Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 21Cb/127/2023 8722202987 07. 05. 2024 JUDr. Jaroslav Kanderka ECLI:SK:OSPO:2024:8722202987.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 16, Praha, IČO: 45 272 956, vo veci pobočky poisťovne z iného členského štátu Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava-mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanému: Hossa family, s.r.o., so sídlom Priemyselná 4947, 058 01 Poprad, IČO: 44 360 991, zastúpenému advokátskou kanceláriou NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 197 919, o zaplatenie sumy 51.021,36 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51.021,36 eura a 6,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 51.021,36 eura od 26.10.2022 do zaplatenia, všetko do 81 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou zo dňa 24.10.2022, doručenou Okresnému súdu Poprad elektronicky dňa 25.10.2022, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51.021,36 eura a 6,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 51.021,36 eura od 26.10.2022 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou odo dňa 19.12.2021 uzatvorila spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod celého poistného a zaistného kmeňa Generali Poisťovňa a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov danej obchodnej spoločnosti, pričom práva a povinnosti dotknuté predajom podniku spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o.), konajúcou prostredníctvom MHC Mobility Sp. z o.o. - organizačná zložka (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o. - organizačná zložka), IČO: 52 939 901, Bratislava (ďalej len „poškodená“) rámcovú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), v zmysle ktorej sú predmetom havarijného poistenia vozidlá vo vlastníctve poškodenej, pričom presná špecifikácia predmetov poistenia je uvedená v jednotlivých protokoloch o prevzatí vozidiel. V zmysle poistnej zmluvy (bod 3.10.) je dňom začiatku poistenia motorového vozidla deň prevzatia vozidla klientom, t. j. osobou, ktorá užíva vozidlo poškodenej prenajaté na základe leasingovej zmluvy. Dňa 9.6.2021 žalobca
prijal do havarijného poistenia motorové vozidlo MAN TGX 18.460, VIN: A. s EVČ: B. XXX C. (ďalej len „predmet poistenia“), pričom ako osoba oprávnená užívať predmet poistenia bol žalovaný. Dňa 25.8.2021 došlo na rýchlostnej ceste R1 v katastrálnom území Tekovská Breznica v dôsledku požiaru k poškodeniu jazdnej súpravy zloženej z predmetu poistenia (ťahač) a návesu SCHMITZ s EVČ: D. XXX E., so skriňovou mraziarenskou nadstavbou (ďalej len „náves“), ktorého vlastníkom bol žalovaný. Príčinou vzniku požiaru bola bližšie nešpecifikovaná prevádzkovo-technická porucha v mraziarenskom príslušenstve návesu. Poškodená si náhradu škody na predmete poistenia uplatnila u žalobcu z poistnej zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Výška škody bola stanovená celkovo na sumu 56.690,40 eura. Od danej sumy bola následne odpočítaná dohodnutá spoluúčasť vo výške 5.669,04 eura, t. j. poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 51.021,36 eura. Nakoľko v čase likvidácie poistnej udalosti existovali medzi žalobcom a poškodenou vzájomné pohľadávky (poistné plnenie - dlžné poistné), žalobca pristúpil v súlade s ustanoveniami § 580, 581 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) k započítaniu pohľadávok. Od vyčíslenej sumy poistného plnenia 51.021,36 eura bola odpočítaná suma dlžného poistného evidovanej na poistnej zmluve vo výške 200,87 eura. Zvyšná časť plnenia vo výške 50.820,49 eura bola dňa 23.12.2021 poukázaná na bankový účet určený poškodenou. Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“. Žalovaný porušil tzv. prevenčnú povinnosť stanovenú ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každého povinnosťou počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušením prevenčnej povinnosti je porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom takýmto počínaním je aj starostlivosť o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce vzniku škody pri preprave predmetov návesom. Žalobca si súčasne dovolil poukázať na ustanovenie § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Dané zákonné ustanovenie vyjadruje tzv. objektívnu zodpovednosť, ktorú škodca nesie bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody. Snahou žalobcu bolo vyriešiť predmetnú záležitosť mimosúdne. Potom ako poisťovne žalovaného odmietli poskytnúť náhradu škody z PZP poistenia návesu a z poistenia zodpovednosti za škodu pôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, pričom žalovanému poskytol možnosť uhradiť sumu prostredníctvom pravidelných splátok. Žalobca do dnešného dňa neeviduje ani len čiastočnú úhradu. Žalobca si okrem nároku na náhradu poistného plnenia uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd, t. j. 6,25 % ročne počítaným zo sumy 51.021,36 eura odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov súdneho konania. 3. Okresný súd Poprad vydal dňa 19.12.2022 platobný rozkaz č. k. 9Cb/53/2022-48, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 51.021,36 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v dôsledku čoho bol predmetný platobný rozkaz zo zákona zrušený. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že medzi žalovaným (v minulosti podnikajúcim aj pod obchodným menom HO&PE FAMILY, s.r.o.) ako nájomcom a spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. - organizačná zložka (v minulosti podnikajúca pod obchodným menom Hitachi Capital Polska Sp. z o.o. - organizačná zložka), so sídlom Galvaniho 19, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č.: 8768/B (ďalej len „MHC Mobility“) ako prenajímateľom, došlo dňa 07.06.2021 k uzatvoreniu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. R-20338 (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy spoločnosť MHC Mobility ako prenajímateľ prenajala žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu, a to vozidlo zn. MAN TGX Odoors L.2007.46.001/-/G0ACB, EČV: B., VIN: A. (ďalej na tieto účely len „ťahač“). V zmysle článku 7, bod 7.2.1 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o nájme dopravného prostriedku účinných od 01.03.2020 (ďalej len „VOP“): „Prenajímateľ na
