Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 15C/60/2026 3826204002 13. 08. 2026 JUDr. Eva Kiššová ECLI:SK:OSPD:2026:3826204002.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, E., 3/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, E., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, proti žalovanému: I. J. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: J. K. XXX, J., XXXX E., L. M., t,č, bytom D. XXXX/XX, E., o vypratanie nehnuteľnosti a nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Dňa 30.7.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci samej na vypratanie nehnuteľnosti a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia 1/-3/ domáhajú, aby súd nariadil neodkladné oparenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť opustiť, resp. vypratať nehnuteľnosť – byt nachádzajúci sa v k.ú. E. na LV č. XXXX, číslo bytu: XX, vo vchode č. XX – byt č. H. XX na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku parc. č. XX/X, druh stavby: bytový dom, popis stavby: „M. E.“ – I. K. H. do 5 dní od doručenia uznesenia a zdržať sa jeho užívania až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne nahradiť žalobcom trovy konania. 2. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že orávny predchodca Žalobcov a spoločnosť N. s.r.o. dňa 27.03.2011 uzavrel zmluvu o nájme bytu, ktorý je predmetom konania. Súčasťou zmluvy o nájme bytu bol aj súhlas predchodcu Žalobcov, aby spoločnosť N. s.r.o. mohla dať predmet nájmu do podnájmu Žalovanému. Vzhľadom na osobné a rodinné okolnosti Žalobkyne l/ došlo v priebehu času k podstatnej zmene v jej bytových potrebách. Po smrti svojho manžela sa Žalobkyňa 1/ v rodinnom dome v E. ešte niekoľko rokov sama starala o svoju svokru (manželovu matku). Po jej úmrtí v roku 2023 sa k Žalobkyni l/ dočasne nasťahoval jej syn (Žalobca 2/) so svojou rodinou, pričom zo začiatku nebolo zrejmé, či v E. zostanú žiť trvalo. Keď sa Žalobca 2/ s rodinou definitívne rozhodol usadiť v E., Žalobkyňa 1/ sa spolu so svojimi dvoma synmi (Žalobcom 2/ a 3/) dohodla na majetkovom vysporiadaní rodinného domu s tým, že dom zostane mladej rodine Žalobcu 2/. Na základe tejto rodinnej dohody sa Žalobkyňa 1/ rozhodla ukončiť nájomný vzťah so Žalovaným, prenechať rodinný dom mladej rodine Žalobcu 2/ a presťahovať sa do predmetného bytu za účelom zabezpečenia svojho vlastného, samostatného bývania. Žalobkyňa 1/ a Žalovaný dňa 26.01.2026 uzavreli dohodu, ktorej obsahom bolo dojednanie, že Žalovanému nájom bytu skončí ku dňu 30.04.2026 s ustanovením, že v prípade ak Žalovaný bude potrebovať mesiac navyše, dohoda o skončená nájmu sa predĺži o jeden mesiac, najdlhšie však o dva mesiace do dňa 30.06.2026. Dňa 05.06.2026 Žalobkyňa 1/ pri osobnom stretnutí opätovne prízvukovala Žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť k dohodnutému termínu 30.06.2026, čo Žalovaný odmietol a žiadal o ďalšie predĺženie, čo Žalobkyňa 1/ odmietla, nakoľko sa potrebuje presťahovať do bytu a tým uvoľniť nehnuteľnosť, v ktorej aktuálne býva spolu so žalobcom 2/, po uplynutí dohodnutého termínu však Žalovaný byt nevypratal. Žalovaný sa v byte zdržiava nepravidelne (približne 5 — 7 dní v mesiaci pri svojich obchodných cestách zo zahraničia) a byt má naďalej vo svojej dispozícii bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Týmto konaním protiprávne
zasahuje do výkonu vlastníckeho práva Žalobcov, čím im znemožňuje nehnuteľnosť riadne užívať a bráni úmyslu Žalobkyne 1/ nasťahovať sa do nej. Žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva Žalobcov tým, že byt aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu naďalej protiprávne užíva a odmieta ho vypratať a odovzdať. Žalobkyňa l/, aj napriek už existujúcej a platnej Dohode o skončení nájmu, nad rámec uplatnila aj písomné odstúpenie od Zmluvy o nájme bytu, nakoľko boli naplnené podmienky pre odstúpenie v zmysle čl. VI. predmetnej zmluvy. Žalobcovia sa vzniknutú situáciu snažili opakovane riešiť mimosúdnou cestou, či už dobrovoľným predlžením pôvodného termínu skončenia nájmu, aktívnou pomocou pri hľadaní náhradného bývania, opakovaným kontaktovaním Žalovaného, ako aj zaslaním