Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/42/2019 z 11. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 10C/42/2019 8719204292 11. 10. 2024 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2024:8719204292.26

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., E. XX/X, právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 44, proti žalovaným: 1/ F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., E. XXX/XX a 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXX/XX, obaja právne zast.: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o vypratanie nehnuteľností s prísl., takto rozhodol: I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Priznáva žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2019 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o nájme zo dňa 1.12.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1./ rade je neplatná, a ďalej, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec G., katastrálne územie I., a to parc. reg. č. 1411/2 o výmere 536 m2, parc. č. 1411/5 o výmere 108 m2, parc. č. 1414/1 o výmere 605 m2, parc. č. 1414/2 o výmere 306 m2, ako aj rozostavané stavby postavené na týchto parcelách, ktoré nie sú doteraz skolaudované a odovzdať ich žalobcovi v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadal priznať voči žalovaným plnú náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. I., a to vyššie uvádzaných parciel, ktoré sú v katastri zapísané ako zastavané plochy a nádvoria, ako aj rozostavaných stavieb na týchto parcelách, ktoré doteraz nie sú skolaudované. V roku 2016 uzavrel so žalovaným v 2./ rade ústnu dohodu, že predmetné nehnuteľnosti od neho odkúpi v lehote jedného roka. Podľa ich dohody teda čakal jeden rok na uzavretie kúpnej zmluvy. V r. 2017 mal žalobca veľké zdravotné problémy, takže situáciu ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy z týchto dôvodov neriešil. Po úprave zdravotných problémov v mesiaci január 2019 došiel za žalovaným v 2./ rade za účelom doriešenia prevodu vlastníckych vzťahov, stretli sa na uvedených nehnuteľnostiach a na veľké prekvapenie žalobcu zistil, že žalovaní v predmetných nehnuteľnostiach bývajú, tieto užívajú, na stavbách vykonávajú bez jeho súhlasu nepovolené stavebné úpravy, pričom tieto nepovolené stavebné úpravy v značnej miere devastujú jeho majetok. Ide o nepovolené búracie práce z vonkajšej strany nehnuteľnosti, búracie práce vo vnútri nehnuteľnosti, zavážanie parciel stavebným odpadom a iné činnosti. Preto vyzval žalovaného v 2./ rade, aby v zmysle predošlej dohody v lehote šiestich mesiacov našiel spôsob na odkúpenie týchto nehnuteľnosti za dohodnú sumu vo výške 150.000,- eur a v zmysle dohody, ktorú uzavreli ústne v r. 2016. Pokiaľ toto nevykonáva, tak aby okamžite opustil priestory v jeho vlastníctve. Zároveň ho vyzval na okamžité skončenie devastačných prác, na ktoré mu nikdy nevydal súhlas a ktoré vykonáva svojvoľne a v rozpore so stavebnými povoleniami vydanými na osobu žalobcu. Žalovaný v 2./ rade súhlasil

s jeho návrhom a zaviazal sa nehnuteľnosti odkúpiť v dohodnutej lehote a pokiaľ by sa mu nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky, zaviazal sa priestory opustiť s uvedením do pôvodného stavu ku dňu 1.7.2019. Žalobca dňa 28.6.2019 navštívil žalovaných a videl, že ich správanie a ničenie nehnuteľnosti sa nezmenilo. Na prekvapenie žalobcu mu zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Heleny Knopovej v prílohe jej písomného podania bol doručený v mesiaci júl akýsi plagiát zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1./ rade ako nájomkyňou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a v ktorej mal žalobca vraj dať súhlas na vykonanie stavebných úprav, dokonca na započítanie vykonaných úprav do budúcej kúpnej ceny s tým, že plagiát zmluvy je uzavretý na dobu určitú desiatich rokov, a zároveň ho upovedomila práv. zástupkyňa v rozpore s dohodami, ktoré mal so žalobcom v 2./ rade, že žalovaní mienia užívať tzv. prenajaté nehnuteľnosti v čase a spôsobom špecifikovaným v predmetnom plagiáte zmluvy o nájme. Žalobca uviedol, že takúto zmluvu so žalovanou v 1./ rade nikdy neuzavrel a zmluvné podmienky, ktoré sú v nej špecifikované, sú totálne poškodzujúce pre prenajímateľa. Toto nikdy nedohodol a takúto zmluvu nepodpísal. Plagiát podpisu je v úplnom rozpore s bežným podpisom žalobcu. Zároveň v r. 2016 táto zmluva nemohla byť podpísaná, lebo účel zmluvy – pre bývanie nájomcu s rodinou bol v danom období, keď boli rozostavané stavby bol iný a boli budované podľa projektovej dokumentácie na športové účely - tenisové kurty, teda nespĺňali účel, ktorý si svojvoľne doplnili do zmluvy žalovaní. Uvedený plagiát zmluvy pred doručením tohto dokumentu žalobca nikdy nevidel a žalovaného 2/ vyzval na vysvetlenie, avšak tento mu neodpovedal. Keďže tento plagiát považuje za falzifikát spracovaný dodatočne odporcami v r. 2019 a nikdy ho neuzavrel ani nepodpísal, ani nedal žalovaným súhlas na užívanie nehnuteľností spôsobom, akým ho v súčasnosti užívajú, podal trestné oznámenie na OR PZ vedené pod ČVS: ORP–2016-PPPP-2019.. a žiada určiť, že zmluva o nájme je neplatná a žalovaní sú povinní vypratať a odovzdať žalobcovi nehnuteľnosti. Žiadal priznať náhradu trov konania. 3. Súd uznesením zo dňa 18.12.2019 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovaným v 1./ a 2./ rade zdržať sa užívania a nakladania s nehnuteľnosťami, parcelami č. 1411/2, 1411/5, 1414/1 a 1414/2, ako aj rozostavanými stavbami na týchto parcelách, doteraz neskolaudovaných, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní sp. zn. 10C/42/2019. Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť držať sa konania, ktorým by spôsobovali škody na týchto nehnuteľnostiach, najmä realizovať búracie práce z vonkajších strán nehnuteľnosti, nepovolených zábran a výmeny okien, zabetónovanie bazénu, zavážania parciel stavebným odpadom a ostatné činnosti tak, ako sú uvedené v predmetnom uznesením do právoplatného skončenia konania vo veci. Uznesenie bolo v dôsledku odvolania žalovaných potvrdené odvolacím súdom, a to uznesením zo dňa 24.3.2020, právoplatným dňa 27.4.2020. 4. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe písomne už v odvolaní proti vydanému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia a uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že užívajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby bez právneho dôvodu. Poukázali na to, že žalovaná 1/ má so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 1.12.2016, v zmysle ktorej riadne a pravidelne platí za predmetné nehnuteľnosti nájomné a dodržiava všetky práva a povinnosti. Zmluvu vypracovala JUDr. Helena Knopová, advokátka ako ich právna zástupkyňa a žalovaný v 2./ rade ju odniesol žalobcovi na podpis. Je pravdou, čo tvrdí žalobca, že pred uzatvorením nájomnej zmluvy v písomnej forme mali uzavretú ústnu dohodu, avšak toho istého obsahu, ako je obsiahnutý v písomnom vyhotovení zmluvy. Tiež nie je pravda tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti mali odkúpiť v lehote jedného roka. Tiež nie je pravda, že žalobca až v r. 2019 zistil, že v predmetných nehnuteľnostiach bývajú, keďže tieto žalovaní riadne užívajú už od r. 2015. Žalobca od nich prijíma nájomné a poskytuje im akúkoľvek potrebnú súčinnosť. Užívajú ich dlhodobo, užívali i susediace nehnuteľnosti, a to parcely 1413/1 1413/2, 1413/3 a 1413/4, všetky v k. ú. I., zapísané na LV č. XXXX. Aj stavbu, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na prac. č. 1413/2, ktorý žalovaná v 1./ rade od žalobcu odkúpila Kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2015 a je ich vlastníčkou. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby vykonávali nepovolené búracie práce. Na všetky práce na nehnuteľnostiach mali vždy riadné povolenia a žalobca im poskytol súčinnosť, príp. splnomocnenie pre príslušné orgány. Prvým splnomocnením, ktoré im žaloba poskytol, bolo na zmenu projektu, ktorú bolo potrebné na zosúladenie pôvodného projektu, na základe ktorého žalobca realizoval stavby na predmetných pozemkoch so skutočným realizovaním stavieb. Do prílohy predložili fotokópiu projektu vypracovaného F. J. z r. 2016. Zmena projektu bola potrebná na to, aby v nehnuteľnostiach postavených na predmetných parcelách mohli bývať, keďže pôvodný projekt bol na športové a rekreačné centrum a bolo potrebné vykonať jeho zmenu. Ďalšie splnomocnenie im žalobca poskytol pre výkon stavebného dozoru, ďalej pre komunikáciu s Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a pre Stavebný úrad. V júni 2018 im žalobca poskytol

súhlas na pripojenie plynového zariadenia do distribučnej siete SPP. Zároveň doložili faktúry, na základe ktorých uhradili SPP, a. s. poplatok za pripojenie, a to vkladom v hotovosti dňa 10.9.2018. Doložili tiež fotografie, že na prenajatých pozemkoch nikdy nebol tenisový kurt, ale spevnená plocha, a teda nedošlo k odstráneniu tenisového kurtu, ako tvrdí žalobca. Žalobca označil tento priestor ako tenisový kurt z dôvodu, že zrejme na tento účel mal slúžiť po jeho dokončení, avšak boli na ploche osadené dva stĺpiky na natiahnutie tenisovej siete, čo bol jediný spoločný znak s tenisovým kurtom. Rozporovali tiež tvrdenie žalobcu, že na prenajaté pozemky bol prevezený stavebný odpad a doložili fotografiu, z ktorej je zrejmé, že stavebný odpad sa nachádza už mimo pozemkov žalobcu, a to na parc. č. 1413/4, na LV č. XXXX, k. ú. I., obec G., patriacej žalovanej v 1./ rade. Na fotografii je stavebný odpad uložený za domom súp. č. 715, ktorý je postavený na parc. č. 1413/2. Z priloženej fotokópie katastrálnej mapy je viditeľné, že parc. č. 1413/4 je bezprostredne za parcelou 1413/2, pričom obe sú výlučným vlastníctvom žalovanej v 1./ rade. Žalobca tvrdí, že boli vykonané nepovolené výmeny okien, došlo k znehodnoteniu posilňovne a fitness centra, k zničeniu terasovej dlažby a vznikajú ďalšie škody. Žalovaní rozporujú tvrdenia žalobcu ako nezmyselné. Odkedy majú prenajaté predmetné nehnuteľnosti s postavenými stavbami na nich, nikdy v nich nebolo funkčné zariadenie posilňovne, ani fitness centra s akékoľvek športové zariadenia, ktoré sa tam nachádzali, boli v dezolátnom stave. Ku všetkým zmenám, ku ktorým došlo, mali splnomocnenie od žalobcu a vykonávanie bežných prác bolo dohodnuté v nájomnej zmluve. Na pozemkoch nevznikajú žiadne škody. Nachádza sa tam zeleň, ktorú je možné kedykoľvek odstrániť a doložili ďalšie fotografie. Ak žalobca tvrdí, že pozemky boli zastavané nepovolenými hospodárskymi budovami na chov hydiny, kôz a oviec, toto tvrdenie je tiež nepravdivé, lebo prístrešky pre zvieratá sú postavené na parcelách reg. „E“ KN č. 2735/101, 2739/1, 2745/1 a 7843/2 v k. ú. I., pričom na ich stavbu im bol udelený súhlas OÚ Poprad, odboru životné prostredie zo dňa 20.12.2019, ktoré doložili. Rozporovali tiež tvrdenie žalobcu, že od uzavretia zmluvy z r. 2016 s nimi začal komunikovať až v januári 2019, toto nie je pravdivé, čo doložili listinnými dôkazmi, splnomocneniami a súhlasmi. Navyše žalobcovi bolo počas celej doby trvania nájmu platené mesačné nájomné, a to spočiatku vo výške 500,- eur a neskôr až 1.000,- eur mesačne, pričom žalobca sa so žalovaným v 2./ rade pri odovzdávaní nájmu v hotovosti pravidelne stretával, a to buď v mieste svojho bydliska, alebo mu bolo nájomné odovzdávané prostredníctvom iných osôb. Na preukázanie platenia nájomného existuje množstvo svedkov. O komunikácii žalobcu s nimi počas celej doby od r. 2016 až doposiaľ svedčí i to, že za roky 2017, 2018 i 2019 platili za prenajaté nehnuteľnosti daň z nehnuteľnosti. Rozhodnutie o vyrubení dane bolo zasielané žalobcovi na adresu trvalého pobytu. Po jeho doručení rozhodnutie o vyrubení dane za príslušné zdaňovacie obdobie odovzdal žalobca žalovanému v 2./ rade, ktorý následne daň z nehnuteľnosti zaplatil. V prílohe doložili rozhodnutia o vyrubení dane za rok 2018 a 2019 spolu s potvrdením VÚB banky o vklade v hotovosti úhrady dane z nehnuteľností žalovaným v 2./ rade. Ak by žalobca s nimi nekomunikoval, k týmto rozhodnutiam by sa nemali ako dostať, a ak by žalovaný nesúhlasil s užívaním nehnuteľností, nemali by dôvod daň z nehnuteľností na požiadanie žalobcu platiť. 5. Súd prejednal vec na pojednávaní za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom uviedol: „V celom rozsahu trváme na podanej žalobe zo dňa 15.10.2019, poukazujeme na dôvody tam uvedené. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré špecifikuje v predmetnej žalobe. Podľa toho, ako udávame v žalobe, v roku 2016 uzavrel žalobca ústnu dohodu so žalovanými v tom smere, že tieto nehnuteľnosti do jedného roka odkúpia. V roku 2017 mal žaloba zdravotné problémy, takže tieto veci neriešil. Po úprave zdravotných problémov prekvapene zistil, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívajú tak, že v týchto bývajú, na stavbách vykonávajú bez súhlasu žalobcu nepovolené stav. úpravy, pričom týmito nepovolenými stavebnými úpravami v značnej miere devastujú vlastníctvo žalobcu, konkrétne išlo k nepovolené búracie práce z vonkajšej strany nehnuteľnosti, búracie práve vo vnútri nehnuteľnosti, zavážanie parciel stav. odpadom, zničenie tenisového ihriska, posilňovne, ako aj ďalšie škody, ktoré špecifikuje žalobca sám. Žalobca vyzval žalovaných, aby ukončili búracie práce, na ktoré nikdy nevydal súhlas a ktoré vykonával svojvoľne. Odporca sa zaviazal, že odkúpi nehnuteľnosti, alebo že opustí priestory a uvedie ich do pôvodného stavu do júla 2019, neskôr však žalobca zistil, že správaním odporcu sa nič nezmenilo, v mesiaci júl 2019 podľa tvrdenia žalobcu na jeho prekvapenie mu bolo zo strany advokátskej kancelárie zo strany žalovaných doručená akási zmluva o nájme, podľa ktorej mal predmetné nehnuteľnosti dať do prenájmu za podmienok uvedených v tomto doklade, pričom táto zmluva mala byť uzatvorená na dobu 10 rokov, zároveň bol žalobca upovedomený o tom, že žalovaní mienia užívať predmetné nehnuteľnosti naďalej, žalobca po preštudovaní nájomnej zmluvy jednoznačne tvrdí, že takúto zmluvu s odporkyňou č. 1 nikdy neuzavrel, nedohodol zmluvné podmienky, ktoré sú v nej špecifikované a ktoré sú, mimochodom,

