Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/4/2018 z 16. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 8C/4/2018 8718200417 16. 12. 2024 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2024:8718200417.32

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 8C/4/2018

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom AK Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, 3. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom AK Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, proti žalovaným: 1. doc. A. I. J., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, K., 2. I. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XXXXX/ XX, H., 3. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., 4. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/ XX, H., 5. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., 6. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/ XX, H., 7. A. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., 8. R. H., S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T., J. U. XXX, 9. A. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A., D. U. XX/X, 10. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XX, E. J., 11. I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. U. XX/XX, 12. N. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., 13. N. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, N. A., 14. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., 15. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., 16. R. C., S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, F. B., 17. A. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., D. U. XXX/X, 18. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, H. - N. (R. E. - O., IČO: 37 746 715), 19. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, H., 20. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, H., 21. A. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., V. T. C. U. XXXX/XX, 22. A. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. U. XXX/XX, H. XX. N. O. G., S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. U. XXX/XX, všetci žalovaní právne zastúpení: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom AK Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 42 239 290, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv o výstavbe s prísl.,, takto rozhodol: 8C/4/2018

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 8C/4/2018

1. Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd určil, že žalovaným, ako vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na G. V. F. U. XX E. H., nevzniklo právo odstúpiť dňa 11.9.2017 od uzatvorených zmlúv, a to Zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.2018, ktorú so žalobcami v 1.a 2. rade uzatvoril právny predchodca žalovaných (Mesto Poprad) a od Zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.2018, ktorú so žalobcom v 3.rade uzatvoril právny predchodca žalovaných (rovnako Mesto Poprad), a aby súd určil, že tieto zmluvy sú platné. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 20.4.1998 uzatvorili s právnym predchodcom žalovaných, Mestom Poprad uvedené zmluvy. Jednalo sa u výstavbu bytov (vstavbu) v podkroví existujúceho bytového domu a tak vlastníctvo k bytom alebo príslušného nebytovému priestoru sa nadobudlo na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Zmluvy boli riadne uzatvorené v súlade s vtedy platným právom, boli podané návrhy na vklad predmetných zmlúv do katastra nehnuteľností, a vklady vlastníctva k priestorom na ktorých mala byť realizovaná výstavba bytov boli na základe predmetných zmlúv riadne povolené vtedajšou Správou katastra v Poprade dňa 27.4.1998 pod číslami V - 1145/98 a V - 1146/98 ). Na základe toho sa stali žalobcovia aj ako budúci stavebníci vlastníkmi aj spoluvlastníckeho podielu vo výške 35307/141979 na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Neskorší vlastníci bytov a nebytových priestorov, na ktorých postupne Mesto Poprad previedlo byty počas územného a stavebného konania príslušným zákonným spôsobom, dali súhlas s výstavbou bytov a na svojej schôdzi spoločenstva vlastníkov dňa 20.5.2005 s výstavbou a riadnym spôsobom predpokladaným zákonom súhlasili, schválili výstavbu a na znak súhlasu so zmluvami a výstavbou podpísali ešte aj ďalšie samostatné súhlasy v čase, keď už na základe návrhu žalobcov konal vo veci povolenia stavby v rámci vydania územného a stavebného rozhodnutia stavebný úrad. Následné prvotné územné konanie bolo brzdené jediným vlastníkom v predmetnej nehnuteľnosti (A. D.), ktorý bol na schôdzi vlastníkov prehlasovaný, a ktorý podal odvolanie proti vydanému územnému rozhodnutiu stavebného úradu na stavbu predmetných bytov, a tiež aj návrh na Okresný súd Poprad (na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov, ktorým bol prehlasovaný – vo veci nebolo meritórne rozhodnuté ) a následne aj na Krajský súd v Prešove, tam na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - odvolacieho orgánu, ktorý zamietol jeho odvolanie voči prvostupňovému územnému rozhodnutiu stavebného úradu. Počas tejto doby bolo územné konanie, resp. tiež stavebné konanie prerušené. Po rozhodnutí súdov bolo pokračované v konaní stavebným úradom, pričom v poslednom roku konania staveného úradu o vydaní stavebného povolenia, začali náhle niektorí vlastníci klásť rôzne prekážky, robiť prieky a obštrukcie najmä v prebiehajúcom stavebnom konaní s tým, aby zabránili vydaniu stavebného povolenia a zabránili výstavbe podkrovných bytov podľa zmlúv. V záverečnej fáze stavebného konania a v záverečnej fáze prípravy stavby najprv niektorí vlastníci organizovaní p. A. D. a p. O. (ani nie polovica oprávnených vlastníkov) tak najprv žalobcom, i stavebnému úradu oznámili listom z 3.3.2017, že keďže nedošlo stále od uzavretia zmlúv o výstavbe podkrovných bytov k ich samotnej výstavbe, tak došlo zo zákona podľa § 518 Občianskeho zákonníka k zrušeniu predmetných zmlúv. Pritom dobre vedeli, že zákonom vyžadované stavebné konanie ako nevyhnutný predpoklad stavby prebieha na stavebnom úrade nepretržite už od roku 2005. Na tento list, ktorý bol vlastne ničotným právnym aktom, lebo ho nepodpísala, a vôbec už nie overeným spôsobom, ani polovica vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda ani väčšina a vec nebola ani prerokovaná na schôdzi, zhromaždení vlastníkov a ani o nej nebolo rozhodované, žalobcovia odpovedali písomným podaním z 24.6.2017, kde vyvrátili uvádzané dôvody niektorých vlastníkov a účelový výklad rozporný so zákonom odmietli. Následne preto niektorí zo žalovaných zas vymysleli iný postup na zmarenie stavebného konania a na poškodenie práv žalobcov, a to taký, že podvodným spôsobom uviedli kataster nehnuteľnosti Poprad do omylu a akousi neformálnou žiadosťou o vymazanie spoluvlastníckych podielov žalobcov dosiahli vymazanie spoluvlastníckeho podielu žalobcov, a teda i vecné práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti uvedené dovtedy na LV č. XXXX pre k.ú. H., v časti C, vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu Poprad, zrejme dňa 6.9.2017, čím tak podľa žalobcov katastrálny odbor Okresného úradu Poprad nezákonne a utajeným spôsobom odňal vlastnícke, vecné práva žalobcov zapísané v katastri nehnuteľností. Potom podaním z 11.9.2017 niektorí vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na G. V. F. č. XX, podpísaní na predmetnom podaní adresovanom stavebníkom – žalobcom oznámili, resp. oznamovali aj podaniami cez stavebný úrad, že odstupujú od uzatvorených zmlúv - Zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu a Zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu.

Dôvodom odstúpenia od zmlúv má byť podľa podpísaných vlastníkov to, že podľa zmlúv bolo záväzkom žalobcov a ich povinnosťou začať s výstavbou podkrovných bytov a v rámci toho ale aj zabezpečiť rekonštrukciu strechy bytového domu na G. XX, kde sa ich výstavba mala realizovať. Pretože zmluvy boli uzatvorené už v roku 1998 a do dňa odstúpenia nedošlo ani k výstavbe podkrovných bytov a ani k zabezpečeniu rekonštrukcie strechy bytového domu podľa uzatvorených zmlúv, porušenie týchto záväzkov žalovaní, podpísaní na predmetnom podaní, považujú za podstatné porušenie zmlúv o výstavbe podkrovných bytov. Žalobcovia v tejto súvislosti v rámci právnej argumentácie poukázali na ustanovenie § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že to dovoľuje zákon alebo je to účastníkmi v zmluve dohodnuté. Odstúpením sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, pričom účastníci majú právo žiadať to , čo si vzájomne plnili. Poukázali tiež na článok X predmetných zmlúv o výstavbe podkrovného bytu, podľa ktorého každý z účastníkov zmluvy môže odstúpiť v prípade, ak druhý účastník podstatným spôsobom poruší ustanovenie zmluvy. Čo sa týka náležitostí samotného odstúpenia, ide o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú a na inštitút odstúpenia by sa tak mali vzťahovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho účinkov sa samozrejme bude vyžadovať náležité doručenie druhej zmluvnej strane (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka). Úkon ale nebol žalobcom riadne doručený, o jeho existencii sa dozvedeli, resp. len niektorí z nich len prostredníctvom stavebného úradu. Na splnenie povinností, ktoré uvádza odstúpenie, žalobcovia nikdy nikým ani neboli vyzvaní, ani im teda nikto nestanovil v takej výzve prípadne ďalšiu dodatočnú lehotu na plnenie. Nakoniec v zmluvách žiadne lehoty na plnenie ani neboli stanovené. Okrem toho, odstúpiť od zmluvy musia všetci jej účastníci, čo však dodržané nie je a ani takúto vôľu neprejavil orgán, či splnomocnenec, ktorý ich môže zastupovať v týchto záležitostiach. Odstúpenie od zmlúv nepodpísali všetci vlastníci, či spoluvlastníci bytov, preto rovnako nemôže byť právne účinné, je neplatným právnym úkonom. Právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote. Právo na odstúpenie, ak by aj naozaj vznikol dôvod ho aplikovať (žalobcovia ale existenciu dôvodu na odstúpenie popierajú) je totiž premlčané, premlčalo sa v lehote troch rokov. A keďže žalobcovia tri roky po uzavretí zmlúv v podstate nekonali tak, ako v terajšom odstúpení uvádzajú žalovaní, právo na odstúpenie, ak by sa aj akceptoval teoreticky taký dôvod, sa premlčalo najneskôr 28.4.2001. Žalobcovia považujú odstúpenie od zmlúv ako zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu (súdnu) ochranu v zmysle článku 5 Civilného sporového poriadku. Ide o zjavné zneužitie práva, svojvoľné uplatňovanie práva. Ak žalovaní, ako účastníci zmlúv chceli, aby žalobcovia plnili povinnosť rekonštrukcie strechy skôr, nič im nebránilo, aby ich vyzvali na plnenie. Ale ak si žalovaní sami odsúhlasili rekonštrukciu strechy z vlastných prostriedkov, pričom žalobcov o tomto ani nevyrozumeli, k tomuto rozhodovaniu ani neprizvali ako spoluvlastníkov bytových a nebytových priestorov a zmarili tak sami splnenie povinnosti, ktoré by nastalo po ukončení stavebného konania, resp. žalobcovia mohli strechu navrhnúť tak, aby nebolo nutné ju už demontovať pri výstavbe bytov a rekonštrukciu uhradiť dopredu. Nič také ale žalovaní nespravili a obišli žalobcov a zmarili im čiastočne plniť záväzok zo zmlúv. Na základe novácie sa im ponúkalo refundovať náklady vynaložené na strechu, no bolo to odmietnuté.. Strecha v zmysle zmluvy mala pritom byť rekonštruovaná práve v rámci výstavby podkrovných bytov, pričom žalobcovia v zmysle zmlúv podali ešte dňa 21.6.2005 žiadosť o územné a stavebné povolenie, a do podania žaloby o tejto ich žiadosti koná nepretržite stavebný úrad. Ak sa časť žalovaných domáha, že zmluvy boli porušené podstatným spôsobom, lebo prešla od ich podpisu do ich realizácie dlhšia doba, počas ktorej sa nekonalo plynule, tak žalobcovia majú za to, že sa vo veci naplnenia zmlúv konalo z ich strany plynule a akési, z pohľadu žalovaných, vzniknuvšie sklzy neboli zavinené žalobcami, ale samotnými žalovanými, resp. niektorými z nich, a potom, čo záväzok pôvodného vlastníka bytového domu - Mesta Poprad, prešiel na nich ako na nových vlastníkov, či spoluvlastníkov predmetného bytového domu (SVB), celý čas od roku 2005 neposkytovali súčinnosť a robili naprotiveň neustálym podávaním pripomienok, námietok v konaní v územnom konaní, opravných prostriedkov v územnom konaní, a tiež v stavebnom konaní a podaním viacero súdnych návrhov (v čom sa mimoriadne angažoval, vraj na základe poverenia niektorých vlastníkov, práve A. D.), ktoré dlhodobo blokovali naplnenie zmlúv a mali následok viacero prerušení správneho konania. Žalobcovia postupovali