vlastné náklady uzavrie havarijné poistenie Vozidla pre krytie škôd na Vozidle spôsobených nehodou, vandalizmom, odcudzením, živelnými udalosťami, atď. ovplyvňujúcimi Vozidlo, a to pre: a) škody spôsobené na Vozidle v dôsledku (i) nehody počas riadneho užívania/prevádzkovania Vozidla, resp. počas riadneho vykonávania prepravy tovaru v rámci predmetu podnikania Nájomcu alebo v dôsledku (ii) nehody bez zavinenia tretej osoby, ktorá sa stala počas riadneho užívania/prevádzkovania Vozidla, resp. počas riadneho vykonávania prepravy tovaru a materiálu v rámci predmetu podnikania Nájomcu, b) odcudzenie Vozidla, c) vandalizmus, d) škody spôsobené na Vozidle v dôsledku živelných udalostí.“ Spoločnosť MHC Mobility ako prenajímateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 7, bod 7.2.1 VOP splnila, keď uzavrela so žalobcom rámcovú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), v zmysle ktorej sú predmetom havarijného poistenia vozidlá vo vlastníctve spoločnosti MHC Mobility, tak ako to uvádza aj sám žalobca vo svojej žalobe zo dňa 24.10.2022 (ďalej len „žaloba“). Žalovaný nerozporuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že dňa 25.08.2021 došlo na rýchlostnej ceste R1 v katastrálnom území Tekovská Breznica v dôsledku požiaru k poškodeniu jazdnej súpravy zloženej z ťahača a návesu SCHMITZ s EVČ: D. XXX E. so skriňovou mraziarenskou nadstavbou (ďalej len „náves“), ktorého vlastníkom bol žalovaný, keďže uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo žalobcom predloženej Správy o okolnostiach a príčine vzniku požiaru zo dňa 29.09.2021, ktorá bola vypracovaná Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom. Zároveň v dôsledku tejto udalosti si spoločnosť MHC Mobility uplatnila u žalobcu právo na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy a následne žalobca vyplatil spoločnosti MHC Mobility poistné plnenie vo výške 51.021,36 eura, pričom táto suma je v súčasnosti aj predmetom žaloby. Žalobca pritom v žalobe uviedol aj spôsob výpočtu poistného plnenia, a to takým spôsobom, že od celkovej výšky škody 56.690,40 eura odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5.669,04 eura. V zmysle ust. § 813 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.“ Na predmetné ustanovenie odkazuje priamo v žalobe aj žalobca, avšak na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca opomína skutočnosť, že: „poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie, nevzniká takpovediac nové originálne právo na náhradu škody, ale prechádza na ňu právo poškodeného, takže si ho môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený“. (ŠULÍKOVÁ, Martina. § 813 [Prechod náhrady škody]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 3098.) Podstatnou otázkou v tejto súvislosti je teda to, aký je rozsah práva na náhradu škody spoločnosti MHC Mobility, keďže iba v takomto rozsahu uvedené právo na náhradu škody môže prejsť na žalobcu. Žalovaný preto poukazuje na to, že v súlade s článkom 7, bod 7.2.1 VOP: „Nájomca berie na vedomie, že krytie vyššie uvedených škôd príslušným poistením je viazané na to, že (i) zo strany Nájomcu neboli porušené žiadne ustanovenia Zmluvy alebo Podmienok a zároveň, že (ii) neexistujú výnimky/výluky zo záruk/poistenia, s ktorými sa Nájomca oboznámil pri podpise Zmluvy a Podmienok, čo potvrdzuje podpis Nájomcu, a ktoré sú dostupné na internetovej stránke Prenajímateľa. V prípade existencie akejkoľvek výnimky/výluky zo záruk/poistenia podľa týchto Podmienok alebo príslušnej poistnej zmluvy, resp. v prípade odopretia poistného plnenia (alebo jeho časti) zo strany príslušnej poisťovne z akéhokoľvek dôvodu, je Nájomca povinný nahradiť Prenajímateľovi všetky škody vzniknuté na Vozidle (vrátane nákladov na opravu alebo uvedenie Vozidla do pôvodného stavu), a zároveň je Nájomca povinný nahradiť Prenajímateľovi všetky náklady súvisiace s uplatnením týchto nárokov na náhradu škody (napr. súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, atď.).“ Keďže žalovaný ako nájomca neporušil žiadne ustanovenia Zmluvy alebo VOP a zároveň žalobca vyplatil spoločnosti MHC Mobility ako prenajímateľovi poistné plnenie (čo teda znamená, že neexistovala výluka z predmetného poistenia), žalovaný nezodpovedá za škodu na ťahači, ktorý bol predmetom nájmu, keďže táto škoda je krytá havarijným poistením spoločnosti MHC Mobility v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou. Taktiež v súlade s článkom 3, bod 3.7, ods. 13 VOP: „Nájomca zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú na Predmete prenájmu jeho činnosťou alebo inými osobami a podieľa sa na náhrade tejto škody platbou podľa pravidiel „Spoluúčasti Nájomcu“ uvedenými v článku 7 Podmienok, pokiaľ nie je uvedené inak. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či škoda je alebo nie je krytá poistením, a či Prenajímateľ žiada o poistné plnenie alebo nie. Nájomca berie na vedomie, že rozsah poistného krytia a poistné plnenie vo vzťahu k škodovým (poistným) udalostiam podlieha podmienkam poistnej zmluvy Prenajímateľa s jeho poisťovateľom. V prípade, že škoda nie je krytá poistkou alebo nie sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia, je Nájomca zodpovedný za náhradu škody Prenajímateľovi v plnom rozsahu (tzn. Pravidlá spoluúčasti sa neuplatnia). Prenajímateľ však nemá právo domáhať sa voči Nájomcovi náhrady škody v rozsahu už vyplateného poistného plnenia. Nájomca zodpovedá za škodu spôsobenú úmyselne v plnom rozsahu.“ Argumentum a contrario, keďže v zmysle
uvedeného škoda je krytá poistkou a zároveň došlo k splneniu podmienok na poskytnutie poistného plnenia, žalovaný nie je povinný nahradiť škodu spoločnosti MHC Mobility v plnom rozsahu, ale podieľal by sa na náhrade tejto škody iba podľa pravidiel spoluúčasti nájomcu vymedzených v článku 7, bod 7.3 VOP, a to v rozsahu 10 %: „V prípade každej škodovej (poistnej) udalosti týkajúcej sa Vozidla je Nájomca povinný zaplatiť Prenajímateľovi spoluúčasť podľa nasledujúcich pravidiel: v prípade prvej škodovej (poistnej) udalosti zaplatí Nájomca spoluúčasť na náhrade škody vo výške 10 %, najmenej však 330,- eur; ak dôjde na rovnakom Vozidle počas obdobia začínajúceho od prvej škodovej (poistnej) udalosti a končiaceho uplynutím 12 celých kalendárnych mesiacov od prvej škodovej (poistnej) udalosti k ďalšej škodovej (poistnej) udalosti, má Prenajímateľ právo navýšiť spoluúčasť Nájomcu na 20 %, ale najmenej 660,- eur; ak dôjde v tomto období na rovnakom Vozidle k tretej a nasledujúcej škodovej (poistnej) udalosti, má Prenajímateľ právo navýšiť spoluúčasť Nájomcu vždy o ďalších 10 %, najmenej však o 330,- eur pri každej z nasledujúcej škodovej (poistnej) udalosti bez obmedzenia, až do celkovej výšky škody. V prípade, ak Prenajímateľ pridelil Nájomcovi v dobe odstavenia Vozidla náhradné vozidlo, zodpovedá Nájomca v rovnakom rozsahu aj v prípade náhradného vozidla.