborného pediatrického hľadiska, predstavuje záťaž pre psychické a somatické zdravie maloletej. Pani doktorka ďalej odporučila zvážiť úpravu formy a rozsahu kontaktu tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu maloletej, pričom za vhodné možno považovať aj realizovanie kontaktu za prítomnosti odborne spôsobilej osoby. K týmto tvrdeniam predložila výpis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 25.05.2025 a odborné lekárske stanovisko k zdravotnému stavu maloletých detí zo dňa 09.04.2026. Z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 01.07.2025, je zrejmý presný opak ako tvrdí otec a teda, že matka mala záujem o styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, keďže na tomto stretnutí uvádzala, že by bola rada, ak by bol styk otca s maloletou dlhší (v rámci dvoch dní), keď nakoniec uviedla, aby to bol pondelok a streda a každá druhá sobota. Otec ďalej poukázal na správu Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.05.2025, z ktorej malo podľa otcovho vnímania reality vyplynúť, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa má dobre u oboch rodičov a otca chce navštevovať. Ako je tomu v mimosporových konaniach s týmito účastníkmi konania, otec si i tento krát nesprávne vyložil predložené dôkazné prostriedky a vyfabuloval neudržateľné závery. Maloletá v tejto správe uviedla, že sa s ňou otec (na rozdiel od matky) nepripravuje do školy, že sa mala u otca zle a že to bolo najmä preto, že sa s ňou otec a jej starší brat vôbec nerozprávali. Na otázku či by s otcom chcela tráviť viac času alebo či by si predstavovala iné stretávanie uviedla razantné: „Nie.“ Otcom prezentované závery tak nemôžu obstáť. Už v tomto čase bolo možné na maloletej badať rozrušenie, keď sa vracala od otca domov. Vracala sa k nej nenaučená, plačlivá a podráždená. Odpor maloletej k otcovi sa tak budoval postupne, v trvaní niekoľkých týždňov. Na druhom informatívnom stretnutí rodičov zo dňa 18.09.2025, stretávanie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX poznamenal najmä incident zo dňa 17.07.2025, ktorý na tomto stretnutí matka podrobne opísala. Otec pred maloletou na matku útočil takým spôsobom, že ju musela prísť obraňovať i staršia dcéra K.. Pred obomi maloletými

dcérami otec matku vulgárne urážal, osočoval a nadával jej. K tomuto incidentu, ktorý možno považovať za zlomový v stretávaní sa otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX sa otec do dnešného dňa nijakým spôsobom relevantne nevyjadril a matke neospravedlnil. Otec opakovane tento incident označuje ako tendenčne vykonštruovaný. Maloletá sa v zásade od tohto momentu bráni stretnutiu s otcom, ktorý pred jej vlastnými očami útočil a urážal matku a ktorého sa od tohto momentu až do dnes bojí. Matka sa opakovane snažila a v súčasnej dobe i snaží tento styk udržať. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré matka i obe maloleté dcéry museli minulý rok prežívať, matka i naďalej otcovi posielala SMS správy, vymýšľala stretnutia na rôznych verejných priestranstvách či podnikoch len preto, aby sa styk maloletej s otcom mohol naplniť. Okrem osobných stretnutí matka opakovane navrhovala videohovory, či telefonáty maloletej s otcom, avšak ani takýto styk sa neujal. Na otcovom prístupe je možné badať výraznú pasivitu, keďže za celý ten čas nevymyslel, nenavrhol maloletej žiaden špeciálny program a ani matke pri vymýšľaní takéhoto programu neasistuje, neposkytuje jej maximálnu možnú súčinnosť, pričom matka mu opakovane vhodné aktivity odporúčala, keďže je maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX na ňu citovo naviazaná a je s ňou takmer nepretržite. Matka opakovane žiadala tunajší súd o to, aby sa styk vykonával vždy za prítomnosti terénneho pracovníka, psychologického odborníka, sociálneho pracovníka či akejkoľvek inej odborne znalej osoby, čo by podľa názoru matky mohlo prispieť k preklenutiu terajšej situácie, ktorá je pre maloletú najmä psychicky nesmierne náročná, avšak bezúspešne. Čo sa týka tvrdenia otca uvedeného v jeho návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 20.03.2026, v zmysle ktorého malo zo správy Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.05.2025 vyplynúť, že: „... Maloletá sa má dobre u oboch rodičov a Otca chce navštevovať. ...“, matka dopĺňa, že nemá vedomosť o tom, že by kolízna opatrovníčka prešetrovala situáciu u otca, či má otec pre maloletú všetko potrebné a podobne. Do súdneho pojednávania, ktoré prebehlo dňa 24.02.2026 sa otec o maloletú nijakým spôsobom nezaujímal, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, prospech v škole, nepodieľal sa na spolufinancovaní školských potrieb, školských poplatkov, liekov alebo výdavkov na krúžky. Matka uvádza, že dovtedy nemal ani len konto na EduPage. Viac ako 1,5 roka pedagogickí zamestnanci osobu otca maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX ani len nepoznali. Vždy v čase, kedy sa mal/má styk s otcom uskutočniť, matka maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX na toto stretnutie pripraví. Matka nemôže maloletú ku styku s otcom vyslovene nútiť, pričom je toho názoru, že i samotný otec by mal rozoznať, kedy je styk v najlepšom záujme maloletej, vzhľadom na jej zdravotný stav a psychickú pohodu. Otec vie, aká je aktuálna situácia s maloletou, že ho maloletá nechce vidieť, že sa ho stráni a že si jeho prítomnosť neželá, úprimne to matku mrzí, ale očakávala by od otca istú mieru pochopenia a zdržanlivosti, čo sa týka samotného stretávania sa. Matke išlo a ide vždy len o najlepší záujem maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX uvádza, že v čase, keď ju a obe maloleté dcéry otec vôbec nekontaktoval, obom maloletým dcéram sa polepšilo, najmä po ich psychickej stránke, ale i zdravotne a v školských výsledkoch. Matka otcovi nijakým spôsobom nebráni v styku, umožňuje ho v súdom vymedzenom čase, avšak stále nie je úplne stotožnená a ani si nechce zvykať na opakujúce sa dopady, ktoré takéto stretávanie vyvíja na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa názoru matky nie je úplne v poriadku, aby sa maloletá opakovane, týždeň čo týždeň, vystavovala stresu, plaču, psychickej nepohode, ktorú jej spôsobuje predstava, že sa musí stretnúť s otcom. Taktiež maloletá nemá v tomto čase dobrý spánok, budí sa alebo vykrikuje zo sna. Vzťah otca s maloletou nie je dostatočne pevný a autentický. Maloletá vyrastala v prostredí, kde bolo na pravidelnom poriadku otcove urážanie matky, vysmievanie sa jej, ako aj vulgárne napádanie. V rovnakej miere otec pristupoval i k staršej dcére K., v súvislosti s ktorou došlo aj k podaniu trestného oznámenia z podozrenia na trestný čin znásilnenia zo strany občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze (Detské advokačné centrum), so sídlom Zádubnie 56, 010 03 Žilina, IČO: 36138665.Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX bola tiež svedkom toho, ako otec rozdal, pri sťahovaní sa zo spoločného rodinného domu, všetky jej hračky iným deťom, pričom z toho obvinil matku, keďže tá bola navrhovateľom v konaní o rozvod manželstva. Maloletá u otca, od rozvodu z pred dvoch rokov, prespala len 1 krát, pričom je zrejmé, že u otca prespávať ani nechce. Popísala aktuálny priebeh posledných stretnutí: 25.04.2026 (sobota): Matka v čase o 09:20 hod. otcovi odoslala SMS správu, ktorou ho informovala, že stretnutie prebehne na adrese jej trvalého pobytu v Chrenovci. Otec jej na túto správu nijakým spôsobom neodpovedal, ale až niekedy po 10:00 hod. jej zavolal so slovami: „No už som tu.“. Matka sa maloletú snažila pripraviť na stretnutie a aj ju motivovať, avšak neúspešne. Maloletá odmietala, plakala a kričala. Otec zatiaľ stál pred domom, opretý o svoje motorové vozidlo, pričom, keď ho matka požiadala, aby k maloletej prišiel, ostal stáť na mieste a iba sa smial a následne bez rozlúčenia odišiel preč. Po jeho odchode sa maloletú snažili utíšiť aj jej starí rodičia (matkini rodičia), zatiaľ čo maloletá sedela a plakala. Následne začala zatvárať všetky dvere na dome, aby sa uistila, že otec je už preč. Matka na dôvažok

