Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 9Ps/10/2026 3826202811 15. 06. 2026 JUDr. Beata Gešvantnerová ECLI:SK:OSPD:2026:3826202811.1
Uznesenie Okresný súd Prievidza vo veci posudzovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní začatom na návrh navrhovateľa C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.05.2026 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Navrhovateľ, otec posudzovaného, sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 26.05.2026 domáha obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna v rozsahu potrebnom na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a umožňujúcej umiestnenie syna v psychiatrickej liečebni. Návrh odôvodnil tým, že u jeho syna pretrvávajú psychiatrické problémy. Aktuálne je od 21.05.2026 umiestnený v resocializačnom zariadení FILIUS PAUL v Žibritove. Od nástupu odmieta stravu, trpí bludmi, rozpráva sa s neexistujúcimi osobami a odmieta lekárske vyšetrenie. Taktiež má sklony k agresívnemu konaniu – je právoplatne odsúdený za napadnutie verejného činiteľa. 2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil Trestný rozkaz č.k.. 20T/89/2025-86 zo dňa 17.12.2025, rodný list posudzovaného, Lekársku prepúšťaciu správu z liečenia v psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, Lekársku správu z psychiatrickej kontroly zo dňa 14.05.2026 NsP Bojnice a mailovú správu z resocializačného ústavu. 3. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku, (1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa článkom 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní 9. Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. 10. Podľa § 11 ods. 9 písm. a), d/ Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnené niektorých zákonov v platnom znení, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity, d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9). 11. Podľa § 6 ods. 9 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnené niektorých zákonov v platnom znení, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, alebo e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku. 12. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam, je neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak je potrebné, aby boli okamžite upravené pomery, hrozí spôsobenie bezprostrednej ujmy, resp. ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zmyslom neodkladného opatrenia je teda poskytnutie naliehavej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme bezprostrednej a neodkladnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Podmienkou na ich vydanie je osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pre súd prioritné osvedčenie tvrdených skutočností; v rámci procesného postupu súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada poskytnúť dočasnú ochranu, podložil relevantnými a dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň hodnoverne osvedčiť (nie dokázať) danosť, existenciu určitého práva a tiež skutočnosti, že toto právo je porušené alebo ohrozené. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Samozrejmým predpokladom je určitosť navrhovaného neodkladného opatrenia a súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a navrhovaným rozhodnutím vo veci samej. Zabezpečenie ochrany práva má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez potreby dočasnej úpravy pomerov, tak by vzhľadom na špecifiká tejto úpravy (napr. absencia výsluchu účastníkov, či svedkov na pojednávaní) iste nezákonne obmedzil účastníka konania v jeho právach na spravodlivý proces, na riadne prejednanie veci s možnosťou kvalifikovanej právnej obrany. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu postavenia oprávnenej osoby aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda
že jej subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal vyhovieť bez potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov, neodôvodnene by nahrádzal rozhodnutie vo veci samej a predbiehal ho bez riadneho dokazovania. 13. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna v rozsahu potrebnom na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a umožňujúcej umiestnenie syna v psychiatrickej liečebni. Z podaného návrhu ako aj z konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 9Pu/5/2026 je pritom zrejmé, že posudzovaný je schopný svoj názor na liečbu vyjadriť (i keď tento jeho názor môže byť ovplyvnený duševnou chorobou). Fakticky teda navrhovateľ žiada už neodkladným opatrením zasiahnuť do práva posudzovaného rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, ktorá mu je poskytovaná. Právne spôsobilý dospelý pacient sa môže slobodne rozhodnúť, či súhlasí s podstúpením liečby. Takáto forma osobnej autonómie a sebaurčenia je základným a kľúčovým princípom v oblasti verejného zdravia. Ako záruka slúži inštitút slobodného a informovaného súhlasu. K otázke informovaného súhlasu sa vyjadril Európsky súd pre ľudské práva nasledovne: „Rozhodovací proces súvisiaci s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v urgentnej situácii musí vo všetkých štádiách dostatočne zohľadniť a rešpektovať právo pacienta autonómne rozhodnúť o poskytnutí zdravotnej starostlivosti.“ (Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. proti Španielsku zo dňa 17. septembra 2024). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „ Právnym základom vzťahu medicíny a práva sú ústavné práva priznané článkom 17 ods. 6 a článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 40 nie je nadradený čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu od neho nemožno odvíjať záver o potrebe chrániť zdravie chorého aj proti jeho vôli. Človek má právo byť zdravý, nie povinnosť byť zdravý. Obmedzenia, ktoré sa ukladajú v prípade niektorých, napr. infekčných ochorení, sa vykonávajú aj v záujme ochrany spoločnosti, a nie výlučne v záujme ochrany zdravia chorého.“ (Rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93 z 15. septembra 1993). Súd môže do autonómie osoby rozhodnúť, či súhlasí s podstúpením liečby, zasiahnuť len obmedzením spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím vo veci samej. Len v konaní vo veci samej je dostatočný priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie takýmto závažným a nezvratným spôsobom zasahujúce do práv posudzovaného. Nie je prípustné, aby bola osobná autonómia posudzovaného v tejto oblasti obmedzená neodkladným opatrením ako navrhuje navrhovateľ. 14. Pre úplnosť súd dodáva, že život a zdravie posudzovaného sú do právoplatného rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony chránené ustanovením § 6 ods. 9 písm. d) Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého informovaný súhlas sa okrem iného nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu s príznakmi duševnej poruchy, ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Absentuje tak aj potreba naliehavej úpravy pomerov, nakoľko život a zdravie posudzovaného sú už chránené uvedeným inštitútom a nie je nutná ich duplicitná ochrana prostredníctvom navrhnutého neodkladného opatrenia. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu zamietol. Poučenie: 9Ps/9/2026
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie sa podáva písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).