Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/82/2023 8723010690 28. 06. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8723010690.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. júna 2024 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C., E. F., G. C., uznáva
sa
za vinného, že
dňa 18.3.2023 v čase okolo 00:00 hod. v Poprade, na H. I. J. E. XXXX/XX v priestoroch podniku D. K. L. konkrétne na pánskych toaletách, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného M. L., a to tým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel dlaňou zovretou v päsť do oblasti tváre, ako aj do oblasti krku, chrbta a hrudníka, čím poškodenému spôsobil zlomeninu IV. rebra vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu, pomliaždeniny oka a čela vľavo, ktoré zranenia si u poškodeného M. L., trvale bytom C. - A., N. O. E. XX, vyžiadali dobu liečenia s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní 3 týždňov, teda - inému úmyselne ublížil na zdraví, - dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím
spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za
to
mu
súd
ukladá:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej F. P. C., Q., so sídlom C. K. X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 237,68 Eur (dvestotridsaťsedem eur šesťdesiatosem centov). Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej I. C., so sídlom N. XX. Q. X Q. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 60,20 Eur (šesťdesiat eur dvadsať centov). odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedka poškodeného M. L., svedkov A. D., C. D., D. R., znalca A. A. S., prečítaním znaleckého posudku č. 26/2023 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia A. A. S., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Ku skutku vypovedal, že sa cíti nevinný. Vybral sa do mesta s kamarátom. Dátum si nepamätá. Išli do podniku D. K. L.. Konala sa tam nejaká akcia. Bolo tam viacej ľudí. Sadli si ku stolu. V podniku sedel chrbtom ku vchodu, čelom k baru, od toalety sedel 3, 4 metre. Objednali si drink. V ten večer nepožíval alkoholické nápoje. Rozprávali sa. Možno po 10 alebo 15 minútach zbadal osobu poškodeného, ktorého predtým poznal, lebo mali viackrát konflikt, ktorý bol iniciovaný z jeho strany, pretože mu dával za vinu rozchod s jeho vtedajšou priateľkou. Viackrát na neho verbálne zaútočil. Asi 2 alebo 3-krát prešiel okolo stola, pri ktorom sedeli. Nezastavil sa ani nič nepovedal. Ako išiel 4. krát okolo, tak ho vyzval, že má odísť, lebo uvidí. Použil trošku drsnejšie výrazy. Nebolo to prvýkrát, kedy sa toto stalo. Keď odišiel od stola, tak povedal kamarátovi, že radšej odídu, lebo nechce mať problémy. Chcel sa vyhnúť nejakému konfliktu s ním. Bolo vidno, že má vypité. Kamarát súhlasil. Povedal, že ide zaplatiť. On sa vybral na WC. Nevedel, že poškodený L. sa nachádza na toalete v tom čase, keď na toaletu išiel, keby to vedel, tak tam nejde. Ako vchádzal do záchodu, tak vychádzal oproti nemu muž, ktorého dovtedy nepoznal. Nevedel ani, že sa poznajú oni, že sú kamaráti alebo niečo. Z jeho strany nedošlo k nejakej výzve voči svedkovi D., aby opustil toaletu. Pre neho to bol cudzí človek, ktorý zo záchodu odchádzal a nemá prečo rozprávať niekomu, aby išiel preč zo záchodu, keď ide preč. Videl ho prvýkrát a odvtedy ho nevidel. Ako stál na záchode, tak sa otočil muž. Vtedy zistil, že to je osoba poškodeného, ktorý ho znovu verbálne napadol, že či nerozumel, že má odísť, a že či to sa robí, že pchá nos niekomu do kapusty alebo niečo v tom zmysle. Povedal mu, nech už s tým prestane. Naťahovalo sa to minimálne pol roka. Poškodený sa mu vyhrážal SMS-kami. Poškodil mu auto. Za to podal na neho trestné oznámenie. Poškodený na neho zaútočil. Udrel ho päsťou do tváre. Jeho pôvodná reakcia bola, že si kryl tvár a snažil sa ho zatlačiť o stenu. Čo nepomohlo, lebo nejak sa oslobodil a stále útočil. To sa zopakovalo asi 2 alebo 3-krát. On sa ho snažil odtlačiť od neho tým, že mu tlačil bradu od neho. Natlačil ho na stenu. Poškodený ho stále udieral do tváre, do oblasti brucha. Na čo už potom začal udierať aj on. Za ním bola stena, pisoár. Snažil sa ho držať pri stene. Stále sa nejak vykĺzol. Stále ho udieral. Nevedel, ako z tej situácie má vyjsť. Keď to bolo neúčinné, udieral ho tak isto ako udieral poškodený jeho. Nepamätá si, kam ho udieral. Nerátal koľkokrát ho udrel, ale ani po jednom údere jeho útok neodvrátil. Je možné, že útoky smerovali aj na jeho tvár, na oblasť hlavy. Snažil sa len ubrániť. Poškodený mal vypité, bol agresívny, útočil. Nevedel, ako inak sa má vyhnúť. Nevedel ani zavolať pomoc, ani odísť. Proste celý čas na neho poškodený útočil. Celé to trvalo pár minút. Udialo sa to strašne rýchlo. Lietali im ruky, nebolo to tak, že ho cielene udieral do tváre. Myslí si, že sa bránil údermi päsťou. Ani na sekundu nebolo, že by poškodený prejavil nejakú bolesť alebo niečo, že by prestal. Bol to konštantný útok z jeho strany. Keď ho poškodený neudieral, tak kopal. Potom sa otvorili dvere do záchodu. Vtedy vošiel jemu neznámy muž, ktorý sa postavil medzi nich. Dovtedy sa držali len za tričká. Vtedy on okamžite cúvol vonku zo záchodu. Na zemi si všimol svoju retiazku, tak si ju išiel zdvihnúť, vtedy ho kopol poškodený do tváre. Na čo reagoval svedok tak, že ho pritlačil o stenu a povedal, nech sa ukľudní. To znamená, že on sa neubránil jeho útoku dovtedy, kým odtiaľ neodišiel. Išiel ku stolu, kde si servítkou utieral tvár, lebo mal rozťatú peru a išla mu krv z nosa. Poškodeného už nevidel, či vychádza vonku alebo stojí pri záchode. Potom si zobral bundu a odišiel. Váži 97 kg. Nevie, koľko váži poškodený, môže byť, že 70 kg. Nevie, či poškodený robí nejaké bojové umenie. Po nahliadnutí na fotografie znázorňujúce osobu poškodeného uviedol, že na fotografii vidno ako má poškodený vertikálne škrabance. Útok na hlavu mohol vzniknúť nejakým tlačením, tým, že sa bránil. Tak isto vyzeral aj on. Nemá fotky. Dlhodobo sa lieči na zvýšený hemoglobín. Tým pádom berie tabletky na riedenie krvi. Jeho
doktorka mu neodporúča ani kolektívne športy alebo niečo, kde hrozí nejaké zranenie, takže on by sa dobrovoľne do konfliktov nepúšťal, pretože má problém zastaviť krvácanie. Išiel by sám proti sebe. Mal rozťatú peru, rozbitý nos. Mal monokle a poškrabaný celý krk. Lekársku pomoc nevyhľadal, pretože nemal pocit, že to potrebuje. Krvácanie zastavil. Má svedka, ktorý videl, že mal monokle, videl, že mal roztrhnutú peru, keď ho poškodený kopol do tváre. Vznik zranení u poškodeného si vysvetľuje tak, že tie priestory WC sú malé, maximálne možno nejakých 2 x 3 metre. Je tam vybavenie, sú tam pisoáre, je tam radiátor. Možno tým, že ho nejak zatlačil. Keď počul zlomenie rebra, tak nechápal, z kade to vzniklo. Jedine, že ho nejak natlačil o pisoár alebo o umývadlo alebo niečo. Proste to, že by ho udieral do tej oblasti, o tom vôbec nevie. A to, že mal podvrtnutú krčnú chrbticu, vie, že ho tlačil proste za pravý bok od seba. K zraneniam na hlave, škrabancom, monoklom na hlave, odreninám, k povrchovým zraneniam sa nevie vyjadriť, tlačil ho od seba. Zranil sa, lebo to odtláčanie sa zopakovalo minimálne ešte 4 alebo 5-krát. Nezaujímal sa o zdravotný stav poškodeného, či mu neublížil alebo v akom je zdravotnom stave, nemal prečo, keď ho ešte stihol kopať do tváre, tak nevykazoval, že by nejak nechodil alebo niečo. Prišiel mu úplne v pohode. Ešte predtým ho niekoľkokrát L. konfrontoval. Začalo to tým, že mu poškodený posielal výhražné SMS-ky štýlu, že ho proste zabije, že ho podreže. Na čo on nereagoval. Proste bral to tak, že nesie ťažko rozchod a on mu nechcel zle. Keď sa stretli niekde v bare, stále ho poškodený verbálne urážal. Neskôr hodil po ňom pohár. Z jeho strany bola stále agresia. Odvíjalo sa to od toho, že koľko mal vypité, lebo stali sa aj prípady, kedy len prešli okolo seba a vôbec nereagoval. Neskôr sa poškodený snažil prenasledovať aj bývalú priateľku, takže podľa neho mal problém s tým, aby sa ovládal, keď mal vypité. Udalosť nenahlásil na polícii, nepodal trestné oznámenie v tej veci, že bol napadnutý, pretože to bral tak, že sa pobili ako chlapi. Jemu nevzniklo nejaké zranenie, z ktorého by mal nejakú škodu alebo nejaké trvalé následky. Aj po tom útoku sa mu stále vyhrážal, aj mu poškrabal auto. Podal na neho trestné oznámenie, lebo už nevedel, ako to má riešiť. Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného A. B. z prípravného konania zo dňa 26.06.2023 a to v časti, kedy uviedol, že sa tam naťahovali, on ho vedome neudieral na tvár. Obžalovaný k rozporom vo výpovediach uviedol, že vedome mu nechcel spôsobiť žiadne zranenie. Chcel sa len brániť. Nevie, či ho udrel do tváre alebo nie. Celé sa to zohralo strašne rýchlo. Držanie bolo neúčinné. Snažil sa ho odtlačiť. Možno ho udrel, možno nie. Vedome mu naozaj nechcel ublížiť. Nemal prečo. Jemu išlo len o to, dostať sa odtiaľ preč. Vedel, že z toho konfliktu nemôže vyjsť normálne, pretože poškodený sa mu snažil nejak uškodiť pol roka. Vyhrážal sa mu. Vždy, keď sa stretli, na neho útočil, či už verbálne alebo hádzal po ňom poháre. Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok poškodený M. L. zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že do baru prišiel z práce, prišiel za priateľmi. Bolo tam asi 15 ľudí. Išiel s kamarátom na toaletu. Medzitým prišiel pán B. a vravel kolegovi, nech opustí záchod, že ešte na niečo čaká. Ako odišiel pán D., tak tam ostali sami dvaja, a vtedy bol napadnutý. Vie, že na záchode ho napadol pán B.. On chcel ísť preč, ale B. sa postavil pred neho. Dal mu päsť a potom ho udieral po celom tele. Útoky boli päsťou do tváre. Bolo to rýchle. Začal sa brániť, kryl sa ranám a pokračovalo to. Útok smeroval na hlavu, krk, trup, hruď. Údery boli opakované. Päsťou do hlavy a trupu. Mal dosť poranenú hlavu, mal slabší otras mozgu. Mal poranenia na tvári. Najťažším zranením bolo asi zlomené rebro a tiež hlava. Pred útokom nemal nejaký verbálny konflikt s obžalovaným. Nevedel, že sa obžalovaný v tom čase nachádza v podniku, až keď išiel na toaletu. Pán D. – majiteľ baru ich rozdelil od bitky. D. sa verbálne vyjadroval, nech sa to skončí, čo sa tam dialo. Na to obžalovaný prestal a odstúpil, išiel von. On išiel von z baru. Prišiel za ním pán D.. Vysvetlil mu, že bol napadnutý. Potom išiel domov. Zlatú retiazku, ktorá mala patriť obžalovanému na mieste činu nezaregistroval. On mal tiež roztrhnutú retiazku. Musel mať domáci oddych. Nič iné robiť nemohol. Asi mesiac a pol bol na PN. Mohol jesť všetko, len bol obmedzený na pohybe. Nemohol vykonávať každú činnosť ako predtým, napr. nemohol behať, zohýbať sa. Musel mať kľudový režim. Minimálne vyše mesiaca mal bolesti. Nevie o tom, že by obžalovaný utrpel nejaké poranenia. Tomuto konfliktu v bare nič nepredchádzalo. Iba to, že jeho expriateľka, si počas ich vzťahu začala vzťah s pánom B.. K motívu obžalovaného uviedol, že obžalovaný si chcel asi niečo dokázať. Raz sa stretli, keď ho prichytil s jeho expriateľkou pri aute. Povedal mu, aby nešiel do vzťahu, aby nerýpal do fungujúceho vzťahu, lebo to sa nerobí, aby neliezol inému do kapusty. Nevie o tom, aby v rámci predmetného rozchodu boli voči nemu vedené nejaké trestné alebo priestupkové konania. Predmetný skutok nahlásil po 3 dňoch, lebo si myslel, že nemá polámané rebro, ale vzhľadom na to, že bolesti boli dosť veľké, musel navštíviť nemocnicu. Lekár povedal, že urobil dobre, že prišiel. Sú tam rôzne časti tela, ktoré môžu byť poškodené. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedka poškodeného M. L. z prípravného konania zo dňa 26.06.2023, kedy svedok poškodený uviedol, že na
bar si išiel objednať drink s kamarátom D., pričom si nepamätá, či drink odniesol na stôl ku kamarátom, kde sedel alebo išiel od priestorov baru s kamarátom D. na záchod. Keď išiel na záchod, čo mohlo byť okolo polnoci, prechádzal okolo stola, kde sedel A. B., pristavil sa pri ňom a povedal mu, že nie je vhodné, že sú obaja v jednom bare súčasne, že to nerobí dobrú atmosféru. A. B. reagoval iba pohľadom, možno sa ho niečo spýtal, ale nie je si celkom istý. Svedok poškodený k rozporom uviedol, že si to už presne nepamätá a zotrval na výpovedi z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok D. R. zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že išli na drink do D. K. L. v Poprade. Keď vošli do podniku, napravo si všimol partiu L., o ktorom vedel, že vedie nejaký konflikt voči A.. S poškodeným L. sa poznal z videnia. Sadli si v podstate na opačnú stranu podniku, do opačného rohu, ku baru, k 2-miestnému stolu. Objednali si pitie. Myslí, že A. si dal redbull a on si dal nejakú vodku s džúsom. Pri ich stole sa zastavil L. s tým, že sa priklonil k A. a povedal mu niečo v zmysle, že mu odporúča, aby odišli z podniku, lebo že budú mať problém. Na čo A. povedal, že asi bude lepšie, keď pôjdu preč. A. sa postavil, išiel na toaletu. A. nemohol vidieť, že svedok poškodený išiel na toaletu, keďže sedel chrbtom. Po chvíli si všimol, ako jeden z kamarátov L. vchádzal na toalety, ale dvere sa mu vrátili, ako keď niekto pred dverami stojí. Potom vošiel do vnútra, na čo sa on postavil, išiel tiež k dverám toalety. Ostal stáť vonku. A. vychádzal von. Na zemi si všimol roztrhanú retiazku s príveskom, tak sa otočil a začal ju zo zeme zbierať. Vtedy L. na neho zaútočil, kopol ho do hlavy. Útok zastavil ten jeho kamarát, on tam robí asi prevádzkara podniku a v ten večer sa zabával s L. pri stole spolu s ďalšími 6 chalanmi alebo chlapmi. A. len zakrútil hlavou, zobral si retiazku a išli k stolu. Začali sa baviť tom, čo sa vlastne stalo. A. mu povedal, že vošiel na toalety a bol tam L., že ho začal konfrontovať najprv slovne, a potom na neho zaútočil, tak že sa pobili. Mal nejaké asi tri tržné otvorené rany, krvavé na tvári. Celý bol červený a zadýchaný. A. mu povedal, že začal L.. Asi po jednom alebo dvoch dňoch videl A.. Mal zranenia na tvári, o čom nevypovedal na polícii, pretože to v ten večer nebolo tak viditeľné. Bol červený. Modrina na oku sa mu spravila neskôr. Mal rozťaté časti na tvári. Také tržné malé rany, možno vo veľkosti centimetra. Rany mal v oblastí líc a nevie, či jednu na čele. Vie, že L. tvrdí, že zaútočil na neho A., že on bol útočníkom. V tom čase, keď sa pokúšal ten L. kamarát - ten prevádzkar vojsť do dverí, tak za tými dverami stál A.. A toaleta pokračuje od tých dverí smerom dozadu, čiže A. keby bol iniciátorom, resp. útočníkom, tak by zatláčal L. niekde dozadu v tom útoku, kdežto bolo to presne naopak - že tú iniciatívu útoku vytváral L. a zatláčal A. v podstate ku dverám naspäť. Fyzický útok smeroval od L. voči A.. Po útoku u L. nevidel nejaké zranenia, nejaké povrchové zranenia, ale netvrdí, že na neho nejako zazeral. Viac-menej vyšiel vonku ešte ako páv. K motívu poškodeného napadnúť fyzicky obžalovaného uviedol, že A. sa začal stretávať s L. bývalou priateľkou. Inicioval niekoľkokrát voči A. konfrontácie niekde v podniku alebo mu poškodzoval auto, písal mu nejaké výhražné SMS-ky. Osobne nebol svedkom nejakého vyhrážania sa. O tom, čo písal, mu hovoril A.. On bol svedkom jednej situácie, kedy on, A. a ďalší dvaja kamaráti odchádzali z nočného podniku a L. sa postavil A. do cesty a konfrontoval ho s niečím ohľadom A.. Nepočul priebeh rozhovoru, ale stáli asi 10 až 15 minút pri vchode a čakali na A.. A. bol opretý o múr a L. tam do neho neustále niečo hučal, ale obsah rozhovoru nepočul. Nemal problém prísť konfrontovať sa, keď tam boli štyria chlapi. Pred incidentom, ktorý sa mal udiať na toalete medzi obžalovaným a poškodeným, neevidoval nejaké viditeľné zranenia ani u jedného z nich. Počul o L., že deň predtým alebo v krátkej minulosti mal konflikt, že sa pobil s niekým, nevie už, či to bol K. L., že sa pobil s niekým, a že vyrobil nejaký problém. Ale nevie presne, koľko dní predtým to bolo. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedka D. R. z prípravného konania zo dňa 17.07.2023, kedy svedok uviedol, že pán B. mal po incidente vizuálne na krku aj po tvári škrabance alebo odreniny, robil si z neho srandu, či ho dodriapal tiger. Svedok k rozporom uviedol, že chce zranenia ozrejmiť, čo videl 2 dni po útoku ako A. vyzeral. V prípravnom konaní sa zle vyjadril. Prirovnal to k tigrovi. Tiger, keď poškriabe, tak urobí s tým veľkým pazúrom jednoduchú ranu, takže preto použil to prirovnanie tigra. Nie je to škrabanec ako napríklad od nechtu. Na krku mal škrabance a odreniny minimálne od tej retiazky. Mal dosť takú hrubú retiazku, tak mal zarezané v krku, v podstate riadnu ryhu. Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok A. D., majiteľ baru, zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že obžalovaného aj svedka poškodeného pozná z baru. S poškodeným nie sú nejakí blízki kamaráti. Majú spoločných kamarátov. Stretli sa na oslavách. Občas sa stretnú v bare. V ten večer sedel v zadnej časti baru. Poškodený prišiel do baru, pozdravil sa. On ho zaregistroval možno 5 minút predtým, ako sa to celé stalo. Išiel na WC, kde boli zatvorené dvere. Keď sa tam dostal, obidvaja boli v sebe. Keď vošiel, obžalovaný držal poškodeného na dverách. Nevie, či ho držal pod krkom, bola to chvíľková udalosť. V tom momente tam neboli údery päsťou alebo dlaňou. Boli tam nejaké nadávky od
