Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 21Cb/90/2024 8823200219 13. 11. 2024 JUDr. Žaneta Motyková ECLI:SK:OSPO:2024:8823200219.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: HK LOAN sp. z o.o., A. B. XX/X, XXXXX C., D. E., proti žalovanému: INŽINIERING PLUS s.r.o., Priemyselná 1713/6, 071 01 Michalovce, IČO: 45986622, právne zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36730564, v konaní o zaplatenie 306.936,00 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania II. Žalobu
z a m i e t a.
z a m i e t a.
III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 31.1.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia 306.936,00 € s prísl. Návrh odôvodnil tým, že v roku 2016 dala spoločnosť Nafta Gbely, a.s. svoje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. a zapísané na LV č. XXX v k.ú. B., tzv. areál Nafty Gbely, do dražby. Na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a štatutárnym zástupcom a spoločníkom žalovaného, Mgr. Ladislavom Hromadom mal žalobca nadobudnúť obchodný podiel vo výške 49 % u žalovaného v prípade, ak žalovaný na základe dražby nehnuteľností získa nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. B., tzv. areál Nafty Gbely. Podľa žalobcu, žalovaný získal v dražbe uvedený nehnuteľný majetok v hodnote minimálne 1.710.000 €, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Dušana Posypanku zo dňa 16.2.2017, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol na základe kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností povolený dňa 9.5.2017. Žalobca sa však ku dňu podania žaloby nestal ani spoločníkom žalovaného a ani nezískal obchodný podiel vo výške 49 % žalovaného, čím mu bola spôsobená škoda minimálne vo výške 49% výšky nájomného, ktoré obdržal žalovaný za prenájom pozemkov a stavieb v jeho vlastníctve zapísaných na LV č. XXX v k.ú. B.. Podľa žalobcu žalovaný obdržal za prenájom pozemkov a stavieb za obdobie od 5/2017 do 2/2019 mesačne spolu vo výške 4.500 €, t.j. za celé obdobie 22 mesiacov sumu 99.000 €, za obdobie od 3/2019 do 12/2020 mesačne spolu vo výške 8.700 €, t.j. za celé obdobie 22 mesiacov sumu 191.400 €, za obdobie od 1/2021 do 12/2022 mesačne spolu vo výške 14.000 €, t.j. za celé obdobie 24 mesiacov sumu vo výške 336.000 €, tzn. celkovo sumu vo výške 626.400 €. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k majetkovej ujme žalobcu vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a to v skutočnej škode vo výške 49 % z celkového nájomného za obdobie od 5/2017 do 2/2019 prijatého žalovaným od nájomcov, t.j. vo výške 306.936 €. Žalobca k uvedeným okolnostiam navrhol vypočuť svedkov a vykonať tiež znalecké dokazovanie na určenie skutočnej výšky nájomného za prenájom pozemkov a stavieb vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX k.ú. B..
