Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 8C/9/2024 8124201570 07. 11. 2024 JUDr. Jozef Jaselský ECLI:SK:OSPO:2024:8124201570.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 100.000 Eur, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2023 v spojení s podaním zo dňa 08.03.2024 domáha voči žalovaného nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- €. 1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo žalovaný zrušil s ním zmluvu o sprostredkovaní a stopol mu všetky provízie ostatne poisťovne s ním ako s poistným agentom už nechceli uzavrieť zmluvy na vyplácanie zmlúv zálohovou formou. Týmto bolo poškodené jeho meno v poisťovníctve kde pracoval od roku 2001, a preto už nikto s ním v poisťovníctve nechce spolupracovať. Požadovaná suma bola vypočítaná z mesačného príjmu (február 2014 až február 2016), kde po odrátaní všetkých provízii, nákladov na nájom kancelári a výplate asistentky ostalo 2.800 a 3.000 €. Počítal, že tejto práci sa bude venovať aj naďalej, lebo skúšky v poisťovníctve mal platné do roku 2018. Z toho usúdil, že bude pracovať ešte tri roky dokedy mu platil certifikát 36 x cca 2.800,- € = 100.000,- €. 2. Žalovaný v svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. 1.1 Žalovaný uviedol, že dňa 23.11.2010 uzavrel so žalobcom, ako finančným agentom, v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoFS“) a žalovaný sa zaviazal vyplácať žalobcovi províziu (ďalej len „zmluva o FS“). Súčasťou zmluvy o FS je aj príloha č. 1 zo dňa 23.11.2010 modifikovaná verziou zo dňa 24.05.2012 a verziou zo dňa 04.06.2013, ktorá upravuje podmienky vyplácania provízií. 1.2 Obchod medzi poistníkom (klientom) a žalovaným, dojednaný finančným agentom, sa uskutočňuje kontinuálne, postupne a dlhodobo, kde na jednej strane poskytuje poisťovňa počas celej platnosti poistenia poistné krytie prijatého rizika klienta, a na druhej strane poistník počas celej doby platnosti poistenia platí poistné. Ide teda o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných strán poistnej
zmluvy. Celý „obchod“ je však úplne uskutočnený až po dožití sa poisteného dňa konca poistenia, t. j. dňa poistnej udalosti alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je poistenému alebo inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie ako súčasť spoločensko-ekonomického účelu poistenia. Žalovaný, obzvlášť v prípadoch investičného životného poistenia (ďalej len „IŽP“), vypláca finančnému agentovi celú províziu naraz, ešte pred uskutočnením obchodu. 1.3 V prípade žalobcu došlo k hromadnému zániku sprostredkovaných poistných zmlúv IŽP, pred uskutočnením obchodu, a preto žalovanému vznikol nárok na stornovanie vyplatených provízií. Dlh žalobcu, predstavujúci neprináležiace provízie (vyplatené za celé trvanie obchodu, ktorý sa nakoniec neuskutočnil), predstavoval celkovú sumu vo výške 178.939,67 €. Keďže žalobca na základe výziev neuhradil žalovanému tento dlh, žalovaný si uplatnil nárok na vrátenie neprináležiacich provízií súdnou cestou. Žalovaný voči žalobcovi inicioval až dve súdne konania, pričom v prvom si uplatnil sumu vo výške 129.314,22 €, ktorá bola žalovanému priznaná rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 21.2.2017, č.k. 6C/73/2016-179. V druhom súdnom konaní si uplatnil sumu vo výške 49.625,45 €, ktorá y bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.2.2024, č.k. 25Cb/150/2023-269. 