Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3T/11/2023 8723010465 20. 08. 2024 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2024:8723010465.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. augusta 2024 v Kežmarku, t a k t o rozhodol: Obžalovaný A. B., C. B., narodený dňa XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. B. X, F. B., uznáva sa
z a v i n n é h o, ž e
dňa 31.07.2022 v čase okolo 15.20 hod. v obci E. B. na dvore ubytovacieho zariadenia G. H.. E. B. E. XXX, F. B., počas ubytovávania hostí, o ktoré ho požiadal I. J., majiteľ ubytovacieho zariadenia, ktorý v tom čase nebol na mieste prítomný, potom ako čakal na príchod hostí do ubytovania, vypustil psa čiernej farby menom Bobi, ktorý bol zavretý v drevenom koterci a ktorého majiteľom je I. J., z koterca von a nechal ho voľne pobehovať v okolí ubytovacieho zariadenia bez nasadeného náhubku a neupevneného na vôdzke, pohyb psa nekontroloval, stratil ho z dohľadu a kontroly, čím takto porušil ustanovenia § 4 odsek 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a následne po príchode hostí k ubytovaciemu zariadeniu pes menom Bobi zaútočil na tam nachádzajúcu sa poškodenú maloletú K. K., narodenú XX.XX.XXXX, bytom K. L. M. XXX, F. H., a to tak, že ju voľne pustený pes niekoľkokrát pohrýzol do oblasti tváre a hlavy, čím jej boli spôsobené zranenia a to hryzná rana v čelovo – temennej oblasti vľavo veľkosti 4 x 2 cm, dve hryzné rany v temenno – záhlavnej oblasti vľavo veľkosti 3 cm, hryzná rana v temenno – záhlavnej oblasti vľavo veľkosti 0,5 cm, hryzná rana v lícnej oblasti vľavo veľkosti 5 x 5 cm, zakrvácanie spojovky ľavého oka s dobou liečenia v trvaní od 31.07.2022 minimálne do 08.09.2022, teda najmenej 40 kalendárnych dní, počas ktorých bola poškodená obmedzená na obvyklom spôsobe života predovšetkým bolestivosťou poranených anatomických oblastí, nutnosťou hospitalizácie s podstúpením opakovaných chirurgických zákrokov v celkovej anestézii, nutnosťou užívať vnútrožilovú antibiotickú liečbu, infúznu liečbu a liečbu proti bolesti, vynútenou polohou spánku, nutnosťou vyhýbať sa prašnému a znečistenému prostrediu, nemožnosťou vykonávať náročnú fyzickú a športovú aktivitu v trvaní 17 kalendárnych dní, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím
spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Za to
sa
odsudzuje
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 85104 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:35937874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje zákonných zástupcov maloletej poškodenej K. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. M. XXX, F. H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 28.06.2023 obžalobu číslo N. XXX/XX/XXXX-23 zo dňa 27.06.2023 na obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože mal byť odôvodnený záver, že obvinený inému z nedbanlivosti ublížil na zdravý tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to na tom skutkovom základe, že zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že obvinený dňa 31.07.2022 v čase okolo 15.20 hod. v obci E. B. na dvore ubytovacieho zariadenia G. H.. E. B. E. XXX, F. B., počas ubytovávania hostí, o ktoré ho požiadal I. J., majiteľ ubytovacieho zariadenia, ktorý v tom čase nebol na mieste prítomný, potom ako čakal na príchod hostí do ubytovania, vypustil psa čiernej farby menom Bobi, ktorý bol zavretý v drevenom koterci a ktorého majiteľom je I. J., z koterca von a nechal ho voľne pobehovať v okolí ubytovacieho zariadenia bez nasadeného náhubku a neupevneného na vôdzke, pohyb psa nekontroloval, stratil ho z dohľadu a kontroly, čím takto porušil ustanovenia § 4 odsek 1, odsek 2 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a následne po príchode hostí k ubytovaciemu zariadeniu pes menom Bobi zaútočil na tam nachádzajúcu sa poškodenú maloletú K. K., narodenú XX.XX.XXXX, bytom K. L. M. XXX, F. H., a to tak, že ju voľne pustený pes niekoľkokrát pohrýzol do oblasti tváre a hlavy, čím jej boli spôsobené zranenia a to hryzná rana v čelovo – temennej oblasti vľavo veľkosti 4 x 2 cm, dve hryzné rany v temenno – záhlavnej oblasti vľavo veľkosti 3 cm, hryzná rana v temenno – záhlavnej oblasti vľavo veľkosti 0,5 cm, hryzná rana v lícnej oblasti vľavo veľkosti 5 x 5 cm, zakrvácanie spojovky ľavého oka s dobou liečenia v trvaní od 31.07.2022 minimálne do 08.09.2022, teda najmenej 40 kalendárnych dní, počas ktorých bola poškodená obmedzená na obvyklom spôsobe života predovšetkým bolestivosťou poranených anatomických oblastí, nutnosťou hospitalizácie s podstúpením opakovaných chirurgických zákrokov v celkovej anestézii, nutnosťou užívať vnútrožilovú antibiotickú liečbu, infúznu liečbu a liečbu proti bolesti, vynútenou polohou spánku, nutnosťou vyhýbať sa prašnému a znečistenému prostrediu, nemožnosťou vykonávať náročnú fyzickú a športovú aktivitu v trvaní 17 kalendárnych dní. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný s tým, že je mu ľúto, čo sa stalo. Obžalovaný vypovedal ku skutku, že na pokyn pána J. čakal na príchod hostí, psa pána J. pustil, aby si pobehal, ale keď prišli hostia, psa zavrel do dvora, nie do koterca. Pred chatkou sa hrali deti, keď hosťom ukazoval chatku, jeden pán ho ponúkol koňakom, dal si. Za chatkou bol altánok, kde sa rozprával s pani, pribehol tam pes, nevie, ako sa dostal z dvora a potom počul, ako pes štekol a krik, bol chrbtom. Nevie, kedy tam prišlo dievčatko. Neverí, že by pes sám od seba zaútočil, s deťmi sa hrával, aj s vnúčatami majiteľa. Hostí ubytovával veľakrát. Majiteľ mu v ten deň nekázal psa pustiť, len aby ubytoval hostí. Na jeho žiadosť väčšinou on púšťal psa ráno pobehať si, dal mu žrať a zavrel ho do koterca. Vtedy nevedel, že pes v minulosti niekoho pohrýzol, dozvedel sa to až na výsluchu u policajtov. Majiteľ psa mu to nepovedal. Tiež mu nie vždy kázal psa zatvárať kvôli hosťom. V ten deň ani deň predtým mu majiteľ nepovedal, že psa za žiadnych okolností nemôže pustiť. Pán I. J. bol jeho šéf, pracovali v Prahe a potom ostal pri ňom, pomáhal mu pri prácach okolo domu. O psa sa starali všetci, väčšinou on a majiteľ. Nikdy žiaden problém nebol. Mal u majiteľa samostatnú bytovú jednotku. Málokedy sa stalo, že by sa nevideli celý deň alebo viac dní. V ten deň bol majiteľ doma a okolo obeda odišiel do kúpeľov.