pre neho poškodzujúce, takúto zmluvu nikdy neodsúhlasil a nikdy nepodpísal. Zároveň namietal svoj podpis na predmetnej zmluve, ktorý je v príkrom rozpore s jeho bežným prirodzeným podpisom. Poukazuje žalobca v žalobe na tú skutočnosť, že v roku 2016 takáto zmluva so žalovaným ani nemohla byť uzavretá, pretože v uvedenom období nemohol byť dohodnutý a uzavretý účel zmluvy tak, ako je špecifikovaná v nájomnej zmluve, pretože v danom období rozostavané stavby žalobcu boli budované v zmysle projektovej dokumentácie pre športové účely tenisového kurtu a zázemia, a teda tieto nehnuteľnosti nespĺňali základné predpoklady pre účel uvedený v nájomnej zmluve, t. j. pre bývanie a užívanie, ktorý si žalovaní doplnili svojvoľne v rozpore so stavebným hľadiskom nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že žalovaní neuhrádzali za dané obdobie žiaden nájom, zároveň tvrdí, že pred doručením tejto zmluvy zo strany práv. zást. žalovaných takúto zmluvu nikdy nevidel, nepodpisoval. Na základe týchto skutočností žalobca namieta platnosť zmluvy, má za to, že ide o plagiát alebo falzifikát spracovaný dodatočne v roku 2019 odporcami, ktorý ako žalobca nikdy neuzavrel, neodsúhlas a nepodpísal, zároveň žalobca tvrdí, že odporca nikdy nedal súhlas na užívanie na taký spôsob, akým je v súčasnom období nehnuteľnosť užívaná a devastovaná. Vo veci podal aj trestné oznámenie na OR PZ, ktorý je v riešení. Poukazujem na právnu úpravu špecifikovanú v čl. 4 žaloby a následne vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca nikdy takúto zmluvu nepodpísal, neschválil a neuskutočnil, považujeme za neplatnú. S poukazom na tieto skutočnosti navrhujeme vydať rozsudok v zmysle petitu, podľa ktorého žiadame, aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým súd určí, že zmluva o nájme zo dňa 1.12.2016 uzavretú podľa tvrdenia odporcov medzi prenajímateľom a nájomcami, teda účastníkmi konania je neplaná a zároveň sa žalobca dožaduje vydania rozhodnutia o povinnosti vypratať a vydať nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v návrhu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatňujeme si trovy konania.“ 7. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla: „Zotrvávam na vyjadrení k žalobe, aj ku následnom vyjadrení k žalobe. Žalovaná v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade začali predmetné nehnuteľnosti užívať najprv na základe ústnej dohody, neskôr na naliehanie žalovanej v 1. rade. Bola vypracovaná sporná nájomná zmluva za podmienok, ktoré boli medzi stranami sporu dohodnuté a ktorú žalobca riadne podpísal, k nájmu predmetnej nehnuteľnosti došlo za približne rovnakých okolnosti, ako v predchádzajúcom období došlo k nájmu susediacich nehnuteľnosti, kde bola tak isto uzatvorená písomná nájomná zmluva a tak isto sa zmluvné strany dohodli, že tieto susediace nehnuteľnosti žalovaná v 1. rade odkúpi, čo sa aj tak, ako bolo dohodnuté, stalo. Od počiatku užívania nehnuteľností, už pred uzatvorením písomnej nájomnej zmluvy, bolo riadne platené nájomné, a to buď priamo do rúk žalobcu, prípadne cez iné osoby, na túto okolnosť sme navrhli svedkov, ktorí môžu túto okolnosť potvrdiť. Od prvej chvíle účelom nájmu bolo bývanie žalovanej a žalovaného v 2. rade a ich členov rodiny. Je pravdou, že pôvodne nehnuteľnosti boli rozostavané s projektom použitia ako športové centrum, športové centrum však nikdy nebolo dokončené a nikdy neslúžilo účelom, na ktorý bol spracovaný projekt. Už predtým, než žalovaná v 1. rade tieto nehnuteľnosti prenajala od žalobcu, boli prenajímané iným osobám, tiež nie však na účely akéhokoľvek športovania, obaja žalovaní od prvej chvíle investovali do tejto nehnuteľnosti s tým, že po jej odkúpení v zmysle zmluvy investujú do vlastnej nehnuteľnosti, kde od prvej chvíle bývali. Je úplne vylúčené, aby žalobca, ktorý navštevoval tieto nehnuteľnosti, ako aj susedné nehnuteľnosti, ktorých bol predtým vlastníkom, nevedel o tom, že žalovaní tam bývajú. Je vylúčené, aby o tom žalovaný nevedel, rovnako bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti sa odkúpia od žalobcu po ich skolaudovaní, čo však chcelo čas, keďže sa jednalo o zatiaľ nelegálnu stavbu postavenú v časti aj na cudzích pozemkoch. Žalovaný v 2. rade spolu so žalovanou v 2. rade museli v prvom rade vysporiadať pozemky, čím poverili advokát. kanceláriu, následne bolo potrebné vypracovať zmenu projektu a až tak by bolo možné nehnuteľnosti skolaudovať ako rodinný dom. Niekedy v roku 2019 však žalobca prišiel s požiadavkou vyplatiť ihneď resp. do nejakých 2 mesiacov sumu 50.000,- eur, čo však žalovaní nemohli urobiť, keďže bez kolaudácie sa na túto nehnuteľnosť nedalo zohnať úver, medzi žalobcom a žalovanými prebehlo viacero jednaní o spôsobe odkúpenia v kúpnej cene, bol aj spracovaný predbežný návrh na budúcu zmluvu o odkúpenie nehnuteľnosti, táto však nikdy nebola riadne uzavretá, z jeho konceptu však vyplýva, že podmienky odkúpenia korešpondovali s podmienkami, ktoré boli dohodnuté v spornej nájomnej zmluve, bližšie okolnosti uzavretia tejto zmluvy uvedú vo výsluchu žalovaní. Mám za to, že zmluva bola riadne uzavretá, je platná a z týchto dôvodov navrhujem žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania. Ešte poukazujem na to, že na pozemku neprebiehali žiadne devastačné práce, tenisový kurt sa nikdy neprevádzkoval, ani nebol spôsobilý na prevádzkovanie, bola to iba spevnená plocha, kde boli 2 stĺpiky, tenis sa tam nikdy nehral a na úpravy týchto nehnuteľností dával vždy žalobca súhlas, ak bol vyslovene potrebný pre niektoré úrady. Bol všeobecne daný súhlas už v nájomnej zmluve, predložili