podľa zmlúv, bez akýchkoľvek nimi zavinených prieťahov a vždy prejavovali či písomne, či konkludentne záujem v zmluvách pokračovať. Aj konanie správneho orgánu zapríčinilo istý sklz. Žalovaní, resp. ich časť tak všemožne bránia naplneniu predmetných zmlúv, rôznymi formami a úskokmi bránia splneniu povinností z nich vyplývajúcich, čím teda porušujú v zmluvách pre nich stanovené povinnosti. Porušením týchto povinností vznikla žalobcom samozrejme škoda, a táto sa ďalej zvyšuje konaním časti žalovaných v rozpore so zmluvami. Porušili tak týmto úkonom aj všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Žalobcovia poukázali aj na ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobcovia v žalobe konštatovali, že majú za to, že predmetné zmluvy sú platné, uzatvorené v súlade s vtedy platným právom. Nakoniec to potvrdili svojím právnym úkonom (odstúpením) aj žalovaní, resp. časť z nich, lebo odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy. Práva žalobcov, ako stavebníkov, vyplývajúce zo zmlúv o výstavbe, ktoré sú zároveň aj vecnými právami a od počiatku boli riadne zapísané na príslušnom LV v časti ťarchy a majú za následok obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov bytov, pričom prechádzajú na právnych nástupcov vlastníkov týchto nehnuteľností. Preto záväzok pôvodného vlastníka bytového domu - Mesta Poprad, prešiel aj na nových vlastníkov, či spoluvlastníkov predmetného bytového domu. Ako zazmluvnení budúci noví vlastníci, žalobcovia mali v bytovom dome podľa predpokladanej zastavanej výmery bytmi vyhradené na základe vkladu predmetných zmlúv aj spoluvlastnícke podiely, ako už je uvedené, takže reálne boli aj spoluvlastníkmi bytového domu a mali byť aj členmi spoločenstva vlastníkov. Poukázali aj na to, že platnosť zmlúv o výstavbe podkrovných bytov, ako i zákonnosť postupu a rozhodnutia stavebného úradu už preskúmaval aj Krajský súd v Prešove, ktorý potvrdil vo svojom rozsudku sp. zn. 3S/1/2006, že zmluvy o výstavbe sú platné, v súlade s vtedy platným právom a postupuje sa preto v stavebnom konaní v súlade so zákonom. Okresný súd Poprad tiež preskúmaval aj v iných konaniach totožné zmluvy o výstavbe podkrovných bytov Mesta Poprad s inými stavebníkmi z daného obdobia a tiež s tým, že vyslovil ich platnosť. Stavebný úrad ale vyžaduje ako predpoklad vydania svojho rozhodnutia v stavebnom konaní, aby súd rozhodol o tom, čo je predmetom petitu žalobcami podanej žaloby ( a preto konanie opätovne prerušil a odkázal o práve rozhodnúť súdom ). Týmto žalobcovia preukazujú aj dôvod podania žaloby a naliehavý právny záujem na vydaní želaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem žalobcovia preukazovali tým, keďže boli porušené ich práva a zákon, aj samotným znením čl. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“ ), podľa ktorého ochrana porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonností a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené. 2. V priebehu konania žalobcovia žiadali pripustiť zmeny žaloby tak, aby súd určil, že odstúpenia zo dňa 11.9.2017 od zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 a zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 sú neplatné, a že právo na výstavbu bytu č. XX a bytu č. XX v podkroví obytného domu súp. č. XX na Ul. G. E. H., na pozemku parc. č. 148 o zast. ploche 245 m2 a pozemku parc. č. 149 o zast. ploche 249 m2, k. ú. H. na základe Zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu uzatvorenej dňa 20.4.1998 a na základe Zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, tu je. Súd uznesením zo dňa 3.6.2022 pripustil takúto zmenu žalobného petitu. 3. Na súdnych pojednávaniach v tejto veci právny zástupca žalobcov , najprv na prvom dňa 31.5.2021 uviedol, že trvajú na podanej žalobe, ako aj na všetkých vyjadreniach, poukázal na listinné dôkazy, ktoré žalobcovia súdu predložili. Zdôraznil, že zo strany žalobcov nedošlo k žiadnemu, a už nie podstatnému porušeniu zmlúv o výstavbe, odstúpenie od týchto zmlúv žalobcom ani nebolo riadne doručené. Nejednalo sa o fixné zmluvy, neboli v nich určené žiadne lehoty na výstavby predmetných bytov. Z dôvodu opatrnosti, ako aj bolo uvedené v žalobe, vzniesol opätovne námietku premlčania, v odstúpení ako prvý deň, kedy sa malo začať s výstavbou, bol deň po uzavretí zmlúv, aspoň tak to tvrdia žalovaní a z tohto dôvodu trojročná premlčacia lehota uplynula 21.4.2001, v žalobe bol nesprávne uvedený dátum 28.4.2001. Tiež vyslovil, že ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p. a ohľadom naliehavého právneho záujmu, ten dostatočne vysvetlili v samotnej žalobe. Mal za to, že jedine takouto žalobou sa môže odstrániť spornosť veci a tou je, či vzniklo, alebo nevzniklo právo žalovaným odstúpiť

od uvedených zmlúv. Ohľadom stavebného konania aj samotný právny zástupca žalovaných poukázal, že tam ( v zmluvách ) neboli určené žiadne lehoty. Uvedené zmluvy o výstavbe podkrovných bytov boli zapísané v katastri v roku 1998, takže žalovaní vedeli o týchto zmluvách, keď sa prevádzalo z mesta vlastníctvo bytov na nich. Navrhol zaobstaranie katastrálneho spisu , z ktorého bude zrejmé, na základe čoho sa povolil výmaz vlastníckych práv žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam a prečo boli vymazané zmluvy o výstavbe podkrovných. bytov z tiarch na LV. Po tom, čo súd na základe požiadavky obdržal odpoveď katastrálneho úradu, podľa ktorej sa v katastri žiaden podklad pre vykonanie uvedenej zmeny ( výmazu práv žalovaných ) na LV XXX nenachádza, na pojednávaní dňa 14.1.2022 uviedol, že oznámenie od Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor je doslova zarážajúce, že kataster odpísal, že žiadosť o zápis zmeny (vlastníckych) podielov zo dňa 31.05.2017 pod č. Z2608/2017 - VZ 2255/2017 sa v archíve nenachádza. Nevie si predstaviť ako je možné, žeby sa v štátnej inštitúcii nenachádzali dokumenty v spise ako podklad pre vykonanie zmien na LV, čo zakladá dôvodné podozrenie z nejakých podvodných praktík a vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje vykonanie dôkazu vypočutím vedúcej katastra alebo iného štatutárneho zástupcu, poprípade príslušného zamestnanca, ktorý mal robiť tieto zmeny v danej veci, aby sa vyjadrili, prečo nemajú žiadosť o zápis zmeny a na základe čoho tú zmenu vykonali a prečo vkladové konanie bolo vymazané iba na základe nejakej už obsahom neznámej listiny, a to iba záznamom. 4. Žalobca v 1. rade A. B. C. pri svojom výsluchu sám i v odpovediach na otázky právneho zástupcu a žalovanej strany uviedol, že trvá na podanej žalobe a po pripustení zmeny petitu tak, ako bola navrhnutá na pojednávaní dňa 4.5.2022 právnym zástupcom žalobcov. Ohľadom odstúpenia od zmlúv má veľmi málo informácií, žalobcovia neboli prizvaní k ničomu ohľadom bytovky, neboli volaní či vyzvaní k účasti ani na schôdze, ani na jednu, ani na nič. Rovnako nemali vedomosť o rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v čase, keď bolo pozastavené, prerušené stavebné konanie. Mali naďalej záujem stavbu realizovať, aj keď asi už v tejto dobe nie vlastnými silami, projektová dokumentácia bola a je vypracovaná, tú dali vyhotoviť v čase po podpise zmlúv a bol podaný návrh na vydanie stavebného povolenia, stavebné konanie trvá. Už si nepamätá, kto a kedy návrh podal. Predmetom zmlúv boli výstavby podkrovného bytu, s jediným vlastníkom Mesto Poprad v tej dobe, malo ísť o dva byty, ktoré sa mali vystavať za účelom, aby boli v jeho osobnom vlastníctve a jeho brata. V tom čase bolo výlučným vlastníkom celej bytovky ( stavby ) Mesto Poprad. Mali povinnosť vyplatenia podielov na spoločných priestorov, v projektovej dokumentácii bola aj rekonštrukcia strechy. S takýmto postupom väčšina vtedajších nájomníkov neskôr aj súhlasila. Všetky podrobnosti si po tej dobe už nepamätá. Nespomína si, koľkokrát sa zúčastnil sám rokovaní s vlastníkmi bytov ohľadom výstavby. Zo začiatku boli aktívni, no potom sa s pánom D. dostali do rozporu a začali (vlastníci ) všetko rozporovať. Svoje práva zo zmluvy o výstavbe bytu nepreviedol na nejaké iné osoby a nemá vedomosť, že by nejaké iné osoby žiadali súhlas ohľadom výstavby podkrovných bytov. Nevie o tom, žeby o taký súhlas žiadal pán G., také meno už počul, ale jeho osobne neoslovil. Výstavbu bytov od roku 2009 do apríla 2016 nijako neriešil, stále totiž nemajú vydané stavebné povolenie na to, aby to mohli riešiť ďalej, preto ani vo veci vtedy nekonal. Nemal ani vedomosť, žeby prebiehala rekonštrukcia strechy a fasády predmetnej bytovky, dozvedel sa to iba asi pred rokom, v r. 2020-2021. Nevie presne, prečo sa stavebné povolenie žiadalo až v roku 2005, ťahalo sa to, boli tam nejaké rozpory. Zmluvu ( povinnosti z nej ) by splnili, ak by sa stavba realizovala, no doteraz stavbu nemohli realizovať. 5. Žalobca v 3. rade F. C. vo svojom výsluchu uviedol, samostatne a či na otázky žalovanej strany, že trvá na podanej žalobe. Žalobcovia neodstúpili od zmluvy, no akurát sa to celé predĺžilo, p. D. napadol zmluvu asi v r. 2005, nie ich ako stavebníkov, ale stavebný úrad dal na súd, žalobcovia neboli prizvaní ako účastníci, nevedeli preto ani, kedy spor skončil, čakali na výsledok, neboli o tom nikým informovaní, výsledok sporu im nikto neoznámil, nedoručil. Nebolo im doručené riadne odstúpenie od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 1998 s MsÚ Poprad, jemu samému ale doručené bolo. Všetky povinnosti zmluvných strán sú napísané v zmluve, ktoré z toho vyplývajú. Povinnosťou stavebníka pri realizovaní stavby bola rekonštrukcia strechy. Výstavbu podkrovných. bytov od 5/1998 do 5/2005 riešili spôsobom ako bežné veci ohľadom stavby. Pracovalo sa na stavebnom povolení. Žiadosť bola podaná až po siedmich rokoch a na výstavbu dvoch bytov, stále sa jednalo o dva byty, ako uvádza aj projektová dokumentácia, pre neho a brata, a preto, lebo prebiehal súdny spor pána D. so stavebným úradom. Nebol účastníkom súdneho konania, ani jeho brat, a ani jeho žena. Rokovania ohľadom výstavby podkrovných bytov ani fasády ,či rekonštrukcie strechy sa nezúčastnil, žalovaní ich ani raz neprizvali, ani pri rekonštrukcii strechy ani fasády, pritom vedeli, že je tam zmluva s nimi. On nevyvíjal ohľadom schôdzí špeciálnu aktivitu, nie je to jeho povinnosť, nevie, či to robili ostatní vlastníci, či boli pozývaní,

čo vie, organizoval to pán J. alebo O.. Ako žalobcovia mali predsa podiel na bytovke, mali byť preto účastní zrejme aj v spoločenstve vlastníkov bytov, už keď žalovaní kupovali byty, vedeli, že sú tam tie zmluvy o výstavbe podkrovných bytov. Nepreviedol žiadnym spôsobom práva zo zmluvy o výstavbe podkrovného bytu na iné osoby a nevie, žeby sa o výstavbu podkrovných bytov uchádzali iné osoby. Na stav stavebného konania sa informoval až po niekoľkých rokoch, keď zistil, ako dopadol súd, teda že v ich prospech. O rekonštrukcii strechy a fasády vedel, lebo to videl, je predsa z Popradu, ale nikto ho nekontaktoval, takže oficiálne o tom nevedel. Špeciálne kvôli tomu vlastníkov bytov nekontaktoval, ale už nevie presne, kedy to bolo, ale bol niekedy asi v roku 2017, bol za pánom O. a ten mu povedal, že sa nemá s ním o čom baviť. Doposiaľ neprebehla výstavba podkrovných bytov, lebo stále je vo veci nejaký súdny spor, pozastavené stavebné konanie. Nevie, ako sa dá tak pokračovať v stavbe. Tri krát bolo pozastavené - prerušené stavebné konanie Zdržiavalo sa to sprvu kvôli pani E. a pani H., ktoré chodili na MsÚ, robili najväčšie problémy, potom prišiel na radu pán D.. A ak v projekte nemá okno p. O., tak k tomu treba zavolať architekta. Nevidí problém v tom, že stavebné konanie bolo začaté až po siedmich rokoch. 6. Pôvodný žalovaný v 11.rade vo vyjadrení k žalobe z 24.8.2018 (č. l. 86) uviedol, že s ňou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že prebieha súvisle stavebné konanie ohľadne výstavby podkrovných bytov. Návrh na začatie stavebného konania bol žalobcami podaný až v roku 2005, teda viac ako 7 rokov od podpisu zmlúv o výstavbe bytov, pričom stavebné konanie bolo prerušené z dôvodu súdneho konania, vedeného Krajským súdom Prešov pod sp. zn. 3S/1/2006-62, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 12.11.2008. Napriek odpadnutiu prekážky, pre ktorú bolo stavebné konanie prerušené, v stavebnom konaní sa riadne nepokračovalo a ani zo strany stavebníka nebol v primeranom čase po skončení súdneho konania podaný podnet na pokračovanie stavebného konania. Až takmer po uplynutí 8 rokov, a to dňa 26.04.2016, podal stavebník žiadosť o pokračovanie v stavebnom konaní a dňa 12.01.2017 bolo mestom Poprad ako stavebným úradom vyvesené oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania ohľadne výstavby podkrovných bytov podľa uvedených zmlúv. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že podvodným spôsobom uviedli kataster do omylu a akousi neformálnou žalobou o vymazanie spoluvlastníckych podielov dosiahli vymazanie spoluvlastníckeho práva žalobcov na predmetnej nehnuteľnosti. Ako vyplýva z uzatvorených zmlúv o výstavbe, ich predmetom bolo podľa článku 1., bodu 1. zabezpečenie financovania prípravných a projektových prác a vlastná výstavba bytov č. 17 a 18 v podkroví obytného domu F. U. XX K. V. G. E. H.. Týmito zmluvami mohlo žalovaným vzniknúť' právo realizovať' výstavbu podkrovných bytov, ale uzatvorenie týchto zmlúv o výstavbe nemá za následok vznik vecného práva žalovaných, nakoľko žiadny podkrovný byt neexistuje a taktiež uvedené zmluvy nemali za následok ani vznik spoluvlastníctva k bytovému domu, či členstvo v spoločenstve vlastníkov bytov. Až v prípade riadneho zhotovenia bytu vzniká v prospech stavebníka vlastnícke právo k takémuto bytu, zároveň s tým vzniká stavebníkovi aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a členstvo v spoločenstve vlastníkov bytov. Udaj o Zmluve o výstavbe podkrovného bytu nie je zapísaný v časti C listu vlastníctva (ťarchy), ale v časti LV „Iné údaje". Na základe riadne podanej žiadosti, kataster v súlade so zákonom vykonal zmenu zápisu na LV, nakoľko žalobcovia nemajú žiadny spoluvlastnícky podiel k bytovému domu ani k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy žalovaný uviedol, že písomné odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručované žalovaným doporučenou poštovou zásielkou, pričom lng. B. C. a E. C., si predmetnú zásielku neprevzali v odbernej lehote a v zmysle ustanovení § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa uvedené zásielky považujú za doručené dňom ich vrátenia odosielateľovi, t j. dňa 03.10.2017. F. C. si odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 13.09.2017. Žalovaní ako vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XX K. V. G., XXX XX H. postupujú pri spravovaní záležitosti týkajúcich sa bytového domu v zmysle zákona č.182/1992 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a rozhodujú o nich na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 0 odstúpení od zmlúv o výstavbe podkrovných bytov bolo rozhodnuté zákonom stanoveným spôsobom na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XX K. V. G., XXX XX H., pričom o tom rozhodla kvalifikovaná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Následne písomné odstúpenie od zmluvy bolo podpísané kvalifikovanou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo je v súlade so zákonom a písomné odstúpenie od zmlúv. je teda právne účinné ako prejav vôle všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zaväzuje všetkých vlastníkov v bytovom dome. Žalovaný poukázal na to, že dňa 18.01.2018 bola vlastníkmi bytov a nebytových priestorov podaná na Okresný súd Poprad proti žalobcom v tomto konaní žaloba, ktorá je vedená pod sp. zn. 9C/4/2018. V spojení s návrhom na zmenu žaloby z 21.08.2018 sa v konaní vedenom pod. sp. zn. 9C/4/2018 vlastníci