“ Možno zároveň konštatovať, že prostredníctvom článku 3 bod 3.7, ods. 13 VOP sa zmluvné dohodli na zmluvnej limitácii náhrady škody, čo im zákon žiadnym spôsobom nezakazuje, a to aj v kontexte súčasnej judikatúry, ako aj odborných právnych názorov. Žalovaný poukázal napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.04.2007, sp. zn.: 32 Odo 339/2005: „Rozsah náhrady škody, t. j. určenie výšky náhrady škody, je upravený v § 379 ObZ, teda ide o ustanovenie dispozitívneho charakteru. Dohodou môže byť pre určitý prípad rozsah škody, ktorá sa nahradzuje, určený inak, odchylne od právnej úpravy obsiahnutej v § 379 ObZ, ako tomu bolo v posudzovanom prípade.“ Obdobný názor vyjadrila aj prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., keď uviedla:„ Pri úvahách o limita´cii rozsahu na´hrady sˇkody dohodou stra´n treba resˇpektovatˇ, zˇe ustanovenia Obchodne´ho za´konníka, ktore´ upravuju´ rozsah na´hrady sˇkody, maju´ dispozitívny charakter (§ 379, 380). Z toho vyply´va, zˇe zmluvny´m strana´m za´kon umozˇnˇuje dohodou modifikovatˇ rozsah na´hrady škody ro^znym spo^sobom.“ (Bulletin slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2011 / Bulletin SAK - 1-2/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že spoločnosť MHC Mobility ako prenajímateľ predmetného ťahača, vzhľadom na uzatvorené havarijné poistenie a v dôsledku splnenia podmienok aj následnú výplatu poistného plnenia, mohla mať voči žalovanému ako nájomcovi maximálne len nárok na úhradu spoluúčasti na náhrade škody vo výške 10 % (podľa Zmluvy však najmenej 330,- eur). Maximálne v takomto rozsahu mohlo právo spoločnosti MHC Mobility prejsť na žalobcu a výlučne v takomto rozsahu by mohlo v súčasnosti patriť žalobcovi, keďže pri výklade citovaného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka je potrebné dospieť k záveru, že na žalobcu nemôže prejsť také právo na náhradu škody (resp. v takom rozsahu), ktorým poistená spoločnosť MHC Mobility nikdy nedisponovala. Žalovaný práve s odkazom na zmluvnú limitáciu náhrady škody obsiahnutú v Zmluve a s poukazom na výklad ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2023, okrem iného uviedol, že žalobca nerozporuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že dňa 07.06.2021 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. R-20338 medzi žalovaným ako nájomcom a spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. organizačná zložka, IČO: 52 939 901, so sídlom Galvaniho 19, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov (ďalej len „poistník“ alebo „prenajímateľ“) ako prenajímateľom (ďalej len „zmluva o nájme“), predmetom ktorej bol nájom u žalobcu havarijne poisteného vozidla zn. MAN TGX 18.460, VIN: A. s EČV: B. XXX C. (ďalej len „ťahač“). Zodpovednosť žalovaného však nevyplýva z uzatvorenej zmluvy o nájme vzťahujúcej sa na ťahač tak ako sa to snaží prezentovať žalovaný, ale v dôsledku vykonávania prevádzkovej činnosti pri použití jazdnej súpravy s návesom SCHMITZ s EČV: D. XXX E. so skriňovou mraziarenskou nadstavbou vo vlastníctve žalovaného (ďalej len „náves“), táto vyplýva z ustanovenia § 420a Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka pritom vyjadruje tzv. objektívnu zodpovednosť, ktorú škodca nesie bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Keďže k poškodeniu jazdnej súpravy zloženej z ťahača a návesu, došlo v dôsledku bližšie nešpecifikovanej prevádzkovo-technickej poruchy v mraziarenskom príslušenstve návesu, objektívna zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je podľa názoru žalobcu týmto jednoznačne preukázaná. Na základe uvedeného žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že: „Keďže žalovaný ako nájomca neporušil žiadne ustanovenia Zmluvy alebo VOP a zároveň žalobca
vyplatil spoločnosti MHC Mobility ako prenajímateľovi poistné plnenie, žalovaný nezodpovedá za škodu na ťahači, ktorý bol predmetom nájmu. Bez ohľadu na skutočnosť, že uzatvorená zmluva o nájme je dvojstranným právnym úkonom, definujúcim práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa (nie je všeobecne záväzným právnym predpisom vzťahujúcim sa na žalobcu, keďže žalobca nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy o nájme, nebol pri uzatváraní poistnej zmluvy s poistníkom so znením zmluvy o nájme oboznámený a jej obsah sa nijakým spôsobom nepremietol do znenia poistnej zmluvy – žalovaný nebol ani poistníkom ani poisteným), žalobca má za to, že nárok na náhradu škody vznikol priamo poistníkovi/prenajímateľovi ako poškodenému v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 420a Občianskeho zákonníka a ako taký prešiel na žalobcu. Žalobca, na ktorého prešiel regresný nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 813 Občianskeho zákonníka preto nemusí dokazovať konkrétne porušenie právnej (vrátane zmluvnej) povinnosti na strane žalovaného, keďže základným predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (poistná udalosť), ktorá bola príčinou škody na majetku. V prípade prechodu práva na náhradu škody z poistníka na poistiteľa podľa ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka ide o prechod práva na základe zákona, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov, tzn. poistník/poškodený nemôže prechod práva obmedziť, a to ani uzatvorením písomnej zmluvy so škodcom. K prechodu práva na náhradu škody z poistníka na žalobcu došlo vyplatením poistného plnenia, a to bez ohľadu na zmluvné dojednania medzi poistníkom a žalovaným v uzatvorenej zmluve o nájme. 5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 21.3.2023, okrem iného uviedol, že v prvom rade žalovaný poukazuje na skutočnosť, ktorá je podstatnou pre všetky nasledujúce body tohto vyjadrenia, a teda, že medzi ním a žalobcom zrejme nikdy nebolo a ani nie je sporné, že žalovaný dňa 07.06.2021 uzatvoril so spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. - organizačná zložka (v minulosti podnikajúca pod obchodným menom Hitachi Capital Polska Sp. z o.o. - organizačná zložka), so sídlom Galvaniho 19, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č.: 8768/B (ďalej len „MHC Mobility“ alebo „poistený“) Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. R-20338 (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy spoločnosť MHC Mobility ako prenajímateľ, prenajala žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu, a to vozidlo zn. MAN TGX 0doors L.2007.46.001/- /G0ACB, EČV: B., VIN:A. (ďalej aj ako „ťahač“ alebo „predmet nájmu“). Neoddeliteľnou prílohou tejto Zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky k Zmluve o nájme dopravného prostriedku účinné od 01.03.2020 (ďalej aj ako „VOP“). Žalobca už v žalobe zo dňa 24.10.2022 (ďalej aj ako „žaloba“), ako aj následne v poslednom Vyjadrení opakovane zdôrazňuje ust. § 