Obžalovaný k svojim pomerom vypovedal, že súhlasí s uložením trestu povinnej práce. Pracuje na aktivačných prácach, je práceschopný, nie je invalidný dôchodca. Nevlastní nič. Pred rokmi mal byt v Trebišove, nechal ho krstniatku. Pracoval v Prahe, domov nechodil. Trvalý pobyt má stále u pána J., ale už býva v podnájme v H. H. M.. Má príjem cez 300,00 eur mesačne (148,00 eur za aktivačné práce a 180,00 eur podpora v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie). Je slobodný, bezdetný, bez úspor. V podstate nemá z čoho žiť. Na bývanie dáva 200,00 eur mesačne, ostane mu 120,00 eur. Svedok poškodený G. K., ako otec a zákonný zástupca maloletej poškodenej K. K., narodenej XX.XX.XXXX, vypovedal, že do E. B. išli na dovolenku. Manželka volala majiteľke, tá bola mimo, povedala im, že ich ubytuje jeden pán. Pri príchode si všimol pusteného psa, vykladal veci a deti sa hrali. Obžalovaný si po ich príchode s nimi dal prípitok, ale nevie, koľko vypil. Ťažko povedať, či už mal vypité pri ich príchode. Vie, že svokra sa pýtala pri altánku obžalovaného, či ten pes neublíži deťom, povedal, že nie a malá ho hladkala. Bol vnútri, priamo pri incidente nebol. Počul kričať manželku, vybehol von a malá už mala vytrhnuté líce. Pes i obžalovaný zrazu zmizli. Hlavným svedkom bola švagriná Renáta, ktorá povedala, že hladkali psa, ktorý z ničoho nič zaútočil. Malá bola asi v šoku, chcela sa postaviť a vtedy jej kusol do líca. Potom sa od zverolekára dozvedeli, že to nebolo prvé napadnutie od toho psa, ale predtým to neskončilo tak nešťastne, lebo psa vtedy vyštval otec dieťaťa. Pri osobnom stretnutí s pánom J. mu ten povedal, že ho to mrzí a že nakázal obžalovanému, aby bol pes zavretý. Nerozprávali sa o predchádzajúcich útokoch. V januári 2024 čaká dcéru ďalšia plastická operácia. Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka poškodeného G. K. k tomu, že zmizol tak, že išiel hneď zatvoriť psa, celý čas bol tam a išiel volať majiteľovi. Keď prišiel do chatky, povedali mu, aby odtiaľ odišiel. Svedkyňa poškodená I. K., ako matka a zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej K. K., narodenej XX.XX.XXXX, vypovedala, že sa jej o tom ťažko rozpráva. S celou svojou rodinou, sestrami, mamou a deťmi prišli na dovolenku do E. B.. Pred obedom jej telefonicky povedala pani J., že je odcestovaná, že ich ubytuje jej manžel. Bol tam len obžalovaný, asi poverený majiteľom. Docestovali z Bratislavy, švagor ponúkol obžalovanému štamperlík. Pri ich príchode obžalovaný už vyzeral v nálade, ale nevie povedať, či mal vypité, nechce nikomu ukrivdiť. Deti behali, bola vonku pri altánku s mamou, kde si všimla čierneho psa a obžalovanému vravela, že sa psov bojí, či ho nedá preč. Obžalovaný povedal, že pes nikomu neublíži. Bola to pol sekunda. Najprv počula kričať sestru medzi dverami, až po jej kriku si všimla malú, čupela, išla sa postaviť a videla, ako jej viselo niečo z tváre, mala dokusanú hlavu. Na krik vybehol aj manžel. Začala panika, zavolala sa sanitka, pre malú prišiel vrtuľník, jej museli dať tabletky, ukľudnila sa trochu a išli s manželom autom do nemocnice za dcérou. Za hospitalizáciu dcéry na Kramároch im niečo vyplatila poisťovňa Amslico z úrazového poistenia. Svedkyňa C. H., sestra matky maloletej poškodenej, vypovedala, že sú tri sestry a objednávku ubytovania u pána J. robila jej sestra. Prišli 31.07. s tým, že volala s pani J., ktorá povedala, že ich ubytuje. Keď prišli, nikto tam nebol, pani J. bola na dovolenke v N. s vnúčatami. Pán J. po telefóne povedal, že je v saune a ubytuje ich pán B., pustí ich a kľúče sú vo dverách. Pozemok bol neoplotený, voľne po ňom behal čierny pes do výšky polky kolien. Na pozemku bol koterec, nepamätá si, či boli na ňom otvorené dvere. Skoro dvakrát psa zrazili, stále behal popri aute. Ubytovali sa tri rodiny s deťmi. Všetci si sadli vzadu do altánku, robili si kávu, rozprávali sa s obžalovaným. Nepýtali sa ho, či sa stará o psa, povedal im, že patrí majiteľovi. Nebola svedkom požitia alkoholu obžalovaným. Ona tvárou v tvár telefonovala s pracovne odcestovaným manželom, ukazovala mu miesto. Neboli upozornení, že tam bude pes, keby to vedeli, asi by tam nešli s deťmi. Má strach z veľkých psov, bol pri nej, ustupovala pred ním. Vstúpila do chatky, vyšla zadnými dverami na terasu von, celý čas bola za ňou jej 11 ročná dcéra a rozprávala sa s mamou a so sestrou svedkyne. Pes stál, potom si sadol. Sestra sa pýtala obžalovaného, či pes nie je nebezpečný. Jedna neter si čupla tvárou k psovi a druhá neter k jeho zadku, hladkali ho. Za 10 sekúnd pes skočil do poškodenej a začal ju brutálne kusať 3 – 4 krát do temena hlavy, chcela vyskočiť, ale stiahol ju na zem, strhol jej celé líce, až od neho meter odskočila. Držala si dokusané temeno, neuvedomovala si, že nemá líce. Svedkyňa začala vrieskať. Dobehol otec poškodenej, neteri sa privrelo oko a sestra kričala, že nemá oko. Psa od dieťaťa vzal obžalovaný, schmatol ho, nevie, kde s ním išiel. Riešili záchranku, podľa pokynov uložili poškodenú do izby, tieklo jej veľa krvi, robili opatrenia, aby jej neodumrelo líce. Po hodine prišli len hasiči. Odviezla ju nakoniec letecká záchranná služba do Popradu. Na ubytovaní ostali dve noci, kým bola neter v Poprade v nemocnici, čakali, čo s ňou bude ďalej. Riešil sa jej prevoz do Bratislavy, kde ju mali čakať ďalšie operácie, nehojilo sa to
