Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 7Cbi/1/2024 8124201434 11. 02. 2026 JUDr. Ondrej Havír ECLI:SK:OSPO:2026:8124201434.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom Betliarska 16, 048 01 Rožňava, IČO: 53 089 570, správca úpadcu: iDrone s. r. o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 48 074 021, proti žalovanému: EKOCLIM s.r.o. Poprad, so sídlom Partizánska 3711/95, 058 01 Poprad, IČO: 31 663 044, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd výrokom I. určil, že právny úkon zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2020 medzi žalovaným a spoločnosťou iDrone s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 48 074 021 (ďalej len „iDrone“ alebo „úpadca“) je voči veriteľom právne neúčinný. Výrokom II. žalobca navrhol aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť úpadcovi iDrone s.r.o. sumu vo výške 20 000,Eur a aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že úpadca uzatvoril so žalovaným dňa 29.04.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2. článku I. zmluvy, konkrétne ide o pohľadávku spoločnosti STAVUNION, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 36 055 956 (ďalej len „STAVUNION“) vo výške 93 317,75 Eur, z ktorej časť vo výške 30 053,85 Eur je predmetom postúpenia podľa uvedenej zmluvy. Žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu a zároveň je podľa zmluvy postupcom pohľadávky voči spriaznenej spoločnosti úpadcu, z čoho žalobca vyvodzuje jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný je teda spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 odsek 1 písmeno e/ v spojení s odsekom 3 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Podstatou právneho úkonu, ktorý žalobca odporuje, bolo nadobudnutie pohľadávky voči spoločnosti STAVUNION postúpením zo žalovaného na úpadcu, pričom v čase uzavretia zmluvy išlo o právny úkon medzi spriaznenými osobami a dojednané postúpenie pohľadávky bolo za odplatu vo výške nominálnej hodnoty postúpenej časti pohľadávky, čo je jednoznačne možné zo strany úpadcu ako postupníka vyhodnotiť ako mrhanie majetkom. Spoločníkom a konateľom spoločnosti STAVUNION, s.r.o. bol v čase vykonania právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje A. B. B., teda STAVUNION je rovnako spriaznenou osobou úpadcu. Konateľom úpadcu aj konateľom spoločnosti STAVUNION je A. B. B., ktorému v čase uzavretia zmluvy musela byť známa finančná situácia, ako aj stav majetku a záväzkov oboch spoločností. Nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že spoločnosť STAVUNION je v konkurze a vzhľadom na spriaznenosť sa stala táto pohľadávka pre úpadcu v zásade nevymožiteľnou. Predmetný právny úkon je z pohľadu úpadcu de facto prevzatím záväzku spoločnosti STAVUNION, keďže ide o úkon, ktorý úpadca vykonal v prospech spriaznenej osoby s úpadcom, úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá. Konkurzné konanie bolo začaté dňa 18.10.2022. Právny úkon, na základe ktorého sa touto žalobou domáha žalobca určenia jeho odporovateľnosti je zmluva zo dňa 29.04.2020. Ukracujúci úkon bol tak vykonaný počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na povahu odporovateľného právneho úkonu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu v rozsahu peňažného plnenia poskytnutého úpadcom žalovanému titulom odplaty, keďže má vedomosť, že žalovaný získal majetkový prospech len v časti dohodnutej odplaty, a to dňa 11.06.2020 vo výške 8 000,- Eur a dňa 17.06.2020 vo výške 12 000,- Eur. 2. K žalobe sa podaním zo dňa 04.03.2024 vyjadril žalovaný a uviedol, že nespochybňuje uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2020. Zo zmluvy je zrejmé, že celkovo mal žalovaný pohľadávku voči spoločnosti STAVUNION vo výške 93 317,75 Eur. Išlo o bežnú obchodnú transakciu, ktorá vychádzala z dlhodobej spolupráce medzi spoločnosťou žalovaného a STAVUNION. Dlžník iDrone s.r.o. nemal v čase uzavretia tohto právneho úkonu žiadne pohľadávky po lehote splatnosti, o čom žalovaný predložil účtovnú závierku dlžníka za roky 2020 a 2021. Úkon, ktorý je predmetom odporovania bol vykonaný dňa 29.04.2020, pričom v tom čase bolo účinné znenie § 60 odsek 1 až 3 ZKR bez ustanovenia odseku 2 v tomto (aktuálnom) znení. Termín mrhanie majetkom bol do zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zavedený až novelou vykonanou zákonom číslo 312/2020 Z.z., kde bola zavedená vyvrátiteľná domnienka o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany odporovateľného úkonu aj pri takých právnych úkonoch, na základe ktorých dochádza k mrhaniu s majetkom dlžníka. V tomto konaní toto ustanovenie nie je možné aplikovať. Žalovaný tvrdí, že dlžník v čase vykonania tohto úkonu nemal žiadne dlhy, teda pohľadávky po lehote splatnosti. Na to, aby bolo možné hovoriť o ukrátení dlžníka, musí existovať v čase vykonania úkonu aspoň jedna pohľadávka, ktorá bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby boli v konaní vypočutý štatutárny zástupca žalovaného ako aj štatutárny zástupca spoločnosti STAVUNION, resp. aby bol preskúmaný stav záväzkov a pohľadávok v čase vykonania úkonu, ktorý je v tomto konaní napádaný. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 3. Žalobca v podaní zo dňa 22.03.2024 uviedol, že žalovaný opomína, že je spriaznenou osobou úpadcu. Správca úpadcu jednoznačne identifikoval viacero právnych úkonov úpadcu, pri ktorých je zreteľne rovnaký modus operandi a to, že úpadca nadobudol viacero pohľadávok voči svojim s priaznivým osobám, navyše za nominálnu hodnotu tesne predtým, ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na tieto subjekty. U úpadcu sa takto akumulovali pohľadávky pôvodne iných veriteľov voči jeho spriazneným osobám. Keďže dojednaná bola odplata vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok, nie je možné uvedený právny úkon považovať ani za výhodný obchod. Žalobca má za nepochybné, že týmto konaním zvýrazneným skutočnosťou, že úpadca neuhradil časť odplaty za postúpené pohľadávky, došlo k vyvolaniu úpadku spoločnosti iDrone, s.r.o., a teda k ukráteniu veriteľov tohto úpadcu. Žalobca tiež poukázal na uznanie záväzku zo dňa 29.05.2020, kde zmluvné strany dojednali splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávky do 31.12.2021, resp. do 31.03.2022, ktorým formálne vytvorili dojem, že predmetný záväzok nie je splatný, čo má samozrejme vplyv na posúdenie úpadku. Z pripojeného výpisu z účtu k žalobe je zrejmé, že k úhrade naozaj došlo 11.06.2020 a 17.06.2020. V čase podpisu uznania záväzku nebola pohľadávka splatná ani čiastočne. Je preto nepochybné, že došlo k skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie tým, že uznanie záväzku bolo zámerne datované spätne tak, aby spoločnosť iDrone, s.r.o. nespĺňala definíciu subjektu v úpadku. Je teda zjavné, že žalovaný manipuloval údajmi o dobrej finančnej a hospodárskej kondícii úpadcu tak, aby z evidencie nebolo možné zistiť, že vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rovnaký modus operandi použil úpadca pri zmluve o postúpení pohľadávky so spoločnosťou REMOT SI, s.r.o., IČO: 31 670 466, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávky rovnako voči spoločnosti STAVUNION vo výške 250 000,- Eur. Na vykreslenie situácie žalobca uviedol, že uvedené spoločnosti dodatočne uzavreli dňa 03.06.2020 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam úpadcu a následne dňa 24.06.2020 dodatok číslo 1 k zmluve o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 03.06.2020 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, vyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2020. Žalobca preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
4. V podaní zo dňa 27.05.2024 žalovaný uviedol, že k právnemu úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha došlo 29.04.2020. K vyhláseniu konkurzu na žalobcu došlo uznesením zo dňa 14.02.2023. Žalovaný má zato, že v kontexte týchto časových rozdielov je potrebné vnímať celý sled udalostí, ktoré sú podstatou pre posúdenie ich odporovateľnosti právnych úkonov. Žalovaný trvá na tom, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa právnej úpravy, ktorá v čase vykonania tohto úkonu nebola platná. Pri skúmaní podmienok odporovateľnosti je potrebné preukázať kumulatívne splnenie troch podmienok, a to ukrátenie veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. V čase, keď bol vykonaný napádaný právny úkon, žalobca nemal žiadne dlhy, a preto nemožno z tohto konania vyvodiť ani jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Na to, aby bolo možné hovoriť o ukrátení veriteľa, musí v čase vykonania napadnutého právneho úkonu existovať aspoň jedna pohľadávka veriteľa, ktorá by bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. 5. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 01.04.2025 pod číslom konania 7Cbi/1/2024 – 132 konanie na dobu päť mesiacov prerušil, keďže strany konania zhodne navrhli odročiť termín pojednávania nariadený na deň 02.04.2025 z dôvodu vedenia mimosúdnych rokovaní. Dňa 06.10.2025 bol zo strany žalobcu doručený návrh na pokračovanie v konaní, preto súd uznesením zo dňa 07.10.2025 pod číslom konania 7Cbi/1/2024 – 142 rozhodol o pokračovaní v konaní. Predmetné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2025 6. Dňa 11.02.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalovaný a jeho právny zástupca. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 10.02.2026 doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň odvolanie plnej moci žalobcom zo dňa 09.02.2026, súd preto prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že základnú hmotnoprávnu podmienku odporovacej žaloby preukazuje žalobca a nedochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného. Je nesprávne, ak žalobca bude poukazovať na uspokojenie pohľadávok veriteľov len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napadnutého právneho úkonu a porovnávaním stavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu vo väzbe existujúcej pohľadávky. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že v čase vykonania sporného právneho úkonu mal úpadca záväzky po lehote splatnosti. Vlastné imanie úpadcu bolo kladné a neexistovala žiadna konkrétna pohľadávka veriteľa, ktorá by mohla byť uvedeným právnym úkonom dotknutá alebo ukrátená. Žalobca nepredložil ani znalecký posudok ani iný dôkaz, ktorý by preukázal nepravdivosť účtovných údajov a nezákonnosť postupov úpadcu a žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že na výsluchu svedka A. B. netrvá. Súd vypočul na pojednávaní štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý k veci uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok ako konateľ spoločnosti ani samotná spoločnosť nemal informácie ohľadom finančného stavu úpadcu. Pre spoločnosť STAVUNION vykonával viacero zákaziek, veľakrát však žalovanému zaplatili faktúry oneskorene. Keď spoločnosť STAVUNION dlhovala žalovanému peniaze, dochádzalo k trojzápočtom pohľadávok so spoločnosťou úpadcu. V čase uzavretia sporného právneho úkonu nemal vedomosť o viacerých veriteľoch úpadcu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Žalobca tvrdí, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, pričom následne v postavení správcu zistil, že úpadca uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky voči spoločnosti STAVUNION, ktorej predmetom bola pohľadávka na zaplatenie (pôvodnej sumy vo výške 93 317,75 Eur), z ktorej časť postúpil vo výške 30 053,85 Eur na úpadcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že za spoločnosť úpadcu, žalovaného aj STAVUNION v tom čase konala jediná osoba, a to A. B., preto ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Takéto konanie navyše jednoznačne možno považovať za mrhanie majetkom úpadcu, keďže bola dojednaná neprimeraná odplata za postúpenie pohľadávky a súčasne na finančnú situáciu úpadcu v roku 2019. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že úpadca v čase vykonania sporného právneho úkonu nemal žiadne pohľadávky po lehote splatnosti, čo vyplýva z účtovných závierok za roky 2021 a 2022, kde je zrejmé, že úpadca mal kladné vlastné imanie. Okrem toho v čase učinenia sporných právnych úkonov nebolo účinné ustanovenie § 60 odsek 1 – 3 ZKR, ktoré upravuje mrhanie majetkom spoločnosti, preto sa úpadca tohto konania nemohol dopustiť. Súd vyhodnotil v konaní ako nesporné skutkové tvrdenia uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2020 medzi úpadcom a žalovaným a spriaznenosť osôb úpadcu a žalovaného. Naopak ako sporné skutkové tvrdenia boli určené ukrátenie iných veriteľov úpadcu, nemajetnosť úpadcu a mrhanie majetkom úpadcu.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 9 odsek 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. 9. Podľa § 57 odsek 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 10. Podľa § 57 odsek 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 11. Podľa § 58 odsek 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. 12. Podľa § 58 odsek 2 ZKR, dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 13. Podľa § 58 odsek 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 14. Podľa § 60 odsek 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 15. Podľa § 60 odsek 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 16. Podľa § 62 odsek 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 17. Podľa§ 62 odsek 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. Právne posúdenie veci: 18. V prvom rade sa súd zaoberal včasnosťou podania žaloby na súd. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 07.02.2023 uznesením Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 2K/22/2022, ktoré
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 31/2023 dňa 14.02.2023, a teda nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2023. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14.02.2024, teda včas. 19. Žalobca tvrdí, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, pričom následne v postavení správcu zistil, že úpadca uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky voči spoločnosti STAVUNION, ktorej predmetom bola pohľadávka na zaplatenie (pôvodnej sumy vo výške 93 317,75 Eur), z ktorej časť postúpil vo výške 30 053,85 Eur na úpadcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že za spoločnosť úpadcu, žalovaného aj STAVUNION v tom čase konala jediná osoba, a to A. B., preto ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Pokiaľ ide o spriaznenosť osôb, túto upravuje § 9 odsek 1 ZKR tak, že spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a/ štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b/ fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c/ štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d/ blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e/ iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Z výpisu z obchodného registra úpadcu, žalovaného aj spoločnosti STAVUNION vyplýva, že osoba A. B. bol