Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18P/41/2026 3826201823 29. 07. 2026 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2026:3826201823.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G., občan SR a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, G., občan SR, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. III.
Štátu sa náhrada trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: 1.Návrhom, doručeným súdu dňa 02.04.2026 žiadal otec maloletého dieťaťa o zníženie výživného zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že nedokáže aktuálne platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne, je evidovaný na úrade práce a už dlhší čas je práceneschopný. Mesačný príjem u otca podľa jeho tvrdenia nedosahuje ani životné minimum, každý mesiac poberá cca 165,- Eur. So synom je v kontakte aj častejšie, ako je uvedené v poslednom súdnom rozhodnutí sp. zn. 13P/124/2024, stará sa o neho, keď je chorý, cez sviatky ho máva on. Hocikedy v týždni mu nosí stravu, keď jeho matka nie je doma a väčšinou ona ani nevarí s odôvodnením, že ,,pracuje“. Zakaždým synovi kupuje oblečenie, topánky a pod. .Matku nezaujíma, či syn jedol, či si má čo obliecť a pod., pričom má na umelé mihalnice, nechty každý mesiac a každý mesiac chodiť na zábavy, na to má. Otec si syna vždy zoberie, keď sa matka chce ísť zabávať. Nie je schopný aktuálne platiť na výživu sumu 150,- Eur mesačne. Taktiež platí mesačne bývanie, spolu s priateľkou, s ktorou sa spolu snažia spraviť pre syna čo je možné a v ich silách. Syn už nechodí v škole na obedy, nešportuje, nehrá futbal, kredit na mobil mu dobíja otec, väčšinu oblečenia a obuvi mu kupuje on, robí mu desiaty, zabezpečuje stravu. Žiada preto znížiť výživné s tým, že keď bude v budúcnosti môcť, bude prispievať aj viacej. 2.Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním z 15.06.2026, v ktorom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. 3.Kolízny opatrovník sa vyjadril, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého.
4.Súd pojednával v neprítomnosti otca mal. dieťaťa podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), pričom napriek tomu, že otec je práceneschopný, od jeho ošetrujúceho lekára bolo zistené ( úradný záznam z 08.05.2026), že počas práceneschopnosti má otec povolené vychádzky denne v časovom rozpätí od 10,00 hod. do 14,00 hod.. Predvolanie otec prevzal dňa 21.07.2026, neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie súdneho pojednávania. 5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky maloletého dieťaťa, prednesom kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu súdneho spisu najmä návrhu otca vrátane ním predložených pokladničných bločkov, rodným listom mal. dieťaťa, rozsudkom sp. zn. 13P/124/2024, odpisom potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, lustráciou rodičov, so súhlasom otca správou od ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave, uznesením zo dňa 13.05.2026, správami z Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Prievidza vrátene potvrdení o dávkach, potvrdením o zárobku matky, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, písomným vyjadrením matky k návrhu, záznamom z prvého informatívneho stretnutia rodičov, ostatným obsahom spisu 18P/41/2026 a spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/124/2024, na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav a právny záver: 6.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/124/2024-41 zo dňa 09.12.2024, právoplatným 09.12.2024 súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa otec zaviazal platením výživného v sume 150,Eur mesačne. Súd pri schvaľovaní dohody vychádzal z pomerov matky, ktorá sa starala o maloletého, v tom čase ako žiaka 4. ročníka základnej školy v F. G.. Matka s maloletým obývala byt s mesačným nájmom 450,- Eur mesačne, poplatok Telekom 13,- Eur, mobil 5,- Eur, poistenie auta 50,- Eur na 3 mesiace, platila synovi obedy v škole s výdavkom 8,-Eur mesačne, syn chodil na futbal s poplatkom 10,- Eur, ZRPŠ poplatok 15,- Eur. V roku 2024 bola matka práceneschopná, mala posunuté platničky, nemohla ani chodiť, čo bol dôvod, prečo dostala v práci výpoveď. Liečila sa aj na onkologické ochorenie. Poberala dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa spolu v sume 350,- Eur mesačne, mala výdavok na lieky cca 15,- Eur mesačne. Finančne jej vypomáhala jej matka. Otec si v roku 2024 vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Bol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi a bol práceneschopný. Býval so svojou partnerkou v 1-izbovom nájomnom byte s výdavkom 380,- Eur mesačne, bola voči nemu vedená aj exekúcia. Poberal dávku v hmotnej núdzi 84,- Eur a nemocenské 172,- Eur mesačne pre zdravotné problémy s krížami, chrbticou a kolenom. V roku 2006 pracoval ako operátor výroby v H.. Venoval sa aj stavebným prácam. Fajčil, na cigarety minul mesačne 50,- Eur, mal auto Peugeot 3007 z roku 2008, dňa 09.12.2024 sa rodičia dohodli na výživnom v sume 150,- Eur mesačne. 