Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 20Csp/29/2026 8126201619 17. 08. 2026 JUDr. Marek Bujňák ECLI:SK:OSPO:2026:8126201619.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, IČO: 36 715 352, proti žalovanému A. A., XX.XX.XXXX, B. C., XXX XX C., o zaplatenie 1 946,23 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 368 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 368 eur od 21.3.2026 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa si žalobou podanou na súde dňa 24. 02. 2026 uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 946,23 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným dňa 23. 09. 2019 zmluvu o pôžičke evid. č. 21522609 /9099809499, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 3 448 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v 78 pravidelných mesačných splátkach po 70 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 5 460 eur. Žalovaný uhradil sumu 3 080 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobkyňa listom zo dňa 23. 05. 2023 – Predžalobná upomienka, vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobkyňa žalovaného upozornila, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobkyňa bude oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobkyňa využila oprávnenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dňa 22. 06. 2023 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23. 06. 2023 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1 946,23 eura. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 946,23 eura od 29. 06. 2023 do zaplatenia. 2. Podľa § 116 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 3. Keďže skutočný pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12. 05. 2026. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 27. 05. 2026. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. 4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav: 5. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 23. 09. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9099809499 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3 448,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 78 mesačných splátkach vo výške 70 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 5 460 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 10. 2019 a nasledujúce splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. 6. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil 3 080 eur (bez akontácie). 7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil: 8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 11. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019 (ďalej len „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 12. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 13. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17). 14. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 15. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto je uvedený právny vzťah v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. 16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. 17. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 18. Žalobkyňa si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že bonitu žalovaného náležite skúmala a že si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
19. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza tak z informácií dodaných spotrebiteľom (a, samozrejme, ním aj preukázaných), ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať osobný/domáci rozpočet spotrebiteľa, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp/80/2020). 20. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C-303/20). 21. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod 40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Takáto povinnosť tým, že má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod 41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru). 22. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby uviedla, akým spôsobom bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, predložila výpočet, podľa ktorého veriteľ vychádzal z čistého mesačného príjmu žalovaného vo výške 1 363,67 eura, zo životného minima vo výške 210,20 eura a z mesačných výdavkov vo výške 400 eur. Zo samotného výpočtu ani z vyjadrenia žalobkyne však nie je možné zistiť, čo suma 400 eur predstavuje, z akých údajov bola určená a ktoré konkrétne náklady a peňažné záväzky žalovaného do nej veriteľ zahrnul. 23. Uvedený nedostatok nemožno považovať iba za formálnu neúplnosť predloženého výpočtu. Pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bol veriteľ povinný zohľadniť nielen príjem a náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, ale aj peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Zároveň bol povinný vychádzať z dostatočných, primeraných a
aktuálnych informácií o jeho nákladoch, peňažných záväzkoch, celkovej zadlženosti a ďalšej finančnej a ekonomickej situácii. 24. V prejednávanej veci pritom veriteľ vedel, že žalovaný pracoval v zahraničí a jeho adresa bola vo Viedni. Žalobkyňa predložila aj výpisy zo zahraničného bankového účtu žalovaného za mesiace júl, august a september. Údaje uvedené na týchto výpisoch pritom nasvedčujú tomu, že žalovaný využíval povolené prečerpanie účtu, keďže na výpise je uvedený záporný zostatok účtu vo výške 2 689,44 eura a disponibilná suma 210,56 eura. Napriek tomu žalobkyňa nijako nevysvetlila, či tento záväzok veriteľ pri hodnotení bonity identifikoval, aká bola výška úverového rámca, aké mesačné zaťaženie žalovaného z neho vyplývalo a či bolo vôbec zahrnuté do sumy mesačných výdavkov 400 eur. 25. Rovnako samotné preverenie údajov v slovenskom registri nebolo za uvedených okolností spôsobilé poskytnúť úplný obraz o zadlženosti žalovaného. Veriteľ vedel, že žalovaný žije a pracuje v zahraničí a používa zahraničný bankový účet. Pokiaľ preto údaje dostupné veriteľovi nasvedčovali existencii ďalšieho záväzku v zahraničí, bolo jeho povinnosťou získať také ďalšie informácie, ktoré mu umožnia tento záväzok a jeho dopad na schopnosť žalovaného splácať nový úver riadne vyhodnotiť. 26. Súd pritom nemôže až v tomto konaní namiesto veriteľa spätne rekonštruovať jeho postup, analyzovať jednotlivé pohyby na účtoch žalovaného a zisťovať, ktoré z nich mohol veriteľ považovať za životné náklady alebo peňažné záväzky a akým spôsobom mohol dospieť práve k sume 400 eur. Predmetom posúdenia nie je, či by bolo možné bonitu žalovaného dodatočne vypočítať z listín predložených v súdnom konaní, ale či veriteľ pred uzavretím zmluvy schopnosť žalovaného úver splácať riadne posúdil a či v konaní hodnoverne preukázal, z akých dostatočných, primeraných a aktuálnych informácií pri tomto posúdení vychádzal. 27. Žalobkyňa preto dôkazné bremeno neuniesla. Predloženie výslednej hodnoty mesačných výdavkov 400 eur bez akéhokoľvek vysvetlenia jej položiek neumožňuje overiť, či boli pri posudzovaní bonity zohľadnené peňažné záväzky žalovaného a jeho skutočná finančná a ekonomická situácia. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že pri posúdení bonity neboli dodržané požiadavky ustanovení § 7 ods. 20 a 27 zákona č. 129/2010 Z. z. 28. Keďže podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, súd uvedené pochybenie žalobkyne kvalifikoval ako hrubé porušenie povinnosti konať pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Následkom tohto hrubého porušenia je podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.. 29. Po konštatovaní, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, má žalobkyňa nárok len na zaplatenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, t. j. sumy 3 448 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 3 080 eur, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 386 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 30. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania z celej žalovanej sumy od dátumu odvodeného od vyhlásenia predčasnej splatnosti. Keďže predčasné zosplatnenie nevyvolalo účinky, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s celým zostatkom úveru v žalobkyňou označený deň. Celá istina priznaná výrokom I. tohto rozsudku bola podľa výpočtu súdu splatná najneskôr 20. 03. 2026. Od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celej priznanej sumy 386 eur. Keďže žalobkyňa požadovala úrok z omeškania vo výške 5 % ročne už od skoršieho dátumu, priznanie úroku vo výške 5 % ročne od 21. 03. 2026 neprekračuje žalobný návrh. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 386 eur od 21. 03. 2026 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 386 eur zo sumy 1 946,23 eura, t. j. v rozsahu 19,83 % a žalovaný vo zvyšných 80,17 %. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobkyne, je preto 60,34 %. Nakoľko žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo spisu
mu trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobkyňa vzhľadom na nižší pomer úspechu nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).