dobre. Potrebovala viacerých špecialistov. Raz došiel pán J. za jej mamou, ako odškodné jej ponúkol splav po Dunajci, nereagovala na to, nekomunikovala s ním. Je neplavec a ako babka poškodenej bola v šoku. Nikto nemal náladu dovolenkovať. Pri ich rozhovore nebola. O psovi sa dozvedeli neskôr od zverolekára N.. Lekári na Kramároch chceli vedieť o očkovaniach psa, čakalo sa na očkovací preukaz a dvakrát s ním telefonicky rozprávala, dozvedela sa od neho, že to nebolo prvé napadnutie dieťaťa, predtým ale išlo o uhryznutie do ruky, neriešilo sa to, psa očkovali kvôli besnote. Tiež sa dozvedela, že ten pes mal byť dovlečený z lesa, kde vyrastal, odchytili ho ako šteniatko. Osobne nepovažuje za vinného obžalovaného. Každý majiteľ by mal niesť zodpovednosť za svojho psa. Neter už absolvovala šesť - sedem operácii, čaká ju ďalšia. V decembri im vyhorel dom, nemajú kde bývať, od pána J. by čakala, že sa k tomu postaví inak. Svedok I. J., majiteľ ubytovacieho zariadenia a majiteľ psa, vypovedal, že s manželkou nebol doma, hostia mali kľúče vo dverách, obžalovaný mal prísny zákaz púšťať psa z koterca a z dvora. Nejako sa dostal von. Bol to milý pes, nevie, čo sa mu udialo. Nechápe, ako mohol tak zaútočiť väčšinou na malé deti. Našiel ho v lese, nevie, či ho predtým týrali. Obžalovaný mu volal, čo sa stalo, bol vo wellness. Prišiel a videl tú spúšť. Svedok na otázky odpovedal, že v ten deň nebolo za potreby posielať obžalovaného ubytovať hostí, neposlal ho, predtým s ním ani nerozprával. Bol zvyknutý, že keď prišli hostia, išiel, tí mu potom zvykli aj uliať. Niekedy sa stalo, že ho posielal ubytovať hostí. Obžalovaný s nimi v areáli býval, bol tam denne, mal tam trvalý pobyt. Obžalovaný psa poznal, od kedy ho priviedol. Dva - tri týždne predtým pes zaútočil na dievčatko, rozhodli sa, že ho utratí. Zverolekár chcel, aby bol pes ešte v karanténe. Na to, aby psa obžalovaný púšťal, netrebalo jeho povolenie ako majiteľa, pes mal stále voľný pohyb, do koterca ho dali až po tom incidente. Nepamätá si, či 21.07.2022 posielal obžalovaného ubytovať hostí, kľúče mali vo dverách. V ten deň neudelil žiadne príkazy, upozornenia k psovi obžalovanému, nepúšťali ho už dva týždne predtým. Už nevie, či povedal obžalovanému, aby psa nepúšťal, asi hej. O prvom napadnutí psom obžalovaný vedel, bol tam zverolekár, robil zápis, vravel, že sa počas karantény nesmie púšťať. Upozorňoval obžalovaného, že nesmie púšťať psa von, chodili ho venčiť len na vodítku alebo v koterci. Slovne ho na to upozorňoval. Rešpektoval to kedy ako. Prišiel na miesto do dvadsiatich minút po incidente. Obžalovaný mal vypité, za tie roky to vidí, keď na neho pozrie. Okrem týchto dvoch prípadoch pes napadol tiež malé dieťa asi pred rokom. Dospelého nie, raz chcel poštárku hryznúť do zadku. Po prvom napadnutí urobili také opatrenia, že psa nepúšťali, keď prišli ľudia, bol v koterci, ktorý je pred bráničkou asi päť metrov, má visiaci zámok s kľúčom prevlečený cez petlicu, t.j. dve ušká prichytené o rám dverí, kľúč koľkokrát ostal v zámku, inak na schodoch vo verande domu. Alebo pes bol za plotom, na bráničke bol zámok, kľučka bola spredu i zozadu bráničky a zozadu z dvora bol v zámku stále kľúč. Pes mal pred skutkom nariadenú karanténu bez dvoch dní už tri týždne, mala trvať tri týždne, zverolekár povedal, že má byť stále zavretý, nemajú ho púšťať medzi ľudí, plot, aby bol pod zámkou. Psovi stačilo povedať, že ideš domov a sám išiel do koterca. Obžalovaného pozná dvadsať rokov, pracoval pre neho v Prahe ako zamestnanec, potom mu ponúkol prácu na čističke v Červenom Kláštore, ponúkol mu garsónku v jeho dome, nemal kde ísť. Posledné dva - tri roky pije dennodenne. Objednávky ubytovania rieši manželka cez internet, maily a telefón. Objednávky sú pol roka i rok dopredu. Manželka sa záujemcov pýta, koľko príde dospelých, detí, aby vedela pripraviť lôžka. Rodina poškodenej objednala pomaly celú kapacitu, je tam 15 lôžok. Mali prísť tri rodiny, hlásili aj deti. Na výslovnú otázku, či bol obžalovaný prítomný, keď zverolekár dával pokyny, odpovedal, že nebol. Nebol prítomný ani pri predchádzajúcom uhryznutí psom. Pri prvom útoku pred rokom nebol prítomný asi, len sa o tom dozvedel. Pokus útoku na poštárku videl svedok a sused, obžalovaný tam nebol. Poškodeným manželka volala, posledný rok neodpovedajú ani na správy. Zotrvali u nich dva tri dni, neúčtovali im to, ohľadom odškodnenia sa nikto nepýtal, nepadla tam taká reč. Svedok I. A. N., zverolekár, vypovedal, že obžalovaného pozná z videnia zo H. H. M., myslí, že býval u pána J., ktorý bol majiteľom psa, poznajú sa dlhšie, sú známi. Bol privolaný dvakrát. Prvýkrát bolo pohryzené dieťa, preto pes musel byť v karanténe. Podľa zákona sa 14 dní nesmie utratiť, nesmie sa stýkať s inými osobami, mimo majiteľa by nemal byť nikto v kontakte so psom. Sám bol prekvapený, lebo druhý prípad sa stal v čase karantény. Cudzí človek tam nemal, čo hľadať. Majiteľ psa mu zavolal na 18. alebo 20.-ty deň, že psa chce utratiť, prišiel a injekčne psa utratil, držal ho pritom obžalovaný. Nemá vedomosť, či sa o psa staral i niekto iný ako majiteľ. Keď prišiel po útoku, pes bol v koterci oproti domu, bola tam kladka. Raz pri vyšetrení po útokoch tam bol aj obžalovaný, nevie, či prvý alebo druhýkrát. Pýtal sa majiteľa, ako je možné, že pes je znova vonku, povedal, že obžalovaný dobre vedel, že je v karanténe, mal vypité. Koterec bol kovový, uzatvárateľný, bol tam zámok. Bol voľne prístupný bez oplotenia. Dom bol oplotený. K pánovi J. sa ide z hlavnej cesty na neoplotený pozemok, kde je koterec, veľké bývalé
