Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/1/2020 z 15. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 17C/1/2020 8720200049 15. 11. 2024 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2024:8720200049.31

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., 2./ E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D., žalobcovia v 1./ a 2./ rade právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovaným: 1./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., 2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D., o zrušenie vecného bremena, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2020 žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že vecné bremeno viaznúce na parcele žalobcu registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, k. ú. H. na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937, č. d. 688, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti CKN par. č. XXXX (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, sa zrušuje, zároveň, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 1,-- eur a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H.. Právni predchodcovia žalobcu - predchádzajúci vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč. XXX/X v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Údaje z pozemkovoknižnej vložky č. XXX boli v roku 1942 prepísané do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX. Právni predchodcovia žalovaných - predchádzajúci vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč. XXX/X v pozemkovoknižnej vložke č, 304. Od 01.04.1964 bol zákonom zrušený zápis nehnuteľností do pozemkovoknižných vložiek a začali sa zakladať listy vlastníctva. V súčasnosti pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/X (zapísaná v PK vložke č. XXXX) je zapísaná ako parcela č. XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX (zapísaná v PK vložke č. XXX) je zapísaná ako parcela č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H.. Ako vyplýva z pozemkovoknižných vložiek, v roku 1937 bolo zriadené vecné bremeno - služobnosť, ktoré bolo v časti C. Ťarchy uvedených pozemkovoknižných vložiek zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX - neskôr prepísané do pozemkovoknižnej vložky

č. XXXX ako "Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX. Podľa víožkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26. novembra 1937, čd, XXX vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. XXX/X prekaždodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1,422/2,423; v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako "Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX. Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26. novembra 1937, čd. XXX - vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 412, 414/1, 414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423 /: 280,283 a 303 :/. Po roku 1978 sa v danej lokalite uskutočnila rozsiahla výstavba rodinných domov. Rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru v Poprade, odbor výstavby č. XXXX/XX boli pôvodným vlastníkom vyvlastnené pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X,XXX, XXX. Pozemky boli vyvlastnené v prospech Československého štátu - Mestského národného výboru v Poprade pre účely individuálnej bytovej výstavby. Následne boli nové parcely Mestského národného výboru Poprad prideľované do osobného užívania jednotlivým fyzickým osobám. Vyvlastnenie sa vykonávalo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Z uvedeného znenia vyplýva, že vecné bremeno - právo prechodu zriadené na parcele mpč. 414/2 bolo vyvlastnením tejto parcely zrušené. V súčasnej dobe je na liste vlastníctva č. XXXX v časti C. Ťarchy zapísané: „Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26. novembra 1937, č.d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľností CKN par. č. XXXX (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX.“ V súčasnej dobe je na liste vlastníctva č. XXXX v časti Iné údaje zapísané: "Ku parcele CKN par. č. XXXX (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.“ Súčasne s výstavbou rodinných domov po roku 1978 vznikli nové ulice - nové komunikačné prepojenia nehnuteľností. Zánikom vecných bremien z dôvodu vyvlastnenia pozemkov, následným uskutočnením výstavby - rodinných domov, výstavbou miestnych komunikácií, reguláciou Velického potoka, ako aj samotnou zmenou spôsobu života obyvateľov, nastali také zmeny pomerov, že zanikol aj samotný dôvod vecného bremena. Týmto zároveň vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Výstavbou novej miestnej komunikácie zo severnej strany - ulice F. vznikol pre žalovaných priamy prístup k ich nehnuteľnostiam zo severnej strany. Žalovaní sú v súčasnosti : a) výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 nehnuteľností - pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1186/13, č. 1267/10 a č. 1270/1 - zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., b) sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4 - zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaní ako vlastníci pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 a aj priľahlých pozemkov majú priamy prístup ku svojej nehnuteľnosti, a to z južnej strany priamo z ulice I. J., z východnej strany priamo z ulice K., zo severnej strany priamo z ulice F.. 2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade so žalobným návrhom nesúhlasili. Uviedli, že dôvody pre existenciu vecného bremena viaznúceho na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. trvajú. Žalovaní popierali pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o tom, že im vznikla možnosť priameho prístupu k pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 v k. ú. H. zo severnej strany ulice F., z východnej strany ulica Teplická a taktiež z južnej strany z ulice I. J.. Obsahom vecného bremena viaznúceho na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. je povinnosť žalobcu ako vlastníka umožniť žalovaným ako vlastníkom pozemku parcelné číslo 1272 v k. ú. H. výkon práva služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. 414/1) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. 410) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Z obsahu pozemkovkovoknižnej vložky č. XXX ( neskôr PKV č. XXXX, H.), k. ú. H. predloženej žalobcom v 1./ rade je zrejmé že služobnosť sa viazala okrem iných aj k domu súpisné číslo XXX s dvorom v intraviláne ležiacom na parcele č. 410. Účelom a zmyslom služobnosti bolo umožniť vlastníkovi parcelné číslo 410 užívanie nehnuteľností sa nej nachádzajúcich. To je zrejmé tiež zo skutočnosti, že v čase zápisu sa na parcelné číslo 410 ( dnes parcela registra KN-C parcelné číslo 1272, k. ú. H.) nachádzal dom s dvorom v intraviláne. Táto stavba bola dodnes v plnom rozsahu a bez zmien zachovaná vrátane existujúcich hospodárskych stavieb vo dvore. Na pozemku parcelné číslo 1272, v k. ú. H. sa nachádzajú dve pôvodné hospodárske budovy využívané na identický účel, ako v čase vzniku vecného bremena. K týmto budovám nie je preukázateľné možné sa dostať vozom inak ako po pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4, k. ú. H. vo vlastníctve žalobcu. Prístupu k nim cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4, k. ú. H. ( vo vlastníctve žalovaných) bráni stavba hospodárskej budovy na pozemku parcely 1272, k. ú. H. postavená na hranici

oboch pozemkov v celej šírke. S poukazom na uvedené skutočností je zrejmé, že nenastali také trvalé zmeny, ktoré by mali za následok, že pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. vo vlastníctve žalobcu už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti. Je preukázané, že k hospodárskym budovám nachádzajúcim sa na pozemku parcelné číslo 1272 v k. ú. H., ani k časti tohto pozemku medzi hospodárskymi budovami a domom súpisné číslo XXXX sa nie je možné dostať vozom inak ako po pozemku parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H.. Z podanej žaloby a skutočnosti nie je možné dospieť k skutkovému záveru o tom, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Tento prejazd je pre žalovaných potrebný, nakoľko je jediný možný pri prejazde vozom. 3. Žalobca v replike uviedol, že v pozemkovo knižnej vložke č. 303 boli zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. V pozemkovoknižnej vložke č. XXX bolo v poznámke zapísané: „Ku parcele číslo 412, 414/1 - prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parc. 414/2. viď vl. č. XXX" . V pozemkovo knižnej vložke č. 304 boli zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. V pozemkovoknižnej vložke č. XXX bolo v poznámke zapísané: „Ku parc. č. 410, 411, 413 a 414/2 - prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez pare. 414/1." Zo zápisov v pozemkovoknižných vložkách je zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu prislúchalo právo prechodu cez parcelu č. 414/2, ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných a naopak právnym predchodcom žalovaných prislúchalo právo prechodu cez parcelu 414/1, ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. Právo prechodu po uvedených parcelách slúžilo ako prístup k vode k H. potoku na napájanie dobytka. právo prechodu neslúžilo výlučne iba právnym predchodcom žalobou a právnym predchodcom žalovaných, ale aj iným vtedajším vlastníkom. Vyvlastňovacím rozhodnutím č. k. XXXX/XX zo dňa 15.11.1997 bola, okrem iných, parcele číslo XXX/X vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných vyvlastnená. Vyvlastnením došlo k zrušeniu vecného bremena zo zákona. Teda právo prechodu k H. potoku pre právnych predchodcov žalobcu po parcele vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných, ako aj pre ostatných vlastníkov zaniklo. Aj keby nedošlo k vyvlastneniu a zrušeniu zo zákona, nemohlo by sa toto právo vykonávať z dôvodu reálnej nemožnosti, nakoľko na mieste predmetných parciel došlo k výstavbe nových mestských komunikácii a rodinných domov. Tak vznikol hrubý nepomer, keď právo prechodu po parcele č. 414/2 zaniklo, pričom právo prechodu po parcele číslo 414/1 zostalo pre žalovaných zapísané. 4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v duplike uviedli, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Zároveň sú žalovaní podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Žalobca je vlastníkom pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H., na ktorom viazne ťarcha „právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti parcely registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX“. Žalobca odôvodňuje návrh na zrušenie vecného bremena zmenou pomerov spočívajúcou vo výstavbe miestnej komunikácie – L. F., v dôsledku čoho mal pre žalovaných vzniknúť priamy prístup k ich nehnuteľnostiam, a to cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4. Žalovaní popierajú, žeby v dôsledku výstavby v k. ú. H. mali zabezpečený iný prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, než cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému je zriadené vecné bremeno. na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 sa nachádza hospodárska budova (postavená ešte v čase zriadenia vecného bremena), ktorá je postavená na hranici pozemkov parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 a pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1267/4, a to po celej dĺžke tejto hranice. Táto hospodárska budova bráni v prístupe k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 „vozom“ (motorovými vozidlami) a jediný možný prístup k týmto k nehnuteľnostiam je cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa zisťuje porovnaním práv osoby oprávnenej z vecného bremena a povinností osoby povinnej z vecného bremena pred a po zmene pomerov. Žalobcom tvrdený hrubý nepomer nie je výsledkom porovnania práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena pred a po ním tvrdenej zmene pomerov. Ani zo žaloby a ani z iných písomných vyjadrení žalobcu nevyplýva, žeby v dôsledku zmeny pomerov došlo k takej zmene práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, žeby medzi právami osoby oprávnenej z vecného bremena a povinnosťami osoby povinnej z vecného bremena vznikol hrubý nepomer. Ani výstavbou v k. ú. H. a ani v dôsledku iných skutočností nedošlo k žiadnej zmene v právach osoby oprávnenej z vecného bremena a ani v povinnostiach osoby povinnej z vecného bremena, a teda nedošlo a ani nemohlo dôjsť

