Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/110/2022 8722202025 30. 05. 2024 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2024:8722202025.14
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, zast. opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, bytom u matky, dieťa rodičov: otca A. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., D. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom Poprad, Francisciho 3288 a matky A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., F. XX, právne zastúpená JUDr. Davidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 80, v konaní začatom na návrh otca o úpravu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: I. Zveruje mal. A. B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že mal. A. bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., kedy matka mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a následne bude každý nepárny týždeň kalendárneho roka v starostlivosti otca od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., kedy otec mal. dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, pričom každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Výživné súd neurčuje. III. Nariaďuje opakované výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine a ukladá rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny v Poprade za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadne mal. dieťaťa a komunikácie vo vzťahu oboch rodičov navzájom, a to na nevyhnutnú dobu, najdlhšie na dobu 6 mesiacov nasledujúcich odo dňa 1.6.2024. IV. Návrh otca mal. dieťaťa zamieta. V. Návrh matky mal. dieťaťa zamieta. VI. Návrh kolízneho opatrovníka zamieta. VII. Ukladá rodičom mal. dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, a to a účet súdu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bol dňa 18.7.2022 doručený návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že títo si budú dieťa v starostlivosti striedať v týždňových
intervaloch, pričom otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý druhý a štvrtý týždeň v mesiaci, výživné súd neurčí a maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese F. XX, B.. 2. V návrhu uviedol, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a úprava rodičovských práv a povinností doposiaľ nebola súdom vykonaná. Spoločná domácnosť rodičov bola vedená od r. 2017 do júla 2022. Matka mal. dieťaťa oznámila otcovi, že odchádza zo spoločnej domácnosti a začala bývať v Poprade v podnájme. Keďže otec má s maloletým vybudovaný výborný rodičovský vzťah, žiada o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. 3. Súd v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil mal. dieťaťu opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad z dôvodu kolízie záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom. 4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila tak, že žiadala zveriť mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred a styk otca s maloletým aby sa neupravoval. V návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, keďže v prevažnej miere matka mu od narodenia zabezpečovala osobnú starostlivosť a momentálne žije v jednoizbovom byte s maloletým a bydlisko otca je vzdialené od bydliska matky asi 30 km a dieťa by malo mať zachované určité stabilné prostredie. 5. Podaním v priebehu konania otec žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a matka aby bola oprávnená stretávať sa so synom každú sobotu od 9:00 hod., kedy si dieťa prevezme v mieste bydliska otca až do 18:00 hod., kedy otcovi v mieste bydliska otca dieťa odovzdá. Zároveň žiadal zaviazať matku prispievať dočasne na výživu maloletého sumou 80,eur mesačne. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že došlo od podania návrhu k zmenám v rodinnej situácii, a to zdravotného a duševného charakteru na strane dieťaťa, s matkou sa nedá dohodnúť pre neustálu zmenu jej postoja, dieťa má vážny problém odchádzať k matke, matka benevolentne pristupuje k bežným lekárskym prehliadkam maloletého a tiež to dôvodil momentálnym rozpoložením psychického stavu mal. dieťaťa. 6. Súd uznesením zo dňa 4.10.2022 návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Prešove v dôsledku odvolania otca proti rozhodnutiu súdu I. inštancie potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to uznesením zo dňa 2.11.2022. 7. Kolízny opatrovník v podanej správe z prešetrenia rodinných pomerov na strane oboch rodičov mal. dieťaťa uviedol, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti v júli 2022 z G. žije v prenajatom jednoizbovom byte v B., za prenájom hradí 400,- eur mesačne. Mal. dieťa má samostatnú posteľ a dostatok hračiek v byte, domácnosť je na vysokej úrovne, čo sa týka hygieny. Matka je zamestnaná a poberá prídavky na dieťa vrátane daňového bonusu. Počas šetrenia v domácnosti bolo zjavné, že maloletý je veľmi citovo naviazaný na matku, neustále sa dožadoval jej pozornosti. Vzhľadom na nízky vek mu opatrovník položil niekoľko otázok primeraných jeho veku, maloletý odpovedal, že chce byť u mamky, ale chce navštevovať aj tatíka v jeho dome. Otec mal. dieťaťa býva v rodinnom dome v novostavbe bez súpisného čísla. V dome je vytvorená detská izba pre dieťa, dom je účelne zariadený a hygiena na vysokej úrovni. Otec hradí náklady spojené s užívaním domu 200,- eur, splátku hypotéky 240,- eur. Otec je zamestnaný, dosahuje trvalý príjem. Maloletý v domácnosti u otca pôsobil veselým dojmom, previedol opatrovníka po celom dome, ukazoval hračky a chcel sa hrať. Maloletý A. navštevuje materskú školu, obaja rodičia potvrdili, že zle znáša ranné príchody do materskej školy, často reaguje plačom až zvracaním, hlavne, keď ho odprevádza matka. Otec uviedol, že spolupracuje so školskou psychologičkou a že matka odmietala spolupracovať. Obom rodičom bol počas rozhovoru odporúčaný iný variant striedania dieťaťa ako dvojdňové intervaly, teda predlžovanie na 3 až 4 dni. Rodičia sa na úprave rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť, preto je v záujme dieťaťa, aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti súdom. 8. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol: „Trváme na podanom návrhu na úprave práv a povinností, otec momentálne nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Otec chce zveriť mal. dieťa do jeho osobnej starostlivosti, dôvody uvedie sám. Navrhuje, aby matke bol upravený styk s dieťaťom a aby bola zaviazaná výživným. Je problém na strane mal. dieťa, čo sa týka jeho adaptability na prostredie, problém nastáva v školskom prostredí. Problém nastáva, keď matka odvádza dieťa do škôlky, dieťa opakovane zvracia, čo povedal aj školský psychológ. Problém sa opakuje, otec z toho dôvodu kontaktoval detského psychológa – A. H., ktorá dala synovi termín na vyšetrenie na 28.11.2022. Otec o tejto skutočnosti upovedomil aj matku. Z uvedeného dôvodu aj správu k vyšetreniu vieme následne doložiť. Ide o dosť podstatnú okolnosť, na ktorú by súd mal vyčkať. Rodičia sa nevedia dohodnúť, preto je potrebné meritórne rozhodnutie súdu. Otec má určité výhrady k starostlivosti matky o dieťa. Ak matka bude trvať, aby dieťa bolo zverené jej do osobnej starostlivosti, budeme trvať na znaleckom dokazovaní, aby sa zhodnotilo, ktorá forma úpravy rodičovských práv a povinností je najvhodnejšia. K všetkým skutočnostiam sa vyjadrí otec. Otcovi sa nepáči, že v čase, keď matka pracuje na smeny,