parkovisko, chatky a prevádzkové priestory. Koterce sú spravidla v oplotených častiach, tam to bolo bez oplotenia. Stavali sa tam chatky viacerých majiteľov, zrejme kvôli tomu, aby pes hlásil, že niekto prišiel. Koterec vyhovoval, nikto nemohol k nemu vojsť. Na otázky odpovedal, že pristúpiť ku kotercu niekto mohol, aj prestrčiť ruku dnu do koterca. Karanténa bola to kvôli prevencii besnoty, ktorá sa nedá liečiť. Pri prvom pes napadol dievča, ktoré sa hralo, boli tam rodičia, bolo to to isté ako pri druhom útoku. Pes bol riadne u neho vedený, mal preukaz, bol čipovaný. Obžalovaný k výpovedi svedka I. A. N. uviedol, že pri prvom vyšetrení nebol, pri druhom útoku áno. Ku kotercu sa dalo dostať, zámok len videl, boli tam len tyčky s medzerami, dala sa tam strčiť aj ruka. Svedok poškodený M. O. N., G. v zastúpení splnomocnencom A. A. I., v prípravnom konaní vypovedal, že maloletá poškodená K. K., narodená XX.XX.XXXX bola v čase poškodenia zdravia dňa 31.07.2022 poistencom poisťovne, ktorá eviduje ku dňu výsluchu 08.05.2023 vynaložené liečebné náklady vo výške 6.815,63 eur podľa výkonov vykázaných jednotlivými poskytovateľmi v súvislosti s liečbou poistenca, ktoré boli poskytovateľom hradené v cenách dohodnutých v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa sa pripojila k trestnému konaniu ako poškodená strana a žiadala, aby súd v odsudzujúcom rozhodnutí zaviazal obžalovaného k úhrade tejto škody v plnom rozsahu. Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora predmetnú zápisnicu o výsluchu poškodenej strany prečítal postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku. Poškodená zdravotná poisťovňa predložila do vyšetrovacieho spisu aj písomný rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ku dňu 05.05.2023 v celkovej výške 6.815,63 eur, kde medzi najvyššími položkami bola ústavná starostlivosť v sume 4.591,21 eur (dňa 31.07.2022 bez účtovania, v dňoch 01.08.2022 – 04.08.2022 v sume 1.182,00 eur a v dňoch 04.08.2022 – 16.08.2022 v sume 3.409,21 eur) a doprava v sume 2.111,06 eur (dňa 31.07.2022 v sume 1.854,16 eur a dňa 04.08.2022 v sume 256,90 eur). Súd predmetný rozpis na hlavnom pojednávaní vykonal ako listinný dôkaz postupom podľa § 269 Trestného poriadku. Podľa znaleckého posudku číslo 9/2022 zo dňa 16.12.2022 vypracovaného znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), I. K. P., maloletej poškodenej K. bolo po incidente dňa 31.07.2022 na podklade dostupnej zdravotnej dokumentácie zistených a lokalizovaných päť poranení, a to hryzná rana v čelovo – temennej oblasti vľavo 4 x 2 cm, dve hryzné rany v temenno – záhlavnej oblasti vľavo cca 3 cm, hryzná rana v temenno – záhlavnej oblasti vľavo cca 0,5 cm, hryzná rana v lícnej oblasti vľavo cca 5 x 5 cm a zakrvácanie spojovky ľavého oka. Zo súdnolekárskeho hľadiska takéto hryzné rany sú poraneniami ľahkého charakteru, ktoré sa prejavujú bolestivosťou poranených tkanív strednej intenzity a krvácaním strednej intenzity. Nebol poškodený ani ohrozený žiaden životne dôležitý orgán, hryzné rany nespôsobili stratu telesnej funkcie ani stratu, či obmedzenie funkcie zmyslových orgánov. Celková doba liečby trvala od 31.07.2022 minimálne do 08.09.2022, t.j. 40 dní, čo je adekvátne dlhá liečba, primeraná poraneniam a vzniknutým komplikáciám (hnisavý zápal rany v oblasti ľavého líca). Obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe života bolo najvýraznejšie počas hospitalizácie od 31.07.2022 do 16.08.2022, t.j. 17 dní, podstúpila opakované chirurgické zákroky v celkovej anestézii, užívala vnútro žilovú antibiotickú liečbu, infúznu liečbu a liečbu proti bolesti, obmedzená bola vynútenou polohou pri spánku, nutnosťou vyhýbať sa prašnému a znečistenému prostrediu, nemožnosťou vykonávať náročnú fyzickú a športovú aktivitu. Obmedzenie pretrvávalo aj po 16.08.2022 vo výrazne menšej miere a spočívalo najmä v nutnosti podstúpiť ambulantné kontroly. Trvalé následky pre neuplynutie časového intervalu (spravidla jedného roka) od poranenia nebolo možné zhodnotiť. Znalec obodoval zranenia na 120 bodov pri 100% zvýšení bodov za hryznú ranu ľavého líca z dôvodu vzniknutých komplikácií – zápalu, ktorý si vyžiadal antibiotickú liečbu a operačný výkon – lalokovú transplantáciu kože, a to pri hodnote bodu 22,66 eur, čo predstavuje bolestné v sume 2.720,00 eur. Hodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je taktiež možné až po uplynutí jedného roka od utrpenia hodnoteného poranenia. Popísané hryzné rany vznikli priamym pôsobením zubov zvieraťa, ktoré na predmetné časti tela poškodenej pôsobili nanajvýš strednou silou a prudkosťou. Zo súdnolekárskeho hľadiska nie je možné určiť, či išlo o jednorazové alebo viacnásobné uhryznutie pre absenciu bližších charakteristík zvieraťa v spise. Mohlo sa tak stať uhryznutím psom v zníženej alebo vzpriamenej polohe poškodenej. Zakrvácanie spojovky ľavého oka vzniklo najpravdepodobnejšie následným zatečením krvi z podkožia poranených mäkkých tkanív. Podľa zápisnice z obhliadky miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 31.07.2022, na miesto skutku v obci E. B. sa prechádza po štátnej ceste odbočením doľava pri vjazde do areálu miestnych kúpeľov.