1.4 V období od 02/2016 žalovaný zaznamenal, že pri viac ako 70 sprostredkovaných poistných zmluvách IŽP (sprostredkované žalobcom) boli poistníkom zasielané upomienky z dôvodu neplatenia poistného. Žalovaný začal interné šetrenie vzniknutej situácie a zistil, že viacero týchto zmlúv malo dojednané vysoké poistné vzhľadom na sociálnu situáciu poistníkov. Navyše, niekoľko poistníkov malo uzatvorených viac poistných zmlúv IŽP, kde celkový súčet týchto poistných predstavoval mesačne aj 450 - 600 €, čo si viacero poistníkov nemohlo dovoliť. Zároveň žalovaný zistil, že vo viacerých prípadoch poistné namiesto poistníkov platila spolupracovníčka žalobcu, E. F.. Z tohto dôvodu sa žalovaný rozhodol pozastaviť vyplácanie provízii a následne vzniknutú získateľskú províziu započítal na vytvárajúce sa storno neprináležiacich provízií. 1.5 V priebehu 04/2016 viacero poistníkov postupne kontaktovalo žalovaného a sťažovalo sa na situáciu, do ktorej sa dostali. Každý jeden poistník uviedol, že ho buď p. F. alebo samotný žalobca uviedli do omylu. Poistníkom ponúkli výhodné bonusové zmluvy v oblasti investičného životného poistenia, pri ktorých mali byť poistníci oslobodení od platenia poistného po dobu prvých dvoch rokov. Následne si mohli výšku poistného upraviť podľa svojej aktuálnej situácie. Po tom, ako začali poistníkom chodiť upomienky za nezaplatenie poistného, kontaktovali poistníci p. F. alebo žalobcu, ktorí im oznámili, že upomienky majú považovať za bezpredmetné a boli im doručené v dôsledku chyby v systéme. Následne došlo k zániku poistných zmlúv, pričom táto skutočnosť bola poistníkom oznámená listom, v ktorom boli zároveň vyzvaní na doplatenie dlžného poistného. V nadväznosti na uvedené začali klienti hromadne podávať sťažnosť na vzniknutú situáciu a konanie žalobcu a p. F., s poukazom na možné spáchanie podvodu. 1.6 Žalobca v liste zo dňa 27.04.2016 nazvanom ako „Prehlásenie k vystornovaniu zmlúv od počiatku“ potvrdil, že poistníci boli uvádzaní do omylu tým, že im boli poskytnuté tzv. bonusové zmluvy, pri ktorých nemuseli počas dvoch rokov platiť poistné. Súčasťou listu je aj zoznam poistných zmlúv, ktorých sa toto nekalé konanie týkalo. Zo strany žalovaného následne došlo k upusteniu od nároku na úhradu dlžného poistného a predmetné poistné zmluvy boli stornované od počiatku. 1.7 V nadväznosti na uvedené skutočnosti nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na nemajetkovú ujmu. Žalobca spolu so svojou spolupracovníčkou konali protiprávne, keď poistníkov uvádzali do omylu pri uzatváraní poistných zmlúv IŽP, za účelom získania vyššej provízie, ktorá v priemere predstavovala 2.500,- € za jednu takúto sprostredkovanú zmluvu. V danom prípade je potrebné uplatniť starú zásadu „lus ex iniuria non orfitur (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, že v dôsledku nekalého konania žalobcu s ním ukončil zmluvný vzťah a nechcel ďalej pokračovať v spolupráci. Žalobca navyše v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal po ukončení spolupráce so žalovaným problém uskutočňovať sprostredkovateľskú činnosť pre inú poisťovňu. Práve naopak žalovaný uviedol, že poisťovne mu ponúkali spoluprácu len pro-rata a s tým nesúhlasil, lebo provízia by nestačila na náklady spojené s výkonom poisťovacej činnosti. Žalobca teda mohol vykonávať sprostredkovanie poistných zmlúv pre iné poisťovne, ale sám sa rozhodol tak neurobiť, keďže mu stanovili podmienky, ktoré fungujú na inom systéme vyplácania provízií.