sme ako dôkaz listinu, kde je žalovaná v 1. rade uvedená ako nájomníčka a je tam na miestnom úrade v Benešovciach overený podpis žalobcu.“ 8. Žalobca na pojednávaní uviedol: „Trvám na podanej žalobe tak, ako ju predniesol môj právny zástupca. Ku podanému návrhu chcem doplniť, že keď som odovzdával kľúče od nehnuteľností, predtým som odpredal jednu nehnuteľnosť žalovaným a tieto ďalšie 3 nehnuteľnosti, ktoré tam boli postavené na podstatne rozsiahlejšom pozemku a s väčšou hodnotou, som sa s nimi dohodol ústne, že dotiahnu tieto nehnuteľnosti do kolaudácie, nakoľko bolo nevyhnutné urobiť osamostatnenie odberu plynu, nakoľko tento plyn bol ťahaný z nehnuteľnosti, ktorú som im predtým odpredal. Budovy boli riadne zariadené, vybavené na športové účely, prakticky trebalo dotiahnuť papiere ku kolaudácii. Č o sa týka stavebných úprav, všetko bolo na 100 % dohodnuté, vymaľované a zariadené. V roku 2016 ma postihol srdcový infarkt, kde som podstúpil operáciu, môj zdravotný stav bol dosť vážny, o rok na to mi bol montovaný strojček na srdce, takže som nevenoval tomu chvíľku pozornosť, nakoľko som s obidvoma poznal dlhodobo, tak som im dôveroval, v roku 2019 som pána E. vyzval, bol som sa začiatkom roka pozrieť na nehnuteľnosti a zistil som, že na nehnuteľnostiach sa vykonávajú rozsiahle stav. úpravy, búracie práce, zabetónovanie vnútro bazénu, zlikvidovanie fínskej sauny, poškodenie tenisového kurtu a odstránenie oplotenia z tenisového kurtu a zaváženie rôznymi stavebnými odpadmi na tenisový kurt. Keď som povedal p. E., aj predtým, keď som potreboval nejaké osobné veci, nakoľko ja som im nechal nehnuteľnosti kompletne zariadené a vybavené, tak vždy nechcel, aby som tam šiel, radšej bol ochotný mi tie veci priniesť, aby som nevidel, čo tam on na tých nehnuteľnostiach robí. V januári alebo februári 2019 som ho vyzval, že mu dávam ešte 6 mesiacov na to, aby našiel spôsob na tú našu ústnu dohodu a odkúpil odo mňa ten majetok za dohodnutú cenu. Bolo mi povedané, že samozrejme, že to tak urobí, že má 2 byty, ktoré odpredá a vyplatí mi dohodnutú cenu. Keď som došiel v 06/2019 pozrieť na moje nehnuteľnosti, tak som zistil, že jeho stav. úpravy pokračujú stále ďalej v rozpore s vydanými stav. povoleniami a pre mňa to bol pohľad, ktorý som si nedokázal ani predstaviť, že niekto niečo také môže s týmito nehnuteľnosťami urobiť, boli tam hosp. zvieratá, ovce, kozy, sliepky, psy. Keď som ho na to upozornil v 06/2019, že budeme to musieť riešiť nejak ináč, pričom som mu dopredu telefonicky zavolal, on ma pustil do môjho dvora a zistil som, že na skutočnostiach sa nič nezmenilo, o 2 dni mi prišlo predvolanie na políciu, kde bolo zo strany žalovaných na mňa podané trestné oznámenie, že som neoprávnene vstúpil na pozemky. Vtedy som mal záujem ešte stále to riešiť. Keďže v tej dobe zastupovala rodinu Bobovských advokátska kancelária zast. K. L., tak som ho navštívil a snažili sme sa na niečom dohodnúť, aby došlo k odkúpeniu mojich nehnuteľností. Sám K. L. uviedol, nakoľko jemu som dával plnú moc asi v roku 2017 na vysporiadanie jednej parcely, do ktorej asi 1 m2 zasahovala aj jedna z nehnuteľností, ktorú som tam postavil, podpísal som tam plnú moc, aby to v prospech mojej osoby vykúpil, aby sa to mohlo skolaudovať. Už vtedy v kancelárii K. L. povedal, že on vie, ako zastupujúci právnik E., že nie je uzatvorená žiadna nájomná zmluva, len ústna dohoda. Na počudovanie v 7. mesiaci, keď sme sa dohodli so žalovanými, že vypracú a upracú nehnuteľností, tak asi 28.6. mi bola doručená nájomná zmluva, ktorú som nikdy v živote nevidel a nepodpísal, čo malo potvrdiť aj expertízne kriminalistické skúmanie, na čo som podal trestné oznámenie, kde som vyhotovovali 30 mojich odpisov a mal byť overený podpis z falošnej nájomnej zmluvy, ich drzosť siahala až tak ďaleko, že si dovolili podpísať za mňa plné moci pre AK JUDr. Antoša, čisté plné moci len s mojím podpisom. Na to som vedel, že už k žiadnej dohode s takými podvodníkmi nemôže asi dôjsť. Nakoniec, keď ich vyzval kriminalistický ústav, aby predložili originál nájomnej zmluvy, aby mohli overiť pravosť môjho podpisu, tak v tomto roku žalovaní nahlásili, že im nájomná zmluva bola odcudzená a z fotokópie kriminalistický ústav nevie overiť pravosť môjho podpisu. Keď sme požiadali súd o predbežné opatrenie, súd nám v plnom rozsahu vyhovel, že nesmie užívať nehnuteľnosť, mali sme rozhodnutie, ktoré bolo dňom doručenia vykonateľné, tak som si objednal firmu a chcel som zabezpečiť svoje nehnuteľnosti prídavnými zámkami tak, aby nedošlo ani z mojej strany, ani zo strany žalovaných k užívaniu nehnuteľností, čo nám nebolo zo strany žalovaného umožnené, dokonca boli útoky na moju osobu už aj predtým z jeho strany, tak pri tomto výkone som si objednal dvoch zamestnancov bezpečnostnej služby, aby dohliadali na bezpečnosť mojej osoby. Napriek tomu p. E. sa neštítil vyhrážať sa mi smrťou, fyzickou likvidáciou, že vlastní guľové zbrane a že je ochotný ich kedykoľvek použiť a nedovolil nám, aby sme zabezpečili vstupy do týchto nehnuteľností ďalším zámkom, na čo som bol nútený podať znovu trestné oznámenie za marenie úradného rozhodnutia, nakoľko bolo evidentné, že nehnuteľnosti obývajú ako rodinní príslušníci, tak aj zamestnankyne ich prevádzky. Bola ústna dohoda, že v priebehu jedného kalendárneho roka bude odpojený plyn a vybudovaná samostatná plynová prípojka k dotyčným nehnuteľnostiam žalobcom a vysporiadaná časť pozemku asi o 1,5 až 2 m2, aby mohol skolaudovať dané nehnuteľnosti. Po skolaudovaní do jedného kal. roka mi žalobca sľúbil, že budú nehnuteľnosti skolaudované a im ich

odkúpi za predom dohodnutú cenu. Ja som žalovaným odovzdal 3 kľúče od všetkých 3 nehnuteľnosti, a to diaľkové, garážové, a to bolo všetko, priebežne som telefonicky sa informoval, že v akom štádiu je jeho vybavovanie, stále som bol len zavádzaný, že vybavuje, vybavuje, ale za tie roky sa nič nezlepšilo, len došlo k devastácii týchto nehnuteľností. Žalovaný mal skolaudovať vo svojej réžii budovy, na čo som mu podpísal ja aj plnú moc. Keďže boli stav. povolenia vydané na moje meno, tak aj tá plná moc znela, že on vybavuje doklady pre kolaudáciu na moje meno. Ešte sa chcem vrátiť k tomu, že pozemok, ktorý sčasti zasahoval do stavby mojej, na ktorú som dal plnú moc pre K. L., aby ho vysporiadal v môj prospech, tak oslovili potenciálneho dediča tohto pozemku, ktorého zaviedli informáciou, že žalovaní sú vlastníci týchto nehnuteľnosti a zaviazali p. G., aby po prevedení ded. konania odpredal pozemok žalovaným. Už vtedy sa mi zdala špekulácia žalovaných na mňa. Žalovaní mi nemali platiť odplatu za nejaké užívanie nehnuteľnosti, boli sme dohodnutí len na niektorej sume, za ktorú im nehnuteľnosť odpredám. V roku 2016 predtým, než som ja dostal infarkt, som sa ja nezaujímal o tom, čo sa tam deje, žalovaným som dôveroval. Potom prešiel celý rok 2017. Aj v roku 2017 som bol PN vyše roka, potom v roku asi 2018 mi bol daný strojček na srdce, ja som tam nechodil pozerať na nehnuteľnosti, len telefonicky som kontaktoval žalovaných, alebo keď ma prišli žalovaní navštíviť, tak som sa informoval o tom, že v akom je to štádiu. Až v januári 2019 som sa prvýkrát fyzicky objavil na pozemkoch. Vždy predtým, keď som chcel nejaké osobné veci z objektov, keď som volal p. E., že si prídem pre nejaké veci, tak vždy bol ochotný mi to okamžite do Liptovského Mikuláša, čo po určitej dobe vo mne začalo vzbudzovať aj nejaké podozrenie, že sa tam asi niečo musí diať, ale stále som si myslel, nakoľko sme sa roky poznali, že dodržia moje slovo, vyplatia mi za moje nehnuteľnosti peniaze a bude mať každý, čo chcel. Trvám teda ja na tom, že ja som nájomnú zmluvu nikdy nepodpísal s dátumom 1.12.2016 a nikdy predtým som ju ani nevidel, než mi bola doručená poštou na adresu môjho trvalého bydliska, to bolo ku koncu júla 2019. Nech si spytujú svedomie ľudia, ktorí sa podieľali na spísaní nájomnej zmluvy. Nakoľko môj zdravotný stav bol vážny, si mysleli, že ja tu už nebudem a keby predložili takúto nájomnú zmluvu pred mojimi deťmi, tak deti by o tieto nehnuteľnosti pravdepodobne prišli. Ja som nikdy neinkasoval nijaké nájomné ani na účet, ani fyzicky do rúk, teraz za posledné 2 mesiace roka 2020 sa mi snažila p. E. poslať šekom asi v apríli a máji 2020 dvakrát po 500,- eur, ktoré som neprevzal. Prvé som si myslel, že mi pravdepodobne chce splatiť dlh, ktorý u mňa má vo výške 5.000,- eur od kúpy prvej nehnuteľnosti, ale to bude predmetom ďalšej žaloby. Na otázku súdu, aby sa vyjadril žalobca k predloženému rozhodnutiu o vyrubenej dani za obdobie roka 2019 v sume 338,69 eur, kde vklad v hotovosti bol urobený žalovaným v 2./ rade, žalobca uviedol, že pri osobnej návšteve žalovaného na jeho trvalom bydlisku mu poskytol financie na uhradenie, čiže p. E. bol len tým, ktorý ich na mesto v Poprade vložil do pokladne, financie boli jeho, ktoré mu dal. Na toto má svedka, K. G., bytom Lipt. J., presnú adresu nevie uviesť, je to sídlisko Podbreziny. Na otázku práv. zást. žalovaných, že žalovaní mali jeho nie malé nehnuteľnosti užívať už od roku 2016. Vzhľadom k tomu, že je rok 2020 a v roku 2019 sa mal dozvedieť, že ich užívajú, či žiadal od nich niekedy náhradu za toto užívanie, resp. nájom, žalobca uviedol: „Nikdy som nič nežiadal, žiadnu náhradu, ani nájom, nakoľko sme boli dohodnutí na odkúpení týchto nehnuteľností a nikdy som nevedel o tom, že oni sa tam presťahovali a že bývajú v nehnuteľnostiach, dokonca so svojou svokrou a so zamestnankyňami.“ 9. Žalovaná v 1./ rade na pojednávaní pred súdom uviedla: „K podanej žalobe chcem uviesť, že to, čo uviedol žalobca, jednoducho nie je pravda, lebo napríklad prvú nehnuteľnosť, ktorú sme od neho odkúpili, síce bola skolaudovaná, ale za iným účelom, nie ako rodinný dom. Jedná sa o nehnuteľnosť mimo sporu, aby sme mohli zobrať úver, tak sme museli prekvalifikovať túto na rodinný dom a museli sme znovu prípojky, čo sa týka elektriny a plynu museli sme dať znova skolaudovať, kde prebehlo kolaudačné konanie, ktoré trvalo vyše 2 rokov, pritom to nebola čierna stavba, ale existujúca, následne sme požiadali o úver. Pánu B. sme vyplácali nie my, ale banka, nakoľko aj on ešte mal založený rodinný dom, nakoľko Prvá stavebná sporiteľňa vyplácala jeho úver, to si banky medzi sebou vyplatili. Nakoľko tieto peniaze sme mu splácali ešte aj na účet, v septembri mal súd, aby nemal žiaden príjem, čo sa týka výživného, lebo tvrdí, že je invalidný dôchodca a že má len invalidný dôchodok. Vtedy sme mali s ním problém. Neskôr sme odkúpili túto nehnuteľnosť, tam p. B. nám ponúkol zadnú časť, ktorá bola čierna stavba, sú tam 3 budovy. Jedna je sklad, druhá je nefunkčný bazén, ktorý poškodili predchádzajúci nájomcovia a ďalšia budova dole je bar a hore je malý apartmán, kde dole je jedna izba, kuchyňa s obývačkou a toaleta. Čo sa týka tenisového kurtu, čo on nazýva, je tam obyčajná betónová platňa, kde sa betón mrví, tam nie sú žiadne prípojky, čo sa týka elektriky, vody, plynu, následne sme požiadali o nové prípojky, tým pádom p. E., čo nám mal robiť plyn, tak zistil, že plyn. potrubie prechádza popod bazén, že nám nemohol dať vyjadrenie, preto sme museli ťahať nové prípojky. Čo sa týka elektriky, v roku 2017 nám v lete odišla elektrika, pretože to prežrali myši, vtedy vedel, že p. E. mu osobne volal, že kde ma projektovú

