KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Prešov10. 7. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25P/105/2024 z 10. 7. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Prešov z 10. júla 2024, sp. zn. 25P/105/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124204698.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prešov 25P/105/2024 8124204698 10. 07. 2024 JUDr. Dominika Vitteková PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:8124204698.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., proti manželke navrhovateľa: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX B., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto rozhodol: rozvádza manželstvo účastníkov D. B., A. G., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa 22.6.2012 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Fričovce, zväzok 4, ročník 2012, strana 174, pod poradovým číslom 13, II. na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: „Maloletá F. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Výživné sa v čase trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neurčuje.“ III.

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:

1. Navrhovateľ (ďalej aj „manžel“ alebo „otec“) podala dňa 28.5.2024 na Okresný súd Prešov návrh na rozvod manželstva s manželkou (ďalej tiež „odporkyňa“ alebo tiež „mama“) a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. F. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili po sedme ročnej známosti v roku 2012, spočiatku bolo harmonické. Problémy začali vznikať, keď začal podnikať. Toho času je manželstvo dlhodobo nefunkčné. Od roku 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Každý z nich má svoj život, iný vzťah, teda manželstvo je len formálnym zväzkom. 2. Manželka navrhovateľa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila. 3. Vo veci sa konalo multidisciplinárne stretnutie, na ktorom rodičia uzavreli rodičovskú dohodu vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Lilien. 4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a ostatnými do spisu založenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav: 5. Manželia uzavreli manželstvo dňa 22.6.2012 vo Fričovciach. Z manželstva pochádza mal. Lilien a plnoletý Flavián.

6. Z výpovede manžela vyplýva, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, majú nových partnerov, deti majú v podstate v striedavej starostlivosti. City k manželke ochladli. K dôveru v nej nemá. Nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. 7. Z výsluchu manželky navrhovateľa plynie, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. Poradňu za účelom záchrany manželstva by nevyužila. 8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 9. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že uvedené funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP 190/2019 z 28.5.2020). 10. Súd na základe vykonaných dôkazov mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo je len formálnym zväzkom, nakoľko manželia majú iných partnerov a od roku 2016 nezdieľajú spoločnú domácnosť. Manželia tiež nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. 11. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, súd po vykonanom dokazovaní zistil, že na rozvrate manželstva sa pripísalo dlhodobé odlúčenie manželov zo spoločnej domácnosti a existencia nových vzťahov. Rovnako súd nedospel k záveru, že by rozvod manželstva bol v rozpore so záujmom mal. Lilien. 12. Súd má za to, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Zákona o rodine, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel. S prihliadnutím na uvedené súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel. 13. Následne sa súd musel vyporiadať s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Lilien na čas po rozvode, keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. 14. Keďže sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli, súd považujúc rodičovskú dohodu za súladnú s najlepším záujmom mal. Lilien túto schválil. 15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v piatich vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). UPOZORNENIE: Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje