Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 29Csp/29/2026 8126201622 13. 05. 2026 JUDr. Diana Vlčková ECLI:SK:OSPO:2026:8126201622.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 7 29Csp/29/2026 Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 492,87 EUR s prísl., takto rozhodol: 7 29Csp/29/2026 I. Žalobu z a m i e t a . II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 5 29Csp/29/2026 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2026 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 492,87 EUR s 5% tným úrokom z omeškania ročne od 29.6.2023 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. 2. V odôvodnení žaloby uviedol, že strany sporu dňa 24.6.2020 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 710,34 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke má žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 15 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 080 EUR. Do dnešného dňa žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy iba sumu 480 EUR. Žalobca listom zo dňa 23.5.2023 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní s upozornením, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 22.6.2023 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.6.2023. 3. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 972,87 EUR, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Po zohľadnení úhrady vo výške 480 EUR, tak dlžná suma predstavuje 492,87 EUR. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predžalobnej upomienky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, štandardných európskych informácií, všeobecných obchodných podmienok, listín o skúmaní bonity žalovanej ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 6. Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 24.6.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením jeho kúpnej ceny 710,34 EUR, výšky úveru 710,34 EUR, počtu splátok 72, výšky splátky 15 EUR, celkovej čiastky 1 080 EUR, RPMN a fixnej ročnej úrokovej sadzby 16,21 %, celkových nákladov spotrebiteľa 369,66 EUR, doby trvania zmluvy 72 mesiacov, splatnosti prvej splátky dňa 20.7.2020 ako aj ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci. 7. Podľa bodu 10.2 zmluvy, banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 8. Podľa bodu 13.1 zmluvy, doručovanie písomností medzi bankou a klientom sa uskutočňuje najmä, avšak nielen poštou, elektronickou formou, alebo faxom. 9. Podľa bodu 13.2 zmluvy, banka doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenej v Zmluve na účely doručovania, alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom banky najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu zo strany banky. Oznámenie zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušne oznámenie obdrží. 10. Žalobca podaním zo dňa 23.5.2023 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 45 EUR s upozornením, že omeškanie na úvere pretrváva už od 20.3.2023 s uvedením, že ak nedôjde k úhrade nedoplatku do 12.6.2023, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná upozornenie prevzala dňa 31.5.2023. 11. Podaním zo dňa 23.6.2023 žalobca oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.6.2023 s výzvou na úhradu dlžnej sumy vo výške 492,87 EUR do 23.7.2023, ktoré žalovaná prevzala 29.6.2023. 12. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad nesporne vyplýva, že pri dobe trvania 72 mesiacov od 20.7.2020 bol termín konečnej splatnosti úveru 20.6.2026. Žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady v celkovej výške 480 EUR, ktoré boli započítané na splatné splátky úveru od 20.7.2020 do 20.2.2023. 13. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia splatných splátok úveru do oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru 3/2023 – 6/2023 vo výške 4 x15 EUR ako aj zosplatnenej istiny vo výške 432,87 EUR. 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 24.6.2020, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 15. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 24.6.2020, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 16. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 24.6.2020, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)čistý príjem spotrebiteľa,
b)náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c)výška splátky spotrebiteľského úveru a d)peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 17. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 24.6.2020, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). 18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.5.2023, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.5.2023, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 20. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 24.6.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 a nasl. zák. č. 129/2010 Z.z. v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením výšky jeho kúpnej ceny a sumy úveru, vrátane uvedenia výšky, počtu a termínov splatnosti splátok, výšky nákladov, fixnej ročnej úrokovej sadzby a RPMN, doby trvania zmluvy vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN uvedených v štandardných európskych informáciách podpísaných žalovanou. 21. Súd I. inštancie podaním zo dňa 2.3.2026 vyzval žalobcu na predloženie listín preukazujúcich splnenie povinnosti odbornej starostlivosti podľa § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 s upozornením, že právny úkon upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj platnosť právneho úkonu zosplatnenia úveru, bude posudzovať podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 8Cdo/3/2025 a R 34/2025. 22. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesporne vyplýva, že žalovaná uviedla rodinný stav slobodná, bez nezaopatrených detí s tým, že je zamestnaná na dobu neurčitú s uvedením čistého mesačného príjmu za posledný mesiac 397,40 EUR, za predposledný mesiac 363,61 EUR a za pred predposledný mesiac 605,37 EUR, teda jej priemerný čistý mesačný príjem bol 455,46 EUR, čo nesporne vyplýva z predloženého potvrdenia o výške poberaných nemocenských dávok, výpisov z účtu a predložených výplatných pások. Z predloženého úverového registra vyplývajú finančné záväzky žalovanej z úverových vzťahov vo výške 5 940 EUR so splátkami vo výške 113 EUR. 23. Z predloženej listiny označenej ako výpočet bonity vyplýva, že žalobca vychádzal z mesačného príjmu žalovanej 455,46 EUR, jej životného minima 210,20 EUR, mesačných výdavkov 113 EUR, s vyžadovanou rezervou 98,10 EUR, ktorá postačovala na úhradu predmetnej splátky. 