dokumentáciu, lebo nevedel žalobca, kde mu vedie elektrina, teda sme museli prekopať do podzemia elektriku. Keď sme mu povedali, že to treba opraviť, tak nám uviedol, že tam budeme bývať, že si to máme opraviť. Čo sa týka zdevastovania dlažby, tak táto je zdevastovaná z toho dôvodu, aby sme našli dôvod, kde sa nachádza chyba v elektrine a museli sme robiť nové výkopové práce, čo sa týka elektriny a vody. Potom pozemky, ktoré sú aj moje pozemky, museli sme žiadať cestárov, cestné stavby, že chceme ťahať prípojky, žiadali sme o odkúpenie pozemkov, aby sme mohli ďalej pokračovať. Čo sa týka p. G., to už bol dlhší proces, pretože manželia Purdiakoví nemali žiadnych dedičov, tak sme sa obrátili na právnu kanceláriu K. E. a L., aby nám pomohli túto situáciu riešiť. Len preto, že p. B. stojí s 1-vicou garáže na cudzom, na pozemku Purdiakových, tým pádom by nám ani banka nedala úver, pretože to by sa neskolaudovalo. Keď nám v roku 2016 prenajal a rok predtým mal manželský pár, to tiež bolo z jari, vyhodil ich s SBS-kou, popraskalo tam potrubie a dom bol bez kúrenia, následne sme aj toto opravili, aj za to nám ani peniaze nedal, povedal, že tu budete bývať, pretože my sme sa dohodli na 150.000,- eur a že budú odpočítané z tejto sumy všetky náklady. Samozrejme nájom sme mu platili 500,- eur každý mesiac do rúk, a to buď si žalobca prišiel osobne, alebo mu boli odovzdané u neho doma. Aj na toto máme svedkyňu, ktorú uvádzal žalobca a nad kuchyňou má skrinku, kde žalobca odkladal peniaze z nájmu. Uvedená osoba ako svedkyňa bola neraz pritom, ako mu manžel dával peniaze. V roku 2017 a 2018 mu boli aj odovzdané peniaze priamo na SBS-ke na dispečingu, alebo p. J., to bol jeho práv. zástupca alebo niečo také. On neraz chodil, aj jemu sme dávali peniaze. Keď sme kupovali prvú nehnuteľnosť, boli s ním problémy, rozbil nám na nehnuteľnosti plastové dvere. Manželovi som povedala, že aj keď sme sa dohodli so žalobcom ústne, ja chcem mať istotu, že keď budeme veci opravovať, akú mám istotu, či mi žalobca vráti peniaze a ja nájom platiť musím. Preto, keď sme dávali žalobcovi niečo podpísať, že sme vykonali opravu, žalobca to nechcel, uviedol nám, aby sme si to my zapisovali. Potom, čo sa týka plotu, prišla pred dvoma rokmi víchrica, vyvrátilo celý plot, bol nahnutý, stojky boli vytrhnuté z betónu, následne sme museli skrátiť plot na nejakých 2 až 2,5 m a sme dávali výstuže, lebo je poškodený. Čo sa týka zvierat aj sute, tak suť, ktorú uvádza žaloba, je na mojej parcele v mojom vlastníctve, aj fotky, ktoré poskytol, to ide o moju parcelu, jeho parcela začína až od garáže. Čo tvrdí, že nejaký bodrel na pozemku, tak ten bordel je po p. B., manžel to naložil a doniesol tam do tej nehnuteľnosti, čo sme teraz, tiež garáž na Okružnej ulici. Na otázku súdu, čo sa týka ústnej dohody v roku 2016 medzi ním a žalobcom, čo bolo jej predmetom uviedla, že či nechcú odkúpiť nehnuteľnosť, čiernu stavbu za 150.000,- eur, ale bolo tam potrebné vykonať úpravy, čo sa týka prípojok, a aby dostali úver, tak to trebalo prekvalifikovať na rodinný dom. Banka im nechcela poskytnúť úver, len na rodinný dom a žalobca o tom vedel, že banka im úver nedá, preto im dal súhlas ho prekvalifikovať. Následne na manžela naliehala, že chce nejaký doklad. Na ďalšiu otázku súdu, či bol obsah dohody ústnej v roku 2016 okrem dohody o odkúpení nehnuteľnosti od žalobcu aj v tom, že sa nehnuteľnosti budú nejako užívať a bude nejaká odplata za ne, žalovaná udáva: „Áno, obsahom bolo, že tam budeme bývať, pretože my sme tam bývali, nasťahovali sme sa tam s manželom, až v roku 2017 mi vážne mama ochorela, čakateľka na transplantáciu ľadvín, potrebuje stálu opateru, lebo je dementná, tak ju tam máme u nás. Je trikrát do týždňa dialyzovaná, žalobca o tomto vedel, sám navrhol, že čo nezrobíte zo sauny pre mamu izbu, lebo táto nemala kde byť. So žalobcom sme dohodli týchto 500,- eur mesačne ako úhradu za užívanie nehnuteľností a platili sme mu buď osobne, alebo priamo na SBS-ku na dispečing, alebo si prišiel sám osobne. Pán B. bol majiteľom SBS-ky do roku 2018. Nosili sme žalobcovi každý mesiac platbu buď koncom mesiaca, keď sa našetrili peniaze, lebo žalobca chcel mať už prvého v mesiaci úhradu, tak to nazýval, že: „Kedy bude na bagetku?“, tak platbu nazýval žalobca. Potom od apríla r. 2018 už sme mu dávali 1.000,- eur, pretože mal nejaké problémy vo firme, potom následne dávali sme peniaze jemu, kde bola prítomná aj žalobcova neter, ktorá o tom vedela. Ja som doma potom podpísala nájomnú zmluvu, 2 vyhotovenia a dala som manželovi, aby išiel dať podpísať žalobcovi do Beňušoviec na podpis. Čo sa týka dane, tak dal len poštovú obálku žalobca, že máme zaplatiť daň, nikdy nám nedal peniaze na zaplatenie dane, ako tvrdil. Aj v zmluve je, že budeme platiť daň len za pozemok, lebo nehnuteľnosti sú čierna stavba.“ Na otázku práv. zást. žalovaných, koľkokrát od toho, odkedy začali užívať nehnuteľnosti, koľkokrát bol na týchto, alebo na susediacich nehnuteľnostiach žalobca, uviedla: „Za roky 2016, 2017 a 2018, 2019 asi 10 až 12 krát a ešte na poslednej návšteve sa vyhrážal, aby sme mu dali 50.000,- eur, aby som ja predala byt a kričal, že nám to už nepredá, že to radšej predá cigánom. Následne povedal, že nám tu postaví SBS-ku a nás z tadiaľ vyhodia a následne som ja išla s p. advokátkou dať trestné oznámenie na políciu. Čo sa týka brány, ako máme prvú nehnuteľnosť, tak tam sme dali bránu, lebo pozemok nie je oplotený, hocikto môže zvonku vstúpiť na neho, mám tam karaván, našli sme tam bezdomovcov, tak sme následne dali urobiť bránu, aby sme si zabezpečili nehnuteľnosť. Čo sa týka toho, čo žalobca povedal, že sme na neho dali trestné oznámenie, že vstúpil na pozemky, uvádzam, že žalobca želiezko na bráničke dal preč, vstúpil na môj pozemok a následne, ak bol pred svojou nehnuteľnosťou volal

manželovi, aby mu išiel otvoriť a naposledy vbehol k nám s SBS-kou s ozbrojenými mužmi a začali rezať bránu, manžel ich trikrát vyzval, aby počkali na políciu, neposlúchli a ďalej rezali bránu. Žalobca nemá ani cez môj pozemok právo prejazdu, má iba právo prechodu. Čiže v nehnuteľnosti, kde podľa udania žalobcu bývajú zamestnanci, bývam ja, môj manžel, syn a dcéra a moja mama. Prvú nehnuteľnosť sme prerobili celú. Sú tam fotografie, ako nehnuteľnosť predtým vyzerala.“ Na otázku práv. zást. žalobcu, kto pripravoval nájomnú zmluvu a kedy, uviedla: „Robila ju moja práv. zástupkyňa, ktorá ma tu zastupuje a bolo to v roku 2016 v novembri.“ „Manžel bol u žalobcu, potom prišiel následne domov a povedal, či to nechceme odkúpiť za sumu 150.000,- eur a všetky tieto náležitosti, čo sa týka skolaudovania, prípojok budú odpočítané od tejto sumy, pretože tam bude vysoká pokuta, lebo je to čierna stavba. Bolo to v roku 2016. Bol u žalobcu v Beňušovciach.“ Na otázku, kedy už podpisovali reálnu nájomnú zmluvu, uviedla: „V decembri 2016.“ Podpisovali ju doma dvakrát, potom on ju zobral do Beňušoviec domov k žalobcovi, manžel potom došiel domov s podpísanou zmluvou a ja som ju založila do fascikla.“ Na otázku práv. zástupkyne, či v zmluve, ktorú predložili, či nájom uhrádzali, v akej výške, či majú nejaké potvrdenia ohľadne úhrad, uviedla: „Žalobca nechcel žiadny doklad podpísať, lebo by musel platiť dane, v septembri roka asi 2016 žalobca zrušil účet, lebo mal mať súdne konanie ohľadne výživného na mal. deti – jedno malo vtedy asi 6 rokov, druhé ešte menšie – dvoj alebo trojročné.“ 10. Žalovaný v 2./ rade na pojednávaní uviedol: „K podanej žalobe chcem uviesť, že s touto nesúhlasím, je to hlúposť, čo uvádza žalobca, lebo peniaze dostával od nás každý miesiac 500,- eur, potom chcel zvýšiť, keď som bol u neho doma, lebo že nevychádza s peniazmi, tak som od určitého dátumu pristúpil na 1.000,- eur mesačne. Mám za to, že nájomná zmluva bola uzavretá so žalobcom, oslovil som p. doktorku, ktorá mi urobila zmluvu, neviem, či presne v ten deň ju podpísala moja manželka, potom som išiel za žalobcom odniesť mu peniaze, lebo vyplakával, že potrebuje peniaze, prišiel som za ním s nájomnou zmluvou, lebo manželka chcela nejakú istotu, na čo mi žalobca povedal, že či som ja nejaká špina, že by mal podpisovať nejakú zmluvu, že už jednu nehnuteľnosť mi predal a nebolo treba nič, ja som mu povedal: „Vieš čo, Iva potrebuje nejaký doklad, keby k niečomu prišlo, lebo sa môže niečo stať a čo potom pozostalí?“ Podpísal jednu zmluvu, druhú ani neviem, či podpísal, dali sme si kávu, vždy sme spolu v kľude rozprávali, lebo sa žalobca pýtal, ako to pokračuje, myslím tie práce, ja som mu vždy povedal, že všetko vyžaduje nejaký proces a povolenie, každý chce projektové dokumentácie a pozemky nie sú dodnes vysporiadané. Čo rozprával o bráne, na to mám povolenie od Okresnej správy ciest, nie ja, ale manželka, lebo táto žiadala o povolenie. Elektrika tam odišla. Keď sme prišli do zadného objektu, tam nič nefungovalo, ani plyn, ani voda, nič, tam sa nedalo bývať, nedalo sa tam dýchať, kotolňa bola zdevastovaná, celú sme ju reparovali aj s kotlom. Potom vznikol problém, nebola elektrika, keď som oslovil žalobcu, povedal som, že kadiaľ vedie elektrika, či má nejaké proj. dokumentácie, uviedol, že nevie nič, zavolal som elektrikárov, hľadali sme elektr. kábel, kde mohol byť prestrihnutý, elektrikári to ani s meračom nenašli. Uviedli, že to mohli myši alebo iná háveď prehrýzť. Potom sa pýtal elektrikárov, že čom mám robiť, ak to potrebujem skolaudovať, na to mi elektrikári povedali, že to mám celé nanovo urobiť, že možno 100 m káblu, čo som aj kupoval a keď som oslovil žalobcu, tak povedal, že však ty tam budeš bývať, tak si to zrob. To isté bolo s plynom, plyn je vedený popod budovy, čo sa jednoducho nedá, žiaden plynár to nepodpíše, tak išlo 100 rúr do zadnej kotolne, čo sa dá preukázať, lebo je to z vonkajšej strany budovy aj elektrika aj plyn. Vodu som pritiahol ja z manželkinho objektu. Strecha, keď obtiekla, je tak už zhnitá, že sa už prepadne jedna časť, strecha sa opravovala v prednej aj zadnej časti. Oplotenie, bol tam 6 m vysoký plot, zavolala som ho, že niekoho to môže zabiť, alebo sa môže niečo stať, žalobca mi znova odpovedal, urob to ty, ty tam budeš bývať a keď som zisťoval na stavebnom úrade a G. M. M., že to chcem kúpiť a aké úpravy mám urobiť, tak mi povedali, že tam treba bytové jednotky, nie garáž, čo tam bola, v prednej časti bol jeden balík, jedna posteľ a jedna kuchyňa a ešte, keď to budeme kolaudovať, tak mi stavebný úradník povedal, že treba, aby bolo 45 % zelene, takže neviem, kto ten betón vytrhá von. G. J., čo robí projektovú dokumentáciu, robil projektovú dokumentáciu tak, aby to prešlo, aby to bol rodinný dom, lebo my sme to nepotrebovali ako športové centrum či skladové priestory, ale na bývanie, tak sa tam zriadili 3 bytové jednotky funkčné, je tam nová ďalšia kotolňa urobená, rozvody plynu, elektriky, odpad. V 2. časti to isté, už len treba dokončiť pozemky a prípojky a by to mohlo byť skolaudované a žalobca mohol dostať peniaze. Teraz nech čaká, nech to urobí niekto iný. My sme tam dali všetky úspory, čo sme mali, požičal som si peniaze, nebol som 5päť rokov na dovolenke. Keď sa robí žalobca chudák, že ho chcem zastreliť s guľovou zbraňou, po krčmách chodil opitý so zbraňou strašil mňa, aj rodinných príslušníkov. Na otázku práv. zást. žalovaných, ak žalovaná v 1./ rade popísala spôsobom, ako sa platilo nájomné, či sa môže k tomu vyjadriť, uviedol: „išiel napríklad kupovať nejaký bojler do OBI a povedal, že potrebuje 300,- až 400,- eur, raz som mu kupoval nejaké blatníky. Keď prišiel aj v dobrej nálade do podniku večer, tak som mu dal. V Beňušovciach som mu dal X-krát nájomné niekedy, inokedy