dodáva, že na druhý deň, dňa 26.04.2026, sa malo uskutočniť druhé stretnutie, pričom maloletá celú noc plakala, vykrikovala, behala a uisťovala sa, či je matka u nej. 26.04.2026 (nedeľa) Otec kontaktoval matku, že sa stretnutie o 09:00 hod. neuskutoční, pretože sa mu nedá prísť. Otec žiadal matku o náhradný termín, ale tá mu v tomto čase a rozpoložení, spamätávajúc sa po sobotňajšom stretnutí, nevedela pohotovo odpovedať. Otec sa celý týždeň ani raz neozval, nedožadoval sa náhradného termínu a ani nevyvíjal žiadnu aktivitu k stretnutiu sa s maloletou (napr. telefonicky). 01.05.2026 (piatok) Stretnutie s otcom sa neuskutočnilo. Maloletá sa zamkla na WC a nechcela z neho vyjsť. Matka otcovi umožnila aj telefonický kontakt s maloletou, avšak tá mu opakovane uvádzala, že sa s ním stretnúť nechce. Matka maloletej styk umožnila, avšak tá ho razantne odmietala, čo možno vypozorovať i so zvukových nahrávok, ktoré matka predkladá súdu, aby tým verifikovala svoje tvrdenia. O tom majú svedčiť zvukové nahrávky zo stretnutia zo dňa 01.05.2026. Matka zdôraznila, že nie je vinníkom toho, že sa maloletá s otcom stretnúť nechce, že ho odmieta a že sa svojho vlastného otca bojí. Komunikuje s príslušnými úradmi vo veci úpravy rodičovských práv a povinností maloletej, o čom svedčí úradný záznam z pohovoru s maloletou zo dňa 27.04.2026. Samotný otec svoje právo na styk s maloletou v celom jeho rozsahu ani nevyužíva, ako to vyplynulo i z jeho (ne)stretnutia sa s maloletou dcérou dňa 26.04.2026. Poukázala na to, že Mestský súd Košice vo svojom uznesení zo dňa 15.11.2023, sp. zn. K2-43Em/1/2023, v ktorom rozhodoval obdobnú právnu vec, uviedol, že: „Súd uvádza, že pri rozhodovaní v rámci konania o výkon rozhodnutia vychádza zo skutkového stavu, ktorý je rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia. Aktuálne súd v konaní nezistil existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie výkonu rozhodnutia. Styk otca s dieťaťom sa realizuje. Realizáciu náhradného styku otec od matky nepožadoval. ... Nútený výkon rozhodnutia je inštitútom, ktorý prichádza do úvahy v prípade, ak povinný rodič nerešpektuje rozhodnutie súdu, dieťa na styk s oprávneným rodičom nepripraví a dieťa rodičovi neodovzdá, čím porušuje jeho právo podieľať sa na jeho výchove a mať s dieťaťom rovnocenný kontakt. Nakoľko v danom prípade sa styk oprávneného rodiča s dieťaťom realizuje, súd nenašiel právny základ na nariadenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia, preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Zároveň uviedla, že dieťa má bližšiu citovú väzbu k matke, jej rozhodnutia preferuje a rešpektuje.“ 3.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní dňa 3.6.2026, vypočul otca, matku oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Otec vypovedal, že momentálne má s mal. Laurou nulový vzťah, predtým bola ochotná zísť dole. Teraz nie je ochotná, nosí jej aj darčeky, ale nemôže sa k nej dostať. Predtým mali výborný vzťah, nemali žiaden problém. Vzťahy medzi ním a deťmi sa začali lámať asi pol roka po rozvode. Pripisuje to manipulácii z matkinej strany. Stretával sa s maloletou raz za týždeň na pár minút, stískali sa, dali si pusinky ešte aj tento rok sa zvítali, postískali. Vždy sa opýtal, či ju môže postískať a len keď súhlasila, ju postískal. Styk sa realizoval tak, že trval pár minút za prítomnosti matky. Larinka odmietala dlhšie zotrvať, chcela ísť domov. So K. nemá žiadny vzťah. K. ešte pred podozrením, ktoré bolo preverené v trestnom konaní, trpela na sebapoškodzovanie, zažila šikanu v škole, toto sa riešilo aj cez psychológa od roku 2023, bola hospitalizovaná v I.. Myslí si, že jej problémy začali šikanou v škole. Pri párminútových stykoch s dcérou boli prítomné iné osoby, ktoré nepoznal, ani sa mu nepredstavili, začali mu vulgárne nadávať, to bola žena. Toto bolo asi tri mesiace dozadu. Stáli okolo nich. Bol tam prítomný aj brat jej otca, ktorý sa ho pýtal, prečo sa snaží o deti. Písali si aj cez telefón, ale z jej strany bol kontakt nulový. Keď nereagovala ani na písomné správy, tak to nepovažoval za možné. Myslel, že by nereagovala ani na video.Keď neprebiehali stretnutia ani v riadnom termíne, iné neinicioval. 4. Matka vypovedala, že A. sa necíti v poriadku po psychickej stránke, tak sa snaží vždy otvorene komunikovať. Je informovaná o všetkých stretnutiach od nej, že má ísť k otcovi, vždy jej vysvetlí aj povie. Od určitých incidentov, ktoré sa udiali pri stretnutí, bolo asi 40, pri každom stretnutí ju urážal, ponižoval, smial sa jej do tváre. Urážky podľa nej boli: „už len ty mi budeš hovoriť, čo mám robiť, pozri sa na seba“. Hovorila mu, že jej má doniesť pastelky alebo niečo čo má rada. Vždy keď sa slušne diplomaticky rozprávala s otcom dieťaťa, vždy ju zastavil, že mu nebude hovoriť, čo má hovoriť a ako sa má správať k malej. Videla, že A. pri stretnutiach stojí, neurobí krok dopredu a drží za ručičku, tak mu povedala, že nech skúsi aspoň darček – pastelky alebo rôzne iné, alebo môžu ísť na ihrisko pred vchod. Odmietal to, smial sa jej do tváre na čo sa ohradila, že prečo sa smeje, keď sa smial pred malou. Urážal aj staršiu dcéru. Bolo to v júli minulého roka, malo prebehnúť stretnutie, ktoré znovu bolo pred vchodom. A. nechcela ísť, vysvetlila jej, že prišiel ocino, že možno pôjdu na zmrzlinu alebo sa prejsť. Zišli pred

vchod, už tam otec čakal. A. išla aj napriek tomu, že matka musela stáť pri vchode a sľúbila jej, že tam bude stáť. Potom ju otec držal za ruku a išli, malá sa stále otáčala a uisťovala, či stojí pri vchode. Kúpili zmrzlinu, bola aj chvíľku mimo môjho dohľadu a vrátili sa. Cestou na späť, keď sa blížili ku mne, mala A. vystrašené očká, otec jej začal hovoriť, že ju chce zobrať do auta. A. naťahovala ruky ku nej, ona si ju zobrala, pýtala sa jej, čo sa deje. Otec začal na ňu útočiť, že prečo ju ťahá, malá začala plakať a vtedy sa spustila medzi otcom a ňou hádka, čo počula staršia dcéra. Zišla dole a pýtala sa otca, že prečo toto robí a tam to už začalo viacej gradovať medzi nimi. Začal urážať ju aj staršiu dcéru, povedal, že sú všetky tri psychicky choré, že K. prepadá v škole a že je chorá na hlavu, že podá na ňu trestné oznámenie, za to, že ona podala trestné oznámenie a ju zničí a že ona minie všetky peniaze za predaj domu na právne služby. V tom čase nebol upravený styk, na otázku súdu, keď išli na zmrzlinu a malá jej zmizla z dohľadu, prečo zotrvala pred domom, matka uviedla, že preto, že maloletú uistila, že tam bude stáť. Mal. A. na stretnutia s otcom reagovala pred týmto incidentom, najskôr v poriadku pred príchodom, po príchode postupom času bola nepokojná, plačlivá a v noci sa jej začala pocikávať. Riešila to s doktorkou. Ešte stále pretrváva pocikávanie hlavne vtedy, keď je stres. Po psychologických a psychiatrických vyšetreniach I. C. a I. L. má lekárske správy, ktoré predložila. Maloletá I. E. E., jej správanie je podľa nej ustráchané a nie ako dieťa ktoré má 7, 8 rokov. Pán C. urobil vyšetrenie dieťaťa, uzavrel, že keďže odmietlo ísť k nemu do ambulancie bez jej prítomnosti, že trpí a po rozhovore s ňou v jej prítomnosti po rôznych testoch uzavrel, že nie je vhodné vystavať dieťa takémuto stresu, ktoré má s otcom. Pán C. vo svojej správe z 3/2026 doporučil aby sa rodičia s maloletou podrobili psychologickému a potom psychiatrickému vyšetreniu. Z vyšetrenia u I. L. vyplýva, že sa doporučuje postupná adaptácia dieťaťa pri stretávaní, nenásilný, akceptujúci prístup zo strany otca, vyplýva z nej odporúčanie v prítomnosti psychológa alebo mediátora pri stretávaní. V prípade nemožnosti naplnenia súdom určeného stretávania, je potrebné ďalší styk otca s maloletou riešiť súdnou cestou a znaleckým vyšetrením rodičov a dieťaťa. Tento záver vyplynul zo správy z 19.3.2026 a v potvrdil aj záver z 5/2026. Znalecké dokazovanie doposiaľ nebolo zrealizované. Na otázku súdu, matka uvádza po prečítaní záverov správa I. C., ktorý uzavrel, že dieťa trpí separačnoúzkostnou poruchou detstva, adaptívnou poruchou s úzkostno-depresívnym prežívaním, rozpadom rodiny rozvodom a rodinným konfliktom s negatívnym dopadom na dieťa, matka uviedla, že nechce, aby dieťa trpelo takýmito poruchami, je pripravená urobiť všetko, aby takýmito poruchami netrpelo, aby pochopilo, že konflikt medzi ňou a otcom sa dieťaťa netýka. Výsledok sedenia na úrade (u kolízneho opatrovníka) bol, že matka bude chodiť na sedenia s A. B. doktorovi C.. Boli tam asi 3, 4 krát. Na otázku súdu, aby vysvetlila uzavretie rodičovskej dohody vzhľadom na psychologické, psychiatrické správy matka uviedla, že nebola poriadne poučená, dostatočne informovaná, kázali jej to podpísať. Vždy maloletej vysvetlí, aj keď má otec prísť, že prišiel oco, ale situácia je taká, že sa zamkne na WC a odmieta ísť s tým, že matka otcovi zavolá naspäť a navrhne mu, aby aspoň komunikovali cez telefón. Na čo sa jej vysmeje a zloží telefón. Na druhý deň znovu o 9,00 hod. príde, stojí pred vchodom, že už je tu, malá sa zakryje pod perinu, že nechce ísť. Vysvetlila mu, že aby aj on bol nápomocný a porozmýšľal, ako by mohli stretnutia prebiehať, čo by mohli spraviť, lebo toto pre dieťa nie je dobre. Následne otec odíde preč. Celý týždeň čakala, či ho niečo napadne, absolútne nič. Podľa nej by pomohol čas, aby ich nekontaktoval aspoň tri mesiace. So strachom zišla dole sa s ním porozprávať o tom, že jeho by malo napadnúť niečo, lebo ona už všetky nápady minula. Napr. mala nápad sa stretnúť v McDonalde, vyskúšala o týždeň, aby išli do cukrárne Emily, navrhla videohovor, ktorý nebol, navrhla telefonát, aby aspoň medzi sebou komunikovali, aby prebehla komunikácia medzi otcom a dieťaťom a e otec je pasívny. S malou sa stretáva len jej otec a mama, sesternica. Rodičia A. nikdy nenútili k stretnutiam ani jej nič nezakazovali. Nikdy nemali dobrý vzťah k otcovi celých 22 rokov. Otcov brat má kanceláriu pod nimi a chodí okolo, stretáva sa s A.. On je v neutrálnom postoji k stretnutiam otca s maloletou. Sesternica M. E. sa stretáva s maloletou raz za dva mesiace, k stretávaniu otca s maloletou má neutrálny postoj. Jej brat sa stretáva s A., lebo žije s jej rodičmi. Má DMO, má A. rád, je invalidný dôchodca, nevie, aký má postoj k stretávaniu. K. má veľmi dobrý vzťah s A., aktuálne sa K. nevyjadruje k stretnutiam, je pravda, že bola pri incidente, ktorý matka popísala. Myslí si, že okolie neprejavuje negatívne postoje k otcovi a pôsobí na maloletú veľmi dobre. K., pokiaľ hovorí pred A. o otcovi, povie, že je to jej otec, nič viac o ňom nehovorí. Postoj K. k otcovi nie je žiadny, oni spolu nekomunikujú. Podľa jej názoru je to preto tak, pretože jej otec veľmi ublížil, keď bol v Žiline n. o. Detská náruč, tak sa tam postupne prejavilo, že ju otec sexuálne obťažoval. Čo následne bolo podané trestné oznámenie, pri sedeniach s psychológom sa odhalilo, že otec obťažoval K. od 11 rokov. Následne matka zistila, že všetky tie sebapoškodzovania aj šikana v škole súviseli s tým, lebo sa s tým nevedela vyrovnať ako dieťa. Bolo jej vysvetlené, že 11 ročné