Po vyúsťujúcej ceste sa prichádza k budove zelenej farby s popisným číslom XXX, v jej zadnej časti obídením po dvore je rybník, obídením rybníka sa prechádza k terase, kde pred vstupom na terasu na kamennej dlažbe boli kvapky a stekance krvi. Na terase vpravo od rybníka je prístrešok s krbom so sedacími súpravami. Na jednom zo stolov boli prázdne poháre a fľaše alkoholu. Na pravej strane prístupovej cesty vyúsťujúcej zo štátnej cesty vo vzdialenosti od 50 m od odbočenia sa nachádza psia klietka s rozmermi 2,5 x 2 x 2,5 m, ktorá je po polovici obvodu uzavretá kovovým pletivom a po druhej polovici obvodu je obitá drevenými doskami. Kovové časti klietky sú natreté žltou farbou. V čase obhliadky bola klietka uzavretá, zabezpečená visiacim zámkom, neuzamknutá. V klietke bol pes čiernej farby s bielou srsťou v oblasti hrude. Koterec – klietka pre psa je zachytená na fotografiách číslo 1 až 3. Podľa lekárskej správy lekára úrazovej chirurgie urgentného príjmu Nemocnice Poprad, a.s., I. A. Q., zo dňa 31.07.2022 o 17.07 hod., k zraneniu maloletej poškodenej malo dôjsť dňa 31.07.2022 o 15.00 hod. v E. B. po napadnutí a pohryzení psom do tváre a vlasatej časti. Podľa veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka od I. A. N. zo dňa 31.07.2022, išlo o štvorročného pes, kríženca, čiernej farby s menom Bobi, ktorého majiteľom bol I. J., poranil poškodenú v obvode bez výskytu besnoty. Podľa fotokópie preukazu psa s menom Bobi, čiernej farby, narodeného v roku 2018, majiteľa I. J., bol čipovaný dňa 31.07.2019 a očkovaný proti besnote v júni 2019, júli 2020, auguste 2021 a júli 2022, potvrdené sú aj ďalšie očkovania. Podľa správy o povesti od Obce E. B. ku dňu 31.05.2023, obžalovaný je nenásilnej, miernej povahy, donedávna pracoval ako pomocný robotník na obci a ako obsluha čistiarne odpadových vôd. Je pracovitý a usilovný. Toho času je nezamestnaný, prechodne býva v meste H. H. M.. Je slobodný. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, obžalovaný bol pred stíhaným skutkom raz deliktuálne postihnutý za vedenie bicykla pod vplyvom alkoholu (dňa 27.06.2018). Podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, obžalovaný bol v rokoch 1980 až 2002 šesťkrát súdne trestaný, ide o toho času zahladené odsúdenia. V záverečnej reči prokurátor trval na uznaní viny obžalovaného v zmysle obžaloby a navrhoval mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Taktiež navrhoval zaviazať obžalovaného na náhradu uplatnených nárokov pre maloletú poškodenú, a to bolestné v sume 2.720,00 eur a zdravotnej poisťovni sumu 6.815,63 eur. Obžalovaný uviedol, že nevie, ako sa pes dostal z dvora, je mu to ľúto. V rámci práva posledného slova sa obžalovaný vecne nevyjadril. Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil len dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Deo, eas a miesto skutku, doa 31.07.2022 v ease okolo 15.20 hod. v obci R. B. na dvore ubytovacieho zariadenia G. H.. R. B. R. XXX, F. B., sporné nebolo, vyplynuli zhodne z výpovedí obžalovaného, zákonných zástupcov maloletej poškodenej a vypoeutých svedkov I. J. a C. H., podporne aj z lekárskej správy po príjme maloletej poškodenej na urgentnom príjme v Nemocnici Poprad, a.s.. Skutoenos?, že pri ubytovaní hostí – maloletej poškodenej a jej rodiny v ubytovacom zariadení svedka I. J. bol prítomný obžalovaný a nebol prítomný I. J. ani jeho manželka ako ubytovatelia, potvrdili rovnako tak všetci vyššie menovaní vo svojich výpovediach. Eierny pes Bobi patril svedkovi I. J., eo potvrdzuje okrem výpovedí obžalovaného a I. J. i výpovei zverolekára I. A. N. a zabezpeeené doklady psa (oekovací preukaz psa a veterinárne osvedeenie). Obžalovaný tvrdil, že psa vypustil z koterca pred príchodom hostí a po príchode hostí ho zavrel za plot na dvor k rodinnému domu I. J., odkia3 sa mal sám jemu neznámym spôsobom dosta? na vo3ne prístupný pozemok, na ktorom bolo ubytovacie zariadenie. Nako3ko rodieia maloletej poškodenej aj svedkyoa C. H., ktorá je tetou maloletej poškodenej, zhodne potvrdili, že eierny pes do výšky polky kolien sa vo3ne pohyboval na parkovisku už v ease ich príchodu autami a bol na pozemku i v ich bezprostrednej telesnej blízkosti poeas ubytovania a poeas toho, ako eas? hostí odpoeívala v zadnej easti chaty v altánku a deti sa hrali v okolí chaty, súd má za dostatoene preukázané, že obžalovaný vedome nevenoval dostatoenú pozornos? psovi a toho neodviedol na dvor, ei do koterca, nedal ho