nesúhlasí s tým, aby do večerných hodín dieťa zostávalo v prítomnosti starých rodičov, ak on ako otec vie si prispôsobiť čas dieťaťu. Dieťa mu plače do telefónu, ak je u starých rodičov. Žiadame, aby matka predložila nájomnú zmluvu a tiež budeme navrhovať výpoveď svedka ku okolnostiam z G..“ Na ostatnom pojednávaní súdu právny zástupca uviedol: „Aj po vyslovení právneho názoru súdu a komunikácii s klientom môj klient trvá na podanom návrhu v zmysle jeho návrhu, trvá na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matke aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti. Aj podľa znaleckého posudku vyšli závery, že znalecký posudok nespochybňuje otca v jeho rodičovských kompetenciách a v zmysle záverov je zrejmé, že maloletý má rovnaký vzťah k jednému aj k druhému rodičovi, teda v zmysle týchto záverov sa nám javí ako najideálnejší model úpravy rodičovských práv a povinností do budúcna v zmysle zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úpravy rodičovských práv matke. So striedavou osobnou starostlivosťou otec nesúhlasí, nakoľko aj keď sa podrobili výchovnému opatreniu a absolvovali u psychológa spoločné stretnutia, záver síce vyznieva, že tento proces psychológ hodnotí pozitívne, avšak otázka výchovy, vedenia výchovy maloletého je stále problémom medzi matkou a otcom, a teda táto otázka nie je medzi nimi dostatočne odkomunikovaná ani do budúcna a toto je najväčší problém, ktorý sa musí zohľadniť v súvislosti s prípadným rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko práve komunikácia je jedným z podstatných zákonných znakov rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti. Klient ma informoval aj o tom, že na súd urobil od posledného pojednávania doplňujúce dve podania, v ktorých obsiahol problémy vznikajúce v súvislosti s preberaním maloletého, so starostlivosťou.“ Na záver právny zástupca otca uviedol: „Odkazujeme v plnom rozsahu na naše písomné vyjadrenia, na náš zmenený návrh, pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca a úpravu rodičovských práv, matke aby bola rozhodnutá v zmysle predloženého návrhu, ktoré sme zasielali aj protistrane ako návrh rodičovskej dohody. Otec nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, máme za to, že nie sú nateraz splnené podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ako sme aj videli z prednesov a vyjadrení oboch rodičov, komunikácia je naďalej veľmi negatívna a nie je predpoklad, že budú komunikovať podstatné veci týkajúce sa maloletého tak, ako to predpokladá možnosť rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti. Otec uviedol na dnešnom pojednávaní vážne výhrady, ktoré má vo vzťahu k matke, a to vo vzťahu k starostlivosti o maloletého a výhrady k jej výchovnému prístupu, ktorý neustále reflektuje u maloletého v zmysle zmeny správania, resp. akútneho zhoršenia zdravotného stavu, toto nemôže tolerovať ten fakt, aby dieťa nateraz bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, resp. aby bola striedavá osobná starostlivosť. Otec navrhuje, aby matka bola oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 14:00 hod. do pondelka do 8:00 hod. s tým, že maloletého by si odovzdávali v školskom zariadení a v každom nepárnom týždni od stredy od 14:00 hod. do piatka do 8:00 hod. s tým, že dieťa by si prevzala a odovzdala v školskom zariadení. Klient má za to, aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti aj v období sviatkov, a preto ohľadne sviatkov poukazujeme na návrh ohľadne rodičovskej dohody podaný písomne. Nesúhlasíme s tým, aby súd na dnešnom pojednávaní rozhodol o striedavej starostlivosti, alebo aby vyslovil predbežnú vykonateľnosť. Nie je dôvod ani na náhradu trov konania, keďže ide o mimosporové konanie. Žiadame súd, aby vyhovel zmenenému návrhu otca.“ 9. Právny zástupca matky na pojednávaní trval na podanom návrhu a uviedol: „Nerozumiem návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko jeho prvotný návrh bol na zverenie do striedavej starostlivosti, ktorá de facto prebieha v 2-dňových intervaloch. Pred pojednávaním sme kontaktovali právneho zástupcu otca s návrhom na možnú dohodou ohľadne striedavej starostlivosti, nakoľko matka má záujem na zmierlivom riešení v záujme dieťaťa. Nakoľko aj súd vo svojom rozhodnutí o neodkladnom opatrení prejudikoval, že striedavá starostlivosť je vhodná, je v súlade so záujmami mal. dieťaťa, len by bolo vhodné upraviť interval. Matka navrhuje interval na týždennej báze. Ak by súd mal za to, že takáto forma striedavej starostlivosti nie je vhodná, žiadame, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky presne podľa nášho vyjadrenia. Matka, pokiaľ žila v spoločnej domácnosti s otcom, ona plne zabezpečovala starostlivosť o mal. dieťa. Je schopná sa postarať o dieťa, má dobrý vzťah s dieťaťom, deklaruje, že aj otec má dobrý vzťah s dieťaťom, nechce mu brániť v styku, plne rešpektuje úlohu otca a je ochotná sa na úprave styku dohodnúť. Rodičia sa vedia dohodnúť, teraz si dieťa preberajú po dvoch dňoch. Na ostatnom pojednávaní pred súdom právny zástupca matky uviedol: „S podaniami, ani vyjadreniami protistrany nesúhlasíme. Matka bola vždy počas konania priklonená k striedavej starostlivosti, ktorá by sa javila ako vhodná, avšak zo strany otca dochádza k vytváraniu sporu, čo preukazuje každým svojím vyjadrením, či už písomným alebo ústnym. Otec povyšuje svoje záujmy nad záujmy dieťaťa a bez toho, aby rešpektoval aj rodičovské práva matky, vidíme tu dve odlišné osobnosti rodičov, preto matka, aj aby zabezpečila stabilné prostredie pre dieťa, žiada, aby bol mal. A. zverený do jej osobnej starostlivosti. Len preto, že otec maril striedavú starostlivosť, právo styku bolo určené tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od stredy, kedy si prevezme