dieťa má samé vyhodnotiť, čo mu je príjemné, čo nepríjemné a má odísť, keď je mu niečo nepríjemné. K. to hovorila postupne, najskôr ju oboznámili s tým psychologičky, že otec chodil do jej izby ráno, keď sa prezliekala, že akože niečo hľadá, tiež keď sa sprchovala, chodil do kúpeľne. Keď sa jej na to pýtala, odmietala o tom hovoriť. Má nočné mory a nespáva. Hovorila, že keď mal vypité a prišiel z futbalu, že si dal jej nohy cez svoje nohy a že ich zakliesnil, viac už nechcela hovoriť. Tiež keď bola staršia, že ju chytal za stehno, keď sedeli v aute. Keď sedeli, pozerali televízor, tak videla, ako sa mu postavil úd, keď si ju pritisol. Následne utekala do izby. Potom si hľadala, aké má byť správanie otca k dcére, lebo to nevedela vyhodnotiť. Z môjho pohľadu, keď takto prišiel mal dosť vypité, asi pil tvrdý alkohol. Niekedy sa stávalo, že si nepamätal, čo robil. Styky sa nerealizovali s mal. A. ani za jej prítomnosti od februára, zo začiatku sa uskutočňovali stretnutia, boli v McDonalde s otcom, ale keď chcela A. odísť, otec ich naháňal. A. chcela ísť do auta s ňou. Potom mali stretnutie v cukrárni Emily, išli tam pešo, A. povedala, že chce ísť domov. Následne išli domov. Potom boli stretnutia pred vchodom, potom bolo stretnutie aj N. H. O. F. rodičov, otec bol pasívny, bol opretý o auto, išla za ním, volala ho, aby išiel ku vchodu. Otec sa smial, sadol si do auta a odišiel preč. V McDonalde a cukrárni, keď A. chcela ísť domov, ju prehovárala, aby si dala ešte koláčik, ale keď to odmietla, tak to rešpektovala. Pri styku sú cudzie osoby, lebo jej nikto neverí, že sa snaží umožňovať styk, že A. sa nechce zúčastniť styku. Kolízny opatrovník k tomu na súde uviedol, že rodina sa podrobovala poradenstvu, bolo odporúčané, aby navštívili klinického psychológa, prebieha poradenský proces, je naplánované spoločné sedenie u psychológa. Poradenský proces nie je ukončený. Matka sa následne vyjadrila, že v súčasnosti malá potrebuje kľud aspoň pol roka. Psychiater aj psychológ jej povedali, že je malá na ňu veľmi naviazaná. 5. Súd na pojednávaní dňa 3.6.2026 vyzval matku na rešpektovanie súdneho rozhodnutia, ktoré schválilo rodičovskú dohodu vo februári tohto roku s jej súhlasom a aby v tomto zmysle pôsobila na maloletú, vzhľadom k tomu, že súd nezistil žiadne prekážky, pre ktoré by sa otec nemal s maloletou stretávať, ani z výpovede matky, ani z pripojených listín. Súd je toho názoru, že je aj na rodičovských zručnostiach matky ako rodiča, ktorý pozná svoje dieťa, zabezpečiť túto realizáciu tak, aby maloletá neutrpela ujmu. Súd tiež na pojednávaní uložil otcovi zdržať sa pri realizácii styku akýchkoľvek invektív voči matke maloletého dieťaťa ako aj voči maloletej K.. Súd poučil účastníkov, že styk nemá prebiehať v prítomnosti žiadnych cudzích osôb a nemá byť nahrávaný nikým z účastníkov. 6. Na ďalšom pojednávaní 7.7.2026 otec uviedol, že od posledného pojednávania neprebiehali stretávania s maloletou, navrhol stretnutie pred Dráčikom bolo zamietnuté. Písal to matke, ona napísala, že nie, že A. nechce prísť do Dráčika. Uskutočnili sa dva telefonické hovory. Ten rozhovor bol zo strany A. taký tichý, ako by sa so mnou nerozprávala, dával jej otázky, ale neodpovedala. Počas trestných konaní, ktoré budú v tejto veci oboznamované, obsahy výsledkov konania nebol v kontakte s maloletou K., aby nezasahoval do vyšetrovania. Predtým, keď ešte žili spolu v manželstve, mala K. psychické problémy. Keď bola siedmačka, sa zistilo, že K. je obeťou šikany, bola v partii, kde si ubližovali deti. K. mala psychické problémy od času tejto šikany ako sebapoškodzovanie. Bola hospitalizovaná v I. na psychiatrii, ale to bolo až po tom incidente s alkoholom, keď ju zaviezli na psychiatriu. Chodili s ňou k psychológovi pánovi C. ešte predtým ako bola hospitalizovaná na psychiatrii a navštevovala aj pani doktorku L.. Nevie, či dostávala lieky. V čase, keď žili spolu, maloletej K. veril, nemal problém s jej pravdovravnosťou. V kontakte s A. bol asi 4 mesiace dozadu, odvtedy len telefonické kontakty. 7. Matka na tomto pojednávaní trvala na tom že dcéru na stretnutie pripravuje, informuje ju, vždy vie, kedy príde otec. Tento rozhovor prebieha už v priebehu týždňa, vie, kedy má otec prísť. Ona sa už aj v priebehu týždňa pýta, či príde otec tak, ako je to v rozsudku. Na otázku súdu, či vysvetlila matka dcére, že rozsudok vo februári 2026 bol prijatý len preto, že matka súhlasila s tým, aby sa dcéra stretávala s otcom, matka uviedla, že nevie, či jej povedala, že s týmto súhlasila, len jej vysvetlila, že je takéto rozhodnutie. Snaží sa ju namotivovať, aby išla aspoň pred vchod, prosí ju, aby išla ocina aspoň pozdraviť, že jej možno niečo doniesol. Keď odmieta, tak jej povie, aby išla aspoň na balkón mu zakývať, aby ho videla, vysvetľuje jej, že ona otca má a že ju prišiel pozrieť. Keď zopakuje 5-6x, že nie nechce, rešpektuje

jej rozhodnutie, lebo zostane podráždená a nervózna a potom ju následne upokojuje. Na otázky prečo sa nechce s otcom stretávať, uvádza, že sa ho bojí. Vysvetľuje, že bol incident a preto sa ho bojí, lebo otec kričal, mal agresívne správanie, stlačil jej ručičku a povedal jej, že je hnusná. A ešte aj ohľadom rybičky, toto rozpráva dookola. Podľa matkiných informácií mala maloletá K. ťažkú depresiu a úzkosti. Teraz je jej stav stabilizovaný, bola s lekárkou pred dvomi mesiacmi. Styk sa realizoval tak, že A. povedala, že nie, nechce, nejde. Držala ju celý čas za ruku, ešte jej vysvetľoval, že nemôže prekročiť prah dverí. Ponúkala mu, aby ju zavolal na preliezky, nevie v akej súvislosti jej povedal, že nemôže prekročiť prah dverí. Je pravda, že to hovoril maloletej. Tiež keď s ňou telefonoval, tak sa jej pýtal, čo robí, ona bola ticho, on sa jej opýtal, či stojí na koberci. Keď chodila A. ešte k otcovi, otec bol zobrať malú A. k nemu domov, tak prišli dovnútra k otcovi a ona mala u neho malú rybu v akváriu, povedal jej, že rybička zdochla, ona začala strašne plakať, začal sa smiať, že si robil srandu, že ona žije. Ona to má utkvené v pamäti, že sa zľakla o rybičku a že jej otec takto ublížil. Potom bol konflikt s kolobežkou, kde jej kúpil kolobežku, išli od jeho bytu odovzdať A. jej. Ona išla na kolobežke pred vchod, matka stála pred vchodom, A. chcela kolobežku zobrať domov, on jej ju nedal. Začala plakať, že chce kolobežku, on napriek tomu kolobežku zobral s tým, že nech jej mama kúpi kolobežku. Ďalšie incidenty boli pri tých dvoj troj minútových stretnutiach, kde sa snažila otcovi vysvetliť, čo by bolo pre A. vhodné. Napr.mu hovorila, aby jej doniesol veci na výtvarnú, vznikla tam hádka, že matka nemá do toho zasahovať. Bola tam aj K., lebo A. si vyžiadala, aby išla s ňou dole. Vznikla tam hádka so K.. Došlo k objatiu s tým, že maloletá ju so spotenou ručičkou držala za ruku keď si to otec vynútil. Posledné stretnutie sa uskutočnilo pred 4 mesiacmi, ale telefonické kontakty boli. Vysvetlila jej, že tam podľa rozsudku bude spočiatku chodiť s ňou, že keď pôjdu do McDonaldu alebo na preliezky. Reagovala na to tak, že bola ticho, postískala ju. Otec potvrdil, že je pravda, že maloletá plakala za rybičkou, ale popísal iný dej ako matka, nechtiac pri čistení akvária rybku vylial, utekal kúpiť druhú ale A. si to všimla. Vysvetlil jej to, plakala za rybičkou, neposmieval sa jej. K incidentu s kolobežkou uviedol, že kolobežka bola kúpená v roku 2024 v mesiacoch apríl, máj. Prišiel s kolobežkou, svojim synom a jeho priateľkou k bydlisku matky. Bývalá manželka sa s M. a jeho priateľkou rozprávala, A. v tom období nechcela ísť s nimi, tak odišli. Bývalá manželka za ním kričala, aby nechal kolobežku malej, čo odmietol. Nie je pravda, že by vykrikoval, že jej má mama kúpiť. Vždy, keď bol s A. ,tak si dával okuliare dole, raz si nedal dole, keď bol v H., ale vtedy A. vôbec nevidel. Na stretnutiach bývali cudzí ľudia a preto vznikali tie incidenty. Brat otca matky maloletej, K. E. mu hovoril, aby to nechal tak, aby deti nechal na pokoji, že to ťažko zvládajú, s tým nesúhlasil. Matka k tomu uviedla, že v júni 2026 súhlasila so stretnutím s otcom, najskôr tam mala byť aj A. na stretnutí v Centre pre deti a rodiny Prievidza,(ďalej len CDR). Následne sa s pani P. dohodli, že podľa pohody A. sa stretnutie uskutoční aj s A.. Prišla do H. C. A., kde prišiel s ňou aj právny zástupca, zatiaľ boli len na chodbe. Následne prišiel aj otec, kde mal rôzne nezrozumiteľné poznámky a smiech, že má so sebou právneho zástupcu. Následne psychologička vysvetlila, že by nebolo vhodné, aby tam bol PZ, tak PZ odišiel, bol jej k dispozícii na telefóne. Začalo tam prebiehať sedenie, stretnutie, išli dovnútra, psychologička, sociálny pracovník, ona a otec, kde následne sa začalo rozprávať, kto kde bol na akom sedení, kde bolo zisťované, aké sú naše ciele., vysvetlila psychologičke, že A. nepríde, že sa necíti dobre, načo reagovala, že ani nemala prísť. Vznikol tam konflikt tým, že ona mala svoj názor, on mal svoj názor na celkovú situáciu, bolo tam strašne veľa vecí a dotazníkov, každé jedno slovo bolo smiatie. Otec sa tam vyjadril, že ide podávať zákaz stretávania s matkou. Reagoval asi na otázku p. Q.. Pani Q. nerozumela otázke, povedala mu, že prosím, to ste ako myslel. Začal sa smiať. Začal rozprávať, že matka môže za všetko, čo vzniklo. Konkrétne ju obvinil, že za zdravotný stav A. zodpovedá matka. Reagovala, že to nie je pravda, zostala zaskočená, čo tým myslel. Následne im boli rozdané dotazníky, že má otca informovať o zdravotnom stave dieťaťa. Tam vyplnila jednu kolónku, potom sa následne rozprávali a po hodine poprosila pracovníčky, že či môže ísť preč. Samé videli, že konflikt medzi nimi prebieha aj za prítomnosti psychologičky. Otec ku tomu konfliktu, ktorý vznikol v prítomnosti psychologičky a sociálnej pracovníčky, uviedol, že konflikt vznikol tým, že pracovníčky žiadali matku, aby ho informovala o zdravotnom stave maloletej, čo odmieta. Potom sa zobrala a odišla. Právny zástupca matky uviedol ako dôvod nerealizovania styku konflikt s rybičkou, rovnako tak vyjadrenia maloletej, že sa nepripravuje u otca do školy, že sa u neho mala zle a tiež poznamenala, že sa otec ani jej starší brat s ňou nerozprávajú. Na otázku úradu, či by s otcom chcela tráviť viacej

