Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/49/2016 z 11. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 12C/49/2016 8716201737 11. 09. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8716201737.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast. Vojčík & Partenrs BA, s.r.o. Advokátska kancelária, Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 53204786, proti žalovanému A. B., nar.X.X.XXXX, trvale bytom A., korešp. adresa: C. XXXX/XX, práv. zast. Beňo & Partners Advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44250029, v konaní o zaplatenie 12.310,46 eur s prísl., takto rozhodol: I. V prevyšujúcej časti žalobu

zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2016 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 12.310,46 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne z istiny 6.956,92 eur od 18.2.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.430,47 eur od 18.2.2016 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že strany dňa 20.4.2011 pod č. 004203739R uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške úverového limitu 10.000,- eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal a dostal sa do omeškania s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru k dátumu 25.7.2013. Podľa vyčíslenia ku dňu 17.2.2016 predstavoval zostatok pohľadávky sumu 12.310,46 eur, pozostávajúci z istiny vo výške 6.956,92 eur, riadneho úroku vo výške 3.432,32 eur, úroku z omeškania vo výške 1.879,99 eur a poplatkov vo výške 41,23 eur. Podaním zo dňa 30.8.2017 žalobca špecifikoval pohľadávku ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 25.7.2013, ktorú predstavovala nezaplatená istina vo výške 7.256,92 eur, riadne úroky vo výške 416,68 eur, úroky z omeškania vo výške 12,02 eur a nezaplatené poplatky vo výške 41,23 eur. Úver vo výške 10.000,- eur žalovaný čerpal jednorázovo dňa 20.4.2011. Nezaplatené úroky boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru vychádzajúc z výšky riadneho úroku dojednaného v zmluve vo výške 16,90 % ročne. Úroky z omeškania boli vyčíslené z nedoplatkov na splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci jún 2011. Nezaplatené poplatky vo výške 41,23 eur predstavujú súčet poplatkových úkonov v období od 24.4.2013 do 24.6.2013 (poplatok za správu úveru, poistenie smrti a invalidity, poistenie práceneschopnosti). Zo žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru vyplýva, že žalovaný žiadal o poistenie vo variante A, t. j. poistenie pre prípad úmrtia, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Zároveň súdu predložil žiadosť o poskytnutie úveru. V písomnom podaní zo dňa 13.11.2017 ďalej uviedol, že žalovaný po zosplatnení úveru vykonal dňa 30.8.2013 čiastočnú úhradu vo výške 300,- eur, ktorá bola započítaná na istinu dlžnej pohľadávky a teda

žalovaná istina bola vo výške 6.956,92 eur, pričom výška istiny ku dňu zosplatnenia bola vo výške 7.256,92 eur. Prehľad splácania úveru žalovaným je zrejmý z výpisu z úverového účtu. Žalovaný čerpal úver jednorázovo dňa 20.4.2011 vo výške 10.000,- eur. Splatnosť úrokov bola dohodnutá medzi stranami sporu do zaplatenia úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo realizované s odkazom na ust. § 506 Ob.z., preto veriteľovi prináležia zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru. Je anormálnou situáciou, ak by žalobca využitím zákonného oprávnenia podľa daného zákonného ustanovenia sa dostal do horšieho postavenia, než aké mal pred porušením povinnosti žalovaným. Tu poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, a to KS Prešov vo veci 14Co 83/2012, 13Co 144/2014, NS ČR 33Cdo 113/2008, KS Košice 2Cob 55/2015 a i. K zosplatneniu úveru došlo až po vyzvaní žalovaného na úhradu dlhu. Dlžná suma ku dňu 5.4.2013, t. j. ku dňu zaslania poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky pozostávala z riadnych úrokov vo výške 330,67 eur, úrokov z omeškania 9,80 a neuhradených poplatkov 28,82 eur. Na bežnom účte žalovaného bol k danému dňu nepovolený debetný zostatok 16,56 eur. Dňa 16.4.2013 žalobca v hotovosti uhradil 1.050,- eur, z ktorej bola uhradená dlžná suma na bežnom účte vo výške 16,56 eur a zvyšná časť sumy 1.033,44 eur bola preúčtovaná na úhradu dlhu na úverovom účte. Žalovanému nestačili prostriedky na úhradu celej dlžnej čiastky po splatnosti a ku dňu 16.4.2013 mu zostala ešte dlžná čiastka po splatnosti vo výške 16,66 eur. Ku dňu 25.4. až 25.6. 