Text rozhodnutia
Súd: Okresný súd Poprad Spisová značka: 29P/11/2023 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210711 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723210711.2 Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX A. G. a otca H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX F., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto r o z h o d o l : I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ, otec maloletej A. B. A., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil výkon rodičovských práv a povinností matke, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. KK-12P/19/2023. 2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletej dcéry A., ktorá rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 49/2020-207 zo dňa 12.02.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP 100/2021- 298 zo dňa 20.04.2022 bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd vo výroku IV. rozsudku upravil styk otca s mal. dcérou, a to tak, že v čase určenom si navrhovateľ ako otec mal. dcéru A. vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá maloletú matke v mieste bydliska maloletej. Odporkyňa sa k maloletej správa nevhodne, maloletej o otcovi rozpráva nepekne, škaredo, urážlivo, vyjadruje sa o ňom hanebne a straší maloletú tým, že otec ju zbije, unesie, zoberie ju preč a už matke nikdy nevráti. Takto sa správa dlhodobo a systematicky, minimálne od októbra 2022 až doposiaľ. Takto sa odporkyňa začala správať po tom, čo sa vydala 10.9.2022, tým si založila novú rodinu a po dohode s manželom sa rozhodla, že otec maloletej je príťaž pre jej nový život a jeho stretávanie s dcérou ju zaťažuje a obmedzuje. Systematicky začala pracovať na tom, aby otca od dcéry odtrhla a napokon dosiahla, aby na neho dcéra zabudla. Už vtedy vedela, že otcovi dcéru časom vôbec nebude dávať. Dokonca sa mu tým viackrát vyhrážala a povedala že: ty svoju dcéru už nikdy neuvidíš. Svoje vyhrážky napokon aj naplnila. Matka, jej nový manžel a jeho rodina začali otca pri preberaní a odovzdávaní dcéry fyzicky napádať a to aj v presile 4:1, 2:1 a spôsobili mu pri tom niekoľko vážnych zranení. Následkom toho majú platný zákaz priblíženia k žalobcovi. Následne po napadnutí otca maloletej zo strany D. podali na otca trestné oznámenia a svedčili si navzájom. Otca maloletej systematicky kriminalizovali a podávali na neho krivé trestné oznámenia, ktoré boli následne zamietnuté. Aj napriek tomu tieto trestné oznámenia používali ako dôkaz v ďalších trestných konaniach a na súde. Matka začala systematicky obviňovať otca bez akéhokoľvek dôkazu, že ju fyzicky niekoľkokrát napadol. Dokonca otca opakovane obvinila, že jej fyzicky viackrát ublížil, taktiež bez predloženého dôkazu. Otec nikdy nenapadol a nikdy neublížil odporkyni, čo pri konfrontácií na súde 14.4.2023 potvrdila. Aj napriek tomu hneď v nasledujúcich dňoch opäť tvrdila na súde, že sa to stalo. Všetko toto robili premyslene preto, aby mohli otca oddeliť od dcéry, a to už navždy. Treba povedať, že podobným spôsobom oddelili od odporkyne aj jej otca a dosiahli, že ju nemohol vídať už od útleho detstva. To pretrváva až doteraz. Odporkyňa aj s jej manželom maloletú preukázateľne týra a nevhodne sa ku nej správa a to minimálne od októbra 2022 doteraz. V októbri 2022, keď išla odovzdať dcéru otcovi, celý čas po tom čo vyšli z vchodu do maloletej niečo hučala. Keď prechádzali okolo neho, tak náhodou maloletá povedala: ja sa tatu nebojím, ja tatu milujem. Takže už v tom čase ju odporkyňa systematicky strašila, týrala a nevhodne na ňu pôsobila. Treba povedať, že maloletá mala iba 2,5 roka. O tomto správaní odporkyne žalobca informoval aj sociálnu kuratelu. Správanie odporkyne pokračovalo aj naďalej a 20.11.2022 keď otec maloletú odovzdal matke, tá jej hneď po tom čo ju mala na rukách povedala: vidíš, on nie je zlý, on je dobrý. Ešte krátko pred tým povedala otcovi po tom, čo videla matku a jej manžela: sme ťa počúvali za dverami. To svedčí o tom, že v tom čase opakovane zle a nevhodne na maloletú vplývala s cieľom, aby sa maloletá otca bála, mala z neho strach a pripravovala ju na to, aby k otcovi nechcela chodiť. To bol ich plán od začiatku, čo sa neskôr aj potvrdilo. Od tohto dňa žalobca svoju dcéru nevidel, odporkyňa mu dcéru prestala po vyhrážkach dávať na dlhých 5 mesiacov. Do toho času mal žalobca s maloletou úžasný nerozlučný vzťah a maloletá na ňom viazla, bola na neho naviazaná, ľúbila ho a cítila pri ňom bezpečie. Za celý ten čas žalobca svoju dcéru nevidel, nestretol sa s ňou a nemal na ňu žiaden vplyv. Počas tohto času D. kriminalizovali žalobcu, fyzicky ho neustále napádali a celý čas maloletú týrali, zastrašovali, nevhodne na ňu vplývali, o čom žalobca informoval aj sociálnu kuratelu, tá nijako nezasiahla. Toto správanie odporkyne, jej manžela a jeho rodiny bol dlhodobý plán a korešponduje aj s vyhrážkami, ktoré adresovali opakovane žalobcovi, že o svoju dcéru príde, že už ju nikdy neuvidí, že keď na ňu nezabudne a bude po ňu chodiť, tak ho zbijú, zabijú, zlikvidujú, že si má dávať pozor, že vedia kde býva. Po tom čo odporkyňa oddelila maloletú od svojho otca, aby na ňu nemal vplyv a ona ju mohla týrať a manipulovať, začala systematicky spolu so svojím manželom týrať maloletú ešte intenzívnejšie a omnoho horšie ako do času, kedy sa o maloletú staral aj žalobca a vedel ju pred týmito útokmi čiastočne ochrániť. Do času kedy sa žalobca mohol