dieťa v školskom zariadení do pondelka v párnom týždni, kedy syna odovzdá do školského zariadenia. Prázdniny ponechávame na zvážení súdu. Čo sa týka výživného, navrhujeme výživné určiť v sume 200,eur mesačne, zároveň však z pohľadu na to, že chceme, aby dieťa nabehlo na stabilný proces striedania, žiadame predbežnú vykonateľnosť týchto výrokov a s ohľadom na marenie rodičovskej dohody, žiadame priznať náhradu trov konania, aj keď berieme podstatu mimosporového konania. Poukazujem na obšírne dokazovanie v spise.“ V záverečnej reči právny zástupca matky uviedol: „Poukazujeme na dnes prednesený návrh. Uvediem dôvody, pre ktoré žiadame osobnú starostlivosť matky, a to je konfliktné vytváranie situácií otca + podávanie trestných oznámení. Tiež poukazujem na znalecký posudok, kde znalkyňa sa priklonila k osobnej starostlivosti matky, prikláňame sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, dieťa je viazané viac na matku, tiež nemožno opomenúť, že otec sám priznal, že niektoré veci nevie zabezpečovať, ako je pranie, žehlenie, čo nahrádzajú jeho rodičia. Matka si vie zabezpečiť aj pracovné záležitosti, aby zabezpečila adekvátnu starostlivosť o syna a prístup otca, že sa nechce dohodnúť na starostlivosti o syna. Predbežnú vykonateľnosť žiadame z dôvodu, že je evidentné, že otec sa bude odvolávať a my chceme zabezpečiť už teraz riadnu starostlivosť o dieťa. Poukazujem v ostatnom na všetky naše podania, vyjadrenia. Matka sa v závere pripája k môjmu vyjadreniu.“ 10. Otec na pojednávaní uviedol, že: „Problémom bolo odovzdávanie dieťaťa ráno, keďže to robila matka. Bol som vyzvaný, tak som chodil viackrát. Teraz odovzdávam syna do škôlky ráno v pondelok, štvrtok a piatok. Matka dáva v utorky a stredu. V sobotu je u matky do 16:00 hod., večer ho prevezmem ja a v nedeľu je u mňa. Chcel by som, aby interval bol viac dní, ako dva. Rána už máme celkom zvládnuté. Syn sa pýta, kedy ide s kým po škôlke domov. Psychologička s maloletým pracuje. Ja by som navrhoval, aby syn bol u mňa a aby matka ho mala v sobotu a aby som v pracovné dni ja odovzdával maloletého do škôlky, keďže nestíham kvôli práci stále chodiť pre neho, stará matka z mojej strany by išla pre chlapca všetky dni. Jednalo by sa len o hodinu. Tiež navrhujem, aby zatiaľ na skúšku mala matka dieťa aj v stredu. Zvracanie ráno bolo asi 2 – 3x týždne dozadu. Ráno už príchod nie je taký problém, len je tam plač. Stále ma pýta, aby som poobede prišiel pre neho ja alebo babka. S matkou sa dohodnúť neviem. Psychologička mi povedala, že syn má hlbokú psychickú ranu. On má strachy, ktoré spočívali v tom, že niečo do 3 rokov bolo zanedbané. Trpí strachmi. Nechodí so mnou vo výťahu, syn mi povedal, že matka ho zabudla vo výťahu. Zvracanie ustálo, keď chodila pre syna babka – moja matka. Psychologička povedala, že nie je potrebné, aby išiel maloletý k nej, je potrebné, aby my ako rodičia sme išli k nej. Chlapec nechce k matke ísť. Matka mi uviedla, že nemá potrebu ísť za psychologičku, že ona nie je blázon, preto sa nerealizovalo vyšetrenie u psychologičky. Syn sa mi posledné dva dni hraje na výčap. Ja by som rád navrhoval striedavú starostlivosť, ale musím pozerať na syna, ona nechce. Poukazujem na starostlivosť zo strany matky. Nemyslím si, že je vhodné, aby Ukrajinec žil v podnájme s mojím synom. Poukazujem, že matka pije s partnermi alkohol v prítomnosti maloletého. Chlapec trávi polovicu času u mojej starej mamy. Na ostatnom pojednávaní otec uviedol: „V poslednej správe som ja súdu uviedol, že naše striedanie neprebehlo ideálne od posledného pojednávania, bolo to z rôznych dôvodov, či už som ho vybral zo škôlky. Matke syn uviedol, že sa jej to bál povedať aj napriek tomu, že sa pozvracal, dala ho do škôlky. Mne povie, že nechce rozprávať, keď je s matkou, bolí ho hlava, keď je nenajedený a povie, že naňho v domácnosti matky kričali. Je to nahraté, keď ho straší. Matka sa správa k synovi tak, že ho klame, odvádza ho nasilu do škôlky a z toho má syn strach. Každú útrapu v živote musím vyriešiť ja. Ja si myslím, že striedanie dva dni u matky a dva dni u mňa a následne 3 dni u matky a 2 dni u mňa opäť, nie je ideálne, ale je lepším riešením. Ja nechcem, aby bol obmedzený styk chlapca s mamou, chcem, aby bol čo najširší. Všimol som si, že sa zlepšilo správanie matky voči synovi. Naša dynamika sa mení. Mám podmienky ideálne, najlepšie na bývanie pre syna. Stále, keď má nejaký problém, tak mi zavolá, a preto nevidím dôvod, prečo by mi syn nemal byť zverený. Na základe toho sme mali návrhy a preto ja trvám na zverení do mojej osobnej starostlivosti, je na rozhodnutí súdu, budeme rešpektovať súd. Môj príjem činí 890,- EUR v čistom.“ 11. Matka na pojednávaní uviedla: „Chcela som, aby dieťa bolo zverené do mojej str. starostlivosti, som ochotná sa dohodnúť aj na striedavej starostlivosti, lebo syn má dobrý vzťah s otcom, ja mu nebránim v styku žiadnom. Keď chce, zavolá mu. To, že mu volám, je normálna vec, keďže som jeho matka. Tiež aj otec mu volá ráno, keď ide do škôlky. Tiež, keď príde zo škôlky a tiež aj večer mu zavolá. Ja som pila alkohol, iba keď sme mali oslavu, ale nebola som opitá. Dieťa si teraz striedame po dvoch dňoch. Syn naposledy zvracal v sobotu, keď išiel k otcovi, lebo išiel na záchod a on ma citlivý nos. Naposledy som ho viedla do škôlky dva týždne dozadu, vtedy zvracal a plakal. Pred týždňom plakal, lebo sa pýtal, kto príde pre neho. Chodí na pol ôsmu, aby nešiel do zbernej triedy, lebo mu to robí zle. V utorok a stredu som ho niesla, neplakal, nezvracal, neplače stále, má také náladovky. Ja sa zúčastním spolu s otcom vyšetrenia maloletého, ktoré máme naplánované. Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby bol týždeň s otcom a týždeň s matkou. Ja 23.11. nastupujem do novej práce, pracovný čas od 7:00
hod. do 15:00 hod. a víkendy voľné. Budem robiť na pošte doručovateľku. Aj matka otca býva u neho v domácnosti, varí mu, perie. Dieťa spí každý deň vo svojej posteli, keď je u mňa. Nefajčím a nepijem pred synom. Ja som syna nebrala do krčmy. Na ostatnom pojednávaní matka uviedla: „poukazujem na to, že otec syna ovplyvňoval kupovaním hračiek každý deň. Poukazujem, že chlapec nehnačkoval, inak by som to riešila, tebe to povedala, zdravotný stav dieťaťa mám pod kontrolou. Systém striedania 2 – 2 – 3 dni by mi nevyhovoval, máme málo času na to, aby som sa mu venovala cez týždeň, v septembri pôjde do školy. A. mi tvrdí, že chce byť aj u tatíka, aj u mamky. Stále mi synček rozpráva, že ma má rád a že ma miluje. Ja pracujem na ministerstve obrany ako civilný pracovník, kde môj príjem činí v čistom cez 800,- eur. Taktiež mám len jednu vyživovaciu povinnosť, ako otec mal. dieťaťa. My sme sa chceli od začiatku dohodnúť aj na striedavej starostlivosti, ale nebola ochota z druhej strany.“ 12. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol: „Navrhujem, aby obaja rodičia sa zúčastnili sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom možnej dohody, aby sa dohodli na inom fungovaní ako teraz na dvojdňových intervaloch. U rodičov pretrváva konflikt a boj o dieťa, avšak sa domnievame, že v tomto veku dieťa potrebuje oboch rodičov, aby sa snažili o nejakú dohodu ohľadne striedania stretávania sa, aj, ak by nebol rovnaký čas u oboch, môže ostať dlhší interval u jedného rodiča, čo sa potom môže dobehnúť u jedného rodiča cez prázdniny alebo sviatky. Ani zo správy psychologičky nie je zjavné, že by dieťa zvracalo kvôli tomu, že ho dáva do škôlky matka. Nevidíme dôvod na okliešťovanie trávenia času matky na dva dni do týždňa, skôr obidvoch vyzývam na riešenie problému, ak má takéto problémy. Problém je tu dlhodobejší, nebol riešený, asi nesúvisí s odovzdávaním dieťaťa. Sú deti, ktoré plačú aj 3 – 4 roky do škôlky. Navrhujem, aby rodičia navštívili referát poradenskopsychologických služieb. Na ostatnom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol: „V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a je na prospech mal. dieťaťa, aby bolo vo veci rozhodnuté. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bol v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva aj rolu druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. V tejto súvislosti otec neosvedčil dôvody, aby bolo nevyhnutné zveriť mal. dieťa do jeho osobnej starostlivosti. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a z jeho záverov vyplýva, že vhodnejšou formou je zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s mal. dieťaťom rozšírenou formou. Otec odmieta striedavú osobnú starostlivosť, ktorú by matka ako alternatívu prijala, ako sa uvádza v znaleckom posudku, a to i napriek tomu, že znalkyňa túto formu starostlivosti nepovažuje v súčasnosti vzhľadom na okolnosti pre dieťa za optimálnu. Kolízny opatrovník má za to, že pre mal. dieťa by bolo nariadenie striedavej osobnej starostlivosti prospešné, a to hlavne z dôvodu, že obaja rodičia by mali možnosť rovnocenne sa podieľať na výchove a výžive mal. dieťaťa. Vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov, na závery znaleckého dokazovania, ako aj na odmietanie striedavej starostlivosti zo strany otca, kolízny opatrovník odporúča mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať primeraným výživným, ktorého výšku ponecháva na zvážení súdu a styk otca s mal. dieťaťom upraviť v zmysle návrhu matky, resp. v takom rozsahu, ako otec navrhoval úpravu styku dieťaťa s matkou. Poukazujeme na to, že otec tento styk považoval za dostatočný, takže je predpoklad, že bude postačujúci aj pre druhého rodiča, teda pre neho.“ 13. Súd požiadal o spoluprácu Referát poradenskopsychologických služieb v Poprade a rodičia mal. dieťaťa sa zúčastnili viacerých sedení a konzultácií, kde cieľom malo byť poskytnutie poradenskopsychologickej pomoci rodičom pri hľadaní dohody v starostlivosti o syna a zlepšení vzájomnej komunikácie. Správa bola súdu podaná z psychologického procesu a poradenstva dňa 6.12.2022 a 20.2.2023. Bolo odporúčané súdu obrátiť sa na súdneho znalca z odboru psychológie. 14. Súd na pojednávaní vypočul svedkyňu I. B., matku navrhovateľa, ktorá uviedla, že žila rok v spoločnej domácnosti s rodičmi dieťaťa, pomáhala matke v starostlivosti o dieťa, v noci pomohli aj pri vstávaní k dieťaťu spolu s manželom, keďže matka bola často unavená a v noci musela vstávať k dieťaťu, hrali sa spolu s dieťaťom. Uviedla, že bolo viac nedostatkov v starostlivosti matky vo vzťahu k dieťaťu, že jednak dávala matka dieťaťu jesť slaninu, bujóny, niekedy nešla vonku s dieťaťom vôbec a syn nechcel ísť s matkou k jej rodičom, bol naviazaný na svedkyňu a jej manžela. Vyčítala matke dieťaťa pozeranie seriálov v televízii, časté jedenie a spanie. Vzťah matky k A. charakterizovala tak, že ju má rád, ale len postískať a chce ísť ku tatíkovi, jemu tie dve hodinky s matkou úplne stačia. Uviedla, že keď chlapec kašle a kýcha, nejde s ním k lekárovi. 15. Svedkyňa A. E., ktorá je starou matkou maloletého dieťaťa zo strany matky, uviedla, že s matkou žili asi do jeden a pol roka veku dieťaťa v rodičovskom dome, neskôr začali problémy a otec opustil spoločnú domácnosť, lebo začal stavať dom. Uviedla, že veľakrát maloletý A. nechce ísť k otcovi, lebo je naviazaný na mamu. Ide, lebo musí. Raz otec napadol mamu v aute, malý to videl. Preto má za to, že
dieťa má strach, že keď nepôjde k otcovi, tak sa stane niečo podobné jeho mame. Uviedla, že naposledy, keď bol u druhej babky, tak deň trvalo, kým ho dala dcéra dokopy. Je veľmi naviazaný na dcéru, lebo v noci sa budí a plače a stále na ňu myslí. Všimla si, že keď A. plače, že nechce ísť k otcovi, majú také metódy, že mu idú kúpiť auto, avšak následne to A. vyžaduje aj od iných. Uviedla, že partner matku natáčal, sledoval a natáčal ju aj v obchode, odtiaľ ju prepustili, lebo nepotrebujú problémové pracovníčky. Vadilo mu, že nastúpila do školy. Matka teraz chodí do školy, lebo otehotnela, keď mala 19 rokov a teraz si robí maturitu, lebo skončila ako kaderníčka. Matka nemala v otcovi žiadnu podporu ako v partnerovi. Keď mala problémy, volala rodičom. Uviedla, že keby nebolo partnerovej mamy, rodičia by žili v pohode. Otcova matka takto zariadila život aj jeho sestre. Z trestného oznámenia, ktoré podal otec na matku, boli starí rodičia v šoku. Boli 3 obvinenia, obvinil ich dcéru a manžela, že ho chcú zabiť, že tak povedal A. F., druhé, že vozí syna na aute bez STK a tretie bolo, že je obvinená z toho, že sa nestará o syna, že ho týra. Vtedy musela aj odísť z práce, aby sa dcéra upokojila, lebo malý plakal, dcéra plakala. Dcéru si berú domov, lebo majú obavy, bude bývať u nich, lebo nevedia, čo ešte môže prísť zo strany otca a jeho matky. Svedkyňa ďalej uviedla: „Naozaj si myslím, že keby to riešili iba oni dvaja, oni by sa vedeli dohodnúť. Keby im išlo spoločne o syna ... . Otec mal na ňu narážky, že keď neurobíš to, pošlem na teba sociálku. Ona sa pri otcovi tak vystresovala, vyhrážal sa jej, že jej zoberie malého, ale pokiaľ je moja dcéra dobrá matka, nemá sa čoho báť. Neviem, či toto potrebuje chlapec.“ 16. Súd uznesením zo dňa 3.8.2023 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru poradenskej psychológie na posúdenie osobnostnej štruktúry oboch rodičov, psychického stavu maloletého, jeho citového vzťahu k matke i otcovi, ako aj posúdenie najvhodnejšej formy starostlivosti rodičov o dieťa. 17. Znalkyňa PhDr. Libuša Ščerbová v Znaleckom posudku č. 16/2023 uviedla, že mal. A. má rád oboch rodičov, počas znaleckého konania A. spontánne viackrát prišiel za matkou, objal ju a povedal jej, že ju ľúbi, posielal jej vzdušné bozky, má k matke vybudovanú pozitívnu, istú a bezpečnú vzťahovú väzbu. Je medzi nimi vytvorený veľmi pozitívny citový vzťah, matka uspokojuje všetky potreby syna, aj po stránke citovej. Vzťah A. k otcovi je takisto pozitívny, počas znaleckého konania prišiel spontánne aj ku otcovi, ktorý sa mu venoval, snažil sa ho rozosmievať a otec navonok dosť teatrálne predvádzal pozitívny a kamarátsky vzťah so synom. Napriek tomu je nepochybné, že A. má otca rád, je pre syna identifikačným vzorom a má pre neho veľký význam. Uviedla, že útoky otca na matku a jej rodičov môžu mať do budúcna negatívny vplyv na psychiku dieťaťa aj na psychiku a fungovanie matky, pretože táto sa cíti terorizovaná zo strany otca jej sústavným pozorovaním, jej vypisovaním a udávaním jej osoby. Komunikácia medzi otcom a matkou je poruchová, hlavne zo strany otca dieťaťa. Ten má tendenciu byť voči matke prehnane kritický, sledovať jej správanie, obviňovať ju a pri najmenšom podozrení neváha osloviť vyšetrovacie orgány alebo sociálny úrad. Jeho snahou je postaviť matku do zlého svetla a dokázať, že nevie vychovávať svojho syna. Psychologickým vyšetrením osobnostnej štruktúry matky zistila znalkyňa, že osobnosť matky je pokojná, menej spontánna, trpezlivá, vie sa primerane ovládať, má vyššiu toleranciu frustrácie. Je primerane vytrvalá, pozitívne ladená, optimistická, bez sklonu k agresii. Javí sa emočne stabilná, sociabilná, s vyššou potrebou sociálnych kontaktov, prítomné znaky