preberala p. N., čo je sekretárka u nich v SBS-ke, ďalej p. J., on bol vedúci tam, bol tam riaditeľ v SBSke, už tam tiež nie je, niekoľkokrát aj chlapci preberali na operačnom stredisku, aj p. J. A., ktorý robí u žalobcu v SBS-ke, obaja ho poznáme, on tak isto, keď išiel na motorke do Beňušoviec, tak zobral pre neho peniaze, vychádzali sme si v ústrety. Ja som napr. šiel so svojím osobným autom do Beňušoviec, tam som si presadol do jeho Peugeotu Partner, išiel som naspäť do Popradu do Veľkej, naložil som skrine a almary, čo žalobca potreboval a doniesol som mu ich do Beňušoviec, potom som si sadol do svojho auta a prišiel som domov, také služby som žalobcovi robil.“ 11. Svedok vypočutý na pojednávaní H. O. uviedol, že pozná žalovaného, je to jeho synovec a párkrát sa stretol aj so žalobcom. Vie, že sporové strany boli v priateľskom vzťahu a že žalovaný v 2./ rade po dohode so žalobcom mu nehnuteľnosti žalobca chcel predať, mal ich ako športové centrum. Žalovaný 2/ to prerábal na bývanie, vedel o dohode žalovaného na vyplácaní 500,- eur mesačne a žalovaný v 2./ rade žalobcovi po nejakom čase dával až 1.000,- eur na základe toho, že sa mu to bude odpočítavať z výplaty, kde bude bývať. Žalobcu u žalovaného videl možno päťkrát, možno sedemkrát. V čase, keď prerábal priestory pre svokru žalovaného v 2./ rade, videl, že žalobca prišiel a žalovaný v 2./ rade mal v ruke peniaze, ktoré vyplácal žalobcovi. Nebol pri nájomnej zmluve, pri dohadovaní, pri podmienkach či podpisovaní. Videl ako žalovaný v 2./ rade dával peniaze žalobcovi a počul ako žalobca uviedol, že: „To bude aj tak tvoje!“. 12. Svedok H. N. uviedol, že je v priateľskom vzťahu k žalovanému 2/, chodili spolu na základnú školu, boli spolužiaci. Vykonával pre neho väčšinou zváračské práce tam, kde teraz býva, možno minulého roka alebo dva roky dozadu. So žalobcom sa nestretol, ani ho osobne nevidel, nebol pri uzatváraní nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ani nepozná podmienky nájomnej zmluvy a na otázku, či bol niekedy účastník nejakého vyplácania osobne, uviedol, že žalovaný mu povedal, že prišiel majiteľ, či ho potrebujú pri oprave, lebo že prišiel aj pre nájom. Na otázku, či vie, na základe čoho žalovaný tento objekt užíval, svedok uviedol, že nevie, ale žalovaný hovoril o tom, že podpísali určitú nájomnú zmluvu, bližšie nevie, lebo to bolo pre neho irelevantné sa o toto zaujímať. 13. Svedok G. P. uviedol, že so žalovaným je v priateľkom vzťahu a pozná aj žalobcu dlhé roky, sú kamaráti. O vzťahu so žalovaným vie to, že predtým boli veľkí kamaráti. E. od B. kupoval nehnuteľnosť vo Veľkej, najprv tam bol v nájme, potom to odkúpi. Dohodli sa, že odkúpia aj ďalšie, ktoré sú predmetom nájmu. D. E. tieto nájmy užíva. Videl zmluvu o nájme, ktorú mu ukazoval, tak zbežne si ju pozrel. Vie, že takáto zmluva o nájme nehnuteľností je. Nevedel sa vyjadriť, kedy a za akých okolností bola uzavretá. Pri platení nájomného bol trikrát ako svedok, keď vyplácal žalovaný nájomné, dvakrát v hotovosti a jedenkrát formou zápočtu. Prvýkrát to bolo v nákupnom centre Baumax, bol u E. a volal B., že ide kupovať nejaký kotol, aby mu doniesol peniaze, vtedy bol s E. a sedel v aute. Nevie koľko, ale vie, že mu doniesol nájom, aby mohol zaplatiť kotol. V druhom prípade bol na návšteve u Bobovského, ten sa ho pýtal, či nepôjde s ním do obce, kde Hutník býva, že mu ide odniesť nájomné, tak išli spolu do Beňušoviec, tam sa stretli, podali si ruky aj s p. B.. E. mu dával peniaze - nájomné, nevie, koľko. V treťom prípade sa stretli v penzióne Aladin, ktorý je vo vlastníctve Bobovského. Volal ho, aby tam prišiel, že je tam B., sedel tam s partiou ľudí, tam debatovali, chlapci si tam užívali tie služby, nevie, čo tam robili, ráno sa vrátil, lebo ho volal H., či neodvezie B. do Beňušoviec, tak prišiel o siedmej, tam spal pri nich, H. E. robil účet, čo tam chlapci popíjali a bavili sa s dievčatami. A. mu potom povedal, že on nemá peniaze, tak to odrátajú z nájmu. O výške nájomného vie len zo zmluvy, kde si prečítal, že 500,- eur a potom od Roba, že mu dával najprv 500,- eur a potom 1.000,- eur mesačne. Dával mu to všetko v hotovosti, nie na účet. Účtom to nechcel posielať, lebo počul, že mal nejaké problémy A., nemohol prijímať tieto finančné prostriedky účtom. Na otázku, od koho mal vedomosti o platbách, ktoré mal vykonávať p. E., uviedol, že počul to od Roba, videl zmluvu a bol priamo pri tom, keď mu dával peniaze. 14. Svedok J. E., syn žalovaných, uviedol, že pozná aj žalobcu, dlhodobo sa stretával s otcom a mamou. Uviedol, že s týmto sporom súvisí aj nehnuteľnosť, ktorá nie je predmetom sporu, ide o prednú časť budovy, ktorú odkúpila jeho mama od p. B. a začalo to tak, že žalobca oslovil jeho otca, či nechce zobrať do prenájmu prevádzku, teda bar, v tom čase na základe nájomnej zmluvy a neskôr žalobca ponúkol jeho otcovi, či to nechce kúpiť. Pôvodne bola ponuka na celú nehnuteľnosť, ale keď tam nebolo nič skolaudované, bola to čierna stavba, otec sa s ním dohodol, že prednú časť odkúpi až po kolaudácii. Následne sa robili všetky úkony postupne, o ktorých vedel p. B.. Následne, keď to bolo skolaudované, jeho mama to odkúpila od B. a aj nejaké pozemky. Dôvodom, že druhá časť nebola odkúpená, bola tá, že tam bol nejaký iný nájomca, o ktorom bolo zrejmé, že tam prevádzkoval swingers

párty, tá zadná časť, ktorá je predmetom sporu, preto to otec nechcel odkúpiť, lebo tam bol ten nájomník, on bol z tej nehnuteľnosti vysťahovaný súkromnou bezpečnostnou službou p. Hutníka Group 5B. Ďalej uviedol, že pokiaľ má vedomosť, ako hovoril predchádzajúci nájomca, tento nemal nájomnú zmluvu, bol tam na čierno, lebo on opravil strechu na spodnej nehnuteľnosti a dohodli sa, že tam nájom platiť nebude, preto ho p. B. vysťahoval. Nevie, ako sa volal, ale videl ho na vlastné oči. Keď bol konkrétny vlastník vyhodený, Hutník mu povedal, či to nechce zobrať do nájmu, on povedal, že len za tým účelom, ak to kúpi. Pochopiteľné bolo, že nehnuteľnosť sa kúpiť nedala, keď bola tiež načierno, taktiež na základe toho istého vzťahu, ako bolo s prednou nehnuteľnosťou, teda kolaudáciou a prekvalifikovanie na obytnú časť, lebo tam neboli obytné jednotky. Potom sa spravila nájomná zmluva - 500,- eur nájom. Dôvod, prečo prebiehali platby v hotovosti, sa svedok dozvedel od p. B., keď ho viezol do Popradu, vo vozidle sedel aj jeho otec a B. hovoril, že má konanie o výživnom, a keďže svojim deťom nechce dať ani cent a ani svojej nenažratej manželke, nemôže vlastniť žiaden majetok a ani účet, preto platby prebiehali takým spôsobom, že buď mu otec nosil do Beňušoviec, kde B. býval, on tam chodieval aj s otcom, keďže ho viezol. Zároveň sa niekedy nosili peniaze na SBS-ku, ktorej vlastníkom bol on, aj keď fyzicky on po určitom čase vlastníkom nebol. Určitý čas bol vlastníkom SBS-ky, aj stále je. Čo sa týka nájomnej zmluvy, túto videl reálne, ktorá bola podpísaná, a veľakrát platby prebiehali tak, že aj p. B. volal otcovi, či mu donesie na bagetku. Nájom volal bagetka. Keď začal mať problémy finančné v SBS, žiadal od otca, aby mu nejakým spôsobom finančne pomohol, vtedy sa dohodli, že mu otec bude dávať 500,- eur navyše s tým, že následne sa suma odčíta od kúpnej ceny, lebo pôvodná dohoda bola, že všetky fin. prostriedky, ktoré sa vložia do kolaudácie a prerobenia na obytnú časť, sa taktiež odpočítajú od dohodnutej kúpnej ceny. Potom prišlo obdobie, kedy to Hutník začal tvrdiť u tohto sporu, že nájomná zmluva neexistuje. Uviedol, že nevie, z akého dôvodu, chcel to realizovať tak, že jeho rodičov chcel rovnakým spôsobom vysťahovať, ako predošlého nájomcu. Vyhrážal sa SBS-kou, že ich príde vysťahovať, že ho policajti nezaujímajú, ani právnici, ani súd. Tiež uviedol, že pokiaľ mu otec nedá 50.000,- eur, konkrétne určil nejaký mesiac, jún alebo júl, tak ho vyhodí. Otec mu vtedy povedal, že pokiaľ sa neskolauduje nehnuteľnosť, tak mu žiadne peniaze nedá, lebo už aj tak platí navyše 500, -eur každý mesiac. Tiež uviedol, že videl, ako sa fyzicky dávali peniaze, resp. nájom do ruky B. zo strany otca a taktiež sa párkrát stalo, keď on cestoval do Bratislavy na vysokú školu, že mu niesol nájom on sám do obce Beňušovce, kde býva, je to veľký dom na konci obce. Pamätá si sumy, ktoré dával, 500,- eur alebo 1.000,- eur, nevie, v akých bankovkách. Bolo to v eurách, p. B. si ich pred ním spočítal a povedal, že je to dobre. Do Beňušoviec išiel asi 3 – 4krát sám. 15. Svedkyňa I. K., dcéra žalovaných, uviedla, že pozná osobne aj žalobcu a že p. B. je dobrý kamarát jej mamky a otca, pracovala ako čašníčka v otcovom podniku a p. B. povedal, že keď otec kúpil L., tak mu ponúkal aj zadnú časť a otec povedal, že to musí prejednať aj s manželkou a že uvidí, ako sa rozhodnú. G. B. zaviedol jej rodičov, ukázal im, ako to tam vzadu vyzerá, aby to tam videla, jej otec povedal, že tam treba urobiť veľa prác, že tu nie je skoro nič, že je to v katastrofálnom stave. G. B. povedal, že sa vedia dohodnúť na nejakom nájme a že z toho nájmu, ktorý sa za niekoľko rokov vyplatí, ale z ceny, ktorú otec platil doteraz, sa odráta. Jej rodičia si povedali, že dobre a sa tam nasťahovali s tým, že otec to začal renovovať, nebola tam elektrika, voda, všetko riešil, aby tam mohli fungovať. Svedkyňa nájomnú zmluvu nevidela, ale vie, že zmluva je a so žalobcom sa jej rodičia dohodli, že budú platiť nájom. Najprv, že 500,- eur, potom že 1.000,- eur, tak sa 1.000,- eur platilo každý mesiac. Bola prítomná aj pri odovzdávaní nájmu, bola vtedy v práci, p. B. prišiel do podniku, tatík mu vyplatil 1.000,- eur, zobral peniaze a išiel preč. Žalobca chodil k nim veľakrát do podniku, Bola konkrétne pritom v podniku a pýtala sa otca, čo tu p. B. robí, otec jej povedal, že si prišiel pre nájom. Videla, že to bolo 1.000,– eur, ale nevie, v akých bankovkách. Od p. B. počula, že povedal v podniku otcovi, že bude 500,- eur a potom, že sa bude platiť 1.000,- eur, to povedal v Aladine, ale nie, keď to vyplácal, ale ešte predtým. 16. Svedkyňa G. Q. uviedla, že všetky sporové strany pozná, pre žalovaných pracovala ako čašníčka a p. B. bol klientom, chodil si do podniku vypiť, toho času už nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalovanými už asi 2 roky. V jednom prípade bola konkrétne pritom, keď taxikárka doviezla p. B., celá vystrašená, vyľakaná, že ona ho už naspäť neberie, lebo jej nevyplatil čiastku za odvoz. Keď si p. B. vypil, bol agresívny, bol hnusný voči ženám, aj voči iným ľuďom. Svedkyňa uviedla, že ho v triezvom stave nepozná, skôr v stave, keď si vypil. Upresnila, že ho doviezla taxikárka a plakala. Pri tom, ako vchádzal do dverí, bol vulgárny, kričal, ona sa odmietla s ním baviť, že je vulgárny, že jej nechce vyplatiť cestu a svedkyňa volala p. E., ktorý jej kázal dať z kasy 100,- eur pre taxikárku, ona odišla, chvíľu sedeli a potom povedal p. B., že na bagetku, tak mu svedkyňa z kasy dala ešte 500,- eur. Žalobca vždy uviedol, že chce na bagetku a že je dôchodca, takto to vždy uvádzal. Jej potom bolo povedané, že to bol nájom.