času odpovedala nie. Táto správa bola vyhotovená v čase, keď styk prebiehal. Logickým vyústením konania matky je, že uzavrela s otcom rodičovskú dohodu vo 2/2026, ktorá upravovala styk, od tejto úpravy prebehlo veľa stretnutí v zmysle tohto rozhodnutia, piatky, soboty nedele, kde matka s maloletou otca čakajú v mieste bydliska, ktoré si vopred dohodnú, otec vie, kde má prísť a matka na neho každý týždeň s maloletou čaká. Je evidentná snaha matky o komunikáciu s otcom, čo vyplýva aj zo záverov správy CDR 16.6.2026, ktoré v závere hovorí o tom, že najväčším problémom je komunikácia medzi rodičmi. Matka nie je pasívna, ani v minulosti nebola pasívna, chodila pravidelne na ISR na úrad práce ako aj do Centra pre deti a rodiny Prievidza Matka zopakovala, že by bola rada, keby mali priestor a čas a otec ich nechal aspoň tri mesiace. Momentálne nechce postupovať podľa rozsudku. Chcela, aby sa maloletá stretávala s otcom detí. Na otázku súdu , aby právny zástupca matky vysvetlil, čo je obsahom matkinej žiadosti, aby dal otec matke a deťom pokoj aspoň tri mesiace, uviedol, že aby sa v stanovenej dobe troch mesiacov rodičia dohodli na styku, ktorý nekorešponduje presne s výrokovou časťou súdneho rozhodnutia, nemá sa tým na mysli úplné obmedzenie styku, ale je toho názoru klientka, že aj otec musí vidieť, že stretávanie maloletej A. ubližuje. Na otázku súdu, ako jej ubližuje, keď sa nerealizuje styk 4 mesiac, uviedol, že realizácia styku prebieha, matka otca očakáva, maloletá sa tri štyri dni bojí stretnutia, matke plače, v noci sa budí, pocikáva sa, negatívny dopad stretnutí s otcom potvrdila aj triedna učiteľka. Na otázku súdu, či maloletá berie medikamentóznu liečbu, matka uviedla, že podľa potreby. 8. Na pojednávaní dňa 3.6.2026 bolo dohodnuté, že sa uskutoční dobrovoľný styk otca s maloletou vo štvrtok 16.7.2026 o 10,00 hod. na adrese F. X, E., súd bol so súhlasom obidvoch rodičov prítomný pred realizáciou styku a počas realizácie u matky, aby videl, ako matka pôsobí na maloletú pred realizáciou styku. Bolo dohodnuté, že otec prinesie darček maloletej. Maloletá bola už pred stykom odmietavá k tomu, že by sa mala stretnúť s otcom, vyhľadávala pred odpoveďou na otázku matkin pohľad, keď stretnutie odmietla, súd sprostredkoval vzhľadom na nesúhlas matky s tým, aby otec darček priniesol k dverám bytu, odovzdanie darčeku maloletej, ktorý prijala, z knižky a hračky sa potešila. 9. Podľa správy č.l. 13-14 z Úradu práce soc. vecí a rodiny Prievidza z 23.5.2025 v konaní 10P/48/2025, úrad vykonal pohovor s maloletou A. bez prítomnosti rodičov, pričom maloletá súhlasila s vyhotovením zvukového záznamu. Maloletá A. bola primerane veku a rozumovej vyspelosti informovaná o dôvode pohovoru. V čase pohovoru bola maloletá riadne zaopatrená, pôsobila spokojne, v spoločnosti matky pred pohovorom sa usmievala a pýtala sa na otca, či príde aj on na pohovor. Pred pohovorom si kreslila obrázok. Z rozhovoru s maloletou vyplynulo, že maloletá bola matkou informovaná o konaní. Maloletá uviedla, že má rada svojho zajka, ktorý sa volá I. a ktorého má u otca v domácnosti a uviedla, že aj doma má už malého zajačika, ktorého volá P.. Maloletá ďalej uviedla, že pozeráva youtuberov a v škole navštevuje výtvarný krúžok. Na otázku, kto ju vodieva na krúžky, matka alebo otec uviedla: „Striedajú sa“. Maloletá verbalizovala, že má veľa kamarátov, pričom uviedla mená kamarátok. Ďalej verbalizovala, že navštevuje D. R. I. a z predmetov, ktoré ju bavia označila písanie a naopak, že ju nebaví matematika. Na otázku, kto sa s ňou pripravuje do školy, maloletá uviedla : „Mamina.“ Na otázku, či sa s ňou pripravuje do školy otec, keď je u neho v domácnosti uviedla: „ Nie.“ Na otázku, kedy bola naposledy u otca maloletá uviedla: „...myslím, že včera...neviem.“ Na doplňujúcu otázku, či bola naposledy u otca, keď bol na návšteve jej brat M. maloletá prikývla hlavou na znak súhlasu. Na otázku, ako jej bolo u ocina uviedla: „...zle“. Na otázku prečo bolo zle ? uviedla: „...lebo M. sa so mnou nerozprával, ani oco.“ Na otázku prečo sa s ňou nerozprávali uviedla maloletá, že nevie a na otázku, či sa ona niečo pýtala otca alebo brata uviedla, že brat sa jej spýtal ako sa mala v škole a ako sa jej v škole darí. Na otázku, ako by si predstavovala byť s ockom a či by s ním chcela byť viac maloletá odpovedala: „Nie.“ Na otázku, či si vie predstaviť, že by bola týždeň u otca a týždeň u matky a či by to tak chcela uviedla: „Nie.“ Na otázku, či jej niekto hovoril, o čom sa bude rozprávať uviedla maloletá: „Mamina mi hovorila, ale oco nie.“ Na otázku, či jej matka povedala, čo má povedať, maloletá uviedla: „Áno“ a na otázku čo nám mala povedať, maloletá uviedla: „....nechcem spať u otca preto, lebo... lebo mi mamina bude chýbať a nechcem ju opustiť.“ Maloletá ďalej na otázku, či je k nej otec dobrý, keď je u neho na návšteve uviedla : „áno, niekedy sa spolu hrajú s figurínami“. Taktiež uviedla, že jej je dobre u oboch rodičov. Na otázku, ako by si predstavovala stretávanie sa s otcom, maloletá uviedla: „...že by som iba chodila ku nemu.“ Na otázku, či by chcela u otca aj spať, maloletá uviedla: „Nie“ Na otázku, či ho chce iba navštevovať, uviedla maloletá: „Áno.“

10. Z listín v uvedenej veci súd zistil, že manželstvo oboch rodičov bolo rozvedené v roku 2024 a to v dôsledku podaného návrhu na rozvod manželstva zo strany matky. Styk maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s otcom v tom čase nepodliehal súdnej úprave. Dňa 24.04.2025 podal otec návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX s tým, že žiadal striedavú osobnú starostlivosť, pričom v tomto konaní tunajší súd vydal i neodkladné opatrenie, ktorým nariadil styk otca s maloletou v stanovenom rozsahu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V právnej veci starostlivosti o maloletú A. B., o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 10P/48/2025, vydal Okresný súd Prievidza dňa 02.10.2025 uznesenie, č. k.: 10P/48/2025 – 102, ktorým rozhodol nasledovne: „Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. stým, že si ju prevezme v mieste bydliska matky a po uplynutí doby styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas mu ju v mieste svojho bydliska odovzdať. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Neodkladné opatrenie nariaďuje do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 10P/48/2025.“ Okresný súd Prievidza vydal dňa 24.02.2026 rozsudok, č. k.: 10P/48/2025 – 171, ktorým rozhodol nasledovne: „Schvaľuje rodičovskú dohodu účastníkov, ktorou sa otec maloletého dieťaťa, G. B., nar. XX.X.XXXX zaväzuje platiť na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX výživným zvýšeným zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne od 1.3.2026 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné za mesiac marec 2026 v sume 30,- eur sa otec maloletého dieťaťa zaväzuje zaplatiť matke spolu s bežným výživným do 20.3.2026. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom sa bude realizovať na základe dohody účastníkov tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod do 14.00 hod. s tým, že do 31.5.2026 bude styk otca s maloletým dieťaťom prebiehať v prítomnosti matky, a to v piatok v párnom kalendárnom týždni kalendárneho roka od 15.00 hod. do soboty v nepárnom týždni kalendárneho roka od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu v nepárnom týždni kalendárneho roka od 9.00 hod. do 12.00 hod. V období od 1.6.2026 do budúcna bude styk otca s maloletým dieťaťom prebiehať v neprítomnosti matky.“ Uložil zároveň matke maloletého dieťaťa, C. D. E., nar. XX.X.XXXX, otcovi maloletého dieťaťa, G. B., nar. XX.X.XXXX a maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v CDR Prievidza, Závodníka 494/24 minimálne v rozsahu 30 hodín po dobu 9 mesiacov s tým, že v tomto výroku rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom uskutočnenia prvého stretnutia účastníkov v CDR. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.: 10P/19/2024 – 92 zo dňa 8.8.2024.“ Následne vydal Okresný súd Prievidza dňa 25.02.2026 uznesenie, č. k.: 10P/48/2025 – 173, ktorým rozhodol nasledovne: „Opravuje výrok IV. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/48/2025-171 zo dňa 24.02.2026 v označení sudkyne rozhodujúcej vo veci, ktoré má správne znieť:

