Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 13Csp/149/2024 6124266477 17. 04. 2026 Mgr. Peter Revický ECLI:SK:OSPO:2026:6124266477.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., o zaplatenie 546,02 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 246,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 15.2.2024 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške po 20,- Eur mesačne splatných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.3.2024 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 546,02 Eur s príslušenstvom. 2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa 4.3.2022 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 550,- Eur zo strany žalobcu žalovanému, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 30.1.2024 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok, pričom žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. Dodal, že sadzbu úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne si uplatňuje podľa základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15.2.2024 navýšenej o 5 percentuálnych bodov. 3. V súvislosti s upomínacím konaním žalobca uviedol, že pred podaním žaloby vyzval listom z 19.2.2024 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch
mesiacoch pred podaním tohto návrhu. V súvislosti so špecifikáciou žalovanej sumy žalobca poukázal na prehľad splátok a úhrad s tým, že žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 652,69 Eur a žalobcovi uhradil 406,03 Eur, a že žalovaná suma pozostáva zo súčtu istiny, poplatkov, úrokov a poistenia, ktoré vyčíslil. 4. Upomínací súd návrhu žalobcu vyhovel, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu. 5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukázal na ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a uviedol, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a priemerný mesačný príjem vo výške 428,38 Eur s tým, že priemerné mesačné výdavky na bývanie a stravu predstavovali sumu vo výške 502,- Eur mesačne, k čomu priložil kópiu svojich výplatných pások. Ďalej namietal zosplatnenie úveru, výšku úrokovej sadzby a žalobu navrhol zamietnuť. Pre prípad ak by bol zaviazaný zaplatiť akúkoľvek dlžnú sumu, žiadal o povolenie splácať dlh v mesačných splátkach maximálne po 20,- Eur. 6. V replike k odporu žalobca podrobne špecifikoval okolnosti zosplatnenia úveru. Vo vzťahu k preukázaniu postupu s odbornou starostlivosťou pri overovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver však uviedol iba to, že pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal z interného dokumentu o posúdení bonity, úverovej správy z registrov dlžníkov a výpisu z registra Sociálnej poisťovne o overení výšky príjmu, ktoré predložil. V súvislosti s úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru žalobca poukázal na to, že najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov, stanovuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. odkazom na priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, ktorá prekročená nebola. 7. Žalovaný sa následne k replike žalobcu, ktorú mu súd zaslal, už nevyjadril, hoci ho na to uznesením doručeným mu v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP vyzval. V súvislosti s tým však súd pripomína, že „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk). 8. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy, avšak len v rozsahu včasných a konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu. 9. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 10. Súd vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav: 11. Dňa 4.3.2022 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový úver s výšku úverového rámca 550,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy (min. 12,- Eur), RPMN 37,9% a frenkvenciou splátok 20. deň v mesiaci. V zmluve bolo pri údajoch
o žalovanom uvedené, že je ženatý, počet vyživovaných detí 1, deklarovaný čistý mesačný príjem 540,Eur mesačne a čistý mesačný príjem partnera(ky) 850,- Eur. 12. Podľa interného dokumentu o posúdení bonity, ktorý predložil, žalobca pri posúdení schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver vychádzal z príjmu klienta zo žiadosti vo výške 540,- Eur, z ktorého odpočítaval životné minimum žiadateľa a životné minimum na jedno maloleté dieťa, hoci žalovaný mal podľa registra obyvateľov v tom čase už tri maloleté deti, a nepočítal ani s nákladmi na ďalšiu spoločne posudzovanú osobu (manželku). Navyše podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne, ktorú predložil, si žalobca neoveroval deklarovaný príjem žalovaného 540,- Eur (ktorého čistý príjem bol podľa žalovaným predložených výplatných pások nižší), ale len jeho vymeriavací základ (hrubí príjem žalovaného), a aj to iba vo výške 337,- Eur, bez toho aby tvrdil a dokladoval overovanie príjmu jeho partnera (manželky). 13. Z predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad i vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal (výbermi z bankomatu) revolvingový úver spolu vo výške 652,69 Eur a žalobcovi uhradil sumu 406,03 Eur. 14. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami uvedené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP). 15. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového stavu) súd tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Relevantné hmotnoprávne normy 16. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti úrokov. 18. Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 19. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov. 20. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 21. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia ZoSU v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 22. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 23. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. 24. V danom prípade zo žalobných tvrdení a predložených príloh nevyplývajú skutočnosti o splnení povinnosti veriteľa podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch (pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, vrátane overenia deklarovaného príjmu, ako aj posúdenia jeho celkových výdavkov (ktoré nemožno bez ďalšieho automaticky nahrádzať vždy iba paušálnym údajom v podobe sumy životného minima - a to osobitne aj s poukazom na to, že žalovaný je ženatý a má tri maloleté deti, vzhľadom na čo bolo potrebné analyzovať jeho reálne výdavky aj na spoločne posudzované osoby), a ďalších informácií o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok bezúročnosť úveru. Navyše postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nezisťuje výdavky spotrebiteľa, resp. nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nezodpovedá ani opatreniu NBS č. 10/2017 z 14.11.2017, podľa ust. § 2 ods. 5 ktorého: „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver, že posudzované výdavky spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima. 25. Vzhľadom na hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa, s ktorým zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, má žalobca, z titulu pohľadávky zo zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (bez zmluvných úrokov a poplatkov). Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 652,69 Eur, z ktorých bolo uhradené 406,03 Eur, súd ho zaviazal na vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom z omeškania. Žalobca žalovaného vyzval na vrátenie peňažných prostriedkov a žalovaný je v omeškaní s ich vrátením, a preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu úveru, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
26. O splnení dlhu v splátkach súd rozhodol za primeraného použitia ust. § 232 ods. 3 CSP na základe žiadosti žalovaného a ním tvrdených skutočností o jeho sociálnej situácii, voči ktorým žalobca nenamietal, ako aj priznané úročenie dlhu až do jeho zaplatenia úrokom z omeškania, keď podľa zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z tvrdení žalobcu o jeho sociálnej situácii a názoru súdu plnenie v splátkach nezasiahne neprimerane nepriaznivo do majetkovej sféry žalobcu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť vykonať uložené peňažné plnenie v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne, a to pri súčasnej snahe o zabezpečenie jeho finančnej disciplíny zároveň so stanovením podmienky riadneho plnenia splátok pod stratou výhody splátok pri omeškaní s ich plnením v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP - tak, ako jej to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 27. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.