Na otázku, kedy jej bolo povedané, že ide o nájom, uviedla, že vtedy, keď to vyplácala, jej povedal žalobca, že to je nájom. Pri iných prípadoch osobne nebola, ale počula, že sa vyplácalo, lebo prišiel s hunbukom. Ale ona na tohto človeka nervy nemala. Do podniku chodieval raz – dvakrát do mesiaca, stále povedal, že prišiel pre bagetku. Nepamätá si obdobie, kedy by žalobca rok – dva tam nebol, ona tam pracovala asi 3 – 4 roky dozadu, a to necelé dva roky. V r. 2017 alebo 2018 skončila. Jednu platbu vykonala aj ona na príkaz p. E.. Nastúpila tam do baru asi v r. 2016, mesiac si nepamätá. Na otázku, kedy platbu urobila, v akom čase, uviedla, že bolo to v noci, presný deň nevie. Vie, že to bolo 500,- eur, lebo to bolo jedinýkrát, kedy vydávala takúto vysokú sumu. 17. Svedok K. B. uviedol, že žalobcu nepozná, s p. E. je kamarát. Robil pre žalovaného rozvody a robil aj v penzióne Aladin rozvody do všetkých izieb a elektrinu. Vie, že zadné priestory, ktoré žalovaný užíval, prerábal spodnú časť na bývanie pre svokru a nevie ešte pre koho. Vie, že to mal v prenájme, lebo mu hovoril, že sa dohodli, že mu to prenajal, za aký poplatok, svedok uviesť nevedel a raz, keď prerábali zadnú časť, volali p. E., že mu prišiel a dával mu dačo. Keď sa vrátil, svedok sa ho pýtal, že čo a majiteľ mu povedal, že si prišiel pre peniaze, ale bližšie nevedel uviesť. Práce v zadnej časti vykonával asi 3 – 4 roky spätne, asi v r. 2018. Povedal mu p. E., že má v prenájme prednú a potom si prenajal aj zadnú časť, prednú, t . j. Aladin. Nájomnú zmluvu nevidel. Pri odovzdávaní hotovostných peňazí nebol. 18. Svedok J. R. uviedol, že s rodinou p. E. sa pozná viac ako 20 rokov a žalobcu párkrát videl u žalovaného, osobne sa nepoznajú. Robil pre žalovaného stolárske práce vo všetkých nehnuteľnostiach. Aj v zadnej časti, p. E. ho tam zobral. Uviedol mu, že zobral to do nájmu a že od A., tak volal pána B.. Svedok uviedol, že sa ho pýtal, prečo to robí, keď dáva do toho veľa peňazí a žalovaný mu povedal, že tam chce bývať, keď vybaví papiere od úveru, lebo budovy boli neskolaudované a že potom to odkúpi. Raz, keď tam prišiel p. B., tak mu p. E. povedal, že ide dať A. nájom. Videl, že žalovaný 2/ mal v rukách peniaze. Aké mal bankovky v rukách, nevedel uviesť. Nepočul o nejakej konkrétnej sume. 19. Svedok K. O. uviedol, že so žalovanými sa pozná už 20 rokov, žalobcu videl asi trikrát, prerábal penzión a prístavbu. Asi 3 – 4 roky dozadu, keď robil bytík dole, von mal vyložený materiál, vyšiel von a tam videl žalobcu aj s E., prepočítavali nejaké peniaze, nevie, koľko to bolo. Vie, že žalobca to prebral a viackrát ho nevidel. Potom povedal žalovanému: „Robo, nemáš peniaze na materiál a ty ich len tak rozdávaš?“ Žalovaný 2/ mu odpovedal, že platil teraz presne prenájom. 20. Svedok K. O. navrhovaný žalovanými uviedol, že žalovaného pozná od malička a žalobcu pozná ešte od strednej školy. Vie, že mal prenajatý p. E. nejaký objekt. Mal ho v nájme od A.. Raz mal takú možnosť v kuchynke v objekte, šiel za E., asi nevhod prišiel, sedeli za stolom, peniaze boli na stole, nevie, koľko bankoviek tam bolo, ale spoznal žalobcu, tak vedel, že mu asi vypláca pravdepodobne nájom, alebo ako to hovorí Dalibor - na bagetku. Bolo obdobie, keď ku žalovaným chodieval častejšie, ale keď začal stavať on, tak chodieval menej. Raz išiel zo stavebnín, lebo mu sľúbil p. E. pomoc, zobral ho do auta, bolo to zrána a išli najprv zaniesť peniaze na SBS-ku, lebo žalovaný vravel, že sa mu blíži termín a potom išli do stavebnín. Taký moment si pamätá. Ďalej uviedol, že p. E. išiel zaniesť peniaze na SBS-ku, lebo tam išli nejakí chlapci smerom na Lipt. Mikuláš a že oni zanesú peniaze alebo nájom pre p. B.. To mu povedal p. E., že najprv pôjdu odniesť peniaze za nájom na SBS, aby tam on nemusel ísť a potom následne išli svoju vec vybaviť, odvtedy sa už nestretávali, prišla korona. Upresnil, že keď šiel raz za p. E. a povedali mu, že je v kuchynke, vošiel tam, nevedel, že je tam p. B. a bol tam časovo 2 – 3 minútky. Videl, že tam majú rozrobené peniažky na stole a zaznel slogan – na bagetku. Koľko to bolo peňazí, nevie. 21. Svedok navrhnutý žalobcom J. H. J. uviedol, že je v kamarátskom vzťahu so žalobcom, boli niekedy spoločníci pri podnikaní. V čase, keď sa budoval komplex, kde na poschodí bola bytová jednotka a dole vybudovaný bazén s vírivkou, ďalšia miestnosť sauna s barom súkromným a pri areáli tenisový kurt, tak boli spolu so žalobcom spoločníci a komunikovali medzi sebou, niekoľkokrát mu pomáhal aj na stavbe. Keď sa predávala prvá časť, tak potom došlo k ústnej dohode medzi nimi, že p. E. odkúpi aj druhú časť. Vie, že dokonca, ak si dobre pamätá, žalovaný to mal do roka odkúpiť. Hovorilo sa o nejakých nájmoch, ale či fyzicky p. E. dal nejaký nájom B., nemá vedomosť. Do roka si to mal kúpiť, vybavoval nejaké úvery žalovaný, nebol svedkom, aby dal nájomné za zadnú časť B.. Fyzicky nikdy od žalovaného akékoľvek peniaze nepreberal, nebol nikdy prítomný, keď niesol peniaze, počul o nájme možno s prvou budovou, v tej súvislosti, ide o dve samostatné časti, ktoré nesúvisia so sebou. Žalovaný počas výpovede svedka tomuto ústne uviedol: „5 – 10krát si si peniaze prevzal!“ Na to svedok uviedol: „Neprevzal.“ Zmluvu so žalobcom nevidel.