k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného musí vzniknúť v príčinnej súvislosti so zmenou pomerov. Ak hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existoval už pred zmenou pomerov, podmienky na zrušenie vecného bremena nie sú dané ani v dôsledku (príčinnej súvislosti) vyvlastnenia (rozhodnutie Mestského národného výboru v Poprade č. 2457/77 zo dňa 15.11.1977), ani v dôsledku výstavby v k. ú. H. v roku 1978, nedošlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (žalovaných). Obsah záväzkového vzťahu z vecného bremena je od jeho vzniku nezmenený, t. j. žalovaní v dôsledku žiadnych skutočností nemajú viac práv na úkor žalobcu, než ich mali v čase vzniku vecného bremena. S poukazom na uvedené sú žalovaní v 1./ a 2./ rade názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena súdom. Od zmien, na ktoré sa žalobca odvoláva uplynulo viac ako 40 rokov. Žalovaní s navrhnutou výškou náhrady za zrušenie vecného bremena nesúhlasia, nakoľko suma 1,- eur nezohľadňuje majetkové dôsledky zániku vecného bremena pre žalovaných. 5. Návrhom doručeným súdu žalobca žiadal, aby súd pripustil do konania žalobkyňu v 2./ rade. Označená žalobkyňa v 2./ rade s pripustením do konania súhlasila. Uznesením z 03.06.2021 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu pristúpila žalobkyňa v 2./ rade. 6. V ďalších písomných podaniach žalobca k tvrdeniam žalovaného namietal, že rodina F. nevlastnila celú predmetnú „uličku“, ale iba jej prostrednú časť označenú v katastri a zakreslenú v mape ako 414/2. K tvrdeniu žalovaného, že predmetnú uličku využívajú, žalobcovia uviedli, že žalovaní predmetnú uličku, t. j. pôvodnú parcelu 414/1, nemohli užívať na právo prechodu tak, ako to tvrdia, nakoľko si sami zamedzili prístup a prechod po nej z jednej strany z ulice F. uskladnením najmä kovového materiálu a náradia. Namietali, že C. E. nemal v ich rodinnom dome súpisné číslo XXXX žiaden autoservis. Na takúto činnosť nemal uzatvorenú zmluvu, ani povolenie. Nie je pravdivé tvrdenie, že v rodinnom dome bol C. E. do roku 2010, a že v dome bol autoservis. Následne umožnil známej E. D. využívať garáž, táto mu pomáhala s údržbou záhrady. Od januára 2010 býva v dome dcéra žalobcov s deťmi. Poukázal na predpoklady zrušenia vecného bremena a to súčasne splnenie podmienok, že sa jedná o trvalú zmenu pomerov, a že ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinnú súvislosť medzi nimi. Vlastníci nehnuteľnosti zapísaní vo vložke XXX, XXX mali právo prechodu recipročne po parcele cez parcelné číslo 414/1, t. j. po parcele právnych predchodcov žalobcov a parcelné číslo 414/2 parcele právnych predchodcov žalovaných. Potvrdil to aj žalovaný v 1./ rade, ktorý uviedol, že išlo o uličku pre domy pri M. E.. Ulička bola využívaná, keď zvážali seno, bol prístup do týchto domov. S vozmi chodili cez uličku. Po roku 1978 sa v danej lokalite uskutočnila rozsiahla výstavba rodinných domov. Výstavu rodinných domov, výstavbou ciest nastali také zmeny pomerov, že zanikol aj samotný dôvod vecného bremena. Ide o hrubý nepomer, keďže žalovaní majú prístup k svojim stavbám cez ulicu Šarišskú. Vecné bremeno bolo zriadené ako prechod cez parcelu, nie na prístup k stavbe. Pozemok parc. č. 1267/4 je v priamom susedstve s miestnou komunikáciou ulicou F.. Argumentácia žalovaných, že sa kvôli hospodárskej budove nemôžu dostať k svojej nehnuteľnosti je nielen nepravdivá, ale aj irelevantná vzhľadom k tomu, že toto nebolo riešené v rámci vecného bremena, nakoľko aj v minulosti prechádzali žalovaní zo svojej parcely mpč. XXX/X na svojej parcely mpč. XXX, E.. XXX a z nej na parcelu mpč. XXX. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade uviedli, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú manželia. Manželstvo bolo uzatvorené pred uzavretím kúpnej zmluvy v roku 2002, keď žalobca kúpil od svojich súrodencov, okrem iných, aj parc. č. 414/1 – trvalé trávne porasty o výmere 129 m2. Žalobcovia poukázali na predložené čestné prehlásenie A. N., A. F., H. O., E. P.. Výsluchy svedkov E. F. E., E. F. považujú za účelové a tendenčné. Poukázali na skutočnosť, že je nesporné, že v 80-tich rokoch 20. storočia došlo k celkovej zmene usporiadania nehnuteľností v obci H., k vytvoreniu siete nových ulíc. Je zrejmé, že vecné bremeno nebolo zriadené len v prospech žalovaných, ale aj v prospech ďalších subjektov. Nešlo o vecné bremeno v prospech žalovaných, ale malo slúžiť ako všeobecný prístup občanov H. k potoku a do centra H.. Vytvorením siete nových ulíc vecné bremeno stratilo svoje opodstatnenie. 7. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomných vyjadreniach namietali vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne v 2./ rade, ktorá nie je spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo 1270/4 zapísanou v katastri nehnuteľností, preto nie je preukázané, že je povinnou z vecného bremena. Žalobca v 1./ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva M. XXXX. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v roku 1937 bolo do pozemkovej knihy vložka XXXX zapísané právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcely číslo 414/1 pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parcely číslo 410, 411, 413, 414/2,

414/3, 419, 420, 421, 422/1, 422/2, 423. Z pozemnoknižnej vložky XXX vyplýva, že vecné bremeno sa vzťahuje na každodobých vlastníkov nehnuteľností parcely číslo 410, 411, 413, 414/2. Zo zápisov je zrejmé, že vecné bremeno sa vzťahovalo aj k domu súpisné číslo XXX s dvorom, v ktorom sa nachádzali hospodárske budovy. Účelom a zmyslom vecného bremena bolo okrem iného umožniť vlastníkom domu súpisné číslo XXX jeho užívanie vrátane užívania existujúcich hospodárskych stavieb vo dvore. Prístup k týmto hospodárskym budovám je možný výlučne cez pozemok parcelné číslo 1270/4 vo vlastníctve žalobcov. S poukazom na ustanovenie § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaní sú názoru, že vecné bremeno k pozemku parcelné číslo 1270/4 do dnešného dňa nezaniklo, ani žalobcovia v konaní nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik vecného bremena, nepreukázali, žeby nastali také trvalé zmeny, že pozemok parcelné číslo 1270/4 nemohol slúžiť potrebám žalovaných alebo prospešnejšiemu užívaniu ich nehnuteľností. Práve naopak, vecné bremeno do dnešného dňa slúži potrebám žalovaných v rovnakom rozsahu a na rovnaký účel, pre aký bolo vecné bremeno zriadené. Žalovaní sú názoru, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 151k ods. 3 Občianskeho zákonníka na zrušenie vecného bremena súdom. Zmeny pomerov, na ktoré poukazujú žalobcovia, nastali pred viac ako 40 rokmi. Ani po tom, čo tieto zmeny nastali a to výstavba nových komunikačných pripojení nehnuteľností a výstavba nových domov, žalovaní neboli právnymi predchodcami žalobcov vo výkone práv z vecného bremena rušení a po celú túto dobu nerušene vykonávajú práva z vecného bremena. Žalobca v 1./ rade pri nadobúdaní pozemku parcelné číslo 1270/4 nepochybne vedel, že nadobúda nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom. Od roku 1992, resp. od roku 2002, kedy sa žalobca v 1./ rade stal výlučným vlastníkom pozemku parcelné číslo 1270/4, žalobcovia nebránili žalovaným vo výkone práva z vecného bremena. Tento stav trval až do januára 2020, takmer 18 rokov. Vyvlastnenie pozemkov nie je možné považovať za zmenu pomerov zakladajúcu právo žalobcov domáhať sa zrušenia vecného bremena. Rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru v D. nedošlo k zmene pomerov medzi stranami sporu a zároveň nedošlo k žiadnej zmene v právach a povinnostiach strán sporu vyplývajúcich z vecného bremena. Žalovaní iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, než cez pozemok parcelné číslo 1270/4, nemajú. Samotný svedok Ing. A. G. vo výpovedi uviedol, že vybudovaním miestnych komunikácii sa vytvoril prístup k domom, ktoré mali využívať pozemok mpč. XXX/X. K domu rodiny F. sa tento prístup nevytvoril, keďže tí využívali pozemok mpč. XXX/X. Ani v dôsledku vyvlastnenia pozemku, ani v dôsledku výstavby v k. ú. H., ani v dôsledku iných skutočností nedošlo k žiadnej zmene v právach osoby oprávnenej z vecného bremena, ani v povinnostiach osoby povinnej z vecného bremena, ktorá by mala za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V prejednávanej veci nedošlo ani k premlčaniu vecného bremena, nakoľko práva z vecného bremena žalovaní vykonávajú dodnes. Pozemok parcelné číslo 1270/4 minimálne od roku 1937 slúžil na prechod a prejazd aj k nehnuteľnostiam a hospodárskym budovám vo vlastníctve žalovaných. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok E. F.. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že žalovaní pozemok parcelné číslo 1270/4 nemohli užívať a teda nemohli vykonávať práva z vecného bremena nakoľko uskladnením kovového materiálu a náradia si zamedzili prechod od ulice F., uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Aj z ohliadky na mieste samom bolo preukázané, že pozemok parcelné číslo 1270/4 bol zo strany ulice F. žalovanými aj v súčasnej dobe využívaný napriek tomu, že samotný prejazd uličkou bol dočasne zamedzený. K zamedzeniu prístupu došlo za účelom obmedzenia vzniku škody žalovaným, keďže zo strany žalobcov začali byť vytvárané prekážky v užívaní pozemku a vykonávaní práv z vecného bremena. Žalovaní až do momentu, keď im žalobca v 1./ rade začal brániť v prístupe na pozemok, tento pozemok pravidelne kosili a udržiavali. Žalovaní pozemok parcelné číslo 1270/4 využívajú nepretržite aj zo strany ulice I. J.. Výpoveď svedkyne E. D. považujú za nepravdivú. C. E. užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v 1./ rade spolu so svojom priateľkou Q. P. až do jesene 2010. Za nepravdivú považujú žalovaní aj výpoveď svedkov P. F. a E. F.. Keďže vzhľadom na príbuzenský vzťah žalobcu, majú záujem na výsledku sporu v prospech žalobcov. Žalovaní sú toho názoru, že návrh na zrušenie vecného bremena je zo strany žalobcov zneužitím práva, resp. výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalovaní sú názoru, že návrh na zrušenie vecného bremena je jedným z prostriedkov, ktorými žalobca v 1./ rade má v úmysle zmariť prestavbu bytového domu vo vlastníctve žalovaných, keďže zrušenie vecného bremena podstatne sťaží žalovaným prístup k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom rekonštrukcie. Žalovaní v písomnom podaní opätovne poukázali na to, že aj v dôsledku uskutočnenej výstavby mestskej časti H., na ktorú žalobcovia poukazujú, pozemok parcelné číslo 1270/4 naďalej slúži potrebám žalovaných, ako aj prospešnejšiemu užívaniu ich nehnuteľností. Aj keby žalovaní mali pripustiť, čo nepripúšťajú, že v dôsledku výstavby v roku 1978 došlo ex lege k zániku vecného bremena, žalovaní sú názoru, že vecné bremeno nadobudli vydržaním, lebo pozemok parcelné číslo 1270/4 označený ako „ulička“ využívali aj po roku 1978 a tento využívajú aj v súčasnej dobe na prechod a prejazd

