Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 25Cb/137/2023 6123364366 19. 08. 2024 JUDr. Ondrej Havír ECLI:SK:OSPO:2024:6123364366.6
Uznesenie Okresný súd Prešov v spore žalobcu: LMK Invest, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 64, 085 01 Bardejov, IČO: 36 781 134, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: GMT projekt, spol. s r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 484 971, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, o zaplatenie 36 644,08 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v tomto znení: „Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 26 037,34 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 3 763,42 Eur pozostávajúce z: - zaplateného súdneho poplatku 1 099,- Eur, - prevzatie a príprava zastúpenia – 499,57 Eur + 12,52 Eur (režijný paušál), - písomné podanie na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu) – 499,57 Eur + 12,52 Eur (režijný paušál), - písomné podanie na súd (návrh na schválenie zmieru) – 499,57 Eur + 13,73 Eur (režijný paušál), - odmena za stratu času – 1/60 výpočtového základu (§ 17 odsek 1 vyhlášky), t.j. 22,88 Eur, - cesta na pojednávanie dňa 22.01.2024 Košice – Prešov, 40 minút, Prešov – Košice 40 minút – 91,52 Eur, - cesta na pojednávanie dňa 20.05.2024 Košice – Prešov, 40 minút, Prešov – Košice 40 minút – 91,52 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 22.01.2024 – ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 1 výpočtového základu – 124,89 Eur + 13,73 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 20.05.2024 – ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 1 výpočtového základu – 124,89 Eur + 13,73 Eur, - cestovné náklady: 1. deň 22.01.2024 vo výške 23,73 Eur, 2. deň 20.05.2024 vo výške 23,58 Eur, - 20% DPH, a to najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 14.04.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 36 644,08 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 480,00 Eur a trovami konania. V žalobe uviedol, že dňa 12.05.2023 žalobca nadobudol pohľadávku od postupcu – spoločnosti URIBE, s.r.o., IČO: 48 088 609, čo riadne oznámil žalovanému. Žalovaný si u postupcu objednal tovar, ktorý mu pôvodný veriteľ riadne dodal. Následne mu pôvodný veriteľ vystavil faktúry (ktoré sú prílohou žaloby) za dodaný tovar na uhradenie sumy 36 644,08 Eur, ktorý však žalovaný neuhradil. Vzhľadom k uvedenému má žalobca nárok voči žalovanému aj na úhradu príslušenstva
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú vystavenú faktúru, t.j. vo výške 480,- Eur. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 27.07.2023 pod spisovou značkou 10Up/1236/2023. Žalovaný v predmetnej veci podal odpor, preto bol vyššie uvedený platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 25Cb/137/2023. 2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva a popiera. Pôvodný veriteľ a žalovaný spolupracovali pri výstavbe stavieb realizovaných žalovaným, a to bytového domu v obci A. a v obci Hrabovec, konkrétne pre základové konštrukcie bytového domu. Pôvodný veriteľ dodal žalovanému tovar – betón, ktorý však nespĺňal dohodnuté a žalovaným požadované kvalitatívne vlastnosti a ani požiadavky a podmienky v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem. Konkrétne tento betón nespĺňal podmienku minimálnej pevnosti betónu v tlaku v zmysle príslušnej STN EN pre objednaný betón typu C 16/20, pričom ide o základné kritérium, podľa ktorého sa hodnotí kvalita betónu. Túto vadu betónu však mohol žalovaný zistiť až po jeho použití v priebehu výstavby v procese jeho tuhnutia. Tieto vady betónu sa týkali betónu dodaného právnym predchodcom žalobcu, za ktorý vystavil faktúry číslo FVB21090057 zo dňa 23.09.2021 vo výške 5 164,32 Eur, číslo FVB22020013 zo dňa 11.02.2022 vo výške 8 614,43 Eur a číslo FVB2202033 zo dňa 23.02.2022 vo výške 6 333,73 Eur. Vzhľadom k uvedenému si dal žalovaný za dodaný betón faktúrou zo dňa 23.02.2022 vykonať skúšku jeho kvality prostredníctvom špecializovaného laboratória TESScontrol, s.r.o., pričom dňa 13.05.2022 žalovaný obdržal výsledky skúšky – protokol o skúške pevnosti betónu v tlaku zo dňa 30.04.2022, kde bol posudzovaný betón dodaný právnym predchodcom žalobcu v tvare kocky, pričom výsledkom bolo, že tento betón nespĺňal podmienky príslušných STN EN. Skúšaný typ betónu má mať po 28 dňoch pevnosť 20 MPa, pričom v zmysle protokolu mal po 49 dňoch pevnosť tlaku iba 16,4 MPa. Dodanie vadného tovaru tak bolo preukázané nezávislým laboratóriom. Za týmto účelom žalovaný navrhol vypočuť svedkov. Tieto vady oznámil žalovaný okamžite právnemu predchodcovi žalobcu a uplatnil