s maloletou stretávať mal na maloletú dobrý vplyv a na dcéru nemalo týranie taký vplyv. Žalobca dokázal dcéru ochrániť. To odporkyni vadilo, plán jej nevychádzal, a tak prestala dávať dcéru žalobcovi. Nasledovalo pre maloletú peklo na zemi zo strany odporkyne, jej manžela a jeho rodiny. Odporkyňa po 20.11.2023 s manželom v maloletej vyvolali psychickú poruchu, neustále strachy, obavy a panické záchvaty. V uzneseniach ČVS: ORP-33/VYS-KK-2022, ORP-42/1- VYS-KK-2023, ale aj i pri iných výpovediach na polícií a súde matka maloletej vypovedá, že maloletá približne od 10/2022 má veľký strach z nejakého zlého uja, pýta sa, či pre ňu príde zlý ujo a vezme ju od mamky a je na tom tak zle, že z toho má traumatizujúci zážitok. Keď jej matka spomína nejakého zlého uja, tak maloletá sa trasie, plače, bojí sa ho. Pri pohľade z okna sa stále pýta, že či príde zlý ujo. Dokonca podľa tvrdení matky je maloletá na tom tak zle, že sa ju snažila objednať u detskej psychologičky, ale neúspešne ešte v decembri 2022. Matka maloletej vypovedá, že niekedy okolo marca 2023 sa jej to už podarilo a pre zlý psychický stav maloletej ju objednala u psychologičky. Aj napriek nariadeniu súdu a jej povinnosti o tom otca neinformovala, čím zmarila nariadenie súdu. Aj podľa šetrenia kurately, ktoré po zistení tohto stavu navrhol vykonať otec maloletej vyplýva, že maloletá sa bojí zlého uja až panicky. Je to zapísané v správe kurately zo šetrenia. Po návšteve kurately otcom, pracovníčka Lenka Imrichová, ktorá bola na kontrole a rozprávala s maloletou uviedla, že keď odchádzala z bytu maloletej, tá spontánne vystrašená utekala zamknúť dvere, lebo príde zlý ujo a ublíži jej. Toto konanie podľa matky pretrváva až doteraz a aj napriek intervencií otca sa týmto závažným konaním voči maloletej chránenej osobe doteraz nikto nezaoberal a matka s maloletou chodí z toho dôvodu ku psychologičke. V akom rozsahu tam chodí nie je známe, pretože o tom ani celkovo o zdravotnom stave otca neinformuje. Maloletá aj žalobcovi opakovane hovorí, že sa bojí zlého uja, že ju zoberie preč a ona otca už nikdy neuvidí. Opakovane ho žiada, aby ju ochránil a nedovolil, aby ju zobrali a zbili. Taktiež žalobcovi povedala, ako nevhodne sa k nej správa priamo matka. Matka sa nevhodne vyjadruje o žalobcovi maloletej, že je zlý, nebezpečný, straší dokonca maloletú tým, že ju otec zbije a ublíži jej. Nevhodne sa matka vyjadruje aj o priateľke žalobcu, v prítomnosti maloletej ju nazýva ježibaba. Rozpráva maloletej, že žalobca matku bije, že keď príde najbližšie, tak jej ublíži. Rozpráva a ukazuje maloletej nevhodné videá s násilnou tematikou, a to maloletá nemala ešte ani 3 roky. Takéto správanie je neprípustné a považuje sa za ohrozenie mravnej výchovy mládeže a týranie blízkej osoby a zverenej osoby matkou, čo malo jasný vplyv na maloletú a následné navštevovanie psychológa, čím sama matka dokázala, že to má drvivé následky na psychike maloletej. Matka aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu otcovi nezákonne dcéru nedávala od 20.11.2022 až do 21.4.2023 (nedáva ju otcovi opätovne aj v tomto čase) a teda dcéra otca ani on ju celý čas nevidel a nebol s ňou v žiadnom kontakte a nemal na ňu žiaden vplyv. Vzhľadom na neustále obviňovanie otca zo strany matky je tiež dôležité povedať, že po intervencií súdu matka dala dcéru po 5 mesiacoch otcovi dňa 21.4.2023 a napriek tomu, že mu ju nezákonne zobrali ako 2,5 ročnú, kde dieťa ešte nemá vyvinutú dlhodobú pamäť, ho dcéra spoznala. Keď sa k nemu s matkou a jej otčimom priblížila asi na 10 metrov, vytrhla sa im z rúk a utekala k nemu zo slovami, tato, tato, kde si toľko bol, ja som ťa čakala. Týmto sa jasne potvrdilo, že otca sa maloletá nebojí a ani nikdy nebála. Koľko lásky, nehy, pozornosti a starostlivosti musel žalobca dať svojej dcére, keď takto reagovala na otca po tom, čo ho 5 mesiacov nevidela a bola týraná zo strany odporkyne a jej manžela. Pre účely konania o starostlivosť o maloletú na súde aj súd určil, že sociálna kuratela má rozhovorom preveriť, aký vzťah má maloletá k otcovi. Správa hovorí: maloletá nemá obavy zo stretnutia s otcom, rada s ním trávi čas, spolu chodia na preliezky, v domácnosti otca má hračky (kočiarik, auto). Je teda jednoznačne preukázané, že otec maloletú týrať nemohol. Žalobca podal trestné oznámenie pre týranie maloletej osoby. Treba čím skôr zabrániť v konaní odporkyne, aby sa čo najviac zmiernili škody, ktoré týmto týraním maloletej vznikli a ešte len vzniknú. Blížiacim sa termínom súdneho konania ohľadne starostlivosti o spoločnú dcéru žalobcu a odporkyne, A. B. A. sa bude týranie, tlak a nevhodné správanie voči maloletej stupňovať s cieľom, aby ju od otca odrhli a mohli to následne použiť na súde. C. D. už v minulosti týrala maloletú, a to veľmi závažným spôsobom, odopierala jej stravu vo veku 2-3 mesiacov. V tom čase otec chodil za svojou dcérou veľmi často. Bola vo veku, kedy jedla pravidelne každé 3 hodiny. Matka mu vždy povedala, kedy má maloletá jesť a otec si po ňu prišiel a išiel sa s ňou prejsť. Po 3 hodinách ju doniesol naspäť, maloletá sa najedla a otec sa s ňou išiel opäť prejsť na 3 hodiny. Celý čas samozrejme vydržala a bola spokojná. To, koľko času otec trávil s maloletou a ako si s ňou budoval vzťah sa C. nepáčilo, ale nevedela s tým nič spraviť. Nechcela, aby sa maloletá na otca naviazala, pretože od začiatku mala plán, že mu maloletú zoberie. Svedčí o tom aj fakt, že mu nikdy