22. Svedkyňa J. M. uviedla, že žalobca je jej strýko a žalovaného pozná ako kamaráta žalobcu. Vie, že žalovaný mal predmetnú nehnuteľnosť kúpiť od p. B.. Vzhľadom k tomu, že mu žalobca odpredal prednú časť na nehnuteľnosti, mal odkúpiť do jedného roka zadnú časť nehnuteľnosti s tým, že p. E. odpredá svoje byty na ul. Okružnej, ktoré vlastnil a z toho mu vyplatí peniaze. Bol tam športový komplex luxusne vybudovaný, bol tam bazén, sauna, vírivka, tenisový kurt, obytne luxusne vybudovaná nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalobca. O žiadnej nájomnej zmluve nemá vedomosť. Vedela, že tento obchod nebol s Bobovským dotiahnutý, nevyplatil mu žiadne peniaze. Zúčastnila sa obhliadky 20.2.2020, vyzeralo to ako jedna cigánska džungľa – Luník 9, zdevastované komplet, kury, kačky, barany, ovce, bordel, zdevastované. 23. Svedok F. G. K. uviedol, že žalobca je jeho švagor a pozná aj žalovaného v 2./ rade, o žiadnej nájomnej zmluve medzi účastníkmi nepočul, ani o inej zmluve. Rozprával sa so žalobcom pred jeho operáciou srdca, že do roka zlegalizuje žalovaný papiere a odkúpi nehnuteľnosti od A., mal vybaviť kolaudáciu a pýtal od svedka aj nejaké papiere. Na uvedených nehnuteľnostiach na tenisovom kurte hral tenis, ešte keď bol A. zdravý. Nemá vedomosť o tom, či pred žalovaným bol v týchto nehnuteľnostiach iný nájomca. Vie, že A. tam mal komplet prádlo, postele, periny, komplet to bolo funkčné, dole bola chladnička plná nápojov. Vie, že tam raz bola akcia na guláš, čo tam chcel robiť žalovaný, nevie. Pamätá sa, že pýtal od neho p. E. revízne správy na kolaudáciu, ale nedal mu nič, lebo všetky papiere boli odovzdané a celé centrum bolo napojené na energiu plyn a vodu. Plyn bol z bordelu natiahnutý a elektrika bola samostatná prípojka. Vodu nevie, kde presne a kanalizácia bola do potoka. 24. Svedok J. A. je kamarát žalobcu, robí v SBS u svedkyne M., robí v zásahovej jednotke a pozná aj žalovaného. Vie, že žalobca je majiteľ celého areálu, o žiadnej nájomnej zmluve s p. E. nevie. Keď priestory predtým videl, boli zariadené, tenisový kurt, bazén, posilňovacie stroje a všetko bolo v top stave, obývateľné. Žalobca tam robil aj športový deň vrátane gulášu. G. B. mu rozprával, že má problémy so srdcom, že má ísť na ťažkú operáciu a predal E. L. a že sa tak dohodli, keď bude všetko v poriadku, že do roka mu predá aj zadnú časť. Nevravel, že do nájmu, len že mu predá podľa toho, ako dopadne operácia. Zúčastnil sa aj obhliadky nehnuteľnosti, bol tam s kolegom kvôli ochrane majetku p. B.. Nehnuteľnosti neboli v takom stave ako predtým, bazén bol zasypaný, posilku tam nevidel. Kedy sa nehnuteľnosti stavali, nevie, ale vie, že postupne tam chodil kosiť a pomáhať na stavbu, až kým žalobca nešiel na operáciu. O organizovaní súkromných párty v týchto nehnuteľnostiach nevie. 25. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, pripojenými listinnými dôkazmi, a to kópiou Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.12.2016, výpisom z LV č. XXXX, kat. územie I., oboznámením sa s vyjadrením žalovaných, pripojenou fotodokumentáciou zo strany žalobcu na č.l. 33, 34 spisu, fotodokumentáciou pripojenou žalovanými na č.l. 80 až 89 spisu, žiadosťou o pripojenie do distribučnej siete SPP - č.l. 90 spisu, súhlasom vlastníka s pripojením plynového zariadenia na č.l. 91 spisu, kópiou z katastrálnej mapy na č.l. 93 spisu, fotodokumentáciou predloženou žalovanými na č.l. 99 až 106 spisu, súhlasom Okresného úradu G., odboru starostlivosti o životné prostredie na č.l. 107 spisu, rozhodnutiami o vyrubení dane z nehnuteľnosti na č.l. 109 a 111 spisu, odvolaním proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia na č.l. 115 spisu a pripojenou fotodokumentáciou z č.l. 120 až 127 spisu, pripojenými priestupkovými spismi Okresného úradu Poprad OU-PP-OVVS-2020/020819 a OU-PP-OVVS-2020/020818, pripojenými vyšetrovacími spismi OO PZ Poprad číslo spisov: ČVS: ORP-259/PP-PP-2020 a ORP-1016/PP-PP-2019, spisom Okresného súdu Poprad vo veci 15P/68/2016 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: 26. žalobca sa v konaní domáhal vyslovenia neplatnosti Zmluvy o nájme zo dňa 1.12.2016 uzavretej medzi prenajímateľom, a to žalobcom a nájomkyňou, teda žalovanou v 1./ rade, a ďalej povinnosti vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. I., a to parciel reg. „C“ č. 1411/2, zastavaná plocha a nádvorie, 1411/5 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1414/1, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1414/2, zastavaná plocha a nádvorie, ako aj rozostavaných stavieb postavených na týchto parcelách, ktoré nie sú skolaudované a povinnosti odovzdať tieto nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaní sa v konaní bránili poukazovaním na to, že so žalobcom majú platne uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to v trvaní od 1.12.2016 do 1.12.2026, ktorá bola podpísaná dňa 1.12.2016, kde boli prenajaté na dočasné užívanie jednak vyššie uvedené nehnuteľnosti, a to parcely 1411/2, 1411/5, 1414/1 a 1414/2, všetky v k. ú. I., ako aj rozostavané stavby postavené na parcelách č. 1411/5, 1411/2 a 1414/2 za dohodnutú odplatu, a to nájomné vo výške 500,- eur mesačne, pričom účel nájmu nehnuteľností

mal byť bývanie nájomcu s rodinou a zmluvné strany sa ďalej dohodli, že po uplynutí doby nájmu a skolaudovaní stavieb nájomca kúpnou zmluvou odkúpi predmet nájmu za 150.000,- eur, pričom investície v zmysle čl. III. zmluvy budú započítané do budúcej kúpnej ceny. Žalovaní ďalej v konaní poukazovali na to, že nehnuteľnosti neužívajú bez právneho titulu a zmluvu im vypracovala JUDr. Helena Knopová, advokát, pričom na požiadanie žalovaného v 2./ rade túto nájomnú zmluvu podpísala žalovaná v 1./ rade a žalovaný v 2./ rade ju odniesol na podpis žalobcovi. V konaní nebolo sporné ani to, čo tvrdil žalobca, že ešte pred týmto momentom mali uzavretú ústnu dohodu, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaní 1/ a 2/ užívajú a ktorých vlastníkom je žalobca, mali neskôr odkúpiť. Žaloba však poukazoval na skutočnosť, že nehnuteľnosti mali odkúpiť v lehote jedného roka a žalovaní toto rozporovali s tým, že ústna dohoda medzi nimi a žalobcom bola toho istého obsahu, ako je obsiahnutý v písomnom vyhotovení nájomnej zmluvy a že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti mali odkúpiť v lehote jedného roka. Súd v konaní zistil, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívajú už od r. 2015 a že žalobca od nich prijímal nájomné a na predmetných nehnuteľnostiach žalovaní vykonávali búracie a stavebné práce, pričom boli podávané nimi žiadosti na úrady štátnej správy o súhlas s vykonávaním týchto prác, o zmenu projektu, ako aj žiadosti na Východoslovenské vodárne a kanalizácie pre dodávku vody a ďalšie žiadosti ako žiadosť o pripojenie do distribučnej siete SPP. 27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 28. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 30. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 31. Súd preskúmal žalobu podanú žalobcom z hľadiska hmotného práva, ako aj z hľadiska procesnoprávnych predpisov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj žalovanými, ako aj oboznámením sa s výpoveďami svedkov navrhovaných oboma procesnými stranami a dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba podaná žalobcom v žalobnom petite 1/, ako aj v žalobnom petite 2/ nemôže obstáť, a preto ju zamietol. 32. Občiansky zákonník v § 663 a nasl. upravuje nájomnú zmluvu a práva a povinnosti prenajímateľa, nájomcu, ako aj ostatné otázky týkajúce sa vzniku nájomného vzťahu, jeho zániku, užívania predmetu nájmu, či otázky nájomného ako odplaty za užívanie predmetu nájmu. Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t . j. vzniká v okamžiku, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu, jej úprava v Občianskom zákonníku je všeobecná a platí pre celú sféru súkromného práva bez ohľadu na právny status jej subjektov, podnikateľ, resp. nepodnikateľ. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky. Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy teda sú: prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, individuálne určená vec, dočasnosť a odplatnosť. 33. Žalobca žiadal, aby žalobným petitom I. súd určil, že zmluva o nájme zo dňa 1.12.2016 uzavretá podľa tvrdenia žalovaných medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1./ rade ako nájomcom, je neplatná. K tomu je potrebné uviesť, že nájomnú zmluvu upravuje Občiansky zákonník v § 663 a nasl., pričom nájomná zmluva vzniká za podmienok dohodnutých medzi zmluvnými stranami v písomnej forme, avšak zákon nevylučuje aj uzavretie nájomnej zmluvy v ústnej forme. 34. Ak sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo strany súdu, musí preukázať a súd musí v konaní zistiť aj dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy. Teda žalobca v 1./ rade musí súdu poukázať na to, z akého dôvodu žiada vysloviť neplatnosť, či platnosť právneho úkonu (nájomnej zmluvy), teda či je nájomná zmluva neplatná pre formálne alebo obsahové náležitosti, a teda či je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, pre výšku odplaty, pre dôvod jej uzavretia alebo to vyplýva z iných skutočností.

35. V danom prípade žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že nájomnú zmluvu so žalovanou v 1./ rade nikdy neuzatvoril a nikdy nepodpísal. Dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia, teda že nepodpísal nájomnú zmluvu, zaťažuje v tomto prípade žalobcu. Nepreukázanie tejto skutočnosti v konaní nemôže byť na ťarchu nájomcov. Ak nájomná zmluva neexistuje, táto skutočnosť sama osebe nie je dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy, pretože nemožno žiadať, aby súd vyslovil neplatnosť nájomnej zmluvy (právneho úkonu), ktorý nikdy nevznikol, teda z hľadiska práva nebol učinený (nebola uzavretá nájomná zmluva), v takom prípade sa žalobca môže v konaní domáhať vyslovenia neexistencie nájomnej zmluvy. V konaní sa však žalobca nedomáhal vyslovenia neexistencie nájomnej zmluvy, ale vyslovenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že tento právny úkon neuzavrel, avšak túto skutočnosť žalobca súdu nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu v žalobnom petite 1. ako neodôvodnenú zamietol. 36. K tomu je potrebné uviesť nasledovné: žalobca nemôže žiadať vysloviť neplatnosť právneho úkonu, o ktorom tvrdí, že nikdy nevznikol. Nájomná zmluva nemusí byť uzavretá písomne, avšak na to, aby bola žaloba úspešná aj v časti povinnosti vypratať nehnuteľnosť, musí byť v konaní jednoznačne preukázané, že medzi prenajímateľom a nájomcami tu neexistuje platná nájomná zmluva v písomnej ani ústnej forme a ani iná forma odplatného užívania nehnuteľností. Uvedené však v konaní žalobca nepreukázal a žalovaní produkovali v konaní množstvo i nepriamych dôkazov o tom, že nájomný vzťah medzi procesnými stranami existoval a žalovaní uhrádzali odplatu za užívanie nehnuteľností. Naproti tomu svedkovia navrhnutí žalobcom, a to H. J., J. M., F. S. K. či J. A. uvádzali len nepresne, že nevedia o nájomnej zmluve, väčšinou vedeli len o skutočnosti, že žalovaní majú dohodnuté, že odkúpia do jedného roka určité nehnuteľnosti. Svedkovia navrhnutí žalovanými vo svojich tvrdeniach poukazovali na existenciu určitej nájomnej zmluvy a platenie nájomného, väčšina z nich videla, ako dával žalovaný v 2./ rade fyzicky bankovky žalobcovi a uvádzali tiež, že bolo spomínané, že si prišiel žalobca pre nájom, pričom viacerí z nich uvádzali, že žalovaní mali so žalobcom určitý, presne vymedzený termín, ako to nazývali, pričom žalobca, ako bolo uvádzané viacerými svedkami, si prišiel opakovane pre peniaze s formuláciou „aby mu dali na bagetku“, pričom takto to opisovala aj svedkyňa G. Q., ktorá z kasy priamo na pokyn vedúceho, teda žalovaného v 2./ rade vyplatila žalobcovi sumu 500,- eur, pretože jej bolo povedané, že si žalobca prišiel pre nájom, pri vyplácaní nájmu bola aj I. K., ktorá opísala, že bola osobne prítomná pri vyplácaní, vyplácanie videl aj svedok G. P. či H. O., a teda z množstva nepriamych dôkazov v spojení s kópiou nájomnej zmluvy rozporovanou žalobcom súd ustálil existenciu nájomného vzťahu a úhrad nájomného platného formou hotovosti, a to do rúk priamo žalobcovi, v niekoľkých iných prípadoch bol nájom vyplácaný doma u žalobcu v Beňušovciach, ako uvádzal svedok J. E., a teda z uvedených dôvodov je možné konštatovať, že procesná obrana žalovaných spočívajúca aj vo vypočutí navrhnutých svedkov prevážila dôkazy, ktoré v konaní produkoval žalobca a ktorých počet bol jednak menší, a to aj čo do listinných dôkazov, a jednak mali slabšiu výpovednú hodnotu. Výpovede svedkov navrhovaných žalovanými boli presnejšie a v tomto smere pre súd smerodajné. 37. Svedecké výpovede sa u viacerých svedkov zhodovali aj v tvrdení, že medzi žalobcom a žalovanými bola ústna dohoda o neskoršom odpredaji rozostavaných nehnuteľností spolu s pozemkami, a to po ich dokončení, ako to vyplýva z výpovede svedkov H. O., G. P., J. E., I. K., J. R., ale aj z výpovede svedkov navrhnutých samotným žalobcom, a to J. H. J., J. M. i svedka F. G. K., a napokon i svedka J. A.. Aj uvedené svedectvá ako nepriamy dôkaz poukazujú na existenciu určitej ústnej dohody medzi sporovými stranami, ktorej predmetom malo byť užívanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti a následné odkúpenie nehnuteľností žalovanými a toto užívanie sa uskutočňovalo za odplatu, teda nájomné poskytované priamymi platbami žalovanými do rúk žalobcu. 38. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi procesnými stranami bola uzavretá ústna nájomná zmluva, lebo žalobca súdu v konaní nepreukázal opak, a to s poukazom na kópiu nájomnej zmluvy predloženú žalovanými v konaní. Keby aj žalobca súdu bol v konaní preukázal, že písomná nájomná zmluva neexistuje, z nepriamych dôkazov vyplýva existencia ústnej nájomnej zmluvy s obsahom takým, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.2016, aj vyplácanie odplaty za užívanie objektov, nepriamo potvrdzuje existenciu nájomného vzťahu, teda nájmu, na ktoré poukazovali viacerí svedkovia navrhovaní žalovanými, a to jednak G. Q., G. P., J. E., I. K., ale i J. R., K. O. a K. O.. 39. Žalovaná v 1./ rade vypovedala, že presný deň, kedy podpisovala zmluvu o nájme, si nepamätá, ale že v ten deň, kedy ju podpísala, ju manžel išiel zaniesť žalobcovi a že sa dohodli na výške 500,- eur