7.Zo správy o prešetrení rodinných pomerov u maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.05.2026 mal súd preukázané, že otec na podanom návrhu trvá, nakoľko tvrdí, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zmenili pomery na jeho strane z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a následnej neschopnosti si nájsť prácu. Od roku 2006 pracoval len brigádne, chce znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 70,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým sa realizuje na základe dohody, matka v styku nebráni. Maloletý v domácnosti otca trávi minimálne každý druhý víkend. Otec má aktuálne dlh na výživnom v sume 1000,- Eur. Je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi 170,- Eur mesačne a od 12/2025 je aj práceneschopný. Matka s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vzrástli náklady, súvisiace so starostlivosťou o maloletého. Preto je skôr v záujme dieťaťa zvýšenie výživného a nie jeho zníženie. Je pravdou, že otec sa o syna zaujíma, ale nie tak často, ako to opisuje vo svojom návrhu, styk sa realizuje tak v domácnosti otca ako aj v domácnosti starej matky. Otec má na výživnom podľa vyjadrenia matky dlh 1600,- Eur, preto na otca podala aj trestné oznámenie. Matka uviedla, že pracuje vo firme I. I. ako pekárka, poberá prídavok na jedno dieťa, býva v 3-izbovom byte s maloletým, byt má prenajatý. Maloletí trpí alergiami, býva časti chorý a prekonáva bežné detské ochorenia. Matka s návrhom otca nesúhlasí, preto navrhuje jeho návrh zamietnuť, alebo skôr aj zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Kolízny opatrovník záverom v správe uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
8. K pomerom otca bolo vykonaným šetrením zistené, že od 08.12.2025 je otec práceneschopný. Podľa odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej I. I. B. je zrejmé, že dôvodom práceneschopnosti je choroba s predpokladaným dátumom skončenia 17.04.2026. Súd po tom, čo otec dal súhlas s preverením jeho zdravotného stavu u ošetrujúceho lekára, vyzval dňa 17.04.2026 ošetrujúceho lekára otca I. B., aby súdu oznámil, z akého dôvodu je resp. bol otec práceneschopný, či jeho práceneschopnosť aj ďalej trvá, aké má zdravotné problémy a akého sú charakteru. Na uvedenú výzvu ošetrujúci lekár dňa 24.04.2026 súdu oznámil, že otec je stále práceneschopný pre ochorenie chrbtice, pričom charakter jeho ochorenia neumožňuje aktuálne zaradenie do pracovného procesu z dôvodu týchto ťažkostí. Za oznámenie si lekár fakturoval sumu 20,- Eur ( č.l. 15). Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 22.05.2026 otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 03.04.2024 a jeho evidencia aj naďalej trvá. Podľa potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2026 je otec poberateľom tejto dávky za január až máj 2026 v sume 282,- Eur mesačne. Otec počas prvého informatívneho stretnutia rodičov na tunajšom súde dňa 02.07.2026 súdu uviedol, že má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie bez maturity a má príjem nemocenské dávka 182,Eur mesačne. Chodí aktuálne na obstreky, lebo má seknutú chrbticu a ramená, chcel by si vybaviť dôchodok. V minulosti vykonával maliarske aj stavebné práce, býva s priateľkou, ktoré tiež nepracuje, má priznaný invalidný dôchodok v sume 400,- Eur mesačne. Otec má výdavok na bývanie 350,- Eur. Otec platí kredit na telefón v sume 5,- Eur mesačne, lieky dopláca 30,- Eur mesačne, na cigarety minie 100,- Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosť ani auto, vyhlásil osobný bankrot cca 7-8 rokov dozadu, tvrdil že nemá povolené vychádzky, finančne mu vypomáha jeho matka a jeho priateľka. Nevie uviesť akú prácu by mohol robiť, asi niečo v sede, na pohovore o prácu bol cca 2 roky dozadu v C.. Od roku 2024 mal iba brigády. Na obstreky chodí cca každé 3 týždne. Z pokladničných bločkov na č.l. 6 spisu je zrejmé, že otec zakupuje v roku 2026 ( ako aj v II. polroku roku 2025) maloletému oblečenie a obuv. 9. K pomerom matky bolo zistené, že pracuje v spoločnosti I. I. ako pekárka a poberá prídavok na dieťa v sume 60,- Eur ( potvrdenie na č.l. 39), býva v prenajatom 3-izbovom byte. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky na č.l. 37 je matka zamestnancom I., J.. I. od 07.04.2025 doposiaľ. Matka pracuje na pozícii pomocná robotníčka v cukrárskej výrobe. Pracovný pomer bol uzavretý na neurčito. Matka dosiahla v období od 05/2025 do 04/2026 mesačnú mzdu v prepočte na mesiac 569,63 Eur / netto. Je jej vyplácaný daňový bonus po 100,- Eur mesačne. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov dňa 02.07.2026 matka uviedla, že má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Tvrdila, že otec kupuje synovi zbytočnosti ako napr. kartičky do playstation, pokémonové kartičky. Syn bude v školskom roku 2026/2027 žiakom už 6. ročníka základnej školy. Je pravdou, že v škole sa už nestravuje, krúžky nemá, na kredit, ktorý mu dobíja ona platí 6,- Eur mesačne. Exekúcie matka nemá, ani auto ani úspory. Spláca osobný bankrot po 14,- Eur mesačne. Je už oddĺžená. Na bývanie má matka výdavok 450,- Eur mesačne vrátane energií, internet 13,- Eur mesačne, TV Mágio 14,- Eur mesačne. Má priateľa, ktorý s nimi trvalo nežije v spoločnej domácnosti. Jej zdravotný stav stále nie je dobrý, ale nemôže si dovoliť byť práceneschopná. Keď má bolesti, dá si lieky. 10. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní 29.07.2026 uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že syn nemá navarenú stravu, ona varí, keď príde z práce. Mobil ( kredit) mu dobíja ona, vôbec nie otec, ako to tvrdí. Pripúšťa ale, že synovi dobije kredit cca raz za dva mesiace. Je pravda, že otec synovi kupuje oblečenie a obuv. Ale na príprave desiaty do školy sa otec nepodieľa, desiatu mu robí ona každý deň. Matka uviedla, že pracuje a preto výdavok na mihalnice či nechty považuje za primeraný. Jej priateľ sa na chode domácnosti podieľa kúpou potravín. Nie je pravdou, že ak je syn chorý, stará sa o neho otec. Otec je dlžný na výživnom sumu 1900,- Eur. Podala trestné oznámenie. Matka tvrdí, že otec pracuje, pretože keď s ním syn telefonuje, tak mu otec povie, že kredit mu dobije, keď príde z roboty. Z čoho matke vyplýva, že otec pracuje brigádnicky niekde. Za synom otec vždy príde na aute, nevie komu auto patrí, ale šoféruje ho otec maloletého. Pred 2 či 3 mesiacmi otec stretol sestru matky, pričom sa jej chválil, že kúpil auto za 2500,- Eur. Otec aj pred synom rozpráva, že chodí niekam na brigády. Matka so znížením výživného zásadne nesúhlasí. Otec je stále v podnapitom stave, fajčí, má za to, že ak má otec na alkohol a na cigarety, má aj na výživné synovi. Nie je pravdou, že väčšinu stravy synovi poskytuje otec, ani s maloletým otec nie je v tak častom kontakte ako to opisuje v návrhu. Výdavky na starostlivosť o syna sa zvýšili. Navrhuje preto návrh zamietnuť.
11.Kolízny opatrovník uviedol, že nie je v záujme maloletého, aby bola vyživovacia povinnosť otca znížená. 12.Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len Zákona o rodine ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 14.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 16.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zníženia výživného sa povinný (v tomto prípade otec) môže domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného však platia prísne kritériá a súd v konaní o zníženie výživného musí preskúmať dôvody, na základe ktorých došlo k zmene schopností a možností povinného. 20.Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov
je objektívna okolnosť. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá, na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. 21. V danom prípade predmetom konania je zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa, ktorému vyživovacia povinnosť bola naposledy schválená rozsudkom zo dňa 09.12.2024 v konaní 13P/124/2024-41, kedy bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej otec súhlasil s výškou výživného 150,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2024. Súd v konaní skúmal zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu a dospel k záveru, že nedošlo k zmene pomerov podstatného charakteru na strane otca. Je zrejmé, že zhoršený zdravotný stav otca môže byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, ak však ide o podstatnú zmenu pomerov, čo nie je tento prípad. Súd poukazuje na pomery otca v čase posledného súdneho rozhodnutia v roku 2024, kedy bol otec taktiež práceneschopný, rovnako bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 87,- Eur a nemocenské v sume 172,- Eur mesačne s tým, že mal výdavok na bývanie 380,- Eur mesačne, na cigarety minul mesačne sumu 50,- Eur. Aktuálne je otec znova práceneschopný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.08.2025 doposiaľ, je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi 282,- Eur ( vyššia