a na prístup k svojim nehnuteľnostiam, teda ho užívajú po dobu viac ako 10 rokov v dobrej viere, že im toto vecné bremeno patrí, vo svojej oprávnenej držbe neboli rušení a to ani zo strany žalobcov, ani ich právnych predchodcov. Poukázali na skutočnosť, že pokiaľ žalobcovia uviedli, že vlastníci nehnuteľnosti zapísaní vo vložke XXX, XXX mali právo prechodu recipročne po parcele parcelné číslo 414/1 a parcele parcelné číslo 414/2, uvedené tvrdenie je nepravdivé a zo žiadne dôkazu reciprocita vrátane výpisov z pozemnoknižných vložiek nevyplýva. V prístupne k nehnuteľnostiam vozom z ulice F. bráni žalovaným hospodárska budova nachádzajúca sa po celej šírke pozemku parcelné číslo 1272, ktorá slúži na uskladnenie krmiva pre hospodárske zvieratá chované žalovanými, ako aj na ustajnenie týchto zvierat. Táto hospodárska budova má pre žalovaných a na výkon ich hospodárskej činnosti veľmi dôležitý význam. V dôsledku zrušenia vecného bremena žalovaní nebudú môcť vykonávať ani dobročinnú, resp. verejne prospešnú činnosť, napr. každoročné vozenie Mikuláša v meste Poprad, vozenie folklórneho súboru Vagonár pri oblievačkách v období Veľkej noci. Činnosti vykonávajú pre osoby, ktoré nie sú so žalovanými v žiadnom príbuzenskom alebo priateľskom vzťahu, napr. aj rehoľným sestričkám. Žalovaní poukazujú na predložené čestné prehlásenia J. K., E. P., R. A. G., E. F., D. O., E. E., E. S., T. G., A. G., U. G., E. A. V.. Zotrvávajú naďalej na vyjadrení, že ukončením nájomného vzťahu žalobcom C. E. nedošlo v roku 2006. Uvedené vyplýva aj z čestného prehlásenia svedkyne Q. P.. 8. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalobkyňa v 2./ rade, u ktorej súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnila prostredníctvom právneho zástupcu, nežiadala pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne v 2./ rade. 9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd rozhodol, že vecné bremeno viaznuce na parcele registra KN-C č. 1270/4 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H. na Okresnom úrade odbor katastrálny, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26.11.1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, sa zrušuje, zároveň, aby súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 1,-- eur. Uviedol, že vecné bremeno vzniklo v roku 1937, pričom účelom vecného bremena nebol prístup k rodinnému domu alebo do rodinného domu žalovaných, ale zriadenie prechodu cez obec Veľká fakticky pre vlastníkov niekoľkých rodinných domov, aby bol vytvorený prístup k H. D. a prístup do centra obce H. k M. E., kde bol vtedy stred obce. V 70-tich rokoch minulého storočia preukázateľne došlo k zmene vlastníckych pomeroch a k zmene prístupov v obci, keďže značná časť majetku bola vyvlastnená a následne bola vytvorená štruktúra nových ulíc. Jednou z nich je aj ulica F. a iné ulici, ktoré vytvorili k týmto nehnuteľnostiam žalovaných, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam vlastníkov, ktorí boli pôvodne oprávnení z vecného bremena z roku 1937. Všetky tieto vecné bremená boli vymazané z listov vlastníctva a pôvodne bolo vymazané aj vecné bremeno z listu vlastníctva žalobcov. Z nejakého dôvodu bolo následne opätovne obnovené, zrejme na podnet žalovaných, niekedy v 70-tich rokoch minulého storočia. Je nesporné, že spôsob využívania vecného bremena ako tvrdia žalovaní, nie je pravdivá. Z predložených fotografii jednoznačne vidieť, že tzv. ulička je zarastená, nepriechodná, to znamená, že sa vecné bremeno nevyužívalo. K vyčisteniu uličky došlo po x-rokoch v súvislosti s podaním žaloby. Žalovaní majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam, jednak z ulice Na letisko, jednak zo strany ulice F.. Teda využívanie prístupu zo strany nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu je zjavne neprimerané zásahom do ich vlastníckeho práva. K možnosti vydržania vecného bremena poukázal na listinu zo 06.07.1980, kde je jednoznačne konštatované, že žalovaní majú prístup z inej ulice, uličku nepotrebujú a teda nemôžu byť dobromyseľní vo vzťahu k držbe predmetných nehnuteľností, pretože im toto právo nepatrí. Pri ohliadke bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní majú prístup na ulicu F., aj na ulicu I. J.. K námietke vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade, poukázal na predložený sobášny list žalobcov a kúpnu zmluvu, z ktorej je zrejmé, že táto bola uzatvorená po uzavretí manželstva žalobcov a teda majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Je potrebné vychádzať z dikcie vecného bremena z roku 1937, ktoré nebolo zriadené za účelom, ktorý tvrdia v súčasnosti žalovaní. Slúžilo ako všeobecný prechod pomedzi rodinné domy. Hospodárske budovy nie sú účelom prístupu do dvora žalovaných. Vecné bremeno stratilo svoj význam, je dlhodobo nevyužívané. Vecné bremeno zaniklo zo zákona zmenou územného plánu a zaniklo aj v dôsledku dlhodobého nevyužívania, čiže došlo k premlčaniu práva z vecného bremena. V danom prípade došlo zo zákona k zrušeniu vecného bremena, pretože zanikol účel vecného bremena.

10. Žalobca v 1./ rade na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že predmetný pozemok v súčasnosti nemôže využívať, lebo je založený poľnohospodárskymi strojmi, na konci predmetnej uličky sú nejaké brány, staré železá, ktoré tam umiestnili žalovaní. Predmetný pozemok má záujem využívať. Nie je pravdivé tvrdenie, že užívanie pozemku je marené zo strany žalobcov. Nie je pravdivé tvrdenie o tom, že by žalobcovia zakázali žalovaným kosiť predmetnú uličku. Žalobca v 1./ rade uviedol, že chodia ju kosiť žalobcovia, ale nie tak často. Žalovaní uličku nekosili, pokiaľ si pamätá, aspoň 50 rokov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdo 269/96, z ktorého vyplýva, že nadobudnutie vlastníckeho práva nemá vplyv na posúdenie existencie hrubého nepomeru. Vecné bremeno bolo zriadené v roku 1937 a a k zmene pomerov došlo vybudovaním iných ciest, z ktorých majú priamo prístup žalovaní na svoj pozemok. Pôvodne predmetná ulička pokračovala ďalej až k M. E.. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalovaní sa dovnútra k svojej hospodárskej budove dostávajú z ulice F. aj s koňom. 11. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na písomné a ústne prednesy k žalobnému návrhu. Zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade. Uviedla, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena súdom. Tak isto je potrebné odstrániť rozpory medzi uplatneným petitom a tvrdeniami žalobcu. Nemožno sa domáhať zrušenia vecného bremena, ktoré malo zaniknúť už pred podaním žaloby. V prípade, že žalobcovia tvrdia, že zaniklo vecné bremeno, je potrebné poukázať na § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejším užívaním nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal existenciu takýchto zmien, ktoré by mali za následok zánik vecného bremena. Žalobca musí preukázať hrubý nepomer medzi výhodami oprávneného a nevýhodami na strane žalobcu. Užívanie pozemku je marené výlučne zo strany žalobcov. Nesúhlasila s námietkou premlčania vecného bremena. Užívanie vecného bremena nebráni a nesťažuje výkon vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ žalobkyňa v 2./ rade tvrdí, že je aktívne legitimovaným subjektom v konaní, jej úlohou je preukázať, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Uvedená skutočnosť preukázaná nebola. K námietke účelu vecného bremena poukázala na zápis do pozemkovej knihy, z ktorej vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené aj v prospech nehnuteľností a to domu, hospodárskej budovy. Vecné bremeno malo zabezpečiť nielen prístup k pozemku, nielen prechod cez pozemok, ale aj prístup k stavbám žalovaného. Z predložených fotografií a ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní nemajú prístup ku svojim nehnuteľnostiam ani zo strany z ulice I. J., keďže tam je postavený bytový dom, a vstup nie je možný ani z ulice F., keď je po celej dĺžke hospodárska budova. Vo vzťahu k vydržaniu uviedla, že dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaných nie je možné spochybňovať. Od roku 1976 až po súčasnosť žalovaných užívajú nehnuteľnosť v nimi opísanom rozsahu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dobromyseľnosť zanikne až právoplatným rozhodnutím vo veci. Žiadny dôkaz nepreukázal tvrdenie žalobcov, že by došlo k premlčaniu vecného bremena. Teda žalovaní sú názoru, že doposiaľ nedošlo k zániku vecného bremena ex lege, vecné bremeno nebolo nikdy premlčané a nie sú splnené podmienky na to, aby vecné bremeno bolo zrušené súdom. 12. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní uviedol, že predmetná ulička sa nevyužívala tak, ako uviedol právny zástupca žalobcu. Ulička patrila rodine F., jeho prarodičom. Niekedy si starí ľudia pomáhali, čo povedalo, to platilo. Pred B. tam bývali J. a S.. Tá ulička bola pre domy pri M. E.. Ulička bola využívaná, keď sa zvážalo seno a bol prístup do domov. Predmetnú uličku žalovaní v súčasnosti využívajú, majú založenú farmu. Cez uličku vozia krmivo, majú tadiaľ prístup do šopy. Žalobca im zakázal kosiť uličku. Trávu tam kosili synovia žalovaného, niekedy aj žalobca. No oni nemajú ako sa dostať ku šope než cez predmetnú uličku. Môžu prejsť aj z ulice F., ale nedošli by až ku šope, museli by prenášať krmivo. Uličku potrebujú využívať na prevoz krmiva. Už teraz poľnohospodárske stroje nenechávajú v uličke, lebo to vadilo žalobcovi, ale zábrana tam je ako má prístup žalobca od vchodu, túto zábranu tam dali, aby nešpinili žalobcovi na pozemok. 13. Žalovaná v 2./ rade na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaných i žalovaného v 1./ rade. Uviedla, že k žalovanému v 1./ rade sa prisťahovala, keď sa vydala v roku 1976, nepoznala susedov. Stále tam mali hospodárske stroje, svokrovci hospodárili, používali uličku, to bola samozrejmosť, inač sa to nedalo. Ale počula spory, ktoré mal svokor s mamou žalobcu v 1./ rade. Mestský úrad im ale dovolil ďalej chovať kone. Od toho času oni nič nezmenili, všetko pokračuje tak, ako to bolo v roku 1976. Žiadny účel využívania vecného bremena sa nemohol zmeniť.

14. Súd prvej inštancie rozsudkom z 02.03.2022 rozhodol takto: „I. Žalobu z a m i e t a . II. P r i z n á v a žalobcom v 1./ a 2./ rade voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ Proti rozsudku podali žalobcovia v 1./ a 2./ rade odvolanie. 15. Odvolací súd rozhodol: „Zrušuje rozsudok spolu s opravným uznesením a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ 16. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 17. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení uviedli, že nesúhlasia s názorom odvolacieho súdu, že existujúce vecné bremeno spočívajúce v práve cesty k pozemku parcela registra C parcelné číslo 1270/4, je možné nahradiť zriadením prístupu cez hospodársku budovu vo vlastníctve žalovaných, ktorá je postavená na celej šírke pozemku parcelné číslo 1272 a zabezpečiť tak prístup žalovaných aj k ostatným hospodárskym budovám, ktoré sa nachádzajú na pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo 1272. Právo cesty nie je možné zriadiť cez budovu alebo taký priestor, ktorý tvorí s budovou uzatvorený celok. Poukázali na vyjadrenie R. W. D. k otázke predbežného určenia finančných nákladov potrebných na zabezpečenie prístupu žalovaného k nehnuteľnostiam na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1272 v ich vlastníctve cez hospodársku budovu, pričom na zabezpečenie prístupu je nevyhnutná úprava vstupnej brány, spočívajúca v zmene jej výšky z pôvodných 2.300 mm na 4.000 mm a vybudovanie nového montážneho otvoru v stropnej konštrukcii. Náklady spojené s nevyhnutnou stavebnou úpravou by boli určené na základe ohliadky vo výške 23.400,- eur a tieto náklady sú zjavne neprimerane vysoké vo vzťahu k majetkovým pomerom žalovaných a v porovnaní s ujmou, ktorú by žalobcovia v dôsledku ponechania vecného bremena trpeli. Podľa názoru žalovaných nie je ani spravodlivé požadovať od nich vynaloženie neprimerane vysokých nákladov. Keďže vecné bremeno bolo zriadené v roku 1937 a do roku 2020 bolo žalovanými nerušene vykonávané, t. j. žalovaní vykonávajú práva z vecného bremena nerušene po dobu viac ako 80 rokov. K zmene pomerov, ktorá podľa názoru žalobcov odôvodňuje zrušenie vecného bremena súdom, došlo pred viac ako 40-imi rokmi, a aj po zmene pomerov žalovaní vykonávali vecné bremeno nerušene a v rovnakom rozsahu, ako pred zmenou pomerov. Pred podaním žaloby nedošlo k žiadnej inej zmene odôvodňujúcej zrušenie vecného bremena súdom. Žalobca v 1./ rade nadobudol nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom v priebehu rokov 1992 až 2002 a až do podania žaloby (t. j. viac ako 18 rokov) rešpektoval práva žalovaných z vecného bremena, v ich výkone ich nerušil a ani neobmedzoval. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že pre zrušenie vecného bremena súdom nie je postačujúce len preukázanie zmeny pomerov, ktoré musia mať trvalý charakter, ale musia byť splnené aj ďalšie dve kumulatívne podmienky, a to hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Splnenie týchto zákonných predpokladov nebolo zo strany žalobcov žiadnym spôsobom preukázané. Z dôvodu absencie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného nie je splnená ani posledná zákonom ustanovená požiadavka pre možnosť zrušenia vecného bremena súdom, a to príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. S prihliadnutím na skutočnosti, že práva z vecného bremena vykonávajú nerušene od roku 1937, nemajú zabezpečený iný prístup k svojím nehnuteľnostiam. V dôsledku zmien, ktoré nastali pred štyridsiatimi rokmi nenastal hrubý nepomer medzi právami žalovaných a povinnosťami žalobcov z vecného bremena. Z ul. F. nemajú prístup cez vlastné pozemky z dôvodu existencie hospodárskej budovy a náklady na prípadnú prestavbu hospodárskej budovy sú neprimerane vysoké. Je v záujme spravodlivého usporiadania veci spravodlivé ponechanie vecného bremena v celom rozsahu. 18. Žalobcom v 1./ a 2./ rade v záverečnom vyjadrení opätovne poukázali na vznik vecného bremena v roku 1937, podľa ktorého vecné bremeno právo prechodu peši a vozom cez parcelu číslo XXX/X bolo zriadené pre vlastníkov nehnuteľností: parcelné číslo 410, 411, 413, 414/2 - vlastník F. — PK vložka č. XXX, č. XXX/X, XXX, XXX — vlastník X. — PK vložka č. XXX, č. 421, 422/1, 422/2, 423 - vlastník P. PK vložka č. XXX. Vecné bremeno právo prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 bolo zriadené pre vlastníkov nehnuteľnosti: parcelné číslo 412, 414/1 - vlastník J. - právny predchodca žalobcov - PK vložka