bytov domáhajú určenia že u žalovaných (žalobcov v tomto konaní nie je právo na výstavbu podkrovných bytov podľa uzatvorených zmlúv o výstavbe podkrovných bytov. 7. K tomuto vyjadreniu sa pripojili aj ostatní žalovaní zastúpení tým istým právnym zástupcom, resp. toto vyjadrenie právny zástupca po prevzatí zastupovania ďalších žalovaných písomne v totožnej forme a obsahu zopakoval (č. l. 89). 8. K žalobe sa vyjadrila písomne (č. l. 133 - 134 )aj A. E. H., dcéra žalovaných v 9/ rade ,manželov Beňovcov s tým, že zmluva o výstavbe podkrovných bytov je od začiatku absolútne neplatná, vlastníci bytov boli uvedení do omylu, lebo im bolo povedané, že zmluva je nevypovedateľná, lebo bola tri roky držaná žalobcami v tajnosti. Keď jej rodičia nadobudli byt kúpou od mesta, nebola v zmluve či na predmete zmluvy žiadna ťarcha a ani vecné bremeno, za byt zaplatili a prispievali do fondu, čo žalobcovia nerobili, čo už je samotný dôvod na vypovedanie zmluvy. O odstúpení od zmluvy bolo riadne rozhodnuté vlastníkmi na schôdzi. Vlastníci si v súčasnosti už neželajú výstavbu podkrovných bytov, treba ich rešpektovať, ani Mesto Poprad a ani žalobcovia nemajú právo vstupovať do vlastníckych vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Lehotu žalobcovia mali stanovenú zákonom a to § 67 ods. 1 Stavebného zákona. Pripojila k vyjadreniu aj zmluvu o kúpe bytu jej rodičmi od mesta Poprad z 30.11.1998 (č.l.135-138 ). 9. Vyjadrenie k žalobe v totožnom znení ako A. H. pripojila písomne dňa 10.12.2018 aj A. I. D., ďalšia dcéra žalovaných 9), obe teda ako dedičky po nebohom A. E. D., podobne v ďalšom vyjadrení z 27.3.2020 (na č. l. 253) pričom uviedla, že byt predali. 10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, poukázal na všetky ich doterajšie vyjadrenia a žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že žalovaným nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy o výstavbe a tieto zmluvy sú platné. Podľa petitu sa žalobcovia domáhajú určenia platnosti zmlúv o výstavbe, teda v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. a podľa novej právnej úpravy je možné takúto žalobu podať, teda žalobu o určenie platnosti právneho úkonu, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. V samotnej žalobe nie je zmienka o tom, na aký osobitný predpis sa žalobcovia odvolávajú a mal za to, že taký osobitný predpis nie je, ktorý by umožňoval žalobcom podať takúto žalobu. Z toho dôvodu mal za to, že nie sú splnené procesné podmienky na to, aby súd vôbec pristúpil k dokazovaniu v tejto veci, pretože nie sú splnené podmienky na vedenie takejto žaloby. Taktiež mal za to, že nie je splnená ani podmienka naliehavého právneho záujmu, ak by mal súd za to, že ide o žalobu podľa písm. c) § 137 C.s.p. Vzhľadom na to, ako je postavená žaloba a žalobný petit, majú žalovaní za to, že touto žalobou nedôjde k odstráneniu spornosti práv medzi sporovými stranami, a preto nie je splnená ani podmienka naliehavého právneho záujmu. K samotným dôvodom žaloby uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že ide o súvislé stavebné konanie. Zmluvy o stavbe bytov boli uzatvorené v r. 1998 a až v roku. 2005 mali podať žalobcovia podanie na stavebný úrad. Tam začaté územné konanie bolo prerušené z dôvodu správnej žaloby, avšak podmienka prerušenia konania skončila v r. 2008, kedy bolo toto súdne konanie právoplatne skončené a od tohto obdobia žalobcovia neboli aktívni, až v roku 2016 podali podnet na stavebné konanie ( pokračovať v ňom ). Poukázal na to, že zmluva o výstavbe bytov bola uzatváraná medzi žalobcami a Mestom Poprad. Súčasní žalovaní o tejto zmluve nemali ani žiadnu vedomosť. V r. 2005, pokiaľ bolo nejaké hlasovanie vtedajších vlastníkov bytov o výstavbe podkrovných bytov, tak z podkladov, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že súhlas vlastníkov bol daný iným subjektom, ako sú žalobcovia. Konkrétne sa jednalo o N. G. a D. N., ktorým ho mali dať pôvodní vlastníci bytov. V roku 2009 bolo nutné vzhľadom na havarijný stav vykonať rekonštrukciu, išlo o výstavbu novej strechy, ktorú financovali vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia sa v tom čase o to absolútne nezaujímali. O zmluvách o výstavbe bytov sa žalovaní prvýkrát mohli oboznámiť aj s ich obsahom až v priebehu rokov 2017, kedy bolo obnovené stavebné konanie a kedy nahliadnutím do správneho spisu si zadovážili kópie týchto zmlúv. Takéto zmluvy o výstavbe bytov sa vždy uzatvárajú odplatne. Bolo tomu tak aj v prípade žalobcov, pretože títo sa zaviazali v tejto zmluve zabezpečiť rekonštrukciu, alebo výstavbu novej strechy na bytovom dome. K tomu však zo strany žalobcov nedošlo a preto má za to, že predmetná zmluva v zmysle § 518 Občianskeho zákonníka zanikla, pretože žalovaní si zabezpečili opravu strechy na svoje vlastné náklady a na plnenie takejto zmluvy nie je žiadny hospodársky záujem a to aj vzhľadom na uplynutý čas, ktorý prešiel od uzavretia zmluvy doteraz. Uvedené právo nie je premlčané. Vzhľadom na uplynutý čas žalovaní majú za to, že právo na výstavbu podkrovných. bytov žalobcov podlieha premlčaniu a toto právo je premlčané. Poukázal aj na to, že tie dôvody, pre ktoré malo zaniknúť právo, sú predmetom

konania na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/4/2018 a podporuje to žalovaných argument, že je dôvodné zamietnutie, nakoľko nemôžu odstrániť spornosť daných nárokov. Zo zmluvy o stavbe bytu nevzniká podľa neho žiadne vlastnícke právo. Bol to logický postup katastra, aby žalobcov z LV vymazali. Išlo len o hypotetické podiely, ktoré boli omylom zapísané. 11. Na pojednávaní, po tom, čo súd oboznámil oznámenie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru o výmaze práv žalobcov zo zmluvy, právny zástupca žalovaných uviedol tiež, že stále trvá na ich stanovisku k podanej žalobe. Opätovne uviedol, že zo strany žalobcov sa nejedná v žalobe o vhodný prostriedok ochrany procesných práv. Má zato, že takisto nie je preukázaný naliehavý právny záujem na tejto žalobe a preto ju má súd zamietnuť už pred dokazovaním. V plnom rozsahu poukázal zas na jeho prednes zo dňa 31.05.2021. Vyjadril sa k údajnému problému z katastra tak, že to, že sa stratila listina nie je záležitosť žalovaných. Ak súd bude konať a žalobu nezamietne, tak navrhol vypočuť žalovaného 1) a potom zvyšných žalovaných. Predložil súdu komunikáciu z roku 2009 medzi mestom Poprad a SVB, podmienky vlastníkov bytov na ktorom sú podpísaní pán G. a pani N., ktorí rokovali s vlastníkmi a vystupovali ako vedúci skutočných vlastníkov bytov, toto sa ale nerealizovalo a predložil podanie správcu domu pánovi O. C. a prehlásenie A. B. C. a F. C. zo dňa 12.07.2005. Má zato, že námietka právneho zástupcov žalobcov ohľadu istého pochybenia údajného Okresného úradu, katastrálneho odboru nie je relevantná pre toto konanie, predložil súdu oznámenie, ktoré mu kataster doručil, datované dňom 17.07.2017 a v zmysle ktorého bola žiadosť o zápis zmeny spoluvlastníckych podielov zo dňa 31.05.2017 zapísaná dňa 17.07.2017 v k.ú. H. na LV XXXX pod číslom zmeny 2255/17 a predložil tiež žiadosť žalovaných zo dňa 31.05.2017 na zápis tejto zmeny. Všetky listinné dôkazy, krátkou cestou doručí aj protistrane. Na ďalšom pojednávaní navrhol predvolať ako svedka pána N. G. a tiež pripojiť spis tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C/4/2018. 12. Žalovaný 1. rade vo svojom výsluchu sám ako i na otázky právnych zástupcov strán uviedol, že zmluvy 27.4.1998 o výstavbe namieta, že mohli sa uzatvoriť, už keď Mesto Poprad previedlo byty uvedeným nájomníkom 3 týždne po tom, vidí v tom určitú neserióznosť. Mesto uzavrelo zjavne nevýhodné zmluvy. Chce dať veľký dôraz na to, že stavebníci za 25 rokov priviedli svojou nekomunikáciou občanov k tomu, že pokiaľ mali určitý záujem o stavbu podkrovných bytov, momentálne sú všetci jednomyseľne proti výstavbe, stavebníci sa svojím amaterizmom, nezáujmom, dopracovali k tomuto. Mohli byť vlastníkmi, žalovaní 13.7.1998 dostali z Prešova rozhodnutie, mohli tak potom byť v spoločenstve vlastníkov bytov, nejavili záujem, museli by platiť určité finančné prostriedky. Spoločenstvo vlastníkov bytov bolo 14.5.2004 zaregistrované prešovským krajským úradom. Nejavili záujem, neprišli za nikým. Dňa 21.6.2005 podali žalobcovia žiadosť o vydanie stavebného povolenia, 7 rokov mali ako stavebníci na to, aby realizovali stavbu, vtedy by spoluvlastníci nepovedali ani slovo, mohli to dávno využívať. 12.7.2005 bolo prehlásenie C., čo všetko urobia. Dňa 17.12.2005 oni sa odvolávajú, že majú podpisy, p. G. a p. N., D. uvádza, že stavebníci podvodne nastrčili p. G. a p. N.. Oprava strechy začala 26.2.2009, predloží listinu, kde sa uvádza, že stavebníci nechcú peniaze, postavia novú strechu. V roku 2009 sa strecha prevalila, Uviedol tiež, že keď v roku 2009 chceli rekonštruovať strechu, oni žalobcov neoslovili, ale urobil to MsÚ, a má potvrdenie z Mesta Poprad, kde Mesto žalovaným dáva jednoznačne právničkou stanovisko, že stavebníci nechcú stavať, a žalovaní si to majú urobiť na vlastné náklady, že boli vyzvaní C., dňa 07.04.2009, ich dr. D. vyzvala, aby si prišli zrealizovať strechu. Úver na strechu žalovaní splácali v rokoch 2010-2020, ale iné úvery ešte splácajú. Žalovaných to stálo 60.000,- €. Preveril si na MsÚ, že spis sa stratil. 12.1. 2017 sa zapojil do akcie aj on. Videl oznámenie, že nejaká stavebná skupina chce nadstaviť stavbu. Podali odvolanie, bol potom asi 12x na MsÚ, kde pani G. povedala, že stavebníci nemajú so žalovanými zmluvu, tá je so G. a N.. Podali námietky proti tomu, že oni dali zahájenie stavebného konania. 30.1.2017 bola schôdza, stavbyvedúci dospeli k tomu, že keby sa opravili okná, prerobilo sa, 16. boli proti tomu. Zo 16 pôvodných vlastníkov je už tam len 6 starých. Dňa 3.3.2017 žalovaní dali návrh na zrušenie zmluvy, pretože podľa nich žalobcovia podstatným spôsobom porušili zmluvu, jednalo sa o strechu. Až v roku 2017 odstúpili od zmluvy preto, lebo C. znovu vyvesili, že žiadajú o stavebné povolenie Rozhodnutie o prerušení stavebného konania je z 13.3.2017, žalovaní majú aj správu E-bytu, že vodovodná prípojka je nedostatočná, aby bolo možné postaviť vírivky, ako žalobcovia plánujú. Dňa 2.5.2017 je odstúpenie od zmluvy, za podstatné porušenie zmluvy považovali jednak strechu, ktorú im chceli zbúrať, a v roku 2009 predsa dali novú strechu za 60.000,- € cca, stavebníci - žalobcovia by ju chceli vymeniť za nejaký plech. Nesplnili ani jeden zo 4. bodov, ktoré tam dali, výmena spodnej kanalizácie s osadením klapiek, vymaľovanie vchodov, výmena vchodových dverí, vyspravovanie a vymaľovanie fasády obytného domu, všetko je už urobené za 20.000,- €. Tretí bod, za 23 rokov sa