24. Národná banka Slovenska dňa 14.11.2017 vydala opatrenie č. 10/2017, v ktorom sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 25. Podľa § 2 ods. 1 opatrenia v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa ods. 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa ods. 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie 1 mesiaca. 26. Z ustanovenia § 2 ods.5 opatrenia v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) citovaného zákona sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa a životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije
so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimum spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. 27. Podľa § 2 ods. 6 opatrenia, zvýšenie výšky nákladov podľa ods. 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa, vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa ods. 4 nepresiahne hodnotu 1. 28. Z ustanovenia § 7 ods. 20 a 21 zák. č. 129/2010 Z.z. nesporne vyplýva, že súčet položky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa nesmie prevyšovať hodnotu čistého mesačného príjmu. 29. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca si splnil povinnosti odbornej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 19-21 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže súčet položiek životného minima žalovanej 210,20 EUR, ďalej 40% zvýšenie sumy rozdielu čistého mesačného príjmu žalovanej a jej životného minima v sume 98,10 EUR so splátkami úveru podľa úverového registra vo výške 113 EUR, spolu so splátkou predmetného úveru 15 EUR, neprevyšuje hodnotu čistého mesačného príjmu žalovanej vo výške 455,46 EUR (rezerva 19,16 EUR). 30. Žalobca bol povinný pri určení ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver aplikovať zvýšenie výšky nákladov podľa § 2 ods. 5 druhej vety opatrenia Národnej banky Slovenska, keďže hodnota pomeru celkovej zadĺženosti žalovanej, vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu žalovanej, určeného ako dvanásťnásobok celkovej výšky čistých príjmov, presahoval hodnotu 1. 31. Podľa § 2 ods. 6 opatrenia NBS č. 10/2017, celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov o úveroch. 32. Z predloženého výpisu úverového účtu vyplýva, že u žalovanej zostatková hodnota existujúcich úverov bola vo výške 5 940 EUR a teda jej celková zadĺženosť spolu s novoposkytnutým úverom na základe predmetnej úverovej zmluvy bola v sume 6 650,34 EUR. Pokiaľ žalovaná dosahovala čistý mesačný príjem v celkovej výške 455,46 EUR, potom jeho dvanásťnásobok bol v sume 5 465,52 EUR, teda pomer celkovej zadĺženosti žalovanej k jej čistému ročnému príjmu dosahoval hodnotu 1,2. 33. Podľa názoru súdu I. inštancie je vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.6.2023 neplatným právnym úkonom z dôvodu, že nekonkretizuje splátku, pre ktorú prichádza zosplatnenie. 34. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 34/2025 nesporne vyplýva, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 35. V zmysle vyššie uvedeného by teda žalobca mal nárok iba na zaplatenie nezaplatených splatných splátok istiny úveru do rozhodnutia súdu. 36. Viazanosť súdu žalobným návrhom, teda nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásady ne ultra petitum sa vzťahuje k žalobnému návrhu a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku kedy súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.2.2024 pod sp. zn. 4Cdo/85/2021 uviedol, že odvolací súd svojim postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd I. inštancie žalobe vyhovel majúc za to, že k zosplatneniu došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (splatné splátky úveru), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP) naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu ne ultra petitum, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. 37. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 528/2024, ktorým preskúmaval správnosť rozhodnutia Najvyššieho súd SR pod sp. zn. 4Cdo/85/2021 ako aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 4Cdo/101/2024. 38. Na uvedenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nadviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky v najaktuálnejšom rozhodnutí zo dňa 3.12.2025 pod sp. zn. 8Cdo/49/2025 z odôvodnenia ktorého, konkrétne bodu 28.8 nepochybne vyplýva, že ak si veriteľ žalobou uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného zosplatnenia a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, nemôže v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP) naviac s ochranou slabšej strany takémuto veriteľovi ex offo, teda bez procesnej aktivity veriteľa, priznať nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu a teda by rozhodol v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Nejde tu teda iba o číselné porovnanie nároku, ale o to, žeby išlo o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. 39. Pokiaľ sa žalobca predmetnou žalobou domáhal zaplatenia nesplatenej časti spotrebiteľského úveru titulom právneho úkonu zosplatnenia, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon, potom s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít bez toho, aby porušil zásadu ne ultra petitum, nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie tých splátok istiny úveru, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením predmetného rozhodnutia, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. 40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám priznaný nebol. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli. Poučenie: 2 29Csp/29/2026 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.