2013 mal žalovaný uhradiť splátky po 262,97 eur. Splátky uhradené neboli. Preto bol úver zosplatnený. K tvrdeniu žalovaného o absencii údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov a to KS Trenčín 17Co 194/2015, KS Prešov 13Co 144/2014 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/2015. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky, doklad o čerpaní úveru, výzvu na zaplatenie pohľadávky, oznámenie o zosplatnení úveru, vyčíslenie pohľadávky. 2.Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca dostatočne nevysvetlil výšku uplatnenej pohľadávky, kumuluje komerčné úroky s úrokmi z omeškania, úver zosplatnil v rozpore so zákonnými ustanoveniami a nesprávne uviedol aj termín zosplatnenia. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, ktorý by štruktúrovane uvádzal výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, správne výšku RPMN a celkovú odplatu, pretože do výpočtu nezahrnula poistné, ktoré žalovaný nemal možnosť odmietnuť. Zmluva neobsahuje miesto na uplatnenie reklamácie. Obsahuje neprijateľnú podmienku a to dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmluvu je preto potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzniesol námietku premlčania splátok splatných pred 25.2. 2013 tri roky od podania žaloby. Ďalej uviedol, že dňa 16.4. 2013 žalovaný uhradil sumu 1.050,- eur, teda sumu vyššiu než mu vychádzala podľa predpisu k uvedenému dňu, t. j. sumu 1.033,44 eur. Nakoľko žalobca zosplatňoval úver práve pre nezaplatenie aprílovej splátky, je zrejmé, že podmienka nezaplatenia troch po sebe nasledujúcich splátok nebola dodržaná. Dňom splatnosti pri zosplatnení úveru je jednoznačne splatnosť tej splátky, pre ktorú sa stal celý dlh splatným, tzn. v žiadnom prípade to nemôže byť suma, ktorú si veriteľ sám určí, prípadne deň doručenia výzvy alebo samotného zosplatnenia. Čo sa týka dvojitého úročenia, odkázal na rozsudky KS v Prešov, ktoré dvojité úročenie istiny vylučujú. K povinnému rozpisu splátok poukázal na konštantnú judikatúru, najmä po rozhodnutí ESD vo veci Home Credit c/a Bírová. Táto judikatúra je jednoznačná v tom, že Slovenská republika prijala zákonnú úpravu výrazne prísnejšie než malo vyplývať zo smernice 93 EHS a v tomto smere sú subjekty podliehajúce v slovenskej právnej úprave povinné dodržiavať toto prísnejšie zákonné znenie. Priamy účinok smernice totiž neexistuje. Úverová zmluva je bezúročná. Vzhľadom k tomu, že nedošlo ani k riadnemu zosplatneniu, sú jednotlivé splátky istiny premlčané tak, ako mali za sebou nasledovať v jednotlivom poradí. Ak by súd mal za to, že nejaká časť istiny nie je premlčaná, navrhol plnenie v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, čo odôvodnil tým, že súčasná situácia žalovaného mu neumožňuje zaplatiť vyššie splátky. Žalovaný je živnostník, platí výživné, býva v podnájme a jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy. 3.Žalovaný ako strana v konaní ďalej uviedol, že prostredníctvom inzercie žalobcu sa dozvedel o možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru. Mal záujem kúpiť si motorové vozidlo. Navštívil pobočku banky, kde oznámil všetky potrebné údaje vyžadované pracovníčkou banky. Následne mu banka pripravila návrh zmluvy. K jej jednotlivým častiam sa vyjadrovať nemohol, pretože iba za stanovených podmienok mu úver mohol byť poskytnutý. Bol nútený otvoriť si ďalší účet a napriek osobnému poisteniu musel akceptovať ďalšie poistenie bankou. Pri splácaní úveru ho banka vždy informovala o výške nedoplatku, na základe čoho banke poukázal úhradu. V roku 2013 banka pristúpila k zosplatneniu úveru a neumožnila mu pokračovať v úhrade pohľadávky v splátkach. Od roku 2013 banke nepoukazoval

žiadne finančné prostriedky. Potvrdil, že ku dňu 25.4.2013 má na rozpise dlžnú sumu 1.033,44 eur, pričom sám poukázal sumu 1.050,- eur tak ako to potvrdzuje samotný žalobca. Banka mu oznámila, že každý úver, ktorý sa berie, musí byť poistený. Poukázal na svoje osobné a majetkové pomery. Ako živnostník v roku 2016 mal čistý príjem 4.000,- eur, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, na ktoré prispieva výživným spolu vo výške 220,- eur. Za podnájom uhrádza mesačne 210,- eur. 4.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiadosti o poskytnutie úveru, obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, všeobecných obchodných podmienok, dokladu o čerpaní úveru, výzvy na zaplatenie pohľadávky, oznámenia o zosplatnení úveru, vyčíslenia pohľadávky rozsudkom zo dňa 18.12. 