Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Pezinok 52P/161/2024 1724202425 09. 09. 2025 JUDr. Vincent Szabó ECLI:SK:OSPK:2025:1724202425.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občan C., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka – D. A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. G., štátny občan C., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou – H. I. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. X, K., a otca – A. G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X/X/X, D., právne zastúpený: L. M. N. H. O., F., so sídlom J. XX, P., IČO: XX XXX XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 280 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, počnúc dňom 09.07.2024, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 09.07.2024 do 09.09.2025 v sume 1.077,10 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 15.09.2025 k rukám matky s tým, že čo i len čiastočné neplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/275/2018-225 zo dňa 15.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/39/2021-341 zo dňa 24.05.2022 v časti výroku IV. o výške výživného na maloletú A.. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.07.2024 žiadala navrhovateľka zmeniť rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/275/2018-225 zo dňa 15.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/39/2021-341 zo dňa 24.05.2022 v časti výroku IV. o výške výživného na maloletú A., a to tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 600 eur mesačne, ktoré bude povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh v priebehu konania upravila a žiadala zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 280 eur na sumu 400 eur mesačne. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti prišlo na strane maloletej dcéry k podstatným zmenám, maloletá vyspela a výdavky so zabezpečovaním jej osobných potrieb vzhľadom k jej veku narástli. 2. Otec maloletej sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a zároveň navrhol, aby súd znížil sumu vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 280 eur na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že jeho súčasné
náklady prevyšujú jeho finančné možnosti a neumožňujú mu uhrádzať súdom určenú sumu výživného vo výške 280 eur. Otec maloletej vo svojom vyjadrení uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v F. G., ktorého je spoluvlastníkom s matkou maloletej, každý v podiele 1 k celku. Otec má s navrhovateľkou ďalšiu dcéru – plnoletú F. A. B., na výživu ktorej prispieva sumou vo výške 280 eur mesačne. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, absolvoval masérsky kurz, ku dňu 31.10.2024 ukončil pracovný pomer dohodou v spoločnosti H. H. M., G. XX/XX/X, XXXX D., kde pracoval na základe pracovnej zmluvy ako masér. V čase podania vyjadrenia, bol vedený na úrade práce, uchádzal sa o zamestnanie, nepoberal podporu v nezamestnanosti ani inú sociálnu dávku, žije s podporou rodiny. Počas pracovného pomeru poberal čistú mzdu vo výške 786,21 EUR mesačne. Dva krát ročne (v mesiaci jún a december) mal v zmysle pracovnej zmluvy nárok na dovolenkový príspevok vo výške 738,00 eur, t.j. 123 eur mesačne. Spolu bol jeho čistý mesačný príjem 909,21 eur. Na základe dohody s majiteľkou bytu v ktorom býva, sa v rozsahu 10 hodín týždenne stará o vybavovanie rôznych záležitostí pre jej rodinu ako zabezpečenie nákupov, odvoz, dovoz vnučky. Ďalej uviedol, že majiteľka bytu mu umožnila ubytovanie a mesačne mu za prácu odpočítava 200v eur ako splátku pôžičky, ktorú mu poskytla na úhradu dlhu na výživnom vo výške vo výške 18.938,40 eur. Dlh mu vznikol v čase, kedy si nevedel nájsť prácu, pracoval príležitostne. Otec maloletej vo vyjadrení uviedol, že dva krát mesačne navštevoval pracovný úrad vo Viedni, od mesiaca november 2024 si hľadal prácu, posiela životopisy a žiadosti na prácu na základe odporúčaní pracovného úradu tak v Q. a na základe inzercie ako aj na F., v čase podania vyjadrenia, žiaľ neúspešne. Nemá nárok na žiadne sociálne dávky, nemá žiadny príjem a je plne odkázaný na pomoc rodiny. Zároveň uviedol, že má stav po lamínektómiii L1-L2, odstránenie nádoru (neurinómu) miechy. Má výrazný bolestivý syndróm, poruchy statiky a dynamiky chrbtice. Odporúča sa mu stály dohľad neurológa a pravidelná ústavná liečba v špecializovanom zariadení. Od odchodu zo spoločnej domácnosti býva v podnájme vo Viedni, kde obýva jednu zariadenú izbu v byte. Otec maloletej vo vyjadrení ďalej uviedol svoje mesačné výdavky, ktoré vyčíslil nasledovne: bývanie 450 eur, ktoré však aktuálne neuhrádza na základe dohody s majiteľkou bytu, strava a drogéria 200 eur, ošatenie 50 eur, telefón 50 eur, lieky a výživové doplnky 50 eur, výživné na dcéru F. 280 eur, výživné na dcéru A. 280 eur, splátka dlhu 200 eur. V priebehu konania otec svoj návrh na zníženie výživného zmenil a to tak, že žiadal o zníženie výživného z aktuálnej sumy 280 eur na sumu určenú súdom, s prihliadnutím na jeho aktuálne možnosti. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov a svedkyne R. Q. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä rodný list maloletej, rozpis výdavkov na maloletú, správa kolízneho opatrovníka, webové stránky s pracovnými ponukami, lekársky posudok z 05.08.2025, potvrdenie o SEPA platbe z 18.03.2024, výpismi z bankového účtu pani Q., ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: 4. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/275/2018-225 zo dňa 15.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/39/2021-341 zo dňa 24.05.2022 súd manželstvo rodičov maloletej A. rozviedol a maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 280 eur. 5. Maloletá A. je vo veku 17 rokov. Navštevuje 2. ročník F. S. G. G. D. P.. Je zdravá, nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Mesačné výdavky na maloletú sú vo výške cca 1 140 eur, ktoré matka maloletej vyčíslila nasledovne: alikvotná čiastka na bývanie 65 eur, strava doma 200 eur, strava škola 200 eur, doprava do školy (ISIC karta) 30 eur, škola (školné) a školské potreby 144 eur, hygiena a drogéria 30 eur, oblečenie a obuv 70 eur, voľnočasové aktivity (tenis) 260 eur, vreckové 80 eur, mobil (kredit) 30 eur, zdravotná starostlivosť a vitamíny 30 eur. Matka uviedla, že maloletá navštevuje tenisové turnaje, každý vstup je platený, výška sumy sa líši v závislosti od kategórie 20 eur – 50 eur, turnaj v zahraničí 100 eur, okrem toho matka hradí stravu, cestu, niekedy ubytovanie. Tieto výdavky hradí v priebehu sezóny, teda od februára od októbra, mesačne asi 60 eur. 6. Matka maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka podniká v oblasti predaja realít. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti F., F., IČO: XX XXX XXX. Čistý mesačný príjem matky je cca. 1.500 eur. Nemá žiaden iný príjem. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.11.2024 a z výpovede matky vyplýva, že táto spolu s otcom maloletej vlastní v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1 k celku 4-izbový byt v F. G.. Nehnuteľnosť nie je zaťažená hypotékou. Matka nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný. Náklady na bývanie pre tri osoby vyčíslila nasledovne: elektrina 27 eur, plyn
60 eur, bytový fond 85 eur, daň z nehnuteľnosti cca 1,50 eur (20 eur ročne), televízia a internet 22 eur. V tomto byte býva matka s maloletou a s plnoletou dcérou F.. 7. Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec je zamestnaný ako masér v salóne H. H. M., D., Q.. Jeho čistý priemerný mesačný príjem je cca. 1.200 eur. Pracuje 20 hodín týždenne ako masér a 10 hodín týždenne pre pani, u ktorej býva. Za masáže mal príjem cca 750 eur, od predchádzajúceho mesiaca má príjem vyšší – 820 eur. Za prácu pre pani, u ktorej býva dostáva cca 400 eur. Iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s matkou maloletej vlastní v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1/2 4-izbový byt v F. G. (hoci otec uvádzal, že má ísť o 3-izbový byt). Nehnuteľnosť nie je zaťažená hypotékou. Vlastní motorové vozidlo zn. T. XXX, rok výroby XXXX. Okrem toho v roku 2015 kúpil celé vybavenie bytu. Nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný. Otec má pôžičku u pani R. Q. vo výške cca 18.000 eur alebo 19.000 eur. Nemá o tom spísanú písomnú zmluvu, ale má s ňou ústnu dohodu, že keď sa vysporiada majetkovo ohľadom bytu, peniaze jej vráti. Iné úvery ani pôžičky nemá. Otec svoje priemerné mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: bývanie 450 eur, ktoré však aktuálne neuhrádza na základe dohody s majiteľkou bytu, strava a drogéria 200 eur, ošatenie 50 eur, telefón 50 eur, lieky a výživové doplnky 50 eur, výživné na dcéru F. 280 eur, výživné na dcéru A. 280 eur, splátka dlhu 200 eur. Otec býva v 2 – izbovom byte vo D. s R. Q. , kde má k dispozícií jednu izbu. 8. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní dňa 10.09.2025 odporučil súdu zvýšiť otcovi výživné na maloletú A. zo sumy 280 eur mesačne na sumu 380 eur mesačne. 9. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. 10. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. 11. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 17. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 27. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 28. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. V danom prípade sa súd vysporiadal predovšetkým s otázkou, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby mohol rozhodovať o zvýšení výživného, a teda, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletú A.. Skutočnosť, že pomery na strane účastníkov a najmä na strane maloletej A. sa zmenili, a teda odôvodňujú zvýšenie výživného nebola medzi účastníkmi sporná. 30. Súd mal preukázané, že maloletá A. pri poslednom určení výživného mala necelých 13 rokov, bola žiačkou 7. ročníka základnej školy. V súčasnosti má maloletá 17 rokov a je žiačkou 2. ročníka strednej školy. Zmena pomerov spočíva predovšetkým v tom, že od poslednej úpravy výživného na maloletú, maloletá dospela a vznikla u nej potreba nových výdavkov súvisiacich predovšetkým s jej školskými povinnosťami, nakoľko maloletá začala navštevovať strednú školu. Okrem toho, už len samotné uplynutie značného času od určenia výživného odôvodňuje samo o sebe nárast životných nákladov všeobecne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy pomerov, t. j. obdobie 5 rokov a s tým spojený rast maloletej a vznik nového druhu nevyhnutných výdavkov, ako aj vývoj životných nákladov predstavujú zmenu pomerov, odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Súd vzal do úvahy aj fakt, že maloletá je prakticky neustále v osobnej starostlivosti matky, s otcom sa stretáva minimálne, pričom otec okrem súdom určeného výživného neprispieva žiadnym iným spôsobom na zabezpečovanie potrieb maloletej – akými sú výdavky na výlety, vreckové alebo iné potreby maloletého dieťaťa. Otec nepreukazuje žiadnu snahu o zabezpečovanie potrieb maloletej, súd jeho konanie vyhodnotil ako formálne a účelové tvrdenia o tom, že sa o maloletú stará a na jej výživu vždy pravidelne prispieval, nakoľko jeho tvrdenia sú v úplnom opaku k jeho vyjadreniam, že mu majiteľka bytu kde býva, pani R. Q. poskytla finančné prostriedky na zapletenie dlžného výživného, ktoré poukázala exekútorovi. Z týchto skutočností vyplýva, že otec maloletej dobrovoľne a dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, vychádzajúc z výšky vymáhanej sumy a zo skutočnosti, že k uhradeniu malo dôjsť až na základe núteného výkonu rozhodnutia, exekúcie. Pokiaľ k úhrade výživného za predchádzajúce obdobie došlo až na základe núteného výkonu rozhodnutia, je to v absolútnom rozpore s tvrdeniami otca o jeho snahe o starostlivosť o maloletú a najmä, že vždy platil výživné. 31. Súd zdôrazňuje, že otec v priebehu konania opakovane nedokázal ani len sám uviesť sumu, akú podľa neho potrebuje jeho maloleté dcéra na prežitie, teda aké mesačné náklady sú nevyhnutné na to, aby mala zabezpečené nevyhnutné životné potreby. Otec na takúto jednoznačnú otázku súdu, týkajúcu sa jeho vlastnej dcéry nebol schopný, respektíve ochotný odpovedať. Namiesto toho opakovane rozsiahlo opisoval vlastnú životnú situáciu, bez akejkoľvek snahy vziať do úvahy potreby jeho maloletej dcéry. Aj takéto správanie otca je však znak toho, ako otec pristupuje k vnímaniu potrieb vlastného dieťaťa. 32. Matka uviedla okrem nadštandardných výdavkov, aj obvyklé výdavky na maloleté dieťa, ktoré nebolo potrebné v konaní zvlášť preukazovať, nakoľko sú súdu známe z jeho činnosti (náklady na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť a pod.). Pri určovaní výšky výživného tak súd vzal na zreteľ matkou vyčíslené výdavky na základné a opodstatnené potreby maloletej, zohľadňujúc, že maloletá A. je v osobnej starostlivosti matky, zohľadnil aj otcom prezentovaný zhoršený zdravotný stav a na základe toho výživné určil na spodnej hranici základných a opodstatnených potrieb maloletej, pričom do nich nezapočítaval nadštandardné náklady na voľnočasové aktivity maloletej – tenis, ktorému sa aktívne venuje. Suma 700 eur mesačne je podľa názoru súdu primeraná potrebám maloletému dieťaťu vo veku maloletej (17 ročné dieťa), bez potreby dokazovania vynakladania nákladov na jej základné potreby, akými sú strava, ošatenie, škola, bývanie, atď.