spoločníkom, resp. konateľom vo všetkých uvedených spoločnostiach v čase vykonania sporného právneho úkonu. Súdu sa tak javí preukázané tvrdenie žalobcu, že vo veci ide o spriaznenosť osôb ako ju upravuje § 9 odsek 1 písmeno e/ v spojení s odsekom 3 ZKR. 20. Súd ďalej skúmal skutočnosť, či v čase učinenia sporných právnych úkonov evidoval úpadca voči sebe viac veriteľov, ako to predpokladá ZKR. Žalovaný v konaní vypovedal, že bolo bežnou praxou medzi ním, úpadcom a spoločnosťou STAVUNION uzatváranie trojdohôd o započítaní vzájomných pohľadávok, pričom o viacerých veriteľoch úpadcu vedomosť v čase uzavretia sporného právneho úkonu nemal. V konaní však nebolo preukázané zo strany žalobcu, že v čase učinenia sporného úkonu úpadca evidoval viacero veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2002 pod spisovou značkou 4Obo 19/2002 (R (SR) 104/2002), kde sa uvádza: „Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti (v znení zákona účinnom pred 1. februárom 2001 „po dlhšiu dobu“) plniť svoje záväzky. V oboch prípadoch ide o stav objektívny a pri skúmaní, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, je bez významu dôvod a spôsob, akým sa dlžník do stavu úpadku dostal. Nie je pritom rozhodujúce, či úpadok je dôsledkom činnosti úpadcu majúcom pôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac-menej objektívnych udalostí (situácia na trhu), alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne aj v protiprávnom konaní.“ Z výpisu z registra úpadcov ďalej vyplýva, že voči úpadcovi je celkovo evidovaných 13 pohľadávok viacerých veriteľov, o. i. je jedným z veriteľov žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR s viacerými pohľadávkami, spoločnosti PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO v.o.s., REMOT SI s.r.o. a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Ani jeden z veriteľov však nedisponoval pohľadávkou voči úpadcovi v čase učinenia sporného právneho úkonu, t. j. uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.04.2023 pod spisovou značkou 8CoKR/6/2022, kde sa uvádza: „Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca v konaní označil ako pohľadávky, ktoré mali byť ukrátené žalovaným právnym úkonom úpadcu (kúpna zmluva uzatvorená 22.03.2017) pohľadávky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. v súhrnnej výške 3.629.846,34 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku je nezaplatená daň z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia od januára 2012 do januára 2015. Na základe vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že tieto pohľadávky existovali v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.03.2017 (príp. v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností). Predmetné pohľadávky totiž predstavujú úpadcom nezaplatenú daň (§ 2 písm. b) Daňového poriadku), ktorá bola v zmysle § 68 ods. 4 Daňového poriadku vyrubená rozhodnutiami správcu dane vydanými v rokoch 2017-2019 (počínajúc dňom 08.03.2017). Tieto pohľadávky vznikli až dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí Daňového úradu v Trenčíne, t.j. až v období po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy.“ V konaní tak nebolo preukázané, že zo strany úpadcu došlo k ukráteniu iného veriteľa, keď v čase vykonania sporného úkonu úpadca neevidoval iných veriteľov. 21. Súd je ďalej názoru (mimo vyššie uvedenej argumentácie), že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že úpadca bol v čase učinenia sporného právneho úkonu v úpadku, keď samotná účtovná závierka za rok 2019, t. j. ktorá predchádzala roku v ktorom došlo k uzavretiu sporného právneho úkonu, nie je
postačujúcim preukázaním predĺženia úpadcu, obzvlášť vo svetle účtovných závierok úpadcu za roky 2020 a 2021 predložených žalovaným. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020 pod spisovou značkou 1Obdo/70/2019, kde sa uvádza: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Súd zo strany žalobcu v tejto súvislosti nemal splnenú hmotno-právnu podmienku vyplývajúcu z § 57 odsek 4 ZKR, teda ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. 22. Súd na záver, pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom mrhania majetkom úpadcu uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že k zavedeniu tohto inštitútu došlo do ZKR až novelizáciou číslo 312/2020 Z.z. účinnou od 01.01.2021, pričom dovtedy ZKR tento inštitút neupravoval. Zároveň je potrebné poukázať na § 206k ZKR, v zmysle ktorého sa konania začaté pred 01.01.2021 dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2020. Daná úprava sa tak v tomto konaní nemôže aplikovať. V zmysle vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky, preukázanie ukrátenia niektorého z veriteľov úpadcu sporným právnym úkonom, čím neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K nároku žalovaného na náhradu trov konania 23. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)
v lehote 15 dní odo
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)