Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 7Csp/6/2024 8124200399 23. 09. 2024 JUDr. Dana Farkášová ECLI:SK:OSPO:2024:8124200399.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 7Csp/6/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. a 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, P. O. Box 265, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, 2./ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, 3./ Dražobník, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, 4./ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, v spore o zrušenie dobrovoľnej dražby a o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, takto rozhodol: 7Csp/6/2024
I. Súd žalobu žalobcu v 1. a 2. rade z a m i e t a. II. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 7Csp/6/2024 1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2024 žiadali, aby súd určil, že zmluva o úvere na bývanie číslo XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade je neplatná, zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná, určil neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu zapísaného na LV číslo XXXX ako aj spoluvlastníckeho podielu na parcele, na ktorej stojí bytový dom zapísaný na LV číslo XXXX, konanej dňa 01.03.2016, zaviazal žalovaného v 1.rade vrátiť žalobcom sumu 53.000 eur, určil
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným v 4.rade a H. I. za neplatnú a zároveň určil, že žalobcovia v 1. a 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu v bytovom dome číslo XXXX, stojacom na parcele XXXXX/XX, vchod číslo 4, 4. poschodie, byt číslo 12, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a podielu na parcele zapísanej na LV číslo XXXX, v podiele každý 1/2 a priznal im vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že úverovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená dňa 12.09.2008 medzi veriteľom - žalovaným v 1.rade a žalobcami ako dlžníkmi považujú za neplatnú, lebo pri jej uzatváraní veriteľ nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď dôsledne nepreskúmaval bonitu dlžníkov, čím porušil zásadu dobrých mravov a bola uzatvorená za zvlášť nevýhodných podmienok. Žalobkyňa v 1.rade mala príjem zo závislej činnosti 151,36 eur mesačne a žalobca v 2.rade 1.006,47 eur, spolu 1.157,83 eur. V čase podpisu úverovej zmluvy boli žalobcovia manželmi. Zároveň mali náklady na živobytie 589,82 eur a splátky úveru boli určené vo výške 571,50 eur, spolu 1.161,32 eur. Uvedené konštatoval aj Okresný súd Prešov v spore 10Csp/71/2017. Zmluva je neplatná, pretože nie je vyvážená a je v neprospech spotrebiteľov. Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe nekalých praktík a boli do nej včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Už len tie spôsobujú neplatnosť v nadväznosti aj na neplatnú záložnú zmluvu. Dobrovoľnou dražbou bola poverená spoločnosť žalovaného v 3.rade. V čase konania dražby byt tvoril trvalé bydlisko žalobcov v 1. a 2.rade. Žalobcovia v čase príklepu boli v draženom byte, mali tam trvalý pobyt, boli rodičmi maloletého dieťaťa. Vykonaná dražba bola v rozpore so zákonom a je od počiatku neplatná. 2. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.02.2024 žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený skutkovou podstatou relevantnej hmotnoprávnej normy, právnej normy, ktorá má byť aplikovaná na právne posúdenie žaloby. V žalobe chýba opis čo len najzakladnejších skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade existuje právny vzťah, v rámci ktorého by ich mala zaťažovať práve taká povinnosť, uloženie ktorej požadujú žalobcovia svojim návrhom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu žalobcov zamietnuť. 3. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.01.2024, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od udelenia príklepu. Na základe uvedeného žalovaný v 2.rade zastáva názor, že s ohľadom na doručenie žaloby žalobcov na súd dňa 16.01.2024, bola žaloba podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť, nakoľko v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je jednoznačné, že po uplynutí tejto lehoty právo na podanie žaloby zaniká. Žaloba žalobcov bola tak podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty a nie je tak splnená zákonná podmienka jej prejednania. Vo vzťahu k ďalším žalobným návrhom žalovaný v 2.rade poukázal na znenie § 137 písm. d) C.s.p. Podľa názoru žalovaného v 2.rade žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj úverovej zmluvy nemá oporu v zákone a nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, s čím žalovaný nesúhlasí, ale je potrebné poukázať na § 41 Občianskeho zákonníka, že len predmetné ustanovenie úverovej zmluvy by bolo neplatné a nie celá zmluva. Zároveň uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, úkony majú písomnú formu, boli uzatvorené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a odkázal na konanie sp. zn. 10Csp/71/2017, v ktorom súd nekonštatoval neplatnosť úverovej zmluvy. 4. Žalovaný v 3.rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcov zo dňa 31.01.2024 žalobu žalobcov žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že právo domáhať sa neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu licitátora. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.01.2024, čo je 8 rokov po uskutočnení predmetnej dražby. Nielenže došlo k márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty, ale aj k násobnému premlčaniu, čo už je samotným dôvodom na zamietnutie podanej žaloby. Zároveň žalovaný v 3.rade dodržal všetky podmienky a dražbu vykonal v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách. 5. Žalovaný v 4.rade sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.01.2024, žalobu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že absentuje tu naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žalovaný v 4.rade vlastnícke právo nadobudol príklepom, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva predajom. Poukázal na znenie ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 588 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nebola podaná v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením dražobného spisu číslo 163/2015, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/71/2017 a zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 12.09.2008 bola medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1.rade ako veriteľom podpísaná Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 2.800.000 Slovenských korún, s fixnou dobou 5 rokov, so splatnosťou prvej splátky 20.11.2008, počtom splátok 358. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.08.2038. Podaním žalovaného v 1.rade zo dňa 22.06.2023 bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky z postupcu žalovaného v 1.rade na spoločnosť žalovaného v 2.rade. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Csp/71/2017 súd zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10Csp/71/2017-277 zo dňa 21.05.2020 súd uložil povinnosť žalobcom zaplatiť žalovanému v 2.rade sumu 39,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 27.06.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol že, že žalobca v 2.rade má vo vzťahu k žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu medzi ďalšími stranami sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nemožno hovoriť o tom, že by veriteľ postupoval ako starostlivý hospodár, resp. o obozretnom konaní veriteľa, keď úverovo zazmluvnil žalobcov spôsobom, že ich mesačná splátka predstavovala takmer 60% príjmu ich domácnosti, a to za predpokladu úverového vzťahu v trvaní 30 rokov. Súd prvej inštancie preto takéto formulárové ba priam ľahkovážne skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľov vyhodnotil za rozporné s dobrými mravmi, a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/49/2020-325 zo dňa 29.04.2021, v ktorom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nenáležitom skúmaní bonity právnym predchodcom žalobcu, ktorý zazmluvnil žalobcov na 30 rokov s mesačnou splátkou úveru 589,82 eur, predstavujúcou až 58,603% z výšky ich spoločného mesačného príjmu. Z uvedeného dôvodu tak celkové mesačné výdavky žalobcov predstavovali sumu ich spoločných príjmov v čase uzatvorenia zmluvy. Za tejto situácie určite nebolo možné reálne očakávať bezproblémové splácanie poskytnutého splátkového úveru zo strany žalobcov. V prípade vzniku neočakávaných výdavkov by bolo problematické splácať splátky úveru v dohodnutej výške, k čomu napokon aj došlo, keď sa žalobcovia dostali do omeškania. Odvolací súd zároveň konštatoval, že žalovaný v 1.rade síce zhromaždil o žalobcoch isté množstvo informácií o ich príjmoch a výdavkoch, no tieto dostatočne nevyhodnotil. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalovaný v 1.rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov a napriek tomu im poskytol úver vo vysokej výške. Nenáležité skúmanie bonity klienta, respektíve podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa, správne súd prvej inštancie posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. 8. Z pripojeného dražobného spisu mal súd za preukázané, že Notárskou zápisnicou č. J. XXX/XXXX, J. XXXX/XXXX bol spísaný priebeh dobrovoľnej dražby konanej dňa 01.03.2016 a bolo vydané osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, na základe ktorej vydražiteľom predmetného bytu sa stal žalovaný v 4.rade, ktorý zaplatil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 53.000 eur. 9. Žalobcovia v 1. a 2.rade súdu predložili výpisy z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D. o tom, že boli vlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, ako aj potvrdenie o svojom trvalom pobyte v predmetnom byte, rovnako aj rodný list svojho dieťaťa E. B.. 10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.09.2024 v neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho zástupcu žalobcov, u ktorých súd mal vykázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. Ku dňu začatia tohto pojednávania súd neevidoval ospravedlnenie neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho zástupcu žalobcov z uvedeného pojednávania. Prítomní právni zástupcovia žalovaných, ako aj zástupca žalovaného v 3.rade žiadali, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol a to zamietnutím žaloby žalobcov. Žalobu žalobcov zhodne považovali za neprípustnú z procesného hľadiska, keďže podanie takejto žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti jednotlivých zmlúv, nevyplýva z osobitného