nedovolila nakŕmiť maloletú sunarom. Vymyslela plán, ako zabrániť, aby otec trávil toľko času s maloletou. C. mu začala klamať o tom, kedy maloletá jedla. To znamená, že maloletá jedla o 9.00 hod a otcovi C. povedala, že príď si po dcéru o 10.30 hod, vtedy má jesť. Keď si po ňu prišiel a išiel sa prejsť, maloletá začala po 1,5 hod plakať. To ešte nevedel, o čo ide a snažil sa ju upokojiť, dal jej napiť, skontroloval, či nie je pokakaná a podobne. Upokojiť sa mu ju aj podarilo, ale iba na chvíľku a začalo to znova. Tak ju odniesol matke, ktorá mu povedala, že má iba zlý deň, je nespokojná, poprípade mu povedala, že sa veľa budila v noci, tak že je to preto a už mu ju v ten deň nedala. Toto sa ale od toho dňa začalo opakovať zakaždým a z ničoho nič maloletá už nevydržala 3 hod na prechádzke, ale len 1; 1,5 hod. Problém bol, že keď bol s maloletou na návšteve u sestry, tak cesta k matke trvala asi 30 min a celý ten čas maloletá trpela. Za krátky čas s rodinou prišiel na to, že maloletá je hladná. Konfrontoval s tým C., ale tá to celé poprela. Nechcel sa s ňou hádať, pretože C. bola už v tom čase veľmi agresívna, tak jej len povedal, že v poriadku, ale keď si po maloletú príde najbližšie, tak nech mu zabalí aj jednu dávku jedla. Keď si prišiel po dcéru opäť a pýtal sa na jedlo, povedala mu, že jej nič nebude baliť, že sa naje doma, že práve jedla. Ani po urgenciách mu jedlo nedala. Maloletá opäť po 1,5 hod začala plakať. Bol však na to pripravený, ale problém bol, že bolo zvyknutá na svoju fľašku, cumeľ a z čisto novej fľašky jedla len veľmi ťažko. Maloletú opäť odniesol matke, predčasne. Upozornil ju opäť na situáciu a nech to prestane robiť, že škodí 2-3 mesačnej dcére, ona musí v tomto veku bezpodmienečne jesť pravidelne. Nezaujímalo ju to. Upozornil ju, že ak mu najbližšie nedá jedlo pre maloletú so sebou, bude ho mať pripravené a dá jej jesť tak či tak. Jedlo aj na najbližšom stretnutí odmietla dať, otec mal už pripravené aj jedlo aj viacero cumľov, situácia sa opakovala a maloletá začala plakať po 1,5 hod. Otec našiel cumeľ, ktorý akceptovala, najedla sa a všetko bolo v poriadku. Odniesol ju matke po 3 hodinách s tým, že malá jedla a že postará sa o ňu aj najbližšie, tak nech s tým prestane, že nič nedosiahne. Nasledujúce stretnutie si dcéru prevzal, stravu mal pripravenú a neriešil to s C.. Po asi pol hodine mu prišla od C. správa, že čo je to za otec, keď si ani nevšimol, že maloletá ma stravu zabalenú v taške, v kočíku. V ten deň maloletá neplakala a bola spokojná celé 3 hodiny, následne ju odniesol matke, tá ju nakŕmila, otec na ňu počkal a znova ju zobral na prechádzku na 3 hodiny. Opäť to bolo bez problémov a po 3 hodinách ju odniesol matke, aby sa najedla. Keď C. pochopila, že keď bude svojím konaním maloletej odopierať stravu nedosiahne skrátenie styku otca a dcéry, prestala s týmto konaním a od toho dňa sa už nikdy nestalo, aby maloletá mala takéto problémy a vždy bez problémov vydržala 3 hodiny tak, ako to má byť a ako to bolo celý čas. Toto konanie je neospravedlniteľné, pri 2-3 mesačnom dieťati je to veľmi závažné a keby otec nezareagoval tak, ako zareagoval, mohlo dôjsť aj k nezvratnému poškodeniu zdravia maloletej. C. je nevyspytateľná, agresívna a zlá osoba, ktorej chýba akákoľvek empatia, necíti žiadne výčitky ani ľútosť, a preto dokáže takéto veci robiť dokonca aj vlastnej dcére a je pre ňu nebezpečná. Toto konanie otec hlásil na súde aj psychologičke, nič sa s tým nespravilo ani po urgencii. Súd síce dal preskúmať podmienky doma u matky, ale kuratela neskúmala vzniknutú situáciu, ale len aktuálne podmienky u nich doma v daný deň. V ten deň nezistili žiadne nedostatky, tak to ďalej neriešila ani kuratela ani súd. 3. Navrhovateľ k návrhu priložil prvú stranu správy ÚPSVaR Kežmarok z prešetrenia rodinného prostredia zo dňa 19.07.2023, potvrdenie OO PZ v Poprade zo dňa 10.08.2023, uznesenie OO PZ v Kežmarku ČVS: ORP-489/SA-KK-2022 zo dňa 13.07.2023, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5P/49/2020 zo dňa 12.02.2021, záznam elektronickej komunikácie otca s ÚPSVaR Kežmarok, audiovizuálne nahrávky a audionahrávky. 4. Súd uznesením ustanovil maloletej A. B. A. procesného opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 5. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami a zabezpečenými listinami, a to výsledkami lustrácie rodičov v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a Registri trestov, obsahom spisov Okresného súdu Poprad sp.zn. KK-12P/19/2023 a KK-12Em/2/2023. 6. Z výsledkov lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a registri trestov vyplýva, že otec H. I. J. doposiaľ nebol odsúdený a priestupkovo bol postihnutý za tri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu ktorých sa v dvoch prípadoch dopustil voči poškodenej – matke. Matka doposiaľ nebola súdne trestaná ani postihnutá v priestupkovom konaní. 7. Okresný súd Poprad na návrh matky vedie pod sp.zn. KK-12P/19/2023 konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletou A. B.. Matka sa podaným návrhom domáha zúženia styku otca s maloletou, a to z dôvodu nevhodného správania otca voči matke a jej rodine. 8. Okresný súd Poprad na návrh otca vedie pod sp.zn. KK-12Em/2/2023 konanie o výkon rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/49/2020 – 207 zo dňa 12.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 21CoP/100/2021 – 298 zo dňa 20.04.2022 o úprave styku otca s maloletou. 