č. XXX, 1594, č. 414/3, 419, 420 - vlastník X. - PK vložka č. XXX, č. 421, 422/1, 422/2, 423 - vlastník P. - PK vložka č. XXX. Pre účely výstavby ciest a rodinných domov boli vyvlastnené nehnuteľnosti: parcelné číslo 411, 413, 414/2, 414/3, 420, 421 Predmetom vyvlastnenia neboli nehnuteľnosti: parcelné číslo 410, 419, 422/1, 422/2, 423. Po vyvlastnení ostalo na parcele číslo 414/1 viaznuť' vecné bremeno iba v prospech vlastníka parcely číslo 410 — F.. Účelom vecného bremena bolo tak, ako vyplýva zo zápisu v pozemnoknižných vložkách, právo prechodu a prejazdu vozom, teda ako právo cesty a bolo zriadené ako vzájomné vecné bremeno, teda slúžilo viacerých vlastníkom, nie len žalovaným, resp. ich právnym predchodcom. Vecné bremeno bolo zriadené ako širšie komplexné právo prechodu cesty pre viacerých vlastníkov oprávnených a súčasne aj navzájom si povinných. Žalobcovia majú záujem na zrušení vecného bremena, ktoré žalovaní neužívajú nerušene a nepretržite, ale žalobcovia, ich dcéra s rodinou a osoby blízke majú záujem na plnohodnotnom užívaní rodinného domu ako aj priľahlých pozemkov. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že vecné bremeno zaniklo je daný, lebo len súdne rozhodnutie môže byť podkladom k výmazu zapísaného vecného bremena v katastri nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že hospodárska budova, takzvaná šopa, ako ju žalovaní nazývajú, v čase zriadenia vecného bremena nestála a vecné bremeno nebolo zriadené ako právo dostať sa k šope, resp. do priestoru šopy z priestoru uličky, resp. vecné bremeno nebolo zriadené za účelom práva prístupu k šope. Pre žalovaných vecné bremeno znamenalo a malo význam ako prístup k ich nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa severne za parcelou mpč. XXX, keďže objektívne prestavbu rodinného domu dnes budovu súpisné číslo 2096 sa najmä s vozom k týmto ďalším parcelám dostať nedokázali. Uvedená hospodárska budova bola od začiatku postavená s cieľom zabezpečiť vstup, prechod a prejazd nielen do budovy samotnej, ale až do hospodárskeho dvora. Je v plnej miere preukázané, že žalovaní majú sa ako dostať k svojim nehnuteľnostiam a právo prechodu z vecného bremena tak ako bolo zriadené v roku 1937 už ani nevyužívajú a nepotrebujú. Hrubý nepomer žalobcovia odôvodňujú aj tým, že žalobcovia nemôžu užívať svoj pozemok iným spôsobom a musia ho nechávať voľne prístupný a udržiavaný tak, aby bol spôsobilý na prechod a prejazd. Nemôžu na ňom nič pestovať, vysádzať stromy, kry ani dočasne skladovať či krátkodobo parkovať. Pokiaľ žalovaní potrebujú vstupovať do priestoru uličky výlučne za účelom ukladania a prehadzovania dreva, pokladania sena, vecné bremeno nebolo na tento účel zriadené. Hrubý nepomer vznikol v dôsledku skutočnosti, že vyvlastňovacím konaním a následnou výstavbou nových komunikácií ako zmenou pomerov, zaniklo právo prechodu cez pozemok 414/2 zriadené v prospech žalobcov, kým právo prechodu cez pozemok 414/1 v prospech žalovaných zostalo zapísané. Reciprocita práva užívať vzájomne susediace pozemky číslo 414/1 a 414/2 za účelom prechodu, tak bola výrazným spôsobom narušená. Žalovaní majú k svojim nehnuteľnostiam prístup z obidvoch strán, z dvoch verejných komunikácií - ulíc cez pozemky vo svojom vlastníctve a je neodôvodnené a nespravodlivé požadovať, aby mali prístup ešte aj cez pozemok vo vlastníctve žalobcov, a takto ho nedôvodne vecným bremenom zaťažovali a obmedzovali žalobcov v jeho ďalšom užívaní. Rovnako je nespravodlivé žiadať od žalobcov akúkoľvek náhradu za zrušenie vecného bremena. Medzi právom oprávneného a povinnosťou povinného musí byť určitý rovnovážny pomer v tom zmysle, že právo oprávneného nesmie v neúnosnej miere prevažovať' nad povinnosťou zaťaženého. Pri realizácii práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena je dôležité, aby boli dodržané ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať' do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi.” Žalovaní si sami zamedzili prístup a znemožnili vykonávať právo prechodu cez uličku v zmysle zriadeného vecného bremena, keď' dlhodobým skladovaním rôznych hnuteľných vecí v priestoroch „uličky”, ktorá mala slúžiť' na prechod, túto zatarasili a znepriechodnili. 19. Na pojednávaní z 23.02.2024 súd pripustil zmenu žaloby v časti žalobný petit tak, že okrem žalobného petitu ako je uvedený v žalobnom petitu zo dňa 08.01.2020 alternatívnym žalobným petitom je návrh na určenie, že vecné bremeno viaznuce na pozemku parcele registra KN-C parcelné číslo 1270/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec D., B. D., vedenom na Okresnom úrade Poprad katastrálny odbor, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937 č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu KN-C parc. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľností KN-C parc. č. 1272 (mpč. 410) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, zaniklo. 20. Na pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcov v 1./ a 2./ uviedol, že vecné bremeno vzniklo v roku 1937, avšak vecné bremeno sa netýkalo len spornej parcely, ale bolo

zriadené v podstate vo väčšom rozsahu a jeho účelom bolo vytvoriť v obci Veľká de facto prístupovú cestu do stredu obce. Táto skutočnosť je nesporná aj z pôvodnej pozemno-knižnej mapy. Tento stav pretrvával do roku 1980, kedy došlo v k. ú. H. k zmene územného plánu, vyvlastneniu značnej časti parciel, vytvoreniu nových ulíc, čím stratilo vecné bremeno svoj význam. Je nesporné, že z pôvodného vecného bremena, ktoré prechádzalo cez cca 10 parciel, v súčasnosti je vecné bremeno zapísané len výlučne na parcele žalobcov. Toto vecné bremeno stratilo svoju funkciu a v zmysle územného plánu obce H. z roku 1980 všetky ostatné vecné bremená boli vymazané. Vecné bremeno je jeden z najviac obmedzujúcich inštitútov, ktorý obmedzuje vlastnícke práva vlastníkov vo voľnom nakladaní s nehnuteľnosťou. Je úlohou súdu dôsledne zvažovať či takéto vecné bremeno je nevyhnutné pre využívanie vlastníckych práv iných osôb. V predmetnej veci žalobcovia jednoznačne preukázali, že žalovaný má prístup k svojím nehnuteľnostiam z obidvoch strán, aj z ulice Na letisko aj z ulice Šarišská, kde tieto ulice tvoria hranicu jeho pozemku teda má priamy prístup na svoje pozemky a k svojim nehnuteľnostiam z týchto verejných komunikácií. Tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno potrebuje pre nakladanie dreva, vykladanie sena, je jednoznačne nad rozsah zriadeného vecného bremena. Zároveň je preukázané, že vecné bremeno tento rok nebolo žalovaným ani raz využité, keďže vecné bremeno je blokované motorovým vozidlom umiestneným so súhlasom žalovaného. Žalobcovia sú presvedčení o tom, že vecné bremeno zaniklo najneskôr v roku 1980 v súvislosti so zmenou územného plánu. Žalovaní nemohli vydržať vecné bremeno, lebo ho nikdy súvisle viac ako 10 rokov nevyužívali. Zároveň nevedia preukázať dobromyseľnosť pri užívaní vecného bremena, keďže ešte v roku 1981 prebehlo jednanie pred bývalým Mestským národným výborom Poprad, kde bolo konštatované, že vecné bremeno stratilo svoje opodstatnenie a nevyužíva sa. 21. Právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne v 2./ rade poukázal na skutočnosť, že táto do dnešného dňa nie ako podielová spoluvlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľnosti a táto nie je v konaní aktívne legitimovaná. Žalovaní zastávajú názor, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zánik vecného bremena, naopak žalovaní preukázali, že vo veci boli splnené podmienky pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním, nakoľko ich dobromyseľnosť nebola ničím spochybnená. Zo strany žalobcu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by dobromyseľnosť žalovaných relevantným spôsobom spochybnili. V konaní nebol preukázaný žiaden hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami oprávneného a povinného z vecného bremena, ku ktorému by malo dôjsť v dôsledku zmien označených žalobcami. Z ohliadky na mieste samom bolo preukázané, že žalovaní nemajú prístup k nehnuteľnostiam zo svojich pozemkov a v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít nemožno od žalovaných žiadať, aby prístup zabezpečili cez stavbu hospodárskej budovy. Žalovaní v konaní osvedčili potrebu existencie vecného bremena, ako aj jeho využívanie až do dnešného dňa. 22. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobcov, žalobcu v 1./ rade, výsluchom svedkov: E. D., P. F., E. F., listinnými dôkazmi: listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, pozemnoknižnými vložkami č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, kópiou z katastrálnej mapy, fotografiami, zmluvou o nájme uzatvorenou medzi žalobcom v 1./ rade a C. E. a Q. P., odstúpením od nájomnej zmluvy z 23.03.2006, správou Slovenského plynárenského priemyslu, kúpnou zmluvou z 08.11.2002, listom bývalého Mestského národného výboru z 16.07.1980, čestnými prehláseniami: A. N., H. O., A. F., E. P., prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právnej zástupkyne žalovaných, žalovaného v 1./ rade, žalovanej v 2./ rade, svedkov: A. G., E. F., H. O., K. M., E. F., listinnými dôkazmi: znaleckým posudkom č. 146/2021, pripojenými fotografiami, ohliadkou na mieste samom, čestnými prehláseniami: D. O., E. E., E. S., E. S., A. G., U. G., A. V., Q. P., A. B., A. O., A. F., J. K., E. P., E. F., T. G. a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav: 23. V predmetom konania podľa žalobného petitu žalobcovia v 1./ a 2./ rade žiadali, aby súd rozhodol, že vecné bremeno viaznúce na parcele žalobcu register KN-C parcelné číslo 1270/4, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, sa zrušuje, zároveň, aby súd zaviazal žalobcov v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 1,- eur a zároveň podľa zmeny žalobného petitu žalobcovia žiadali, aby súd určil, že vecné bremeno viaznuce na pozemku parcele registra KN-