jedného aj druhého. To celé rozdelenie trvalo tak 10 sekúnd. Je to malé WC. Keď ich rozdelil, obžalovaný odišiel z WC. Neprišlo mu to tak, že by sa ešte do toho zapájali, že by chceli pokračovať. Poškodený mal opuch na tvári, preto pýtal barmana ľad, nech si to schladí. Na obžalovanom vôbec nič nevidel, žiadne poranenie. Poškodeného sa pýtal, čo sa stalo, ale nič sa nedozvedel. Korigoval poškodeného, že by nebolo vhodné, aby boli v tom priestore spolu, preto poškodený po tej potýčke odišiel preč. Po polhodinke odišiel aj obžalovaný. Nebol očitým svedkom nejakého fyzického útoku. Nevie o nejakej spadnutej zlatej retiazke na mieste činu. On išiel asi o 10 minút na WC, zobral utierku, lebo tam bola krv na stene. Bol prasknutý sadrokartón. Pozeral, ale na zemi nič nevidel. Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok C. D. zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že boli v D. K. L., kde prišiel za nimi kamarát M. L.. Dali si jeden drink s tým, že im došla kola. M. išiel pre kolu k baru. On išiel na WC, kde neskôr prišiel aj M. L.. On keď skončil, do toho vošiel obžalovaný. Povedal mu, že nech sa páči, že môže využiť záchod. Obžalovaný ostal stáť (poznámka: svedok stojí so spojenými dlaňami a rozkročenými nohami) vo dverách a vraví, že nie, že čaká. Stál tam ako vyhadzovač vo dverách. Pôsobil nepríjemne. On sa pozrel na M. L., či je to v poriadku. M. povedal, že áno. On odišiel. Nebol svedkom akéhokoľvek fyzického kontaktu ani verbálneho kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným. Netušil, o čo ide, tak si odišiel sadnúť naspäť ku stolu. Sadol si ku stolu a tým, že partia od nich chodila vonku fajčiť, spomenuli mu, že M. tesne po jeho odchode vybehol z baru, kde mu A. D. doniesol ľad. Písal M., lebo nevedel, či je v poriadku. Odpísal mu, že ho surovo napadol, že je doma. Na druhý deň mu zavolal. Išiel k nemu na kávu. Povedal mu, čo sa stalo, a že má bolesti rebra, že ho bolí celé telo, že v podstate sa pobili na záchode. Tam, že ho napadol. Povedal mu, že je to osoba, ktorá sa stretáva s jeho bývalou priateľkou. Bili sa pomedzi tie pisoáre, bili, bránili. M. povedal, že pôjde asi k doktorovi, že ho to dosť bolí. Na druhý deň, počas osobného stretnutia, na poškodenom videl zranenia, mal škrabance a sťažoval sa na rebrá, mal veľký monokel a mal opuchnuté oko. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedka C. D. z prípravného konania zo dňa 26.06.2023, kedy svedok uviedol, že počas toho ako sa nachádzali všetci traja na toalete, došlo medzi B. a L. k vzájomnej interakcii asi v čase, keď si umýval ruky. M. oslovil B. menom, niečo v štýle čo „A.“. A. B. na to nereagoval. Svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec A. A. S. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 26/2023 a uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z výpovede svedka poškodeného, svedka D. a z lekárskych správ. Myslí si, že aj keby mal výpoveď obvineného, závery by boli rovnaké, aké uviedol v znaleckom posudku. Pre neho sú dôležité lekárske správy a nálezy. Znalecký posudok vytvára z lekárskych správ a materiálov z medicínskeho hľadiska, výpovede sú len doplňujúce. Poškodeného vyšetroval 06.04., asi 3 týždne po incidente. Ak by si poškodený spôsobil zranenia sám, ako keby niekde spadol, tak by došlo k poraneniu vonkajšej časti tela, a to by vznikli odreniny. V tomto prípade neboli žiadne odreniny. Obranný mechanizmus je keď spadnete, zakopnete a nedáte si ruky pred seba, môžete mať poranenú hruď, môžete si zlomiť zápästie. Obranné mechanizmy neboli žiadne. Mal by poranenie rúk. Ak by spadol na tvár, boli by lokalizované nejaké z poranení. Najčastejšie, keď človek spadne, tak si poraní nos, bradu, jarmový oblúk. Tak to sú prvé znaky – odreniny, pomliaždenia tejto časti. Nebolo tu poranenie nosa, ale bolo pomliaždenie tváre, spánkových oblastí, čela, atď. Nebol tam 1 úder do hlavy, tých úderov bolo viac. Bolo tam obojstranne pomliaždenie v oblasti čela, obojstranne v oblasti spánkovej oblasti a v oblasti tváre a okolo ľavého oka. Čiže na 5-tich miestach mal poškodený poranenú hlavu, čiže tých úderov bolo viacej. Možno tých úderov bolo aj 20.To nevie. Údery do hlavy tam boli jednoznačne. Je možné aj to, že dostal do pravej strany a do ľavej strany sa udrel do steny v toaletnom priestore, ktorý je malý. Poškodený si hlavu o stenu nebil. Musel tam byť nejaký impulz. Vzhľadom na rozdielnu konštitúciu, tak pán, keď sa na neho zvalil a držal mu ruky jednou rukou a druhou rukou ho udieral, tak nemusel mať poranenie rúk. Zrejme sa na toalete naťahovali. Je veľmi vzácne, že pri tomto zranení, išlo o zlomeninu jedného rebra. Keby sa niekto natlačil napr. o batériu, predpokladá, že by sa zlomili minimálne 2 rebrá. Väčšinou je to tak, že zlomenina rebra má svoje špecifikum, a aj keď je nájdené zlomené jedno rebro, predpokladá sa, že sú zlomené minimálne 2 až 3. Zlomenina rebra bola jednoznačne potvrdená na RTG. Išlo o pôsobenie vonkajšej sily na jeden bod, práve na to konkrétne rebro, ktoré sa zlomilo. Ak by ho len tlačil, tak to by musel tlačiť ako parný valec, aby sa mu zlomilo rebro. Čiže skôr išlo o úder rýchlej intenzity na krátku plochu, rebro sa prelomilo, pretlačilo do vnútra a síce sú rebrá elastické, ale svojím návratom sa už nevrátilo ako normálne, ale ako prasknuté, zlomené rebro. Ak by ho tlačil k batérii, všeobecne predtým je ešte umývadlo, čiže by mal ešte pomliaždenie brucha. Sú tam kohútiky, čiže tam by boli odtlačky na tele. Preto vychádza z toho, že tam bol ten úder alebo
nejaká sila, ktorá pôsobila práve cielene, presne na tú lokalizáciu, kde došlo k zlomeniu rebra. Čo sa týka obmedzenia obvyklého spôsobu života, bežné činnosti bol spôsobilý vykonávať. Jeho liečba bola len ambulantná. Svoju prácu ako povolanie, zamestnanie, nemohol vykonávať, lebo mal bolesti, hlavne mal opuch hlavy, čo je dokázané na CT, mal bolesti hrudníka, bral aj lieky proti bolesti. Aj pri poslednej kontrole dňa 06.04. na traumatologickej ambulancii mu bolo ešte odporúčané podľa potreby brať lieky. Asi 3, 4 týždne bol mimo pracovného procesu. Z jeho hľadiska je doba liečenia práve 3, 4 týždne. Ako to uzavrel praktický lekár on nevie posúdiť. Mohol chodiť, chodil na kontroly. Bol limitovaný v pohybe, pretože pohyb bol bolestivý, najviac limituje a obmedzuje práve bolesť hrudníka pri tých pohyboch ako sú bežné, vstávaní z postele, líhaní, obliekaní. Prvé dni mal bolesti hlavy. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 26/2023 vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia A. A. S., z ktorého záverov o. i. vyplýva, že poškodený M. L. utrpel dňa 18.03.2023 v čase okolo 00.00 hod. v Poprade, v podniku D. K. L. poranenia, a to: - otras mozgu ľahkého stupňa – z medicínskeho hľadiska ide o ľahké poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere 5-6 dní, - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa - z medicínskeho hľadiska ide o ľahké poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere 5-6 dní, - pomliaždenie hlavy v oblasti čela obojstranne, spánkovej oblasti obojstranne, tváre a okolo ľavého oka - z medicínskeho hľadiska ide o ľahké poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere 5-6 dní, - zlomeninu IV. rebra vľavo - z medicínskeho hľadiska ide o ľahké poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere 3-4 týždne. Zdravotná dokumentácia svedka poškodeného obsahovala lekársku správu z traumatologickej ambulancie centrálneho príjmu H. C., Q. zo dňa 19.03.2023 o 20.20 hod. A. A. L., lekárske potvrdenie z traumatologickej ambulancie centrálneho príjmu H. C., Q. zo dňa 19.03.2023 o 20.20 hod. A. A. L., lekársku správu z traumatologickej ambulancie v Poprade zo dňa 28.03.2023 o 12.24 hod. A. P. O., lekársku správu z traumatologickej ambulancie v Poprade zo dňa 06.04.2023 o 09.05 hod. A. P. O. a práceneschopnosť vypísanú od 18.03.2023. V lekárskej správe dňa 19.03.2024 chirurg uviedol, že pacient v bare dostal bitku na záchode, opakované údery do hrudníka. Pri objektívnom vyšetrení zistený hematóm vľavo/krvná podliatina okolo ľavého oka/, odreniny na čele vľavo, palpačná bolestivosť na hrudníku vľavo. Realizované CT vyšetrenie hlavy. Röntgenové vyšetrenie hrudníka, pľúc preukázalo zlomeninu IV. rebra vľavo s posunom. Diagnostický záver bol otras mozgu, zlomenina IV. rebra, povrchové poranenie hlavy, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Odporúčaná bola medikamentózna liečba, kľudový režim, molitanový golier krčnej chrbtice. Zo správ zo dňa 28.03.2023 a 06.04.2023 vyplýva, že bolo odporúčané pokračovať v liečbe bolestí, dychová rehabilitácia. Pracovná neschopnosť bola vypísaná od 18.03.2023 a trvala aj v čase vypracovania znaleckého posudku (vyšetrenie poškodeného znalcom bolo realizované dňa 06.04.2023). Mechanizmus vzniku poranení zodpovedá incidentu, ktorý je popísaný vo výpovedi poškodeného, vo výpovedi svedka a lekárskych správach. Uvedené poranenia vznikli tak, ako to uvádzal poškodený vo svojej výpovedi. Poškodený sa bránil pred útokom útočníka, jeho údery boli najviac lokalizované na hlavu, tvár vľavo a ľavú stranu hrudníka. K otrasu mozgu došlo údermi päsťou útočníka do hlavy poškodeného. K podvrtnutiu krčnej chrbtice ľahkého stupňa došlo neprimeraným a nadmerným pohybom hlavy a krku (nadmerný predklon a následne záklon). K pomliaždeniu hlavy v oblasti čela obojstranne, spánkovej oblasti obojstranne, tváre a okolo ľavého oka došlo údermi päsťou útočníka do hlavy poškodeného. K zlomenine IV. rebra vľavo došlo údermi päsťou útočníka do ľavej strany hrudníka poškodeného. Poškodený svojou telesnou konštitúciou bol v nepomere s útočníkom, ktorý je vyšší a ma väčšiu telesnú hmotnosť. Taktiež priestor, v ktorom sa incident udial je veľmi malý. Poranenia v oblasti hlavy neboli spôsobené kovovým predmetom (napr. boxerom), tieto poranenia boli spôsobené údermi zovretou rukou – päsťou. Intenzita útoku bola stredne veľká pri vzniku poranení poškodeného. Útočiaci mal predpokladať, že spôsobí takéto zranenia poškodenému. Uvedeným mechanizmom boli zasiahnuté orgány dôležité pre život. Údery rukou boli lokalizované na hlavu a tvár vľavo, hrudník vľavo. Možno predpokladať, že útočník je pravák, kedy má dominantnú pravú ruku. Stál voči poškodenému čelne. Poškodený bol liečený ambulantne. Poškodený nebol obmedzený na obvyklom spôsobe života počas liečenia. Všetky bežné telesné, osobné, spoločenské, stravovacie a hygienické úkony vykonával samostatne. Po dobu 5-7 dní mal intenzívne bolesti hlavy a ľavej strany hrudníka. Pravidelne bral lieky s proti bolestivým účinkom po dobu 5 dní, potom len podľa potreby pri bolesti. Po dobu 5-7 dní mal molitanový golier na oblasť krčnej chrbtice.