420a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), podľa ktorého: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“, pričom uvádza, že zodpovednosť žalovaného nevyplýva zo Zmluvy, ale z citovaného ustanovenia, keďže vykonával prevádzkovú činnosť pri použití jazdnej súpravy s návesom SCHMITZ s EČV: D. XXX E. so skriňovou mraziarenskou nadstavbou vo vlastníctve žalovaného (ďalej len „náves“). Žalovaný si je samozrejme vedomý toho, že zodpovednosť podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka je objektívna, a preto sa uplatní bez ohľadu na zavinenie škodcu. Napriek tomu však žalovaný musí uviesť, že spomenuté ustanovenie nemožno vykladať izolovane a vzniknutú situáciu je potrebné posudzovať aj v kontexte s ostatnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a v neposlednom rade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a k nej prislúchajúcimi VOP. Z jednotlivých tvrdení žalobcu uvedených vo Vyjadrení vyplýva, že žalobca oddeľuje zmluvnú zodpovednosť žalovaného vyplývajúcu zo Zmluvy a zákonnú zodpovednosť žalovaného vyplývajúcu z ust. § 420a Občianskeho zákonníka, pričom sa snaží navodiť dojem, že tieto zodpovednostné vzťahy nie sú žiadnym spôsobom prepojené. Je nepochybné, že predmetom nájmu podľa Zmluvy bol dopravný prostriedok – ťahač, ktorý mal žalovaný využívať spolu s návesom (ktorý bol vo vlastníctve žalovaného) na prepravu tovaru, o čom vypovedá, okrem iných napr. aj článok 3, bod 3.4, ods. 1 VOP: „Nájomca je povinný, v súlade s právnymi predpismi, evidovať všetky informácie o charaktere, hmotnosti a objeme prepravovaného tovaru a materiálu, a prevádzku Predmetu nájmu monitorovať tak, aby mal v každom okamihu presné a úplné informácie a prehľad o charaktere, hmotnosti a objeme prepravovaného tovaru a materiálu. Nájomca je povinný na výzvu Prenajímateľa tieto informácie odovzdať Prenajímateľovi v neskrátenej podobe, za účelom kontroly riadneho plnenia Zmluvy a Podmienok.“ Žalovaný sa teda snaží ozrejmiť, že Zmluva s poisteným, vrátane príslušných VOP, reflektovala jednotlivé situácie, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke dopravného prostriedku – ťahača, a to vrátane úpravy zodpovednosti za akúkoľvek škodu spôsobenú na ťahači. Aj poistenému bolo predsa zrejmé, že žalovanému do užívania poskytuje
dopravný prostriedok, prostredníctvom ktorého bude vykonávaná preprava tovaru. Pokiaľ by na uvedenú situáciu aplikovali tvrdenia žalobcu, znamenalo by to, že poistený by od žalovaného mohol požadovať náhradu škody spôsobenej na ťahači raz z titulu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich vznik škody pri uzatvorenej zmluve o nájme dopravného prostriedku a druhýkrát z titulu objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, neberúc pritom do úvahy, že pokiaľ zákonodarca priamo upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, jej uplatnenie má prednosť pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Zmluvné strany pritom žiadnym spôsobom nevylúčili samotný vznik zodpovednosti podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, a rovnako ani nijakým spôsobom nezakotvili ďalší liberačný dôvod nad rámec zákona, pri uplatnení ktorého by sa žalovaný tejto zodpovednosti zbavil. To, na čom sa zmluvné strany dohodli, bola iba limitácia náhrady vzniknutej škody, čo im právny poriadok žiadnym spôsobom nezakazuje. V zmysle ust. § 379 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.“ Uvedené ustanovenie je však dispozitívne, preto rozsah nároku na náhradu škody je možné zmluvne modifikovať. Podľa Mamojku je možné sa zároveň stotožniť s názormi, podľa ktorých je zmluvné obmedzenie rozsahu nároku na náhradu škody možné aj vopred, pred porušením povinnosti, z ktorej škoda môže vzniknúť. Takáto zmluvná limitácia nároku na náhradu škody nepredstavuje vzdanie sa tohto nároku podľa ust. § 386 Obchodného zákonníka, ani vzdanie sa práva podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok na náhradu škody za predpokladu platne dohodnutej limitácie zostáva poškodenému zachovaný, avšak je obmedzený čo do rozsahu, ktorý inak vymedzuje dispozitívne ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka. J. Mitterpachová uvádza nasledovné prípustné metódy zmluvných limitácií nárokov na náhradu škody: zmluvná pokuta, rozšírenie počtu, resp. definovanie okolností vylučujúcich zodpovednosť uvedených v § 374 Obchodného zákonníka, založenie zodpovednosti na princípe zavinenia, dohodnutie výšky škody, ktorú zmluvné strany pri uzatváraní záväzku predvídajú, priame obmedzenie fixnou, dohodnutou sumou, pomerné obmedzenie rozsahu hradenej škody, vylúčenie náhrady niektorých druhov škôd, resp. ušlého zisku, časová limitácia, príp. iné spôsoby zmluvnej limitácie (napr. dohoda o paušalizácii). Limitácia náhrady škody bola premietnutá do článku 3, bod 3.7, ods. 13 VOP: „Nájomca zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú na Predmete prenájmu jeho činnosťou alebo inými osobami a podieľa sa na náhrade tejto škody platbou podľa pravidiel „Spoluúčasti Nájomcu“ uvedenými v článku 7 Podmienok, pokiaľ nie je uvedené inak. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či škoda je alebo nie je krytá poistením, a či Prenajímateľ žiada o poistné plnenie alebo nie. Nájomca berie na vedomie, že rozsah poistného krytia a poistné plnenie vo vzťahu k škodovým (poistným) udalostiam podlieha podmienkam poistnej zmluvy Prenajímateľa s jeho poisťovateľom. V prípade, že škoda nie je krytá poistkou alebo nie sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia, je Nájomca zodpovedný za náhradu škody Prenajímateľovi v plnom rozsahu (tzn. pravidlá spoluúčasti sa neuplatnia). Prenajímateľ však nemá právo domáhať sa voči Nájomcovi náhrady škody v rozsahu už vyplateného poistného plnenia. Nájomca zodpovedá za škodu spôsobenú úmyselne v plnom rozsahu.“ Inak povedané, za predpokladu, že poistenému vznikne škoda v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, žalovaný sa bude podieľať na náhrade tejto škody platbou podľa pravidiel spoluúčasti nájomcu uvedených v článku 7 bod 7.3 ods. 1 VOP. Na druhej strane by sa tieto pravidlá spoluúčasti nájomcu neuplatnili vtedy, ak by škoda nebola krytá poistkou alebo by neboli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia. Pravidlá spoluúčasti nájomcu na náhrade škody sú teda obsiahnuté v článku 7 bod 7.3 ods. 1 VOP: „V prípade každej škodovej (poistnej) udalosti týkajúcej sa Vozidla je Nájomca povinný zaplatiť Prenajímateľovi spoluúčasť podľa nasledujúcich pravidiel: v prípade prvej škodovej (poistnej) udalosti zaplatí Nájomca spoluúčasť na náhrade škody vo výške 10 %, najmenej však 330,- eur; ak dôjde na rovnakom Vozidle počas obdobia začínajúceho od prvej škodovej (poistnej) udalosti a končiaceho uplynutím 12 celých kalendárnych mesiacov od prvej škodovej (poistnej) udalosti k ďalšej škodovej (poistnej) udalosti, má Prenajímateľ právo navýšiť spoluúčasť Nájomcu na 20 %, ale najmenej 660,- eur; ak dôjde v tomto období na rovnakom Vozidle k tretej a nasledujúcej škodovej (poistnej) udalosti, má Prenajímateľ právo navýšiť spoluúčasť Nájomcu vždy o ďalších 10 %, najmenej však o 330,- eur pri každej z nasledujúcej škodovej (poistnej) udalosti bez obmedzenia, až do celkovej výšky škody. V prípade, ak Prenajímateľ pridelil Nájomcovi v dobe odstavenia Vozidla náhradné vozidlo, zodpovedá Nájomca v rovnakom rozsahu aj v prípade náhradného vozidla.