C parcelné číslo 1270/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec D., B. D. vedenom na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo Veľkej dňa 26.11.1937 č. d. 688 vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľností registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX zaniklo. 24. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov v 1./ a 2./ rade k žalobnému petitu uviedol, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že vecné bremeno zaniklo ex lege, alternatívne aby súd rozhodol o zrušení vecného bremena v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Spornou v konaní bola aktívna legitimácia žalobkyne v 2./ rade, ďalej skutočnosti a to, či došlo k zániku vecného bremena ex lege v zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. či sú dôvody na zrušenie vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade vzniesli námietku premlčania vecného bremena a z tohto dôvodu poukazovali na zánik vecného bremena. Žalovaní v 1./ a 2./ rade upriamili pozornosť na prípadné vydržanie vecného bremena, práve z vecného bremena v prospech žalovaných v 1./ a 2./ rade. V predmetnom konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukázali na skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku registra KN-C parcelné číslo 1270/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaní sú sčasti podielovými a sčasti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku registra KN-C parcelné číslo 1272 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 mi zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H.. Právni predchodcovia žalobcu - predchádzajúci vlastníci - C. H. D. I. N. H. P. Y. H., G. Q. E.. XXX Q. E.. XXX/X H. pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Údaje z pozemkovoknižnej vložky č. XXX boli v roku 1942 prepísané do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX. Právni predchodcovia žalovaných - predchádzajúci vlastníci - boli vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. H., zapísaných ako mpč. XXX a mpč. XXX/X v pozemkovoknižnej vložke č, XXX. Od 1.4.1964 bol zákonom zrušený zápis nehnuteľností do pozemkovoknižných vložiek a začali sa zakladať listy vlastníctva. V súčasnosti: a) - pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/X (zapísaná v PK vložke č. XXXX) je zapísaná ako parcela číslo 1270/4 na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. H., b) - pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX (zapísaná v PK vložke č. XXX) je zapísaná ako parcela číslo 1272 na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H.. Ako vyplýva z pozemkovoknižných vložiek, v roku 1937 bolo zriadené vecné bremeno - služobnosť, ktoré bolo v časti C. Ťarchy uvedených pozemkovoknižných vložiek zapísané: a) v pozemkovoknižnej vložke č. XXX - neskôr prepísané do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX ako: " Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX. Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, čd, XXX vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/1 pre: každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1,422/2,423. b) v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako: " Došlo dňa 1. decembra 1937, čd. XXXX. Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, čd. 686 vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre: každodobých vlastníkov nemovitosti pare. č. 412, 414/1, 414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423 /: 280,283 a 303 :/“. 25. Na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad je zapísaný žalobca v 1./ rade ako výlučný vlastník pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 o výmere 129 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pričom v časti C listu vlastníctva ťarchy je uvedené: 1 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastnikov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX 2 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX

4 Podľa vložkárskej zápisnice spísanej vo H. dňa 26. novembra 1937, č. d. XXX, vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu registra KN-C parcelné číslo 1270/4 (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti registra KN-C parcelné číslo par. č. 1272 (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. 26. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcela reg. C parc. č. XXXX o výmere 624 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pričom v časti C listu vlastníctva ťarchy je uvedený záznam, že: 1 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX 3 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX 4 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX 5 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX 6 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX 7 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) D. G. H. D. H. M. XXX X P. D. W. D. M. XXXX (E.. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. 304 9 Ku parcele CKN par. č. 1272 (mpč. XXX) prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu CKN par. č. 1270/4 (mpč. XXX/X) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. 27. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov parcela registra KN-C parcelné číslo 1186/13 o výmere 34 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1267/2 o výmere 757 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1267/9 o výmere 42 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1267/10 o výmere 273 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, 1270/1 o výmere 35 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavieb súpisné číslo XXXX – rodinný dom, XXXX – hospodárska budova. 28. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že ako vlastníci pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo 1267/4 o výmere 515 m2 – zastavaná plocha a nádvorie sú vedení žalovaný v 1./ rade v podiele 1/5-ina a v podiele X/XX-XXX žalovaní v 1./ a 2./ rade ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu 1-ica, N. N. ako podielový spoluvlastník v podiele 1/5-ina. 29. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní predložili sobášny list žalobcov v 1./ a 2./ rade, z ktorého vyplýva, že žalobca v 1./ rade uzatvoril so žalobkyňou v 2./ rade manželstvo 29.04.1978. 30. Z kúpnej zmluvy z 08.11.2002 vyplýva, že žalobca v 1./ rade nadobudol od predávajúcich Q. I., K. N., D. B. nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad v k.ú. H. na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok p. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 394 m2, dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parc. č. 1273 s príslušenstvom t. j. garáže na pozemkoch parc. č. 1273 a 1274, oplotení vedľajšej stavby - drevárne na pozemku parc. č. 1273, poľnohospodárskych stavieb – sypanca a chlievika na pozemku parc. č. 1273, vonkajších úprav, trvalých porastov; pozemok parc. č. 1274 - záhrady o výmere 133 m2 a pozemok parc. č. 1275 - záhrady o výmere 113 m2 a pozemok parc. č. 414/1 – trvalé trávne porasty o výmere 129 m2 a to Q. I. v 1/8, K. N. v 1/8 a D. B. v 1/8. 31. Z pozemnoknižnej vložky XXXX k. ú. H. vyplýva v časti ťarchy, že 01.12.1937 bolo vložené právo služobnosti prechodu peši a vozom cez pozemky č. 414/1 pre každodových vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1, 422/2, 423, viď. vložka č. XXX, XXX, XXX. 32. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva, že 01.12.1937 došlo k zápisu práva služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu č. 414/2 pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parc. č. 412, 414/1, 414/3, 419, 420, 422/1, 422/2, 423, 280, 283 a 303.

33. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva právo služobnosti chodenia peši a vozom cez parcelu 414/1, 414/2 vo vzťahu vlastníkom pozemkov mpč. XXX/X, XXX/X a domu XXX. 34. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. H. vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc. č. 414/3, domu s. č. XXX, záhrady 420 prislúcha právo služobnosti prechodu peši a vozom cez parc. č. 414/1 a 414/2. 35. V konaní žalobcovia v 1./ a 2./ rade predložili kópiu z katastrálnej mapy a fotografiu pozemku, vo vzťahu ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno právo prechodu peši a vozom. 36. Z listu bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo 16.07.1980 vyplýva, že komisia bývalého Mestského národného výboru na základe šetrenia vo vzťahu k užívaniu uličky medzi domom B. a domom F., že F. A. má v súčasnosti prístup do svojho dvora zo zadnej strany budovy z verejnej komunikácie. 37. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 01.04.2005 vyplýva, že žalobca v 1./ rade prenajal rodinný dom súp. č. XXXX/XX na pozemku parc. č. 1273 v k. ú. H. C. E., Q. P. na dobu neurčitú. Dňa 23.03.2006 žalobca v 1./ rade odstúpil od uzatvorenej zmluvy o nájme nehnuteľnosti. 38. Zo správy Slovenského plynárenského priemyslu a.s. vyplýva, že C. E. bol evidovaný ako zákazník na odbernom mieste D., I. J. XXXXXX v období od 15.04.2005 do 01.06.2006. 39. V konaní aj žalovaní v 1./ a 2./ rade predložili fotografie vo vzťahu k prácam vykonávaným na predmetnom pozemku označenom ako „F. ulička“. 40. Zo znaleckého posudku č. 146/2021, ktorý vypracoval znalec R. C. C. vyplýva všeobecného hodnota vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemky KN-C parc. č. 1270/4 k. ú. H. vo výške 3.080,-- eur. 41. Na návrh strán sporu súd vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorej bolo zistené, že tzv. F. ulička je ku dňu 31.08.2021 nepokosená, zarastená trávou. Šírka uličky je cca 3 m. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa vyjadrovali, že ich synovia uličku kosia, avšak zo strany žalobcov boli s týmto problémy. Momentálne je ulička neudržiavaná. Naposledy bola kosená ešte v lete 2021. Ulička bola využívaná na prechod s koňmi z ulice I. J. P. L. F.. Bolo konštatované, že kone nevedia cúvať ako auto. Súd pri pohľade z ulice F. zistil, že k hospodárskej budove žalovaných v 1./ a 2./ rade je možný vstup cez predmetnú bránu s výškou vchodovej brány cca 2 m, šírka brány cca 2,5 m, aj výstup, avšak keď tam má ísť naložený voz ťahaný koňmi, je podľa názoru súdu vzhľadom na výšku brány ťažký až nemožný prístup cez bránu. 42. Súd vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal opätovnú ohliadku na mieste samom rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, pričom v rámci vykonania ohliadky súd konštatoval po vstupe do tzv. šopy, že zvnútra nie je vchod do vrchnej časti šopy, kde sa uskladňuje krmivo. Jediný prístup do vrchnej časti šopy je zboku, po tzv. uličke. Podľa názoru súdu vizuálne nie je možný vstup voza s koňmi vzhľadom na výšku šopy, ktorá je odhadom cca. 2,2 metra. Sám kôň tam vojde, ale nie je možné, aby tam bolo realizované zásobovanie s vozom. Z predmetnej parcely je možný prístup na ul. F., avšak nie s koňom a vozom. 43. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade k ohliadke na mieste samom uviedli, že žalovaní využívajú priestor z uličky na dva účely, a to prehadzovanie dreva a uskladňovanie sena. Tvrdili, že konštatovanie sudcu na základe voľnej úvahy bez premerania skutočných rozmerov šopy, že prejazd týmto priestorom vozom nie je možný, uvedené je nepreskúmateľný právny názor súdu. Vstup do priestoru hospodárskej budovy tzv. šopy, ako aj východ z nej do hospodárskeho dvora je možný rovnako veľkým vstupným otvorom, bránou. Žalovaní úmyselne pred prehliadkou založili otvor plachtou, čím zamedzili aj len vizuálny pohľad, úplne znemožnili súdu vyhodnotiť veľkosť vstupného otvoru. Uvedený prejazd nie je pre žalovaných nutný a potrebný. Žalovaní nespochybnili, že majú prístup a vedia sa dostať ku svojim nehnuteľnostiam z ulíc Na letisko a F.. Potrebu vecného bremena odôvodňujú iba potrebou zásobovania drevom a uskladňovaním sena do tzv. šopy, pričom obsahom pôvodného vecného bremena je výlučne právo prechodu vozom a pešo, nie však vykladanie dreva, sena a iných tovarov do nehnuteľnosti. Súd teda musí skonštatovať, že na základe vlastných zistení, že je možný prístup na parcelu č.1267/4 z ul.