IV. Ukladá matke maloletého dieťaťa, C. D. E., nar. XX.X.XXXX, otcovi maloletého dieťaťa, G. B., nar. XX.X.XXXX a maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v CDR Prievidza, Závodníka 494/24 minimálne v rozsahu 30 hodín po dobu 9 mesiacov, ktorá začína plynúť dňom uskutočnenia prvého stretnutia účastníkov v CDR.“ Toto rozhodnutie je právoplatné dňom 24.3.2026 čo do výroku I.,II.,III., 25.2.2026 čo do zvýšenia výživného a zročného výživného. Vo veci vedenej pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 9Em/1/2026 - 34, vydal súd uznesenie zo dňa 31.03.2026, ktorým rozhodol nasledovne: „Konanie zastavuje.“ 11. Podľa zápisníc z informatívneho stretnutia rodičov (ISR) čl. 15-19 vo veci 10P48/2025 z 1.7.2025 a z 18.9.2025 vyplýva, že matka deklarovala ochotu na dobrovoľné stretávanie otca s maloletou, boli dohodnuté termíny styku, na ďalšom ISR bolo otcom konštatované, že otec maloletého dieťaťa uviedol, že stretávanie nefungovalo absolútne, nič sa nedodržalo, nič sa neuskutočnilo. Nemá sa ani k čomu vyjadriť. Vždy v daný termín prišiel, vždy tam bolo nejaké divadlo, keď videl aká je A. zničená, tak potom už ani nekontaktoval matku. Bol s dcérou iba jedenkrát, 17.07.2025 išli na zmrzlinu, bol s dcérou asi 5-10 minút. A. bola veľmi smutná, kúpili si zmrzlinu, začala veľmi plakať, že sa chce so mnou stretávať, ale že je tam nejaké obmedzenie – že mamina jej zakazuje, že sa nemôže sama rozhodnúť. Tak jej navrhol, že pôjdu ku nemu na chvíľku, A. súhlasila, nechcela sa vracať nazad ku ex manželke, tak jej to zatelefonoval, len nedvíhala. Tak sa museli vrátiť ku vchodu, že ju teda vypýta. V tom vybehla exmanželka, že A. je uplakaná, že čo jej spravil, vysvetľoval jej, že dcéra chce ísť ku nemu a je uplakaná, lebo mu povedala určité veci, v tom ju chytila za ruku a začala ju od neho ťahať, nenechala si nič vysvetliť. Potom už len bola fraška, vybehla K., nepochopil to doteraz celé. Inak s A. nebol vôbec. Matka sa k tomu vyjadrila tak, že 17.07.2025 sa dohodli že A. pôjde s otcom na zmrzlinu 10-15 minút, ale A. chcela, aby stále pred vchodom, manžel to vedel, povedala, že nech zostane, otec vzal dcéru na zmrzlinu, je to asi 3 minúty, A. sa obzerala. Akoby sa uisťovala či tam stále na ňu čaká. A. prišla po 10 minútach aj s otcom, vykrivené ústočka, nevedela situáciu ani pomenovať. Videla, že nie je v poriadku, začala za ňou naťahovať ručičku, pýtala sa, čo jej je, nevedela odpovedať. Ex manžel začal podráždene reagovať že nič jej nie je, vyústilo to do agresívneho správania, že aká je, akú má hubu, fúzy. Počula to staršia dcéra, lebo mali otvorené okno, prišla staršia dcéra dole a začala sa matky zastávať, otec povedal, že oni dvaja si to ešte vyjadria – to povedal otec staršej dcére, že na ňu podá trestné oznámenie, že z tých peňazí, čo im zostali z domu, že budú platiť. K. sa s ním tam hádala, ona brala A., aby to nepočúvala. Ešte v kľude otcovi povedala, že poďme na to CDR-ko lebo nevedia spolu komunikovať, nato otec nereagoval. Ona odišla a staršia dcéra tam zostala, nepekne si tam vymieňali názory s otcom. Od toho dňa ju otec nekontaktoval. A. sa vyjadrila, že sa nechce s otcom stretnúť ani si s ním telefonovať, lebo škaredo nadával maminke. 12. Podľa správy čl. 40 sa I. I. 9.4.2026 vyjadrila k zdravotnému stavu maloletých Sofie a Lary – poruchy školského fungovania (vynechávanie) zvýšená úzkosť a strach. Podľa jej dostupnej anamnézy a klinického sledovania dochádza k zhoršovaniu ťažkostí v súvislosti so situáciami spojenými s kontaktom s otcom, poukázala na závery psychiatra a psychológa, ktorí odporúčali prehodnotiť formu a rozsah kontaktu vrátane jeho realizácie v prítomnosti odborne spôsobilej osoby (psychológ, mediátor). Ide o stav, ktorý predstavuje záťaž pre somatické zdravie detí. V ďalšom potvrdení č.l.41 lekárka popísala choroby maloletej A., ktorá je podľa nej často chorá napriek imunostimulačnej terapii. 13. Podľa úradného záznamu čl. 42, 43 úrad zisťoval dôvody nepodrobenia sa rozsudku zo strany matky, matka sa vyjadrila k svojim bytovým pomerom, výsledkom A. v škole, ďalej že je v starostlivosti I. a I.. Uviedla, že otec v návrhu neuvádza pravdu. Bol vykonaný pohovor s maloletou, uviedla, že sa s otcom stretáva, nevie povedať ako to prebieha, je pri nej maminka, na otázku čo robí s ockom neodpovedala. Ocko sa jej pýta, či chce ísť s ním, ona mu povie, že nechce. Uviedla, že jej nič nenosí, na otázku ako sa k nej správa, neodpovedala. 14. Podľa oznámenia o výsledku prešetrenia kolízneho opatrovníka č.l. 52-53, sa maloletá vyjadrila, po otázke kedy sa stretne s otcom obrátila na matku, ktorá jej položila otázku „Chceš byť?“ na čo záporne

pokrútila hlavou, na otázku prečo pokrčila plecami, kedy vstúpila do rozhovoru matka, vysvetlila jej pojmy neznámych slov, vtedy maloletá uviedla, že ocino kričí na mamu. Na ňu nekričí. 15. Podľa správy psychológa E. z 5.11.2025 mu maloletá uviedla, že sa otca bojí, pre jeho zvýšený hlasový prejav a situáciu v rodine, na otázku na správanie otca uviedla, že bol dobrý, spontánne uviedla príklad s rybičkou, ktorú uviedla ako stresujúcu udalosť. Stretnutia s otcom sa nerealizujú z dôvodu jej odmietavého postoja, popísala, že rodičia spolu nevychádzajú, bolo badať že zodpovednosť za to pripisuje otcovi. Konštatoval zvýšenú fixáciu na matku, plačlivosť, zvýšenú úzkostnosť, výraznú závislosť od matky, citlivosť na konfliktné témy a odmietavý postoj voči otcovi. Zistil lojalitný konflikt a zníženú schopnosť emočného spracovania situácie v rodine, regresívne tendencie a zvýraznené väzby na matku. Prítomná je zvýšená úzkosť, emočná labilita, adaptívna kapacita voči stresu je znížená. Uzavrel separačnú úzkostnú poruchu detstva, adaptívnu poruchu s úzkostno-depresívnym prežívaním, rozpad rodiny rozvodom s negatívnym dopadom na dieťa. V jeho správe z 24.3.2026 je uvedené, že sa mali realizovať stretnutia, dňa 12.12. 2025 bol termín zrušený, 27.1. 2026 sa zrealizoval, termín 11.3.2026 bol zrušený. Matke bolo doporučené pedopsychiatrické vyšetrenie maloletej, čo uviedla že zváži. Poradenstvo na obnovenie vzťahu maloletej s otcom nepatrí do kompetencie klinického psychológa. 16. Podľa správ čl. 56-58 z 19.3.2026, 29.5.2026, maloletá navštevuje ambulanciu detskej psychiatrie I. I. L., v správe je popísané odmietanie separácie od sprevádzajúceho (matky aj starej matky), úzkostné naviazanie, pri samostatnej činnosti nekľudnejšia, netrpezlivá na odchod, nenechá sa zaujať žiadnou samostatnou aktivitou, uvádza, že nechce byť s otcom, lebo bil K., bojí sa ho. Bola objednaná na 30.7.2026. 17. Z pripojeného spisu 9Em/1/2026 bolo preukázané, že otec sa domáhal výkonu rozhodnutia aj na základe vydaného neodkladného rozhodnutia vo veci tunajšieho súdu 10P 58/2025. Konanie bolo zastavené. 18. Z pripojeného spisu ČVS:ORP-273/1-VYS-PD-2025 bolo zistené, že vec podozrenia zo sexuálneho zneužívania mal. Sofie bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Matka maloletej podala proti uzneseniu 13.8.2025 sťažnosť, z dôvodu nesprávne vyhodnotených okolností vyšetrovateľkou, ktorá bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Prievidza 1Pn 876/24/3307-17 zo 4.9.2025 zamietnutá ako nedôvodná. K odvolaniu priložila matka maloletej správu od psychiatričky I. L., kde sa okrem iného (konštatovanie úzkostnej emočnej poruchy maloletej) konštatuje, že že kontroly v ambulancii často neboli dodržané a boli preložené na neskôr. 19. Podľa uznesenie KR PZ Trenčín ČVS KRP-1/1-VYS-TN -2025 z 13.4.2026 čl. 59-65, bola vec podozrenia zo zločinov výroby detskej pornografie, ďalej pre zločin rozširovania detskej pornografie a za zločin znásilnenia (poškodená K.), zastavená, pretože bol dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, za ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V tejto veci boli podané ešte pod č.k. ČVS ORP-600/1-VYS-PD-2023 Okresného riaditeľstva PZ Prievidza znalecké posudky: Podľa znaleckého posudku E. C. z odboru psychológia, k veci výroby detskej pornografie a prečinu podávanie alk. Nápojov (podozrivý spolužiak mal.Sofie) klinická psychológia detí z 6.2.2024 bola u mal. K., sestry maloletej A. zistená úzkostno depresívna symptomatika ako reakcia na traumatizáciu, v súvislosti s každodenným vystavovaním maloletej prítomnosti spolužiaka, ktorý sa naďalej k nej správa maladaptívne. Prežívajú bolestné spomienkys negatívnym prežívaním sebaobrazu , strachové a úzkostné prejavy umocnené aj uvedeným každodenným vystavovaním maloletej správaniu spolužiaka. Nemá tendenciu skresľovať udalosti vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu. V prežívaní konštatoval známky posttraumatického stresu, vysokú mieru intrapsychickej tenzie s nespracovanou traumatizáciou, ktorá vedie i k suicidálnym ideáciám. Z psychiatrického posudku z odvetvia psychiatria č.136/2024 z 3.8.2024 konanie spolužiaka na mal. K. malo vplyv na jej psychické zdravie, čo sa prejavilo úzkostnodepresívnymi atakmi a apelatínym suicidálnym pokusom formou intoxikácie alkoholom. 20. Na ďalšom pojednávaní dňa 12.8.2026 otec uviedol, že situácia sa nezmenila, v júli sa pokúsil o stretnutie, pokiaľ ide o posledné stretnutie v júli, telefonicky aj SMS správou kontaktoval matku, matka telefón neprijala, preto napísal SMS správu. Dostavil sa ku vchodu, cez SMS mu bolo oznámené, že maloletá nechce prísť, tak odišiel. Ešte jedno stretnutie sa odohralo, keď napísal SMS, že je prítomný

dolu pri vchode, matka zišla dole a povedala mu, že aby sa začal správať ako dospelý, že aby už nechodil, že maloletá to nechce. Povedal niečo v tom duchu, že má strach o maloletú. Potom odišiel. Matka uviedla, že posledného stretnutia A. stav pretrváva – psychické problémy ohľadom odmietania, vždy bola informovaná, že oco prišiel na stretnutie, aj keď volal, vždy jej povedala, ale A. odmietla ísť dole na stretnutie, rozplakala sa a z nervozitou v hlase opakovala, že nechce. Potom matka poslala správu hneď otcovi, že A. nechce ísť na stretnutie, že odmieta stretnutie. Pokiaľ ide o ten druhý raz, čo spomínal otec, zišla dole za otcom dieťaťa, povedala mu, že odmieta stretnutia, že jej to ubližuje a že dokedy budú takto fungovať. O S. A. hovorí, že jej možno otec niečo donesie nejakú hračku, aby išla. Pred A. sa o otcovi so staršou dcérou nerozpráva. Staršia dcéra sa už nechce vôbec vyjadrovať vo vzťahu k otcovi. K. vzťah k otcovi je neutrálny, že sa s tým zmierila. Pred dvomi rokmi, rokom a pol sa snažila s ním stretnúť, aj sa stretli, ale jej očakávania od toho nebolo také, chcela, aby ju pochopil, prečo sa k nej tak správal, aby jej to vysvetlil. Išli si sadnúť do McDonaldu, odpovede sa nedočkala. Jej postoj k manželovi nie je žiadny, berie situáciu takú aká je, nemá v sebe hnev. Na otázku súdu, prečo teda 16.7.2026 nemohol ísť otec ku dverám, matka uviedla, že už keď A. vychádza z vchodu von, pozoruje okolie, či je bezpečné a stále sa obzerá dookola, že či tam nie je otec. Z dôvodu toho nepotrebuje už len, aby vyšla z toho bytu, aby mala taký stav, ako keď vychádza z vchodu. Pokiaľ tieto stretnutia neprebiehajú, A. je kľudnejšia, veselšia, vidí na nej, že sa dáva do normálneho bežného detského sveta. Len keď má byť to stretnutia tak na druhý deň zostane taká nesvoja, nervóznejšia a prosí, aby sa stretnutia ukončili. Na otázku súdu, čo robí s diagnózami, ktoré dostala od lekárov resp. psychológov, matka uviedla, že sa snaží s ňou pracovať, má rôzne knihy, kreslenia. Na otázku súdu prečo nepokračuje v terapiách, ako jej boli nariadené (nedostavila sa na plánované sedenia k psychológovi a psychiatrovi matka uviedla, že volala pani doktorke, ktorá nedvíhala telefón, K. má zlomenú nohu. Ku doktorke L. sa nemohla dovolať, lebo sa k nej nemohla dostaviť. V ten deň sa jej k nej nedalo dostať, lebo behá aj so staršou dcérou po rôznych vyšetreniach. Bola na rôznych ambulanciách chirurgie. Na otázku súdu, či podľa nej reakcia maloletej, že vychádza z vchodu a obzerá sa a že je tak vystrašená a že matka kvôli tomu neumožňuje otcovi prísť ku dverám bytu, je v poriadku, matka uviedla, že niekedy áno, niekedy nie. Nie je to v poriadku vtedy, keď vyjde z vchodu a ideme k autu, tam sa obzerá, či je to bezpečné prostredie. Na otázku ako rieši situácie, keď to podľa nej nie je v poriadku, matka uviedla, že sa snaží ju upokojiť, pýta sa jej, čoho sa bojí, vysvetľuje jej, kam idú. Na otázku súdu, prečo sa matka nepodrobuje výchovnému opatreniu, ktoré bolo uložené rozsudkom, kde s tým súhlasila, matka uviedla, že komunikovala s p. P. aj s druhou pani, že A. situácia je taká aká je, na stretnutie prišla sama. A. odmietla ísť na stretnutie. Lara nechcela ísť na stretnutie na úrad, že tam už bola. Na otázku súdu, ako že nebola schopná dieťaťu vysvetliť, že ide o stretnutie s odborníkmi, s ktorým ona ako matka súhlasila že otec tam nebude, že jej chcú pomôcť, matka uviedla, že navrhla, aby bola online konzultácia, lebo iným spôsobom sa to s A. nedalo, s čím pani P. súhlasila, malo to byť cez ZOOM, aby mohli urobiť sedenie s A., ktorá bude v domácom prostredí a bude prebiehať konzultácia online formou. Myslí si, že postupne to pôjde a A. príde za p. P. do CDR po nejakom prvom, druhom online sedení. Pokiaľ bude A. vidieť, že p. P. sa s ňou rozpráva, že je to pani psychologička, že je to v poriadku. Toto zvolila aj u pani B., len u nich neprebieha online konzultácia s maloletou. A. už bola na úrade asi 4x, asi má nejaký strach z toho. Povedala, že jej tam kládli nepríjemné otázky pre ňu. Ona neodmietala stretnutia, hľadá akou formou by bolo vhodné mať túto konzultáciu, z CDR boli tomu prístupné. Jedna pracovníčka z CDR bola u nich doma, rozprávala sa s A. asi hodinu, dala jej kartičky, spolupracovala s ňou, myslí si, že to je aj niekde zapísané. Bolo to o 14,15 hod. v piatok, A. sa s ňou normálne rozprávala, aj spolupracovala. Na otázku, akú odbornú pomoc momentálne maloletá absolvuje, kto ako odborník pomáha dieťaťu v súčasnosti a s kým matka konzultuje zdravotný stav, matka uviedla: naposledy bola u I. L., zdravotný stav konzultuje s pani doktorkou I., je to jej pediater, má u nej zaplatené konzultácie. Na otázku súdu, či si matka myslí, že všeobecný lekár je postačujúci na liečenie zdravotného stavu maloletej, matka uviedla, že si nemyslí, hľadala aj terapeutov pre A., v Prievidzi je málo terapeutov, nenašla ho. Pozerala aj p. psychologičku v G., ktorá jej nebrala telefón. Momentálne sa nevie k odborníkom dostať. Má na to právo na to, neposkytnúť informácie CDR, ktoré potrebujú a odkázať ich na svojho právneho zástupcu. K tomu sa vyjadrila kolízna opatrovníčka tak, že každý jeden pohovor s maloletou bol súdu doručený tak, ako bol vypracovaný. Posledný pohovor bol aj za prítomnosti PZ matky. Nevie, čo mohlo byť maloletej nepríjemné, otázky sa týkali bežného života, čo rada robí. Matka vie o každej otázke, ktorá bola maloletej položená a tak ako boli spracované, aj boli doručené súdu. Každý jeden pohovor bol vypracovaný za prítomnosti matky, matka tie otázky počula, reagovala na to a je to aj v záznamoch uvedené, ako reagovala.

Na otázku súdu, prečo právny zástupca matky zostal v prítomnosti kolíznej opatrovníčky, klientky a maloletej, hoci bol vyzvaný pracovníčkou a kolíznou opatrovníčkou, že to nie je vhodné, uviedol, že tam ostal na žiadosť klientky, sľúbil, že nebudem do toho zasahovať, tiež maloletá ho žiadala, aby tam zostal, ale to nehralo v mojom rozhodovaní. Klientka sa cítila bezpečnejšie. Možno sa chcela automaticky radiť, ako odpovedať. Predmetom toho stretnutia bol len výsluch maloletej, čiže zásah zo strany matky ani mňa nebol, prebiehalo to len medzi maloletou a pani B.. Matka uviedla, že maloletej vysvetlila, že je to ich zástupca, ktorý v tomto prípade im pomáha. Pociťuje po rozvode veľký tlak zo všetkých úradov a inštitúcií, je toho veľa, snaží sa spolupracovať. Využila možnosť, že môže mať pri sebe advokáta, že sa môže na neho obrátiť. V H. jej povedali, že nemajú vedomosť o okolnostiach tohto prípadu, že si len vykonávajú svoju prácu. Vôbec nevedia o situáciách, ktoré sú okolo nás. Pýtali od nej podklady, zatiaľ im nič nedala. Pani P. mala dovolenku, preto jej zatiaľ nedala doklady, ktoré by jej vec dovysvetlili. Na otázku či po závere z 5.11.2025 jej PhDr. C. niečo doporučil, matka uvádza: doporučoval spoluprácu s ním. A. nechcela bez nej s ním spolupracovať, A. má vytvorený ku nej emočný syndróm, stále je s ňou, je na ňu naviazaná. Keďže nepoznala prostredie, nevie, kto je. Vysvetlila jej že to je psychológ, že jej má pomôcť, tak tam išla. To bolo prvotné vyšetrenie, povedal, že na budúcom stretnutí uvidí, vtedy nedal žiadne doporučenie. Na ďalšom stretnutí sa s A. rozprával, bolo to podobné ako predtým, dal jej pár otázok. Povedal, že sa tam bol informovať A. otec, prečo tam A. chodí. Po žiadosti súdu, aby súdu vysvetlila, že keď príde otec sa opýtať psychológa, prečo tam dieťa chodí, či sa tým nepýta na stav dieťaťa, matka uviedla, že sa v takom prípade pýta na stav dieťaťa. Doktor C. jej povedal, že by boli vhodné terapie u neho, ak by A. spolupracovala. Na tom druhom stretnutí už A. spolupracovala miernejšie. Na druhom stretnutí povedal, že by bolo vhodné navštíviť psychiatričku. 21. Podľa hodnotenia školy čl. 58 je maloletá v kolektíve nekonfliktná, introvertná, utiahnutá až zakríknutá, so správaním nie sú problémy. Vymeškáva málo, pre bežné ochorenia. Má veľmi pomalé tempo učenia, problémy s čítaním, pomaly číta i počíta. Samostatné úlohy bez pomoci učiteľky nezvláda. Keď sa má maloletá stretnúť s otcom býva nesústredená a bez nálady, čo sama priznala. 22. Vo veci podal správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza dňa 27.7.2026: Spisovú dokumentáciu maloletého dieťaťa úrad na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately eviduje od mesiaca november 2023, kedy bol úrad Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Prievidza predvolaný na výsluch sestry maloletej A., K. B., nar. XX.XX.XXXX vo veci zločinu Výroba detskej pornografie v súbehu so zločinom vydierania, kde maloletá bola ako poškodená. Úrad zhodnotil životnú situáciu dieťaťa a rodiny a začal v rodine maloletých detí vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s cieľom poskytovať pomoc rodine pri zvládaní životnej situácie v rodine. V mesiaci apríl 2024 podala matka návrh o rozvod manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 10P/19/2024 zo dňa 08.04.2024 súd manželstvo rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného. Styk upravený nebol. Úrad vykonával funkciu kolízneho opatrovníka v konaní o návrhu otca o zmenu rozhodnutia, č. k. 10P/48/2025, kde Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2026 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou otca maloletého dieťaťa zaviazal platiť na výživu maloletej A. sumou 230,- eur mesačne a zároveň na základe dohody účastníkov konania bol upravený styku otca s maloletým dieťaťom. Zároveň rodičom a maloletej súd uložil výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v rozsahu 30 hodín po dobu 9 mesiacov. V mesiaci január 2026 podal otec návrh o výkon rozhodnutia- neodkladného opatrenia, vzhľadom k tomu, že v konaní č. 10P/48/2025 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s dcérou, súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil. Úrad zisťoval dôvody nepodrobenia sa rozhodnutia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. zo dňa 27.06.2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti vo veciach maloletých u povinnej matky maloletého dieťaťa C. D. E., nar. XX.XX.XXXX. Miestom zisťovania bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, I. poschodie, kancelária č. 124. Zisťovanie informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu vykonala zamestnankyňa I. T. B. dňa 27.04.2026, prítomná bola zamestnankyňa I. D. B.. Matka maloletej sa na stretnutie dostavila v sprievode svojho právneho zástupcu JUDr. Mareka Mäsiara. Spoločne s matkou a jej právnym

