Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 16Csp/50/2024 6124241043 05. 09. 2024 JUDr. Michal Drimák, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:6124241043.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 1.979,18 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 192,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.2.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania i z n á v a.
nepr
odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.979,18 eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 21.4.2018 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaným tým, že neuhradil splátky riadne a včas, pričom žalovaný uhradil na istinu sumu 3.050,82 eur, dlžná suma predstavuje spolu 1.949,18 eur. Žalobca si uplatnil okrem sumy 1.949,18 eur aj sumu zmluvnej pokuty spolu vo výške 30 eur, kapitalizovaný úrok vo výške 236,02 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,94 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.949.18 eur od 30.1.2024 do zaplatenia. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. 9 Up 431/2024-0 zo dňa 21.3.2024 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Tento platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 32 sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere, na č. l. 44 sa nachádzajú výzvy žalobcu smerom k žalovanému, na č. l. 55 je platobný rozkaz OS BB zo dňa 21.3.2024 sp. zn. 9Up/431/2024, na č. l. 76 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k výzve súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného spolu s prílohami, a napokon na č. l. 114 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na dnešnom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav: 5. Dňa 21.4.2018 bola uzavretá medzi stranami sporu úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur.
6. V tejto zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 8,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, výška anuitnej splátky 72,84 eur, počet mesačných splátok 96, splatnosť úveru 25.3.2026. Výška RPMN bola stanovená na 11,05 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy je 11,95 % a celková čiastka úveru, ktorú dlžník musí zaplatiť bola stanovená na sumu 7.242,64 eur. 7. V zmluve je ešte uvedený poplatok za vklad hotovosti na úverový účet vo výške 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti v rozsahu 0,5% z predčasne splatenej čiastky, poplatok za žiadosť o zmenu podmienok vo výške 40 eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky vo výške 15 eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru vo výške 30 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy vo výške 25 eur a poplatok za potvrdenie o zostatku úveru vo výške 50 eur. 8. Listom zo dňa 24.11.2023 žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy vo výške 104,91 eur, najneskôr do 19.12.2023. 9. Výzvou na predčasné splatenie úveru z 29.1.2024 žalobca žiadal od žalovaného okamžitú úhradu sumy 2.075,92 eur, najneskôr do 20.2.2024. 10. Žalobca k žalobe pripojil prehľad splácania žalovaného za obdobie od 25.4.2018 do 25.9.2023 (č. l. 48 a nasl. spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaný z tohto úverového vzťahu uhradil celkovo 4.924,92 eur (1.756,62 eur bolo započítaných na úrok, 3.050,82 eur bolo započítaných na istinu a 117,48 eur bolo započítaných na poistné). 11. V písomnom podaní z 31.5.2024 žalobca na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného (dlžníka) uviedol, že mal vedomosť o hypotekárnom úvere žalovaného z 30.11.2017 vo výške 35.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 157,36 eur, dopytoval sa do úverových registrov vo vzťahu k splácaniu záväzkov a priemerný mesačný príjem žalovaného mal preukázaný vo výške 1.547,79 eur. V žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru mal žalovaný uviesť mesačné výdavky na domácnosť vo výške 290 eur. Z dopytov do SRBI ďalej vyplynulo, že žalovaný splácal aj spotrebný úver s mesačnou splátkou 191 eur a jeho manželka mala taktiež spotrebný úver s mesačnou splátkou 152 eur. Žalobca bral tiež dfo úvahy životné minimum dvoch dospelých osôb a neskôr vyplynulo, že žalobca má jedno vyživované dieťa, čo síce navýšilo výdavky avšak žalobcom bolo zohľadnené. Žalobca tiež konštatoval, že žalovaný počas 5 rokov nemal problém so splácaním úveru, ktorý je predmetom tohto konania. 12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: 13. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 19. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 20. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. 21. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 22. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania. 23. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. 24. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - B. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 25. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný. 26. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. 27. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008. 28. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 30. Čo sa týka zamietavého výroku (II. výrok tohto rozsudku), súd prvej inštancie konštatuje, že konanie žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní/neskúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. 31. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 32. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
33. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. 34. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 35. Žalobca sám v odpovedi na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity konštatoval, žalovaný bol hypotekárne zaťažený spoločne so svojou manželkou (157,36 eur mesačne), zároveň mal nielen žalovaný (191 eur mesačne), ale aj jeho manželka (152 eur mesačne) ďalšie úverové zaťaženie v podobe spotrebných úverov, každý osve. Žalobca pred poskytnutím úveru neskúmal reálne výdavky žalovaného na domácnosť (tzv. inkaso, strava, doprava, platby za telefón prípadne internet a akékoľvek ďalšie bežné výdavky), čo je v rozpore s teóriou tzv. starostlivého hospodára. Nemožno sa podľa názoru súdu uspokojiť len so započítaním súm životného minima na členov domácnosti, keďže ako už zo samotného jazykového výkladu vyplýva, že ide o minimálne výdavky, nie zvýšené alebo čo i len priemerné výdavky. 36. Súd prvej inštancie v danom prípade takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie/ neskúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu kvôli nedostatočnému skúmaniu bonity v prevyšujúcej časti zamietol. 37. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný. 38. Len na margo súd prvej inštancie konštatuje, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, ktorý je poplatkom „za poskytnutie úveru“, rozhodne nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia. 39. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci E. F., G. F. A. proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56). 40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške 5.000 eur a poukázal úhrady celkovo vo výške 4.924,92 eur (1.756,62 eur bolo započítaných na úrok, 3.050,82 eur bolo započítaných na istinu a 117,48 eur bolo započítaných na poistné). Žalovaný by preto mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 5.000 eur a keďže doposiaľ uhradil na samotný úver sumu 4.807,44 eur (4.924,92 eur – poistné 117,48 eur), čo vyplynulo z dokladu predloženého samotným žalobcom, súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 192,56 eur (5.000 eur – 4.807,44 eur) a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. 41. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
42. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 43. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 45. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania po zosplatnení, pričom bol o tom informovaný listom, pričom žalobca požadoval úrok z omeškania od 30.1.2024, avšak žalovaný mohol plniť najneskôr do 20.2.2024, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo priznanej sumy, avšak až od 21.2.2024, teda aj vo vzťahu k úroku z omeškania žalobu čiastočne v prevyšujúcej časti zamietol. 46. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 9 %, neúspech v rozsahu 91 %, preto žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto mu ich súd ani nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.