9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe ku konaniu vedenému pod sp.zn. KK-12P/19/2023 zo dňa 01.02.2023 uvádza, že matka žije so svojou dcérou A. B. a manželom L. D. v dvojizbovom byte na treťom poschodí v novopostavenej bytovej jednotke vo vlastníctve starej matky mal. A. B.. Byt pozostáva zo spálne, kuchyne spojenej s obývačkou, samostatnej kúpeľne a sanitárneho zariadenia. Maloletá A. B. má vlastné lôžko v spálni matky. Izby sú vybavené moderným nábytkom. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na maloleté dieťa v sume 409 eur. H. C. D. je zamestnaný na čerpacej stanici v A. G. a jeho hrubý príjem predstavuje sumu 740 eur, pracuje v dvojzmennej prevádzke. Poberá daňový bonus raz ročne. Jeho predchádzajúce zamestnanie bolo v zahraničí, od 31.12.2022 do 31.01.2023 bol práceneschopný. Z uvedeného príjmu matka pravidelne mesačne uhrádza: nájom v sume 280 eur, paušál, internet, TV v sume 96 eur, strava v sume 300 eur, hygienické potreby 130 eur, oblečenie do 100 eur, hračky v sume 20 eur. Súdom stanovené výživné na mal. A. B. platí otec dieťaťa pravidelne v sume 150 eur. Matka sa vyjadrila, že trvá na podanom návrhu, nakoľko má za to, že otec je nebezpečný pre ňu a pre ich mal. dcéru. Svoje agresívne správanie používa aj v prítomnosti maloletej, taktiež vulgárne nadáva matke pred maloletou. Podľa vyjadrenia matky, ak mal. A. B. vidí biele auto, zľakne sa a pýta, či príde zlý ujo, pretože otec používa bielu dodávku. Matka s otcom komunikuje len cez textové správy, kedy sa otec sporadicky informuje, či je maloletá zdravá. Dňa 20.11.2022 bola maloletá A. s otcom naposledy. Matka od toho dňa, kedy ju otec maloletej napadol, odmieta mu maloleté dieťa odovzdať, bojí sa, že jej ublíži. Od novembra 2022 otec realizuje styk s maloletou tak, že nevyužíva právo stretávania sa s dieťaťom v piatok ani pondelok a stanovené hodiny, ako mu to umožňuje rozsudok súdu. Otec sa domáha stretávania s maloletou v sobotu a nedeľu, čo mu matka neumožňuje z dôvodu obavy o opätovné napadnutie matky pred maloletým dieťaťom. Matka má so svojou rodinou a rodinou svojho manžela dobré vzťahy. Vzťahy s rodinou otca maloletej hodnotí zle. So širšou rodinou otca dieťaťa neudržiava žiaden kontakt. Matka chce obmedziť styk otca s maloletou tak, aby sa realizoval každú nepárnu sobotu a v nedeľu v rámci kalendárneho mesiaca, a to vždy v rozsahu troch hodín v prítomnosti určenej tretej osoby a za predchádzajúcej dohody s ním a matkou mal A. B.. Matka navrhuje, aby treťou osobou bol K. H., nevlastný otec C. D.. V čase šetrenia v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Matka zabezpečuje všestrannú starostlivosť a opateru o maloletú A. B.. 10. V ďalšej správe z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 03.04.2023 ÚPSVaR Kežmarok uvádza, že matka so svojim manželom a maloletou žije v dvojizbovom byte na treťom poschodí v novopostavenej bytovej jednotke, v osobnom vlastníctve starej matky maloletej. Matka dňa 01.04.2023 nastúpila do zamestnania a maloletá dňa 03.04.2023 nastúpila do materskej školy. Matka s maloletou navštevuje klinického psychológa. Maloletá je podľa vyjadrenia matky zdravá, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Otec si chcel na úrade práce dohodnúť spoločné stretnutie s matkou, čo matka odmietla. V domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú. Matka zabezpečuje všestrannú starostlivosť a opateru o maloletú A. B.. 11. V správe z prešetrenia rodinného prostredia zo dňa 19.07.2023 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok uvádza, že maloletá nemá obavy zo stretnutia s otcom, rada s ním trávi čas, spolu chodia na preliezky, v domácnosti otca má hračky. Otec sa v čase styku s maloletou zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Domácnosť je kompletne zariadená. K dispozícii majú jednu izbu, v ktorej má maloletá priestor na spanie, má tam dostatok hračiek a oblečenia. Otec uviedol, že asi 5 mesiacov nebol v kontakte maloletou. V mesiaci apríl 2023 bol otec maloletou celý jeden víkend, a to v sobotu od 10.00 h do 16.00 h a aj v nedeľu v rovnakom čase. Následne od mesiaca máj 2023 mal umožnený styk len v sobotu v stanovený čas, v nedeľu už mu styk nebol matkou umožnený. Víkend od 17.06. do 18.06.2023 podľa slov otca prebehol v súdom stanovené dni aj časy. Podľa slov otca, má s mal. A. B. dobrý vzťah, rád s ňou trávi čas. Šetrením rodinného prostredia na strane otca maloletou neboli zistené nedostatky, čo sa týka bývania. V domácnosti starých rodičov, počas ktorých sa mal. A. B. stretáva s otcom, sú vytvorené vhodné podmienky. 12. Zástupkyňa matky dňa 01.08.2023 ku konaniu vedenému pod sp.zn. KK-12P/19/2023 doručila podanie, v ktorom uvádza, že podľa súdneho rozhodnutia si otec I. J. prevzal v nedeľu pred OC Tesco v Kežmarku maloletú dcéru o 10.00 h a matke ju mal vrátiť na tom istom mieste o 16.00 h, avšak o tomto čase sa na parkovisku nenachádzal, až v čase o 16.43 h. Vo vozidle bola jeho priateľka a maloletá. Prítomná bola aj policajná hliadka, ktorá márne požiadala otca, aby dieťa vydal matke. Po tomto otec dieťaťa odišiel s vozidlom na neznáme miesto a matka podala trestné oznámenie. Toho času matka nemá žiadnu vedomosť o pobyte maloletej, otec s matkou nekomunikuje. Matka má obavu o zdravie/ život maloletej, pretože otec je vysoko agresívnej povahy. S návrhom na zákaz styku sa matka obráti na súd v nasledujúcich dňoch, pretože má za to, že otec vedome psychicky týra maloletú, ktorá je silne emočne naviazaná na matku a toto jeho konanie bude mať zrejme negatívny dopad na psychiku dieťaťa v tak nízkom veku, pretože nejde o jednorazovú udalosť. 