oficiálnej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný však zneužil ústretovosť' a ochotu Žalobcov, aby získal čas navyše pre svoje vlastné potreby. Aktuálne konanie, pasivita a vyjadrenia Žalovaného naznačujú, že poskytnutý čas využil výlučne na to, aby si predĺžil pokojné užívanie predmetného bytu. Žalovaný sa napriek uplynutiu všetkých dohodnutých lehôt odmieta z bytu vysťahovať' a v súčasnosti byt užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, čím hrubo zneužíva svoje postavenie na úkor vlastníckych práv Žalobcov, preto žalobcovia nemajú inú možnosť ako brániť svoje práva súdnou cestou, najmi aby predišli obnoveniu nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia majú navyše dôvodnú obavu, že Žalovaný nesplnil podmienku uvedenú v Súhlase prenajímateľa, ktorý tvorí súčasť Zmluvy o nájme bytu, v ktorom nebohý manžel Žalobkyne a otec Žalobcov 2/ a 3/ udelil súhlas prenajímateľovi (spoločnosti N. s.r.o.) dať byt do podnájmu Žalovanému, ktorý mal ohlásiť svoj dlhodobý pobyt cudzinca. Žalobcovia týmto zároveň odvolávajú súhlas, ktorý bol udelený spoločnosti N. s.r.o., aby mohla dať predmet nájmu (byt) do podnájmu Žalovanému. V čase skončenia nájomného vzťahu tak spoločnosť N. s.r.o. nemala (a do dnešného dňa nemá) žiadny štatutárny orgán oprávnený za ňu konať. Z tohto dôvodu Žalobkyňa l/, ako vlastníčka väčšinového spoluvlastníckeho podielu na byte, uzatvorila Dohodu o skončení nájmu priamo so Žalovaným ako fyzickou osobou, ktorý je jediným spoločníkom spoločnosti N. s.r.o. (ktorej bol udelený súhlas na poskytnutie bytu do podnájmu Žalovanému) a ktorý byt reálne užíva. Uzatvorením tejto dohody priamo s užívateľom bytu bol nájomný vzťah platne ukončený voči osobe, ktorá mala faktickú dispozíciu s predmetom nájmu. Žalobkyňa 1/ ako podielová spoluvlastníčka bytu má jednoznačný a naliehavý záujem realizovať' svoje ústavne a zákonne garantované vlastnícke právo v jeho plnom rozsahu, a to konkrétne právo nehnuteľnosť držať, užívať a obývať pre zabezpečenie svojich vlastných bytových potrieb. Žalovaný však svojím konaním Žalobkyni 1/ v realizácii tohto práva bráni, nakoľko odmieta byt vypratať a odovzdať. Žalobkyňa 1/ sa nachádza v situácii, kedy objektívne a naliehavo potrebuje uvoľniť a opustiť nehnuteľnosť, v ktorej doteraz býva, za účelom jej prenechania do plného užívania svojmu synovi (Žalobcovi 2/). Žalobkyňa 1/ pritom po celý čas k Žalovanému pristupovala ústretovo, čo preukázala aj tým, že nad rámec pôvodnej výpovednej lehoty akceptovala jeho žiadosť a poskytla mu ďalší dvojmesačný časový priestor na uvoľnenie bytu. Žalovaný Žalobkyňu 1/ požiadal o pomoc s hľadaním náhradného bývania na čo Žalobkyňa l/ vyvinula vlastnú iniciatívu a oslovila realitné kancelárie so záujmom pomôcť' Žalovanému nájsť adekvátne náhradné bývanie. Žalovaný však túto ochotu Žalobkyne l/ zneužil a ponúknuté možnosti ignoroval pod rôznymi výhovorkami, byt napriek posunutému termínu neodovzdal a doteraz nejaví absolútne žiaden záujem o jeho vypratanie. Práve naopak, Žalovaný si protiprávne pripisuje titul k užívaniu bytu, bezdôvodne ho považuje za svoje obydlie a dokonca adresoval Žalobkyni 1/ výzvu, aby sa zdržala akéhokoľvek vstupu do bytu bez jeho súhlasu. Takéto konanie Žalovaného je hrubým zneužitím práva a neprípustným zásahom do vlastníckych práv Žalobcov. Žalobkyňa 1/ Žalovaného opakovane informovala, že nájom bytu ukončuje z dôvodu, že sa potrebuje ona, ako väčšinová spoluvlastníčka bytu, do bytu nasťahovať, aby mohla uvoľniť nehnuteľnosť v ktorej aktuálne býva pre svojho syna (Žalobcu 2/). Z dôvodu, že ukončenie nájmu bytu bolo pôvodne dohodnuté ku dňu 30.04.2026, boli od mája naplánované rekonštrukčné práce na dome, v ktorom Žalobkyňa l/ aktuálne býva. Aj napriek plánovaným rekonštrukčným prácam na nehnuteľnosti, v ktorej Žalobkyňa 1/ a Žalobca 2/ bývajú boli Žalobcovia ochotní a na žiadosť Žalovaného ukončenie nájmu predlžili z 30.04.2026 na 30.06.2026, teda uprednostnili komfort Žalovaného pred svojím vlastným. V dome, v ktorom v súčasnosti býva Žalobkyňa l/ spolu so Žalobcom 2/, jeho manželkou a ich maloletým synom (nevestou a vnukom Žalobkyne 1/), prebieha rekonštrukcia spální a pracovní. Žalobca 2/ spolu s manželkou vykonávajú svoju prácu formou práce z domu (home office), pričom ich maloletý syn v súčasnosti stále zdieľa spoločnú spálňu s rodičmi. Cieľom prebiehajúcej rekonštrukcie a plánovaného presťahovania Žalobkyne 1/ do bytu je okrem iného aj vytvorenie samostatnej detskej izby pre vnuka Žalobkyne 1/. V prípade rodiny Žalobcu 2/ sa jedná o mladú, rozrastajúcu sa rodinu, pričom predmetný rodinný dom z dispozičného a kapacitného hľadiska nie je prispôsobený na dlhodobé a plnohodnotné obývanie dvoma generáciami (t. j. Žalobkyňou l/ a mladou rodinou Žalobcu 2/. Odchod Žalobkyne 1/