nespojili s nájomníkmi bytov. Za ďalšie zavádzanie, majú zmluvu na 2 byty a plány na 4 byty, už je to podvodným spôsobom. Parkoviská chcú 2, ale keď majú 4 byty, musia mať 4 parkovacie miesta. Žalobcovia jednoznačne deklarovali ich šéfovi, p. O., že nebudú stavať, povedali mu, že kúpili nejaké priestory za Výkrikom a že tie byty tak stavať nebudú a volali ho na pivo. Jeho právny zástupca dal žiadosť na kataster, kde namietali práva žalobcov, prišlo k tomu, že kde zobrali svoj podiel. Namietali veľkosť podielov. A dňa 11.9. odstúpili od zmluvy, a stavebníci napísali žalobu. Odbor výstavby 3x prerušil stavebné konanie, teda spochybnil zmluvu, keby bola taká čistá, prečo by to robil. Kataster spochybnil svoje rozhodnutie, odobral cca 35.000,- € z podielov, spoločenstvo vlastníkov bytov nemá so stavebníkmi, žalobcami, žiadnu relevantnú zmluvu. Ak Mesto Poprad chce, nech im vyčlení iný pozemok za takú istú smiešnu sumu. Žalobcovia asi čakajú, že všetci umrú. V r. 1998 nebolo podkrovie, boli len byty a na nich strecha, tá bola roku 2009 strhnutá a do podkrovia boli urobené nové zvody. Voľný priestor tam bol, ale nebol im zapísaný v katastri, kataster to dal C.. Nebolo nikdy zapísané. A kataster im to potom zobral na základe zdravého rozumu a nie podvodov. Ohľadom straty spisu katastrom uviedol, že to, žeby výmaz niekto zmanipuloval, je to nehorázne tvrdenie žaloby. Im sa stalo, že z mestského úradu dňa 09.08.2016 stratil celý spis a musela sa robiť rekonštrukcia. Čo robili žalobcovia od mája, keď teraz sa chcú obrátiť na kataster. K tým katastrálnym veciam, to nikdy nebolo zapísané v katastri, bolo to zapísané ceruzkou. Takže netrebalo nič vymazávať. Oni len za strechu doplatili úver v októbri minulý roku, ale budú ešte minimálne 5 rokov splácať fasádu. Poukázal na nákres z firmy, podľa ktorého ani on a ani pani O. nemajú zakreslenú jednu izbu. H. G. N. žalovaným povedal, že on zobral túto zákazku od C., pretože jeho sekretárka bola D. N., ktorá chodila vtedy s jedným z C., s M., bola jeho sekretárka a preto prišli spolu. Určite tam bolo prepojenie. G. si dal urobiť stavebný prieskum, prišiel statik, vykopali 2 m jamu, oni našli presne miesto kde, statik do nej vošiel, pozreli si všetky komíny, pivnice, strechu, napojenie vody. Statik neodporučil nadstavbu z dôvodu nestabilného podložia. Preto pán G., ktorý chcel jeden z tých bytov pre svoju dcéru, tým pádom, keď sa dozvedel, že podložie nestabilné, nechcel vystaviť dcéru riziku, tak odstúpil od výstavby. Prečo majú oni stále vodu v pivnici? Uviedol, že prešiel bytovku ( spravil obhliadku), kde zistil, že jeho otec I. J. pred 20. rokmi dal urobiť 45 cm betónový plechový val, aby odhradil ich pivnicu, ktorá je rožná od hlavnej cesty. To isté si dal urobiť aj pán O.. Tretí sused si nedal ohradiť, ale si zvýšil celu podlahu o 12 cm. Ďalšia suseda C. sa k tomu osobne vyjadrí. Čiže, keď je veľká búrka vyteká im aj zo sifónu. Nedalo mu to pokoj, prečo ich vytápa. Vedľajší dom mal tiež žiadosť na nadstavbu, ale zistili, že im v pivnici mokvá. Tak si povedali, že 4. poschodie si nedajú. Urobili tak, že vo vchode 60 až 70 majú všetky pivnice vyvýšené aj chodbu. Celý tento dom, aj dom žalovaných je postavený na bahennej pôde. Vo vchode 68 sa nachádza v pivnici tohto domu veľká jama, kde je čerpadlo, ktorá pravidelne odsaje vodu, keď sa naplní. Po zistení týchto skutočností si musia všetci zainteresovaní položiť otázku, že ak sa stavba nenávratne poškodí alebo niečo horšie, kto si to zoberie na zodpovednosť, preto sú na súde. Na otázku právneho zástupcu žalobcov adresovanému žalovanému ), či on osobne videl v katastrálnom spise nejaké poznámky ( podiely ), ktoré boli napísané ceruzkou uviedol, že on aj ostatní tam prítomní to videli, tie podiely žalobcov ( ktoré sa vymazali záznamom ) neboli zapísané perom, ale len ceruzkou. Od roku 1998 C. nikto nevidel, rovnako pristupujú nezáujmom aj k súdnemu konaniu. Nie je pravdou , žeby odstúpenie od zmluvy nebolo uvedené v zmluvách, je to tam upravené, prečítal ju a má aj zato, že C. podstatným spôsobom porušili zmluvu. Znova poukázal na list pani I. D. zo dňa 07.04.2009 na ktorý oni nereagovali. Zo 16. nájomníkov sú všetci 16 proti, sú proti aj dvaja, ktorí si prenajímajú priestory, čiže 18 nájomníkov je proti. 13. Žalovaná v 7.rade vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka jej pohľadu ako vlastníka bytu, býva v byte predmetnej bytovky už 16 rokov, má byt pod strechou. Keď tento byt kupovala, bolo jej povedané, že mala sa realizovať nadstavba, ale tá realizovaná nebude. Bolo jej to povedané od bývalej vlastníčky, nakoľko neboli dodržané podmienky pri spisovaní zmluvy z roku 1998. Keď sa o to začala zaujímať, a keď kúpila ten byt bolo jej vysvetlené, že zmluva z 1998 roku sa nebude realizovať, pretože neboli dodržané podmienky za ktorých sa podpísala. Boli dohodnuté balkóny, fasáda a strecha a kanalizačné a vodovodné rozvody. Keďže už ten stav strechy bol v havarijnom stav , tak sa vlastníci na jednej schôdzi uzniesli, že si vezmú úver, vrchné byty už aj zatápalo a skutočne si na 10 rokov zobrali úver. Podľa toho ,čo bolo uvedené v tej zmluve z roku 1998, mala byť vlastne realizovaná strecha ako keby odplata zato, že sa odstúpia tie priestory na tú výstavbu. Čo sa týka skúseností z vedľajšej bytovky, keď sa tam prerábalo, tak boli vytápaní. Ona nechce ísť do toho, aby sa nezničili ich byty, strecha je nová. Myslí si, že za tých 16 rokov na schôdzu neprišli C. s nijakou dohodou ani návrhom, neprejavili záujem a že sa chcú s nami dohodnúť. Nepamätá si, či bolo v iných údajov na LV zapísané, že sú tam výstavby podkrovných bytov. Vie, že ak by žalobcovia urobili strechu, že si budú môcť urobiť tie podkrovné byty

pre seba. Strecha sa splácala 2009-2016. Žalobcovia podľa nej neboli na stretnutiach vlastníkov bytov, ale nie je si 100% istá. Nevie povedať, či sú dôkazy o tom, že žalobcovia boli pozývaní na schôdze. Na rokovaní o oznámení o odstúpení od zmlúv zo dňa 11.09.2017 ich vlastníkov bolo tam dosť, ale či všetci, to už nevie. 14. Žalovaná v 16.rade vo svojej výpovedi sa vyjadrila k vode v pivnici, majú tam vodu celé leto, celú jar a na schodisku do pivnice stojí voda, keď je von vlhko. Odstúpenie od zmluvy z roku 2017 podpísala ešte ako X.. Nevie uviesť, prečo od zmluvy odstúpili až v roku 2017. Za podstatné porušenie zmluvy považuje to, že keď kupovala byt, bol pekne urobený, bála sa, že sa to zas počas stavby zničí. Čo mali C. splniť, mali splniť a nestalo sa to tak, nesplnili si povinnosť. 15. Žalovaný v 22.rade vypovedal, že so žalobou nesúhlasí. Kupovali byt v auguste 2017 a v tom čase sa menila zmluva, kvôli podielom, ktoré boli dané na pravú mieru. Mali vedomosť o tejto starej zmluve, s tým, že dlhé roky stavebník nekoná, nejaví záujem, a nadstavba nebude. Pri kúpe sa obávali tejto nadstavby, preto tú zmluvu aj pozerali, aké je znenie. V tom čase, keď ju čítali, bola zastaralá a neplatná. Odplata za nadstavbu mala byť rekonštrukcia strechy a kopec ďalších vecí, ktoré dovtedy robené neboli. Zároveň to záverečné ustanovenie zmluvy hovorí, že môžu obe strany od zmluvy odstúpiť, ak bude porušená nejaká povinnosť. Presné znenie teraz nevie. Sú tam vlastne dve zmluvy, boli pôvodné zmluvy na dva byty, teraz sú tam 4 byty. Podľa jeho názoru, aj to, že keď má byť odplata za niečo (rekonštrukcia strechy) už je to zastaralé, neaktuálne po tých rokoch. Chcel by k tomu G., oni sa chceli ako noví vlastníci informovať, boli s ním a povedal, že kvôli technickým. problémom, ktoré na tej bytovke sú, nechce ísť do toho a ani by sa mu to ekonomicky neoplatilo. Tak pán C. od roku 2005 vedel o tých technických problémoch. Dokumentácia, ktorá bola teraz predložená na stavebné konanie, riešenie technických. problémov neobsahuje, hovorí len o strohej nadstavbe. Pán Šíp im hovoril o problémoch so statikou a iných. Potom oni boli za pánom G. ešte raz a on odmietol, že nechce prísť na súd a tak ho vyzvali nech napíše stanovisko a odvtedy sa zatajil. Byt má v bezpodielovom vlastníctve s manželkou od augusta 2017, 11.09.2017 už boli vlastníkmi. Na otázku žalobcu, že hoci tvrdí, že zmluva je neplatná, odstupuje od zmluvy uviedol, že ak by bola platná v tomto čase teraz, tak by sa snažili od nej odstúpiť. Oni s tou zmluvou nesúhlasia a hľadali by spôsob, ako od nej odstúpiť. Podľa neho porušením zmluvy bolo, že keď sú 2 zmluvy na dva byty a staviteľ príde so 4 bytmi. Bytovka je aj urobená a dobre vyzerá, tak on by sa mohol starať len o byty bez žiadnej starostlivosti a je tam problém s tou statikou, ktorý je naozaj vážny. Oznámenie o dostúpení od zmlúv zo dňa 11.09.2017 nepodpísali, v tom čase bývali v Bratislave, vidí sa mu teda ,že to nepodpisoval. Po nahliadnutí do tejto listiny zistil, že ju predsa len podpísal, jeho manželka ale nie, čo konštatoval po nahliadnutí do tejto listiny. 16. Žalovaný v 17.rade zas uviedol, že on kúpil byt pred 3,5 rokmi s kamarátom S. N. a nemali vtedy žiadnu vedomosť o tom, čo tu práve rieši súd. Daný byt zrekonštruovali v hodnote 40 tisíc €. Opravili si pivnicu, ktorá bola neustále podmočená a keď sa po čase dozvedali o týchto informáciách., tak na základe toho čo teraz vie, tak je pre nich neprípustné, aby sa tam niečo stavalo. Na základe výpovede jeho susedov, ktorí navštívili pána G., ktorého si objednali C., ktorý sa vyjadril , majú aj svedkov a ten sa vyjadril tak, že tá stavba je neprípustná. Oni ho boli tiež navštíviť tiež ako ich susedia a povedal im to isté, ale nepodpísal to. H. C. trvajú na tej stavbe, ale prečo nebol robený žiaden statický posudok, je to pre nich neprípustné. A zrazu, keď si urobili strechu, tak teraz to idú riešiť. Majú seriózny záujem a sú proti tomu, aby niečo také bolo. Ich byt je na najvyššom poschodí a v žiadnom prípade by nesúhlasil, aby sa nad ich bytom realizovala nadstavba. Ku dňu 09.11.2017 nebol vlastníkom bytu, ten odkúpil potom od pani D.. 17. Žalovaný v 9.rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou sú vlastníci bytu od júna 2016. Pri kúpe bytu zaznamenali, že je tam nejaká zmluva o výstavbe bytov. Prešli si to s realitnou kanceláriou pred kúpou. Bolo im povedané, že zmluva je od roku 1998 a že stavebníci sú nečinní a je to úplne bezpredmetné. Následne ešte pánom O. boli informovaní, že sa menila strecha na náklady vlastníkov, čiže ani toto žalobcovia neurobili. On osobne bol za pánom G. so stanoviskom, ktoré chceli od neho chceli podpísať, žiaľ nebol doma a následne odmietol podpísať, aj keď sa pred rokmi vyjadril, že nesmie sa tam stavať, že robil posudok. Zaráža ho, že niekto kto vlastní zmluvu o výstavbe z roku 1998 a hlási sa k spoločenstvu, tak sa pýtam, kde bol, keď trebalo opraviť strechu. Jeho byt je na najvyššom poschodí . On bol na každej schôdzi, čo je vlastníkom bytu, a nikdy ich tam nevidel. Oznámenie o odstúpení od zmlúv zo dňa 11.09.2017 on nepodpísal, ale je tam podpis jeho manželky.