13. Okresný súd Kežmarok uznesením č.k. 4C/76/2022-50 zo dňa 03.02.2023, nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: I. Odporcovi (I. J., nar. XX.XX.XXXX) ukladá, aby sa nepribližoval k navrhovateľke (C. D., nar. XX.XX.XXXX) na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou účasti na súdnych konaniach a konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní a výkonu výroku IV. rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/49/2020-207 zo dňa 12.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/100/2021-298 zo dňa 20.04.2022, upravujúceho styk odporcu s mal. dcérou účastníkov, mal. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd poučil odporcu, že môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej alebo návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Žiadnej zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov. Súd toto uznesenie odôvodnil v podstate tým, že vzájomná komunikácia a kontakty účastníkov ako rodičov mal. A. B. A. sú síce dlhodobo, napriek edukácii, sociálnej a psychologickej pomoci rodičom zo strany súdu a kompetentných orgánov, komplikované a problematické. Účastníci ako rodičia mal. dcéry v dôsledku zložitejšej a komplikovanejšej situácie po svadbe navrhovateľky nezvládajú už bežné situácie a komunikáciu pri realizácii styku s mal. dcérou, blokujú a atakujú si telefóny a situácia dospela až k fyzickému násiliu v širšej rodine, voči členom novej rodiny navrhovateľky, jej manželovi a otcovi jej manžela. Navrhovateľka však ničím neosvedčila to, že by komunikácia a kontakty s odporcom, ku ktorým dochádza predovšetkým v rámci realizácie styku odporcu s maloletou, by mala byť takou hrozbou pre jej duševnú alebo telesnú integritu ako dospelej osoby, že by bolo dôvodné ju okamžite chrániť zákazom kontaktu s odporcom v akejkoľvek forme. Odporca je v zmysle opatrovníckeho rozhodnutia súdu oprávnený stretávať sa s maloletou a vyzdvihovať si ju v mieste bydliska navrhovateľky. Súd nemal inú možnosť a ani nepovažoval za dôvodné zakázať navrhovaným neodkladným opatrením odporcovi kontakt s navrhovateľkou v akejkoľvek forme a zakázať mu zdržiavať sa v blízkosti bydliska navrhovateľky. Navrhovateľka osvedčila to, že odporca sa má dopúšťať násilia na jej rodinných príslušníkoch – manželovi a jeho otcovi a nie priamo voči nej. Výroky I. a IV. predmetného rozhodnutia okresného súdu boli potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 9Co/32/2023 – 103 zo dňa 18.04.2023 14. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 5P/49/2020 - 207 zo dňa 12.02.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/49/2020-219 zo dňa 04.03.2021 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 21CoP/100/2021 – 298 zo dňa 20.04.2022 zveril mal. A. B. A. do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a upravil styk otca s mal. dcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, vždy v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 10.00 h do 16.00 h a v nedeľu v čase od 10.00 h do 16.00 h a každý párny piatok a nepárny pondelok v mesiaci v čase od 10.00 h do 16.00 h v týždni. V stanovený deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá maloletú matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť. 15. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 20.07.2023 doručil do konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. KK-12Em/2/2023 správu zo dňa 19.07.2023, v ktorej uvádza: „Na základe žiadosti OS o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, sme zisťovali dôvody a názor mal. dieťaťa A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, v prirodzenom rodinnom prostredí – M. XX, J. dňa 19.07.2023 za prítomnosti matky mal. dieťaťa C. D., kolíznej opatrovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok – Mgr. Lenky Imrichovej a Mgr. Jany Tomečkovej - psychologičky Referátu poradensko - psychologických služieb Kežmarok. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa bolo zaznamenávané na zvukovom zázname. O tejto skutočnosti bola vopred informovaná matka aj mal. A. B., ktoré súhlasili. Maloletá A. B. nemá obavy zo stretnutia s otcom, rada s ním trávi čas, spolu chodia na preliezky, v domácnosti otca má hračky (kočiarik, auto). Matka uviedla, že styk otca s maloletou od posledného informatívneho stretnutia, ktoré sa konalo dňa 14.04.2023 prebehol v poriadku, až do 03.06.2023, kedy sa odohral incident, čo vyvrcholilo k tomu, že sa 04.06.2023 neuskutočnil styk otca s mal. dieťaťom. Matka uviedla, že dňa 03.06.2023 otec mal. dieťaťa napadol švagrinú matky, kde bola prítomná aj maloletá. Následne maloletá bola plačlivá a nervózna. Dňa 04.06.2023 matka neodovzdala maloletú otcovi z dôvodu, že maloletá bola plačlivá. Od toho incidentu sa styk otca s maloletou realizoval opätovne podľa dohody na informatívnom stretnutí, ale matka uviedla, že maloletá pri odovzdávaní dieťaťa otcovi plače. Styk otca s maloletou sa nezrealizoval dňa 21.05.2023. V ten deň sa konalo 1. sv. prijímanie brata matky, o ktorej bol p. J. informovaný dva týždne pred realizáciou styku s maloletou. Matka chcela, aby otec prišiel po maloletú o 13.00 hod pred Hotel Club v Kežmarku, kde sa konala oslava. Otec sa dostavil, ale maloletá