“ Už v Odpore proti platobnému rozkazu, zo dňa 19.01.2023 (ďalej aj ako „Odpor“) žalovaný uviedol, že v článku 7, bod 7.2.1 ods. 1 VOP je tiež uvedené: „Nájomca berie na vedomie, že krytie vyššie uvedených škôd príslušným poistením je viazané na to, že (i) zo strany
Nájomcu neboli porušené žiadne ustanovenia Zmluvy alebo Podmienok a zároveň, že (ii) neexistujú výnimky/výluky zo záruk/poistenia, s ktorými sa Nájomca oboznámil pri podpise Zmluvy a Podmienok, čo potvrdzuje podpis Nájomcu, a ktoré sú dostupné na internetovej stránke Prenajímateľa. V prípade existencie akejkoľvek výnimky/výluky zo záruk/poistenia podľa týchto Podmienok alebo príslušnej poistnej zmluvy, resp. v prípade odopretia poistného plnenia (alebo jeho časti) zo strany príslušnej poisťovne z akéhokoľvek dôvodu, je Nájomca povinný nahradiť Prenajímateľovi všetky škody vzniknuté na Vozidle (vrátane nákladov na opravu alebo uvedenie Vozidla do pôvodného stavu), a zároveň je Nájomca povinný nahradiť Prenajímateľovi všetky náklady súvisiace s uplatnením týchto nárokov na náhradu škody (napr. súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, atď.).“ Aj v tomto ustanovení VOP je zrozumiteľne vyjadrená vôľa zmluvných strán, ktoré sa dohodli na tom, že žalovaný by musel nahradiť všetky škody vzniknuté na predmete nájmu iba v tom prípade, ak by porušil niektoré ustanovenie Zmluvy alebo VOP a zároveň by existovala výnimka/výluka z poistenia, resp. ak by došlo k odopretiu poistného plnenia. 13. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.“ Postihový nárok poisťovateľa podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka má charakter nároku na náhradu škody sui generis, ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom poistiteľa s osobitnou premlčacou dobou, ale ide o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody na poistiteľa. Podstatou tohto ustanovenia je teda aj to, že poistený musí disponovať určitým právom na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, aby toto právo následne mohlo prejsť na poistiteľa. Keďže na poistiteľa prechádza vždy právo poisteného, môže naň prejsť len v takom rozsahu, v akom poistenému dané právo skutočne patrilo, dokonca sa môže stať, že pokiaľ samotný poistený žiadnym právom nedisponuje, na poistiteľa tým pádom ani žiadne právo nemôže prejsť. Žalobca vo Vyjadrení uvádza, že: „V prípade prechodu práva na náhradu škody z poistníka na poistiteľa podľa ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka ide o prechod práva na základe zákona, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov, tzn. poistník/poškodený nemôže prechod práva obmedziť, a to ani uzatvorením písomnej zmluvy so škodcom. K prechodu práva na náhradu škody z poistníka na žalobcu došlo vyplatením poistného plnenia, a to bez ohľadu na zmluvné dojednania medzi poistníkom a žalovaným v uzatvorenej zmluve o nájme.“ Podľa názoru žalovaného sa žalobca nesprávne domnieva, že prostredníctvom zmluvných dojednaní obsiahnutých v Zmluve došlo k obmedzeniu prechodu práva na náhradu škody. Právo poisteného na náhradu škody na žalobcu skutočne prechádza na základe zákona, avšak vždy iba v takom rozsahu, v akom toto právo patrilo poistenému. Preto vo svojej podstate nejde o obmedzenie samotného prechodu práva na náhradu škody, ale o vyššie spomenutú limitáciu náhrady už vzniknutej škody. Tieto situácie je podľa názoru žalovaného potrebné odlišovať, pretože obmedzenie prechodu práva by znamenalo napr. to, že by sa poistený so žalovaným dohodol, že po výplate poistného plnenia na žalobcu neprejde právo na náhradu škody. Hoci by takéto zmluvné dojednanie odporovalo zákonu, možno na ňom ilustrovať rozdiel medzi obmedzením prechodu práva a obmedzením rozsahu náhrady škody. Poistený totiž nikdy nemal nárok na náhradu škody v takom rozsahu, v akom si ho teraz uplatňuje žalobca od žalovaného. Žalovaný sa mal na náhrade škody podieľať podľa vyššie uvedených pravidiel spoluúčasti, čo znamená, že poistený by mohol žiadať od žalovaného maximálne to, aby sa na náhrade škody podieľal vo výške 10 % (najmenej však 330,eur). Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého: „K prechodu práva na náhradu škody z poistníka na žalobcu došlo vyplatením poistného plnenia, a to bez ohľadu na zmluvné dojednania medzi poistníkom a žalovaným v uzatvorenej zmluve o nájme.“ Zmluvné dojednania sú predsa v tomto prípade relevantné pre posúdenie rozsahu práva poisteného na náhradu škody, ktoré následne má prejsť na poistiteľa, teda žalobcu. Pre obsah postihového práva poistiteľa je teda určujúci obsah právneho vzťahu medzi poisteným, ktorému poistiteľ nahradil škodu, a osobou, ktorá spôsobila škodu. Rovnako nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o tom, že: „Bez ohľadu na skutočnosť, že uzatvorená zmluva o nájme je dvojstranným právnym úkonom, definujúcim práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa (nie je všeobecne záväzným právnym predpisom vzťahujúcim sa na žalobcu, keďže žalobca nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy o nájme, nebol pri uzatváraní poistnej zmluvy s poistníkom so znením zmluvy o nájme oboznámený a jej obsah sa nijakým spôsobom nepremietol do znenia poistnej zmluvy – žalovaný nebol ani poistníkom ani poisteným), žalobca má za to, že nárok na náhradu škody vznikol priamo poistníkovi/prenajímateľovi ako poškodenému v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 420a Občianskeho zákonníka a ako taký prešiel na žalobcu.“ To, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy s poisteným nebol oboznámený so znením Zmluvy, nemôže byť na ťarchu žalovaného, keďže bolo úlohou poisteného uvedené skutočnosti ozrejmiť žalobcovi ešte pred vznikom poistného vzťahu, resp. pred rozhodnutím o výplate poistného plnenia a rovnako úlohou žalobcu vyžiadať si a dostatočným spôsobom preveriť celú dokumentáciu potrebnú na posúdenie výšky poskytovaného poistného plnenia.
