Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 17Csp/11/2026 8126200745 31. 03. 2026 JUDr. Eva Lampartová ECLI:SK:OSPO:2026:8126200745.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 17Csp/11/2026 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 903,79 EUR s prísl., takto rozhodol: 2 17Csp/11/2026 I. Žalobu
zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 12 17Csp/11/2026 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2026 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 903,79 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 18.02.2022 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 843,90 EUR za účelom nákupu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 843,90 EUR. Žalovaný pri podpise nehradil akontáciu. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 46 mesačných splátkach v sume 26,79 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 232,34 EUR. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 100,- EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca ho listom zo dňa 25.04.2023 – Predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto žalobca využil svoje oprávnenie a dňa 25.05.2023 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.05.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a tak súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 903,79 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 174,80 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1 003,79 EUR tvorenú: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok 4, Výška splátky 25,- EUR, Počet splátok 4, Výška splátky 26,79 EUR, Suma splátok (počet*výška) 207,16 EUR, Suma po zosplatnení 796,63 EUR, Akontácia 0 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 100,- EUR (riadne splátky), preto žalobca vyčíslil dlh ako istina 1 003,79 EUR mínus úhrady splátok 100,- EUR, t.j v sume 903,79 EUR. 2. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a súčasne predloženie dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia, a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, aby uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, teda jeho schopnosť splácať úver a z akých údajov a dokladov sa pri jej posudzovaní vychádzalo. 3. V podaní zo dňa 11.02.2026 žalobca uviedol, že v prejednávanom prípade bola bonita žalovaného skúmaná nasledovným spôsobom: mesačný príjem 607,31 EUR, mesačné výdavky 210,78 EUR, životné minimum 218,06 EUR, vyžadovaná rezerva NBS 116,78 EUR, finančná rezerva 61,69 EUR, porovnanie finančná rezerva – splátka schváleného úveru 36,69 EUR, schválená výška úveru 843,90 EUR. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako bola výška požadovanej splátky, žiadosť bola schválená. Žalobca mal za to, že bola zachovaná odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. V čase uzavretia zmluvy neexistoval žiaden legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a tak žalobca považoval vykonané posúdenie za plne súladné s predpismi. Záverom tiež uviedol, že žalovaný je v konaní pasívny a nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. Mal preto za to, že súd nemôže popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. 4. Dňa 19.02.2026 súd doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. 5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 6. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b) CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. 7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 25.03.2026. 8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav: 9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.02.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver za účelom nákupu tovaru – B. E., D. F. G., Doprava domov bez vynášky, a to pri nasledovných podmienkach: kúpna cena 843,90 EUR, akontácia 0 EUR, výška úveru 843,90 EUR, výška splátky 25,- EUR, posledná splátka 12,83 EUR, počet splátok 46, celková čiastka 1 137,83 EUR, RPMN 17,94 %, fixná ročná úroková sadzba 17,94 %, celkové náklady spotrebiteľa 293,93 EUR, splatnosť prvej splátky 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru, dátum dodania tovaru do
31.08.2022, splatnosť ďalších anuitných splátok mesačne vždy 20. dňa v mesiaci a doba trvania zmluvy 46 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy. 10. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Quatro) sa v časti 3. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom uvádza RPMN 17,94 % a to spolu s údajmi, z ktorých bola vypočítaná. 11. Žalovaný zaplatil z úveru iba sumu 100,- EUR, a to vo forme štyroch splátok vo výške 25,- EUR dňa 06.04.2022, dňa 06.05.2022, dňa 06.06.2022 a dňa 19.07.2022. V mesiaci august 2022 žalobca predpísal žalovanému splátku vo výške 25 EUR dňa 20.08.2022, avšak následne dňa 06.09.2022 túto stornoval. V mesiacoch september 2022 až január 2023 žalobca nepredpísal žiadne splátky úveru, až následne počnúc mesiacom február 2023 (20.02.2023) začal žalobca žalovanému predpisovať splátky vo výške 26,79 EUR mesačne. 12. Listom zo dňa 25.04.2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 02.05.2023, žalobca vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 80,37 EUR s upozornením, že ak do 15.05.2023 nedôjde k úhrade, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca uviedol, že omeškanie na úvere pretrváva už od 20.02.2023. 13. Listom zo dňa 26.05.2023 žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu dňa 25.05.2023 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky 903,79 EUR. 14. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal súhrnne zaplatiť sumu 1 003,79 EUR (súčet 4 splátok po 25,- EUR, 4 splátok po 26,76 EUR a zostatku úveru ku dňu zosplatnenia 796,63 EUR), pokuty sú v sume 174,80 EUR, úhrady žalovaného boli úhrnne v sume 100,- EUR a zostatok úveru tak je 1 078,59 EUR (vrátane pokút 174,80 EUR). 15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 20. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 21. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. 22. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 23. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 24. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 25. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 26. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa. 27. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu. 28. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 29. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 30. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 31. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018 a opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 ) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6) 32. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 34. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 37. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 38. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo), preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje nedostatky ohľadom obligatórnych náležitostí zmluvy, preto nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ. 39. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 (H.:H.:I.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že bolo nevyhnutné preskúmavať splnenie si povinnosti zachovania odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ i bez námietky žalovaného a nemožno výzvu, ktorú súd adresoval žalobcovi považovať za nezákonnú. Naopak, v prípade, ak by súd bez nastolenia tejto otázky rozhodol o nesplnení si tejto povinnosti bez získania si vyjadrenia žalobcu a neumožnil mu predložiť prípadné dôkazy svedčiace o splnení si tejto povinnosti, odňal by tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a takéto rozhodnutie súdu by mohlo byť vnímané ako absolútne prekvapivé (keďže stranami sporu pôvodne nebola nastolená spornosť). 40. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 41. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytovaný úver. Žalobca síce súdu predložil výsledok lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni, kde si overoval príjem žalovaného a výsledok lustrácie v registri SRBI, kde si overoval úverové zaťaženie žalovaného a jeho aktuálne finančné výdavky na iné úvery, avšak uvedené súd nepovažoval za postačujúce pre preukázanie skutočnej odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru ohľadom zisťovania bonity žalovaného. Zo zmluvy a tvrdení žalobcu nevyplýva, či boli od žalovaného reálne zisťované akékoľvek jeho výdavky, okrem výdavkov na splátky úverov, hypoték a lízingov, a teda napríklad náklady na bývanie, či iné pravidelné výdavky žalovaného na nevyhnutné potreby – napr. lieky, čo súd považuje za vážne zanedbanie povinnosti skúmať výdavky na strane žalovaného. Navyše z výpočtov disponibilného príjmu je zrejmé, že žalobca vychádzal z príjmu 607,31 EUR, hoci v Sociálnej poisťovni mal overený iba hrubý príjem prevyšujúci 711 EUR, čo v čistom zodpovedá približne sume 572 EUR. Následne bez toho, aby žalobca zisťoval nejaké iné výdavky žalovaného okrem vyživovacej povinnosti voči deťom (ktoré boli 0 EUR) a výdavkov na úvery (ktoré si overil v sume 133 EUR mesačne), žalobca použil ako výdavky sumu 210,78 EUR, ktorú sumu nijako neobjasnil, z čoho pozostáva, či okrem splátok úverov zohľadnil aj nejaké iné výdavky žalovaného a či sa prípadne zaoberal dôvodmi delikvencie žalovaného pri už existujúcich úveroch. Ako jediné ďalšie výdavky použil žalobca potom paušálne výdavky v sume životného minima 218,06 EUR. Za každých okolnosti, ale zvlášť v prípade, že rozdiel medzi príjmami a splátkami úverov nie je nejaká vysoká čiastka, je potrebné sa zaoberať celkovou finančnou situáciou na strane dlžníka, a tak sa súdu javí ako rozhodujúce sa naozaj dostatočne zaoberať nielen príjmami, ale aj výdavkami na strane dlžníka. V danom prípade žalobca neoveroval, či tieto nepresahujú sumu životného minima. Paušalizoval ich v sume životného minima bez nejakého významnejšieho zisťovania. Suma životného minima sa má pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamená to však, že by dosadenie sumy životného minima predstavovalo odbornú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ak veriteľ neprejaví snahu zistiť pravidelné nevyhnutné výdavky na strane dlžníka. Zo zmluvy pritom tiež vyplýva, že žalovaný bol ženatý a žalobca ani túto skutočnosť, nijak nereflektoval pri skúmaní bonity žalovaného. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že žalobca býva u rodičov/v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve tretej strany, a súdu nie je zrejmé, či žalobca skúmal, aké výdavky teda žalovaný má v súvislosti s takýmto bývaním. Súd tak zohľadňujúc už uvedené skutočnosti má za to, že pri riadnom skúmaní bonity, zameriavajúcej sa nielen na príjmy a splátky iných úverov, by žalobca mohol dospieť k relevantnému záveru, či poskytnutím úveru žalovaný nebude úverovo preťažený. 42. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval k overovaniu bonity žalovaného (nezisťoval žiadne iné výdavky okrem výdavkov na iné úvery – lustrácia v SRBI), súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom nedodržania povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je nemožnosť zosplatnenia úveru, a tak bolo potrebné považovať zosplatnenie
úveru za neplatné. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ tiež fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 43. Súd vo svetle záveru neplatnosti zosplatnenia úveru a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že splátky mali charakter anuitných splátok, z ktorých vždy určitá čas pripadala na istinu a určitá časť na úrok. Konečná splatnosť úveru (splatnosť poslednej splátky) nastane až dňa 20.077.2026, a teda úver ešte aktuálne nie je celý splatný. V zmluve samotnej sa rozpis splátok úveru nenachádza a je zrejmé, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo tiež k zmene zmluvných podmienok, o ktorých však žalobca mlčí už v samotnej žalobe, v ktorej opisoval rozhodujúce skutočnosti, a tak nie je zrejmé, aká časť už splatných splátok mala pripadnúť na istinu a aká na úrok. Súdu žiadna amortizačná tabuľka predložená nebola. Žalobcovi s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by prináležala iba tá časť splátok splatných do dňa vyhlásenia rozsudku, ktorá mala pripadnúť na istinu – keďže žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi už iba poskytnuté finančné prostriedky, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov a ktoré nie sú pokryté už vykonanými úhradami. Vzhľadom ale na absentujúci rozpis anuitných splátok, súd nevedel určiť, aká suma istiny by bola už ku dňu vyhlásenia rozsudku splatná a nepokrytá úhradami. 44. Súdu tak neostávalo iné než vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o existencii dlhu žalovaného a hlavne jeho rozsahu. 45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 47. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní s poukazom na procesnú ekonómiu tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vôbec nejaké trovy v súvislosti s predmetným konaním vznikli. Poučenie: 2 17Csp/11/2026 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.