F., a že toto vecné bremeno je teda neprimeraným a neodôvodneným zásahom do vlastníckych práv žalobcu. 44. Svedkyňa E. D. na pojednávaní uviedla, že so žalobcami v 1./ a 2./ rade má dlhoročný priateľský vzťah. Uviedla, že v minulosti hľadala priestory pre svoju prácu. Žalobca v 1./ rade jej ponúkol garáž, pričom ona pri využívaní tejto garáže mu pomáhala so zveľaďovaním záhrady. Mala povedomie, že tzv. F. ulička patrí žalobcovi v 1./ rade. Niekoľko krát do roka mu ju pomáhala spolu so záhradou kosiť. Do garáže žalobcov začala chodiť cca v roku 2005. Cez uličku sa nikdy nedalo chodiť, vedela, že tam nikto nechodí. Nikoho iného tam nevidela kosiť, s nikým sa na uličke nestretla. Do domu žalobcov chodila cca do roku 2013-2014. Uličku kosila cca 3 krát to roka. 45. Svedkyňa P. F. na pojednávaní uviedla, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú jej rodičia. Od januára 2010 bývajú v rodinnom dome na ulici I. J., ktorá susedí s predmetnou uličkou. V tom čase predmetná ulička bola zahádzaná v časti od F., boli tam všelijaké kovové plechy, odpad. Vedela o tom, že pani D. mala uskladnené nejaké veci v garáži a pomáhala otcovi s údržbou záhrady, aj uličky. Keď sa tam nasťahovali oni, tak prebrali starostlivosť o uličku. Manžel vykáša uličku minimálne 1 až 2 krát za rok. Od januára 2010 ju nikto iný nekosil. Radi by predmetnú uličku užívali ako súčasť záhrady, ale sú si vedomí, že žalovaní tam majú zriadené vecné bremeno. Nemôžu tam nasadiť ani stromy, ani kríky, nemôžu ju užívať. 46. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú jeho svokrovci. Predmetnú uličku de facto nikto neužíva, oni sa o ňu starajú. Kosí ju cca 1 až 2 krát ročne, nikto iný okrem neho uličku nekosil. Býva tam od januára 2010. Nikto ju nevyužíva. K 03.09.2021 uviedol, že v roku 2021 ani v roku 2020 ju nekosil. 47. Svedok A. G. na pojednávaní uviedol, že strany sporu pozná ako miestnych obyvateľov mestskej časti H., s nikým nie je v príbuzenskom, ani priateľskom vzťahu. Tento stav, ktorý sa týka predmetu sporu pozná ešte z čias, keď so svojim otcom začal chodiť po uliciach. Pamätal si starý dom F., ktorý bol prízemný a nadstavba sa robila v 50-tich rokoch. Otec svedka si požičiaval od F. stroje alebo konský poťah pre obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Ako chlapec chodil so svojim otcom do týchto priestorov cez predmetnú uličku. Ulička bola využívaná pre prístup k hospodárskym stavbám F., ako aj na prístup do dvora. Ulička slúžila donedávna naspäť 2-4 roky aj pre využívanie prístupu k hospodárskym stavbám. Nevedel sa vyjadriť, prečo v súčasnosti neslúži na tento účel. Svedok uviedol, že vykonáva aj funkciu znalca v odbore geodézie, kartografie. Pamätá si okolnosti v rokoch 1964 až 1974, keď sa rozhodovalo o novom obvode vo Veľkej, kedy prišiel k informáciám, že predmetná ulička zasahovala až k Velickému potoku, mala dve parcelné čísla 414/1, 414/2. Cez túto uličku sa prechádzalo ďalej k hospodárskym stavbám rodinných domov na ulici J. p. X., R., P., X., Z., P., čiastočne S.. Tento stavebný obvod im zrušil prístup cez túto parcelu. Už nepotrebovali chodiť cez túto uličku, lebo sa otvorila miestna komunikácia okolo ich rodinných domov. F. naďalej využívali parcelu číslo 414/1 z ulice J. časť verejný priestor. F. ulica vznikala v rokoch 1966 až 1968. Táto ulička slúžila prístupu rodine F., z druhej strany osobe, ktorá je tam vlastník. Svedok predložil súdu odborné vyjadrenie vzhľadom ku skutočnosti, že pôsobil ako znalec v odbore geodézie a kartografie, z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k pozemku parcele číslo 414/1 lúka v intraviláne bola uvedená poznámka s právom prechodu cez parcelu 414/2. Ako vlastník uvedený v pozemnoknižnej vložke XXX t. č. A. F.. Týmto bol zabezpečený prístup nielen k domu, v ktorom bola a je pivnica na uskladnenie zemiakov, ale aj do dvora a hospodárskych stavieb. 48. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že je synom žalovaných v 1./ a 2./ rade. Uviedol, že predmetnú uličku využívajú na poľnohospodársku činnosť, majú založenú farmu. Využívajú ju aj v súčasnosti. On s bratom a rodičmi chodia ľuďom vyberať zemiaky, sadiť zemiaky, poorať záhradku. Uličku využívajú v súčasnosti sčasti a to od ulice F. smerom na ulicu I. J. a to na uskladnenie krmív, rekonštrukciou hospodárskych budov, ktoré majú po dĺžke celej uličky. V súčasnosti sa cez uličku nedá prejsť. Museli pristúpiť k provizórnym opatreniam, lebo ich rozkrádali Rómovia. Naposledy predmetnú uličku 03.09.2021 kosil žalobca v 1./ rade. Predtým začiatkom leta ju kosil brat svedka. Z fotografií z roku 2019 vyplýva, že uličku netrebalo kosiť, tam boli koľaje. K hospodárskym budovám cez ulicu F. sčasti je prístup, keď dajú nabok bránu je úplný prístup. Uličku potrebujú na dovoz paliva, dom vykurujú tuhým palivom, na dovoz krmovín. Osobu E. D. nepozná, nevie o tom, že by sa starala o uličku. Od roku 2005 v dome pána B. bol autoservis a to asi do jesene 2010. Býval tam C. E., ktorý im opravoval autá. Dcéra

žalobcov v 1./ a 2./ rade spolu s manželom im od roku 2010 nebránili v užívaní spornej uličky, skoro ich ani nevidel. 49. Svedkyňa H. O. na pojednávaní uviedla, že strany sporu pozná ako bývalých susedov. Má vedomosť o tom kde sa nachádza tzv. F. ulička od detstva, keďže sa narodila v miestnej časti H.. Touto uličkou vždycky prechádzali F., chodili tam aj s koňmi, inak by sa nedostali do dvora. Napr. pred 2 týždňami im boli orať, vtedy prešla touto uličkou. Vie o tom, že túto uličku užívajú aj 70 rokov. Vždycky, keď trikrát do roka ide F. popýtať orať, prejde touto uličkou. 50. Svedok K. M. na pojednávaní uviedol, že je susedom B., aj F.. Vie sa vyjadriť k užívaniu tzv. F. uličky, lebo sa nachádza oproti jeho domu. Predtým predmetnú uličku užívali všetci, aj jeho rodina. Bola to taká skratka. Teraz uličku užívajú F.. Niekedy kosí E. F. alebo sused, to znamená zať žalobcov. F. využívajú uličku na nosenie slamy, sena, aj s koňmi tadiaľ prechádzajú. Naposledy ich tam videl pred 2 týždňami, keď išli so senom a drevom. Bol im pomôcť. V minulosti tadiaľ chodili aj traktory, napr. pred 5 rokmi, presne sa vyjadriť nevedel. 51. Svedok E. F. na pojednávaní uviedol, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú jeho rodičia. Vedel sa vyjadriť k užívaniu tzv. F. uličky. Užívajú ju oni, teda ich rodina na poľnohospodárske účely, na prechod. Prenášajú tadiaľ seno, slamu, poľnohospodárske stroje. Uličku užívajú v sezóne, mimo sezóny. Uličku udržiavajú oni. Raz ju kosil aj pán B.. Pán B. im robí problém pri užívaní uličky. Napr. zastaví auto na uličke, aby sa nedalo prechádzať, fotí ich, vulgárne sa vyjadruje. Cez uličku vozia drevo, seno, slamu, dá sa povedať, že skoro každý deň kŕmia kone, zásobujú krmivom, vozia drevo, aby bol vykúrený starý dom. Je to jediná prístupová cesta. Aj pánovi C. E., keď prevádzkoval servis v dome pána B., cez uličku dávali drevo. 52. A. N. v čestnom prehlásení uviedol, že býva na ulici Oravská v mestskej časti H.. Chodieva pešo po ulici F.. Vie, že tzv. F. ulička je dlhodobo nepriechodná. Cez uličku sa už v roku 2007, keď pomáhal žalobcovi v 1./ rade s prácami pri izolácii základov jeho rodinného domu, nedalo voľne prechádzať, pretože bola na konci zatarasená rôznymi poľnohospodárskymi strojmi vlečkou, pluhom a podobne. V tom čase garáž v rodinnom dome žalobcu v 1./ rade využívala pani E., ktorej priezvisko nepozná. V súčasnosti v rodinnom dome býva dcéra pána B.. 53. H. O. v čestnom prehlásení uviedla, že musí uviesť ešte informácie, že v minulosti ju oslovil syn F., či by nemohla vypovedať k tomu, že sa cez uličku chodilo. Pamätá si, že v dávnej minulosti sa prechádzalo cez uličku, ale nielen rodina F., ale aj iné rodiny tadiaľ prechádzali. Pri výpovedi na súde bola v značnom strese. Zmiatli ju aj predložené fotografie, keďže si z minulosti pamätá iný stav. Vôbec si neuvedomila, že vypovedá, že tadiaľ prechádzala aj v súčasnosti, nedávno. V podstate si nevie vybaviť, že by v posledných rokoch videla, či sa cez uličku prechádzalo, ani ako dávno už cez ňu prešla. Syn jej uviedol, že dlho je v zadnej časti zatarasená a je tam neporiadok. 54. A. F. v čestnom prehlásení uviedol, že jeho syn E. F. býva s dcérou žalobcov v 1./ a 2./ rade v rodinnom dome na ulici I. J. XX H. D. – H. od januára 2010. Na jeseň 2009 sa boli spolu s manželkou pozrieť do toho domu, kde budú bývať. Prieluka medzi predmetným domom a susedným domom bola zatarasená a na konci znepriechodnená odstavenou vlečkou. V lete roku 2010 so synom prieluku vykosili, vyčistili. Nasledujúce roky synovi požičiaval krovinorez a uvedenú uličku už kosil syn sám. 55. E. P. v čestnom prehlásení uviedla, že je susedou rodiny B., pozná aj rodinu F.. Do dvora ku svojmu starému domu chodievajú už dlhé roky od seba zozadu z ulice F., keď bývajú rovno cez cestu oproti. Majú veľkú bránu. Do dvora v starom dome tadiaľ chodievajú s koňmi, aj s vozom, chodievajú k sebe tiež od ulice Šarišskej. Veľmi dávno F. nevidela chodiť cez tzv. F. uličku. 56. D. O. v čestnom prehlásení uviedol, že v D. – H. býva od roku 1970, od svojho narodenia. Od malička sa hrával na dvore F., chodili im aj pomáhať. Keď bol starší a pán F. mu dovolil poháňať záprah, išli po seno a v uličke bočnicou poškriabal fasádu rodinného domu. Keď išli orať, siať, či zemiaky vyorávať, chodili vždy cez uličku. V uličke sypali zemiaky do pivnice, či hádzali seno na šopu. Po smrti rodičov pána B. v dome bola opravovňa áut, ktorú vlastnil pán C.. Bolo to niekedy v roku 2006-2010. Pán C. bol kamarátsky typ, rád pomohol jemu a E. F. ml. požičal dodávku na záprahové preteky v meste Z..