Navyše, v súlade s článkom 3, bod 3.7, ods. 13 VOP: „Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či škoda je alebo nie je krytá poistením, a či Prenajímateľ žiada o poistné plnenie alebo nie.“ Žalovanému sa preto javí, že základný problém vznikol vo vzťahu medzi žalobcom a poisteným, v rámci ktorého si poistený nesplnil svoje informačné povinnosti a neozrejmil žalobcovi čo je obsahom zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, ale rovnako žalobca nedostatočným spôsobom vyžiadal alebo vyhodnotil dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej poistnej udalosti. Pokiaľ by sa tak stalo, zrejme by poistenému bolo zo strany žalobcu bolo poskytnuté poistné plnenie v menšom rozsahu. Rovnako je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah medzi poisteným a žalovaným by mal žalobcu zaujímať nielen kvôli spomínanej limitácii náhrady škody, ale aj z toho dôvodu, že výplatou poistného plnenia v súlade s ust. § 813 Občianskeho zákonníka vstupuje do pozície poisteného, a teda aj do iných práv a povinností vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu. Záverom teda žalovaný poukazuje na to, že poistený ako prenajímateľ predmetného ťahača mohol mať voči žalovanému ako nájomcovi maximálne iba nárok na úhradu spoluúčasti na náhrade škody 10 % podľa článku 7 bod 7.3 ods. 1 VOP a teda maximálne v tomto rozsahu mohlo právo poisteného prejsť na žalobcu a výlučne v takomto rozsahu by mohlo v súčasnosti patriť žalobcovi, keďže pri výklade citovaného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka je potrebné dospieť k záveru, že na žalobcu nemôže prejsť právo na náhradu škody v takom rozsahu, v akom poistenému nikdy nepatrilo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. 6. Okresný súd Poprad prípisom zo dňa 25.9.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu kauzálnej príslušnosti tohto súdu, keďže ide o obchodnoprávny spor, kde nebolo otvorené pojednávanie a nedošlo ani k predbežnému prejednaniu sporu. 7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.5.2024, okrem iného uviedla, že žalobca v plnom rozsahu odkazuje na písomne podanú žalobu a na ďalšie svoje vyjadrenie, ktoré produkoval žalobca v priebehu konania. V krátkosti by len zosumarizovala, že pokiaľ ide o uplatnený nárok, žalobca svoj nárok opiera o skutkový stav, keď škodová udalosť vznikla ako dôsledok požiaru na vozidle poisteného u žalobcu, pričom podľa správy o okolnostiach a príčine vzniku požiaru vyhotovenej príslušným okresným riaditeľstvom policajného zboru bola určená za príčinu vzniku požiaru bližšie nešpecifikovaná prevádzkovo – technická porucha v mraziarenskom priestore návesu, ktorý samotný bol vo vlastníctve žalovaného. Z hľadiska právnej argumentácie svoj uplatnený nárok žalobca opiera o ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníku, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, pričom podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri tejto činnosti. V prípade vzniku škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka znáša zodpovednosť ten, kto ju spôsobil a nie je relevantné, či poškodený bol v zmluvnom vzťahu k subjektu, ktorému svojou prevádzkovou činnosťou spôsobil škodu alebo nie. Predpokladom zodpovednosti teda nie je protiprávny úkon ani porušenie povinnosti, ale samotná škodová udalosť, ktorá bola príčinou škody a ktorá bola vyvolaná konkrétnou prevádzkovou činnosťou, teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. V rámci predpokladu zodpovednosti za škodu sa pri tomto druhu osobitnej zodpovednosti vyžaduje len preukázanie udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a touto udalosťou, pričom za príčinnú súvislosť sa považuje sústavne vykonávanú činnosť osoby spravidla v predmete činnosti, ktorý je jej podnikateľským oprávnením. V danom prípade má žalobca za to, že škoda nie je sporná. Jej samotná výška je preukázaná znaleckým posudkom Ing. Bedeča a ďalšími listinnými dôkazmi a pokiaľ ide o skutkové tvrdenia produkované stranami sporu, výška tejto škody ani nebola čo do jej vyčíslenia v priebehu doterajšieho konania spochybnená. Ide o nesporné skutkové tvrdenie. Žalobca ďalej tvrdí, že v dôsledku poruchy návesu, t. j. vozidla žalovaného, ktorý používal pri svojej prevádzkovej činnosti, ktorou bolo okrem iného aj prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy, došlo k vzniku požiaru, ktorý spôsobil škodu na majetku na ťahači poisteného - žalobcu. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tá je postavená na tom zásadnom argumente, že žalovaný a poistený modifikovali rozsah náhrady škody, tento podľa žalovaného nevznikol vo výške skutočnej škody spôsobenej na poškodenom vozidle, ale podľa zmluvných dojednaní zmluvy o nájme dopravného prostriedku, resp. jej všeobecných obchodných podmienok len v určitom limitovanom rozsahu. Obmedzenie nároku na náhradu škody opiera žalovaný o ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne o § 379, ale v danom prípade úprava Obchodného zákonníka o náhrade škody sa vzťahuje len na prípady porušenia zmluvnej povinnosti, čo v danom prípade nie je tvrdené ani preukazované. Tu poukázal žalobca aj na ustanovenie tretieho oddielu Obchodného zákonníka § 373, ktorý ak niekto
poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Vychádzajúc z toho žalobca však uplatňuje nárok z titulu zodpovednostného podľa § 420a Občianskeho zákonníka, t. j. nie ako zodpovednosť za zmluvný záväzok, ktorý by bol v režime Obchodného zákonníka, ale ako zodpovednosť z titulu mimozmluvného, resp. zo záväzku mimozmluvného deliktuálneho za spôsobenú škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorú sa ustanovenia § 373 a násl. Obchodného zákonníka nevzťahujú, a to ani v prípade, že tento zodpovednostný vzťah vznikol medzi dvoma podnikateľskými subjektami. V danom prípade sa aplikujú výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 420a Občianskeho zákonníka a aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o možnej modifikácii rozsahu náhrady škody nie je aplikovateľná. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že pokiaľ sme v režime občiansko-právneho vzťahu, ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jednoznačne vylučuje akúkoľvek dohodu o vzdaní sa práv do budúcnosti a takýto úkon postihuje jeho absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa žalobca domnieva, že daný právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za občiansko-právny, zároveň chce sa vyjadriť aj k otázke možnosti limitácie nároku na náhradu škody podľa § 379 Obchodného zákonníka, a to s poukazom na kogentný charakter ustanovenia § 386 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa nároku na náhradu škody nemožno platne vzdať pred porušením povinnosti, čo zodpovedá svojim znením aj ustanoveniu § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti právna zástupkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5Co/475/2013 a súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Ncdo/3/2014. Bez ohľadu na uvedené by aj argumentácia náhrady škody limitovaná hľadiskom primeranosti a súladu nielen s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, by sa mala prejavovať a vyhovovať aj kritériám primeranosti, rešpektovania rozloženia rizika v zmluvnom vzťahu a výhod takejto limitácie. Podľa názoru žalobcu žalovaným citované ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú vykladané formalisticky a účelovo v kontexte s uplatneným nárokom na náhradu škody bez zohľadnenia skutočného úmyslu zmluvných strán. Zo žiadneho ustanovenia ani zmluvy ani všeobecných obchodných podmienok nevyplývala vôľa prenajímateľa vzdať sa časti nároku na náhradu škody, ktorú užívaním prenajatého vozidla žalovaný spôsobí v tom zmysle, že tento poškodený by akceptoval, že v tejto časti bude škodu znášať sám. Naopak, v spojitosti so všetkými ustanovenia upravujúcimi spôsobom, akým bude prenajímateľovi nahradená celá škoda, má žalobca za to, že podľa názoru žalobcu nešlo o dohodu o limitácii náhrady škody, ale o dohodu o postupe, resp. spôsobe postupu pri vzniku škody, a to ak je hradená z poistenia, kedy hradí poisťovňa, plus je tam spoluúčasť nad rámec spôsobenej škody zo strany nájomcu ako určitá sankcia a ak nie je hradená z poistenia, keď ju hradí samotný žalovaný vrátane sankcie. Žalobca má za to, že aj symbolická výška náhrady škody, ktorá by vznikla v takomto prípade, tak by takéto dojednanie bolo potrebné považovať za vzdanie sa nároku podľa § 386 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda o neprípustnú dohodu, ktorá je v rozpore s platnou právnou úpravou. 