zástupcom sa dostavila k pohovoru aj maloletá A.. Kolízna opatrovníčka mala záujem najskôr vykonať pohovor s maloletou, ktorá sa dožadovala prítomnosti matky počas pohovoru, čo úrad rešpektoval. Do kancelárie spolu s maloletou a matkou vstúpil aj právny zástupca matky. Kolízny opatrovník uviedol, že prítomnosť právneho zástupcu nie je vhodná a ani potrebná pri pohovore s maloletou, na uvedené právny zástupca reagoval, že keď tu môže byť matka, tak prečo tu nemôže byť aj on. Zo strany kolízneho opatrovníka bolo uvedené, že matka je zákonný zástupca maloletej, ktorá sa dožadovala prítomnosti matky počas pohovoru. Matke aj jej právnemu zástupcovi bola položená otázka, či je podľa nich v záujme dieťaťa, aby bol pohovor vykonávaný za prítomnosti cudzieho človeka, na čo matka reagovala, že dcéra právnika pozná. Kolízny opatrovník požiadal právneho zástupcu, aby počkal na chodbe, na čo on reagoval, že ako povie matka. Matka maloletej uviedla, že chce, aby jej právny zástupca bol prítomný počas pohovoru s maloletou. Bolo možné pozorovať, že matka aj jej právny zástupca zotrvávali na uvedenom a nemali záujem v danom ustúpiť. Vzhľadom k tomu, že tejto komunikácie bola účastná aj maloletá A. a bolo badať na nej narastajúce napätie, úrad vyhovel požiadavke matky, aby sa situácia nevyeskalovala. Matka ako aj právny zástupca boli zo strany úradu požiadaní, aby do pohovoru s maloletou nezasahovali. Maloletá A. uviedla: 1. Ahoj Lara, prezradíš mi, ako sa máš? Pri otázke reagovala odpoveďou : chcem, aby otec nechodil. 2. Otázka jej bola opätovne položená: Larinka ako sa máš? Dobre. 3. Ako sa Ti darí v škole? Darí sa mi dobre, mám dvojky. 4. Na výtvarnom krúžku sa teraz čo učíte? Alebo čo kreslíte, maľujete? Kreslím ... už si nepamätám. Maloletá si počas pohovoru neustále šúchala prsty. 5. Minule sme sa rozprávali o tvojich kamarátkach A. a G., čo teraz spolu rady robíte? Rozprávame sa a niekedy si aj voláme. 6. Larinka od maminky vieš, že máš určené dni kedy sa máš stretávať s ockom? Prezradíš mi, ktoré to sú? V piatok, sobota a nedeľa. Pracovník úradu jej dopomohol, že jeden týždeň je to v piatok a druhý týždeň v sobotu a v nedeľu. 7. A aj sa s ním v týchto dňoch stretávaš? Áno. 8. Aj mi povieš, ako prebieha stretnutie s ockom? Neviem povedať. 9. Chodíš za ockom sama alebo je tam niekto s tebou? Je tam so mnou maminka. 10. Dobre, a teda povieš mi, čo robíte, keď sa stretneš s ockom? Maloletá sa zamyslela, na otázku neodpovedala. 11. Ani sa s ockom nerozprávaš? Maloletá neodpovedala. 12. Ocko sa Ťa nič nepýta? Uhm. 13. A čo sa Ťa pýta? Či chcem ísť s ním. 14. A Ty mu čo odpovieš? Ja mu poviem, že nechcem ísť s ním. 15. Aj si ockovi prezradila niekedy, že čo by si chcela? Nie. 16. Ako sa k Tebe ocko správa, keď sa stretnete? Maloletá neodpovedala, ani na položené podporné otázky. 17. Aj Ti ocko niečo donesie, keď príde za Tebou? Nie. 18. A ako sa má Tvoj písk Kenny? Už určite narástol? Áno. 19. A chodievaš s ním aj von? K. chodí s ním von. 20. A., je ešte niečo, čo by si mi chcela povedať? Nie.

21. O tomto, čo sme sa rozprávali, môžu vedieť rodičia? Áno. Maloletá bola počas pohovoru riadne zaopatrená, moderne oblečená. Na otázky odpovedala stroho, na otázky týkajúce sa priebehu styku s otcom neodpovedala. Následne bol vykonaný pohovor s matkou k prebiehajúcemu konaniu o výkon rozhodnutia, prítomný bol aj právny zástupca matky. Matka sa vyjadrila, že má vedomosť o podanom návrhu. Kolízna opatrovníčka ju požiadala o jej vyjadrenie k uvedenému návrhu, ako z jej pohľadu prebieha styk otca s dcérou. Na uvedené reagoval právny zástupca matky, že matka sa nebude vyjadrovať. Zo strany kolíznej opatrovníčky bol JUDr. Mäsiar upozornený, že rodičovské práva sú neprenosné, pohovor je vykonávaný s matkou maloletej a bol opätovne požiadaný, aby do rozhovoru s matkou nezasahoval. Matka uviedla, že jej bytové a ekonomické podmienky sa nezmenili, naďalej spolu s dvomi maloletými dcérami K. a A. obýva 2-izbový prenajatý byt. Pracuje ako pedagogický asistent N. D. R. T. N. E.. Maloletá A. je žiačkou 2. ročníka D. R. I. O. N. E., v škole dosahuje veľmi dobré školské výsledky, maloletá nie je oficiálne integrovaná, ale má podporné opatrenia, čo znamená, že niekedy má upravené písomné práce a niekedy navštevuje školskú psychologičku za účelom podporných opatrení. Ošetrujúcim lekárom maloletej je I. I.. Maloletá A. po odporúčaní E. C. bola na vyšetrení u I. L., je nastavená na medikamentóznu liečbu, berie Atarax podľa závažnosti situácie. Matka verbalizovala, že skutočnosti uvádzané otcom v návrhu sa nezakladajú na pravde. Ďalej uviedla, že s podaným návrhom otca o výkon súdneho rozhodnutia nesúhlasí, písomne sa vyjadrí priamo Okresnému súdu Prievidza. Viac matka neuviedla. Otec maloletej počas pohovoru dňa 22.04.2026 uviedol, že jeho bytové a ekonomické pomery sú nezmenené, naďalej obýva prenajatý 2izbový byt, pracuje ako samostatne zárobkovo-činná osoba v oblasti strojárstva. Na podanom návrhu trvá, poukazuje na dôvody v ňom uvedené, na ktorých zotrváva. Od podania návrhu nedošlo k žiadnej zmene, čo sa týka styku s dcérou. Styk sa realizuje stále rovnakým spôsobom, nevie, či sa to dá nazvať stykom. Matka s dcérou príde pred vchod, aktuálne chodí matka buď v sprievode staršej dcéry K. alebo iných osôb, ktoré on nepozná. Otec dôvod prítomnosti cudzích ľudí nepozná, snažil sa u matky zistiť, kto sú tí ľudia, na to mu matka vôbec neodpovedala. Snažil sa s dotyčnou pani zoznámiť, predstavil sa jej, ona však nereagovala. Následne sa s maloletou dcérou zvíta, opýta sa dcéry, či chce ísť s ním, maloletej A. sa pokúšal primerane veku vysvetliť, že môže ísť aj mamina s nimi na miesto, kde si ona vyberie. Otec badal na dcére, že aj váhala, ale následne uviedla, že nechce ísť. Otec ju do ničoho nikdy nenúti. Styk s dcérou trvá maximálne tri minúty, dcéra odpovedá na otázky jednoslovne. Kedysi sa s dcérou dokázal plnohodnotne porozprávať, teraz si to nevie vysvetliť, prečo sú jej odpovede také strohé. Ešte opísal situáciu, kedy bola pri stretnutí prítomná stará matka maloletej zo strany matky a uvádzala pred maloletou na jeho adresu vulgarizmy, správala sa neadekvátne k tomu, že je tam maloletá. Starú matku upozornil, aby svoje správanie korigovala, nakoľko sa tam nachádza dieťa. Otec badá, že dcéra je smutná, nešťastná. Ku komunikácii s matkou uviedol, že je nulová. Keď príde na stretnutie, matke zavolá, že je pred vchodom, inak komunikujú prostredníctvom textových správ. Otec sa u matky informuje na maloletú dcéru, matka mu však neodpovedá. Dňa 23.04.2026 sa koná triedne združenie maloletej A., má záujem sa na ňom zúčastniť. Matka mu o dcére neposkytuje žiadne informácie. Má vedomosť, že maloletá navštevuje E. C., či navštevuje aj iných odborných lekárov otec nevedel uviesť, ale z vyjadrenia matky počas stretnutia v Centre pre deti a rodiny je zrejmé, že bola s maloletou na nejakom vyšetrení, nakoľko sa vyjadrila, že dcéra je nastavená na medikamentóznu liečbu. Náhradné termíny za obdobie, kedy sa styk nerealizoval mu matka doposiaľ nedoručila. Otec uviedol, že dňa 21.04.2026 sa zúčastnil individuálnej intervencie v CDR Prievidza, následný termín stretnutia bude dohodnutý dodatočne. Matka bola zo strany úradu vedená k plneniu rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. 23. Podľa správy z ambulantného výchovného opatrenia Centra pre deti a rodiny Prievidza čl. 77-80, vzhľadom na komunikačné ťažkosti medzi rodičmi a narušený kontakt maloletej s otcom odporučili pokračovať v poradenstve so zameraním na stabilizáciu rodičovskej komunikácie, ochranu maloletej pred konfliktom rodičov a podporu podmienok pre budovanie vzťahu maloletej k obidvom rodičom. Vzájomný konflikt rodičov eskaluje, komunikácia je nefunkčná, poradenstvo prispieva k splneniu cieľa v minimálnej miere. Na otázku súdu, prečo neplní výchovné poradenstvo svoj účel, otec uviedol, že pani P. mu povedala, že bola odkázaná na právneho zástupcu matky. Poradenstvo neplní účel. Podľa pani P. odmietla pani E. v auguste stretnutie, nevie, či sa nejaké stretnutie uskutoční, maloletú nedostala na stretnutie Matka uviedla, že neodmietla, že mala iné očakávania od spolupráce, myslela si, že to bude odbornejšia forma, že sa budú hľadať iné riešenia tejto situácie, myslí si, že im navrhla, ako by mali s A. komunikovať,