miernej infantility. Matka netrpí poruchou osobnosti, ani inou psychickou poruchou, ani u nej neboli zistené také psychopatologické fenomény, ktoré by boli v negatívnom súvise vo vzťahu k jej rodičovskej spôsobilosti, má rada svojho syna a je kompetentná saturovať jeho potreby. Hodnotová orientácia matky je v prospech syna, vie uprednostniť potreby maloletého pred vlastnými potrebami. Osobnosť otca sa javí ako emočne stabilná, pozitívne ladená, má málo psychosomatických porúch, je komunikatívny, spoločenský, s dôrazom na sebaovládanie, bez výrazného sklonu k agresii. Vyššie skóre v oblasti disimulácie charakterizuje snahu menovaného urobiť lepší dojem a nedostatok sebakritiky. V jeho osobnosti sú zvýraznené črty sebaprezentácie, túžba byť stredobodom pozornosti, vyžaduje uznanie a chválu, príliš sa zaoberá pravidlami a detailami, zvýraznený konzervativizmus, ťažkopádnosť, sebadramatizovanie, túžba byť dôležitý, ale aj cit pre systematizované myslenie. Otec taktiež netrpí žiadnou psychgickou poruchou, ani poruchou osobnosti. V oblasti agresivity je u neho zvýraznená podozrievavovať. Mal. dieťa je aktuálne v dobrom psychickom stave, nebola u neho zistená neurotická symptomatológia, strach, ani iné poruchy, ktoré by negatívne ovplyvňovali jeho správanie, má rád oboch svojich rodičov, jeho psychický stav si nevyžaduje žiadnu aktuálnu odbornú intervenciu. Rodičia majú v jeho živote nezastupiteľné miesto, chlapec vníma odlúčenie rodičov negatívne, ale už si na to zvykol a sám hovorí: „Ja mám dva domovy, jeden u ocka a jeden u mamky.“ Podľa znalca sú obaja rodičia kompetentní primerane vychovávať svojho syna (odpoveď znalca na otázku č. 7) u žiadneho neboli zistené žiadne psychopatologické charakteristiky, ktoré by boli v priamej negatívnej súvislosti s ich rodičovským poslaním. Obaja rodičia sú spôsobilí a kompetentní sa postarať o svojho syna a majú
nezastupiteľné miesto v jeho živote (odpoveď na otázku č. 8). Vývoj psychického stavu u dieťaťa, ktorý citlivo vníma napätie, nezhody a konflikty medzi rodičmi, bude v budúcnosti závisieť do vysokej miery od toho, ako budú rodičia vzájomne komunikovať a spolupracovať pri jeho výchove. Znalkyňa optimálny model starostlivosti do budúcna určiť nevedela, avšak vhodným sa javí model striedavej starostlivosti, s ktorým maloletý doposiaľ nemal problém, tento aj preferuje samotné dieťa, lebo má pozitívnu vzťahovú väzbu k obom rodičom. Znalkyňa však u rodičov odporúča začať normálne a efektívne komunikovať a bolo by vhodné absolvovať poradenský proces na úpravu ich vzájomnej komunikácie. Maloletý by podľa znalkyne prijal striedavú starostlivosť, a to striedanie sa u rodičov v týždňových intervaloch, lebo má k obom pozitívnu citovú väzbu. Vzhľadom však k situácii, že komunikácia medzi rodičmi je aktuálne neefektívna, partnersky dehonestujúca a nespolupracujúca hlavne zo strany otca a aj vzhľadom k tomu, že otec odmieta striedavú starostlivosť, matka by ju ako alternatívu prijala, znalec túto formu starostlivosti nepovažuje v súčasnosti vzhľadom na okolnosti pre dieťa za optimálnu, a teda ja javí vhodnejšou formou zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s maloletým rozšírenou formou. Konečnú formu starostlivosti však určí súd, ktorý vezme do úvahy všetky okolnosti aj na strane rodičov. 18. Znalkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že: „11.12. som podala Znalecký posudok č. 16/2023, obsahom ktorého je znalecké konanie, čo sa týka zverenia mal. A. B. do starostlivosti jednému z rodičov alebo do striedavej starostlivosti. Znalecký posudok som vypracovala samostatne rodičia + mal. syn, bolo vykonané psychologické znalecké vyšetrenie dňa 14.11.2023. Bolo odpovedané na otázky položené súdom. Osobnostný charakter matky je tak, ako je to popísané v posudku, vyplýva z výsledkov jednotlivých psychologických vyšetrení, závery boli na základe dotazníkových a projektívnych metód. Osobnosť matky sa javí ako pokojná, trpezlivá, vie sa primerane ovládať, má vyššiu toleranciu frustrácie, je primerane komunikatívna, pozitívne ladená, dôverčivá, bez porúch agresií. Javí sa emočne stabilná, uvoľnená, schopná primeranej koncentrácie, je prispôsobivá, sociabilná, má vyššiu potrebu sociálnych kontaktov, sú prítomné znaky miernej infantility. Celkovo je to osobnosť, ktorá netrpí poruchou osobnosti v zmysle cytopatie, je duševne zdravá, neboli zistené žiadne psychopatologické fenomény, ktoré by boli v negatívnom súvise vo vzťahu k jej rodičovskej spôsobilosti. Matka má rada svojho syna, je kompetentná saturovať potreby mal. A.. Jej hodnotová orientácia je v prospech syna, osobnosť pána B. sa javí emočne stabilná, asertívna, pozitívne ladená, málo psychosomatických porúch, je dostatočne komunikatívna, spoločenská, trpezlivá, s dôrazom na sebaovládanie, bez výrazného sklonu k agresii, vyššie skoré v oblasti disimulácie charakterizuje snahu menovaného urobiť lepší dojem a má zníženú sebakritiku. Zvýraznené sú črty sebaprezentácie, prílišné sa zaoberanie pravidlami a detailmi. Otec tiež netrpí poruchou osobnosti v zmysle psychopatie a nemá zvýraznenú úzkostnú depresívnu symptomatológiu. V dotazníku zameranom na agresívne prejavy dosiahol vyššie skóre v oblasti podozrievavosť, nedôvera, vzťahovačnosť a upodozrievanie iných. Podľa môjho názoru by mohol pokračovať model striedania medzi rodičmi v tom zmysle, že mal. A. so striedaním nemá zásadný problém. Hovorí, že má dva domovy, jeden u ocka, jeden u matky. Maloletý má rád oboch rodičov, má k nim vytvorenú pozitívnu citovú väzbu rovnako, ako rodičia majú radi svojho syna. Problém je v tom, že otec nechce striedavú starostlivosť, resp. počas znaleckého konania odmietol striedavú starostlivosť, snaží sa o zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti. Matka je prístupná aj takej alternatíve, aby syn bol zverený do striedavej starostlivosti, avšak v dlhších intervaloch, ako prebiehajú teraz, s čím súhlasil aj maloletý A., keď hovoril, že musí často chodiť hore - dole a radšej by sa striedal on v päťdňových intervaloch. Chcel by byť dlhší čas u jedného z rodičov, čo je pochopiteľné. Ja ako znalec som bola naklonená striedavej starostlivosti, ktorá v súčasnosti funguje. Problém u striedavej starostlivosti u rodičov je ich neprimeraná a neefektívna, dysfunkčná komunikácia, kde otec prevažne hovorí so synom, s matkou sa spája prostredníctvom sociálnych sietí, SMS správ, Facebooku. Viacmenej uviedol, že sa nerozprávajú spolu. Syn má rád oboch rodičov, pri znaleckom posudku som mala pocit, že obaja rodičia sa dokážu primerane postarať o mal. dieťa s tým, že matka to dokáže vo všetkých sférach, keď vie ožehliť, oprať, navariť, saturuje emocionálne potreby syna. Otec pri rozhovore uviedol, že niektoré vecí neovláda, čo sa týka prania, žehlenia s tým, že si to dokáže zabezpečiť a väčšinou tieto práce sprostredkúvala jeho matka, teda babka maloletého. Problém je komunikácia, matka je v komunikácii prístupnejšia, prijala by striedavú starostlivosť v dlhších časových intervaloch, nakoľko krátke striedanie je obťažné aj pre dieťa, aj pre rodičov, aj vzhľadom k tomu, že sú vzdialení 20 km. Otec odmieta striedavú starostlivosť, jeho spôsob komunikácie je podľa môjho názoru taký, že aj čo sa týka štúdia spisu, aj znovudoručenia materiálu, ktorý bol doručený po odoslaní spisu na vypracovanie znaleckého posudku, je taký, že sa snaží všetkými možnými prostriedkami znevážiť druhého rodiča, teda bývalú partnerku, sleduje jej správanie, určitým spôsobom jej znepríjemňuje život, čo hovorila aj matka, ktorá sa cíti zo strany otca terorizovaná. Tiež oslovuje p. B. vyšetrovacie orgány, na pani matku