8. Na pojednávaní konanom dňa 7.5.220224 právny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a na právnom odôvodnení, kde jednoznačne trvá na tom, že medzi prenajímateľom a žalovaným došlo k limitácii nároku na náhradu škody, a teda v tomto rozsahu limitácie došlo k prechodu tohto práva na poisťovňu. S ohľadom na uvedené preto považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú a navrhuje, aby súd po právnom zdôvodnení žalobu zamietol. Vzhľadom však na právne posúdenie veci konajúcim súdom v prípade, pokiaľ súd má za to, že obrana žalovaného nezodpovedá tomu, aby obrane žalovaného vyhovel, tak v tom prípade, pokiaľ by aj súd žalobe vyhovel, žalovaný navrhuje, aby súd povolil žalovanému platenie žalovanej sumy v splátkach vo výške, ktorú ponecháva na zvážení konajúcemu súdu s ohľadom na jej výšku a čas, ktorý je potrebný zaplatiť. 9. Na pojednávaní konanom dňa 2.5.2024 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie motorových vozidiel a prípojných vozidiel č. 9059802664, Protokolu o odovzdaní vozidla, Správny o okolnostiach a príčine vzniku požiaru zo dňa 29.9.2021, Ozname o spôsobe likvidácie poistnej udalosti č. 2090299949, Znaleckého posudku č. 756/2021, Ponuky zostatkovej hodnoty, Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 2090299949 zo dňa 17.12.2021, Výpisu z účtu žalobcu, Výzvy na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 22.4.2022 s doručenkou, e-mailovej komunikácie, Argumentácie k stanovisku zo dňa 27.5.2022, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.5.2022, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.6.2022, Oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo 9531879959, Vyjadrenia Allianz poisťovne zo dňa 26.7.2022, Výzvy na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 14.9.2022, Platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, Zmluvy o nájme dopravného prostriedku (R-20338), Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o nájme dopravného prostriedku účinných od 1.3.2020, Vyjadrenia
žalobcu zo dňa 20.2.2023, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.3.2023, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 10. Dňa 17.12.2021 s účinnosťou odo dňa 19.12.2021 uzatvorila spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s Zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod celého poistného a zaistného kmeňa spoločnosti Generali Poisťovňa a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov danej obchodnej spoločnosti, pričom práva a povinnosti dotknuté predajom podniku spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. 11. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o.), konajúcou prostredníctvom MHC Mobility Sp. z o.o. - organizačná zložka (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o. - organizačná zložka), IČO: 52 939 901, Bratislava (ďalej len „poškodená“) rámcovú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), v zmysle ktorej sú predmetom havarijného poistenia vozidlá vo vlastníctve poškodenej, pričom presná špecifikácia predmetov poistenia je uvedená v jednotlivých protokoloch o prevzatí vozidiel. V zmysle poistnej zmluvy (bod 3.10.) je dňom začiatku poistenia motorového vozidla deň prevzatia vozidla klientom, t. j. osobou, ktorá užíva vozidlo poškodenej prenajaté na základe leasingovej zmluvy. Dňa 9.6.2021 žalobca prijal do havarijného poistenia motorové vozidlo MAN TGX 18.460, VIN: A. s EVČ: B. XXX C., pričom ako osoba oprávnená užívať predmet poistenia bol žalovaný. Dňa 25.8.2021 došlo na rýchlostnej ceste R1 v katastrálnom území Tekovská Breznica v dôsledku požiaru k poškodeniu jazdnej súpravy zloženej z predmetu poistenia (ťahač) a návesu SCHMITZ s EVČ: D. XXX E., so skriňovou mraziarenskou nadstavbou, ktorého vlastníkom bol žalovaný. Príčinou vzniku požiaru bola bližšie nešpecifikovaná prevádzkovo-technická porucha v mraziarenskom príslušenstve návesu. Poškodená si náhradu škody na predmete poistenia uplatnila u žalobcu z poistnej zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Výška škody bola stanovená celkovo na sumu 56.690,40 eura. Od danej sumy bola následne odpočítaná dohodnutá spoluúčasť vo výške 5.669,04 eura, t. j. poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 51.021,36 eura. Nakoľko v čase likvidácie poistnej udalosti existovali medzi žalobcom a poškodenou vzájomné pohľadávky (poistné plnenie - dlžné poistné), žalobca pristúpil v súlade s ustanoveniami §§ 580, 581 Občianskeho zákonník v znení neskorších k započítaniu pohľadávok. Od vyčíslenej sumy poistného plnenia 51.021,36 eura bola odpočítaná suma dlžného poistného evidovanej na poistnej zmluve vo výške 200,87 eura. Zvyšná časť plnenia vo výške 50.820,49 eura bola dňa 23.12.2021 poukázaná na bankový účet určený poškodenou. 12. Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“. Žalovaný porušil tzv. prevenčnú povinnosť stanovenú ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každého povinnosťou počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušením prevenčnej povinnosti je porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom takýmto počínaním je aj starostlivosť o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce vzniku škody pri preprave predmetov návesom. Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Dané zákonné ustanovenie vyjadruje tzv. objektívnu zodpovednosť, ktorú škodca nesie bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody. Potom ako poisťovne žalovaného odmietli poskytnúť náhradu škody z PZP poistenia návesu a z poistenia zodpovednosti za škodu pôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, pričom žalovanému poskytol možnosť uhradiť sumu prostredníctvom pravidelných splátok. Žalobca do dnešného dňa neeviduje zo strany žalovaného ani len čiastočnú úhradu škody, resp. nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka vo výške 51.021,36 eura.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 16. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 19. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 20. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. 21. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou odo dňa 19.12.2021 uzatvorila spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s Zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod celého poistného a zaistného kmeňa spoločnosti Generali Poisťovňa a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov danej obchodnej spoločnosti, pričom práva a povinnosti dotknuté predajom podniku spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou MHC Mobility Sp. z o.o. (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o.), konajúcou prostredníctvom MHC Mobility Sp. z o.o. - organizačná zložka (predtým: Hitachi Capital Polska Sp. z o.o. - organizačná zložka), IČO: 52 939 901, Bratislava, rámcovú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), v zmysle ktorej sú predmetom havarijného poistenia vozidlá vo vlastníctve poškodenej, pričom
