Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 38Pc/3/2024 8124200522 10. 07. 2024 JUDr. Michaela Feľbabová ECLI:SK:OSPO:2024:8124200522.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Feľbabovou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o určenie otcovstva k mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, pochádzajúcej z matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že otcom maloletej B. B., nar.XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, j e D. E., nar. XX.XX.XXXX. II. Maloletá B. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Styk otca s maloletou B. B. sa n e u p r a v u j e. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. B. sumou 40,- Eur mesačne od 19.01.2024 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. V. Dlžné výživné za obdobie 19.01.2024 do 30.06.2024 vo výške 240,- Eur je otec zaplatiť matke v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
povinný
VI. V prevyšujúcej časti sa návrh matky z a m i e t a. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: Odôvodnenie 1. Dňa 19.01.2024 podala navrhovateľka návrh na určenie otcovstva k mal. B. B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa spoznala v mieste bydliska. Viackrát sa stretávali v C. a tu sa aj intímne zblížili. V čase rozhodnom pre počatia dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Preto len on môže byť otcom maloletej B.. Keď odporcovi matka oznámila tehotenstvo, informáciu úplne odignoroval a ponechal ju bez akejkoľvek reakcie. Vzhľadom na to, že nikdy nežili v spoločnej domácnosti, bolo pre odporcu jednoduché nájsť si novú známosť a tým ukončiť ich vzťah. Spolu s návrhom na určenie otcovstva navrhovateľka požadovala aj rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. a to tak, aby táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka má ešte 2 staršie deti z predošlého vzťahu, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti.
2. K návrhu sa odporca písomne nevyjadril. Aj kolízny opatrovník sa v rámci šetrenia rodinných, sociálnych a bytových pomerov mal. B. B. snažil odporcu viackrát skontaktovať, avšak bezúspešne. 3. Dňa 10.07.2024 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil odporca a kolízny opatrovník, nezúčastnila sa ho navrhovateľka, ktorá svoju neprítomnosť vopred telefonicky oznámila z dôvodu choroby. Súhlasila však, aby sa konalo aj v jej neprítomnosti. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľky. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, ako aj oboznámením sa so spisom sp. zn. 38Pc/3/2024 a zistil tento skutkový stav. 5. Z rodného listu maloletej B. bolo zistené, že sa narodila XX.XX.XXXX z matky A. B., pričom otec nie je uvedený. Otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo určené ani súhlasným vyhlásením rodičov. 6. Odporca na pojednávaní dňa 10.07.2024 dobrovoľne uznal svoje otcovstvo a v rámci svojho výsluchu priznal, že s navrhovateľkou mal intímny pomer, vzťah, z ktorého pochádza maloletá B.. Momentálne dokonca jeho matka, babička maloletej, je v kontakte s vnučkou. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade s navrhovateľkou doteraz neriešili, ona to začala riešiť súdnou cestou až teraz, keď dcéra bude mať tri roky, lebo príde o rodičovský príspevok a potrebuje od neho výživné. Občas je v kontakte s dcérou, chodí za ňou najmä jeho matka. 7. Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, súd sa odporcu na pojednávaní dopytoval aj na jeho majetkové pomery. Odporca pracuje brigádnicky, jeho príjem mesačne činí okolo 150,- Eur. Z prvého vzťahu má tri maloleté deti, ktoré sú v osobnej starostlivosti ich matky, prispieva im na výživu každému po 30,Eur, spolu teda 90,- Eur mesačne. Z ďalšieho vzťahu má jedného syna, F. G. E., 2,5 ročného, ktorý je v jeho osobnej starostlivosti, keďže matka maloletého sa vrátila k bývalému. Na tohto syna poberá rodičovský príspevok, ktorý je v súčasnosti 280,- Eur. Žije v jednej izbe, platí elektriku vo výške 55,Eur, vodu každé tri mesiace vo výške 40,- Eur, samozrejme si hradí hygienu, stravu. Častokrát mu musí finančne pomáhať a požičiavať matka. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľka klame ak uvádza, že odporca vie zarobiť 1.000,- Eur. 8. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, predloženého v konaní navrhovateľkou, ako aj zo správy ÚPSVaR Prešov, kolízneho opatrovníka, vyplýva, že navrhovateľka žije spolu s maloletou B. a ďalšími dvoma maloletými deťmi H. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX v dome svojich rodičov, kde majú vyčlenenú jednu izbu. Ide o 4-izbvý rodinný dom, kde bývajú aj rodičia navrhovateľky, v blízkej dobe sa však plánuje spolu s deťmi presťahovať do vlastného bývania. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na deti, celkovo v sume 525,- Eur mesačne. Jej výdavky sú na elektrinu 50,- Eur mesačne, jedlo 100,- Eur mesačne, hygienu 70,- Eur mesačne, ošatenie 100,- Eur mesačne, poplatok do MŠ pre mal. H. v sume 20,- Eur mesačne. 9. Podľa § 104 ods. 1 CMP, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. 10. Podľa § 104 ods. 2 CMP, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva. 11. Podľa § 104 ods. 3 CMP, ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval. 12. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
13. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 14. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 15. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 16. Keďže v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade odporca priznal, že mal s navrhovateľkou v rozhodnom čase intímny styk, z ktorého pochádza maloletá Kamila a na pojednávaní dňa 10.07.2024 uznal otcovstvo. Súd nemal pochybnosti o tom, že by jeho otcovstvo vylučovali závažné okolnosti. Z dôvodu efektívnosti nebolo potrebné pristúpiť k znaleckému dokazovaniu z oblasti genetiky (analýza DNA) (výrok I.). 17. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. 18. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane. 19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu načas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 20. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 21. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 22. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 23. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. Vzhľadom na to, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa stará od jeho narodenia, pričom prihliadol na najlepší záujem dieťaťa (výrok II.). 30. Otec si k maloletej B. doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka navrhovala, aby súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 200,- Eur mesačne. Súd však mal v konaní za preukázané, že príjem otca nedosahuje matkou deklarovanú výšku 1.000,- Eur, naopak je veľmi nízky a nepravidelný, otec pracuje brigádnicky, dosahuje príjem len okolo 150,- Eur mesačne a poberá aj rodičovský príspevok vo výške 280,- Eur. Otec má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti a nežije si nadštandardne. Trom maloletým deťom, ktoré nemá v osobnej starostlivosti, prispieva na výživu každému po 30,- Eur mesačne. Z daného dôvodu súd určil výšku výživného pre otca vo výške 40,Eur mesačne. Súd priznal výživné počnúc dňom podania návrhu, t.j. odo dňa 19.01.2024. Zameškané výživné za čas od 19.01.2024 do 30.06.2024 súd vyčíslil na sumu 240,- Eur, ktorú umožnil otcovi zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrhy matky zamietol (výrok IV., V., VI.). 31. Rodičia nežiadali upraviť styk s maloletou B., otec sa vyjadril, že matka mu umožňuje stretávať sa s dcérou, preto súd uvedený styk neupravoval (výrok III.). 32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok VII.). Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 3 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).