Splnomocnená zástupkyňa svedka poškodeného I. C. v prípravnom konaní uviedla, že poškodený M. L. utrpel v dôsledku konania zo dňa 18.03.2023 zranenia, na základe ktorých bol uznaný práceneschopným od 18.03.2023 do 30.04.2023, kedy za obdobie od 28.03.2023 do 30.04.2023 boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 60,20 Eur, ktoré si uplatňuje v trestnom konaní, ku ktorému sa pripája. Splnomocnená zástupkyňa svedka poškodeného F. P. C., Q. v prípravnom konaní uviedla, že poškodený M. L. je ich poistencom, dňa 18.03.2023 došlo k poškodeniu zdravia, bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť vo výške 237,68 Eur, ktoré si uplatňuje v trestnom konaní, ku ktorému sa pripája. Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom M. L. dňa 20.03.2023, vyplýva, že dňa 17.03.2023 v čase okolo 23.30 hod. prišiel v spoločnosti kamaráta C. D. do prevádzky D. K. L., ktorá sídli na ul. H. I. J. v C. v budove T.. Spoločne si sadli ku stolu, objednali si drinky, ktorý nedopil a išiel si k baru objednať Colu. Potom išiel na WC aj s kamarátom D.. Ako sa nachádzali v priestoroch WC, vošiel A. B., ktorý kamarátovi D. uviedol, aby opustil priestory WC a nechal ho tam samého s ním, pretože sa chcel porozprávať. Kamarát D. opustil priestory WC a k nemu pristúpil B., ktorý mu uviedol, či má nejaký problém, kde následne on mu povedal, že či sa robí, že sa druhým chlapom lezie do kapusty. Povedal mu to, lebo kontaktoval jeho priateľku a písal jej správy. Následne pristúpil ku nemu a fyzicky ho napadol, udrel ho zatvorenou dlaňou v päsť do oblasti tváre, potom nasledovali ďalšie údery smerujúce do hlavy, krku, chrbta a hrudníka. Všetky údery mu dával zatvorenou dlaňou v päsť. Počas toho ako ho A. B. napádal, on stál na nohách a snažil sa nespadnúť na zem, proti útokom sa nijako nebránil, pretože nemal žiadnu šancu sa brániť, keďže ho udieral veľmi agresívne a udeľoval mu veľmi silné rany. V priebehu toho ako ho A. B. napádal, do priestorov WC vošiel majiteľ prevádzky A. D., ktorý mu povedal, aby s tým prestal, odtiahol ho od neho, kde A. B. opustil priestory WC a išiel si sadnúť k stolu, kde sedel pri WC. On vyšiel vonku na vzduch, kde za ním prišiel majiteľ prevádzky, ktorý mu priniesol ľad. Potom išiel domov. A. B. je vysoký cca 178 cm, váži asi 100 kg možno viac, má väčšiu svalovú hmotu ako on, je od neho dosť ťažší, čiže proti nemu nemal žiadnu šancu. Nevie, prečo ho fyzicky napadol. Osobne sa s B. nepoznajú, vie o ňom, lebo v minulosti kontaktoval jeho priateľku. Predtým sa spolu nerozprávali. Svedkom fyzického napadnutia bol iba majiteľ prevádzky A. D.. Dňa 19.03.2023 vo večerných hodinách išiel na lekárske ošetrenie do H. C., Q. na urgentný príjem. Utrpel ťažký úraz s dobou liečenia 6 týždňov, a to zlomeninu IV. rebra vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu a pomliaždenie oka a čela vľavo. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 19.03.2023 vystaveného A. C. U., chirurgom H. C., Q., vyplýva, že M. L. bol ošetrený dňa 19.03.2023 o 21.46 hod. K zraneniam došlo dňa 17.03.2023 o 24.00 hod. v D. K. L. v T. v Poprade, bol napadnutý na záchode A. B., dostal viaceré údery do hlavy a hrudníka. Lekár stanovil diagnózu – zlomenina IV. rebra vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu a pomliaždenie oka, čela vľavo. Ide o ťažký úraz, s dobou liečenia 6 týždňov, liečba ambulantne, práceneschopnosť od 20.03.2023. Fotodokumentácia 6 fotografií zachytáva osobu mužského pohlavia, pripomínajúcu osobu poškodeného, kde v danom prípade je zobrazená oblasť hlavy, tvárovej časti a krku, v rámci ktorej sú zjavné viaceré začervenania ľavej časti tváre, opuch ľavého líca, priestor nosa a pod okom. Z potvrdenia I. C. o výške vyplatených dávok poškodenému M. L. vyplýva výška vyplatených dávok nemocenského vo výške 60,20 Eur od 28.03.2023 do 30.04.2023. Z uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť F. P. C., Q. vyplýva rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému M. L. v celkovej výške 237,68 Eur. Podľa správy o povesti obžalovaného, vypracovanej mestom C., obžalovaný A. B. je slobodný. V evidencii Mestskej polície nemá záznam. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidovaný jeden záznam. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/83/2016 zo dňa 12.06.2018, právoplatným dňa 27.02.2019, bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace. Dňom 08.10.2020 sa v skúšobnej dobe osvedčil a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo riešený, vo všetkých prípadoch sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej prevádzky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol návrh obhajcu na vykonanie dokazovania výsluchom A. M.. V osobe A. M. nejde o neznámeho svedka, výsluch svedkyne nebol navrhnutý bez meškania po doručení výzvy podľa § 240 Trestného poriadku a z vyjadrení obžalovaného a svedkov nevyplynulo, že by sa svedkyňa v kritickom čase nachádzala v priestoroch baru, a teda že by bola svedkyňou incidentu. Výsluch svedkyne by bol preto nad rámec dokazovania v trestnom konaní. Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný A. B.. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného M. L. a ním podaným trestným oznámením, výpoveďami svedkov C. D. a A. D., znalca A. A. S., znaleckým posudkom č. 26/2023, lekárskou správou na poškodeného, fotodokumentáciou zranení poškodeného, ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Deň, miesto a čas skutku v prejednávanej veci neboli sporné. Vo vzťahu k udalostiam daného večera, resp. noci, ktoré našli svoj odraz v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, súd z výpovede obžalovaného, výpovede svedka poškodeného M. L. a svedkov C. D., A. D. a D. R., mal preukázané, že obžalovaný a svedok poškodený sa v kritický večer dňa 18.03.2023 nachádzali v priestoroch podniku D. K. bar na H. I. J. XXXX/XX, C., kde si prišli posedieť každý so svojou skupinou kamarátov, resp. obžalovaný so svedkom D. R.. V priebehu večera sa pri stole obžalovaného pristavil svedok poškodený a adresoval obžalovanému slová v zmysle, že nie je vhodné, aby boli obaja v jednom bare, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede obžalovaného, svedka poškodeného z prípravného konania, na ktorej zotrval aj na hlavnom pojednávaní a svedka D. R.. Z vykonaného dokazovania zároveň jednoznačne vyplynulo, že v priestoroch pánskych toaliet podniku D. K. L. došlo neskôr k fyzickému incidentu za účasti obžalovaného a svedka poškodeného, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z ich výpovedí. V čom sa však výpovede obžalovaného a svedka poškodeného diametrálnym spôsobom odlišovali bol priebeh a následky tohto fyzického incidentu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie, vypovedal, že sa cíti byť nevinný. Potvrdil konflikt na toaletách podniku, keď potom, ako na toalety obžalovaný prišiel zbadal na uvedenom mieste svedka poškodeného. Poškodený ho verbálne napadol a následne na neho zaútočil tým, že ho udrel päsťou do tváre. On si kryl tvár a snažil sa poškodeného zatlačiť o stenu. To nepomohlo, lebo poškodený stále útočil. Natlačil poškodeného na stenu. Poškodený ho ale stále udieral, na čo ho potom začal udierať aj on. Iba sa bránil. Vedome mu nechcel spôsobiť žiadne zranenie. K zraneniam u poškodeného uviedol, že vznikli asi tým odtláčaním a zlomenina rebra asi natlačením na pisoár alebo umývadlo. Svedok poškodený ku skutku uviedol, že bol na toalete s kamarátom, kde prišiel obžalovaný a kamarátovi povedal, aby opustil priestory toalety, že na niečo čaká. Ako odišiel jeho kamarát D., tak tam ostali s obžalovaným sami a obžalovaný ho napadol. Dal mu päsťou do tváre a následne ho opakovane udieral päsťou po celom tele, hlave, krku, trupu a hrudi. Dostal sa do rohu, kde sa bránil, kryl voči ranám, ktoré dostával. Následne prišiel pán D., ktorý ich rozdelil. Poškodený konkretizoval tiež zranenia, ktoré v dôsledku útoku obžalovaného utrpel, keď mal poranenú hlavu a tvár, slabší otras mozgu, pričom najvážnejším zranením bolo zlomené rebro. Súd poukazuje na prvú líniu úvah, ktorou sa spravoval, a tou je dôveryhodnosť výpovedí svedka poškodeného, vzhľadom na protichodnosť tvrdení účastníkov incidentu o priebehu skutkového deja.