presná špecifikácia predmetov poistenia je uvedená v jednotlivých protokoloch o prevzatí vozidiel. V zmysle poistnej zmluvy (bod 3.10.) je dňom začiatku poistenia motorového vozidla deň prevzatia vozidla klientom, t. j. osobou, ktorá užíva vozidlo poškodenej prenajaté na základe leasingovej zmluvy. Dňa 9.6.2021 žalobca prijal do havarijného poistenia motorové vozidlo MAN TGX 18.460, VIN: A. s EVČ: B. XXX C., pričom ako osoba oprávnená užívať predmet poistenia bol žalovaný. Dňa 25.8.2021 došlo na rýchlostnej ceste R1 v katastrálnom území Tekovská Breznica v dôsledku požiaru k poškodeniu jazdnej súpravy zloženej z predmetu poistenia (ťahač) a návesu SCHMITZ s EVČ: D. XXX E., so skriňovou mraziarenskou nadstavbou, ktorého vlastníkom bol žalovaný. Príčinou vzniku požiaru bola bližšie nešpecifikovaná prevádzkovo-technická porucha v mraziarenskom príslušenstve návesu. Poškodená si náhradu škody na predmete poistenia uplatnila u žalobcu z poistnej zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Výška škody bola stanovená celkovo na sumu 56.690,40 eura. Od danej sumy bola následne odpočítaná dohodnutá spoluúčasť vo výške 5.669,04 eura, t. j. poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 51.021,36 eura. Nakoľko v čase likvidácie poistnej udalosti existovali medzi žalobcom a poškodenou vzájomné pohľadávky (poistné plnenie - dlžné poistné), žalobca pristúpil v súlade s ustanoveniami §§ 580, 581 Občianskeho zákonníka k započítaniu pohľadávok. Od vyčíslenej sumy poistného plnenia 51.021,36 eura bola odpočítaná suma dlžného poistného evidovanej na poistnej zmluve vo výške 200,87 eura. Zvyšná časť plnenia vo výške 50.820,49 eura bola dňa 23.12.2021 poukázaná na bankový účet určený poškodenou. Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“. Žalovaný porušil tzv. prevenčnú povinnosť stanovenú ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každého povinnosťou počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušením prevenčnej povinnosti je porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom takýmto počínaním je aj starostlivosť o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce vzniku škody pri preprave predmetov návesom. Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Dané zákonné ustanovenie vyjadruje tzv. objektívnu zodpovednosť, ktorú škodca nesie bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody. Potom ako poisťovne žalovaného odmietli poskytnúť náhradu škody z PZP poistenia návesu a z poistenia zodpovednosti za škodu pôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, pričom žalovanému poskytol možnosť uhradiť sumu prostredníctvom pravidelných splátok. Žalobca do dnešného dňa neeviduje zo strany žalovaného ani len čiastočnú úhradu škody, resp. nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka vo výške 51.021,36 eura. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 51.021,36 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 51.021,36 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. 25. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tohto svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 6,25 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 51.021,36 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. od 26.102022, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 26. Na obranu žalovaného súd neprihliadal, keďže si žalovaný v rámci svojej obrany neuvedomil, že žalobca v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou nevystupoval len v postavení nájomcu poškodeného ťahača, ale aj v postavení vlastníka návesu, na ktorom bolo poškodené chladiarenské zariadenie, v takom rozsahu, že sa vznietilo a požiar ktorý sa šíril od tohto zariadenia poškodil nielen jeho náves, ktorého bol výlučným vlastníkom, ale aj ťahač, ktorý mal v nájme od prenajímateľa – poškodeného (poisteného), ktorému žalobca ako poistiteľ, na základe poistnej udalosti na predmete poistenia (ťahači), vyplatil poistné plnenie vo výške 51,021,36 eura a toto právo poisteného prešlo podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poistiteľa (žalobcu), a to do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poistenému (prenajímateľovi, poškodenému) poskytol (51,021,36 eura), a to voči žalovanému, avšak nie ako
v postavení nájomcu predmetného ťahača, ale voči žalovanému ako výlučnému vlastníkovi návesu, ktorý spôsobil škodu na ťahači vo vlastníctve spoločnosti MHC Mobility Sp. z o.o., konajúcou prostredníctvom MHC Mobility Sp. z o.o. organizačná zložka (prenajímateľ, poškodený, poistený). Predmetom tohto konanie nie je nárok žalobcu voči žalovanému ako nájomcovi predmetného poškodeného ťahača, ale nárok žalobcu ako poistiteľa podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorého prešlo právo poisteného (poškodeného, prenajímateľa) voči žalovanému ako výlučnému vlastníkovi predmetného návesu, ktorý spôsobil škodu na predmetnom ťahači. Zmluvne strany Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. R-20338 zo dňa 7.6.2021, predmetom ktorej bolo poistenie predmetného ťahač, nemohli svojou dohodou vylúčiť aplikovanie ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda svojou dohodou nemohli privodiť zánik nároku žalobcu v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči žalovanému v postavení výlučného vlastníka predmetného návesu, pri prevádzkovej činnosti ktorého došlo k poškodeniu predmetného ťahača. 27. Nesprávne je preto konštatovanie žalovaného v rámci jeho obrany, že „Keďže žalovaný ako nájomca neporušil žiadne ustanovenia Zmluvy alebo VOP a zároveň žalobca vyplatil spoločnosti MHC Mobility ako prenajímateľovi poistné plnenie (čo teda znamená, že neexistovala výluka z predmetného poistenia), žalovaný nezodpovedá za škodu na ťahači, ktorý bol predmetom nájmu, keďže táto škoda je krytá havarijným poistením spoločnosti MHC Mobility v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou.“ V danom prejednávanom prípade sa však nejedná o zodpovednosť žalovaného za škodu na ťahači v postavení nájomcu predmetného ťahača, ale sa jedná o zodpovednosť žalovaného za škodu na ťahači, ktorú žalovaný spôsobil prevádzkovou činnosťou návesu, ktorého je výlučným vlastníkom. 28. Za zjavné nepochopenie danej problematiky je potrebné považovať tvrdenie žalovaného v tom smere, že spoločnosť MHC Mobility ako prenajímateľ predmetného ťahača, vzhľadom na uzatvorené havarijné poistenie a v dôsledku splnenia podmienok aj následnú výplatu poistného plnenia, mohla mať voči žalovanému ako nájomcovi maximálne len nárok na úhradu spoluúčasti na náhrade škody vo výške 10 % (podľa Zmluvy však najmenej 330,- eur) a maximálne v takomto rozsahu mohlo právo spoločnosti MHC Mobility prejsť na žalobcu a výlučne v takomto rozsahu by mohlo v súčasnosti patriť žalobcovi, keďže pri výklade citovaného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka je potrebné dospieť k záveru, že na žalobcu nemôže prejsť také právo na náhradu škody (resp. v takom rozsahu), ktorým poistená spoločnosť MHC Mobility nikdy nedisponovala. Z ust. § 813 Občianskeho zákonníka však jednoznačne vyplýva, že na poistiteľa prechádza právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to práve do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poistenému poskytol, a to proti tomu proti ktorému má poistený právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou (v danom prípade voči škodcovi-žalovanému – vlastníkovi predmetného návesu). V zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda na žalobcu mohlo prejsť právo len v rozsahu v ako poistenému plnil, nie však v rozsahu, v ktorom poistenému neplnil, resp. v zmysle tohto ustanovenia na žalobcu v žiadnom prípade nemohol prejsť nárok prenajímateľa voči nájomcovi (žalovanému) na úhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku predmetnej poistnej udalosti a nebola prenajímateľovi nahradená v rámci poistného plnenia, vzhľadom na dohodnutú spoluúčasť medzi poisteným a poistiteľom, ktorú by mal poškodenému prenajímateľovi v zmysle zmluvných dojednaní nahradiť žalovaný ako nájomca predmetného ťahača. 29. Súd nepovolil žalovanému vykonať jeho peňažné plnenie voči žalobcovi v splátkach, keďže žalovaný svoju žiadosť v tomto smere žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil. Bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania dôvodov, pre ktoré by súd prípadne mohol takejto žiadosti vyhovieť, bolo nutné takúto neurčitú žiadosť zamietnuť. 30. Podľa§ 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal
žalobcovi voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.