na vôdzku, ani mu nenasadil náhubok, napriek tomu, že minimálne jedna osoba z prítomných hostí výslovne pred obžalovaným uviedla, že sa psov bojí a výslovne sa pýtala obžalovaného, ei pes nieeo neurobí. Obžalovaný napriek prítomnosti maloletých detí a dopytov zo strany dospelých hostí ani v rámci prevencie a rešpektovania práva hostí na ich pocit bezpeeia a súkromia, psovi ponechal vo3ný pohyb, nemal ho pod doh3adom a kontrolou, psovi nevenoval pozornos? ani poeas toho, ako ho mali hladka? dve maloleté deti vrátane maloletej poškodenej. Priamym svedkom útoku psa na maloletú poškodenú bola svedkyoa C. H., žiadna z vypoeutých osôb neopisovala prítomnos? iného psa, ei zviera?a a k útoku malo dôjs? bezprostredne poeas toho, ako dve maloleté deti psa hladkali, jedno ueupené pri hlave psa a druhé za psom. Svedkyoa H. opísala útok psa na maloletú poškodenú spôsobom, ktorý v rámci mechanizmu vzniku zistených zranení u maloletej poškodenej potvrdil v znaleckom posudku aj znalec I. P.. Rozsah a charakter zranení maloletej poškodenej vrátane doby lieeenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku vychádza zo záverov znalca na podklade dostupnej zdravotnej dokumentácie maloletej poškodenej, ktorý vylúeil vznik hryzných rán iným spôsobom ako uhryznutím zviera?om a zakrvácanie spojovky 3avého oka pripisoval následnému zateeeniu krvi z podkožia poranených mäkkých tkanív. S?aženie obvyklého spôsobu života maloletej poškodenej trvalo pod3a znalca 17 dní. Súd má ialej za preukázané, že pes Bobi bol ku dou skutku v trvajúcej karanténe nariadenej zverolekárom, ktorá pod3a zhodných výpovedí svedkov I. J. a I. N. trvala už cez dva týždne, a to z dôvodu že pes pred nariadením karantény zaútoeil na iné maloleté die?a. K tomu sa pes v minulosti pokúsil o uhryznutie dospelej osoby (poštárky). Majite3 psa i obžalovaný potvrdili, že pes je neznámeho pôvodu, majite3 ho našiel v lese. Zverolekár vo výpovedi opísal podmienky karantény tak, že k psovi nemal ma? prístup nikto iný okrem jeho majite3a, eo pod3a súdu majite3 psa nerešpektoval a dôsledne nedodržiaval, ani nekontroloval. Svojho nebezpeeného psa v takomto zmysle náležite nezabezpeeil. Podmienky držby psa, ktorý bol v ease skutku nebezpeeným psom, súd vyhodnotil najmä na podklade fotodokumentácie a zápisnice z miesta obhliadky einu a výpovedí obžalovaného, majite3a psa a zverolekára ako nedostatoené s tým, že samotný majite3 zabezpeeeniu karantény psa nevenoval dostatoenú pozornos?. Koterec sa nachádzal na neoplotenom pozemku, bol vo3ne prístupný, pozostával v jednej easti – v polovici svojho obvodu len z kovového pletiva, cez ktoré pod3a fotografií eíslo 2 a 3 z obhliadky miesta einu bolo možné prestrei? ruku alebo prsty ruky, eo mohla by? jedna z prvých reakcií napríklad maloletých detí – hostí, ak by aj pes bol zavretý v koterci. Na fotografii eíslo 2 je zachytený neeitate3ný nápis - cedu3a, pod3a všetkého zakúpená v maloobchodnom predaji s typickým oznaeením „Pozor, pes!“, nie je zjavné žiadne oznaeenie koterca vypovedajúce o nebezpeenosti psa, prebiehajúcej karanténe a zákaze priblíženia sa. O prítomnosti psa ani následne o prebiehajúcej karanténe psa v areáli ubytovacieho zariadenia ubytovatelia žiadnym spôsobom hostí vopred neinformovali, prieom im v tom nie nebránilo, mohli tak urobi? telefonicky, ei mailom. Majite3 psa nevenoval pozornos? zamykaniu kladky v petlici na dverách koterca, rovnako tak sa ponechával k3úe v zámku z vnútornej strany bránieky v rámci oplotenia pozemku, na ktorom stál dom majite3a psa. Samotný majite3 psa, svedok I. J., vo výpovedi potvrdil, že mal vedomos? o tom, že v daný deo má prís? poeetná skupina troch rodín s maloletými de?mi, ktorá mala obsadi? takmer celú kapacitu jeho ubytovacieho zariadenia, vedel, že v ten deo ich nebude môc? ubytova? jeho manželka a k osobe obžalovaného sa výslovne vyjadril, že ho pozná dvadsa? rokov, vie, že je nemajetný, dlhodobo u neho pracuje ako pomocná sila, z poh3adu súdu fakticky za bývanie a stravu pri nízkej mzde a posledné obdobie má požíva? alkohol dennodenne. Rovnako tak súdu majite3 psa ako svedok potvrdil, že ubytovanie si záujemcovia zvyknú objednáva? vopred pol roka i rok, teda pod3a súdu, priestor na náležité informovanie hostí ubytovatelia mali. Z poh3adu súdu bolo závažnejším a nezodpovednejším konanie samotného majite3a psa, ktorý prenechal ubytovanie hostí jednoduchšiemu eloveku so sklonom požíva? alkohol, ktorému zveroval starostlivos? o psa poeas celého obdobia, eo pes prebýval v predmetnom areáli a relaxáciu vo wellness centre uprednostnil pred bezpeenos?ou hostí, ktorých sa neunúval ani osobne pri príchode na skutoenosti týkajúce sa psa v karanténe upozorni? a dohliadnu?, aby pes vo3ne po pozemku nepobehoval a aj v prípade jeho zavretia v koterci, aby sa uistil, že hostia náležite vzali na vedomie, že sa nemajú ku kotercu so psom približova?. Z vykonaného dokazovania jednoznaene bez dôvodných pochybností nevyplynulo, že by majite3 psa obžalovaného náležite informoval o predošlých útokoch psa na iné osoby, o tom, že pes je nebezpeený
a že je v karanténe a eo to znamená. Zverolekár nepotvrdil v tomto smere rozporuplnú výpovei majite3a psa, že by bol obžalovaný prítomný pri jeho zásahu pri predošlom útoku psa na die?a. V skutkovej vete obžaloby prokurátor kládol za vinu obžalovanému porušenie povinnosti pod3a ustanovenia § 4 odsek 1 zákona e. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ialej ako „Zákon o podmienkach držania psov“), pod3a ktorého vodi? psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovláda? v každej situácii, prieom je povinná predchádza? tomu, aby pes útoeil alebo iným spôsobom ohrozoval eloveka alebo zvieratá, a zabraoova? vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobi? a ialej súeasne obžalovanému prokurátor kládol za vinu porušenie povinnosti pod3a § 4 odsek 2 Zákona o podmienkach držania psov, pod3a ktorého vodi? nebezpeeného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí ma? nebezpeený pes nasadený náhubok. Súd nerozhoduje o trestnom stíhaní osôb, to je úloha orgánov einných v trestnom konaní. V zmysle § 278 odsek 1 Trestného poriadku súd môže rozhodova? len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Porušenie povinnosti pod3a § 4 odsek 2 Zákona o podmienkach držania psov nie je žiadnym spôsobom bližšie konkretizované v rámci samotného skutku, pretože absentuje zmienka o tom, že pes bol psom nebezpeeným v zmysle § 2 odsek 1 písmeno b/ Zákona o podmienkach držania psov, pod3a ktorého nebezpeeným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil eloveka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi v zmysle § 24 a § 25 Trestného zákona. Eiže skutoenos?, že malo ís? o nebezpeeného psa a že vo vz?ahu k nebezpeenému psovi obžalovaný porušil povinnos? pod3a § 4 odsek 2 Zákona o podmienkach držania psov sa žiadnym spôsobom nezrkadlí v samotnom vymedzení skutku. Súd samozrejme môže v istej miere skutok na podklade vykonaného dokazovania upravi? pri zachovaní jeho totožnosti, ale tu ide o zásadnú charakteristiku skutkového deja, ktorá absentovala už v prípravnom konaní. K tomu navyše z dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu z výpovede obžalovaného, svedka I. J. ako majite3a psa a svedka I. A. N. ako zverolekára nevyplynulo s potrebnou mierou istoty a bez dôvodných pochybností, že majite3 psa náležite obžalovaného poueil o predchádzajúcich útokoch psa, keiže nebolo dokázané, že obžalovaný bol pri skoršom útoku na die?a a zásahu veterinára, a teda že je psom nebezpeeným a musí by? v karanténe a eo karanténny režim v praxi vo vz?ahu k starostlivosti o psa znamená. Samotný majite3 psa o tom vypovedal rozporuplne a nie presvedeivo, prieom ako držite3 nebezpeeného psa zjavne umožnil kontakt so psom minimálne samotnému obžalovanému, chovný priestor psa žiadnym obozretným spôsobom nezabezpeeil a nebral do úvahy prístupnos? koterca, ani tú skutoenos?, že sa v okolí psa pohybujú ialšie osoby vrátane hostí jeho ubytovacieho zariadenia vrátane maloletých osôb. Súd dospel s dostatoenou mierou istoty k záveru, že skutok v zmysle obžaloby sa stal s výnimkou toho, že obžalovaný porušil povinnos? pod3a § 4 odsek 2 Zákona o podmienkach držania psov. Súd uznal vinu obžalovaného len za porušenie povinnosti uloženej § 4 odsek 1 Zákona o podmienkach držania psov. Súd vzh3adom na novelu Trestného zákona zákonom e. 40/2024 Z. z. úeinným od 06.08.2024 rozhodoval o vine, treste a nároku na náhradu škody pod3a Trestného zákona v znení úeinnom do 05.08.2024, pretože neskoršie znenie Trestného zákona v zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona nevyhodnotil ako priaznivejšie pre osobu obžalovaného v danom konkrétnom prípade, kedy horná hranica zákonnej trestnej sadzby je len jeden rok, teda zmena v ustanovení § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení úeinnom od 06.08.2024 je de facto irelevantná a pre absenciu po3aheujúcich a pri? ažujúcich okolností pod3a § 36, § 37 Trestného zákona je rovnako tak irelevantné zaobera? sa zmenou v ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona v znení úeinnom do 05.08.2024 a od 06.08.2024. Obžalovaný svojím konaním v zmysle skutkovej vety výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty preeinu ublíženia na zdraví pod3a § 158 Trestného zákona, ktorého objektom je záujem spoloenosti na ochrane 3udského zdravia a vo vz?ahu ku ktorému je obžalovaný spôsobilým špeciálnym subjektom ako osoba, ktorá nad psom vykonávala doh3ad s vedomím majite3a / držite3a psa v zmysle § 4 odsek 3 Zákona o podmienkach držania psov. K tomu ide o osobu s plnou trestnoprávnou zodpovednos?ou bez zistenia akýchko3vek okolností, ktoré by ju vylueovali v zmysle § 22 Trestného zákona (vek), rovnako a contrario k § 23 Trestného zákona (príeetnos?). Objektívna stránka preeinu bola naplnená omisívnym konaním obžalovaného, ktorý si nesplnil zákonom uloženú prevenenú povinnos? predchádza? tomu, aby pes útoeil alebo
iným spôsobom ohrozoval eloveka v dôsledku eoho došlo k ujme na zdraví maloletej poškodenej ako hmotného predmetu útoku. Subjektívna stránka preeinu bola naplnená formou vedomej nedbanlivosti pod3a § 16 písmeno a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone poruši? alebo hrozi? záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Medzi omisívnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom (porušením objektu) bola preukázaná príeinná súvislos?. Ak by psovi neumožnil vo3ný pohyb, resp. ak by jeho pohyb kontroloval, prípadne zabezpeeil vôdzkou, nad ktorou by udržiaval kontrolou alebo náhubkom, k porušeniu objektu by v rozsahu, v akom sa tak stalo, nedošlo. Ublíženie na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona ako znak objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty trestného einu ublíženia na zdraví pod3a § 158 Trestného zákona je stredným stupoom poruchy zdravia a teda ide o závažnejšiu formu zásahu do fyzickej integrity maloletej poškodenej, ktoré je v danom konkrétnom prípade dané kumulatívnym splnením troch zákonných podmienok, ktoré súd posudzoval komplexne vo vzájomnej