ako v roku 2024), jeho výdavok na bývanie je aktuálne 350,- Eur mesačne ( teda nižší ako v roku 2024) a mesačne na cigarety minie sumu 100,- Eur mesačne. V roku 2024 bol tiež majiteľom osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 r.v. 2008, aktuálne už toto vozidlo nevlastní, z čoho možno predpokladať, že došlo k jeho predaju. S poukazom na všetko uvedené v konaní tak nebolo preukázané tvrdenie otca o podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ani tvrdenie, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, (s ktorým v roku 2024 sám súhlasil v sume 150,Eur mesačne). V návrhu otec tvrdil, že poberá dávku v sume 165,- Eur mesačne, následne kolíznemu opatrovníkovi pri prešetrení pomerov tvrdil, že poberá dávku v hmotnej núdzi 170,- Eur mesačne, na I. ISR tvrdil, že má príjem 182,- Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že otcovi je aktuálne vyplácaná dávka v sume 282,- Eur mesačne ( č.l. 41 spisu). Otec nerozporoval tvrdenie matky, že si má brigádnicky privyrábať a tiež, že zakúpil cca pred 3 mesiacmi aj osobné motorové vozidlo za 2500,- Eur. Súd vykonal dopyt na voľné pracovné miesta v okrese G., evidované na úrad práce, vhodné dosiahnutej kvalifikácii u otca a tiež preveril vhodné pracovné zaradenie vyhovujúce aj aktuálnemu zdravotnému stavu otca na portáli profesia.sk a má za to, že otec napriek zdravotnému stavu, pre ktorý je aktuálne práceneschopný, môže vykonávať prácu ako napr. operátora call centra ako práce z domu na plný úväzok s možným mesačným zárobkom 1000 až 1500 Eur brutto mesačne ( č.l. 71 spisu). Je pravdou, že ošetrujúci lekár sa vyjadril, že aktuálny zdravotný stav otca neumožňuje jeho zaradenie do práce, avšak bolo zistené aj to, že otec svoj zdravotný stav rieši len obstrekmi každé 3 týždne, čo podľa súdu nie je adekvátna liečba, ktorá by viedla k jeho vyliečeniu za stavu, že od decembra 2025 je práceneschopný. Naviac matka tvrdí, že otec brigádnicky pracuje. Otec svoj návrh odôvodnil nepriaznivým zdravotným stavom, pričom tento ničím do konania nepreukázal. Je to navrhovateľ, ktorý musí svoj zdravotný stav a finančnú situáciu preukázať lekárskymi správami, dokladmi o liekoch, čo sa v danom prípade neudialo. Otec sa na pojednávanie nedostavil, pričom na prvom informatívnom stretnutí tvrdil, že nemá povolené vychádzky, ale súdom bol zistený opak (úradný záznam č.l. 19), čo do istej miery narušuje hodnovernosť informácii otca v tomto konaní. 22.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd má za to, že pomery na strane otca sa zásadne od posledného súdneho rozhodnutia nezmenili, nemal preukázané tvrdenia otca, že nie je v jeho aktuálnych možnostiach a schopnostiach plniť výživné v sume 150,- Eur, s ktorým sám v roku 2024 súhlasil v čase, kedy bol taktiež práceneschopný a evidovaný aj na úrade práce. Naviac treba zdôrazniť, že otec aktuálne poberá dávku v hmotnej núdzi vyššiu ako tomu bolo v roku 2024. Na strane maloletého dieťaťa naopak výdavky od roku 2024 stúpli v dôsledku veku ako aj inflácie. Preto nie sú splnené zákonné podmienky pre
zníženie výživného na strane otca. Naviac je treba zdôrazniť, že otec si aktívne prácu nehľadá, spolieha sa na priznanie invalidného dôchodku, je dlhodobo nezamestnaný, pričom nie je zatiaľ poberateľom invalidného dôchodku. 23.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výdavok u otca v sume 100,-eur mesačne na cigarety je nadštandardný a nemožno ho považovať za výdavok na jeho strane nevyhnutný. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú strava, šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Je pravdou, že otec sa na výžive dieťaťa podieľa kúpou oblečenie, ošatenia, platením kreditu dieťaťu každý druhý mesiac, čo však nie je dôvodom pre zníženie výživného a preto návrh zamietol. 24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 25. O nároku štátu na trovy konania súd rozhodol tak, že štátu tieto trovy, ktoré vznikli vyplatením faktúry č. XXXX/XX ( č.l. 15 spisu) zo dňa 27.04.2026, ktorú vystavil I. I. B. na základe vyžiadania súdu k zdravotnému stavu otca v sume 20,- Eur štátu nepriznal. Súd uplatnil vyšetrovaciu zásadu tohto mimosporového konania. Podľa Čl. III ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaný súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd považoval za nevyhnutné vykonanie dopytu ošetrujúceho lekára otca k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu S poukazom na § 57 a § 58 CMP súd v tejto časti považoval štát za účastníka konania a s odkazom na § 52 CMP preto štátu náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza, o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.