18. Žalovaný v 21.rade vypovedal, že on kúpil byt v roku 2018, o žiadnej nadstavbe nevedel v tej dobe, až neskôr sa dovtípil, že sa niečo také rozpráva. On ako majiteľ je úplne hore v byte, bola by to pre neho komplikácia, keby sa tam robila nadstavba a práce, bojí sa, že by to bolo znehodnotenie jeho bytu. Čo sa týka základov, má tam pivnicu, ktorú opravovali, je stále vlhká permanentne, asi vlhké základy. On nesúhlasí, aby tam bola nadstavba ako majiteľ nehnuteľnosti, spôsobilo by mu to komplikácie. 19. Svedok N. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že si prečítal, čo je predmetom konania. Strany sporu nepozná, akurát pána C. registroval, pozná M. C., ktorý bol priateľom jeho ekonómky. Myslí si, že je to brat žalobcu, jedného z týchto C. pozná tak cez ich brata M.. Na to, či sa uchádzal o výstavbu bytu v predmetnom bytovom dome uviedol, že to bolo dávno, keďže brat žalobcov bol vo vzťahu s jeho ekonómkou a niekedy spolu aj niečo pracovne robili, tak sa ho pýtali, či by nešiel do nejakej nadstavby bytového domu v H.. Pýtala sa ho to D., jeho ekonómka s M. C., nepamätá sa, v ktorom roku, kedysi dávno. Bolo to určite viac ako pred 10 rokmi. Išlo o nadstavbu na bytovke, popozerali to, a že pôjdu do toho.. S jeho kolegom pánom D., boli spolumajitelia firmy, boli dotazovaní, či dokážu to spraviť, dali im podklady, čo k tomu treba. Spravili dve sondy základové, lebo to bolo podpivničené, zamoknuté, chceli zistiť, odkiaľ tečie voda, čo urobia pre bytovku - odkanalizujú pivnicu, suterén, fasádu urobia novú, sokel, vymaľujú schodište, stálo by to dosť veľa peňazí, to, čo by dali do výstavby, veľký zisk by nebol, tak od toho odstúpili s kolegom D.. Chceli zistiť základy, či to stavba znesie. Výsledok bol taký, že bolo treba obkopať celý dom, chceli pôvodne 2 poschodia asi, zmeniť sa to muselo na jedno, že by sa spravili byty z ľahkých konštrukcií, keby bolo murované, bolo by treba znížiť možnú váhu. Byty nemali byť stavané pre nich, mali byť iba zhotoviteľom diela, nie vlastníkom, s tým, či by si potom jeden byt nenechal. Stavebníci vedel že boli C., on sa stále rozprával s M. C.. Zúčastnil sa na rokovaniach so spoločenstvom vlastníkov bytov, urobila sa schôdza, či budú súhlasiť, na schôdzi súhlasili všetci, sa mu tak zdá. Stavbu nevykonal preto, lebo firma by z toho nemala takmer žiadny zisk. Veľa roboty za málo peňazí. Zo sondy vyvodil, že by sa nemohli použiť betónové deky, betónové zaťaženie, jedine ľahká konštrukcia, tak to vtedy ja posúdil. Rozpočet na stavbu si sám svojpomocne urobil. Nepamätá si tento rozpočet. On hovoril, že si nechá za realizáciu potom jeden byt, nepamätá sa ale, koľko bytov sa malo stavať. Rozprával sa s D. N. a M.. Nepamätá, či mu hovorili, že právo na výstavbu bytov majú súrodenci M.. V nedávnej dobe mal stretnutie s pánom G. a pánom J., s ktorými sa najprv rozprávali o základoch, že on kopal sondu, hovoril im, že základy sú premoknuté a slabé na výstavbu, ktorú tam chceli vtedy robiť, hovoril , že keby to zmenili na ľahšiu konštrukciu, tak by mohli byť. On to už nemenil, lebo si kúpil dom v Spišskej Sobote a nechcel už byt za výstavbu, aj kolega bol proti tomu, boli dvaja majitelia. Nevie, či mal uzavretú, urobenú zmluvu na výstavbu, čosi si písali, mená, oni sa podpisovali, myslí, že chodilo sa za tými, čo tam bývali, za podpismi, ale nevedel, či na to bola zmluva. O výstavbe bytov so žalobcami nerokoval. Bytov malo byť viac, myslí si, že štyri. D. je menom Pavol, nie Igor. 20. Súd oboznámil listinné dôkazy pripojené k žalobe v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/4/2018 a to výpis LV č. XXXX na čl. 4-9, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 10.01.2018 na čl. 10-11, oznam 03.01.2018 na čl. 12, prezenčnú listinu čl. 13, zmluvy o výstavbe podkrovného bytu na čl. 14-23, rozhodnutie o prerušení stavebného konania a odkázania na súd na čl. 24-27, LV bytov adresovaný F. C. čl. 28-29, B. a E. C. čl. 30-31, list žalobcov adresovaný vlastníkov bytov na čl. 32-33, zápis o schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 02.03.2017 čl. 34-35, oznam o konaní schôdze čl. 36, prezenčná listina čl. 37, spis zo stavebného úradu, oznámenie o odstúpení od zmlúv s podpismi vlastníkov, podací lístok a závadu v doručení čl. 38-46. Súd oboznámil tiež ďalšie listiny, aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/4/2018 listiny na čl. 1-3, 63, 64 a 83,84. 21. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd rozsudkom zo dňa 29.06.2022 sp. zn. 8C/4/2018-375 rozhodol nasledovne: „I. Súd u r č u j e, že odstúpenia zo dňa 11.9.2017 od zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 a zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 sú n e p l a t n é. II. Právo na výstavbu bytu č. 17 a bytu č. XX v podkroví obytného domu súp. č. XX na Ul. G. E. H., na pozemku parc. č. 148 o zast. ploche 245 m2 a pozemku parc. č. 149 o zast. ploche 249 m2, k. ú. H. na základe Zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu uzatvorenej dňa 20.4.1998 a na základe Zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, t u j e.

III. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 22. Proti takému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní a spis bol na rozhodnutie o odvolaní predložený Krajskému súdu v Prešove, ktorý Uznesením sp. zn. 3Co/6/2023 – 426 zo dňa 7. 11 2023 rozhodol: „I. Zrušuje rozsudok vo výroku II. a konanie v tejto časti zastavuje. II. Zrušuje rozsudok vo výroku I. a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ 23. Odvolací súd okrem iného s poukazom na ustanovenie § 159 Civilného sporového poriadku a § 161 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 02.06.2020 č. k. 9C 4/2018 (č. l. 255 - 256), ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2022 č. k. 19Co/7/2021-129 konštatuje, že na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 4/2018 prebieha medzi stranami sporu konanie o určenie, že právo na výstavbu bytu č. XX a bytu č. 17 v podkroví obytného domu so súp. U. XX, K. V. G. E. H., na základe zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, uzatvorenej dňa 20.04.1998 a zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, uzatvorenej dňa 20.04.1998 medzi stranami sporu, tu nie je. V konaní 9C 4/2018 sa žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov pôvodne domáhali určenia, že zmluvy o výstavbe podkrovných bytov sú zrušené, pričom v priebehu konania uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 9C 4/2018-83 zo dňa 29.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby o určenie, že právo na výstavbu podkrovných bytov, tu nie je. Uznesenie č. k. 9C 4/2018-83 zo dňa 29.10.2019 nadobudlo právoplatnosť 06.11.2019. V predmetnom konaní (8C 4/2018 Okresného súdu Poprad) po pripustení zmeny žaloby (03.06.2022), sa žalobcovia (v konaní 9C 4/2018 v postavení žalovaných) domáhajú určenia I. neplatnosti odstúpenia od zmluvy a II. určenia, že právo na výstavbu bytu č. 17 a bytu č. XX v podkroví obytného domu súp. č. 97 na ulici Štefánikovej, na základe zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, uzatvorenej dňa 20.04.1998 a na základe zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, tu je. Z uvedeného teda vyplýva, že na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 4/2018 je vedená totožná žaloba ako v predmetnom konaní a doposiaľ nie je právoplatne skončená. Teda od 06.11.2019 je na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 4/2018 vedené totožné konanie ako konanie 8C 4/2018 začaté 03.06.2022, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet sporu a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Konanie o určenie, že právo na výstavbu podkrovných bytov tu nie je v konaní 9C 4/2018 Okresného súdu Poprad začalo skôr (06.11.2019) ako konanie Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 8C 4/2018 (03.06.2022). Preto konaniu v predmetnej veci (8C 4/2018) bráni prekážka skôr začatého konania, t. j. litispendencia (9C 4/2018). V oboch prípadoch sú strany sporu totožné s totožným predmetom konania o určenie, že právo na výstavbu bytu č. 17 a bytu č. XX v podkroví obytného domu súp. č. 97 na ulici Štefánikovej, na základe zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, uzatvorenej dňa 20.04.1998 a na základe zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu, tu nie je, resp. tu je, pričom v obidvoch konaniach (8C 4/2018 a 9C 4/2018) ide o rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo, čo zakladá prekážku litispendencie. Odvolací súd teda dospel k názoru, že konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 4/2018 bráni konaniu vedenému na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C 4/2018, pretože ide o tú istú právnu vec, o právnu vec s rovnakými účastníkmi, s rovnakým predmetom konania, pokiaľ ide o uplatnený nárok, t. j. o určenie, že právo na výstavbu podkrovných bytov tu je, resp. tu nie je. Prekážka skôr začatého konania je negatívnou procesnou podmienkou predstavujúcou neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu ku skôr začatému konaniu a vždy vedie k jeho zastaveniu. Keďže bolo preukázané, že konanie na Okresnom súde Poprad sp. zn. 9C 4/2018 začalo skôr ako konanie 8C 4/2018, odvolací súd pre prekážku skôr začatého konania, t. j. prekážku litispendencie, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky konania a konanie podľa § 391 ods. 1 v spojení s § 159 C.s.p. zastavil. Pokiaľ ide o žalobcami uplatňovaný nárok o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že naliehavý právny záujem netreba preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ust. § 137 Stavebného zákona. Odvolací súd nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v prípade určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. a že týmto osobitným predpisom je § 137 Stavebného zákona. Citovaný zákon takýmto osobitným predpisom nie je, nakoľko podľa ust. §

137 z. č. 50/1976 Stavebného zákona, v prípade, že nedôjde medzi účastníkmi stavebného konania k dohode o námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom, alebo k stavbám, alebo prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, odkáže stavebný úrad navrhovateľa, alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd, alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Súd prvej inštancie sa mal správne s poukazom na ust. § 137 písm. c) C.s.p. zaoberať otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako podmienky úspešnosti žaloby o určenie. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie alebo ju nerieši, alebo ak má žalobca inú možnosť ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustným. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, kedy sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním žiadané určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. Odvolací súd uviedol, že určením platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy by sa právne vzťahy medzi stranami sporu definitívne nevyriešili, nakoľko v prebiehajúcom konaní o určenie, či právo na výstavbu podkrovných bytov tu je alebo nie je, sa musí súd vysporiadať so všetkými okolnosťami ohľadom zmlúv a musí ako predbežnú riešiť otázku, či odstúpenie od zmlúv malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a povinnosť svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. dostatočne presvedčivo odôvodní. 24. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie ostal predmetom konania už len žalobcami uplatňovaný nárok na určenie, že odstúpenia zo dňa 11.9.2017 od zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 a zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998 sú neplatné. Na návrh súd tiež pripustil zmenu žalobného návrhu a tento rozšíril o výrok, že „žalovaní nemali právo odstúpiť listom zo dňa 11.9.2017 od zmluvy č. 17/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998, ktorá bola predmetom vkladu V 1145/98 na katastrálnom odbore Okresného úradu Poprad a od zmluvy č. 18/97/1998 o výstavbe podkrovného bytu zo dňa 20.4.1998, ktorá bola predmetom vkladu V 1146/98 na katastrálnom odbore Okresného úradu Poprad“. 25. Na nariadených súdnych pojednávaniach po vrátení veci odvolacím súdom právny zástupca pôvodne všetkých žalobcov JUDr. Hoffman , ( neskôr len žalobcu 3/ ) trval na podanej žalobe. Mal zato, že naliehavý právny záujem tu existuje, je daný a reálny. Je potrebné odstrániť spornosť vo veci a taktiež aj zabezpečiť istotu postavenia právneho vzťahu účastníkov konania, a preto je potrebné rozhodnúť o neplatnosti odstúpenia od predmetných zmlúv. Tvrdené právo je neisté, vytvára spornosť a túto spornosť a neistou založili práve žalovaní a jedine určovacím rozsudkom je možné ju odstrániť a zaistiť istotu právneho vzťahu. Aj z iných okolností vyplýva, že je daný právny záujem. 26. Novozvolený právny zástupca žalovaných v 1/. a 2/.rade, JUDr. Behúň, súdu doručil písomné vyjadrenie vo veci a navrhol už vyššie uvedenú zmenu žalobného návrhu, resp. jeho doplnenie o ďalší výrok.. Polemizoval s názorom odvolacieho súdu ohľadom tvrdení, že Stavebný zákon nie je osobitným predpisom , z ktorého vyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. Odôvodnil to tým, že ak tento zákon ukladá povinnosť podať žalobu na vyriešenie námietky, či je odstúpenie platné a či nie, lebo ide o občianskoprávnu námietku vyplývajúcu z vlastníctva, zmluvy o výstavbe podkrovného bytu zavkladovanej katastrom, a do rozhodnutia súdu správne konanie o povolení stavby preruší, tak vyriešenie takej právnej skutočnosti súdom potom vyplýva z tohto osobitného zákona a ide o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. Právny úkon odstúpenia od zmluvy je v zmysle právnej teórie i už ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít právnou skutočnosťou. Krajský súd nijako v