1.8 Žalobca uviedol, že v províznom liste za mesiac február 2016 bol fiktívne doplnený dlh vo výške 16.504,56 €, aj keď dlh v tomto mesiaci nevznikol. V mesiaci 02/2016 vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie získateľskej provízie spolu vo výške 16.504,56 €. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto období vyšlo najavo, že pracovníčka žalobcu, E. F., uzatvárala poistné zmluvy, pri ktorých uvádzala poistníkov do omylu, žalovaný nevyplatil žalobcovi túto získateľskú províziu. Nevyplatenie získateľskej provízie sa v systéme odrazilo v kolónke zostatok dlhu, aj keď v danom mesiaci bol tento dlh nula. Následne došlo v mesiaci 03/2016 k veľkému stornovaniu provízií, kedy žalovanému vznikol nárok na vrátenie neprináležiacich provízií až vo výške 77.615,32 €. Žalovaný zadržanú získateľskú províziu započítal práve na toto storno, čím sa dlh žalobcu ponížil na sumu vo výške 61.110,76 €. Zostatok dlhu je tak v províznom liste za mesiac 03/2016 uvedený správne. 1.9 Žalobca v konaní tvrdí, že v prípade zrušenia poistných zmlúv od počiatku nedošlo k vráteniu poistného, ktoré bolo zaplatené na daných poistných zmlúv. Poistné údajne nebolo vrátene ani poistníkovi, ani E. F., ktorá pri týchto poistných zmluvách poistné platila za poistníkov. 1.10 K otázke žalobcu, čo sa stalo s poistným pri poistných zmluvách, ktoré boli zrušené od počiatku, nie je žalovaný povinný sa vyjadrovať, keďže to nie je predmetom konania, avšak vo všeobecnosti platí, že poistné sa vracia poistníkovi, čiže osobe, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila. Ak by teda nastala situácia, že poistné nebolo poistníkovi, resp. p. F. vrátené, je výlučne na rozhodnutí poistníka domáhať sa vrátenia poistného titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca na vrátenie uhradeného poistného nemá nijaký právny nárok a rovnako to nemá žiaden súvis s jeho domnelým nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. 1.11 Žalovaný v závere svojho vyjadrenia z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu za obdobie rokov 2016 - 2018, kedy mohol ešte vykonávať činnosť finančného sprostredkovateľa, avšak z dôvodu konania žalovaného mu bola v ďalšej takejto činnosti zabránené. Žalobca tak už v roku 2018 vedel o spôsobení údajnej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil žalobca pred súdom po prvýkrát až vo vyjadrení zo dňa 30.07.2023 podanom v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 25Cb/150/2023, t. j. viac ako tri roky odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, považuje nárok žalobcu za premlčaný v celom rozsahu. 3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vytvoril fiktívny dlh na províznom liste za mesiac 02/2016 výške 16.504,56 € a do dnešného dňa sa nevyjadril, kde skončili peniaze, teda zaplatené poistné zo stornovaných zmlúv od počiatku, a preto má za to, že sa bezdôvodne obohatil. V 02/2016 mu bez akéhokoľvek varovania boli zadržané provízie, prečo má za to, že v obchodnom vzťahu, ktorý trval zopár rokov, to bolo z jeho strany neprofesionálne. V mesiaci 02/2016 boli zmluvy, ktoré žalovaný použil ako dôvod nevyplatenia provízií, živé, t.z. že v daný mesiac, nebolo storno vyššie ako prináležiace provízie. Žalovaný ho bez varovania postavil do bezvýchodiskovej situácie, keďže nemohol vyplatiť svojich spolupracovníkov, ktorí od neho následne poodchádzali. V tom čase spolupracoval jedine so žalovaným. Podľa žalobcu je premlčacia doba 10 rokov. Je pravdou že voči nemu žalovaný podal dve žaloby, no druhá žaloba nie je právoplatne rozhodnutá z dôvodu podaného odvolania. Podľa neho druhou žalobou žiada od neho doplatky k zmluvám, ktoré už žiadal v prvej žalobe. 4. Žalovaný v duplike okrem iného uviedol, že čo sa týka 10-ročnej premlčacej doby, tak ust. § 408 Obchodného zákonník nemožno aplikovať na danú situáciu. 5. Súd vykonal dokazovanie listinami (provízne listy za obdobie 12/2015-02/2016, zmluva o finančnom sprostredkovaní s prílohou č. 1, rozsudok OS Svidník, rozsudok OS Prešov, sťažnosti poistníkov, prehlásenie žalobcu zo dňa 27.04.2016), pričom zistil nasledovné: 5.1 Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.11.2010 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorá upravovala predovšetkým činnosť žalobcu smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv o životnom poistení a neživotnom poistení medzi poisťovňou a tretími osobami v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. 5.2 Žalobca v podaní zo dňa 27.04.2016 adresovanom žalovanému uviedol, že do omylu bolo uvedených 27 klientov dojednaním tzv. bonusových zmlúv, pri ktorých ich p. F. ubezpečila, že nemusia počas dvoch rokov platiť poistné.