2017 rozhodol tak, že v bode I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.067,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.367,77 eur od 26.7.2013 do 30.8.2013 a zo sumy 3.067,77 eur od 31.8.2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca, a to pod stratou výhody splátok. II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5.V rozhodnutí vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 20.4.2011 strany uzavreli zmluvu o ČSOB o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky do výšky úverového limitu 10.000,- eur. Strany sa ďalej dohodli na úrokovej sadzbe 16,95 % ročne. RPMN na úver bola vyčíslená na 22,47 % ročne a celková čiastka k úhrade na 15.978,34 eur. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 12,58 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 200,- eur a poplatok za vedenie úveru 2,- eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných anuitných splátkach pozostávajúcich z istiny a príslušných úrokov, splatných vždy 25-teho dňa v mesiaci. Prvú anuitnú splátku mal žalovaný uhradiť dňa 25.5.2011 a poslednú dňa 25.4.2016. Prvá až predposledná anuitná splátka bola vo výške 248,56 eur s tým, že posledná bude vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. V bode 7 je v zmluve konštatované poistenie úveru pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení pre fyzické osoby II, uzatvorenou medzi poistníkom a poisťovateľom dňa 1.4.2008. Poistné za poistenie smrti alebo plnej invalidity predstavovalo 8,33 eur mesačne po celú dobu trvania úverového vzťahu. Poistné za poistenie práceneschopnosti predstavovalo 4,08 eur mesačne. Poplatok za poistenie bol splatný súčasne s poplatkom za správu úveru. Dlžník prehlásil, že bol oboznámený s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok a svojim podpisom vyjadril súhlas s dojednaním takéhoto poistenia. Celkový mesačný poplatok za poistenie úveru bol 12,41 eur. Ďalšou dohodnutou zmluvnou podmienkou bolo zabezpečenie úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Listom zo dňa 5.4.2013 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie čiastky 1.099,02 eur, predstavujúcej neuhradený dlh vyplývajúci zo stavu na bežnom účte a na splátkach úveru. Výzvu žalovaný prevzal dňa 11.4.2013. Listom zo dňa 26.7.2013 žalobca oboznámil žalovaného o zosplatnení úveru z dôvodu meškania splatného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 7.726,85 eur splatnej ku dňu 25.7.2013. Oznámenie žalovaný prevzal dňa 31.7.2013. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Podľa prehľadu úverového účtu žalovaný v mesiaci apríl 2011 čerpal finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur. V priebehu mesiacov máj 2011 až august 2013 žalovaný nepravidelne poukazoval splátky úveru. V mesiaci apríl 2013 poukázal 1.033,44 eur a v mesiaci august 2013 čiastku 300,- eur. Od uvedeného mesiaca finančné prostriedky poukazované neboli. Dňa 14.4.2011 žalovaný vyplnil žiadosť o poskytnutie ČSOB spotrebiteľského úveru a túto odovzdal žalobcovi. V žiadosti konštatuje záujem o poskytnutie úveru vo výške 10.000,- eur ako úveru bezúčelového s dátumom čerpania od mesiaca apríl 2011 s platnosťou prvej splátky do 25-teho dňa počtom splátok 60. Žiadal o poistenie úveru vo variante A. Ďalej žalovaný uviedol osobné údaje týkajúce sa jeho zamestnávateľa, sociodemografické údaje, zárobok 630,38 eur, splátky úveru 71,31,- eur. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný poukázal dňa 30.8.2013 čiastku 300, eur, dňa 16.4.2013 mu bola započítaná úhrada 1.033,44 eur. 6.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny vzťah strán súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou bez ohľadu na právnu formu, pretože túto uzatváral dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenie upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsah spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje presný údaj uvádzajúci výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z čoho pozostáva mesačná splátka. Z týchto dôvodov je preto potrebné zmluvu definovať ako zmluvu bez poplatkov a úrokov. Súd odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EU. V Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová súd vo svojej odpovedi na 5. a 6. otázku uviedol, že Článok 10ods.2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, rozhodnutí krajských súdov / napr. KS TN 19Co 594/15 , KS BB 14Co 692/15/ v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje vzmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nie je možné priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Súd je preto toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. K uplatnenému úroku z úveru súd ďalej dodáva, že je nepochybné, že okrem istiny má veriteľ právo od dlžníka požadovať aj dohodnuté úroky z úveru. Je však potrebné v tejto súvislosti prihliadať na