odplaty za predmet nájmu, ktorý je cca. 1 500 m2 plochy, pretože takáto bola medzi nimi dohoda, avšak potvrdenia ohľadne úhrad nemajú, pretože žalobca nechcel žiadny doklad podpisovať z dôvodu, aby nemusel platiť dane, pričom ešte pred podpisom zmluvy, a to asi v sept. 2016 si žalobca zrušil účet, lebo mal mať súdne konanie ohľadne výživného na jeho mal. deti, jedno malo vtedy asi 6 rokov a druhé dieťa asi dvoj alebo trojročné. I samotný žalovaný v 2./ rade vo svojej výpovedi uvádzal, že bolo viacero ľudí prítomných pri odovzdávaní peňazí žalobcovi a tieto osoby nie sú vo vzťahu k podriadenosti k žalobcovi ako SBS-kári, a to O. H., K. O., K. Q. – taxikár a že je toho spústa ľudí, sú to tí, ktorých navrhli na vypočutie, bola tam aj priateľka, ktorá tam žije so žalobcom a tiež vie dobre, že dávali žalobcovi peniaze. Nájomnú zmluvu podpisoval doma v Beňušovciach pri stole v kuchyni. Aj samotný žalovaný v 2./ rade potvrdil, že na otázku práv. zást. žalobcu to, čo hovoril žalobca, a to že mali urobenú ústnu dohodu o kúpe nehnuteľnosti, a to slovami „určite bola dajaká dohoda, inak by som do toho nešiel“. 40. Žalovaní v konaní predložili fotokópiu nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1./ rade, v zmysle ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti prenajaté žalobcom na dobu určitú, a to do 1.12.2026 za mesačné nájomné vo výške 500,- eur. Žalobca ani žalovaní nepredložili súdu originál nájomnej zmluvy, a to každý z nich z iného dôvodu. Čo sa týka žalobcu, tento tvrdil, že takúto zmluvu nikdy nepodpísal, že sa jedná o plagiát a ani ho nemá k dispozícii. Žalovaní poukazovali na to, že im žalobca za asistencie súkromnej bezpečnostnej služby vnikol do obývaných priestorov, a pravdepodobne spolu s inými dokladmi im bol originál nájomnej zmluvy odcudzený. 41. Z vykonaného dokazovania nevyplynul jednoznačný záver, že by písomná zmluva, na ktorú poukazovali sporové strany, bola neplatná, resp. že by nebola medzi účastníkmi uzavretá. Vypočutí svedkovia, najmä navrhovaní žalovanými, nasvedčujú tomu záveru súdu, že zmluva o nájme i v písomnej forme mohla byť medzi stranami uzavretá a že túto aj žalobca podpísal, i keď to žalobca počas celého konania rozporoval. Jednoznačný záver z dokazovania však súd ustálil v tom, že procesné strany mali medzi sebou zmluvu o nájme presne vymedzených nehnuteľností spolu s dohodou o odplate (nájomnom) za užívanie nehnuteľností, teda ústnu nájomnú zmluvu s presne určeným predmetom nájmu a dohodnutou odplatou v mesačných platbách platených žalobcovi v hotovosti, nie na účet. Ku kópii nájomnej zmluvy predloženej žalovanými v 1./ a 2./ rade je potrebné ešte uviesť, že dôkazy predložené sporovými stranami, a najmä žalovanými, svedčia viac v prospech uzavretej a existujúcej písomnej zmluve o nájme, ako o jej neexistencii, túto zmluvu o nájme vyhotovila právna zástupkyňa žalovaných tak, ako to sama uvádzala v priebehu celého konania a aj v tomto smere boli v konaní aktívnejší žalovaní 1/ a 2/, produkovali vo veci viacero dôkazov, ktoré svedčia o uzavretí zmluvy i jej podpise žalobcom. Žalobca v tomto smere neprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne vylúčili jej uzavretie. To vyplýva aj zo svedeckých výpovedí (svedok Gurecký, Kertesz a najmä svedok G. P. a J. E., svedkyňa K. I.) posúdených jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, keďže tu viacero dôkazov produkovali žalovaní. Žalobca v konaní popieral podpísanie a uzavretie takejto zmluvy a svedkovia ním navrhnutí a vypočutí boli v menšom počte a niektorí z nich aj vo vzťahu príbuzenskom, či vo vzťahu zamestnanca bezpečnostnej služby, ktorú vlastní príbuzná žalobcu, pričom žalovaní svoje tvrdenia preukazovali aj výpoveďami svedkov, ktorí neboli v príbuzenskom ani blízkom priateľskom vzťahu so žalovanými a jednalo sa zväčša o robotníkov, ktorí vykonávali inštalatérske, stavebné a iné práce a ich výpovede súd považoval za vierohodné (H. O., K. B., J. R., K. O., K. O.). Písomnú nájomnú zmluvu predloženú vo fotokópii však nebolo možné preskúmať znalcom z oblasti písmoznalectva, o čo sa súd v konaní pokúsil, avšak toto nebolo možné realizovať pre absenciu originálu zmluvy s originálmi podpisov oboch strán. Z dokazovania však nevyplynul jednoznačný záver, že by písomná zmluva nebola medzi účastníkmi uzavretá, alebo že by bola neplatná. Aj napriek tomu však dôkazy svedčili skôr o uzavretej písomnej zmluve, ako o jej neexistencii. V konaní však súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalovanými bola preukázaná „minimálne“ ústna nájomná zmluva. 42. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ÚS 3900/2012: (Platnost nájemní smlouvy, která nemá dostatečne přesně vymezený předmět nájmu.) „... Ačkoli tedy předmětná nájemní smlouva podle zjištění soudů neměla dostatečně přesně vymezený předmět nájmu, tedy nebyly přesně specifikovány nemovitosti, se sterými je žalovaná oprávněna nakládat, obě strany však neměly pochybnosti o tom, co je ptedmětem nájmu, neboť tento byl dán rozsahem faktického užívaní předmětných nemovistostí. Lze tedy předpokládat přinejmenším konkludentní konsenzus obou smluvních stran ohledně předmětu nájmu. V této souvislosti je třeba pro úplnosť uvést, že režim této smlouvy se řídi ustanovením § 663 a násl. obč. zákoníku a pro platnost smlouvy se nevyžaduje písemná forma. ... Závěr, že určitý právni úkon je neplatný pro neurčitosť jeho předmetu se musí opírat

o rozumný výklad dotčeného zákonného ustanovení. Nelze vystačiť pouze s gramatickým výkladem. Významnou roli zde hraje především výklad teleologický. Je proto nutné se vždy ptát po účelu zákonného příkazu či zákazu. Ústavní soud zdůrazňuje, že v soukromoprávní sféře je třeba určitosť právního úkonu posuzovat vždy ve vztahu ke konkrétním okolnostem daného připadu, přičemž pro intepretaci obsahu závazkového vztahu je rozhodujúci skutečná vůle obou smluvních stran v době uzavření smlouvy. V této souvislosti Ústavní soud připomíná, že v soukromém právu se aplikuje zásada pacta sunt servanda (smlouvy se musí dodržovat) – a to i v případech, kdy je to pro některou ze smluvních stran nevýhodné. Smluvní strana si musí být vědoma své odpovědnosti ve smluvních vztazích a nemůže smlouvy uzavírat, a později namítat jejich neplatnost dle své vlastní vůle. V soukromopráví sféře platí zásada, že co není zakázáno, je dovoleno. Každý zákonný zásah do této sféry je třeba vnímat jako omezení lidské svobody, a proti je nutno vkládat ustanovení o neplatnosti právních úkonů pro rozpor se zákonem restriktivně, a nikoli extenzivně. Opačný výklad by byl v rozporu s článkem 4 odst. 4 Listiny, podle něhož při používaní ustanovení o mezích základních práv a svobod (v tomto případě smluvní volnosti stran) musí být šetřeno jejich podstaty a smyslu a taková omezení nesmějí být zneužívána k jiným účelům, než pro které byla stanovena ...“. 43. Pre právne posúdenie veci nie je podstatné, či nájomná zmluva bola uzatvorená v ústnej alebo písomnej forme, podstatné je, že bolo preukázané, že nájomná zmluva bola uzatvorená minimálne v ústnej forme. 44. Aj pri preukazovaní platenia odplaty za užívanie nehnuteľností v zmysle § 671 ods. 1 OZ, teda platení nájomného súd vychádzal zo svedeckých výpovedí, ktoré sa zhodovali v platbách nájomného v hotovosti, do rúk žalobcu, a to z výpovede G. P. (pri platení nájomného bol trikrát ako svedok), ako to uviedol vo výpovedi, ďalej z výpovede H. O., J. E., I. K., ale i G. Q. (čašníčky, ktorá dala žalobcovi z kasy 500,- eur „na bagetku“), ale i z výpovede svedka K. O.. 45. V tejto súvislosti nemohol súd opomenúť ďalšie nepriame a podporné dôkazy doložené žalovanými, a to jednak platenie dane z nehnuteľnosti, súhlasy na prípojky energií i povolenia príslušných úradov (č.l. 91, 95, 96, 107, 109, 110 , 111, 112 spisu). 46. Z uvedených dôvodov žalobca svoje tvrdenia nepreukázal v konaní relevantnými dôkazmi, naopak z výpovedí svedkov navrhnutých žalovanými vyplynulo, že tvrdenia žalobcu o neexistencii akejkoľvek nájomnej zmluvy boli účelové a zavádzajúce. 47. Aj nepriame dôkazy, a to napríklad pripojenie žalovaných do distribučnej siete SPP so súhlasom žalobcu (č.l. 90, 91 spisu) svedčí o existencii nájomného vzťahu, rovnako ako iné súhlasy dané žalobcom i splnomocnenia pre žalovaných ako nepriame a podporné dôkazy, ktoré všetky súd vyhodnotil jednotlivo každý dôkaz a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 187 CSP v nadväznosti na § 191 ods. 1 CSP, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 48. Súd považoval za účelové tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca dal nehnuteľnosti do užívania žalovaným 1/ a 2/ bez akejkoľvek odplaty. V konaní bol zistený opak. Žalovaní v konaní preukázali existenciu prinajmenšom ústnej nájomnej zmluvy, ako aj platenie odplaty za užívanie vo forme hotovostných platieb žalobcovi. 49. Aj keď žalobcovia nepreukázali pravidelné platby nájomného v zmysle § 671 ods. 1 Obč. zákonníka, v priebehu trvania užívania nehnuteľnosti po dlhšie časové obdobie preukazovali faktické platenie nájomného do rúk priamo žalobcu a následne neskoršími podacími hárkami na pošte poukazovali na zasielanie platieb nájomného v období rokov 2020 – 2021 (č. l. 578 až 601). 50. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, že žalobu v žalobnom petite 1./ ako aj v žalobnom petite 2/ zamietol, lebo táto bola neopodstatnená, čo v konaní preukázali žalovaní 1/ a 2/. 51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaní v 1./ a 2./ rade boli v konaní úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.