Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 18Csp/7/2026 6125434294 22. 04. 2026 JUDr. Dominika Vitteková PhD. ECLI:SK:OSPO:2026:6125434294.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47967692, zast. KOVAL & spol. advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 137,36 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 84,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne · zo sumy 23,29 eur od 23.1.2024 do zaplatenia · zo sumy 49,19 eur od 22.2.2022 do zaplatenia · zo sumy 9,88 eur od 22.3.2024 do zaplatenia · zo sumy 2,50 eur od 23.4.2024 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,12 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 8.11.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 137,36 eur s príslušenstvom. Nárok uplatnil titulom neuhradenej ceny za telekomunikačné služby a splátky kúpnej ceny za mobilné zariadenie. 2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 26.11.2054 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 8Up 997/2025, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho pobytu. 3. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 13.1.2025 a je vedená pod sp. zn. 18Csp 7/2026. 4. Z dôvodu, že súdu sa nepodarilo všetkými dostupnými prostriedkami doručiť žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk, súd postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 20.3.2026. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. 6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 137,36 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.4.2026 o 8.28 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 24.3.2026. 7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: 8. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (O2 Slovakia, s.r.o.) Zmluvu o poskytovaní služby verejných služieb z 16.12.2023, na podklade ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať žalovanému telekomunikačné služby s programom 50MB na deň v Zóne 2 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť ich cenu. Zároveň bol dohodnutý splátkový kalendár k úhrade kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 2431287721 za mobilné zariadenie: Xiaomi Redmi 12C Modrý, a to 2,50 eur mesačne po dobu 24 mesiacov (kúpna cena 96 eur). 9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za využitie služieb na základe vyššie uvedenej Zmluvy, a to: - Faktúra zo dňa 31.12.2023 uvedená pod VS 1461454958 vo výške 23,29 Eur s lehotou splatnosti 22.01.2024 - Faktúra zo dňa 07.02.2024 uvedená pod VS 1591509545 vo výške 49,19 Eur s lehotou splatnosti 21.02.2024 - Faktúra zo dňa 07.03.2024 uvedená pod VS 1351446618 vo výške 9,88 Eur s lehotou splatnosti 21.03.2024 - Faktúra zo dňa 08.04.2024 uvedená pod VS 1471525296 vo výške 2,50 Eur s lehotou splatnosti 22.04.2024 - Faktúra zo dňa 06.05.2024 uvedená pod VS 1381527615 vo výške 2,50 Eur s lehotou splatnosti 20.05.2024 - Faktúra zo dňa 06.06.2024 uvedená pod VS 1461559790 vo výške 2,50 Eur s lehotou splatnosti 21.06.2024 - Faktúra zo dňa 08.07.2024 uvedená pod VS 1541681890 vo výške 47,50 Eur s lehotou splatnosti 22.07.2024 10. V predžalobnej upomienke na sumu 176,36 eur bol žalovaný upozornený na možný postup podľa s ust. § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. Predmetná zásielka bola podľa tvrdenia žalobcu doručovaná obyčajnou zásielkou. 11. V oznámení o zmene spôsobu úhrady zo dňa 22.4.2024 bol žalovaný rovnako upozornený na možný postup podľa ust. § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. Uvedené oznámenie sa vzťahovalo na úhrady v celkovej výške 123,86 eur a týkalo sa faktúr č. 1461454958, 159150954, 1351446618 a 1471525296. Zásielka sa vrátila žalobcovi ako adresátovi s poznámkou adresát neznámy. 12. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 3.5.2023 plynie, že žalovaný bol v nej upozornený v súlade s ust. § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. 13. Z predloženej listiny plynie, že zásielka žalovanej bola doručovaná dňa 4.8.2023 (podaná na pošte Bratislava 12), ktorá sa vrátila odosielateľovi s poznámkou adresát neznámy. 14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil: Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 15. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s Slovak Telekom a.s. 16. V danom prípade postupca vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto má súd za to, že predmetná Zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi osobitným zákonom (zákonom č. 452/2021 Z.z.). 17. Spotrebiteľský charakter predmetného sporu má význam z hľadiska skúmania aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý si pohľadávku uplatňuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi z titulu postúpenia, a to aj v prípade jeho pasivity, pričom vzhľadom na znenie § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. ani relevantné oznámenie postupcu o postúpení bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka. 18. Žalobca v konaní preukázal predloženými listinným dôkazmi svoju aktívnu legitimáciu iba v časti zaplatenia faktúr č. 1461454958, 159150954, 1351446618 a 1471525296, keďže súdu predložil listinu zo dňa 22.4.2024, na ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky vo výške 123,86 eur z vyššie uvedených faktúr aj bez jeho súhlasu, rovnako vzhľadom na splatnosť faktúr je splnené podmienka 90 dňového omeškania a je napokon preukázané aj doručovanie upozorňujúcej výzvy žalovanému na známu adresu. 19. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k Zmluve je preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju základnú povinnosť zo Zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom ceny za pravidelné mobilné hlasové a nehlasové služby a využité ďalšie mobilné doplnkové služby a uhradiť kúpnu cenu za mobilné zariadenie. Preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní rozporované. Cena za tieto služby bola vyúčtovaná faktúrami: - Faktúra zo dňa 31.12.2023 uvedená pod VS 1461454958 vo výške 23,29 Eur s lehotou splatnosti 22.01.2024 - Faktúra zo dňa 07.02.2024 uvedená pod VS 1591509545 vo výške 49,19 Eur s lehotou splatnosti 21.02.2024 - Faktúra zo dňa 07.03.2024 uvedená pod VS 1351446618 vo výške 9,88 Eur s lehotou splatnosti 21.03.2024