moment, do ktorého je možné úroky priznať. Ak dôjde zo strany veriteľa k jednorazovému zosplatneniu celého úveru, od tohto momentu má nárok popri istine len na úroky z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu resp. jeho splátok. Od momentu splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Cieľom dohodnutých úrokov z poskytnutých prostriedkov je kompenzovanie obmedzenia veriteľa disponovať so svojimi financiami. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. V prípade splácania úveru v splátkach veriteľ nemá nárok a dlžník – spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. V tom tkvie rozdiel medzi stavom výhody splátok a stavom jednorazového zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru. Spotrebiteľ už nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky a užívať ich, preto veriteľ nemôže inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za trvania oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V takomto prípade ide o zmenu pôvodného záväzku a priznaním dohodnutých úrokov Pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania, nastáva protiprávny stav, v ktorom patria zmluvným stranám iba sankcie v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ. Neexistuje žiadne kogentné zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť dlžníkovi platiť popri úrokoch z omeškania. Požadovanie akýchkoľvek ďalších plnení nad rámec uvedeného ustanovenia by znamenalo odklon od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 a 5 OZ. Zmluvné dojednanie, ktoré obsahuje povinnosť dlžníka platiť aj po splatnosti úveru dohodnuté úroky z poskytnutia úveru popri úrokoch z omeškania je dojednaním spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany, čím odporuje zákonu, teda je neplatné v zmysle § 39 OZ. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015) Z uvedených dôvodov súd nepriznal navrhovateľovi dohodnuté úroky, ale len úroky z omeškania z tejto sumy za uvedené obdobie. Za daného stavu bolo povinnosťou žalovaného uhradiť iba sumu poskytnutého úveru 10 000,- eur. Celkove žalovaný poukázal na úhradu úveru aj s prihliadnutím k upresňujúcim údajom žalobcu o platbách 1050,- eur a 300,- eur sumu 6932,23,- eur. Na zaplatenie úveru mu zostáva preto zaplatiť 3.067,77,- eur. 7.O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s ust. § 517 OZ a § 3, 10 c nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Po zosplatnení úveru dňom 25.7. 2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažnej pohľadávky žalobcu. Ku dńu zosplatnenia predstavovala neuhradená suma istiny výšku 3.367,77,- eur. Po zosplatnení žalovaný dňa 30.8.2013 uhradil sumu 300,- eur. 8.V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd neuznal dôvodnou vznesenú námietku premlčania žalovaným ani obranu spočívajúcu v neplatnom zosplatnení pohľadávky a nesprávne uvedenej RPMN a celkových nákladov. Žalovaný uhrádzal splátky úveru nepravidelne, naposledy splátkami v mesiaci apríl a august 2013. Žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 26.7.2013. Žaloba bola doručená na súd dňa 25.2.2016, teda v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe. Ak by súd akceptoval argumentáciu žalovaného o neplatnosti zosplatnenia úveru, tento v čase rozhodnutia súdu by bol rovnako splatný v celom rozsahu vzhľadom k stanoveniu poslednej anuitnej splátke dňom 25.4.2016. Ako vyplýva z prehľadu dlhu, žalovaný nepravidelne uhrádzal úver do mesiaca apríl 2013 navyšovanými splátkami, kedy napr. v mesiaci apríl 2013 poukázal sumu 1050,- eur aj za obdobie minulých omeškaných splátok a k tomuto mesiacu evidoval dlh na istine iba 280,05,eur. Pretože žaloba bola doručená súdu dňa 25.2.2016, neboli premlčané žiadne neuhradené splátky úveru za obdobie dlhšie ako tri roky od podania žaloby. Žalobca predloženými listinami a prehľadom úverového účtu preukázal, že v čase výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky bol žalovaný v omeškaní s úhradou pohľadávky a v čase zosplatnenia úveru meškal s úhradou minimálne troch splátok, čo aj sám potvrdil vo svojej výpovedi. Žalobca mal preto právo pohľadávku zosplatniť. Do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa žalobca zahrnul aj náklady z poistenia, ktoré spolu s poplatkami boli vyčíslené na 15978,34,- eur. Výška RPMN teda zodpovedá úverovému prípadu. 9.Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. novembra 2018 sp.zn. 6Co/34/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanie nepriznal. Podľa odvolacieho súdu bol plne legitímny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