bolo trestné stíhanie, sťažnosti boli posielané na súd, na sociálny úrad. Cieľom „ochrániť“ spravodlivosť a svojho syna, chce sa domôcť svojich práv, znevažuje matku ako rodičia, vypadá to účelovo v tom zmysle, že chce dokázať, že on je lepší rodič ako matka a z toho dôvodu chce aj osobnú starostlivosť. Jeho súdy a hodnotenia matky majú subjektivistický charakter, kde hodnotí správanie matky zo svojho subjektívneho pohľadu, podľa toho, čo on si myslí, že je alebo nie je správne. Matku stavia opakovane do negatívneho svetla. Myslím si, že otec má naozaj rád svojho syna, ale cesta, ktorú si zvolil smerom dehonestácie matky, nie je správna, lepšou cestou by bolo s matkou komunikovať a vyhýbať sa tomu, aby matku sústavne riešili inštitúcie, či to bolo oznámenie o priestupkoch, atď.. Poukazujem ma trestné konanie, či rôzne podania na úrad práce, správy. Matka sa cíti neustále pod drobnohľadom, kontrolou, čo neprispieva jej psychickej pohode, ako aj psychickej pohode dieťaťa, ktoré veľmi citlivo vníma konflikty medzi rodičmi, pretože predtým sa hádali pred ním, dieťa bolo svedkom ich nedorozumení a konfliktov, matka rešpektuje otca, pokiaľ otec s ňou rovnocenne komunikuje. Otec matku podľa nášho názoru nerešpektuje. Jeho správanie je účelové, matka je naklonená komunikácii s otcom, pokiaľ sa táto vedie primeraným spôsobom, je naklonená striedavej starostlivosti, nepopiera, že otec má syna rád, dokázal by sa o neho postarať a dokázal by mu byť vhodným identifikačným vzorom, kým otec matku všetkými možnými spôsobmi dehonestuje a snaží sa dokázať, že je zlá matka, spochybňuje ju v úlohe matky. V dôsledku tejto neprimeranej komunikácie má syn psychické ťažnosti, tento je veľmi senzitibilný na prejavy rodičov, bol by rád, ak by rodičia sa vedeli dohodnúť, možno by potom mal maloletý menší problém so zvracaním pri návšteve škôlky, pretože tento prejav môže mať psychický pôvod. Maloletý mal pri znaleckom skúmaní dobrý vzťah k obom rodičom, prišiel na znalecké konanie s matkou, držal sa jej, nechcel sa jej pustiť a opakovane chodil do miestnosti, kde bola matka, hovoril jej, že ako ju ľúbi, posielal jej tam vzdušné bozky, chodil si k nej pre objatie. Chodil aj k otcovi, s týmto sa trošku „šalili“, nemal strach z otca, ale momentálne prioritne by som povedala, že viac inklinuje k matke, aj keď otec má jeho rád, aj on má rád otca. Vzhľadom na všetky spomínané okolností mám pocit, že v záujme mal. A. by bolo viac zverenie do osobnej starostlivosti matky. Konečný verdikt vynesie súd, ktorý berie do úvahy aj iné okolnosti a podmienky, ktoré ja som nemusela poznať.“ Ďalej uviedla, že otec sa veľmi snažil prezentovať vzťah so synom až teatrálnym spôsobom a sklon k sebadramatizácii vyplýva aj z vykonaných testov. Tiež otec má sklon k určitej disimulácii, t. zn. javiť sa v lepšom svetle, to tiež vyplynulo z vyššieho skóre v testoch. Poukázala, že dieťa pomoc nepotrebuje, skôr to potrebujú rodičia, aby si zlepšili komunikáciu, aby vedeli lepšie spolupracovať a dieťa sa prispôsobí tomu, čo mu rodičia povedia. Dieťa nie je špeciálne úzkostné, depresívne, iba citlivo reaguje na konflikty medzi rodičmi. Skôr rodičia by mohli absolvovať komunikačný poradenský proces, je dôležité, aby normálne komunikovali a z toho budú mať osoh všetky strany, teda, ako najťaživejší faktor tohto konania videla nespoluprácu rodičov, lebo obaja sa bijú o dieťa, nevedia spolu ani rozprávať, mali by spolu viac komunikovať. Pokiaľ to nedokážu, odporučila navštíviť psychologickú poradňu, z čoho najviac bude profitovať ich syn. Práve z komunikačnej bariéry medzi rodičmi môže mať maloletý psychickú ujmu. Otec si vybral matku, má s ňou dieťa a musí s ňou vedieť vyjsť tak, aby dieťa malo z toho prospech. Matka na otca nehovorí také veci, ako otec na matku. Otec sa ju snaží dehonestovať a robiť z nej zlú matku. 19. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa so znaleckým posudkom, ako aj výsluchom znalca na pojednávaní a ostatnými listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutočný stav veci: 20. mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu vyššie uvedených rodičov. Úprava práv a povinností voči mal. dieťaťu dosiaľ súdom nebola vykonaná. Otcovstvo mal. dieťaťa bolo určené. Spoločná domácnosť rodičov mal. dieťaťa bola vedená od r. 2017 až do júla 2022, kedy matka mal. dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti bývať spolu s dieťaťom do podnájmu a otec mal. dieťaťa podal dňa 18.7.2022 návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak, že otec bude oprávnený zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého každý druhý a štvrtý týždeň v mesiaci, súd výživné neurčí a otec bude oprávnený prevziať maloletého každý druhý a štvrtý týždeň pred bytom matky o 18:00 hod. a matka bude povinná prevziať maloletého pred bytom otca každý prvý a tretí týždeň v mesiaci o 18:00 hod. na vyššie vymedzený čas. Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným v sume 200,- eur mesačne a styk otca s maloletým neupraviť. Zistil, že matka je pozitívne ladená osobnosť, bez porúch, či agresií, pokojná a trpezlivá a netrpí poruchou osobnosti, má rada svojho syna a je kompetentná saturovať všetky potreby mal. dieťaťa, jej hodnotová orientácia je v prospech syna. Osobnosť otca sa javí emočne stabilná, pozitívne ladená, je dostatočne komunikatívny, avšak má snahu urobiť lepší dojem voči vonkajšiemu okoliu a má zníženú sebakritiku, má zvýraznené črty sebaprezentácie. Otec