chcela ostať na oslave. Matka upozornená na dôsledné dodržiavanie rozhodnutia súdu a prípravy na styk. Matke poskytované sociálne poradenstvo a ponúknuté psychologické poradenstvo. V mesiaci marec bola rodina zapojená do projektu schváleného v rámci priorít na rok 2023 – Zabezpečenie vykonávania odborných metód na prispôsobenie sa novej situácií v prirodzenom alebo náhradnom rodinnom prostredí. Cieľom zapojenia je psychologická pomoc dieťaťu pri úprave styku a poradenstvo pre rodičov vo veci výchovného prístupu a spolupráce. S rodinou sa začalo spolupracovať v mesiaci apríl – správy z akreditovaného subjektu posielame v prílohe. Spolupráca s rodinou bude trvať do 11/2023. Podľa vyjadrenia oboch rodičov sa od svadby C. D. s L. D., ktorá sa konala v septembri 2022 došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov, vrátane vzájomných vzťahov rodičov mal. dieťaťa. Už aj tak problematická a komplikovaná vzájomná komunikácia rodičov mal. dieťaťa sa ešte viac zhoršila, rodičia nedokážu komunikovať a riešiť ani bežné záležitosti súvisiace so stykom maloletej dcéry. Rodičia mal. dieťaťa nezvládajú už bežné situácie a komunikáciu pri realizácii styku s maloletou dcérou, blokujú a atakujú si telefóny, situácia dospela až k fyzickému násiliu v širšej rodine, voči členom novej rodiny matky mal. dieťaťa. Navrhujeme, aby súd uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.“ 16. Z doloženého potvrdenia OO PZ v Poprade zo dňa 10.08.2023 vyplýva, že otec urobil oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, nakoľko matka maloletej A. B. A. – C. D. od októbra roku 2022 až doposiaľ psychicky týra svoju dcéru A. B. A., a to takým spôsobom, že ju vystavuje strachu, stresovým situáciám, pričom maloletá v dôsledku toho začala navštevovať aj psychologičku. 17. Uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Spišská Belá, ČVS: ORP-489/SA-KK-2022 zo dňa 13.07.2023 bola podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčená trestná vec pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 20.11.2022 v čase okolo 17.20 h na mieste verejnosti prístupnom v Kežmarku pred bytovým domom na M. N. XXXX/XX doposiaľ nestotožnená osoba fyzicky napadla presne nezisteným spôsobom poškodeného H. I. J., pričom počas a po fyzickom napadnutí sa mu vyhrážala bitkou, že mal šťastie, inak by už bol na druhom svete a bolo mu spôsobené zranenie, a to narazenie zápästia ľavej ruky, zlomenina – prasknutie lakťovej kosti v zápästí ľavej ruky s dobou liečenia 22 dní a taktiež v presne nezistených obdobiach sa nestotožnené osoby majú H. I. J. vyhrážať rozbitím, zlikvidovaním, že mu Lendačania polámu kosti, že ho zabijú, že mu vybijú zuby, čím u poškodeného vzbudili dôvodnú obavu o život a zdravie, zo spoločného konania z trestnej veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 20.11.2022 v čase okolo 18.10 h keď išiel poškodený H. I. J. v jeho vozidle po ulici Tatranskej v Kežmarku ho nebezpečne predbehlo a vybrzdilo vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. ZA730JJ, z ktorého vystúpili dve doposiaľ nestotožnené osoby, a tam na neho kričali a sácali s ním, pričom sa mu vyhrážali zabitím, že skončil, že vedia kde býva, že ho rozbijú. 18. Z emailovej komunikácie otca s ÚPSVaR Kežmarok za obdobie od 21.11.2022 do 02.02.2023 vyplýva, že otec viackrát kontaktoval úrad vo veci starostlivosti o maloletú A. B., pričom opakovane uvádzal svoju obavu o život a zdravie maloletej, ktorú mu nechce matka dať. Opakovane argumentoval štvavým prístupom matky k maloletej. Otec úrad žiadal o zásah, nakoľko 20.11.2022 videl maloletú naposledy (správa zo dňa 06.12.2022), pričom dovtedy podľa vlastných vyjadrení mal mať s dcérou dobrý vzťah. ÚPSVaR v odpovediach na žiadosti otca zopakoval, že po preverení stavu dieťaťa nebolo zistené, že by maloletá vykazovala známky psychického týrania, alebo že by maloletá bola v ohrození života a zdravia. 19. Otcom predložená audiovizuálna nahrávka označená 3.6.23 A. - biješ mamu zachytáva miestnosť v bližšie neuvedenej nehnuteľnosti, kde bližšie nestotožnená osoba mužského pohlavia komunikuje s bližšie nestotožneným maloletým dieťaťom. Osoba mužského pohlavia sa pýta, či zoberú mamu na zmrzlinu, na čo maloleté dieťa odpovedá kladne. Maloletá osoba bez nadväznosti na predchádzajúcu komunikáciu o tom, či pôjde na zmrzlinu na otázku osoby mužského pohlavia, čo jej matka ukázala, odpovedá „ako si bil ju“. Osoba mužského pohlavia zopakuje odpoveď maloletej osoby s tým, že sa maloletej opýtal, čo jej mama ukázala. Maloletá osoba uvádza, že „bibino“. Na čo osoba mužského pohlavia dožaduje maloletú osobu, aby uviedla, čo jej mama ukázala. Na otázku maloletá osoba bezprostredne neodpovedala, na čo osoba mužského pohlavia otázku zopakuje, na čo maloletá osoba odvetí „nič“. Osoba mužského pohlavia však na odpoveď maloletej osoby nereflektovala a opätovne otázkou zisťovala, či jej mama ukázala „bibino“ s tým, že tata ju zbil a kde jej ukázala, že ju zbil tata. Maloletá osoba po premyslení odpovede odpovedá „na rameno“. Osoba mužského pohlavia sa s odpoveďou maloletej osoby neuspokojila a ďalej sa dožaduje, aby mu maloletá uviedla, kde ešte mala byť mama udretá. Osoba mužského pohlavia následne kladie otázku maloletej: „iba na rameno? A povedala, že to tata jej urobil?“, na čo maloletá osoba pritakala. 