33. Otec v konaní deklaroval svoj priemerný mesačný príjem vo výške cca. 820 eur, s tým, že pracuje ako masér vo D. D. Q.. Napriek tvrdeniam otca o výške príjmu a tiež doloženej pracovnej zmluve, súd pri určovaní zárobkových možností a schopností otca vychádzal z potenciality príjmov otca, keď podľa doložených pracovných ponúk na pozíciu maséra v Q. (z webových stránok U., U., U., U., U.) možno bezpečne vychádzať z príjmu minimálne na úrovni 1.900 eur mesačne. Súd apeluje na to, že pri posudzovaní vyživovacej povinnosti sa nevychádza len z príjmu dosiahnutého povinným rodičom, ale aj z jeho možností a schopností. 34. Napriek tomu, že otec v konaní argumentoval svojim zlým zdravotným stavom (podľa ním doloženého lekárskeho posudku zo dňa 05.08.2025 – č.l. 239-240), kvôli ktorému nemôže pracovať viac než 20 hodín týždenne a teda nájsť si lepšie platenú prácu a tým prispievať na výživu maloletej ani len v pôvodne súdom určenej výške, z vykonaného dokazovania túto argumentáciu otca súd vyhodnotil ako nevierohodnú a účelovú. Z predmetného lekárskeho posudku aj z vyjadrenia otca vyplýva, že absolvoval operáciu už v roku 2011, pričom otec nepreukázal, že by sa jeho zdravotný stav oproti predchádzajúcej úprave výživného zásadným spôsobom zhoršil. Otec vedel o svojom zdravotnom stave a bolo na jeho slobodnom rozhodnutí, že začal vykonávať prácu maséra, ktorú zjavne dokáže vykonávať minimálne od marca 2024 bez toho, aby mu výkon tejto práce spôsobovalo preukázateľne vážne zhoršenie zdravotného stavu. 35. Súd takisto vníma vyslovene účelovosť konania otca, ktorý si bol vedomý, že súd sa na pojednávaní dňa 13.05.2025 oboznamoval s internetovými ponukami práce maséra v Q., následne v období od mája 2025 do septembra 2025 absolvoval jazykový kurz V. N. na úrovni A1 odôvodňujúc to tým, že na lepšie pracovné ohodnotenie potrebuje ovládať V. N. na úrovni B1. Zo strany otca ide jednoznačne o účelové konanie v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti otca vyživovať svoje vlastné dieťa, nakoľko pokiaľ by mu skutočne záležalo na tom, aby si zlepšoval jazykovú úroveň V. N., tak by k tomu pristúpil ešte pred nástupom na práce v Q. alebo minimálne bezodkladne po tom, ako zistil, že potrebuje V. N. ovládať na vyššej úrovni na svojej pracovnej pozícií maséra. Súd podotýka, že otec prácu maséra vykonáva minimálne od marca 2024, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu jeho znalosť V. jazyka akýmkoľvek spôsobom doposiaľ neumožňovala alebo zhoršovala jeho pracovné podmienky. Otcovi jeho doterajšia úroveň znalosti V. jazyka zjavne postačovala na výkon svojej práce. Dokazuje to aj samotné tvrdenie otca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2024 uviedol, že absolvoval masérsky kurz a disponuje aj niekoľkými certifikátmi. Zároveň doplnil, že dohodou ku dňu 31.10.2024 ukončil pracovný pomer v spoločnosti H. H. M. vo D., kde pracoval na základe pracovnej zmluvy ako masér od marca 2024 do konca októbra 2024. Je teda zrejmé, že minimálne od marca 2024 (odkedy mal otec pracovať ako masér pre uvedenú spoločnosť) disponoval otec dostatočnými schopnosťami a znalosťami na to, aby mohol plnohodnotne vykonávať pracovnú pozíciu maséra v Q.. 36. Takisto súd vyhodnotil ako nevierohodné skutkové tvrdenia otca o tom, že mu jeho „domáca“ pani R. Q., požičala takmer 19.000 eur na základe ústnej dohody na vyplatenie dlžného výživného. Otec dokladoval potvrdením o realizácii SEPA platby (č.l. 175), že z bankového účtu pani R. Q. bola zaslaná čiastka 18.938,41 eur na účet, ktorý podľa tvrdenia otca má patriť bližšie nešpecifikovanému súdnemu exekútorovi na úhradu vymáhaného dlžného výživného. Súd v tejto súvislosti podotýka, že otec nedoložil žiadny doklad o tom, o akú exekúciu má ísť, aký exekútor ju mal vykonávať, či bol vydaný exekučný príkaz, resp. na aký účet (patriaci exekútorovi) a akú sumu mal otec uhradiť titulom dlžného výživného. Predovšetkým však zo svedeckej výpovede svedkyne R. Q., aj z výpovede otca je