do jej vlastného bytu je preto nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie primeraných podmienok na bývanie a prácu pre rodinu Žalobcu 2/ a Žalobkyňu l/. Žalovaný však Žalobcom v prístupe do ich vlastného bytu protiprávne bráni, hoci ho sám takmer nevyužíva a zdržiava sa v ňom len na pár dní v mesiaci. Ak by Žalobkyňa 1/ mala čakať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bola by celé mesiace vystavená neudržateľnému stavu, kedy napriek nahlásenému trvalému pobytu a spoluvlastníckemu právu k predmetnému bytu nemôže túto nehnuteľnosť reálne užívať a je nútená zotrvávať v diskomforte. Žalobkyňa 1/ je dôchodkyňa (65 rokov), pričom vzhľadom na svoj vek objektívne potrebuje svoj vlastný pokoj a kľudné zázemie, a nie zotrvávať v rodinnom dome, v ktorom aktuálne prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce. Týchto rekonštrukčných prác pritom Žalobkyňa 1/ z logiky veci nemala byt' vôbec súčasťou , ich začiatok bol totiž naplánovaný presne na obdobie, kedy už mala bývať v byte a Žalovaný mal byť z neho definitívne vysťahovaný. V predmetnej veci dochádza k hrubie disproporcionalite medzi konaním Žalovaného a právom chránenými záujmami Žalobcov. Zatiaľ čo Žalovaný využíva byt bez akéhokoľvek právneho titulu výlučne ako občasné ubytovacie zázemie (približne 5 až 7 dní v mesiaci počas svojich obchodných ciest) a po zvyšok času zostáva nehnuteľnosť' prázdna. Žalobcovia čelia neudržateľnej bytovej situácii. Žalobkyňa 1/ je nútená zotrvávať v rodinnom dome spolu so Žalobcom 2/ a jeho rodinou, ktorý kapacitne ani dispozične nepostačuje pre dve generácie. Rodina Žalobcu 2/ je tak spolu so Žalobkyňou 1/ výrazne obmedzovaná výhradne pre občasnú potrebu Žalovaného. Protiprávnym konaním Žalovaného tak vzniká priama a nenapraviteľná ujma nielen Žalobkyni 1/, ale aj Žalobcovi 2/ a jeho rodine, ktorí sú nútení dlhodobo zotrvávať v neudržateľnom viacgeneračnom diskomforte, v stave stavebného ruchu a bez možnosti vytvoriť adekvátne podmienky pre maloleté dieťa (zriadenie detskej izby). Je preto nevyhnutné, aby súd nariadil Žalovanému povinnosť opustiť byt neodkladným opatrením. 3. K návrhu žalobcovia priložili nasledovné dôkazy: odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.6.2026, žiadosť o zrušenie zápisu sídla spoločnosti, zmluvu o nájme bytu zo dňa 27.3.2011, súhlas prenajímateľa zo dňa 27.3.2011, e-mailovú komunikáciu, výpis z obchodného registra spoločnosti N. s.r.o., výpis z obchodného registra spoločnosti A. J. s.r.o., dohodu o skončení nájmu bytu zo dňa 26.1.2026, výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 7.7.2026, podací lístok a doručenku. 4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, prekážku rozhodnutej veci. 17. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2, CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. 19. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 20. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú: osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti, odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 21. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný. 22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). 23. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. 24. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva a je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedeného základného práva nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel). 25. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 26. Žalobcovia 1/-3/ sa návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému vypratať – opustiť nehnuteľnosť, pričom návrh odôvodňovali neudržateľnou bytovou situáciou. Žalobkyňa 1/ je nútená zotrvávať v rodinnom dome spolu so žalobcom 2/ a jeho rodinou, ktorý kapacitne ani dispozične nepostačuje pre dve generácie. Rodina žalobcu 2/ je tak spolu so žalobkyňou 1/ výrazne obmedzovaná výhradne pre občasnú potrebu žalovaného. Protiprávnym konaním žalovaného tak vzniká priama a nenapraviteľná ujma nielen žalobkyni 1/, ale aj žalobcovi 2/ a jeho rodine, ktorí sú nútení dlhodobo zotrvávať v neudržateľnom viacgeneračnom diskomforte, v stave stavebného ruchu a bez možnosti vytvoriť adekvátne podmienky pre maloleté dieťa (zriadenie detskej izby). Ak by žalobkyňa 1/ mala čakať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bola by celé mesiace vystavená neudržateľnému stavu, kedy napriek nahlásenému trvalému pobytu a spoluvlastníckemu právu k predmetnému bytu nemôže túto nehnuteľnosť reálne užívať a je nútená zotrvávať v diskomforte. Žalobkyňa 1/ je dôchodkyňa (65 rokov), pričom vzhľadom na svoj vek objektívne potrebuje svoj vlastný pokoj a kľudné zázemie, a nie zotrvávať v rodinnom dome, v ktorom aktuálne prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce. 27. Súd konštatuje, že podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom nie je riešenie samotného sporu medzi účastníkmi, ale dočasná a bezodkladná úprava pomerov, ak by bez takejto úpravy hrozila bezprostredná a ťažko napraviteľná ujma. Uvedený inštitút nemožno použiť ako náhradu meritórneho rozhodnutia ani ako prostriedok na preventívne zamedzenie budúcich len hypotetických zásahov. 28. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v konaní o neodkladnom opatrení nesie výlučne navrhovateľ, ktorý je povinný nielen tvrdiť, ale aj hodnoverne osvedčiť existenciu práva, ktorého ochrany sa domáha, bezprostrednú hrozbu zásahu do tohto práva, potrebu okamžitého zásahu súdu a zároveň neprimeranosť iných dostupných právnych prostriedkov ochrany. 29. V predmetnom prípade bolo vzhľadom na jeho osobitosti a v kontexte požadovanej procesnej ochrany potrebné a rozhodujúce posúdiť, či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda či sú v súlade s princípom opodstatnenosti. Potreba úpravy musí byť bezodkladná a zahŕňať prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, a zároveň musí navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je opodstatnené spravidla k vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo k ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. 30. Žalobcovia odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov tvrdením, že sú nútení dlhodobo zotrvávať v neudržateľnom viacgeneračnom diskomforte, v stave stavebného ruchu a bez možnosti vytvoriť adekvátne podmienky pre maloleté dieťa (zriadenie detskej izby). Žalobkyňa 1/ vzhľadom na svoj vek potrebuje svoj vlastný pokoj a kľudné zázemie, a nie zotrvávať v rodinnom dome, v ktorom aktuálne prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by v čase rozhodovania súdu dochádzalo k aktuálnemu alebo bezprostredne hroziacemu vzniku alebo rozšíreniu škody, či inej závažnej ujmy žalobcov tak ako tvrdia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Z lustrácie v súdnom registri súd zistil, že aktuálne prebieha na tunajšom súde riadne konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu vedené pod č.k. 8C/56/2026, kde účastníci konania sú v opačnom procesnom postavení (žalobkyňa 1/ ako žalovaná a žalovaný ako žalobca). 32. Vyhodnotením dôkazov, ktoré žalobcovia pripojili k návrhu, nemal súd za dostatočne osvedčené, že je to žalovaný, kto užíva uvedenú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez toho, aby uhrádzal platby spojené s jej užívaním, čím žalobcom vzniká škoda. Práve naopak, z príloh pripojených k návrhu vyplýva, že žalovaný naďalej uhrádza nájomné, pričom žalobkyňa 1/ mu ich dobrovoľne posiela späť. Súd mal taktiež za to, že žalobcovia neosvedčili druhú podmienku pre vydanie neodkladného opatrenia, a to neodkladnú potrebu okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Skutočnosť, že vlastnícke