súvislosti a súeasne individuálne vo vz?ahu k osobe maloletej poškodenej, a to že 1./ došlo k poškodeniu zdravia maloletej poškodenej pri objektívne danej negatívnej zmene jej zdravotného stavu, 2./ bola daná objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia a lieeenia, prieom nešlo len o subjektívny názor maloletej poškodenej, resp. jej zákonných zástupcov, ale došlo k nevyhnutným postupom lege artis v súlade s medicínskymi poznatkami a 3./ následkom poškodenia zdravia bolo s?aženie obvyklého spôsobu života maloletej poškodenej v trvaní 17 dní, teda nie iba na krátky eas, t.j. na eas dlhší ako 7 dní pri neprekroeení doby 42 dní, eo by už predstavovalo ?ažkú ujmu na zdraví spoeívajúcu v poruche zdravia trvajúcej dlhší eas v zmysle § 123 odsek 3 písmeno i/, odsek 4 Trestného zákona. Trest má pod3a § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpeei? ochranu spoloenosti pred páchate3om tým, že mu zabráni v páchaní ialšej trestnej einnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súeasne iných odradí od páchania trestných einov, trest zároveo vyjadruje morálne odsúdenie páchate3a spoloenos?ou. Pri ureovaní druhu a výmery trestu súd v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadal na spôsob spáchania einu (omisívne konanie obžalovaného, u ktorého nebola preukázaná vedomos? o tom, že pes bol nebezpeeným psom v zmysle § 2 odsek 1 písmeno b/ Zákona o podmienkach držania psov), zavinenie (vedomá nedbanlivos?), následok (porušenie záujmu na ochrane zdravia 3udí, ujma na zdraví u maloletého die?a?a), po3aheujúce okolnosti (žiadna priznaná), pri?ažujúce okolnosti (žiadna zistená) a na osobu obžalovaného (šes? zahladených odsúdení, priestupok ako cyklista), jeho pomery (nemajetný s nízkym príjmom, sklony požíva? alkohol) a možnosti nápravy (špecifickos? skutku – starostlivos? o psa, ktorého nebol držite3om). Súd obžalovanému nepriznal po3aheujúcu okolnos? pod3a § 36 písmeno j/ Trestného zákona za vedenie riadneho života pred skutkom, pretože bol šes?krát súdne trestaný a nezistil pri?ažujúcu okolnos? pod3a § 37 písmeno m/ Trestného zákona, pretože išlo o toho easu už zahladené odsúdenia staršieho dáta z rokov 1980 až 2002. Uvedené má súd za preukázané z odpisu registra trestov obžalovaného, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a z výpisu obžalovaného z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pri preeine ublíženia na zdraví pod3a § 158 Trestného zákona je možné uloži? trest odoatia slobody až na jeden rok. Súd konštatujúc absenciu pri?ažujúcich a po3aheujúcich okolností pod3a § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému, ktorého skutok mrzel, ale necítil sa by? vinným, trest odoatia slobody v polovici zákonnej trestnej sadzby vo výmere piatich mesiacov s podmieneeným odkladom pod3a § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona pri ureení skúšobnej doby pod3a § 50 odsek 1 Trestného zákona vo výmere pätnás? mesiacov. Uloženie alternatívnych trestov ako je trest povinnej práce, peoažný trest alebo trest domáceho väzenia, súd pri osobe obžalovaného vzh3adom na jeho slabé sociálne, majetkové a zárobkové pomery vyhodnotil ako neúeelné. Podmieneený trest odoatia slobody súd považuje za zákonný, spravodlivý a spôsobilý naplni? úeel trestnej sankcie, ktorou je generálna a individuálna prevencia, prevýchova páchate3a a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchate3a spoloenos?ou.
Súd pod3a § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal obe poškodené strany s riadne a veas uplatnenými nárokmi v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykona? ialšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predažilo by ho. Zákonní zástupcovia maloletej poškodenej si cestou splnomocnenca pri závereenom preštudovaní spisu uplatnili nárok vo výške bolestného pod3a znaleckého posudku eíslo 9/2022 I. K. P. v sume 2.720,00 eur a poškodená Všeobecná zdravotná pois?ovoa, a.s. nárok za náklady lekárskej starostlivosti pre poistenca – maloletú poškodenú vo výške 6.815,63 eur, ktoré zdokladovali rozpisom nákladov. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný porušil zákonnú prevenenú povinnos? osoby vykonávajúcej kontrolu nad psom. Držite3om psa nebol a nebolo preukázané, že mal náležitú vedomos? od I. J. pred skutkom o právnom statuse psa ako nebezpeeného psa, o obmedzeniach spojených s karanténou vo vz?ahu k držbe, chovu a vodení takéhoto psa mimo chovného priestoru. Preto z poh3adu súdu pre úeely adhézneho konania, ktoré je len konaním pridruženým k trestnému konaniu a spoeíva v posudzovaní civilnoprávneho nároku, nebolo možné v súvislosti s rozhodnutím o vine a treste obžalovaného rozhodnú? o zaviazaní obžalovaného k náhrade uplatoovaných nárokov na náhradu škody v celom rozsahu tak, ako to navrhoval prokurátor, tu s poukazom na ustanovenia § 438 odsek 1, odsek 2 Obeianskeho zákonníka, pod3a ktorých (1) ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ou spoloene a nerozdielne a (2) v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnú?, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ou pod3a svojej úeasti na spôsobení škody. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.