zrejmé, že obaja majú veľmi blízky vzťah, pretože je vysoko nepravdepodobné a bez akéhokoľvek ekonomicky zmysluplného podkladu, aby pani R. Q. poskytla takmer 19.000 eur osobe, ktorá u nej býva a o ktorej má mať vedomosť, že nedisponuje dostatočnými finančnými ani majetkovými prostriedkami, aby jej predmetnú pôžičku mohla vrátiť. Pani R. Q. mala poskytnúť značnú časť vlastných finančných prostriedkov na zaplatenie sumy, ktorá bola vymáhaná exekučne, teda nútene. Súd neuveril tvrdeniam svedkyne a otcovi, že predmetnú pôžičku spláca otec splátkami vo výške 200 eur mesačne vo forme poskytovania rôznych služieb a pomocných prác v domácnosti pani R. Q., napríklad aj tým spôsobom, že otec vodí vnučku pani R. Q. do školy a zo školy. Aj z týchto okolností súd vyvodzuje, že vzťah svedkyne R. Q. a otca maloletej je veľmi blízky a dôverný, nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že by pani R. Q. zverovala vlastnú maloletú vnučku do rúk nájomníkovi, s ktorým by nemala vybudovaný dostatočne dôverný vzťah.
37. Otcom deklarované mesačné výdavky (aj bez potreby ich hlbšieho preverovania) v celkovej sume cca. 910 eur (bývanie 450 eur - ktoré však aktuálne neuhrádza na základe dohody s majiteľkou bytu, strava a drogéria 200 eur, ošatenie 50 eur, telefón 50 eur, lieky a výživové doplnky 50 eur, výživné na plnoletú dcéru Sofiu 280 eur, výživné na dcéru A. 280 eur, splátka dlhu 200 eur – ktorú však spláca vo forme poskytovania rôznych služieb a pomocných prác v domácnosti pani R. Q.) by mu pri potencialite príjmu, z ktorého súd vychádzal (cca 1.900 eur mesačne) bez väčších ťažkostí umožňovali prispievať maloletej A. výživným vo väčšej výške, ako otec platil doposiaľ. S ohľadom na vek maloletej (17 ročné dieťa) súd zdôrazňuje, že takáto suma výživného (280 eur) je jednoznačne nízka vo vzťahu k nevyhnutným životným potrebám 17-ročného dieťaťa, a to bez potreby preukazovania jeho akýchkoľvek nadštandardných potrieb. Je preto potrebné si uvedomiť, že výživné predstavuje prostriedky dieťaťa na zabezpečenie jeho obživy a ostatných nevyhnutných potrieb, a tieto musí mať pravidelne, včas a v potrebnej výške zabezpečené. 38. Na základe vyššie uvedeného, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. V časti návrhu o výške vyživovacej povinnosti však súd vzal do úvahy súdom predpokladanú výšku na pokrytie odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa vo veku 17 rokov v sume 700 eur, a tak sumu 350 eur mesačne súd považoval za sumu zodpovedajúcu na jednej strane odôvodneným potrebám maloletej A. a na strane druhej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 39. Nakoľko má súd za preukázané, že otec od júla 2024 uhrádza výživné na maloletú A. v sume 280 eur mesačne, vzhľadom na zvýšené výživné na sumu 350 eur od podania návrhu (t.j. od 09.07.2024) vznikla otcovi povinnosť uhradiť aj zročné výživné, a to za obdobie od 09.07.2024 do 09.09.2025 (vyhlásenie rozhodnutia súdu) v sume 1.077,10 eur, súd zaviazal otca uhradiť predmetnú sumu. Za uvedené obdobie (od 09.07.2024 do 09.09.2025), mal otec uhradiť počas 13 mesiacov (august 2024 – august 2025) navyše o sumu 80 eur mesačne a za 22 dní v mesiaci júl 2024 sumu 49,68 eur. 40. Nakoľko súd nemal preukázané, že by otec disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, povolil mu predmetnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 15.09.2025. 41. V nadväznosti na to, že súd rozhodol o zvýšení výživného pre maloletú A., zmenil aj súvisiaci rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/275/2018-225 zo dňa 15.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/39/2021-341 zo dňa 24.05.2022 v časti výroku IV. o výške výživného na maloletú A.. 42. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Pezinok. Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka ani kolízny opatrovník, pretože sa svojho práva výslovne vzdali. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku) V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.