tejto otázke neodôvodnil vo svojom rozhodnutí svoj odklon od tejto ustálenej praxe. Avšak právny názor nadriadeného súdu je záväzný pre súd prvej inštancie a žalobu je teda potrebné posúdiť potom ,ako ukladá, správne tak podľa § 137 písm. c) C.s.p. a zaoberať sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, resp. toho, že právo na platné odstúpenie od zmluvy nevzniklo. Súhlasil s odôvodnením krajského súdu ohľadom skúmania naliehavého právneho záujmu, odhliadnúc od posúdenia povahy žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., avšak v ďalšom nadriadený súd konštatuje niečo, čo do jeho rozhodovania a charakteru rozhodnutia rozhodne nezapadá, a to jeho konštatovanie, že :“ Určením platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy by sa právne vzťahy medzi stranami sporu definitívne nevyriešili, nakoľko v prebiehajúcom konaní o určenie, či právo na výstavbu podkrovných bytov tu je alebo nie je, sa musí súd vysporiadať so všetkými okolnosťami ohľadom zmlúv a musí ako predbežnú riešiť otázku, či odstúpenie od zmlúv malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov.“ Tomuto konštatovaniu v kontexte rozhodnutia však nemožno dobre porozumieť, ak teda krajský súd konštatuje, že takým požadovaným rozhodnutím žalobcov by sa právne vzťahy definitívne nevyriešili, lebo v inom prebiehajúcom konaní sa súd musí s touto okolnosťou vysporiadať ako predbežnou otázkou rozhodujúcou pre to, či právo na výstavbu zaniklo alebo nezaniklo, tak potom ak to myslel rigorózne, mal sám konanie zastaviť vzhľadom na toto jeho konštatovanie. Ak to neurobil, tak potom tento jeho záver nie je príkazom, ale len úvahou na smer rozhodovania súdu (teda nie záväzným právnym názorom). Právny zástupca poukázal na judikatúru a komentáre k zákonom, podľa ktorých právny názor súdu vyššej inštancie nemusí byť vždy záväzný pre súdy nižšej inštancie. Uviedol, že názory, že určovacia žaloba plní len preventívnu funkciu možno považovať už za prekonané. Určovacia žaloba má význam nielen v situácii, ak k porušeniu práva ešte nedošlo (prevencia pred porušením), ale aj v prípade, ak právo už bolo porušené. Uvedené potvrdzuje aj súdna judikatúra. Súdy by mali dôsledne skúmať dôvody, pre ktoré sa žalobca dožaduje práve určenia práva a na čo mu bude určovací rozsudok slúžiť. Tiež by mali skúmať, či existuje predpoklad budúcej dohody medzi stranami alebo predpoklad dobrovoľného plnenia. Aj v prípade, že po vydaní určovacieho rozsudku podá žalobca žalobu na plnenie (z dôvodu, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu), mal za to, že súdny systém nebude neprimerane zaťažený. Súd totiž bude vychádzať z vydaného určovacieho rozsudku, ktorý je v otázke určenia práva prejudiciálne záväzný. Ak sa doteraz vnímala určovacia žaloba ako subsidiárna, až na niektoré výnimky, výklad by mal smerovať skôr k tomu, že ide o rovnocennú žalobu, okrem situácií, keď žalobca nemá naliehavý právny záujem. Veď nejde o súboj medzi žalobami, ale o vyhodnotenie toho, či žalobca skutočne čelí právnej neistote a či je rozsudok spôsobilý túto neistotu odstrániť. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 35/2019, či 9Cdo/7/2019. V ďalšom sa právny zástupca obšírne zaoberal vo všeobecnosti otázkou naliehavého právneho záujmu a uviedol, že v tomto prípade je na stavebnom úrade v Poprade na základe návrhu žalobcov prerušené stavebné konanie o vstavbe podkrovných bytov do danej bytovky na základe zmluvy, a to pre námietky žalobcov, že odstúpili od predmetných zmlúv, a teda že žalobcovia nemôžu stavať, lebo právo už z uvedeného titulu už nemajú, už im neprislúcha. Vzhľadom na celý priebeh stavebného konania, vrátane územného konania ( konania o umiestnení stavby , čo vyplýva zo spisu ) je nutné toto rozhodnúť, pričom určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovanými , teda či tu právo je alebo nie je ,je v danom prípade jediným procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Poskytuje takéto určenie aj nepriamu ochranu právnym pomerom žalobcov, ktoré sú ohrozené. Určovacou žalobou sa žalobcovia nedomáhajú prisúdenia plnenia, nedomáhajú sa teda vydania exekučného titulu, ale ich zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Žalobcovia podaním určovacej žaloby vyjadrujú, že im k ochrane práva , tu práva výstavby v stavebnom konaní a práva vlastniť postačí jeho určenie, „danie im istoty práva“. Jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov a odstraňuje spornosť nároku, zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Podanou žalobou žalobcovia sledujú ochranu svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe

úkonu, ktorý by mal byť podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku jeho odstúpenia od uzavretej zmluvy, od počiatku zrušený. Ich právne postavenie je neisté. Nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu ochranu. Nikomu nesmie byť odopretá právna ochrana poskytovaná všeobecnými procesnými prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, musí byť dodržaný princíp zákazu „denegatio justitiae.“ Žalobcovia už nemajú iné prostriedky na ochranu svojich práv, vlastníctva. Ide totiž o majetkové práva žalobcov a tí majú legitímne očakávania v zmysle ustanovenia čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode, čo je nielen podľa judikatúry Ústavného súdu , ale i judikatúry ESĽP (napr. rozhodnutia vo veciach Beyeler proti Itálii zo dňa 5. 1. 2000, Zwierzynski proti Poľsku zo dňa 16. 6. 2001) integrálnou súčasťou ochrany majetkových práv. Podľa judikatúry ESĽP (napr. rozhodnutie vo veci Broniowski proti Poľsku zo dňa 22. 6. 2004) pojem "majetok" v zmyslu čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru má autonómny rozsah, ktorý nie je obmedzený na konštituované vlastníctvo hmotného majetku a nie je závislý na formálnej kvalifikácii vnútroštátneho práva. Pre účely tohoto ustanovenia sú za "majetková práva", resp. "majetok" tiež považované ďalšie práva a záujmy tvoriace aktíva (napr. pohľadávky), na základe ktorých existencie môže sťažovateľ tvrdiť, že na ich splnení má prinajmenšom legitímne očakávanie (ésperance legitime/legitimate expectation). Vzhľadom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, aj z dôvodu právnej istoty sformuloval príslušný určovací petit tak, aby vyhovoval § 137 písm. c/ C.s.p. a to tak, ako je už vyššie uvedené a súd zmenu pripustil. 27. Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť, trval na všetkých ústnych vyjadreniach, aj vyjadreniach v písomnej podobe. Uviedol, že od počiatku poukazovali nato, že k tomuto žalobnému návrhu nie je preukázaný naliehavý právny záujem. V tomto smere poukázal aj na odvolanie voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa tým zaoberali a poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove v tejto veci, najmä na body 35 až 39 odôvodnenia rozsudku. Aj samotný krajský súd potvrdil, že tu nie je daný naliehavý právny záujem. Citoval bod 39 rozsudku, podľa ktorého „Určením platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy by sa právne vzťahy medzi stranami sporu definitívne nevyriešili, nakoľko v prebiehajúcom konaní o určenie, či právo na výstavbu podkrovných bytov tu je alebo nie je, sa musí súd vysporiadať so všetkými okolnosťami ohľadom zmlúv a musí ako predbežnú riešiť otázku, či odstúpenie od zmlúv malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov.“ Chcem poukázať nato, že tie dôvody prečo tu nie je daný naliehavý právny záujem, sú viaceré ako sme to už prezentovali v priebehu konania a navrhujem, aby súd bez dokazovania žalobu zamietol. S názorom právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2.rade v písomnom vyjadrení nesúhlasil. Opätovne poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v Prešove v tejto veci, kde sa súd podrobne venoval otázke naliehavého právneho záujmu. A tento názor je záväzný aj pre súd prvej inštancie. Vo vzťahu k doplneniu žalobného petitu uviedol, že tento vôbec nezodpovedá §-u 137 písm. c) C.s.p. a taktiež na takomto určení nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Po vyslovení názoru súdu o nepriznaní trov konania uviedol, že trvá na svojom stanovisku a určite si trovy uplatňujú. 28. Strany už následne nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a preto súd, s poukazom na vykonané dôkazy, nižšie uvádzané skutočnosti a dôvody po tom, čo oznámil svoj zámer nepriznať trovy, rozhodol tak, ako je uvedené v samotnom výroku tohto rozsudku. 29. Súd opätovne uvádza, že nielen pri začatí konania, ale počas celej doby konania, po tom, čo uznal svoju vecnú a miestnu príslušnosť, aj pred vynesením tohto, či predchádzajúceho rozsudku skúmal, či sú splnené podmienky konania , zaoberal sa tiež aj tým, či žalobcovia majú aktívnu legitimáciu v spore a dospel k záveru, ako konštatoval už v skoršom rozsudku, že tieto podmienky pre konanie sú splnené. 30. Tiež potom skúmal, viazaný posúdením žaloby, ako ju kvalifikoval odvolací súd, (teda ako určovacej žaloby nie podľa § 137 písm. d) C.s.p., ako ju posúdil v pôvodnom, krajským súdom už zrušenom rozsudku okresný súd, u ktorej sa neskúma naliehavý právny záujem, ale podľa § 137 pís. c) C.s.p., pri ktorej treba skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na tejto žalobe ), či je teda prípustná. Poznamenáva v tejto súvislosti, že samotní žalobcovia žalobu v tomto smere neoznačili, čo nie je síce ich povinnosť, avšak z obsahu žaloby ako i zo znenia petitu, navrhovaných výrokov, aj toho dva krát zmeneného, podľa súdu vyplývalo, že ide o určovaciu žalobu buď v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. alebo § 137 písm. d) C.s.p. 31. Odvolací súd ale vyslovil, že podľa jeho názoru ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c), a teda vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, že súd prvej inštancie sa má správne s poukazom na ust. § 137 písm. c) C.s.p. zaoberať otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako podmienky úspešnosti žaloby o určenie a uložil mu ako

súdu prvej inštancie opätovne posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a povinnosť svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. dostatočne presvedčivo odôvodniť, keďže súd posudzoval vo svojom rozsudku, ktorý bol zrušený krajským súdom žalobu žalobcov ako žalobu podľa § 137 písm. d) C.s.p., kde naliehavý právny záujem netreba preukazovať. 32. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 33. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti takej žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený ( § 217 C.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pritom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný nielen počas konania, ale aj v čase rozhodovania. 34. Naliehavý právny záujem videl súd v žalobe počas celého konania a má za to, že existuje aj po tom, čo existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe posúdil aj v zmysle uloženej povinnosti ju skúmať odvolacím súdom. 35. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009 ). 36. Súd mal za to, že naozaj v tomto spore žalobcom svedčí k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu vecné právo (právo výstavby) zapísané aj na liste vlastníctva k predmetnému bytovému domu, ako to nakoniec konštatoval aj Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí 3S/1/2006 z 26.9.2008, a to na základe zmlúv o výstavbe podkrovných bytov, ktoré sa v zmysle vtedajšej právnej úpravy zapisovalo vkladom do katastra nehnuteľností. Súd má za to, že predmetné zmluvy sú platné, ale ich realizácii, teda tomu, aby na ich základe došlo k ich naplneniu výstavbou – resp. vstavbou bytov do podkrovia, bránia právne námietky žalovaných spočívajúce v tom, že od zmlúv odstúpili. A kým sa nevyrieši , zrejme len súdom, či došlo alebo nedošlo k platnému odstúpeniu žalovaných od zmlúv. Žalobcovia, hoci podali návrh na územné a následne stavebné konanie, čo je nevyhnutným predpokladom naplnenia práv zo zmlúv vyplývajúcich, preskúmali stavebný stav budovy/statiku, vyhotovili dokumentáciu pre stavebné konanie, zadovážili príslušné vyjadrenia, čo stálo nemalé prostriedky, tak majú na základe týchto námietok žalovaných vznesených v stavebnom konaní toto konanie na stavebnom úrade prerušené a práve také rozhodnutie by vyriešilo prekážku v ňom pokračovať, čiže po výroku súdu by sa v prerušenom stavebnom konaní pokračovalo a rozhodlo. Preto vidí takúto žalobu ako plnohodnotný spôsob vyriešenia veci. Ak platnosť zmlúv bude potvrdená, stavebný úrad v rámci svojej špeciálnej právomoci o stavbe môže rozhodnúť, už budú námietky občianskoprávne, vlastnícke, vyriešené, pričom v stavebnom konaní sa budú riešiť už iba technické otázky v zmysle stavebných predpisov. A tiež, ide v nároku žalobcov aj o majetkové právo chránené ústavou. 37. Žalobcovia sa neobrátili na súd svojvoľne, ale na základe rozhodnutia stavebného úradu (Mesta Poprad), ktorý svojim rozhodnutím č.86160/1217/2017-OSP-EŠim,Vo prerušil dňa 14.12.2017 vo veci prebiehajúce stavebné konanie o realizácii predmetných podkrovných bytov a účastníkov podľa § 137 ods. 2 Stavebného poriadku (zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) odkázal na súd, aby určil platnosť zmlúv o výstavbe podkrovných bytov č18/97/1998 a č.17/97/1998 uzavretých medzi stavebníkmi a predchádzajúcim vlastníkom stavby, v ktorej sa byty majú realizovať výstavbou, resp. vstavbou. Ide o vyriešenie otázky vlastníckych a iných práv k pozemkom a stavbám, ktoré boli namietané a ktoré prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu (§ 137 ods. 1 Stavebného poriadku) a úrad vyriešenie vlastníckych práv považuje za predbežnú otázku, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci samej. Čiže rozhodnutie o platnosti práv k stavbe, čiže o určení právnej skutočnosti tak priamo vyplýva z § 137 Stavebného poriadku., ako predpoklad pokračovania v správnom – stavebnom konaní o stavbe žalobcov na stavebnom úrade. Pritom právo výstavby bytov, ako už vyššie súd konštatuje, bolo zapísané dokonca na LV, ide o vecné právo, právo k cudzej veci / iure in re aliena /, obmedzené