20. Otcom predložená audiovizuálna nahrávka označená 3.6.23 A. - biješ mamu 2 zachytáva miestnosť v bližšie neuvedenej nehnuteľnosti, kde bližšie nestotožnená osoba mužského pohlavia komunikuje s maloletým dieťaťom. Maloletá osoba v rozhovore na otázku osoby mužského pohlavia či jej mama povedala že ju mal biť odpovedá áno. Maloletá osoba ďalej hovorí, že sa s matkou hádali, na čo osoba mužského pohlavia presviedča maloleté dieťa, že mamu nebije, nech sa nebojí. 21. Otcom predložená audionahrávka označená 20.11. D. vyhrazka zachytáva reakciu nestotožnenej osoby ženského pohlavia, na ktorom táto osobe mužského pohlavia povie „skončil si ty /vulgarizmus/, malú neuvidíš“. 22. Otcom predložená audionahrávka označená 20.11. A. tato nie je zlý zachytáva hlas maloletej osoby a dospelej osoby mužského pohlavia, pričom z nahrávky nemožno identifikovať jej obsah vzhľadom na prítomný šum. 23. Otcom predložená audionahrávka označená 20.11. Nahrávka sud nikdy som nenapadol C. zachytáva hlas osoby mužského pohlavia, ktorá popiera, že by C. niekedy napadol. 24. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 25. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 28. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 29. Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 30. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 31. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 32. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavujú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Súčasná právna úprava upúšťa od donedávna platnej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. 33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). 34. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010). 35. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 36. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. 37. Zákon o rodine rozoznáva tri stupne zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností. Najmiernejším z nich je pozastavenie výkonu podľa tohto odseku. Zostávajúce dva sú obmedzenie podľa ods. 2 a 3 a pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 38 odseku 4 zákona o rodine. Všetky patria výlučne do právomoci súdu a uložiť ich možno len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti. Ide o najvážnejšie zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností. V zmysle európskej judikatúry môže štát v záujme zabezpečenia riadnej výchovy detí podniknúť aj kroky vedúce k obmedzeniu rodičovských práv a zabezpečeniu verejnej starostlivosti o deti. Vždy sa vyžaduje, aby sa zohľadnila konkrétna situácia a osobitné okolnosti prípadu. Zásah do výkonu rodičovských práv a povinností nemôže byť automatickým následkom okolnosti, s ktorou zákon počíta (napr. Sabou a Pircalab v. Rumunsko z 28.09.2004, v ktorom súd vyslovil porušenie čl. 8 Dohovoru, keď je rodičovi počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky uložený absolútny zákaz výkonu rodičovských práv a povinností). 38. Podľa súčasného znenia zákona o rodine sú hmotnoprávnymi podmienkami pre pozastavenie výkonu rodičovských práv existencia závažnej prekážky, ktorá rodičovi bráni vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje záujem dieťaťa. Obe musia byť naplnené kumulatívne. Za závažnú prekážku možno považovať dlhodobé odlúčenie od dieťaťa pre štúdium, výkon povolania, zlý zdravotný stav, výkon trestu odňatia slobody. Použitie tohto opatrenia sa neodôvodňuje vinou rodiča, ale záujmami dieťaťa. Preto nie je nevyhnutné, aby súd rodičovské práva a povinnosti pozastavil, hoci ich rodič po určitú dobu nemôže objektívne vykonávať. Urobí tak však vždy, ak si to vyžaduje záujem dieťaťa. Ak súd rozhodne o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k jednému z rodičov dieťaťa, koncentruje sa ich výkon do rúk druhého rodiča (§ 39 ods. 1 zákona o rodine). Ak však súd pozastaví výkon rodičovských práv a povinností obom rodičom alebo jednému žijúcemu rodičovi, potom v zmysle § 39 ods. 2 zákona o rodine ustanoví dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Do času, kým bude poručník ustanovený alebo kým sa ujme svojej funkcie, bude neodkladné úkony v záujme maloletého robiť hmotnoprávny opatrovník ustanovený podľa § 60 zákona o rodine. 39. Rodič po právoplatnosti rozhodnutia o pozastavení výkonu rodičovských práv je stále nositeľom práva výkonu rodičovských práv a povinností, avšak tieto mu spočívajú. Počas pozastavenia teda rodič nemôže svoje práva a povinnosti vykonávať. Ak odpadnú podmienky pre pozastavenie, zruší súd rozhodnutie o pozastavení rodičovských práv a povinností aj bez návrhu. Ustanovenie tohto odseku je formulované tak, že súd môže rozhodnúť len o výkone rodičovských práv a povinností ako celku. Nemôže ich drobiť na jednotlivé zložky a rozhodnúť o pozastavení len jednej z nich (napríklad práva dieťa zastupovať). 40. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Po posúdení podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko v danom prípade nebola osvedčená potreba neodkladného zásahu do rodičovských práv matky maloletej A. B. v podobe ich pozastavenia a taktiež nebolo osvedčené naplnenie podmienok, ktoré pre pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje zákon o rodine. 41. Súd v prvom rade ohľadom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by vážne zasiahol do výkonu rodičovských práv matky maloletej, skúmal osvedčenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre takéto obmedzenie v súčasnom štádiu predmetného konania. V zmysle § 38 ods. 1 zákona o rodine týmito podmienkami sú: 1. existencia závažnej prekážky, ktorá niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a 2. či je pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnil tým, že matke vo výkone rodičovských práv a povinností bráni vážna prekážka. 