57. E. E. v čestnom prehlásení uviedol, že mestskej časti H. býva od svojho narodenia v roku 1971 v dome oproti domu rodiny F.. Od roku 1986, čo si môže reálne pamätať, videl deň čo deň ako ešte starý pán F. chodil s koňmi cez uličku na gazdovstvo a pomáhať ľuďom z H. poorať záhumienky, doviesť hnoj. Po jeho smrti v tom pokračoval jeho syn a teraz aj vnuk. Keď mali ešte záhumienok za stodolou, tak im priviezol hnoj. V súčasnosti už nepestujú, tak ich služby nemôžu využívať. Predmetnú uličku využívali aj oni. Keď pokosili záhradu, tak F. doniesli pokosenú trávu. 58. E. S. vo svojom prehlásení uviedol, že v mestskej časti H. býva od svojho narodenia v roku 1975. S. F. užívala predmetnú uličku minimálne od roku 1980, ako sa on pamätá. Každý rok ich vidí ako využívajú uličku konským povozom s materiálom, najmä senom, lebo z uličky je jediný prístup k šope. Odtiaľ vychádzajú, keď chodia orať záhradky viacerým obyvateľom vo Veľkej. 59. K. E. S. v čestnom prehlásení vyjadrila vďačnosť a chcela dosvedčiť, že E. F. im chodí so svojimi koňmi už vyše 20 rokov rok čo rok orať záhradu. 60. T. G. v čestnom prehlásení uviedol, že má vedomosť o tom, že rodina F. užíva predmetnú uličku od nepamäti. Vo H. býva od roku 2005. Prechodová ulička sa využívala už skôr. Ako malý chlapec chodil k rodine F. pomáhať. Aj v súčasnosti vidí F. ako vychádzajú s rôznymi poľnohospodárskymi strojmi, napr. pluhom, keďže pomáhajú s oraním viacerým obyvateľom vo Veľkej. Po pokosení trávnika vozí trávu koňom, za čo mu je poskytovaná slama a seno, ktoré následne spoločne zo šopy zhadzujú. S. F. navštevuje často a vidí, že uličku permanentne využívajú. 61. A. G. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býva od svojho narodenia v roku 1979. S. F. túto uličku využívala dlhodobo, pamätá si od útleho detstva, minimálne od roku 1985 a jeho starší príbuzní potvrdili, že užívajú minimálne od 60-tich rokoch minulého storočia. Každý rok vidí F. ako vchádzajú do uličky s vozom ťahaným koňmi, prevážajú tam drevo, seno. Možno ich vídať ako vychádzajú odtiaľ s vlastnými hospodárskymi strojmi. 62. U. G. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býval od narodenia do leta roku 2009, potom sa odsťahoval, ale chodieva na návštevu ku svojej mame, ktorá býva v susedstve. Často ako dieťa pomáhal na hospodárstve F.. Uličku užívali denne. Prechádzali tadiaľ s vozom, koňmi, vyvážali seno, vyhadzovali ho z uličky na šopu, prevážali zemiaky a sypali ich do pivnice. S. F. užíva túto uličku minimálne od kedy si pamätá od roku 1980. 63. E. A. V. v čestnom prehlásení uviedol, že vo H. býva od roku 2001. Je veterinár v hospodárskej firme rodiny F.. Predmetnú uličku v roku 1996 využil ako prechod okolo domu F.. Taktiež ju využil ako diagnostickú uličku, napr. pri diagnostike krívania koňa alebo kolikového syndrómu. Má vedomosť o tom, že danú uličku využívala rodina F. na presun ich vlastných hospodárskych nástrojov, sena a dreva. 64. Q. P. v čestnom prehlásení uviedla, že v období od roku 2000 do jesene 2010 so svojim priateľom C. E. bývala v dome pána B. na ulici I. J. XXXX/XX. Dom mali ako celok, vrátane garáže, kde priateľ opravoval autá. V tom čase dom, garáž, ani záhradu nikto nevyužíval. Z domu sa odsťahovali na konci roku 2010. Čo sa týka uličky medzi domom pána B. a pána F., táto bola denne využívaná rodinou F. na prechod s koňmi. Nikto ich právo nespochybňoval. Medzi hospodárskymi budovami týchto domov bola drevená brána oproti kotolni domu pána B.. Cez túto drevenú bránu im pán F. na voze s koňmi dovážal drevo na kúrenie a využívala sa aj na prepravu sena. Uličku pán F. permanentne využíval z oboch strán s konským záprahom, pričom gazdoval s hospodárskymi zvieratami. Priateľ C. E. pomáhal pánovi F. so senom pre hospodárske zvieratá. Žiadnu pani D. nepozná. 65. A. B. v čestnom prehlásení uviedla, že vo H. býva od roku 1984. Pani P. pozná od roku 2010, ako zdravotná sestra pôsobila v ambulancii vo Veľkej. Je to skoro 90-ročná pani, ktorá má zdravotné problémy. Navštevovala ju aj v domácnosti. Je čiastočne imobilná. Počas leta ju vídavala len v jej záhrade. V poslednom období ju vonku nevidela. Tvrdenie pani P., že vidí na predmetnú uličku, sa nezakladá na pravde, pretože jej pozemok je oplotený vysokým plotom z vlnitého plechu a pozemok pána B. je tiež oplotený vysokým plotom z tohto istého materiálu, takže z pozemku pani P. nevidieť na uličku medzi domami pána B. a pána F..

66. A. O. v čestnom prehlásení uviedol, že v roku 2008 chodil s autom F. B. k opravárovi C. E., ktorý mal dielňu v rodinnom dome ulica I. J. XX/XXXX. Chodieval tam častejšie. Keď chodil k pánovi E. a čakal na opravu auta, prechádzal uličkou medzi rodinnými domami F. a B.. K rodine F. dlhé roky chodil opravovať poľnohospodárske stroje, pluhy. Každý týždeň niekoľko rokov tam chodil po mlieko a veľakrát videl ako s koňmi a vozom prevážali cez uličku krmivo pre zvieratá, hnoj a prechádzali touto uličkou. 67. A. F. v čestnom prehlásení uviedol, že v roku 2007 mu C. E. opravoval havarované auto Škoda Favorit. Počas opravy bol v uvedenom dome viackrát. Ulička medzi domami bola vždy priechodná, taktiež bola vždy prejazdná. V mestskej časti H. žije 59 rokov. Pamätal si, že vždy uličkou prechádzali. Neďaleko býva jeho rodina. Ulička bola permanentne využívaná, nepamätá si jej neprejazdnosť. Pokiaľ vie, tak je prejazdná dodnes. 68. J. K. v čestnom vyhlásení uviedol, že od roku 2018 do začiatku roku 2020 robil bránu, bráničky a striešku na rodinnom dome F. z ulice F.. Pri práci videl, že F. gazdujú, vozia hnoj, prechádzajú cez uličku medzi spomínanými domami. Môže potvrdiť, že F. ešte začiatkom januára 2020 využívali predmetnú uličku. Raz v jeseni im pomáhal nakladať hnoj. Vychádzali cez predmetnú uličku. 69. E. P. v čestnom prehlásení uviedol, že od roku 1988 chodí rodine F. upravovať poruchy elektriny, keďže je vyučený elektrikár. Často F. pomáha pri koňoch, lebo ho to baví. Pomáha im opravovať koče, vozy, skladať krmivo do šopy a to od jeho 10 rokoch. Dnes má 51 rokov. Videl, že F. potrebovali a potrebujú prechádzať uličkou a stále ju používajú. Často im pomáhal skladať seno a slamu zo šopy v predmetnej uličke. 70. E. F. v čestnom prehlásení uviedla, že sa v roku 1962 vydala do rodiny F.. Bývali v rodinnom dome susediacom s rodinou B.. V roku 1972 sa presťahovali na ulicu G., kde susedia s rodinou E. F.. Je to brat jej nebohého manžela. Denne sú v kontakte, lebo celá ich rodina im pomáha pri gazdovstve. Veľmi dobre pozná susedské vzťahy ešte z čias rodičov pána B.. Vo vzťahu k vyjadreniu E. P. uviedla, že ju navštevuje pravidelne. Má vedomosť o tom, že je dlhé roky ťažko imobilná, 8 rokov má opatrovateľku, pohybuje sa na nanajvýš po svojom rodinnom dome a v záhrade. Ťažko si vie predstaviť ako dovidí na uličku, kde ju delia 2 ploty. E. P. nevlastní počítač a nie je zdatná v písaní listu na počítači. 71. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 72. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 73. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. 74. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 75. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo. 76. Po doplnení dokazovania rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

77. V predmetnom konaní sa žalobcovia v 1./ a 2./ rade po zmene žalobného petitu domáhali určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve služobnosti prechodu peši a vzorom cez parcelu registra KNC parcelné číslo 1270/4 (mp č. XXX/X) k parcele registra KN-C parcelné číslo 1272 (mp. č. XXX) zaniklo ex lege v zmysle §151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, alternatívne, aby súd rozhodol, že vecné bremeno za primeranú náhradu v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka zrušuje. Ide o dva rozdielne žalobné petity, pričom žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukazovali na ex lege zrušenie vecného bremena alternatívne na dôvody pre zrušenie vecného bremena súdom. Predmetnú parcelu, na ktorej bolo zriadené vecné bremene strany sporu, i niektorí svedkovia označovali ako „ulička“ – „F. ulička.“ 78. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď právne postavenie žalobcov v 1./ a 2./ rade je neisté a iba kladné rozhodnutie súdu vo veci je spôsobilé zabezpečiť výmaz vecného bremena z príslušného listu vlastníctva. 79. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, najmä opakovaním ohliadky na mieste samom, pričom dospel opätovne k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. 80. Nebolo sporné, že vecné bremeno vzniklo 01.12.1937, čo vyplýva z pripojenej pozemno-knižnej vložky XXXX a spočívalo v práve služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu mpč. XXX/X pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parcelné číslo 410, 411, 413, 414/2, 414/3, 419, 420, 421, 422/1, 422/2, 423. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad vyplýva, že pôvodná parcela mpč. XXX je identická s parcelou registra KN-C parcelné číslo 1272 o výmere 624 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných v 1./ a 2./ rade. 81. K určeniu, že vecné bremeno zaniklo ex lege v zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovia v 1./ a 2./ rade poukazovali na trvalú zmenu pomerov spočívajúcu v rozsiahlej výstavbe rodinných domov v danej lokalite v 70 rokoch 20. storočia, so vznikom nových komunikácii slúžiacich i na prepojenie nehnuteľností. 82. V zmysle § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, zanikne vecné bremeno ex lege, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Pre zánik vecného bremena zo zákona musia byť trvalé zmeny preukázané. Znamená to, že musia nastať také skutočnosti, ktoré rušia právo zodpovedajúce vecnému bremenu, že sa vecné bremeno stáva obsolentným. K zániku vecného bremena v tomto prípade dochádza preto, že vecné bremeno už nemôže plniť svoje funkcie. Predpokladom zániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 sú a) kvalifikované trvalé zmeny – faktické i právne, b) nemožnosť využitia zaťaženej veci v prospech. Zmena, ktorá spôsobuje zánik vecného bremena, musí byť trvalého charakteru. Trvalou zmenou, ktorá má za následok zánik vecného bremena podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa spravidla rozumie zmena týkajúca sa veci, s ktorou je vecné bremeno spojené a ktorej dôsledkom je objektívna nemožnosť oprávneného svoje práva z vecného bremena vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom, na ktorý bolo zriadené. Nemožnosť užitia zaťaženej veci znamená, že v dôsledku trvalých zmien vec nemôže naďalej slúžiť na uspokojovanie určenej potreby oprávnenej osobe alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Môže k tomu dôjsť napríklad z dôvodu trvalej straty vody na povinnej nehnuteľnosti, z dôvodu zániku domovej nehnuteľnosti, na ktorú bolo právo z vecného bremena viazané, v dôsledku zmeny hospodárskeho účelu pozemku a pri inej obdobnej trvalej zmene, v dôsledku ktorej je už objektívne vylúčený ďalší výkon práva z vecného bremena. Iba prechodná nemožnosť vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu zánik vecného bremena nespôsobuje. Vecné bremeno zaniká aj nemožnosťou výkonu práva v dôsledku zániku (zničenia) veci. Tieto prípady treba vždy posudzovať individuálne a vzhľadom na okolnosti prípadu, či nová budova môže aj naďalej oprávnenému slúžiť a či od povinného možno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel. K zániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je potrebný žiadny prejav vôle účastníkov. Ak vznikne spor, či vecné bremeno zaniklo, rozhodne súd podľa okolností prípadu po zistení, či k zániku vecného bremena došlo, alebo nedošlo. 83. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vecné bremeno zriadené v roku 1937 ex lege nezaniklo. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v konaní nepreukázali relevantné skutočnosti, ktoré by mali za

