Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 18C/11/2026 8126201719 09. 09. 2026 JUDr. Dominika Vitteková PhD. ECLI:SK:OSPO:2026:8126201719.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast. zast. E. E. F., advokát so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ G. A., trvalý pobyt na neznámom mieste, 2/ H. I., trvalý pobyt na neznámom mieste, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková cesta 36, 817 015 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec D., J. D., pozemok parcely reg. E, parc. č. 347, o výmere 121 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor. II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec D., J. D., pozemok parcely reg. E, parc. č. 347, o výmere 121 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 1. rade primeranú náhradu v sume 234,36 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet určený zástupcom žalovanej. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade primeranú náhradu v sume 234,36 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet určený zástupcom žalovaného. V. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 27.2.2026 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec D., J. D., ako: pozemok parcely reg. E, parc. č. 347, o výmere 121 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor (ďalej tiež aj „predmetná nehnuteľnosť“). Spoluvlastnícky podiel žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti navrhol prikázať do svojho výlučného vlastníctva a na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovaným každému sumu vo výške 185,05 eur. 2. Slovenský pozemkový fond (ďalej tiež „SPF“), zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nemá výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Ma za to, že reálna deľba je neúčelná a nehospodárna, preto súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty spornej parcely. Primeraná finančná náhrada pre ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent,
za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej obci. Poukázal na prevodné zmluvy v meste Veľký Šariš, z ktorých vyplýva primeraná náhrada vo výške 45 eur/ m2 i 55 eur/m2, tiež rozhodnutia súdov týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového vlastníctva parciel v kat. úz. D. vo výške 35 eur/m2 a 39,50 eur/m2. Nesúhlasil s priznaním nároku na náhradu trov konania a navrhol, aby súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 3. Žalobkyňa súhlasila v záujme urýchlenia vyriešenia sporu uhradiť aj vyššiu cenu ako určil súdny znalec. 4. V ospravedlnení z pojednávania zástupca žalobcu navrhol, aby súd určil primeranú náhradu vo výške najmenej 31 eur/m2 s tým, že ide o priemernú cenu vychádzajúcu z predložených listinných dôkazov zohľadňujúcu výhodnú polohu spornej parcely na dotyku s intravilánom. 5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalovaný svoje neúčasť neospravedlnil a pojednávania sa nezúčastnil. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu vykonal aj obhliadku na mieste samom a zistil tento skutkový stav: 7. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. J. plynie, že parcela reg. E, parc. č. 347, o výmere 121 m2, druh pozemku: ostatná plocha je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu s nasledujúcimi podielmi: žalobkyňa XX/XX-XX, žalovaná v 1. rade X/XX-XXX a žalovaný v 2. rade X/XX-XXX. 8. Zo znaleckého posudku č. 160/2024 K. L. M. plynie všeobecné hodnota predmetnej parcely vo výške 2960,87 eur (24,47 eur/m2). 9. Predmetná parcela je podľa územného plánu mesta Sabinov určená ako plocha ostatnej zelene. 10. Zo zmlúv o prevode vlastníckeho práva uzatvorených mestom Sabinov vzťahujúcim sa k parcelám kat. úz. D. plynie dohodnutá cena vo výške 35 eur/m2 a dohody o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva plynie cena za m2 ustupujúceho podielu vo výške 39,50 eur. 11. Z vyjadrenie mesta Sabinov plynie cit: „Určiť cenu v mieste obvyklú, resp. trhovú hodnotu porovnateľných parciel v danej lokalite je bez vyhotovenia znaleckého posudku obťažné, a to aj s prihliadnutím na mestu Sabinov známy nízky (malý) počet prípadných prevodov jednotlivých nehnuteľností. Na samotnú cenu vplýva viacero rozhodných faktorov, ktoré sú pre tú ktorú parcelu jedinečné, a to napr. tvar a veľkosť parcely, druh pozemku, dostupnosť komunikácií, prípadné vecné bremená zaťažujúcu samotnú nehnuteľnosť, možné budúce využitie parcely podľa platného územného plánu mesta a podobne. Po krátkej lustrácií Vám však vieme oznámiť v danej lokalite dva realizované prevody vlastníckeho práva na podklade kúpnych zmlúv, a to prevod z roku 2020 medzi Slovenskou republikou a fyzickou osobou (jednotková cena 4,53€/m2), ako aj relatívne čerstvý prevod medzi jednotlivými fyzickými osobami a mestom Sabinov z mesiaca jún 2026 (celkovo 10 prevodov na ulici Jarkovej v jednotkovej cene 25,85€/m2). Viac informácií sa nachádza v priloženej informačnej sníme obrazovky z danej časti mesta.“ 12. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a treťou osobou týkajúca sa parcela v kat. úz. J. plynie dohodnutá kúpna cena vo výške 25,57 eur/m2. 13. Zo zhodných tvrdení strán sporu (prezentovaným žalobkyňou na pojednávaní) je trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti stanovená na 31 eur/m2. 14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 16. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 17. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 18. Podľa § 34 ods. 14 z. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 19. Podľa § 13 z. č. 180/1995 Z. z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. 20. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) z. č. 180/1995 Z. z. register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 21. Podľa § 16 ods. 1 z. č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. 22. Podľa § 16 ods. 2 z. č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 23. Podľa § 17 ods. 1 z. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. 24. Podľa § 17 ods. 2 z. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o vyvlastnení, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa vyvlastnenia; to platí aj na náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. 25. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. O takýto prípad však nejde. 26. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Aj pri tomto spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí súd prihliadať na veľkosť podielov, ako aj na to, aby sa vec mohla účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov. Takéto reálne rozdelenie veci v danom prípade nebolo podľa názoru súdu účelné, nakoľko pri reálnom rozdelení by vznikli parcely pre žalovaných s výmerou 7,56 m2. 27. So zreteľom na uvedené pristúpil súd k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Účelné využitie pozemkov je najúčelnejšie u žalobkyne, ktorá má záujem pozemky využívať. Všetci žalovaní napokon so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne súhlasili. Preto súd rozhodol tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaných prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. 28. Pokiaľ ide o primeranú náhradu súd mal za preukázanú a nespornú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 31 eur/m2. Žalobkyňa akceptovala zástupcom žalovaných v 1. a 2. rade (SPF) navrhovanú sumu 31 eur/m2, ktorá má podklad vo vykonanom dokazovaní, teda plynie z predložených listinných dôkazov, a ide o priemernú cenu prevodných zmlúv a informácii z Mesta Sabinov. 29. Pri určení primeranej náhrady za predmetné nehnuteľnosti - spoluvlastnícky podiel žalovaných vychádzal súd z náhrady vo výške 31 eur za 1 m2. Uvedenú výšku náhrady so zreteľom na vykonané dokazovanie a účel využitia predmetných nehnuteľností považuje súd za primeranú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/148/2017 vyplýva, že pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase vyporiadania. Zároveň s poukazom na nespornú hodnotu predmetných parciel, ktorá podľa názoru súdu zodpovedá aktuálnej trhovej hodnote. 30. Preto vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných, súd rozhodol o stanovení primeranej náhrady vo výške 234,36 eur za odstupujúci podiel pre každého zo žalovaných v 1. a 2. rade, ktorú uložil povinnosť uhradiť v lehote 3 dní. 31. Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalobcov zaplatiť náhradu na účet zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, teda Slovenského pozemkového fondu na depozitný účet SPF vedený v H. N., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN : D. XXXX XXXXXXXXXXXXXXXX (s variabilným symbolom – 18C112026, po poznámky uviesť meno platiteľa – žalobcu). 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. O trovách konania súd rozhodol nepriznávajúc nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán v zmysle právneho názoru, na ktorý v plnom rozsahu poukazuje cit: „Z hlediska náhrady nákladů řízení u zrušení a vypořádání spoluvlastnictví je nutno poukázat na skutečnost, že plný úspěch ve věci je dán pouze tehdy, zamítne-li soud návrh na zrušení spoluvlastnictví z důvodů uvedených v § 1140 odst. 2 větě druhé občanského zákoníku. V takovém případě lze hovořit o plném úspěchu či neúspěchu ve věci, čemuž by odpovídalo použití § 142 odst. 1 občanského soudního řádu. Procesní úspěch účastníka však podle recentní nálezové judikatury Ústavního soudu (viz předchozí bod) nelze
odvozovat od výsledného způsobu vypořádání spoluvlastnictví. Teprve ve fázi rozhodování o vypořádání zrušeného podílového spoluvlastnictví se totiž naplno projeví povaha řízení iudicii duplicis, jehož specifika neodpovídají charakteristickým znakům civilního sporu v režimu občanského soudního řádu, a v důsledku toho je stanovování úspěchu jednotlivých účastníků ve věci pro účely rozhodnutí o nákladech řízení velmi obtížné. Vzhledem k tomu, že soud není vázán návrhem žalobce, jde-li o konkrétní způsob vypořádání spoluvlastnictví, nýbrž je vázán posloupností uvedenou v § 1143 a násl. občanského zákoníku, není logické odvíjet procesní úspěch ve věci od toho, co bylo mezi účastníky sporné, a k čemu tedy bylo vedeno dokazování (obvykle právě konkrétní možnosti způsobu vypořádání). Nadto žádná z procesních stran výsledkem řízení o zrušení a vypořádání spoluvlastnictví po finanční stránce neztrácí, obě odcházejí od soudu se stejnou majetkovou hodnotou (k okamžiku rozhodnutí ve věci), se kterou do něj vstoupily. Při rozhodování o náhradě nákladů řízení není možné vycházet ze zásady procesního úspěchu ve věci, nemohou-li účastníci řízení zcela svými procesními návrhy ovlivnit jeho výsledek. Žádnému z účastníků řízení taktéž nelze klást k tíži, že odmítá určitý způsob vypořádání spoluvlastnictví, ať už z objektivních nebo subjektivních důvodů, neboť to vyplývá z jeho ústavně zaručeného práva podle čl. 11 odst. 1 Listiny.“ (porov. nález Ústavného súduČeskej republiky sp. zn. IV.ÚS 404/22). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.