právo žalobkyne 1/ je rušené odporcom tým, že táto nemôže byt sama užívať, nezakladá samo o sebe potrebu neodkladne upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobkyňa 1/ má možnosť domáhať sa náhrady prípadnej vzniknutej škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, pričom z návrhu nevyplýva, že by prípadná exekúcia v budúcnosti judikovanej pohľadávky mala byť ohrozená. Taktiež z návrhu nevyplýva ani skutočnosť, žeby bolo nutné urýchlene riešiť bytovú otázku žalobcov. Žalobkyňa 1/ uvádza, že so žalobcom 2/ a jeho rodinou žije v spoločnej domácnosti od r. 2023, teda viac ako 3 roky. Dohodu o skončení nájmu so žalovaným však uzavrela až v januári 2026, pričom do tohto času pre ňu spoločné bývanie so žalobcom 2/ bolo evidentne vyhovujúce. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení žalobcov, bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu právnych pomerov strán (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.08.2020, sp. zn. 3Cob/109/2020). 33. Žalobcovia 1/ až 3/ svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú vypratanie bytu. V prípade, že by súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení, akého sa žalobcovia dožadujú, žalovaný by bol nútený byt, v ktorom býva, bezodkladne vypratať. Takýto záver súd považuje za konečné riešenie sporu a nie za dočasnú úpravu práv a povinností strán. Návrh žalobcov na vypratanie bytu nie je možné považovať za návrh na neodkladnú úpravu pomerov, ale je návrhom na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa však nemožno domáhať cestou nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosť vypratať byt môže byť žalovanému uložená len rozsudkom, a to potom, čo sa vo veci samej uskutoční sporové konanie. 34. Hoci úprava Civilného sporového poriadku upúšťa od dočasnosti neodkladných opatrení, neznamená to, že v každej sporovej veci je možné rozhodovať vo veci samej vo forme neodkladného opatrenia, pretože by to viedlo k absurdnému záveru o nadbytočnosti konaní vo veci samej. Citované ustanovenie nemožno vykladať izolovane bez právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 325 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP možno aplikovať len za podmienky, že sú naplnené podmienky v ust. § 325 ods. 1 CSP, pretože by inak aj toto ustanovenie bolo nepotrebné. Treba si uvedomiť, že akceptáciou postupu žalobcov by dochádzalo k diskriminácii, a k tomuto aj často dochádza, keď prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia si strany chcú zabezpečiť rýchle rozhodnutie bez rizika, ktoré podstupujú v riadnom konaní, kde napr. nemusia uniesť dôkazné bremeno, resp. musia splniť iné, rozsiahlejšie podmienky, ako sa vyžadujú pri nariadení neodkladného opatrenia. 35. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutie neprichádza do úvahy v prípade vypratania bytu, lebo predmetnú vec je treba prejednať v konaní, v ktorom bude môcť každá zo strán sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a následne bude môcť súd vydať rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bude riešená aj otázka súvisiaca s vyprataním bytu, t. j. či žalovanému svedčí alebo nesvedčí bytová náhrada. 36. Súd musí konštatovať, že po preskúmaní návrhu žalobcov a všetkých predložených listinných dôkazov nie je preukázané, že by v čase rozhodovania súdu dochádzalo k aktuálnemu alebo bezprostredne hroziacemu vzniku alebo rozšíreniu škody, či inej závažnej ujmy žalobcov, a taktiež vzhľadom na začaté súdne konanie č.k. 8C/56/2026, kde účastníci konania sú v opačnom procesnom postavení, je toho času sporná existencia právnej skutočnosti spočívajúcej v tom, či je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti dôvodná. Posúdenie tejto otázky je však potrebné prenechať na rozhodnutie vo veci samej, pretože meritórne posudzovanie otázky, ktorá je predmetom konania vo veci samej, sa v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia javí byť ako predčasná a súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ju neprináleží riešiť. 37. Keďže zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli kumulatívne splnené a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré im zákon ukladá, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho v súlade s § 328 ods.1 CSP zamietol. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.