2. Dňa 4.8.2023 bol spis postúpený Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu. 3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.2.2024 namietol kauzálnu príslušnosť súdu s tým, že s ohľadom na sídlo žalovaného má byť kauzálne príslušným Mestský súd Košice. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, neurčitú a zmätočnú. Namietal, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, pretože žalobca odvodzuje svoj domnelý nárok na náhradu škody vo výške 49 % nájomného z titulu nenadobudnutia obchodného podielu vo výške 49% v žalovanom, ktorý mal žalobca podľa svojich tvrdení nadobudnúť na základe údajnej dohody medzi žalobcom a osobou Mgr. Ladislavom Hromadom. Žalovaným však nie je osoba B. F. hromadu – spoločník žalovaného a teda podľa tvrdení žalobcu zmluvná strana údajnej dohody, ale spoločnosť INŽINIERING PLUS s.r.o. (žalovaný), teda spoločnosť, na ktorú mal byť obchodný podiel prevádzaný. Žalovaný sa preto necíti byť viazaný takouto dohodou, nakoľko nie je, ako to aj sám žalobca uvádza, zmluvnou stranou takej dohody. Podľa žalovaného, žalovaný ani logicky nemohol byť nikdy zmluvnou stranou takej dohody, nakoľko žalovaný ako spoločnosť nikdy nedisponoval obchodným podielom na sebe samej, ktorý by mohol následne previesť na inú osobu. Žalovaný ďalej namietal samotnú existenciu dohody, od ktorej žalobca odvádza žalovaný nárok, pričom poukázal na to, že žalobcom formulovaný predmet dohody, na ktorú sa odvoláva, je neurčitý a zároveň poukázal na to, že pre platné uzavretie takej dohody by sa vyžadovala písomná forma, avšak žalobca ju doposiaľ nepredložil. Žalobca podľa žalovaného nedokázal dokonca ani identifikovať presný moment, kedy k uzavretiu dohody malo dôjsť. Poukázal tiež na nepravdivosť tvrdení uvádzaných žalobcom ohľadne hodnoty nadobudnutých nehnuteľností, kde žalobca odvolávajúc sa na znalecký posudok G. H. D. tvrdí, že táto hodnota je minimálne 1.710.000 €, pričom podľa žalovaného je už na prvý pohľad pri porovnaní predmetu znaleckého posudku a príslušného listu vlastníctva č. 669 zrejmé, že predmetom znaleckého posudku nie sú výlučne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a táto hodnota odráža zároveň odhad hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve iných osôb. Vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti za škodu uviedol, že ich preukázanie v konaní ťaží žalobcu. Žalobca podľa žalovaného opomenul označiť právnu povinnosť, ktorú mal údajne žalovaný porušiť, pričom žalovaný uvádza, že ak by aj bola uzatvorená dohoda tak, ako to tvrdí žalobca, žalovanému z takej dohody nemohla vzniknúť žiadna právna povinnosť, ktorej by prináležalo právo žalobcu, a ktorú by žalovaný mohol porušiť. Vo vzťahu ku škode uviedol, že nevidí možnosť ako mohla žalobcovi vzniknúť skutočná škoda v dôsledku nenadobudnutia majetku, teda ako sa mohol skutočne zmenšiť majetok žalobcu oproti stavu pred vznikom údajnej škody. Žalovaný poukázal na to, že ak by aj žalobca nadobudol obchodný podiel vo výške 49% v žalovanom, nie je logicky možné stotožniť majetkovú účasť spoločníka na spoločnosti a predovšetkým jeho právo na podiel na zisku s príjmami spoločnosti, keďže ide o rôzne majetkové hodnoty, ktoré nie je možné stotožňovať. Tvrdenia žalobcu o vzniku škody vo výške 49 % nájomného preto považuje za zmätočné, nelogické a vecne nesprávne. S ohľadom na to, že nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu žiadnej povinnosti a žalobcovi celkom zjavne nemohla vzniknúť skutočná škoda vo výške 49 % nájomného má žalovaný za to, že nemôže byť daný ani kauzálny nexus medzi neexistujúcimi právnymi skutočnosťami. Z opatrnosti žalovaný vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k nároku v časti od 5/2017 do 30.1.2019. 4. Podaním doručeným súdu dňa 22.3.2024 (replika) žalobca k tvrdeniam žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a k tvrdeniam o údajnej dohode uviedol, že podľa názoru žalobcu žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že na tunajšom súde prebieha súdny spor (sp.zn. 21Cb/78/2023) o určenie povinnosti žalovanému B. F. I. previesť obchodný podiel vo veľkosti 49 % v žalovanom žalobcovi. S ohľadom na to, že sa v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/78/2023 rieši otázka vlastníctva obchodných podielov u žalovaného, ktorá môže mať význam pre toto konanie, žalobca navrhol v súlade s § 164 CSP prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania 21Cb/78/2023. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný má byť pasívne legitimovaný, nakoľko na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a štatutárnym zástupcom žalovaného mal žalobca nadobudnúť obchodný podiel v žalovanom v prípade, že žalovaný nadobudne na základe dražby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. B., pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzavretiu dohody, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného previesť obchodný podiel v žalovanom na žalobcu, žalobca uviedol, že skutočnosti o prevode obchodného podielu potvrdil sám B. F. I. pri výsluchu vyšetrovateľa Policajného zboru pri konfrontácii medzi svedkami, a to pri konfrontácii medzi ním a štatutárnym zástupcom žalobcu zo dňa 27.8.2020, ako to vyplýva aj zo zápisnice o konfrontácii. Žalobca zároveň poukázal na to, že B. F. I. mohol previesť obchodný podiel, resp. jeho časť na žalobcu, a to na základe toho, že nepotreboval výslovný súhlas valného zhromaždenia ako vtedajší jediný spoločník v žalovanom. Aj na
základe toho žalobca tvrdí, že dohoda o následnom uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu vznikla, je kvalifikovaná a určitá a znovu poukázal na to, že jej uzatvorenie je predmetom iného sporu. Vo vzťahu k určeniu výšky škody a námietkam žalovaného o tom, že zisk spoločníka a príjem spoločnosti súd dve rozdielne majetkové hodnoty, žalobca požadoval, aby žalovaný do konania predložil súpisy nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného, účtovné závierky žalovaného vrátane výkazu ziskov a strát a súvah, rozhodnutia jediného spoločníka o naložení s hospodárskym výsledkom a rozhodnutia jediného spoločníka o vyplatení podielu na zisku. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že podľa jeho názoru uplatňovaný nárok za obdobie od 5/2017 do 12/2022 nemôže byť premlčaný. 5. Žalovaný v ďalších vyjadreniach zotrval na pôvodných vyjadreniach, ktorými poprel pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, ako aj samotnú existenciu údajnej dohody a poukázal na absenciu všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Pojednávanie sa konalo v neprítomnosti žalobcu, pričom tento bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. B. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom tam uvedených nehnuteľností, prevažne priemyselných budov a pozemkov, pričom vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2017. 8. Znaleckým posudkom č. /2017 zo dňa 16.2.2017 znalca Ing. Dušana Posypanku (ďalej len „predložený znalecký posudok“) bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti – administratívnej budovy súp. Č. 1713 na parc. č. 5104, soc. budovy stojacej na parcele č. 5124/2 a pozemkov na parcele č. 5104, 5124/1, 5124/2 katastrálne územie B. pre účel zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to v sume 1.710.000,00 €. Predložený znalecký posudok neobsahuje znaleckú doložku, ani len podpis znalca. 9. Z obsahu bodu VII. ods. 2 Zakladateľskej listiny žalovaného vyplýva, že: „Spoločník môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu. Účinky prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti odo dňa, keď valné zhromaždenie vysloví s týmto prevodom súhlas.“ 10. Z účtovných závierok žalovaného vyplýva, že za rok 2017 dosiahol zisk 2.542 €, za rok 2018 stratu vo výške 96.688 €, za rok 2019 zisk 11.477 €, za rok 2020 zisk 2.512 €, za rok 2021 zisk 10.255 € a za rok 2022 zisk 1.242 €. 11. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkom žalovaného sú od 9.4.2013 až doposiaľ B. I. a Mgr. Ladislav Hromada. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia: 12. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 14. Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