42. Otec v podanom návrhu uvádza, že do 20.11.2022 mal s maloletou dobrý vzťah, pričom následne mu nebolo matkou umožnené stretávanie s maloletou, čo si otec spája negatívnym pôsobením matky na maloletú a čo otec považuje za týranie, v dôsledku čoho podal trestné oznámenie. Otec v návrhu opisuje nevhodné správanie matky maloletej a členov jej rodiny voči otcovi, ktoré je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Konanie matky maloletej a jej manžela malo u maloletej vyvolať psychickú poruchu, neustály strach, obavy a panické záchvaty, čo otec žiadnym spôsobom neosvedčil. 43. Takto tvrdené skutočnosti nasvedčujú napätému vzťahu otca a matky. Nič však nenasvedčuje dôvodnosti otcových tvrdení o tom, že by výkon rodičovských práv a povinností matky k maloletej znamenal hrozbu pre bezpečnosť a zdravie maloletej. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je výkon rodičovských práv a povinností matky k maloletej a nie vzájomný vzťah rodičov. Nakoniec, povaha, závažnosť a ďalšie aspekty správania otca voči matke boli vyhodnocované v uznesení Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/76/2022 – 50 zo dňa 03.02.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/32/2023 – 103 zo dňa 18.04.2023, v ktorých súdy zhodne skonštatovali napäté vzťahy medzi rodičmi maloletej, pričom nariadený zákaz priblíženia otca k matke neplatí v prípade ak ide o realizáciu súdom upraveného práva styku otca s maloletou. 44. Súd tvrdenia otca o negatívnom ovplyvňovaní maloletej jej matkou nemal za osvedčené. Otec k návrhu priložil nahrávky, pri ktorých sa možno domnievať, že zachytávajú vyjadrenia maloletej, pričom však nemožno odhliadnuť od spôsobu kladenia otázok otcom maloletej sugestívnym spôsobom, pri ktorom maloletá pod tlakom lojality voči otcovi mohla byť vedená k podaniu odpovedí, ktoré považovala v tom čase za „správne“, aby tým vyhovela otcovi. 45. Rovnako neosvedčené ostalo tvrdenie otca o tom, že matka a jej manžel majú maloletú týrať. Súd zabezpečenými správami kolízneho opatrovníka zistil, že maloletá je v dobrom stave, u matky má zabezpečenú všestrannú starostlivosť. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá síce navštevuje psychologičku, avšak otec súdu neosvedčil, že by mala psychologičku navštevovať v dôsledku otcom tvrdeného týrania maloletej matkou a jej rodinou. 46. Za neosvedčené súd považoval otcom uvádzané zastrašovanie maloletej jej matkou a nevhodné vyjadrovanie o otcovi a jeho priateľke pred maloletou, ktoré by malo predstavovať vážnu prekážku vo výkone rodičovských práv a povinností matky k maloletej. 47. Za v predmetnej veci irelevantnú súd považoval argumentáciu otca ohľadom podľa jeho názoru nevhodnej starostlivosti matky maloletú z obdobia, kedy bola maloletá vo veku 2-3 mesiacov, čo v súčasnosti, kedy má maloletá viac ako tri roky, nepredstavuje skutočnosť odôvodňujúcu bezodkladnú úpravu pomerov, a to o to viac za stavu, kedy zo správ kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by maloletá mala byť týraná. 48. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že v predmetnej veci vzhľadom na v súčasnom štádiu konania zistené skutočnosti, absentuje osvedčenie prvej skúmanej zákonnej podmienky pozastavenia výkonu rodičovských práv, a to existencie závažnej prekážky, ktorá bráni matke vo výkone jej rodičovských práv a povinností. Napäté vzťahy medzi rodičmi súd nepovažuje za prekážku výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré má matka voči svojej dcére. Za takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v danom prípade absentuje aj osvedčenie záujmu maloletého dieťaťa na pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností matky. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. 49. Zároveň súd uvádza, že v predmetnej veci nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok nevyplýva, že by maloletá A. B. bola vystavovaná natoľko nevhodnému správaniu matky, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah do výkonu jej rodičovských práv a povinností. Za takto zisteného stavu má súd za to, že bezodkladná úprava v podobe pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností matky cestou neodkladného opatrenia nie je nutná, nakoľko aj pokiaľ by boli naplnené zákonné podmienky pre pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností (čo v predmetnom prípade otec neosvedčil), absentuje v predmetnej veci osvedčenie potreby bezodkladného zásahu súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorú otec odôvodňoval potrebou zmierňovania škody, ktorá týraním maloletej vznikla a ešte vznikne, pričom na maloletú má byť podľa názoru otca vyvíjaný ďalší tlak, týranie a nevhodné správanie, s cieľom, aby ju od otca odtrhli, čo však otec neosvedčil. 50. Súd konštatuje, že otec v podanom návrhu neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z uvedeného dôvodu súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 51. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 52. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 53. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol výrokom II. rozsudku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.