Je potrebné uviesť, že svedok poškodený pri podávaní trestného oznámenia, ako aj pri výsluchu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol v podstatnej zhode priebeh napadnutia, opísal, ako došlo k incidentu, kto ho vyvolal a ako na neho obžalovaný útočil. Verziu svedka poškodeného o udalostiach čiastočne potvrdzuje svedok C. D., ktorý síce nebol priamym svedkom fyzického napadnutia svedka poškodeného zo strany obžalovaného, avšak popísal udalosti tomuto bezprostredne predchádzajúce, ako obžalovaný, keď vstúpil na toalety, potom ako mu svedok povedal, že môže použiť záchod, ostal stáť vo dverách s rozkročenými nohami a povedal, že, nie, že čaká. Svedok popísal, že obžalovaný stál ako vyhadzovač a pôsobil nepríjemne. Následne svedok z priestoru toalety odišiel. Potom mu svedok poškodený písal, že obžalovaný ho surovo napadol. Výpoveď svedka poškodeného je podporovaná taktiež výpoveďou svedka A. D., ktorý, aj keď nebol očitým svedkom bitky medzi obžalovaným a svedkom poškodeným, v čase, keď prišiel na toalety, videl ako obžalovaný držal svedka poškodeného na dverách. Rozdelil ich, pričom svedok poškodený mal opuch na tvári, naproti tomu na obžalovanom nevidel žiadne poranenie. Svedok poškodený si vypýtal od neho ľad, ktorý mu priniesol. Druhú líniu úvah súdu predstavuje samotný následok konania obžalovaného na svedka poškodeného, a teda poškodenie jeho zdravia v dôsledku fyzického útoku. Tvrdenia poškodeného, že bol napadnutý obžalovaným spôsobom tak, ako to popisuje, potvrdzujú fotografie a potvrdenie o poraneniach poškodeného z lekárskych správ, na ktoré poukazuje v podanom znaleckom posudku znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia, ktorý vo veci podal znalecký posudok. Súd osobitne poukazuje práve na závery znaleckého dokazovania, a to výsluch znalca A. A. S. a ním vo veci vypracovaný znalecký posudok č. 26/2023, v ktorom o. i. konkretizoval rozsah zranení utrpených poškodeným pri predmetnom incidente, kde mechanizmus vzniku zranení podľa znalca zodpovedá tvrdeniam poškodeného, kde v znaleckom posudku popísal zranenia poškodeného, pričom uviedol, že útokom boli zasiahnuté dôležité orgány pre život poškodeného. Znalec sa podrobným spôsobom vyjadril k mechanizmu vzniku zranení a práve výpoveď znalca zásadným spôsobom vyvracia obranu obžalovaného založenú na tvrdení, že tento sa iba bránil pred útokmi poškodeného odtláčaním a natláčaním na pisoár alebo umývadlo. Znalec jednoznačne vylúčil, aby zlomenina rebra vznikla natlačením svedka poškodeného na nejaký objekt, keďže zlomenina vznikla úderom rýchlej intenzity na krátku plochu. Poranenia hlavy vznikli viacerými údermi a podvrtnutie krčnej chrbtice neprimeraným a nadmerným pohybom hlavy a krku. Znalec tak dal jednoznačnú odpoveď na to, ako z medicínskeho hľadiska mohli vzniknúť zranenia svedka poškodeného. V prípade, ak by svedok poškodený spadol, tie zranenia by boli na vonkajšej časti tela, vznikli by odreniny, avšak u svedka poškodeného žiadne odreniny neboli. Ak by obžalovaný svedka poškodeného len tlačil, tak na spôsobenie zlomeniny rebra by musel vyvinúť takú mimoriadnu, enormnú silu, ktorú znalec prirovnal k sile parného valca, pričom tlačením na umývadlo, k batérii by vznikli aj odtlačky na tele, avšak tie neboli prítomné na tele svedka poškodeného. Išlo o cielený, presný úder na rebro. Vzhľadom na zranenia, ktoré objektívne utrpel svedok poškodený, je nepochybne logicky pravdepodobnejšou verzia svedka poškodeného o tom, že medzi obžalovaným a svedkom poškodeným došlo k bitke, počas ktorej obžalovaný opakovane udieral päsťami poškodeného, čo pripustil aj samotný obžalovaný, keď vypovedal, že poškodeného možno udieral päsťami, pripustil, že aj do oblasti tváre a hlavy, pričom zo strany obžalovaného nešlo o obranný mechanizmus. Verzia udalostí svedka poškodeného a svedkov C. D. a A. D. zodpovedá následku bitky v podobe zranení na tele poškodeného, a naopak vylučuje verziu obžalovaného o bránení sa, zatláčaní poškodeného na objekty na toalete. Súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka poškodeného. Obe úvahové línie súdu spolu vytvárajú nevyhnutný právny záver, že výpoveď svedka poškodeného, podporená výpoveďami svedkov C. D. a A. D., fotodokumentáciou a znaleckým posudkom, sú natoľko obsahovo silnými dôkazmi, na základe ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný. V danom prípade následky na zdraví, ktoré utrpel poškodený je potrebné z trestnoprávneho hľadiska nepochybne vyhodnotiť ako ujmu na zdraví. Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za stíhaný skutok. S argumentom obhajoby spočívajúcom v tvrdení, že obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný len na základe nepriamych dôkazov, kedy nepovažuje výpovede svedkov D. a D. za svedecké výpovede v pravom slova zmysle, nakoľko žiaden z uvedených svedkov nebol priamym svedkom začiatku a priebehu fyzického incidentu na toalete, sa súd nestotožňuje. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní majú vo svojej povahe rôznu výpovednú hodnotu (výpovede svedkov, znalca, listinné dôkazy). Ich spoločným menovateľom je to, že ich vzájomným posúdením vytvárajú ucelenú, ničím neprerušovanú reťaz o priebehu skutkového deja a stotožnení osoby páchateľa, ktorým
páchateľom je jednoznačne obžalovaný. Práve naopak, dôkaz opaku, resp. dôkaz spochybňujúci preukázané skutočnosti v predmetnom trestnom konaní absentuje. Pochybnosti o vierohodnosti obhajoba vzhliadala vo výpovedi svedka D., ktorý mal udalosti popísať veľmi stroho s tým, že vo svojej výpovedi opomenul skutočnosť, pri ktorej videl ako svedok poškodený kopol obžalovaného do tváre v čase, keď sa zohýnal po zlatú retiazku, ktorá sa pri incidente roztrhla. Výpoveď svedkov D. a D. mala byť motivovaná priateľským vzťahom k poškodenému. K hodnovernosti ako takej vo všeobecnosti súd poznamenáva (a to platí aj pri posúdení hodnovernosti obžalovaného), že ak súd dospeje k záveru o hodnovernosti, či nehodnovernosti určitej osoby, príp. časti jej výpovede, uvedené súd automaticky nehodnotí v tom smere, že všetko, čo tá ktorá osoba povie, je hodnoverné alebo nehodnoverné, ale podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci súd posudzuje v kontexte ostatných dôkazov, keďže aj hodnoverná osoba si môže určité skutočnosti prispôsobiť vo svoj prospech alebo naopak aj nehodnoverná osoba môže hovoriť pravdu. K výpovedi svedkov D. a D. súd uvádza, že v konaní nebol preukázaný žiadny relevantný dôvod klamať, navyše pri vedomosti svedkov, že by sa vystavili postihu za krivú výpoveď. Zo spisu podľa názoru súdu nevyplýva ani návod na krivú výpoveď, fyzický či psychický nátlak na svedkov či ich nezákonné ovplyvňovanie, ani zištný motív vypovedať. Ak je poukazované na rozpory vo výpovediach svedkov, súd zastáva názor, že svedkovia vypovedali v podstatných bodoch zhodne, neboli síce priamymi svedkami incidentu, ale popísali situáciu bezprostredne pred a po skutku. Pokiaľ sa aj v ich výpovediach vyskytli určité rozpory, nejednalo sa o rozpory podstatnej povahy, ale jednalo sa o rozpory týkajúce sa menej dôležitých skutočností a detailov súvisiacich so skutkom. Po vykonanom dokazovaní je nutné dospieť k záveru, že bol to práve obžalovaný, ktorý ublížil poškodenému na zdraví a na veci nič nemení ani fakt, že sa poškodený k lekárovi dostavil s určitým časovým odstupom. Práve druh zranenia, ktoré poškodený utrpel má tendenciu sa plne rozvinúť po určitom čase od jeho vzniku (opuch miesta, stupňujúca sa bolesť). Poškodený utrpel zlomeninu rebra, ktorá nastala práve tým, že obžalovaný udieral päsťami do ľavej strany hrudníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na poškodeného iná osoba ako obžalovaný nepôsobila. Obžalovaný nebol v tomto konflikte ten, ktorý sa bránil, ale naopak bol útočníkom a pôvodcom zranení poškodeného. Autentickosť zranení poškodeného z časového hľadiska vyplýva z fotografií, ktoré vyhotovil po jeho príchode domov. Z týchto fotografií je zrejmé rozsiahle začervenanie ľavej časti tváre s dominantným opuchom ľavého oka, priestor nosa a pod okom. K závažnosti zranení súd poukazuje aj na výpoveď svedka C. D., ktorý videl svedka poškodeného na druhý deň po skutku, pričom na tvári mal škrabance, veľký monokel, opuchnuté oko a sťažoval sa na bolesť rebier. Z rozsahu zranení tak, ako vyplývajú z lekárskych správ, z uvedených fotografií ako aj z posudku a výpovede znalca A. S. je zrejmé, že tento útok obžalovaného smeroval na hlavu a do oblasti hrudníka poškodeného, čo podľa znalca predstavuje ohrozenie životne dôležitých orgánov. Aj keď zo strany poškodeného nemožno vylúčiť provokácie smerujúce k obžalovanému, obžalovaný bol tým, kto viedol fyzický útok voči poškodenému a poškodený sa počas útoku bránil, čo je v zhode aj so závermi znaleckého posudku. Skutkový stav bol zistený bez dôvodných pochybností. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany svedka poškodeného došlo k takému fyzickému napadnutiu obžalovaného ako bol prezentovaný obžalovaným, a to pokiaľ malo ísť o útok svedka poškodeného udieraním päsťami obžalovaného. V danej veci bol vypočutý aj svedok D. R., ktorý vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti podporujúce výpoveď obžalovaného. Svedok D. R. nebol prítomný pri incidente, popisoval udalosti pred a po ňom, zranenia u svedka poškodeného nevidel, vypovedal, že svedok poškodený vyšiel vonku ako páv. O priebehu incidentu sa dozvedel sprostredkovane od obžalovaného po incidente, ktorý mu uviedol, že ako vošiel na toalety, L., ktorý sa tam nachádzal, ho začal konfrontovať najprv slovne, a potom na neho zaútočil, tak že sa pobili. Útočníkom mal byť svedok poškodený poukazujúc na priestory toalety, toaleta pokračuje od dverí smerom dozadu, čiže keby bol útočníkom obžalovaný, tak by zatláčal poškodeného niekde dozadu v tom útoku, ale iniciatívu útoku vytváral poškodený a zatláčal A. v podstate ku dverám naspäť, svedok D. nemohol vojsť do dverí, keďže za dverami stál obžalovaný. Fyzický útok smeroval od L. voči A.. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v prípravnom konaní svedok vypovedal, že obžalovaný mal po incidente škrabance, kde následne svoju výpoveď modifikoval na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že obžalovaný mal zranenia na tvári, o čom nevypovedal na polícii, bol červený, mal modrinu na oku, rozťaté časti na tvári, mal rany v oblastí líc a asi na čele. Súd vyhodnotením výpovede svedka aj v kontexte iných vo veci vykonaných dôkazov dospel k záveru, že táto je účelová, v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Tvrdenia svedka sú v rozpore s výpoveďou svedka A. D., ale taktiež zadokumentovanými zraneniami svedka poškodeného, znaleckým
posudkom, lekárskou správou a fotodokumentáciou. Pokiaľ ide o zranenia obžalovaného, tie neboli verifikované, ani svedok A. D. zranenia na obžalovanom nevidel. Ak by aj súd pripustil, že obžalovanému v priebehu konfliktu určité poranenia vznikli, tieto nepochybne neboli takej povahy ako u svedka poškodeného, už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že u obžalovaného ani len neviedli k potrebe vyhľadať lekárske ošetrenie. Avšak ako vypovedal svedok A. D., bezprostredne prítomný pri aktéroch incidentu, hneď potom ako rozdelil obžalovaného od svedka poškodeného videl na svedkovi poškodenom opuch na tvári, avšak na obžalovanom nevidel vôbec nič. Výpoveď svedka A. D. spochybňuje skutočnú vážnosť zranení obžalovaného. K námietke obhajoby, že fotograficky sú zadokumentované len zranenia hlavovej časti svedka poškodeného súd uvádza, že o bolesti hrudníka sa svedok poškodený zmienil na druhý deň po incidente svedkovi C. D. a zlomenina rebra bola preukázaná CT vyšetrením svedka poškodeného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že svedkovi poškodenému útok na jeho osobu zanechal následky na tele. V dôsledku útoku obžalovaného ako ho popísal svedok poškodený došlo skutočne k zraneniam, ktoré svedok poškodený uvádza, pretože tieto závery sú jednoznačne potvrdené. Svedok poškodený dňa 19.03.2023 absolvoval lekárske ošetrenie. Bol sebestačný na bežné telesné, osobné, spoločenské, stravovacie a hygienické úkony, no to súd hodnotí s výhradou, keďže následkom týchto poranení mal poškodený výrazný opuch v okolí ľavého oka, čo mu sťažovalo videnie, bol výrazne limitovaný v pohybe, musel dodržiavať domáci oddych, bol práceneschopným, mal bolesti, bral lieky na tlmenie bolesti, bol obmedzený aj pri bežných fyzických aktivitách. Obhajoba poukázala na to, že svedok poškodený pri podávaní trestného oznámenia a na hlavnom pojednávaní mal zamlčať, že pred udalosťou na toalete intervenoval obžalovaného pri jeho stole, kde táto skutočnosť súvisí s rozchodom svedka poškodeného s priateľkou, čo malo mať prudkú nadväznosť ma správanie svedka poškodeného a taktiež nevypovedal o trestných resp. priestupkových konaniach voči jeho osobe. Súd uvádza, že svedok poškodený k incidentu vypovedal konzistentne od podania trestného oznámenia až po výsluch na hlavnom pojednávaní, v podstatných bodoch vypovedal zhodne, v logickom súlade aj s ostatnými, v konaní vykonanými dôkazmi a výpoveď svedka nebola vyvrátená, či vážnejším spôsobom spochybnená inými vykonanými dôkazmi. Na hlavnom pojednávaní, po odstránení rozporov v jeho výpovedi, zotrval na výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že v ten večer sa pristavil pri stole obžalovaného a povedal mu, že nie je vhodné, ak sú obaja v jednom bare. Zároveň súd dáva do pozornosti, že obvinenie obžalovaného nebolo postavené na jednom dôkaze. Skutočnosť, že na svedka poškodeného bolo v minulosti podané trestné oznámenie v súvislosti s rozchodom s jeho bývalou priateľkou túto osobu ako svedka nediskvalifikuje z radu usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému. Obhajoba ďalej namietala procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý považovala za nezákonný, spočívajúci v tom, že trestné oznámenie malo byť podané dňa 20.03.2023 a k výsluchu obžalovaného prvýkrát došlo až 26.06.2023, teda v čase, keď už bol vypočutý v procesnom postavení poškodený, svedkovia i vyhotovený znalecký posudok, ktorý vychádzal iba a jedine z jednostranných výpovedí produkovaných zo strany svedka poškodeného. Tým malo dôjsť k upretiu práva obžalovaného brániť sa proti skutočnostiam kladeným mu za vinu a obžalovaný si nemohol zabezpečiť riadne a včas, teda bezprostredne v čase, keď incident nastal alebo po ňom, dôkazy pre riadne objasnenie skutku, pretože s takmer 4 mesačným odstupom je oveľa ťažšie nájsť svedkov incidentu, resp. ozrejmiť si a vybaviť presný popis okolností, ktoré nastali v daný deň, a to aj za situácie, že sa jedná o intenzívny zážitok. Obhajoba poukázala aj na skutočnosť, že svedok poškodený prišiel nahlásiť skutok po takmer 3 dňoch od samotného incidentu. Súd k uvedeným námietkam obhajoby v prvom rade poznamenáva, že Trestný poriadok neurčuje lehotu na podanie trestného oznámenia. V danom prípade ide o dispozičné právo poškodeného, prípadne aj svedkov, kedy a či podajú trestné oznámenie. Obzvlášť pri trestnom čine ublíženia na zdraví, kedy sa následok protiprávneho konania zvykne objaviť až s odstupom niekoľkých hodín, prípadne dní od konania páchateľa. K časovému odstupu skutku od podania trestného oznámenia súd uvádza, že táto okolnosť sama o sebe nijako neznižuje dôveryhodnosť výpovede poškodeného, kedy svedok poškodený prvotne ani nevedel, či bude incident riešiť, avšak z dôvodu bolestí, vyhľadal lekársku pomoc. Neobstojí tvrdenie obhajoby, že orgán činný v trestnom konaní zadovážil dôkazné prostriedky nezákonne, keď na začiatku objasňovania vychádzal z prvotnej výpovede poškodeného a svedkov. O nezákonnosti vykonaných úkonov trestného konania by bolo možné hovoriť v prípade, že by bolo porušené ustanovenie § 119 Trestného poriadku, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. V súlade s ustanovením § 119 ods. 3 Trestného poriadku vo všeobecnosti tak svedeckú výpoveď ako i znalecký posudok možno považovať za dôkazný prostriedok, ak z hľadiska zdroja i spôsobu vykonania vyhovuje ústavným i zákonným požiadavkám kladeným na dôkazné prostriedky. Právny názor obhajoby teda nie je možné akceptovať, a preto nemôže zakladať záver o nezákonnosti