15. Podľa § 120 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 17. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 18. Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Právne posúdenie veci: 19. Predpokladom pre vznik zodpovednosti v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens), ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessant), ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379, 381, 380). Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností. (D., B. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691). 20. Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka zároveň vyplýva, že pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody je ten, kto škodu spôsobil v súvislosti s porušením jeho povinnosti. 21. Medzi žalobcom a žalovaným bolo od počiatku sporné predovšetkým to, či je žalovaný vôbec pasívne legitimovaným v tomto konaní, naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj samotné uzatvorenie dohody o prevode obchodného podielu, na ktorú sa žalobca odvoláva. Vzhľadom na takto vymedzenú spornosť medzi sporovými stranami sa súd v prvom rade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v tomto konaní. 22. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 23. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017). 24. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému odvodzuje z toho, že medzi žalobcom a osobou B. F. I., ktorý je spoločníkom a štatutárnym zástupcom žalovaného, mala existovať dohoda, v zmysle ktorej mal byť B. F. I. povinný previesť svoj obchodný podiel v žalovanom. Žalobca tvrdí, že ak by tak Mgr. Ladislav Hromada urobil, stal by sa žalobca vlastníkom 49 % podielu v žalovanom, v dôsledku čoho by sa mal ako spoločník žalovaného podieľať na ziskoch žalovaného, ktoré žalobca vyčíslil ako minimálne 49 % z ceny nájomného, ktoré mal žalovaný inkasovať za prenájom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. B.. Keďže k prevodu obchodného podielu nedošlo, žalobca má za to, že mu vo vzťahu k žalovanému vznikla skutočná škoda minimálne vo výške 49 % z ceny nájomného za nehnuteľnosti, tzn. v žalovanej výške 306.936,00 €. 25. Súd má za to, že už z tvrdení samotného žalobcu v žalobe o tom, že medzi žalobcom a štatutárnym orgánom a spoločníkom žalovaného, Mgr. Ladislavom Hromadom malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o prevode obchodného podielu Mgr. Ladislava Hromadu v žalovanom vyplýva, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní. Zmluvnou stranou takejto dohody mal byť poľa tvrdení samotného žalobcu B. F. I. a nie obchodná spoločnosť INŽINIERING PLUS, s.r.o. a zároveň predmetnou dohodou mal svoj obchodný podiel previesť Mgr. Ladislav Hromada a nie obchodná spoločnosť INŽINIERING PLUS, s.r.o.. Ani samotný žalobca pritom netvrdí, že by medzi žalobcom a žalovaným mal existovať záväzkový vzťah a existenciu takého vzťahu tvrdí a odvádza iba vo vzťahu k fyzickej osobe, Mgr. Ladislavovi Hromadovi. Z uvedeného dôvodu preto možno prisvedčiť námietke žalovaného vo vzťahu k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácii. 26. Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje ust. § 120 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely. Žalovaný ako obchodná spoločnosť nikdy nenadobudol vlastné obchodné podiely a preto ani nemohol mať právo prevádzať obchodný podiel na sebe samom a nemohol mať ani povinnosť taký obchodný podiel previesť, a logicky preto nemohol takú povinnosť ani porušiť. Od porušenia tejto domnelej povinnosti pritom žalobca odvádza žalovaný nárok. 27. Ak by aj existovala dohoda o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a osobou B. F. I., na ktorú sa žalobca odvoláva, povinnosť vyplývajúcu z takej dohody, a teda povinnosť previesť obchodný podiel by mohla zaväzovať jedine osobu, ktorá obchodným podielom disponovala, tzn. osobu B. F. I., a len táto osoba mohla eventuálne túto povinnosť porušiť a za splnenia ostatných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu za takú škodu zodpovedať. 28. Súd má preto za to, že žalovaný dôvodne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože jeho zodpovednosť za takto vymedzenú škodu nemôže byť daná, keďže nebolo preukázané a ani samotným žalobcom tvrdené akým konkrétnym protiprávnym konaním, alebo porušením akej konkrétnej povinnosti žalovaného, obchodnej spoločnosti, mala byť škoda spôsobená. 