navrhla im online komunikáciu, s čím súhlasili. Tá sa má ešte len uskutočniť. Hovorili, aby si ja pripravila témy, o čom sa chce s nimi rozprávať. Neodmieta psychológa, ale vyžadovala by si modernejšiu formu poradenstva. Chodila do Žiliny so K. tak, že chodila s nimi aj A., A. mala sedenia s p. psychologičkou v Náručí, s ktorou boli spokojní a pracovala s A. úplne inak. A. H. ísť k psychologičke do Žiliny, tam bolo určených len pár hodín na konzultácie, tam na nej videla pokrok, videla na nej zlepšenie jej stavu, chcela tam sama chodiť. Potom navštívila len doktora C., ktorý pre nespoluprácu maloletej prestal s ňou pracovať. 24. Podľa správy čl. 100 boli sedenia u E. ukončené vzhľadom na starostlivosť pedopsychiatra. Podľa správy I. E. , vyšetrila maloletú raz, zistila u nej adaptačnú poruchu miliepauthiu. 25. Podľa správy I. H. z 5.8.2026 sa matka s maloletou na objednané vyšetrenie 30.7.2026 nedostavila. Jej stav bol uzavretý ako porucha prispôsobenia, úzkostná reakcia v kombinácii s poruchou aktivity a pozornosti. U I. H. nebola maloletá vyšetrená. 26. Podľa správy z CDR z 12.8.2026 matka považuje poradenstvo za zbytočné, žiadala asistovaný styk, za účelom zachovania väzieb bolo otcovi doporučené komunikovanie prostredníctvom sms matke dva krát do mesiaca. Otec sa procesu zúčastňuje, má záujem o obnovenie kontaktu. Spolupráca rodičov je podľa tejto správy neefektívna, komunikácia s matkou je náročnejšia, nadviazanie poradenského vzťahu je málo úspešné, maloletá sa poradenstva nezúčastňuje, matka odkazuje na svojho právneho zástupcu. Poradenstvo neprispieva k naplneniu cieľa. K tomu matka uviedla, že neodmietla intervenciu v domácom prostredí, ona to považovala za rozhovor a navrhla dištančnú formu. Na otázku súdu, či matka súhlasí s intervenciou pani P. v domácom prostredí, matka uviedla, že súhlasí s intervenciou psychológa, ktorý má pomôcť dieťaťu v domácom prostredí. 27. Strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zástupca otca poukázal, že bolo preukázané, že matka svoju povinnosť psychicky pripraviť maloletú na styk nerealizuje alebo nevie zrealizovať, matka ani nechce, aby sa styky uskutočňovali, čo preukazuje aj návrh na zákaz styku s maloletou. Právny zástupca matky trval na písomných vyjadreniach, najlepšie riešenie navrhované aj matkou je, aby styk bol neupravený, aby sa ponechal na ad hoc dohode rodičov, lebo len takýto styk môže napomôcť zdravotnému stavu maloletej, o ktorý ide matke v prvom rade, čo bolo preukázané aj v tomto konaní rôznymi vyšetreniami, ktoré boli oboznámené a ktorým sa maloletá podrobila. Pri úprave styku je kľúčové podotknúť, že ide o právo otca stretávať sa s maloletou, oproti ktorej vystupuje povinnosť matky, teda ak by sa otec na styk nedostavil, len by nevyužil svoje právo, zatiaľ čo matka by porušila povinnosť ustanovenú súdom. Matka s maloletou v stanovených časoch vyčkávali otca, avšak nepodarilo sa matke, aby došlo k fyzickému styku medzi otcom a maloletou. Nesúhlasí so záverom, že by matka úmyselne bránila stretávaniu, napĺňala účel tohto rozhodnutia. Nie je úplne zrejmé, čo by mala matka urobiť ešte viac, ako teraz. 28. Kolízny opatrovník uviedol, že zo žiadneho vyjadrenia odborníka nevyplýva, že by sa nemohol realizovať kontakt otca s dcérou. Je potrebné znížiť konflikt lojality u maloletej, k čomu môže dopomôcť realizovanie aktuálneho poradenstva, ktorého účel sa nateraz neplní a dal na zváženie nariadenie výkonu rozhodnutia. Vo veci zákazu styku je potrebné dokazovanie, zistiť, či existuje skutočný dôvod na úpravu styku. 29. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa § 372 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Podľa § 373 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 374 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie. Podľa § 375 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhoduje uznesením. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa § 377 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. Podľa § 377 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Podľa § 378 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Podľa § 384 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 207/2016 Z.z., táto vyhláška upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 207/2016 Z.z., súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom proti vôli povinného realizovať súdom uloženú povinnosť, ktorá nebola splnená dobrovoľne. 30. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 vyhl. č. 207/2016 Z.z. súd pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťoval, či sa matka (povinná) podrobuje (podriaďuje) rozhodnutiu (exekučnému titulu), t. j., či sa realizuje styk otca s maloletou, zistil, že styk sa nerealizuje. Podľa aktuálnej právnej úpravy, súd už nezisťuje prípadné ospravedlniteľné dôvody neplnenia súdom uloženej povinnosti. Podstatné pre rozhodnutie o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia je, či sa styk realizuje v súlade s exekučným titulom. 31. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je namieste nariadiť výkon rozhodnutia. Za podstatné pri tom považoval to, že ak by boli tvrdenia matky o odmietaní otca pri stretnutiach už v roku 2025, ako to vyplýva i zo správ kolízneho opatrovníka a samotnej výpovede a vyjadrení matky pravdivé, nie je zrejmé, prečo matka vo februári 2026 uzavrela rodičovskú dohodu, kde sa matka zaviazala takýto styk umožniť. Tiež je zrejmé, že maloletá riadne nenavštevuje ani pedopsychiatra, ani klinického psychológa ani poradenstvo v CDR, ku ktorému sa matka sama zaviazala, matka sa k takýmto terapiám s maloletou nedostavuje, žiada iný spôsob, online formu, nedokáže maloletú primäť k spolupráci (dr.Benkovič). Tento stav nemožno pričítať otcovi ako sa to matka snažila interpretovať, keď čo i len jeden prípad keď sa otec na stretnutie nedostavil ihneď interpretovala ako nezáujem, alebo fakt, že zisťoval u dr. C. prečo tam maloletá A. chodí odmietala uznať ako jeho záujem o maloletú. Sama na pojednávaní uviedla, že by chcela aby im otec maloletej dal pokoj aspoň tri mesiace. Opakovane otcovi dohovára, aby upustil od stretnutí s maloletou, namiesto toho, aby ako osoba, na ktorú je maloletá úzkostne naviazaná a ktorá je vystavená konfliktu lojality, ako to uzavreli psychiater i psychológ pôsobila na maloletú tak, aby sa maloletá nebála, že keď sa stretne s otcom, tak sa na ňu matka i jej sestra nahnevá, vysvetlila jej, že ona – matka skutočne chce, aby sa o otcom maloletá stretla, ako sa s ním dohodla sama matka vo februári 2026, čo podľa názoru maloletej doteraz nesprostredkovala a nevysvetlila, maloletá konflikt lojality rieši radšej odmietaním styku. Matka je v tomto smere absolútne pasívna, maloletá, aj

keď ju možno slovne matka posiela na stretnutie, pozná vzťah matky k otcovi a tento aj podľa záverov z poradenského procesu nie je neutrálny ako to matka na pojednávaní uviedla. Priznala že si nepraje ani aby prišiel k dverám jej bytu odôvodňuje to tým, ako sa malá bojí a obzerá, namiesto aby s odborníkmi pomohla maloletej strach prekonať. Bolo by to nepochybne v záujme maloletej, ktorej vzťah s otcom pred rozvodom bol dobrý, sama to tak hodnotila. Matka sa aj pri samotnej realizácii styku správa tak, že umocňuje negatívne pocity maloletej, keď bez toho, aby sa maloletá sťažovala, sa jej napríklad iniciatívne pýta, čo jej je, prečo má slzy a pod, nezasahuje chlácholivo a upokojujúco, hoci diagnózy dcéry pozná. Zo znaleckých posudkov zo spisu ČVS:ORP-273/1-VYS-PD-2025 ako aj rozhodnutia v tejto veci a rozhodnutia o sťažnosti súd ďalej zistil, že maloletá K., sestra maloletej A., s ktorou žije v spoločnej domácnosti s matkou obvinila otca zo sexuálneho obťažovania, ich vzájomný vzťah je v súčasnosti vážne narušený, nekomunikujú, nestretávajú sa. Je nepochybné že takéto spolupôsobenie sestry maloletej a matky ako podstatnej vzťahovej osoby, ktorá svojim správaním u kolízneho opatrovníka, pri intervenciách CDR, na pojednávaní (najskôr odmietla pri protokolácii uznať, že ak sa otec pýtal psychológa prečo tam dieťa chodí, prejavil záujem o jeho stav), demonštruje svoj negatívny postoj k otcovi, aj keď verbalizuje inú pozíciu (nič k nemu necíti, ani hnev), vplýva podstatným spôsobom na maloletú tak, že vyvoláva v nej konflikt lojality, ktorým maloletá trpí a jej stav sa objektívne nezlepšuje, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ. K nim ešte súd uvádza, že v zásade vychádzajú z anamnézy prednesenej matkou (najmä správa I. I., u ktorej má matka zaplatené telefonické konzultácie). Pokiaľ právny zástupca matky argumentoval tým, Mestský súd Košice vo svojom uznesení zo dňa 15.11.2023, sp. zn. K2-43Em/1/2023, v ktorom rozhodoval obdobnú právnu vec, (avšak podľa názoru súdu išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti uzneseniu súdu vydanému v čase platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, keď až účinnosťou od 1.11.2023 došlo k zmene úpravy vyhláškou č. 413/2023 Z.z. v tom smere, že už nie je povinnosťou súdu skúmať, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody (porovnaj bod 21. Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 419/2024)) uviedol, že: „Súd uvádza, že pri rozhodovaní v rámci konania o výkon rozhodnutia vychádza zo skutkového stavu, ktorý je rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia. Aktuálne súd v konaní nezistil existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie výkonu rozhodnutia. Styk otca s dieťaťom sa realizuje. Realizáciu náhradného styku otec od matky nepožadoval. ... Nútený výkon rozhodnutia je inštitútom, ktorý prichádza do úvahy v prípade, ak povinný rodič nerešpektuje rozhodnutie súdu, dieťa na styk s oprávneným rodičom nepripraví a dieťa rodičovi neodovzdá, čím porušuje jeho právo podieľať sa na jeho výchove a mať s dieťaťom rovnocenný kontakt.“ Treba tiež uviesť že išlo o rozhodnutie podopreté takými skutkovými okolnosťami, ktoré umožnili záver, že výkon rozhodnutia sa realizuje, čo nie je tento prípad. 32. V konaní boli teda splnené podmienky na nariadenie výkonu, súd návrhu vyhovel, z dôvodu naplnenia zákonných podmienok: 1/ exekučný titul je právoplatný, vykonateľný, 2/ povinná sa nepodrobuje rozhodnutiu tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti, 3/ plnenie rozhodnutia nemožno v tomto štádiu dosiahnuť účasťou na odbornom poradenstve, ktorého sa už účastníci zúčastňujú bez akéhokoľvek výsledku (správy CDR), a bez naplnenia požadovaného cieľa, preto nie je účelné pred rozhodnutím o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, nariaďovať ďalšie neodkladné opatrenie. 33. Z ustanovenia § 377 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. Po nariadení výkonu rozhodnutia môže súd pristúpiť k opatreniam smerujúcim k dobrovoľnému plneniu podľa § 379, § 382 a § 383 Civilného mimosporového poriadku, a v prípade, ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému plneniu zostanú bezvýsledné, výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 Civilného mimosporového poriadku). 34. Úlohou predovšetkým matky je, aby na maloletú vplývala a vysvetľovala jej obsah uzavretej rodičovskej dohody, že to bola i jej vôľa, vysvetlila jej najmä s poukazom na zistenia psychológa a psychiatra, že sa maloletá môže bez strachu z následkov na vzťahu k nej a jej sestre s otcom stretávať ako jednou zo svojich najbližších osôb, že stojí o to, aby sa tento vzťah udržiaval a prehlboval. Súčasne súd odporúča rodičom vyhľadať odbornú psychologickú intervenciu na dobrovoľnej báze, kde by pod vplyvom odborného vedenia mali možnosť vyriešiť svoje konflikty, zlepšovať komunikáciu, mali podporné výchovné vedenie voči maloletej, ako na ňu správne vplývať pri prekonávaní odmietavého postoja k otcovi (čo sa však nemôže dosiahnuť nerealizáciou styku ako takého), ako má otec pracovať na rozvíjaní vrelého emočného vzťahu. Je však na rodičoch, najmä na matke ako vzťahovo primárnej osobe

ako zvládne situáciu pri príprave maloletej a pri odovzdávaní maloletej, a ako sa s týmito situáciami maloletá vysporiada. Rodičia zapríčinili, že ich dcéra nevyrastá v harmonickej rodine. 35. Námietky matky voči nariadeniu výkonu rozhodnutia a to aj za stavu preukázaného odmietania otca zo strany maloletej neobstoja. Samotný postoj maloletej k otcovi nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Prijatím vyhlášky MS SR zo dňa 16.10.2023 č. 413/2023 Z. z. došlo od 1.11.2023 k zmene § 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. v tom smere, že súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z. z.). Zákonodarca upustil od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia ako aj správanie a názor maloletého dieťaťa. Aj preto názor dieťaťa nie je relevantný pre rozhodnutie v tejto veci. Úlohou súdu vo vykonávacom konaní je totiž zabezpečiť realizáciu povinnosti už uloženej v základnom konaní. Z toho dôvodu odmietanie otca zo strany maloletej, ktoré je podľa matky dôvodom pre neplnenie rozhodnutia, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Preto súd návrhu vyhovel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 377 ods. 2 CMP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (§ 377 ods. 3 CMP). Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 ods. 4 CMP).