a/ až k/, r/ a y/. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobkyni neprináleží zmluvný úrok nielen po splatnosti úveru ale ani za obdobie do splatnosti úveru. Následne odvolací súd uviedol, že správnym je aj konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého veriteľovi po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neprináleží zmluvný úrok. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 10.Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11.Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 2Cdo13/2020 zo dňa 30.6. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.11.2018 sp.zn. 6Co/34/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal najmä na to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Právny záver vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo42/2020 je aktuálny a dovolací súd naň berie zreteľ aj v preskúmavanom prípade. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu dovolateľka opodstatnene namieta, že odvolací súd sa ním zvoleným riešením otázky „či v dôsledku poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strane má veriteľ právo na zaplatenie riadnych úrokov z úveru len do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru“ odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Teda dovolaním napadnuté rozhodnutie, ako opodstatnene namieta dovolateľka spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP). 12.Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný poukázal aj na to, že nejde len o kumuláciu úrokov, ale dokonca o úročenie úrokov, kedy žalobca úročí úrokom z omeškania nielen istinu, ale aj bežný úrok a tiež nešpecifikované poplatky. Poplatok uvedený v žalobe (41,23 eura) taktiež nie je nijako špecifikovaný, ani odôvodnený. Zo žaloby ďalej nie je možné zistiť, pre ktorú splátku sa mal stať dlh splatným. Poukázal na to, že vyjadrenia žalobcu v konaní neodstránili rozpory, ktoré namietali. Doposiaľ nie je zrejmé ako žalobca vypočítal sumu 12.310,46 eur, ktorá má tvoriť pravdepodobne žalovanú istinu. Podľa toho, čo žalobca uvádza v žalobe, táto suma má pozostávať z istiny úveru a úrokov. Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.8.2017, výška nezaplatenej istiny je 7.256,92 eur a výška úrokov a poplatkov je necelých 500,- eur. Súčet tejto sumy v žiadnom prípade nepredstavuje sumu 12.310,46 eur. Súčasne v žalobe zo dňa 19.2.2016 žalobca odôvodňuje výpočet sumy 12.310,46 eur ako súčet istiny 6.956,92 eur a riadneho úroku vo výške 3.432,32 eur, úroku z omeškania vo výške 1.879,99 eur a poplatkov 41,23 eur. Proti sebe teda stoja dve úplne protichodné tvrdenia žalobcu, ktoré majú odôvodniť žalobný petit. Úplne bez vysvetlenia tiež ostal 3. bod žalobného petitu, podľa ktorého

žalobca žiada úročiť úrokom z omeškania sumu 10.430,47 eur, pričom výpočet tejto sumy nie je doposiaľ známy. V druhom bode žaloby zase žalobca žiada priznať riadny komerčný úrok zo sumy 6.956,92 eur od 18.2.2016, ktorý má byť uplatňovaný popri úroku z omeškania uvedenom v bode Okrem toho poukázal na to, že žalobca zosplatnil úver v úplnom rozpore s ust. § 565 OZ, § 103 a § 53 ods. 9 OZ. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je veriteľ povinný pred zosplatnením úveru zaslať dlžníkovi výzvu s upozornením na hroziace zosplatnenie. Túto výzvu žalobca žalovanému zaslal dňa 5.4.2013, doručená bola 11.4.2013. V uvedenej výzve bol žalobca vyzvaný na zaplatenie sumy 1.099,02 eur. Po nahliadnutí do rozpisu úhrad, ktoré žalobca predložil je zrejmé, že celková dlžná suma v mesiaci marec 2013 mala byť 1.046,50 eur. Súčasne žalovaný obratom zaplatil sumu 1.033,44 eur, ktorá bola započítaná ku dňu 25.4.2013. Je teda možné konštatovať, že žalovaný predžalobnú upomienku uposlúchol, zaplatil splátku za mesiac apríl 2013, ktorú navýšil ešte o ďalšie sumy na úhradu predchádzajúcich splátok. Veriteľ tak nesplnil podmienku troch po sebe nezaplatených splátok úveru a podmienku zaslania výzvy pred zosplatnením. Okrem toho, z rozpisu platieb zo zmluvy o úvere ako aj zo žalobných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zosplatnil úver dňa 25.7.2013, tzn. zosplatnil ho v deň splatnosti poslednej splátky, pritom na zosplatnenie úveru môže veriteľ podľa § 53 ods. 