5.3 Okresný súd Svidník rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 21.02.2017, č.k. 6C/73/2016-179, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2017, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 129.314,22 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 16.05.2016 do zaplatenia a to titulom vrátenia neprináležiacej vyplatenej provízie. 5.4 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 28.02.2024, č.k. 25Cb/150/2023-269, ktorý nenadobudol právoplatnosť, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 49.625,45 € s prísl. titulom vrátenia storno provízií. 6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil: Podľa § 11 ods. 1 OZ, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V zmysle § 13 ods. 1 OZ, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. V súlade s § 13 ods. 2 OZ, Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 7. Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu cti a to aj odborných kruhoch, v ktorých je svojou činnosťou známy. Zákon chráni česť najmú proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: 1/ existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite; 2/ musí ísť o zásah neoprávnený a 3/ musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 OZ patrí: a) negatórna žaloba – právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, b) reštitučná žaloba – právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov, c) satisfakčná žaloba – právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. V praxi sa najčastejšie využíva satisfakčná žaloba. Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej forme nemôže slúžiť ako satisfakcia, alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere. 8. Prioritne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Z rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 25Cb/150/2023-269, súd zistil, že žalovaný odstúpil od zmluvy so žalovaným dňa 20.04.2016, pričom storná začali vznikať v období 02/2016 – 05/2016. Skúšky v poisťovníctve mal žalobca platné do roku 2018, teda do uvedeného obdobia mohol pracovať ako finančný agent. Najneskôr od uvedeného obdobia teda začala žalobcovi plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde až v júli 2023, t. j. po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy. 9. Súd zároveň dodáva, že ak by aj nárok žalobcu nebol premlčaný, tak je nedôvodný. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti spôsobnej zásahom do jeho osobnostných práv. Žalobca nepreukázal v čom spočíva protiprávnosť zásahu žalovaného, teda aké zákonné či zmluvné ustanovenie mal žalovaný porušiť. To že žalovaný ukončil spoluprácu so žalobcom podľa čl. 6, ods. 1, písm. c) ZoFS, nemôže predstavovať neoprávnené konanie. Žalovaný nepreukázal, že by sa jeho meno dostalo pričinením žalovaného na tzv. „blacklist“ poisťovní, pričom sám uviedol, že mohol svoje služby poskytovať aj iným poisťovniam, aj keď za iných podmienok, než ktoré mal
dohodnuté so žalovaným. Zároveň je potrebné dodať, že je to práve žalobca, ktorý konal neoprávnene, keď uvádzal, resp. jeho spolupracovníčka, klientov žalovaného do omylu, čo títo potvrdili vo svojich podaniach adresovaných žalovanému (č.l 68-75) a taktiež sám žalovaný v liste zo dňa 27.04.2016 toto uvedenie do omylu pri uzatváraní poistných zmlúv potvrdil. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil a žalovaný neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa za účelom aplikácie ust. § 257 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262 ods. 2 CSP) . Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).