právne panstvo nad ( cudzou ) vecou , predtým označované skôr aj ako služobnosť. Súd považuje za už nepodstatné, či išlo o právny príkaz subsumovaný pod ustanovenie § 137 pís. d) C.s.p.. 38. V tomto prípade je na tak na stavebnom úrade v Poprade na základe námietok žalovaných prerušené stavebné konanie o vstavbe podkrovných bytov do danej bytovky na základe zmluvy, ktorí tvrdia a preukazujú, že odstúpili od predmetných zmlúv, a teda že žalobcovia nemôžu stavať, lebo právo už z uvedeného titulu už nemajú, už im neprislúcha. Vzhľadom na celý priebeh stavebného konania, vrátane územného konania (konania o umiestnení stavby, čo vyplýva zo spisu ) je nutné toto rozhodnúť, pričom určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovanými , teda či tu právo je alebo nie je, je v danom prípade zrejme jediným procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Nastal stav právnej neistoty žalobcov, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení spočíva v tom, že práve takéto určenie (nie teda vhodné iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Poskytuje takéto určenie aj nepriamu ochranu právnym pomerom žalobcov, ktoré sú ohrozené. Určovacou žalobou sa žalobcovia nedomáhajú prisúdenia plnenia, nedomáhajú sa teda vydania exekučného titulu, ale ich zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Žalobcovia podaním určovacej žaloby vyjadrujú, že im k ochrane práva, tu práva výstavby v stavebnom konaní a práva vlastniť postačí jeho určenie - „danie im istoty práva“. Jej prostredníctvom teda možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným vhodnejším spôsobom. Určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Podaná určovacia žaloba je v tomto prípade teda procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov a odstraňuje spornosť nároku, a ani nie je rozumný predpoklad, žeby zbytočne vyvolala aj v budúcnosti iné súdne konanie. 39. Požiadavkou stavebného úradu a ochranou vlastníckych práv je potom vlastne daný explicitne aj naliehavý právny záujem na posúdení platnosti zmlúv súdom, či zmluvný vzťah trvá, či odstúpenie bolo účinné. Podanou žalobou žalobcovia sledujú ochranu svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe úkonu, ktorý by mal byť podľa tvrdenia žalovaných v dôsledku ich odstúpenia od uzavretej zmluvy, od počiatku zrušený. S ohľadom na to, že je sporné či účinky, v dôsledku odstúpenia od zmluvy nastali alebo nie, možno konštatovať zhodne s tvrdením žalobcov, že ich právne postavenie je neisté, čoho odrazom nakoniec bolo, že o ich právach odmietol rozhodnúť stavebný úrad.. 40. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia ( napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 MCdo/1/2009, sp. zn. 3 Cdo 224/2008 ). 41. Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie práva nedôvodné ( napr. rozsudok NS ČR 22 Cdo 2162/99 ). O naliehavý právny záujem ide aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ( prípadne nepriaznivo ) ovplyvní právne postavenie žalobcov voči žalovaným. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia ( rozsudok NS SR 1 Cdo 69/2003 ). 42. V spore skutočne ide, ako správne uvádzajú žalobcovia, aj o majetkové práva žalobcov a tí majú legitímne očakávania v zmysle ustanovenia čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode, čo je nielen podľa judikatúry Ústavného súdu, ale i judikatúry ESĽP ( napr. rozhodnutia vo veciach Beyeler proti Itálii zo dňa 5. 1. 2000, Zwierzynski proti Poľsku zo dňa 16. 6. 2001 ) integrálnou súčasťou ochrany majetkových práv. Podľa judikatúry ESĽP ( napr. rozhodnutie vo veci Broniowski proti Poľsku zo dňa 22. 6. 2004 ) skutočne pojem "majetok" v zmyslu čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru má autonómny rozsah, ktorý nie je obmedzený na konštituované vlastníctvo hmotného majetku a nie je závislý na formálnej kvalifikácii vnútroštátneho práva. Pre účely tohoto ustanovenia sú za "majetková práva", resp. "majetok" tiež považované ďalšie práva a záujmy tvoriace aktíva (napr. pohľadávky), na základe ktorých existencie môže sťažovateľ tvrdiť, že na ich splnení má prinajmenšom legitímne očakávanie (ésperance legitime/ legitimate expectation).

43. Ochrana legitímneho očakávania ako integrálnej súčasti základného práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode by mala nájsť reflexiu v jednotlivých normách podústavného práva, resp. v ich výklade, ktorý podávajú všeobecné súdy, ktoré sú k ochrane základných práv zaviazané ústavou. Preto musí byť prijatý taký výklad, ktorý šetrí zmysel a podstatu základného práva (legitímneho očakávania). Inak povedané, "legitímne očakávanie nepôsobí bezprostredne medzi subjektmi občianskoprávnych vzťahov, ale ide o ústavným poriadkom jednotlivcom garantované základné právo, ktoré v danom prípade pôsobí vo vzťahu jednotlivca voči všeobecným súdom, t.j. štátnej moci. Súdy sú potom zaviazané poskytovať tomuto základnému právu ochranu cestou interpretácie a aplikácie príslušných noriem jednoduchého práva" ( napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 763/05 zo dňa 11. 4. 2006, N 82/41 SbNU 79 ). 44. Súdna prax sa tiež ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov), teda i vecných práv, ako v tomto prípade, k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie, resp. nerušenie evidovaného a právneho stavu. A podaná žaloba sa práve dotýka takých práv a rieši práva k takým nehnuteľnostiam a o takom nároku treba rozhodnúť, keďže na tomto rozhodnutí sú závislé ďalšie právne vzťahy a nároky. 45. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú ) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti, aj keď súčasná judikatúra tento názor prekonáva. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. 46. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 47. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. (4 Cdo 105/2013 ). 48. Aj z dôvodovej správy k ust.§ 137 C.s.p. zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z judikatúry vyplýva, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité,

vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa ust.§ 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu bez toho určenia je ohrozené alebo neisté. Odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá. Účelom týchto podmienok je zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov alebo sporov bez praktického významu, ktorý je konečným riešením pre ich účastníkov. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia, resp. neexistencia konkrétneho práva, ktorého posúdenie predmetom konania a súčasne existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. 49. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v jeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi sporovými stranami, predtým účastníkmi ako celku. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení práv sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým ( napr. R 17/1972 ), pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti ( § 137 C.s.p.). 50. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. 51. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. A podaná žaloba sa práve dotýka takých práv a rieši práva k takým nehnuteľnostiam. Je aj evidentné, že právny stav a evidovaný je zrejme rozdielny a sporný, a treba o ňom rozhodnúť, pričom na tomto rozhodnutí sú závislé ďalšie právne vzťahy a nároky. 52. Analogicky, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník , lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti ( nepublikovaný rozsudok uverejnený v ZSP 4/2003 ). 53. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. 54. Súd poznamenáva, že sa stotožňuje s tým, čo uvádza právny zástupca žalovaných 1/,2/, že ustanovenia § 137 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak nedôjde v stavebnom konaní k dohode účastníkov stavebného konania o námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, či stavbám, alebo prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, odkáže stavebný úrad

účastníkov na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší. Tak sa i stalo v žalovanom prípade, žalovaní namietali v stavebnom konaní neplatnosť práva žalobcov k stavbe a pozemku (oprávňujúce ich vstavbu bytov do podkrovia bytovky, kde žalovaní bývajú), ktoré malo nastať odstúpením od zmlúv o výstavbe bytov v podkroví obytného domu žalovanými, resp. len niekoľkými z nich. Je nepochybné, že išlo o námietku, ktorá je svojou povahou občianskoprávnou a nie územnotechnickou či stavebnotechnickou, o ktorej môže rozhodovať len súd. Ak teda špeciálny zákon (Stavebný zákon) ukladá povinnosť podať žalobu na vyriešenie námietky – či je odstúpenie platné a či nie – a do rozhodnutia súdu správne konanie o povolení stavby preruší, nekoná, tak vyriešenie takej právnej skutočnosti súdom potom vyplýva z tohto osobitného zákona a ide podľa súdu o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p.. Právny úkon odstúpenia od zmluvy je v zmysle právnej teórie i už ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít právnou skutočnosťou. Pri rozhodovaní aj v tejto konkrétnej veci je súd prvej inštancie ale viazaný vysloveným právnym názorom nadriadeného, krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. 55. Súd má za to, vzhľadom na účel, cieľ, na aký rozhodnutie slúži (na odstránenie námietok, pochybností v stavebnom konaní, ktoré jednoznačne odstránia dôvody na nepokračovanie v stavebnom konaní), že práve táto žaloba je takou a jedinou žalobou, ktorá ochraňuje oprávnené záujmy žalobcov, ich ústavné práva, aj majetkové práva a odstraňuje spornosť predmetného právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či právo na odstúpenie vzniklo či existuje alebo nie, resp. či odstúpenie od zmluvy bolo realizované platne (a zmluva zanikla), či žalobcovia majú teda právo výstavby podkrovných bytov v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahne bez ďalších pochýb či súdnych sporov, odstránenie rozporov medzi účastníkmi konania, všetky sporné otázky sa meritórne, či v rámci prejudiciálneho rozhodovania súdu posúdia a rozhodnú, a také rozhodnutie už nebude môcť reťaziť žiadne ďalšie spory, a skutočne vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu. V konaní by sa súd vysporiadal so všetkými okolnosťami ohľadom zmlúv a musel by ako predbežnú riešiť tiež aj otázku, či odstúpenie od zmlúv časťou žalovaných malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov. 56. V predmetnej veci je tak naliehavý právny záujem daný v zmysle argumentácie žalobcov spôsobilosťou rozhodnutia vydaného v tomto konaní byť definitívnym podkladom pre konanie a rozhodnutie pred správnym orgánom (stavebným úradom), ktorý práve kvôli rozhodnutiu súdu o predmetnej skutočnosti konanie prerušil a odkázal účastníkov na konanie pred súdom. Bez takého rozhodnutia je potom právo výstavby žalobcov, teda i právo na vydanie stavebného povolenia stavebným úradom neisté, nerealizovateľné. 57. Podľa súdu, i v zmysle ustálenej judikatúry, je potom záujem na takom rozhodnutí naliehavým, znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi sporovými stranami, ako celku a odstránenie právnej neistoty v postavení žalobcov. 58. Podľa súdu žaloba podaná žalobcami slúži potrebám praktického života, a neslúži k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná, je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany práv žalobcov a návrhom, ktorý spornosť odstraňuje , a tak o naliehavom právnom záujme žalobcov súd v tomto prejednávanom prípade nepochyboval. 59. Stanovovať neprípustnosť takýchto žalôb čisto formalisticky odkazom na znenie zákona či niekoľko starších rozhodnutí judikatúry by mohla viesť k odmietnutiu spravodlivosti v prípadoch, keď určovacia žaloba je zrejme jediným vhodným a účelným prostriedkom ochrany práva (a nie iba podkladom pre žalobu na plnenie). 60. Ak sa doteraz vnímala určovacia žaloba ako subsidiárna, až na niektoré výnimky, výklad by mal smerovať skôr k tomu, že ide o rovnocennú žalobu, okrem situácií, keď žalobca nemá naliehavý právny záujem. Veď nejde o súboj medzi žalobami, ale o vyhodnotenie toho, či žalobca skutočne čelí právnej neistote a či je rozsudok spôsobilý túto neistotu odstrániť. 61. Súd má za to, že žalobcovia osvedčili v konaní svoj naliehavý právny záujem o ním žiadané určenie, a teda pre tento dôvod o zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci., nejde. 62. Ak súd teda posúdil, že je v tomto prejednávanom prípade daný naliehavý právny záujem žalobcov a nezamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak by bol inak povinný preskúmať potom žalobu už aj po vecnej stránke. ( analogicky napr. aj uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo/136/2009 ). No v tomto prípade, hoci odvolací súd uložil

súdu prvej inštancie podrobne skúmať a zdôvodniť naliehavý právny záujem, v ďalšom krajský súd konštatuje, že napriek požadovanému rozhodnutiu žalobcov by sa právne vzťahy definitívne nevyriešili, lebo v inom prebiehajúcom konaní, skôr začatom (ktoré je teraz prerušené) v prebiehajúcom konaní o určenie, či právo na výstavbu podkrovných bytov tu je alebo nie je, sa musí súd vysporiadať so všetkými okolnosťami ohľadom zmlúv a musí ako predbežnú riešiť otázku, či odstúpenie od zmlúv malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov. 63. Súd túto úvahu krajského súdu si osvojil, a v rámci posudzovania sporu naozaj dospel k tomu, že všetky tieto otázky, ktoré tvoria meritum veci, podstatu toho, čoho sa žalobcovia domáhajú svojou žalobou musí súd skúmať a rozhodnúť totiž v rámci rozhodovania, kde bude riešiť všetky okolnosti ohľadom zmlúv, a tiež či odstúpenie od zmlúv malo alebo nemalo za následok zánik práva žalobcov. Spor vedený pod sp. zn. 9C/4/2018 začal skôr ako tento prebiehajúci spor, čím založil všeobecne prekážku litispendencie, čo aj podrobne vo svojom rozhodnutí popísal nadriadený, krajský súd. 64. Na tunajšom súde vlastne prebiehajú dve totožné konania, v skoršom spore 9C 4/2018 bolo totiž žiadané na rovnakom skutkovom základe a z rovnakých dôvodov opačné rozhodnutie ako v tomto., a hoci súd nekonal, tak nadriadený súd akceptoval znenie zákona, že o veci musí rozhodnúť ten súd a v tom konaní, ktoré skôr súdu napadlo. A keďže, ako už súd konštatoval, žalovaný petit, resp. skutočnosti, ktoré viedli k jeho návrhu, v tejto veci budú v rámci skoršieho konania preskúmavané minimálne v rámci predbežnej, prejudiciálnej otázky v konaní, ktoré začalo skôr, súd nemôže potom tieto otázky riešiť v inom, ďalšom konaní, čo odporuje aj zásade hospodárnosti. 65. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj najmä právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Tomuto základnému právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom vždy aj zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ( II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07 ). 66. Pod č. R 36/2015 ,publikovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 1/2010 sa uvádza, že: " v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané, a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03 ). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu." 67. Súd sa preto zaoberal námietkami a argumentami prednesenými stranami v konaní iba v rozsahu, ktoré si vyžiadalo zdôvodniť svoje súčasné rozhodnutie. Keďže toto rozhodnutie je rozhodnutím vyvolaným procesnými dôvodmi, resp. prekážkami, na ktoré poukázal i odvolací súd, v rozsudku už neodôvodňuje, na rozdiel od svojho skoršieho rozsudku, námietky a argumenty k merite veci. Tie bude už zrejme posudzovať súd v konaní skôr začatom, teda v konaní vedeným tunajším súdom pod sp. zn. 9C 4/2018. Ak súd žalobu zamietne z procesných dôvodov, nemá tak povinnosť zdôvodňovať iné dôvody , a to vo vzťahu k meritu veci. Avšak považoval za potrebné dať odpoveď na všetky dôležité námietky právneho, či skutkového charakteru, ktoré sporové strany v spore vzniesli, nakoniec to vyplýva aj z judikatúry, no len vo vzťahu k výroku, aký súd vyniesol a nemusel sa tak už zaoberať ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, či zo vznesených námietok, pravdivosťou a úplnosťou ostatných

skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu, aj na základe ktorých sa domáhali zmluvné strany vynesenia práve pre nich priaznivého meritórneho rozhodnutia. 68. Povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva nielen zo zákona ( najmä § 220 C.s.p. ), či ustálenej judikatúry súdnych autorít, ale aj z medzinárodných zmlúv, pričom ESĽP v rámci svojej ustálenej judikatúry trvale deklaruje vo svojich rozhodnutiach, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady súdneho procesu . V zmysle tejto judikatúry sa síce nevyžaduje, aby úplne každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité či rozhodujúce, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty.( o. i. veci G. R. vs Španielsko, rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Toria vs Španielsko z 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, séria a, č. 303-a, s.12, §29, Hiro Balani vs Španielsko z 09.12.1994, séria a, č.303-b, Georgidias vs Grécko z 29.5. 1997, Recueil III/1997), Higgins vs Francúzsko, z 19.02.1998, Van Den. Hurk vs Holandsko, rozsudok zo dňa 19.4.1994 týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91 a iné ). 69. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie, vyššie uvedené skutočnosti a aj citované príslušné zákonné ustanovenia po starostlivom vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich súhrne a po riadnej úvahe rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s právnymi predpismi, právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a tieto svoje závery deklarované výrokom aj náležite odôvodnil a svojim odôvodnením v požadovanom rozsahu poskytol primerané odpovede na všetky okolnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam a na ktoré aj poukazovali tak žalobcovia ,ako aj žalovaní. Jasne vyložil aj svoj myšlienkový postup, aj ako vykladal a aplikoval právne predpisy a akými právnymi úvahami sa súd spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Je teda zrejmé, že bez ohľadu na žalobcami a žalovanými predostretú argumentáciu, súd si splnil svoju povinnosť sa so všetkými zásadnými otázkami súvisiacimi s predmetom sporu náležite zaoberať a riadne sa vysporiadať aj so všetkými možnosťami právneho posúdenia predmetu sporu prichádzajúcimi do úvahy, čo súd urobil a jeho záver je správny a spravodlivý a bol prijatý po spravodlivom procese, v ktorom riadne zistil skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, aby jeho skutkové a právne závery neboli svojvoľné či neudržateľné, svoje rozhodnutie považuje za konzistentné a jeho záver, ktorý podporujú ho v dôvodoch rozsudku uvedené argumenty je aj racionálny a aj spravodlivý, rešpektujúc právny názor nadriadeného súdu (obdobne NS SR sp. zn. 9 Cdo 7/2021, NS SR sp. zn.. 2Cdo/102/2017 ). 70. V procese hodnotenia dôkazov a skutkových či právnych tvrdení strán súdom zohrávala a zohráva veľkú úlohu vnútorné presvedčenie súdu, ktoré nepredstavuje u neho svojvôľu a akúsi nezodpovednosť, ale naopak sa vytvára na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásadu takého voľného hodnotenia dôkazov limituje jej kontrola uskutočňujúca sa najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, prípadne iní účastníci konania, stručne, a v ktorom má jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil., čo súd v tomto prípade aj urobil. 71. A podľa súdu, tiež ani jeho výkladom na vec sa vzťahujúcich právnych noriem nedošlo k svojvoľnému porušeniu niektorej z týchto noriem, či k extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, za použitia ním v podstate sofistikovaného odôvodňovania zjavnej nespravodlivosti Pri výklade a aplikácii právnych predpisov tak ani neignoroval ich účel a zmysel, ktorý nehľadal len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v každom z nich sa snažil nájsť aj právne princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi ( napr. Nález sp. zn. I. ÚS 50/03 z 13. 6. 2006 (N 120/41 SbNU 499 ), za zohľadnenia ale aj ducha noriem práva v demokratickej spoločnosti, pri akceptácii aj všetkých relevantných medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov. Súd má za to, že rešpektoval kogentné normy a neinterpretoval ich v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti ( príkladom čoho je napr. prehnaný formalizmus ), a aj neinterpretoval a neaplikoval zákonné pojmy v inom ako zákonom stanovenom a právnom myslení konsenzom akceptovanom význame, a v rozpore so zmyslom rozhodovania bez bližších kritérií či aspoň

zásad odvodených z právnej normy, a neposkytol formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale poskytol práve taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. 72. Súd má za to, že svoje myšlienkové pochody a závery popísal v odôvodnení tohto rozsudku tak, ako mu uložil krajský súd, i ako ukladá zákon v ustanovení § 220 C.s.p. Poukazuje v tejto súvislosti na R č. 36/2015 ,publikovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 1/2010 , ktoré uvádza , že: " v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané, a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03 ). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu." 73. V odôvodnení tohto rozsudku tak súd primerane poskytol odpovede na všetky zásadné námietky žalobcov i žalovaných, samozrejme vo vzťahu k vynesenému výroku rozsudku. Pritom vykonal všetky dôkazy, pričom podstatné bolo právne posúdenie a aplikácia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmet sporu. Na záver dokazovania sporové strany nemali žiadne návrhy na jeho doplnenie. 74. Z procesného hľadiska súd má za to, že si splnil svoju povinnosť svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej popretiu ( denegatio iustiae ), že teda splnil si svoju povinnosť zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu zabezpečenia ústavných práv. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru totiž každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04 ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05 ). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( tiež II. ÚS 76/07 ). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV.ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ( I.ÚS 50/04 ) - 6CoCsp/7/2020 . A tiež, z ustanovenia § 193 C.s.p. vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. 75. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preto s poukazom na vykonané dokazovanie, vyššie uvedené skutočnosti a príslušné zákonné ustanovenia po zhodnotení dôkazov a po riadnej úvahe rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa súdu aj v spravodlivom procese, v ktorom boli rešpektované všetky práva strán sporu. Daným odôvodnením poskytol rozsudok odpovede na všetky okolnosti, ktoré majú pre vec, resp. výrok rozsudku podstatný význam.. Jasne vyložil aj svoj myšlienkový postup, pričom svoje závery skutkové aj právne primerane zdôvodnil v požadovanom rozsahu, bez znakov svojvoľnosti ani arbitrárnosti, považuje svoje závery za súladné s platnou právnou úpravou, a svojim rozhodnutím sa snažil nepopieť zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem a predovšetkým podať dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie „prípadu“, o ktorom rozhodoval. 76. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. V súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní trov konania žiadnej z procesných strán, ako uvádza výrok II. tohto rozsudku, súd uvádza, že v zmysle zásady úspechu v konaní by nárok na náhradu trov mali žalovaní. Súd ale z dôvodov, ktoré nižšie rozoberie, mal pred samotným vyhlásením rozsudku za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitné zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo sporových strán, teda ani úspešným žalovaným. Tento zámer súd predostrel pred samotným rozhodnutím prítomným stranám, ktoré svoje právo účasti na pojednávaní využili, teda právnemu zástupcovi žalovaných, ktorý bol prítomný na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, a ktorý uviedol, že náhradu trov si určite uplatňujú. 78. Súd prvotne poukazuje v súvislosti s tak určenými trovami na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 (Rozhodnutie bolo uverejnené pod č. R 41/2018), ktorý citoval už zo svojho skoršieho rozhodnutia: „ Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p .) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho "nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ( napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012 ) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 )... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný "vytvoriť procesný priestor" umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [ napr. rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike ( sťažnosť č. 9815/10 ) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť "stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva" resp. "súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva". Výrok, že "žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania" už nemá v C.s.p. oporu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné z diel náhrady trov by napr. dostal odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať § 257. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ( bližšie napr. nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010 ) výnimočnosť použitia ustanovenia 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené." ( I.ÚS 153/2018 ). 79. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Prešove vo veci OS Poprad sp. zn. 17C/47/2022 ( 2Co/25/2024 ), kde tento ako odvolací súd potvrdil uznesenie tunajšieho súdu, ktorým tunajší súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax dnes už ustálenú ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, či 3MCdo 46/2012 ) s tým, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( Nález ÚS ČR III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12 ) ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. Nález ÚS ČR III. ÚS 727/2000 ). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie ( I. ÚS 188/08 ). Obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Co/75/2024 . 80. Z odôvodnenia rozhodnutia teda vyplýva, že súd otázku náhrady trov konania posudzoval aj z hľadiska existencie okolností umožňujúcich mu postup podľa § 257 C.s.p. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jedno z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aplikáciou § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, a to sp. zn. 9Cdo/114/2020, sp. Zn. 2Co/13/2023, v ktorom o.i. uviedol: „Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. .... Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania (zásada o úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie) sú dané výnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení musí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 C.s.p. a z toho dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia (§ 257 C.s.p. ) v prípade aplikácie § 255 a § 256 ods. 1 C.s.p. nie je možné považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania. ... Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu“ ( Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34, IV.ÚS 480/2018). 81. Ustanovenie § 257 C.s.p. teda predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C.s.p.). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie § 257 C.s.p. negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter, pričom súd posúdil, že ide o osobitné okolnosti , ktoré sú aj výnimočného charakteru.

82. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. 83. Súd musí dbať o to, aby jeho rozhodnutie bolo založené na objektívnych a rozumných dôvodoch, ústavne konformné a spravodlivé...,pričom berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Predmetné ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého okruhu okolností, s prihliadnutím najmä na ustálenú judikatúru a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ . 84. Aj z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( § 255 ods. 1 C.s.p.). 85. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. ( analogicky Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 ). 86. Obdobne, „Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa pritom nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd prihliadne na postoj strán v konaní a pripadne iné okolnosti a môže dospieť potom aj k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa“ ( II. ÚS 113/2019 ). 87. Súd tak nemusí vždy zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter ( napr. R 34/1982 ). 88. V danom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre nepriznanie náhrady trov konania ani úspešným žalovaným. Súd prihliadol, o aký druh konania išlo a k vzniknuvšej

procesnej situácii. Súd má zato, že žalobcovia pôvodnou žalobou správne hájili svoje práva, nešlo o svojvoľnú žalobu, konštatoval aj ich naliehavý právny záujem na žalobe, tak ako uvádza vyššie, a tiež, na podanie žaloby boli vlastne donútení ako účastníci stavebného správneho konania stavebným úradom pre dôvody na strane žalovaných, bez takého posúdenia správny orgán nemohol konať. Podľa názoru súdu, ak by nevznikla prekážka litispendencie, ktorú nemohli žalobcovia predvídať, či nevedeli ovplyvniť, tak má za to, že žalobcovia boli v práve a zrejme by súd ich nároky v prvostupňovom konaní priznal, ako to urobil aj svojim prvým rozhodnutím, ktoré nadriadený súd ale zrušil vlastne len z procesných dôvodov a aj po zrušení tohto rozsudku krajským súdom bolo novovydané rozhodnutie vyvolané práve v podstate tiež procesnou vadou – prekážkou litispendencie, vyplývajúceho z právneho názoru odvolacieho súdu. Žalobcovia nevedeli ovplyvniť tú skutočnosť, že kedy žalovaní podali žalobu o totožnom predmete na súd, lebo aj oni boli odkázaní na podanie žaloby správnym, stavebným úradom, a že žalovaní ju podali o niečo skôr ako žalobcovia. Tiež súd potom dôvodí, že nemalo byť potom právoplatne prerušené konanie skoršie, vedené na základe žaloby tu žalovaných ako o tom rozhodol súd v tom danom konaní, ale malo byť potom prerušené práve toto prebiehajúce súdne konanie. V takom prípade by teoreticky nevznikla im, žalobcom, povinnosť hradiť trovy konania. Nakoniec, ak súd bude v prerušenom konaní pokračovať a uspejú tam žalovaní v tejto veci, tam ako žalobcovia, tým by sa stalo, že by terajší žalobcovia mohli platiť trovy dva krát. Uloženie povinnosti vzhľadom na okolnosti sporu, čím bol vyvolaný, ako i vzhľadom na dôvody vedúce k rozhodnutiu, sa preto súdu vidí nespravodlivým, neprimerane tvrdým voči žalobcom, aby znášali trovy konania. Treba prihliadnuť aj na okolnosti sporu, na to, že spor vlastne vyvolali žalovaní svojimi námietkami v stavebnom konaní, čiže oni mali zásadný podiel na vyvolaní sporu, pričom čo sa týka jeho merita, tak rozhodnutie v konaní nepadlo. Tiež treba prihliadnuť aj na priebeh sporu a na účasť účastníkov na konaní. 89. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 257 C.s.p.. ? Poučenie: ? Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. ? Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ? Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ? Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ? Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ? Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

? Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ? Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. ? Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).