9 OZ uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania. Pre doplnenie uviedol aj ďalší dôvod neplatnosti zosplatnenia úveru, ktorý spočíva v dni vyhlásenej predčasnej splatnosti. Ak sa zosplatňuje úver, úver sa nestáva splatným ku dňu jeho vyhlásenia, ani ku dňu jeho doručenia, ale výlučne ku dňu tej splátky, pre ktorú sa dlh stal zročným, teda pre nezaplatenie prvej z celkovo troch splátok. Vyplýva to jednoznačne z ust. § 103 OZ, teda aj okamih predčasnej splatnosti úveru je v predmetnej listine uvedený nesprávne. Zmluva takisto obsahuje nesprávne uvedenie RPMN ako aj celkovej odplaty, nakoľko do tohto výpočtu nezhrnula poistné, pričom zo zmluvy vyplýva, že poistenie nebolo možné individuálne odmietnuť. V zmluve žiadna možnosť odmietnutia nie je. Dlžník prehlasuje, že poistenie berie na vedomie a jeho odmietnutie by znamenalo neuzavretie zmluvy zo strany veriteľa. Splátky poistného preto nepochybne vstupujú do výpočtu celkovej odplaty, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť v súvislosti so splácaním úveru. Od týchto prípadov sa odlišuje nepovinné poistenie, ktoré do tohto výpočtu nevstupuje, a však, ktoré sa nevzťahuje na tento prípad. Okrem toho, zmluva ešte neobsahuje miesto na uplatnenie reklamácie, v zmluve je len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, pri ktorých žalobca nemá vykázané ich prevzatie žalovaným a navyše v týchto VOP taktiež nie je uvedené žiadne miesto na uplatnenie reklamácie, je tam len ďalší odkaz na webovú stránku. Ide pritom o náležitosť podľa § 2 ods.2 písm. c) zák. č. 129/2010, ktorá je taktiež sankcionovaná bezúročnosťou. V poslednom rade zmluva obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je ako zabezpečovací inštitút v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že je podľa jeho názoru úver bezúročný a bez poplatkov, nemá žalobca právo na uplatňovaný komerčný úrok. 13.Krajský súd v Prešove po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením sp. zn. 20Co/45/2020-263 zo dňa 29.1. 2024 zrušil rozsudok vo výroku II a III. a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14.Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 14. až 22 súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom ex offo nezodpovedal všetky otázky, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie (pozri rozsudky Súdneho dvora Európske únie C-497/13, C-807/19, C-869/19 a C-511/17). V jednotlivých bodoch odôvodnenia uviedol: 15. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca, ale i obce alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť, kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek. Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva. Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-dlžníckych vzťahoch. Ak banka vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa

(analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. V minulosti prebiehalo hodnotenie bonity dlžníka prevažne subjektívnym posúdením. V prvej polovici 19. storočia plnili funkciu bánk súkromní zmenárnici a tí individuálne posudzovali úverovú bonitu súkromníkov a štátov a podľa toho im požičiavali peniaze za rôzne vysoký úrok. S nástupom nepriameho financovania a hlavne pre potreby inštitucionálnych veriteľov bolo potrebné hodnotenie viac zobjektívniť a zjednotiť jeho postupy. Začali sa čiastočne využívať rôzne matematicko-štatistické modely (https:// sk.wikipedia.org/wiki/Bonita_(financie). Oklikou se tak v rámci těchto úvah dostává znovu do popředí myšlenka formulovaná nálezem sp. zn. I. ÚS 199/11; totiž proč by měla státní moc poskytovat ochranu právům v podobě vykonávacího řízení subjektu, který nejenže neprověřil finanční možnosti toho, komu půjčil své peníze, ale také toho, kdo úvěr neposkytl s odůvodněnou důvěrou v to, že bude řádně splacen, nýbrž spíše s cílem dosažení (většího) zisku realizací mnohdy násobného zajištění původního dluhu, k němuž žadatel úvěrů - dlužník, ať už z nevědomosti, z bezvýchodnosti aktuální životní situace nebo i z vlastní nezodpovědnosti a lhostejnosti přistoupil (Ústavný súd Českej republiky III. ÚS 4129/18). Povinnost soudu zkoumat, zda úvěrující prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp.zn. III. ÚS 4129/18 ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod. 15.Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. Vo veci C-679/18 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Je na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ . Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy.

18. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky. Správne súd prvej inštancie pri posúdení úverovej schopnosti kládol dôraz na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 19. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-449/13 vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy. Súdu prvej inštancie uložil priznať princíp ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem ústavně právního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit. Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov. např. nález sp.zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1.11.2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp.zn. III. ÚS3436/12 ze dne 19.3.2013, dále např. nálezy sp.zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11.11.2013, sp.zn. III. ÚS562/12 ze dne 24.10.2013 a sp.zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9.12.2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic. 16.V bode 25 zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť vec z pohľadu ustálenej rozhodovacej praxe R 49/2022 (celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp.zn. 9Cdo287/2021)), viď bod IV. zmluvy poplatok za poskytnutie úveru 200,- eur, zároveň sa vyrovná so všetkými povinnými náležitosťami podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. s dopadom na ust. § 11 tohto zákona. Ex offo posúdi v naznačenom smere splnenie povinnosti dodávateľa pred poskytnutím pôžičky skúmať schopnosť splácať pôžičku zo strany spotrebiteľa (bonita) a z uvedeného vyvodí konzekvencie vo vzťahu k dôkaznému bremenu, zároveň bude postupovať podľa druhej hlavy CSP v už naznačených intenciách. 17.Žalobca po zrušení veci na pojednávaní ďalej uviedol, že v otázke skúmania bonity dlžníka, ktorú načrtol KS v Prešove v uznesení sp.zn.20Co/45/2020, žalobca poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/84/2023, kde NS SR zastáva názor, že nie je zákonná povinnosť banky preukazovať nejaké splnenie istých bonít dlžníka. Podľa vedomostí žalobcu takáto námietka zo strany žalovaného nebola uplatnená skôr v súdnom konaní, avšak žalobca má za to, že ak je potrebné preukazovať náležitú odbornosť pri preukazovaní bonity klienta, tú splnil žalobca tým, že od dlžníka vyzistil všetky informácie, vyhotovil predzmluvný formulár a oboznámil ho so všetkými náležitosťami zmluvy. O samotnej bonite dlžníka svedčí aj to, že ten čiastočne plnil dlžnú sumu a teda žalobca ako veriteľ nemôže za to, že žalovaný v priebehu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dostal do situácie, kedy nemohol splácať daný úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi sporovými stranami má všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 18.Žalovaný na pojednávaní nad rámec doterajšej argumentácie uviedol, že žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal, akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 7 ods. 1 Zák. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je nutné úver považovať za bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca nemal právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. g-i Zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, Podľa § 7 uvedeného zákona Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17) Podľa § 9 uvedeného zákona (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. (5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon. Podľa § 11 uvedeného zákona (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa § 19 uvedeného zákona (1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. (3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (4) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (5) Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. Podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom od 1.1. 2013 (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Podľa § 25a Zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. (2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá po 1. januári 2013 nie je iným veriteľom podľa § 2 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2013 a ktorá je k 1. januáru 2013 zapísaná v podregistri iných veriteľov, je povinná podať návrh na zrušenie tohto zápisu do 31. marca 2013. (3) Po zrušení zápisu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska vráti osobe uvedenej v odseku 2 poplatok za návrh na zápis do podregistra iných veriteľov.

Podľa § 52 O.z. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky s výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 565 O.z., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 497 Ob.z. účinného k 30.12.1999, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Ob. z., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 Ob.z. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 503 Ob. z. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa § 504 Ob. z., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Ob. z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 100 O.z. (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti , citované zákonné ustanovenia, riadiac sa vysloveným právnym názorom súdov vyššej inštancie s odkazom na ust. § 391/2,3 a § 455 Csp mal súd preukázané, že žaloba je v zostávajúcej časti nedôvodná. Vychádzajúc z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami je nepochybné, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na danú zmluvu sa vzťahujú tak príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka. Súd tu poukazuje na bod odôvodnenia 6 pôvodného rozsudku Okresného súdu. V ďalšej časti na rozdiel od pôvodného odôvodnenia súd konštatuje, že neúplnosť zmluvy v štruktúre splátok, pre ktorý bol úver pôvodne posúdený ako bezúročný a bez poplatkov , je názor súdu prekonaný rozhodovacou praxou súdnych autorít. Rovnako vyslovený názor o nemožnosti priznania dohodnutého úroku po zosplatnení pohľadávky je prekonaný rozhodovacou praxou, na ktorú poukazuje aj zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní v danej veci. V bode 10 odôvodnenia pôvodného rozhodnutia súdu sa súd vysporiadal s námietkami žalovanej strany a to premlčaním pohľadávky, neplatnom zosplatnení a nesprávne uvedenej RPMN. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce neobsahuje doslovne označenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, avšak adresa banky ako zmluvnej strany je nepochybná, preto nie je možné konštatovať, aby daná skutočnosť bola dôvodom na vyslovenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov s odkazom na ust. § 11 Zákona. V konečnom dôsledku k tejto procesnej obrane žalovaného nezaujal žiadne stanovisko ani odvolací , ani dovolací súd. 20.Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a uloženú povinnosť, ako má súd prvej inštancie ďalej postupovať súd uvádza : Žalobca napriek spotrebiteľskému charakteru úveru, ako to sám deklaruje v označení úveru, uplatnil riadny úrok vo výške 16,90 % ročne z nesplatenej istiny úveru 6956,92,- eur od 18.2. 2016 do zaplatenia a rovnako v sume 12 310,46,- eur si uplatnil dohodnutý úrok. Takto uplatnená časť pohľadávky je v rozpore s rozhodovacou praxou súdnych autorít. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa odôvodnenia ktorého za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový

úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. 21. Vychádzajúc z obsahu žaloby si žalobca uplatnil úrok z úveru bez fixného ohraničenia ceny.Keďže žalovaný nevedel predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviazal platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. a teda neplatné. Žalobca nemá nárok na časť sumy predstavujúcej žalovaný úrok. Z odôvodnenia druhého rozhodnutia súdu druhej inštancie je nepochybné, že poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ako je zrejmé z výpisu úverového účtu, žalovaný zaplatil poplatok 200 eur za poskytnutie úveru a reálne mu žalobcom bola poskytnutú suma znížená o tento poplatok. Z uvedeného dôvodu ak prehľad úverového účtu počíta splácanie úveru z dohodnutej sumy, všetky splátky poukázané žalovaným a účtované na istinu a úrok boli žalobcom účtované nesprávne, pričom žalobca sám svoj nárok dodatočne neupravil. Jeho nárok v zostávajúcej časti je preto možné vyhodnotiť ako neurčitý a neodôvodnený. 22.Súdu prvej inštancie vychádzajúc z bodu 25 odôvodnenia Uznesenia KS PO zo dňa 29.1. 2024 bola uložená povinnosť ex offo posúdiť v naznačenom smere splnenie povinnosti dodávateľa pred poskytnutím pôžičky skúmať schopnosť splácať pôžičku zo strany spotrebiteľa (bonita) a z uvedeného vyvodiť konzekvencie vo vzťahu k dôkaznému bremenu. 23.Súd skúmal s poukazom na s ust. § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. či žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázaní splnenia povinnosti veriteľa pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Tu je potrebné poukázať na čl.8 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 24.V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lvonnais (C-565/12,EU:C:2014:190),posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v čl. 8 Smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo dňa 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52. a 53., 64. a 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej). Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa

na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou. / Viď tiež ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/18 / „ Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.“ 25.Žalobca napriek tvrdeniu nepredložil súdu žiadny dôkaz , ktorý by preukazoval skúmanie údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa za účelom preverenia schopnosti splácať úver, alebo o tom, že nahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Veriteľ teda nekonal s odbornou starostlivosťou preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Hrubo porušil danú povinnosť , pretože neposúdil schopnosť žalovaného splácať úver a umožnil mu čerpať finančné prostriedky bez overenia údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. To má za následok v zmysle ust § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že žalobca nemohol od žalovaného požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, k čomu však žalobca pristúpil v roku 2013. Daná skutočnosť rovnako spochybňuje dôvodnosť vyčíslení predložených žalobcom v prehľade úverového účtu. Ak by došlo k uzavretiu takejto zmluvy po 1.1.2013, bol by to dôvod na prijatie záveru súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 26.Ak žalobca odkazuje na rozhodovaciu prax súdnej autority a to uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/84/2023 o odmietnutí dovolania spotrebiteľa pri zodpovedaní otázky skúmania bonity klienta, rozhodnutie súdu nie je v rozpore s tam vysloveným názorom k otázke osobitných ustanovení o dokazovaní podľa § 298 CSP v spotrebiteľských sporoch. Žalovaný v rámci súdneho konania na súdnom pojednávaní dňa 11.9.2024 poukázal na porušenie ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcom a jeho procesnú obranu súd vyhodnotil ako dôvodnú. Rovnako bol súd povinný danú otázku preskúmať vzhľadom na zaväzujúci záver súdu druhej inštancie. 27.V prevyšujúcej časti súd žalobu preto zamietol ako nedôvodnú. 28.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255/2 CSP a 262 CSP. Vychádzajúc zo žalovanej sumy 12310,- eur a priznanej sumy 3067,77,- eur žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 25 %, neúspech 75 %. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.