29. S poukazom na absenciu základného predpokladu pre úspech žalobcu v tomto konaní a to v podobe pasívne vecne legitimovaného subjektu na strane žalovaného sa súd v ďalšom nezaoberal argumentáciou sporových strán o absencii predpokladov pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu, výškou údajne vzniknutej škody či námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného. 30. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania má súd za to, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie by žalobca nebol schopný odstrániť ani po rozsiahlom dokazovaní, ktoré navrhoval. Pokiaľ ide o navrhované svedecké výpovede celkovo 8 svedkov (B. I., A. J., B. K. L., H. I., M. L., F. N., B. J. M., M. L. O.), ktorými mala byť preukázaná existencia dohody o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a osobou B. F. I., má súd za to, že aj keby svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že k takej dohode došlo, z tejto dohody by záväzky vyplývali len spoločníkovi, a nie samotnej spoločnosti, v ktorej
má spoločník prevádzaný podiel. Z uvedeného dôvodu takto navrhované dokazovanie ako neúčelné a nehospodárne zamietol. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní súd rovnako považoval za nadbytočné a nehospodárne oboznamovať sa s hospodárením žalovaného a vykonať dokazovanie o jeho hospodárskych výsledkoch a stanovovať skutočnú výšku nájomného za prenájom pozemkov a stavieb vo vlastníctve žalovaného evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území B. v rozhodnom období znaleckým posudkom a preto takto navrhované dokazovanie ako neúčelné a nehospodárne zamietol. Súd zároveň nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu a to vzhľadom na jeho neprítomnosť na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil napriek tomu, že na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný. 31. S poukazom na uvedené má súd za to, že žaloba je pre absenciu pasívnej legitimácie žalovaného nedôvodná, a preto ju zamietol. 32. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému prerušeniu konania súd uvádza, že jednou z garancií práva na spravodlivý proces je, že o právach a povinnostiach v civilnom konaní rozhoduje nezávislý súd, ktorý v zásade nie je viazaný cudzím rozhodnutím a všetky právne a skutkové otázky relevantné pre prejednávanú vec posudzuje sám. Ustanovenie § 193 C.s.p. predstavuje výnimku z tejto zásady a vymedzuje prípady, v ktorých je súd viazaný cudzím rozhodnutím. Ide o otázky, ktoré si v prebiehajúcom konaní nemôže vyhodnotiť sám ako tzv. predbežné alebo prejudiciálne otázky. Na uvedené nadväzuje ust. § 162 C.s.p. ktoré pre uvedené predbežné otázky stanovuje obligatórne prerušenie konania. 33. Ustanovenia § 164 C.s.p. naproti tomu predstavuje fakultatívne prerušenie konania, ktoré umožňuje súdu prerušiť konanie v tom prípade, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Pri rozhodovaní v zmysle tohto ustanovenia súd na jednej strane musí zvážiť, či je prerušenie konania vhodné s ohľadom na dĺžku konania a právo sporových strán na rýchlu a účinnú obranu, predovšetkým v kontexte čl. 17 C.s.p., na druhej strane musí súd nevyhnutne zohľadniť princíp právnej istoty a zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí viacerých súdov o tej istej otázke. 34. Žalobca navrhol prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/78/2023, v súčasnej dobe vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88Cb/18/2024 medzi žalobcom a osobou B. F. I. v pozícii žalovaného o uloženie povinnosti previesť obchodný podiel v žalovanom (ďalej len „konanie o prevode obchodného podielu“). Napriek skutočnosti, že predmetné konanie síce môže mať súvis s prebiehajúcim konaním, avšak jeho výsledok nemá význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej právnej veci. Ak by aj žalobca bol v konaní o prevode obchodného podielu úspešný a záver súdu by konštatoval, že Mgr. Ladislav Hromada bol povinný previesť obchodný podiel v žalovanom, od porušenia povinnosti B. F. I. nemožno nijakým spôsobom vyvodzovať zodpovednosť žalovaného, obchodnej spoločnosti, v tomto konaní. Nie je preto dôvodné v prebiehajúcom konaní čakať na právoplatný výsledok konania o prevode obchodného podielu, a preto súd návrhu žalobcu na prerušenie konania zamietol. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. V spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.