následok zánik vecného bremena. Nebola preukázaná existencia faktických, resp. právnych trvalých zmien, resp. nemožnosť využitia zaťaženej veci žalobcov v 1./ a 2./ rade. Žiadnu trvalú zmenu týkajúcu sa pozemku, s ktorým je vecné bremeno spojené a ktorého dôsledkom by bolo, že žalovaní v 1./ a 2./ rade nemôžu využívať zaťaženú vec preukázané nebolo. Uvedené nie je preukázané ani listom bývalého Mestského národného výboru v Poprade z 16.07.1980, podľa ktorého bolo komisiou bývalého Mestského národného výboru zistené, že „A. F. má v súčasnej dobe prístup do svojho dvora zo zadnej strany budovy, z verejnej komunikácie“. Z vyjadrení strán sporu, svedkov vypovedajúcich na pojednávaní i tých, ktorí sa vyjadrili písomne formou čestného prehlásenia i z ohliadky na mieste samom bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade z ulice F. majú prístup k pozemku parcelné číslo 1272 a to peši, majú však výrazne sťažený prístup konským povozom vzhľadom na umiestnenie hospodárskej budovy, výšku a šírku vrát hospodárskej budovy. Práve prístup cez pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 tzv. uličku umožňuje žalovaným v 1./ a 2./ rade realizáciu potrebných úkonov v súvislosti s vykonávanými poľnohospodárskymi a farmárskymi prácami, chovom a využívaním koní na poľnohospodárske a iné napr. kultúrne a spoločenské účely. 84. Z opätovnej ohliadky na mieste samom súd dospel k zisteniam, že prístup žalovaných v 1./ a 2./ rade do tzv. šopy je možný iba cez tzv. uličku. Z vnútra pozemkov vo vlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade nie je možný vstup voza so zapriahnutými koňmi. Súd odhadol výšku vstupnej brány od ulice F. 2,2 m, žalobca v 1./ rade ju s meradlom určil na 2,4 m. Podľa názoru súdu cez bránu neprejde kôň s naloženým vozom. 85. I keby bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade majú neobmedzený prístup, teda aj s vozom k parcele registra KN-C parcelné číslo 1272 z ulice F., neznamenalo by to podľa názoru súdu existenciu kvalifikovaných trvalých zmien, pre ktoré by žalovaní v 1./ a 2./ rade nemohli využívať zaťažený pozemok v prospech žalovaných v 1./ a 2./ rade. Okresný úrad Prešov v rozhodnutí z 23.10.2019 č k. Xo 27/2019/ LUS konštatoval, že nebol preukázaný zánik vecného bremena. 86. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa eventuálne domáhali, aby súd zrušil vecné bremeno v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu zmeny pomerov, v dôsledku ktorých vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena súdom je a) zmena pomerov, b) hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného c) príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. 87. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý charakter. Trvalá zmena musí existovať v čase rozhodovania súdu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z porovnania pomerov, ktoré tu existovali v čase vzniku vecného bremena s pomermi, ktoré nastali neskôr, či už na základe objektívnych alebo subjektívnych skutočností. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného predstavuje porovnanie práv osoby z vecného bremena oprávnenej a povinnosti osoby povinnej. Zistenie hrubého nepomeru je otázkou skutkovou a od jej posúdenia závisí rozhodnutie súdu, či vecné bremeno zruší alebo obmedzí. Zmena pomerov a hrubý nepomer musia byť vo vzťahu príčiny a následku. Právne významný je len taký hrubý nepomer, ktorý vnikol v dôsledku zmeny pomerov. 88. Je nesporné, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú osobami oprávnenými domáhať sa zrušenia vecného bremena, keďže ako vlastník pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 sú povinnými z vecného bremena. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade zmenu pomerov odôvodnili aj výstavbou nových komunikačných prepojení nehnuteľností, kedy žalovaným mal údajne vzniknúť priamy prístup k ich nehnuteľnostiam, a to zo severnej strany z ulice F., z južnej strany z ulice I. J. a z východnej strany z ulice K., taktiež, že po výstavbe v k. ú. H. v 70 rokoch 20. storočia sa vytvoril žalovaným v 1./ a 2./ rade prístup k pozemku registra KN-C parcelné číslo 1270 z ulice F.. 89. Pokiaľ tieto skutočnosti predstavujú zmenu pomerov je potrebné konštatovať, že tieto zmeny nastali pred cca 55 rokmi, žalobcovia v 1./ a 2./ rade počas celého polstoročia nežiadali zrušenie vecného bremena. Treba ale uviesť, že z výpovedí strán sporu, svedkov je zrejmé, že žalovaní v 1./ a 2./ rade vecné bremeno využívajú v súčasnosti rovnakým spôsobom ako od roku 1937 a to tzv. „uličky“

v časti pri rodinnom dome žalobcov v 1./ a 2./ rade a to na zabezpečenie poľnohospodárskych prác s využitím chovu koní. Žalobca v 1./ rade pri nadobudnutí nehnuteľností okrem iného pozemku parcela číslo 1270/4 v roku 1992 titulom dedenia podiel 1/8, žalovaní v 1./ a 2./ rade, v roku 2002 titulom kúpy podiel 3/8, žalovaný v 1./ rade, v roku 2002 titulom dedenia podiel 1, museli mať vedomosť o nadobudnutí nehnuteľností s vecným bremenom. Nemožno preto konštatovať, že v súčasnosti došlo k zmene pomerov. Navyše zmena , na ktorú poukazovali žalobcovia v 1./ a 2./ rade nemala žiadny vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Žalovaní v 1./ a 2./ rade využívajú právo z vecného bremena obdobne, ako ich právni predchodcovia od roku 1937 kedy vecné bremeno vzniklo. Žalovaní v 1./ a 2./ rade tak ako ich právni predchodcovia nemajú prístup k svojej nehnuteľnosti s vozom inak ako cez tzv. uličku. Uvedené vyplýva súdu i z vykonanej ohliadky na mieste samom. V konaní nebol poukázaný hrubý nepomer vecného bremena a výhodou žalobcov v 1./ a 2./ rade, z tohto dôvodu nemožno ani len skúmať príčinnú súvislosť, keď nie sú splnené predchádzajúce predpoklady pre zrušenie vecného bremena. 90. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k žiadnej zmene v právach a povinnostiach strán sporu vyplývajúcich z vecného bremena, a už vôbec nie k zmene, ktorá by mala za následok vznik hrubého nepomeru vecným bremenom a výhodou oprávneného. Vychádzajúc z uvedeného súd je názoru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena súdom. 91. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2./ rade v konaní súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu konštatuje, že žalobkyňa v 2./ rade má aktívnu vecnú legitimáciu na podanej žalobe. 92. Je nepochybné, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú od 29.04.1978 manželia, a že žalobca v 1/ rade nadobudol pozemok registra KN-C parcelné číslo 1270/4 s existujúcim vecným bremenom, a to v podiele 1/8 na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. D 1067/92 po nebohej Q. B. s tým, že v uznesení bolo uvedené: „s nehnuteľnosťou je spojené právo prechodu cez parc. č. 1270/1/LV č. XXXX“. V časti C na liste vlastníctva bolo v tom čase zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo prechodu cez parcelu 1270/1, kn. vl. XXXX, v podiele 3/8 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XXXX. V časti C na liste vlastníctva bolo v tom čase zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo prechodu cez parcelu 1270/1, kn. vl. XXXX, v podiele 1/2 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 47/2002. V časti C na liste vlastníctva bolo v tom čase zapísané vecné bremeno pod PVZ č. XXX/XX v znení „prislúcha právo prechodu cez parcelu 1270/1, kn. vl. XXXX. 93. Súd uzavrel, že podiel 3/8-iny na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1270/4 v k. ú. H. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov v 1./ a 2./ rade, keď spoluvlastnícky podiel nadobudli žalobcovia v 1./ a 2./ rade kúpou v roku 2002 za trvania manželstva a je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 94. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade namietali, že došlo k premlčaniu práva z vecného bremena tým, že sa právo nevyužívalo zo strany oprávnených z vecného bremena. Z ustanovenia § 109 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo. Premlčanie neznamená zánik vecného bremena ako právneho vzťahu, ale právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa oslabuje, vynútiteľnosť tohto práva sa stáva závislou od vznesenia námietky premlčania. Uplynutím premlčacej doby vzniká povinnému právo na vznesenie námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením tejto námietky zanikne nárok oprávneného na vynutiteľnosť povinnosti z vecného bremena. V konaní výsluchom strán sporu, svedkov i z čestných prehlásení bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade obdobne ako ich právni predchodcovia po roku 1937, kedy bolo vecné bremeno zriadené, právo z vecného bremena využívajú. Uvedené vyplýva z výsluchov svedkov A. G., E. F., K. M., E. F., čestných prehlásení D. O., E. E., E. S., E. S., A. G., U. G., A. V., Q. P., A. B., A. O., A. F., U. K.. Rozporuplná výpoveď bola u svedkyne H. O., ktorá na pojednávaní potvrdila využívanie „uličky“ žalovanými v 1./ a 2./ rade, neskôr v čestnom prehlásení akoby chcela poprieť svedectvo prednesené pri výsluchu. Súd považuje za vierohodné práve vyjadrenie na pojednávaní, keď svedkyňa bezprostredne vypovedala pred súdom, pričom podľa názoru súdu svedkyňa nejavila na pojednávaní známky problému s pamäťou a pod. Súd preto čestné prehlásenie H. O. považuje za účelové. Vo vzťahu k výsluchu svedkov P. F., E. F. tieto súd považuje za účelové vzhľadom na príbuzenské, resp. priateľský vzťah. Na strane žalovaných v 1./ a 2./ rade ako prostriedky procesnej obrany boli použité výsluchy svedkov E. F., E. F., u ktorých ide taktiež o príbuzenský vzťah

so žalovanými v 1./ a 2./ rade, avšak v rámci prostriedkov procesnej obrany svedkovia, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu potvrdili užívanie vecného bremena, najmä výsluch svedka A. G., ktorí od útleho detstva žije v k. ú. H., o problematike má vedomosť aj v súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti. Svedok A. N. poprel užívanie uličky, avšak hodnotiac dôkazy s prihliadnutím na veľké množstvo svedkov, ktorí potvrdili užívanie uličky súd sa priklonil aj s poukazom na výsledky ohliadky na mieste samom, že „ulička“ a teda právo z vecného bremena je doposiaľ využívané. 95. I v priebehu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalovaný v 1./ a 2./ rade využívajú tzv. uličku ako právo vyplývajúce z vecného bremena. 96. Navyše z odborného stanoviska R. W. D. vyplývajú náklady na zväčšenie vstupného otvoru hospodárskej budovy tak, aby tam vošiel kôň s naloženým vozom, a to na sumu 30.000,- eur, čo súd považuje za neprimerane vysoké, ktorých vynaloženie od žalovaných v 1./ a 2./ rade nemožno spravodlivo požadovať v záujme toho, aby právo z vecného bremena nebolo žalovaným v 1./ a 2./ rade potrebné. 97. V prípade, žeby žalobcovia v 1./ a 2./ rade skutočne mali zato, že právo je premlčané, mali sa domáhať žalobou uloženia povinnosti zdržať sa výkonu premlčaného práva. 98. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade nepreukázali, žeby sa právo zodpovedajúce vecnému bremeno 10 rokov nevykonávalo, naopak prostriedkami procesnej obrany preukázali, že právo sa vykonáva prakticky od roku 1937 v podobnom rozsahu doposiaľ. 99. Predchádzajúca právna zástupkyňa žalovaných v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazovala na nadobudnutie vecného bremena vydržaním, keď vecné bremeno žalovaných v 1./ a 2./ rade, resp. ich právni predchodcovia, dlhodobo využívajú bez rušenia inými osobami. Súd uzavrel, že žalovaní v 1./ a 2./ rade, resp. ich právni predchodcovia, sa stali oprávnenými z vecného bremena v roku 1937, vecné bremeno doposiaľ nezaniklo. Nie je preto dôvodné zaoberať sa nadobúdacím titulom – vydržaním. 100. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04). 101. Na základe uvedených skutočnosti v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 102. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.