tiež netrpí poruchou osobnosti v zmysle psychopatie, avšak u znalca dosiahol vyššie skóre v oblasti podozrievavosti a nedôvery. Súd však z obsahu znaleckého posudku zistil, že znalkyňa ani u jedného z rodičov nenašla nič, čo by ich zásadným spôsobom malo diskvalifikovať v očiach súdu z pohľadu starostlivosti o dieťa, záujmu rodiča o dieťa i vzájomných väzieb každého rodiča s dieťaťom. Dieťa má vybudované silné citové väzby k obom rodičom, ani jedného z nich neodmieta, ani jedného z nich nevylučuje, oboch svojich rodičov má rado. Aj podľa názoru znalkyňa by mohol pokračovať model striedania medzi rodičmi, keďže dieťa nemá so striedaním zásadný problém. Znalkyňa však poukázala na to, že aktuálna forma striedania v krátkych intervaloch u každého z rodičov je náročná pre dieťa, dieťa zároveň trpí správaním rodičov, a to v dôsledku neprimeranej komunikácie a znalkyňa vyvarovala rodičov pred neefektívnou komunikáciou a poukázal na chybu v komunikácii, ktorú nateraz robí otec dieťaťa, keď matku všetkými možnými spôsobmi dehonestuje a snaží sa dokázať, že je zlá matka a spochybňuje ju v úlohe matky. Najmä v dôsledku tejto jeho neprimeranej komunikácie má syn psychické ťažkosti, lebo je podľa znalkyne veľmi senzitibilný na prejavy rodičov. 21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 24. Podľa ods. 3 cit. ust., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 25. Podľa ods. 4 cit. ust., rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 26. Podľa ods. 5 cit. ust., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 27. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 28. Podľa § 37 ods. 4 písm. a) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom. 29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. V prípade, kedy súdy rozhodujú o úprave styku rodiča s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). 32. Berúc do úvahy aj Nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 662/2014: „vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa ... . Znenie ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa.“ 33. V zmysle § 24 ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti je kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a to, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa (č.l. 5 Základných zásad Zákona o rodine) a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z výsluchu svedkov na pojednávaní, z výsluchu rodičov mal. dieťaťa, ako aj z výsluchu znalkyne v nadväznosti na podaný posudok mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (nespôsobilosť žiadneho z rodičov zistená nebola), matka, ako aj otec majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, samotné dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov, chce s nimi tráviť rovnaké časové obdobia a má záujem byť v starostlivosti každého z nich, a ďalej, že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa (s poukazom na závery znalkyne v bodoch 6, 7, 8, 12 a 13 posudku), zároveň súd napriek tomu, že rodičia sú voči sebe do istej miery konfliktní svojím správaním, čo môže byť dôsledkom aj dosiaľ nevysporiadaného vzájomného partnerského vzťahu a vyrovnania sa každého z partnerov s rozchodom, zistil, že aj títo rodičia vedia spolupracovať v takej miere, aby boli zaistené potreby dieťaťa. V tejto súvislosti mal súd na zreteli aj zlepšenie vzájomnej komunikácie oboch rodičov, a preto im týmto rozsudkom zároveň uložil výchovné opatrenie v zmysle § 37 Zákona o rodine. 34. Keďže zo záverov znaleckého dokazovania vyplynula potreba rovnocennej starostlivosti zo strany otca, ako aj matky voči synovi, keďže chlapec má oboch rodičov rád, k obom inklinuje rovnako, sú tam vytvorené silné citové väzby, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, a to najmä v bodoch č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 12, súd posudzoval vhodnosť nariadenia striedavej starostlivosti, a to, či je vhodná pre mal. dieťa a či je v jeho záujme a zistil, že aj vzhľadom na odporúčanie znalca v bodoch 12 a 13 sa súd
stotožnil s potrebou nariadiť striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov u mal. dieťaťa, a to aj napriek odporúčaniu v bode 14 znaleckého posudku, a teda nezveril mal. dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky (ale ani otca), keď súd má zato, že je možné závadnú komunikáciu medzi rodičmi i dehonestujúce vyjadrenia otca na stranu matky napraviť výchovným opatrením, ktoré súd pri rozhodnutí vo veci samej opakovane nariadil (§ 37 ods. 4 Zák. o rodine), a preto prihliadajúc na celý obsah spisu, ako aj okolnosti správania sa oboch rodičov v priebehu celého konania, kde môže konštatovať čiastočne zlepšujúcu sa komunikáciu medzi rodičmi navzájom, nariadil striedavú osobnú starostlivosť, pretože prioritne prihliadal na záujem mal. dieťaťa mať a udržiavať „rovnocenné“ väzby s oboma rodičmi a dopriať mal. A. „dva domovy, jeden u ocka a jeden u mamky“, ako sa pred znalkyňou vyjadrilo samotné mal. dieťa. 35. V súlade so závermi znaleckého dokazovania, ako aj v zmysle výpovedí účastníkov konania, svedkov a znalkyne súd vychádzal pri svojom rozhodnutí v podstatnej miere z vykonaného znaleckého dokazovania, a to znaleckého posudku znalkyne PhDr. Libuše Ščerbovej, ktorého závery v podstatnej miere neboli v celom konaní spochybnené inými závažnejšími dôkazmi, a preto na tieto závery súd vo svojom rozhodnutí aj poukazuje. 36. Zároveň súd v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, vzhľadom na vek maloletého (6 rokov), stabilitu budúceho výchovného prostredia a musel dbať o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania vo veci. 37. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvým výrokom rozsudku zveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch, s rozdelením na párny a nepárny kalendárny týždeň vždy do nedele od 18:00 hod. až do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., pričom sledoval tak dlhší časový interval, kedy bude dieťa u každého rodiča, čo by malo byť na prospech dieťaťa a striedanie by tak nemalo zbytočne zaťažovať oboch rodičov, ako je to v prípadoch, ak je upravený v širokom rozsahu styk druhého rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čo býva spravidla zaťažujúce pre dieťa i rodičov pri častom striedaní a odovzdávaní dieťaťa. V nadväznosti na to súd mal za prospešnejšie pre dieťa striedanie v pravidelných týždňových intervaloch ako uvažovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča a úpravou rozšíreného styku dieťaťa s druhým rodičom by sa „takpovediac“ narúšal každý týždeň proces domáceho prostredia vytváraného rodičom, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 38. Zároveň súd neurčil vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pretože nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti jedného z rodičov. V konaní pritom prihliadol v zmysle § 62 ods. 2 a ods. 6 Zákona o rodine na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča a porovnávajúc príjmy oboch rodičov v zmysle § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine zistil, že výška príjmu oboch rodičov je v zásade na rovnakej alebo podobnej úrovni, ako aj majetkové pomery oboch rodičov vzhľadom na rovnaký rozsah intervalu, ktorý dieťa počas trvania striedavej starostlivosti bude tráviť u každého rodiča. 39. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 421/2019 „Ústavný súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to a j v medzinárodnom práve - na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom ich rozhodovania. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým tieto kritéria: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi sa osobami, mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti, zaistiť jeho priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb, ako aj prianie dieťaťa.“ (porovnaj 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29.5.2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom, CRG/C/GC/14; nálezy Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 248/13 a I. ÚS 1554/14).