- Faktúra zo dňa 08.04.2024 uvedená pod VS 1471525296 vo výške 2,50 Eur s lehotou splatnosti 22.04.2024 20. Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, keďže žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy platiť za dodané služby a splátky kúpnej ceny nesplnil v lehote splatnosti. 21. Spotrebiteľský charakter predmetného sporu má význam z hľadiska skúmania aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý si pohľadávku uplatňuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi z titulu postúpenia, a to aj v prípade jej pasivity. 22. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, napriek výzve súdu, doručenie písomnej výzvy spotrebiteľovi z 16.7.2024, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojej aktívnej legitimácie vo zvyšnej časti podania žaloby. 23. V tomto smere súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/68/2021 z 19.7.2022, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň cit. „11. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 147/2017 z 24.4.2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 60/2018) dovolací súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. Napriek tomu, že najvyšší súd vo svojom rozsudku riešil podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách, jeho závery sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, ktorého základom je zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako zákon špeciálny (podobne ako zákon o bankách) vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Dovolací súd konštatoval, že „následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť“. 12. Odvolateľ preto neopodstatnene namietal, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie predmetnej pohľadávky na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, a to bez ohľadu na platnosť alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. V kontexte uvedeného odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na odvolateľov poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo 1/2009, ktorý riešil postúpenie pohľadávky výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka bez potreby súčasnej aplikácie tiež akéhokoľvek osobitného predpisu (napr. zákona o bankách alebo zákona o elektronických komunikáciách), ktorý modifikuje zákonnosť postúpenia o ďalšie podmienky. Napokon, pokiaľ odvolateľ odkázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 32Cdo/4511/2009, sp. zn. 29Cdo/4868/2009 a pod.), ani z nich nevyplýva posudzovanie postúpenia podľa osobitných predpisov, preto tieto rozhodnutia nemožno aplikovať na prejednávaný prípad a navyše tieto rozhodnutia netvoria ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov. 13. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie v súvislosti s naplnením podmienky písomnej výzvy podniku predchádzajúcej postúpenie pohľadávky (§ 43 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách) správne zohľadnil, že písomnosť - Odstúpenie od zmluvy mala predstavovať tiež výzvu na plnenie. Za správny je potrebné považovať jeho následný záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy bola predmetná písomnosť žalovanej doručená, resp. žeby jej bola vôbec doručovaná (daná na poštovú prepravu). V kontexte uvedeného súd správne odkázal na princíp doručovania (hmotno)právnych úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ, ktorý upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov tak, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR 3Cdo/43/2019). Písomná výzva pred postúpením pohľadávky (hoci aj v podobe odstúpenia od zmluvy) v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí.
14. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že predmetný hmotnoprávny úkon bol spracovaný (o čom niet pochýb) a príp. aj odoslaný (na poštovú prepravu), hoci by išlo o preukázanú okolnosť, podmienku dôjdenia nenapĺňa. 15. Pokiaľ v konečnom dôsledku súd prvej inštancie napriek existencii písomnosti -odstúpenia od zmluvy mal za to, že žalobca nepreukázal, že predmetnú písomnosť zároveň žalovanej doručil, jeho záver je potrebné považovať za správny. 16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ mal za preukázané splnenie podmienky predchádzajúcej písomnej výzvy podľa § 43 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách jednotlivými faktúrami, na základe ktorých žalovaná plnila za poskytované služby. K tomu odvolací súd uvádza, že jednotlivé faktúry nemožno považovať za výzvu predpokladanú podľa § 43 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách, pretože aj keď na ich základe bola žalovaná vyzývaná na peňažné plnenie, vždy išlo o výzvu na plnenie, ktorého splatnosť mala v budúcnosti iba nastať, teda nie o výzvu na plnenie dlhu (omeškanej pohľadávky), čo zodpovedá výzve podľa § 43 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách. 17. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (por. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009). V kontexte uvedeného neobstojí odvolacia námietka v časti, v ktorej odvolateľ apeloval na nesporné skutkové tvrdenia podľa § 151 ods. 1 CSP osobitne za situácie, ak žalobca v konaní nikdy netvrdil, že sa písomná výzva podľa § 43 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách dostala do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle už spomínanej teórie dôjdenia podľa § 45 ods. 1 OZ.“ 24. Žalobca totiž napriek výzve súdu, nepreukázal, že má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v plnom rozsahu, preto súd žalobu v časti uplatnenia nároku z faktúr č. 1381527615, 1461559790 a 1461559790 ako nedôvodnú zamietol. 25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 61,56%. Neúspešný bol v rozsahu 38,44%. Preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 23,12% (61,56 – 38,44), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.