právneho predpisu podľa § 137 písm. d) C.s.p. a zároveň poukázali na márne uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby od udelenia príklepu. Žalobcovia podali žalobu takmer po ôsmich rokoch. 11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 12. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou zo dňa 11.01.2024 v rámci žalobného návrhu domáhali, aby súd určil, že Zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008, Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a H. I., sú neplatnými právnymi úkonmi. 13. Zo strany súdu sa bolo potrebné vysporiadať s procesnou prípustnosťou žaloby žalobcov v časti, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti jednotlivých zmlúv v zmysle citovaného ustanovenia § 137 CSP. Neprípustnosť žaloby žalobcov žalovaní v rámci svojej procesnej obrany v spore aj namietali. Pre účely § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov pripúšťa nová právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Z hľadiska povahy súkromnoprávnych žalôb a ich prípustnosti má právne posúdenie, o akú žalobu ide v zmysle § 137 CSP, normatívny význam. To znamená, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Otázka prípustnosti je preto v takomto konaní prvoradá. Súd v tomto poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 1Cdo/128/2020. V prípade tzv. určovacích žalôb je totiž správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v § 137 písm. c) CSP v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie právo existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje, ustanovenie § 137 písm. d) CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje, prípadne jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Žaloba žalobcov v prejednávanom spore bola podaná za účinnosti nového procesného predpisu CSP, ktorý priniesol zásadnú zmenu oproti Občianskemu súdnemu poriadku, a to práve v úprave určovacích žalôb, keď upravil žalobu o určenie právnej skutočnosti ako osobitný druh určovacej žaloby, pričom výslovne stanovil, že jej prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu. Na túto zmenu reagovala aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, súd uvádza napríklad rozhodnutia 6Cdo/15//2017, 6Cdo/30/2018, 4Cdo/17/2019 a 1Obdo/51/2021, ktoré bez akýchkoľvek pochybností považujú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli podané na súd po 01.07.2016 za žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Právny názor, podľa ktorého v zmysle novej právnej úpravy nie
je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tunajší súd preto v celom rozsahu odkazuje na ustálený právny názor najvyššej súdnej autority. V uznesení spisová značka 4Cdo/17/2019 zo dňa 29.01.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v súvislosti s dovolateľom nastolenou právnou otázkou, žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a skonštatoval, že otázka bola vyriešená už uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/15/2017, 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018 ešte pred vydaním dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že oproti pôvodnej právnej úprave O.s.p., nová právna úprava Csp rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. V danom spore podali žalobcovia žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Jedná sa teda o žalobu podľa písmena d) § 137 CSP. Podmienkou prípustnosti tejto žaloby je odkaz vyplývajúci z osobitného predpisu, ktorý však v spore nebol tvrdený a ani preukázaný. 14. Súd zároveň poukazuje aj na žalobný petit číslo I. žalobcov, v ktorom Zmluva o úvere na bývanie číslo XXXXXXXX, ktorú označili v žalobnom návrhu, nezodpovedá Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12.09.2008, ktorú žalobcovia predložili súdu spolu so žalobou, kde je uvedené číslo tejto zmluvy XXXXXXXXXX. Neplatnosť zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným v 1.rade ako veriteľom dňa 12.09.2008 nekonštatoval ani súd v predchádzajúcom spore pod spisovou značkou 10Csp/71/2017. Naopak, žalovanému v 2.rade priznal z tejto zmluvy plnenie. Rovnako v tomto spore je potrebné zdôrazniť, že súd v spore 10Csp/71/2017 konal so spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o., čím mal za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu a teda prejudiciálne vyhodnotil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril postupca žalovaný v 1.rade so žalovaným v 2.rade ako postupníkom. Na doplnenie svojej argumentácie súd uvádza a poukazuje aj na nevykonateľnosť žalobného petitu žalobcov v bode číslo II., kde absentuje bližšia špecifikácia tejto zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Súd k uvedenému uvádza, že záväznosť z právoplatného rozsudku bráni súdu, aby v následnom konaní odchylne posúdil právny následok, o ktorom už bolo rozhodnuté a ktorý má v prebiehajúcom konaní povahu prejudiciálnej otázky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS/499/2021, obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určité právne relevantné otázky sa pri rovnakých podmienkach dá rovnaká odpoveď. 15. Pokiaľ ide o žalobný petit žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu ku ktorému sa domáhali, aby súd určil, že dražba bytu v bytovom dome s.č. XXXX, stojacom na parcele č. XXXXX/XX, vchod č. 4, 4. poschodie, byt č. 12, spolu so spoluvlastníckom podiele na parcele na ktorej stojí bytový dom, konaná dňa 01.03.2016 je neplatná súd uvádza: 16. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 17. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z,, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
18. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo dňa 16.12.2010, dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. 19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/112/2017 zo dňa 09.08.2018: „Osvedčenie naliehavého právneho záujmu je podľa zákona o dobrovoľných dražbách platného a účinného v čase vykonania dražby základným predpokladom, aby súd mohol posudzovať prípadnú platnosť vykonanej dražby. Tvrdenie, že samotné podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby je dostatočným osvedčením právneho záujmu neobstojí, pričom uvedeným výkladom by sa negoval zmysel ustanovenia § 21 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách vyžadujúceho osobitné preukázanie naliehavého právneho záujmu.“ 20. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.08.2020, predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu. 21. Pokiaľ ide o prípustnosť tejto žaloby, tá pre súd vyplynula priamo z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Z.z., podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. 22. Podľa § 583 Občianskeho zákona, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené, dochádza v prípadoch uvedených v zákone. Právo dovolať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby súvisia so spáchaním trestného činu a ide o nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie. Lehota podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dochádza k zániku práva, pričom súd je povinný na zánik práva prihliadať. Ide o procesnoprávnu lehotu. Prekluzívnu lehotu nie je možné predĺžiť ani dohodou. S poukazom na obsah dražobného spisu príklep bol udelený vykonaním dobrovoľnej dražby dňa 01.03.2016. Žalobcovia podali žalobu v roku 2024, takmer po ôsmich rokoch. Ani z druhej vety § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 neplynie neobmedzený čas podania žaloby, práve naopak aj právo podať žalobu sa štandardne premlčuje a premlčí v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát, t.j. keď bolo možné s poukazom na závery orgánov činných v trestnom konaní podať žalobu. Uvedené však žalobcovia ani netvrdili, ani súdu nepreukázali. 23. Pokiaľ ide o žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť im sumu vo výške 53.000 Eur, k uvedenému súd uvádza: 24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020). 25. Vo vzťahu k žalobnému petitu, v ktorom žalobcovia žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1.rade vrátiť im sumu 53.000 eur, tu súdu absentuje povinnosť tvrdenia a s tým spojená dôkazná povinnosť zo strany žalobcov a uvedenie najmä právneho dôvodu, na základe ktorého by súd mal túto povinnosť uložiť žalovanému v 1.rade. Z obsahu celého dražobného spisu vyplýva, že túto sumu nezaplatili žalobcovia v 1. a 2.rade, ale túto sumu zložil vydražiteľ bytu – žalovaný v 4.rade. Pokiaľ ide o žalobný petit číslo V. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 4.rade a nadobúdateľom bytu H. I., okrem procesnej neprípustnosti tohto žalobného návrhu, ktorú súd v odôvodnení tohto rozhodnutia už bližšie vysvetlil, súd na doplnenie svojej argumentácie uvádza, že v tomto prípade absentuje aj pasívna vecná legitimácia kupujúceho v spore, ktorý v žalobe označený nebol. Žaloba žalobcov je nedôvodná s poukazom na vyššie zdôvodnenie súdu aj v časti, ktorou požadovali určiť vlastnícke právo k bytu, ktorý bol predmetom dražby, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia a na pozemku na ktorom stojí bytový dom. 26. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.09.2024 v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj v neprítomnosti ich právneho zástupcu. Žalobcovi v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 17.05.2024. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 1. rade, ako aj právneho zástupcu žalobcov, predvolanie na toto pojednávanie im bolo doručené dňa 30.05.2024 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia. Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente uplatňuje vždy fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje za doručenú, ak sa potvrdí notifikáciu o doručení (deň, hodina, minúta a sekunda doručenia sa uvádza na elektronickej doručenke), ale aj vtedy, ak uplynie úložná lehota (15 dní) a notifikácia o doručení sa v tejto lehote nepotvrdila. Na základe vyššie uvedeného mal súd splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcov, ako aj právneho zástupcu žalobcov. 27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov v žalobe, že do zmluvy o úvere boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky, tie bližšie nekonkretizovali, nešpecifikovali, navyše tie by mohol súd bližšie posudzovať pokiaľ by súd hodnotil celý proces dobrovoľnej dražby. Keďže však žalobcovia nepodali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v rámci prekluzívnej lehoty troch mesiacov od príklepu, súd sa nezaoberal otázkou posúdenia možných neprijateľných zmluvných podmienok, keďže tomuto ani nezodpovedal žalobný petit žalobcov. 28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešným žalovaným vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p. 29. Súd zároveň uvádza, že v spore nezistil žiadne okolnosti, ktoré by súd viedli k aplikácii § 257 C.s.p. 30. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019). 31. Súd nevzhliadol žiaden z osobitných dôvodov, ktoré stanovuje § 257 C.s.p., pre ktoré by úspešným žalovaným v 1. až 4. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaní v 1. a 4. rade cestou svojich právnych zástupcov sa pojednávania dňa 23.09.2024 zúčastnili, predniesli svoje návrhy, v spore neboli pasívni. Naopak žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných v 1. až 4. rade písomne nevyjadrili, na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovili, pričom súd zdôrazňuje, že nezistil žiadny z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal toto zákonné výnimočné ustanovenie aplikovať a úspešným žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 7Csp/6/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
dňa jeho doručenia na Okresnom
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.