40. Súd preto v zmysle uvedených záverov znaleckého dokazovania, ako aj dôsledným vypočutím znalkyne na pojednávaní mal preukázané, že v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine je najvhodnejším riešením úpravy rodičovských práv a povinností forma striedavej starostlivosti, a to aj napriek nesúhlasu otca mal. dieťaťa, keď vzal do úvahy osobnosť otca mal. dieťaťa, osobnosť matky mal. dieťaťa, ako aj vek a citové väzby mal. A., ktoré svedčili v prospech oboch rodičov v zmysle záverov znalca a z pohľadu rodičovských kompetencií nebola tu žiadna okolnosť vylučujúca jedného z rodičov z aktívnej úlohy podieľať sa na výchove dieťaťa rovnocennou formou tak, ako je to u druhého rodiča. Prihliadal pritom na skutočnosť, že už v priebehu konania si rodičia odskúšali fungovanie striedavej starostlivosti po praktickej stránke, a to síce v časovom intervale inom, ako je určený týmto rozhodnutím, teda v kratších intervaloch striedania (2 dni u otca – 2 dni u matky – 3 dni u otca a naopak), avšak je podstatné, že v priebehu konania neboli zistené žiadne závady fungovania striedavej starostlivosti medzi oboma rodičmi. Už na začiatku konania bol medzi rodičmi rozvíjajúci sa hlboký konflikt, ktorý však súd sa pokúsil zmierniť v priebehu konania, a to aj opakovaným nariadením výchovného opatrenia na zlepšenie vzájomnej komunikácie oboch rodičov, ako vyplýva z doložených správ, najmä z poslednej správy konajúcej psychologičky (č.l. 343 spisu), rodičia spolu začali aktívnejšie komunikovať a rozprávať sa o problémoch maloletého s tým, že situácia sa čiastočne stabilizovala. Uvedené potom svedčilo záveru súdu o tom, že aj napriek zhoršenej komunikácii zo strany rodičov, a to najmä zo strany otca voči matke, nebol tu iný závažný dôvod, pre ktorý by súd nenariadil formu striedavej starostlivosti o dieťa. Ako je zrejmé z obsahu spisu, formu striedavej starostlivosti mala na zreteli znalkyňa vypracúvajúca znalecký posudok, avšak táto samotná uviedla, že nateraz kvôli zhoršenej komunikácii rodičov by bolo vhodnejšie rozhodnúť o zverení mal. Michala do výlučnej starostlivosti matky. Znalkyňa však nevylúčila striedavú starostlivosť a považuje ju za prospešnú pre maloletého. Rodičia v takomto režime striedania fungujú už takmer dva roky a v priebehu konania aj matka mal. dieťaťa, ako aj kolízna opatrovníčka zhodne navrhli striedavú starostlivosť u mal. A., s touto nesúhlasil výlučne otec počas celého konania. 41. Zároveň súd mal v spise preukázané výsledky šetrení ohľadne trestných oznámení otca voči matke, a to doloženými uzneseniami o zastavení trestného stíhania, resp. uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti otca voči zastavenie trestného stíhania, keďže skutok nebol trestným činom (vo veci 1 Pv/94/23/7706-12 zo dňa 17.4.2024), ako aj vo veciach trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej osoby ČVS: ORP-56/1-VYS-PP-2023 z 5.10.2023, ďalej záznam o odložení veci vydaný Okresným úradom Poprad vo veci priestupku voči občianskemu spolunažívaniu zn. PR.2023/212-2ZS a záznam o odložení veci v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu sp. zn. PR.2023-1306-2BM zo dňa 6.11.2023 a ďalšie, z ktorých vyplýva, že matke mal. dieťaťa nebolo v žiadnej z týchto vecí uložené právoplatné rozhodnutie a nedopustila sa trestného činu voči svojmu synovi ani priestupkového konania. 42. K ďalším argumentom a CD nahrávkam zo strany otca mal. dieťaťa doloženým do spisu, ako aj k jeho písomným vyjadreniam súd uvádza, že konanie o úpravu rodičovských práv a povinností smerovalo k usporiadaniu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu tak, aby boli v čo najrozumnejšej miere určené práva a povinnosti oboch rodičov podieľať sa na osobnej starostlivosti ohľadne mal. dieťaťa (prípadne na vyživovacej povinnosti u nerezidentného rodiča), toto konanie však nemalo za cieľ detailné porovnávanie výchovných metód, správania sa každého z rodičov ku dieťaťu, odovzdávanie dieťaťa do školského zariadenia či porovnávanie úrovne jednotlivých domácností u matky a otca, smerovalo a má smerovať výlučne k určeniu rodičovských práv a povinností, príp. k zisteniu skutočnosti, ktorá by niektorého rodiča vylúčila z osobnej starostlivosti o dieťa, ak sú na to závažné dôvody a nesmerovalo taktiež k porovnávaniu výchovných metód oboch rodičov. Aj z uvedených dôvodov preto súd v tomto rozsudku nemohol zodpovedať všetky skutočnosti namietané otcom ohľadne správania sa matky voči dieťaťu, keďže to nebolo predmetom tohto konania. 43. Súd nariadil III. výrokom tohto rozsudku opakované výchovné opatrenie rodičom mal. dieťaťa, a to v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie prostredníctvom Centra pre deti a rodiny B., B. XXXX/XX, a to po dobu najdlhšie 6 mesiacov, pričom výchovné oparenie bude počas tejto doby trvať a realizovať sa v intervaloch tak, ako to určí psychológ z uvedeného centra, pričom súd určil, že toto opatrenie sa môže realizovať odo dňa 1.6.2024. Tu je potrebné poukázať na záverečný návrh kol. opatrovníka, ktorým tento poukázal na potrebu nariadiť výchovné opatrenie, aby rodičia počas doby určenej súdom navštevovali príslušné centrum pre deti a rodiny za účelom zlepšenia ich komunikácie. Na problematickú komunikáciu rodičov poukazovala už znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku, ako aj v jej výpovedi na pojednávaní pred súdom a aj z toho dôvodu súd tretím výrokom tohto rozsudku nariadil výchovné opatrenie, ktoré bolo v danej veci už opakované, keďže predchádzajúce výchovné opatrenie nesplnilo dosiaľ svoj účel.
44. Súd zamietol návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a na určenie výživného zo strany matky, nakoľko takýto záver nevyplynul zo znaleckého dokazovania a ani z obsahu celého spisu, preto takýto návrh považoval súd vzhľadom na vek maloletého, jeho citové väzby k obom rodičom (a zároveň veľmi úzke citové väzby na matku podľa znaleckého posudku) za najlepšie riešenie vhodnosti výchovného prostredia. Zároveň súd dáva na vedomie otcovi, že ak by neochotou spolupracovať s matkou, prípadne pokračovaním v komunikácii s matkou, znevažujúcim či dehonestujúcim spôsobom aj naďalej pokračoval, môže sa svojím vlastným pričinením dostať do stavu, kedy striedavá starostlivosť bude nevyhovujúca pre dieťa i matku a v takomto prípade bude nutné uvažovať o zmene úpravy práv a povinností, a to smerom k zvereniu dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky s určením vyživovacej povinnosti zo strany otca a úpravou styku otca s mal. dieťaťom. 45. V prevyšujúcej časti návrh matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o potrebe zverenia mal. dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matke, keď podľa názoru súdu najlepší záujem dieťaťa bude neplnený jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože tomuto nebránili závažné dôvody a po stránke citových väzieb dieťaťa na oboch rodičov boli preto naplnené predpoklady, a to aj podľa záverov znaleckého dokazovania. K tomu súd poukazuje aj na odôvodnenie tohto rozsudku v odsekoch 34 a 36 rozsudku. 46. Súd zamietol VI. výrokom tohto rozsudku aj návrh kolízneho opatrovníka, ktorým tento žiadal na ostatnom pojednávaní súdu zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s mal. dieťaťom rozšírenou formou, keďže otec odmieta striedavú osobnú starostlivosť a znevažuje rolu matky v živote syna. Vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti mal súd toto riešenie z hľadiska naplnenia potrieb dieťaťa a jeho citového vývinu za prospešnejšie pre dieťa, ako zverenie dieťaťa len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, keďže mal za to, že obaja rodičia by sa mali rovnocenne podieľať na výchove a výžive mal. dieťaťa. Aj z uvedeného dôvodu nevyhovel návrhu na zverenie dieťaťa len do výlučnej starostlivosti jedného rodiča. 47. Súd VII. výrokom tohto rozsudku uložil rodičom dieťaťa uhradiť doplatok na preddavok znaleckého dokazovania, a to matke mal. dieťaťa v sume 139,52 eur a otcovi mal. dieťaťa v sume 139,52 eur, obom na účet súdu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom doplatok predstavuje polovicu neuhradených nákladov za účasť znalkyne a jej výpoveď k znaleckému posudku na pojednávaní 179,04 eur, ktorú súd rozdelil na polovicu pre každého rodiča, t. j. uložil zaplatiť v sume 89,52 eur a k tomu pripočítal sumu 50,- eur ako sumu doplatku za znalecký posudok v sume 1.099,99 eur, pričom každý z rodičov sa už na znaleckom posudku podieľal úhradou preddavku v sume 500,eur, preto z vyúčtovania za znalecký posudok zostala neuhradená len suma 99,99 eur, ktorú súd taktiež rozdelil na polovicu pre matku i otca dieťaťa. 48. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď prihliadol na charakter tohto konania, ktoré je vedené medzi otcom a matkou mal. dieťaťa a jedná sa o konanie vo svojej podstate nesporové. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).