si zľavu z kúpnej ceny podľa § 436 odsek 1 písmeno c/ Obchodného zákonníka v rozsahu 100% z kúpnej ceny. Keďže žalovaný za tento vadný tovar už zaplatil, od právneho predchodcu žalobcu požadoval vrátenie celej zaplatenej sumy. Okrem toho bol žalovaný nútený vybúrať všetok nekvalitný betón a zabezpečiť dodanie nového betónu. Všetky tieto práce realizoval žalovaný, okrem toho sa v dôsledku nekvalitného betónu dostal aj do omeškania s výstavbou bytového domu, preto si u právneho predchodcu žalobcu uplatnil náhradu škody. Celkové nároky predstavujú čiastku 39 000,- Eur. Za týmto účelom sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na započítaní vzájomných nárokov, pričom spoločnosti URIBE sa to týkalo vystavených faktúr číslo B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B. vrátene ich príslušenstva. Všetky tieto pohľadávky teda zanikli započítaním. Je preto nepochybné, že pohľadávka spoločnosti URIBE nemohla byť platne postúpená v celkovej výške 36 644,08 Eur, keďže táto pohľadávka už neexistovala. Žalobca tak nemohol pohľadávku uplatnenú v konaní nadobudnúť a nemá teda aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca sa domáha zaplatenia faktúr za obdobie 02/2022 až 12/2022, pričom v podnikateľskej sfére je bežnou praxou, že v prípade neuhradenia vystavených faktúr sa ďalší tovar už nedodáva, pričom spoločnosť URIBE by ďalej nedodávala v priebehu 10tich mesiacov beton, ak by evidovala neuhradené faktúry. Žalobca tak nemá nárok na uhradenie žalovanej istiny, ani príslušenstva a ani paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca súčasne nemá nárok na jej úhradu vo výške 480,- Eur, keďže išlo o jeden obchodný prípad, teda nemožno ju priznať za každú vystavenú faktúru. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, kde uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný nie sú predmetom sporu. Žalobca za pohľadávky od jeho právneho predchodcu riadne zaplatil a tieto nadobudol, preto sa k obsahu vyjadrení žalovaného nebude vyjadrovať. Žalobca však poukazuje na to, že prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky bol protokol o skúške číslo 88-22-0277, ktorý preukazuje kvalitu dodaného betónu. Žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by spochybňoval nárok žalobcu. Ak by si žalovaný a právny predchodca žalobcu uvedené pohľadávky započítali, existoval by o tom vzájomná dohoda o započítaní pohľadávok prípadne jednostranný zápočet jednej zo strán. Žalobca takýmto dokumentom nedisponuje a rovnako ani žalovaný, keď ho nepredložil do konania. Pokiaľ ide o uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.02.2019 pod spisovou značkou 14Cob/214/2018.
4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním zo dňa 09.11.2023 žalovaný, kde uviedol, že rozporuje tvrdenia žalobcu a tieto považuje za nepreukázané. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje ako podmienku započítania pohľadávok jeho písomnú formu. Nepredloženie tohto dokumentu tak nemôže poprieť fakt, že k započítaniu pohľadávok došlo a pohľadávka žalobcu teda neexistuje. Skutočnosť, že pohľadávky boli započítané preukazuje aj správanie pôvodného veriteľa, keď dodával v období od 02/2022 až 11/2022 žalovanému betón, betón dodával aj na inú stavbu realizovanú žalovaným a žalovaného preukázateľne nevyzval na úhradu neuhradených pohľadávok. Žalovaný ďalej je názoru, že žalobca nepopiera dodanie vadného betónu žalovanému zo strany pôvodného veriteľa a rovnako ani uplatnené nároky titulom vadného plnenia a vzniku škody, keď sa k uvedenému nevyjadril. Žalovaný ďalej uviedol, že voči faktúram číslo FVB22020013 a FVB22020033, ktoré vystavil pôvodný veriteľ, si žalovaný uplatnil zľavu vo výške 100%. Zároveň žalovaný vyčíslil škodu vo výške 59 947,64 Eur spôsobenú dodaním nekvalitného betónu. Táto pohľadávka bola započítaná s pohľadávkami pôvodného veriteľa, ktoré v celom rozsahu zanikli. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky, táto zmluva nemala žiadnu prílohu, a teda ak predložil protokol o skúške číslo 88-22-0277, ktorý mal byť jej prílohou, žalobca nepredložil úplnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ďalej predmetný protokol sa týka betónu zo dňa 11.02.2022, pričom spor sa týka faktúr za obdobie od 28.02.2022 a neskôr, teda tento protokol nie je schopný preukázať kvalitu dodaného tovaru. Žalovaný okrem toho poprel pravosť a pravdivosť predloženého protokolu o skúške číslo 88-22-0277, je názoru, že tento protokol bol obstaraný dodatočne a účelovo a že v ňom uvádzané skutočnosti nemusia byť pravdivé. Okrem toho predmetný protokol nepreukazuje kedy a z akej dodávky bola vzorka odobratá a žalovaný odmieta, aby sa vzorka týkala stavby bytovky v Hrabovci. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť. 5. Dňa 17.07.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým navrhol odročiť pojednávanie nariadené na totožný deň a súčasne schváliť vo veci zmier v znení, ktorým by sa žalovaný zaviazal na úhradu sumy 26 037,34 Eur a trov konania vo výške 3 682,82 Eur. Predmetná dohoda strán konania zo dňa 21.05.2024 bola podpísaná oboma stranami konania. 6. Výzvou zo dňa 17.07.2024 súd vyzval obe strany konania na vyjadrenie sa k obsahu schválenej dohody v časti trov konania, keďže v úvode návrhu sa uvádza suma trov, na ktorých úhradu sa má zaviazať žalovaný vo výške 3 682,82 Eur, pričom v nasledovnom rozpísaní trov a ich konečnom súčte sa už uvádza suma 3 716,11 Eur + cestovné náklady vo výške 47,31 Eur, t.j. spolu 3 763,42 Eur, čo je v rozpore s trovami uvedenými v úvode návrhu. Dňa 29.07.2024 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný s uzavretým návrhom na schválenie zmieru súhlasí, a to aj s náhradou trov konania v celkovej sume 3 763,42 Eur. Dňa 07.08.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že v návrhu na schválenie zmieru došlo k chybe v písaní a počítaní, no nakoľko je zmier schválený a podpísaný stranami konania v takomto znení, trvá na návrhu trov konania vo výške 3 763,42 Eur (3 716,11 Eur + cestovné náklady vo výške 47,31 Eur) a žiada súd, aby na sumu 3 682,82 Eur v úvode návrhu neprihliadal. 7. Podľa článku VII základných princípov zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. 8. Podľa § 148 odsek 1 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. 9. Podľa § 148 odsek 2 C.s.p., súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 10. Podľa § 234 C.s.p., súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 11. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o schválení zmieru súdom je súd názoru, že o schválení súdneho zmieru nemožno rozhodovať formou rozsudku, ale formou uznesenia, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (meritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný (§ 216 C.s.p.) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania (§ 215 C.s.p.). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v
rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení tohto druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 C.s.p.). S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia § 398 C.s.p., ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. 12. Zmier dosiahnutý medzi stranami sporu ako jeho konečné znenie bolo navrhnuté súdu podaním žalobcu zo dňa 17.07.2024 v rámci návrhu žalobcu, ktorý žalovaný podpísal a podaním zo dňa 29.07.2024 akceptoval. Súčasťou návrhu bolo znenie výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny 26 037,34 Eur a trov konania (po objasnení strán sporu) vo výške 3 763,42 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 1 099,- Eur, prevzatia a prípravy zastúpenia – 499,57 Eur + 12,52 Eur (režijný paušál), písomného podania na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu) – 499,57 Eur + 12,52 Eur (režijný paušál), písomného podania na súd (návrh na schválenie zmieru) – 499,57 Eur + 13,73 Eur (režijný paušál), odmeny za stratu času – 1/60 výpočtového základu (§ 17 odsek 1 vyhlášky), t.j. 22,88 Eur, cesty na pojednávanie dňa 22.01.2024 Košice – Prešov, 40 minút, Prešov – Košice 40 minút – 91,52 Eur, cesty na pojednávanie dňa 20.05.2024 Košice – Prešov, 40 minút, Prešov – Košice 40 minút – 91,52 Eur, účasti na pojednávaní dňa 22.01.2024 – ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 1 výpočtového základu – 124,89 Eur + 13,73 Eur, účasti na pojednávaní dňa 20.05.2024 – ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 1 výpočtového základu – 124,89 Eur + 13,73 Eur, cestovných nákladov za dni 22.01.2024 vo výške 23,73 Eur a 20.05.2024 vo výške 23,58 Eur a 20% DPH. Dosiahnutý zmier súd schválil, keďže ho nepovažoval prima facie za rozporný s právnymi normami obsiahnutými vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a najmä v rozpore s hmotným právom (po objasnení výšky trov konania stranami sporu). V rozpore s hmotným právom nebola ani časť výroku ohľadom trov konania, na ktorých úhradu v prospech žalobcu vo výške 3 763,42 Eur zaviazal súd žalovaného. Takto uzavretý a schválený súdny zmier v jeho konečnom znení ako aj nárokov týkajúcich sa náhrady trov konania vyčerpáva celý predmet sporu. Za proklamovaného súhlasu oboch strán sporu, ktorý bol vyjadrený v predmetnom návrhu na schválenie zmieru súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 odsek 2 v spojení s § 357 C.s.p.)