vykonaného dokazovania posudzovanej veci. Súd zdôrazňuje, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol plne v súlade so zákonom a nezistil žiadne porušenie práva na obhajobu obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že obžalovaný bol riadne vypočutý tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, na záver prípravného konania mal možnosť si preštudovať vyšetrovací spis a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, bolo mu tiež zachované právo predkladať a obstarávať nové dôkazy. Je potrebné tiež konštatovať, že súdne konanie bolo vykonané kontradiktórnym spôsobom. Obhajobou bol tiež namietaný a spochybňovaný znalecký posudok, jeho obsah, keď znalec k vyjadreniam poškodeného nemal pristupovať kriticky s informáciami, ktoré by získal od obžalovaného, čím mal znalecké skúmanie oklieštiť len na prosté prevzatie skutkových tvrdení od poškodeného, v spojitosti s pochybnosťami o mechanizme vzniku zranení poškodeného, teda je neobjektívny, keďže znalec pri jeho vypracovaní vychádzal iba z výpovede svedka poškodeného a svedka D., pri absencii výpovede obžalovaného. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/35/2014, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 637/2015, nedochádza k porušeniu práva na obhajobu nedoručením uznesenia o pribratí znalca obvinenému v prípade, ak toto bolo vydané v čase, keď obvinený nevystupoval v dôsledku nevznesenia obvinenia v pozícii obvineného. V uvedených rozhodnutiach bolo tiež konštatované, že právo obvineného na obhajobu musí byť následne zabezpečené možnosťou preštudovať vyšetrovací spis a oboznámiť sa s výsledkom znaleckého dokazovania. Znalecký posudok nemôže byť teda nezákonný len preto, že bol vypracovaný pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Obdobný právny názor možno nájsť aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/111/2013 zo dňa 04.12.2014. Začatie trestného stíhania sa nachádza v Trestnom poriadku práve za účelom určenia procesného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní plne vykonávať procesné úkony. Pri prečine ublíženia na zdraví právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví je oprávnený urobiť len súd, prípadne policajt, alebo prokurátor v prípravnom konaní, a to len na podklade lekárskeho nálezu alebo znaleckého posudku. Úlohou znalca je podať odborné vysvetlenie k možným príčinám vzniku poranenia. Znalec A. S. vyhotovil znalecký posudok potom, ako vo veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením zo dňa 21.03.2023. Práve úlohou znalca bolo v posudku zodpovedať na otázky najmä, či zranenia na poškodenom mohli vzniknúť spôsobom ako uvádza sám poškodený alebo svedkovia C. D. a A. D., ktorí sa pri výsluchoch vyjadrili k tejto otázke. Znalec v posudku priamo neuvádza, že tieto zranenia spôsobil obžalovaný, avšak konštatuje, že mohli vzniknúť len po aktívnom pôsobení inej osoby. Súd poukazuje na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že výpoveď obžalovaného by nemala vplyv na závery znaleckého posudku, výpovede predstavujú iba doplňujúci podklad, nakoľko pri vypracovaní znaleckého posudku sú dôležité lekárske správy a nálezy, a teda dôležitou je zdravotná dokumentácia a táto bola k dispozícii. Kým svedok vo väčšine prípadov vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal pri (s)páchaní skutku páchateľom, znalec sa s posudzovanými skutočnosťami oboznamuje a robí k nim odborný záver ex ante, na základe svojich odborných znalostí, pričom samotný dej skutku nemal možnosť či už priamo alebo nepriamo vnímať. Znalecký posudok je tvorený za „zatvorenými dverami“ a na jeho vypracúvaní procesné strany nemajú väčšiu možnosť participovať. Keďže znalecký posudok je tvorený za zatvorenými dverami, je z hľadiska zachovania princípu kontradiktórnosti dôležité, aby procesné strany mali predovšetkým možnosť kedykoľvek po jeho vypracovaní namietať závery posudku, jeho obsah a prípadne i osobu znalca. Dokonca strany majú kedykoľvek do skončenia trestného konania garantované právo predložiť (k znaleckému posudku zadováženému orgánmi činnými v trestnom konaní) odlišný znalecký posudok, ktorým môžu spochybniť závery posudku predchádzajúceho. Znalecký posudok má totiž z procesného pohľadu formu listinného dôkazu a ako každý listinný dôkaz zároveň podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov z hľadiska prípustnosti, závažnosti, relevantnosti, vierohodnosti a pravdivosti. Obžalovaný aj jeho obhajca mali možnosť v priebehu celého konania vyjadriť sa k predmetnému znaleckému posudku, namietať ho, navrhovať jeho doplnenie. Obžalovaný mal zachované právo vyjadriť sa k vypracovanému znaleckému posudku, spochybňovať ho ako aj jeho spracovateľa. Je potrebné uviesť, že znalec A. A. S. bol na hlavnom pojednávaní osobne a kontradiktórne vypočutý, za možnosti strán trestného konania klásť mu otázky. Zo strany obhajoby bol znalec na hlavnom pojednávaní konfrontovaný ohľadom podkladov znaleckého posudku, ako aj mechanizmu vzniku zranení u poškodeného, ku ktorým sa vecne, odborne a zároveň zrozumiteľne vyjadril. Predmetný znalecký posudok je potrebné považovať za dôkaz získaný v súlade so zákonom, a z tohto dôvodu bolo povinnosťou súdu prihliadnuť naň pri rozhodovaní a vyhodnotiť ho v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znalecký posudok vypracovaný A. S. poskytuje na základe
medicínskych poznatkov dôležitý a ucelený obraz o zraneniach, ktoré po útoku obžalovaného utrpel poškodený a o následkoch, ktoré boli týmto útokom spôsobené. Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Podľa § 25 ods. 2 Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Súd sa zaoberal aj tou argumentáciou obžalovaného, či v jeho konaní išlo o sebaobranu (nutnú obranu) a či prípadná obrana nebola zjavne neprimeraná intenzite útoku v súlade s § 25 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Nutná obrana patrí medzi okolnosti, ktoré, ak sú naplnené podmienky, majú za následok, že skutok nie je protiprávny, a teda konanie páchateľa nie je trestným činom. Musí sa pritom jednať o útok, ktorým je protiprávne konanie človeka, najmä vo forme konania vrátane násilného konania, pričom tento útok musí bezprostredne hroziť alebo trvať. Útok trvá, pokiaľ sa neskončilo nebezpečenstvo pre napadnutý záujem chránený trestným zákonom. Obrana zároveň nesmie byť zjavne neprimeraná útoku. Pri nutnej obrane nie je podmienka subsidiarity, pričom primeranosť alebo neprimeranosť obrany sa musí posudzovať najmä z hľadiska spôsobu útoku, miesta a času ako aj k okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka a obrancu. Beztrestnosti podľa § 25 Trestného zákona sa nemôže dovolávať ten, kto sa pri obrane neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy, neodôvodnené výlučne nutnosťou obrany, eventuálne kto sa dá s útočníkom do vzájomnej potýčky, čím uňho už nemožno hovoriť o obrane, ale o porátaní sa s útočníkom (porov. R 26/1967). Súd neakceptoval obranu obžalovaného, že v danom prípade išlo z jeho strany o nutnú obranu. Obžalovaný nepoprel konflikt, fyzický stret, so svedkom poškodeným. Svoje konanie však považoval za sebaobranu, nepoprel, že poškodeného udrel. Poprel však úmyselný útok, mal za to, že obrana bola vo vzťahu k útoku primeraná, čo sa týka použitia prostriedkov – ruky a aj vedenia útoku. Reálnu obranu obžalovaného je nutné posudzovať komplexne s prihliadnutím k spôsobu útoku, miesta, času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. V rámci celého trestného konania nebol vykonaný žiaden taký dôkaz, ktorý by podstatným spôsobom spochybňoval tvrdenie poškodeného. Rozsah zranení svedka poškodeného vylučuje, že išlo o nutnú obranu. Znalec z hľadiska svojej lekárskej odbornosti vyhodnotil mechanizmus vzniku predmetných poranení ako poranení, ktoré vznikli údermi päsťou a poukazoval na to, že vznik poranení nezodpovedá tomu, čo vo výpovedi uvádza obžalovaný - útočník, čiže to, že v spôsobe svojej obrany sa bránil, keďže takáto sebaobrana by nespôsobila zlomeninu rebra, keďže by ho musel tlačiť ako „parný valec“ a poranenia nezodpovedajú ani tomu, že by si ich poškodený mohol spôsobiť sám, napr. dôsledkom pádu, keďže poškodený nemal odreniny. Tieto poranenia na základe ich rozsahu, presnej lokalizácie, rozmiestnenia poranenia hlavy a hrudníka nezodpovedajú tomu, aby boli spôsobené dôsledkom pádu poškodeného. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, svedčia o tom, že útočník konal ofenzívne. Je potrebné prihliadnuť na telesné proporcie obžalovaného a svedka poškodeného, ktoré sú v zjavnom nepomere, kedy v čase skutku obžalovaný váhovo prevyšoval poškodeného približne o 27 kg. Osobitne však súd poukazuje na špecifikovaný spôsob a intenzitu vedenia útokov odrážajúci sa v spôsobenom následku, ktorému sa súd vyššie venoval. O nutnú obranu nešlo, obžalovaný útok neodvracal, ale mierenými údermi strednej intenzity útočil na hlavu, krk, chrbát a hrudník poškodeného. Konanie obžalovaného podľa názoru súdu nenaplnilo znaky primeranej nutnej obrany, zranenia svedka poškodeného vznikli zavineným konaním obžalovaného. Výsledkom konania obžalovaného boli zranenia svedka poškodeného, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, liečenie a práceneschopnosť. Je teda zrejmé, že konanie obžalovaného spôsobilo závažnejšie následky na poškodenom, než ktoré by hrozili jemu samotnému, a ktoré aj napokon u svedka poškodeného nastali. Svedok poškodený uviedol, že údery boli opakované, čo potvrdzoval aj znalec v znaleckom posudku, a on sa bránil, teda zo strany svedka poškodeného nemohlo ísť trvajúci útok aj vzhľadom na zranenia svedka poškodeného v porovnaní so zraneniami obžalovaného. Verzia poškodeného o priebehu a následkoch konfliktu medzi ním a obžalovaným je podporovaná aj ďalšími dôkazmi, ktoré súd vykonal, či už v podobe svedeckých výpovedí, výpovede znalca, listinných dôkazov a zodpovedá aj zásadám formálnej logiky, ktoré je nutné aplikovať pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Naopak, verzia obžalovaného nielenže nie je dôkazne podporená, ale vykonané dôkazy svedčia proti tejto verzii. Obžalovaný nepodal vo veci trestné oznámenie, nebol lekársky ošetrený, a teda rozsah jeho zranení (ak nejaké utrpel) zjavne nebol tak závažný, ním tvrdené zranenia nie sú nijako objektivizované napr. lekárskou správou z ošetrenia alebo fotodokumentáciou. To núti súd vysloviť záver, že verzia obžalovaného nemohla byť skutočným skutkovým dejom, ale je
len obranou obžalovaného podávanou v snahe vyviniť sa z konania, ktoré mu je kladené za vinu, a tým zlepšiť svoje postavenie. S ohľadom na spôsob útoku obžalovaného na poškodeného, útočil opakovane, dôrazne, smerujúc zásahy najmä do hlavy, použijúc proti váhovo ľahšiemu poškodenému údery, čo vrátane miesta spáchania skutku zakladalo nespornú výhodu práve obžalovanému, okolností vzťahujúcich sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu (telesná konštrukcia obžalovanému poskytovala výhodu v „zápase“). Objektom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je ľudské zdravie. Predmetom útoku je živý človek. V danom prípade išlo o osobu a zdravie poškodeného M. L.. Objektívna stránka bola obžalovaným naplnená tým, že svojím konaním poškodenému M. L. spôsobil ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa na účely zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa nie iba krátkym časom rozumie doba spravidla 7 dní a viac (porov. R 16/1986). Ublíženie na zdraví spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Ublížením na zdraví bude zmenený stav, ktorý nastal napr. nemožnosťou pohybu, pripútaním na lôžko a pod. Ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona ako znak objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví je stredným stupňom poruchy zdravia, a teda ide o závažnejšiu formu zásahu do fyzickej integrity poškodeného vzhľadom na spôsob zásahu (úder päsťou strednej intenzity do časti tváre a hrudníka), trvanie zásahu (krátkosť, prudkosť) a následok (zlomenina IV. rebra, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu, pomliaždenie oka a čela). Z rozhodnutia R 21/1984 vyplýva, že pre záver, že ide o ublíženie na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona, je rozhodujúca povaha ujmy na zdraví, najmä akými príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila jeho zaužívaný spôsob života. Pri vzniku ublíženia na zdraví podľa Trestného zákona musí ísť o takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti, alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, a to nielen po krátku, prechodnú dobu (R II/1965). V prejednávanom prípade bola daná objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia a liečenia u poškodeného. Nešlo pritom len o subjektívny názor poškodeného. Objektívne vzhľadom na závery znalca, poškodený vzhľadom na zranenia obmedzujúce ho v hybnosti, liečil bolestivosť primárne v domácom prostredí liekmi s proti bolestivým účinkom a v oblasti krčnej chrbtice mal molitanový golier. Poškodený bol práceneschopný predovšetkým v dôsledku zlomeniny IV. rebra, kde liečba zranenia podľa znalca vyžaduje dobu troch až štyroch týždňov. Svoju prácu ako zamestnanie poškodený nemohol vykonávať. Bol výrazne limitovaný v pohybe, pretože pohyb bol pre neho bolestivý, a to aj pri bežných činnostiach ako vstávanie z postele, líhanie, či obliekanie. Podľa záveru znalca A. A. S., útokom obžalovaného boli zasiahnuté dôležité orgány pre život svedka poškodeného. Objektom prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. V tomto konkrétnom prípade sekundárnym objektom prečinu výtržníctva bolo ohrozenie záujmu na ochrane zdravia ľudí. Objektívna stránka spočívala v konaní obžalovaného vo forme výtržnosti. Obžalovaný naplnil objektívnu stránku prečinu výtržníctva kladenému mu za vinu násilným prejavom, ktorého sa dopustil (útok na svedka poškodeného päsťou) na mieste prístupnom verejnosti (toalety podniku), čo je miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí. Z hľadiska subjektívnej stránky pre naplnenie znakov stíhaných prečinov sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Konanie obžalovaného bolo v priamom úmysle a viedlo k porušeniu záujmu na ochrane zdravia iného fyzickým útokom proti telu poškodeného a na mieste verejnosti prístupnom (pánske toalety baru, ktoré je miestom, kde má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí), čím porušil aj záujem na ochrane verejného poriadku a verejného pokoja. Na základe takto vykonaných dôkazov mal súd za to, že výsledky dokazovania dostatočne a bez akýchkoľvek pochýb preukazujú vinu obžalovaného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Spôsobený následok je pre právnu kvalifikáciu skutku rozhodujúci a nemožno ho oddeliť od konania páchateľa, pretože medzi konaním a následkom musí existovať kauzálny nexus. V právnej kvalifikácii je zahrnuté konanie obžalovaného, následok konania a najmä príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Obžalovaný svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na tri roky. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov, súd v rámci výroku o treste aplikoval § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktorý v danom prípade predstavuje trestný čin najprísnejšie trestný. U obžalovaného nebolo možné priznať ani jednu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona (najmä teda okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona), nakoľko k spáchaniu skutku sa v rozhodných skutkových okolnostiach nepriznal a pred skutkom neviedol riadny život. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže spáchal viac trestných činov (dva prečiny). Vzhľadom na uvedenú prevahu jednej priťažujúcej okolnosti oproti žiadnej poľahčujúcej okolnosti, súd aplikoval § 38 ods. 4 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok v podobe vyššie špecifikovaného poškodenia zdravia M. L. vyžadujúceho si lekárske ošetrenie, obmedzenie v obvyklom spôsobe života a práceneschopnosť. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, je potrebné uviesť, že obžalovaný na mieste prístupnom verejnosti fyzicky napadol poškodeného M. L. údermi dlaňou zovretou v päsť do oblasti tváre, ako ak aj do oblasti hrudníka, krku, či chrbta, nešlo o jeden úder voči poškodenému, ale o násilný útok ohrozujúci životne dôležité orgány. Obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci dopustil násilnej trestnej činnosti, kedy svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch úmyselných trestných činov, pritom iba zakročenie svedka A. D., ktorý obžalovanému zamedzil v pokračovaní jeho útoku, zabránilo spôsobeniu ešte vážnejšieho následku. V súvislosti s osobou obžalovaného a možnosťou jeho nápravy súd poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplynuli z oboznámeného odpisu registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, ako aj správy z miesta bydliska. Vychádzajúc z odpisu registra trestov, obžalovaný pred spáchaním skutku v prejednávanej veci bol jedenkrát súdne trestaný. Na tomto mieste je potrebné osobitne poukázať na povahu obžalovaným v minulosti spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti totožného charakteru, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/83/2016 zo dňa 12.06.2018, právoplatným dňa 27.02.2019, uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace. Dňom 08.10.2020 sa v skúšobnej dobe osvedčil a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo riešený pre priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súd tiež prihliadol na nekritický postoj obžalovaného k jeho konaniu. Zohľadňujúc všetky okolnosti relevantné pre ukladanie druhu a výmery trestu súd dospel k záveru, že primeraným a zákonu zodpovedajúcim v danom prípade je trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Súd vychádzal z predpokladu, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, budú mať samy o sebe, z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, účinky, ktoré má inak len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že tento druh trestu a výmera sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv aj na jeho pracovnú činnosť, na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pokiaľ ide o náhradu škody, svedok poškodený F. P. C., Q. a I. C. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili. Keďže z vykonaného dokazovania, osobitne z vyčíslenia F. P. C., Q. I. o vynaložených liečebných nákladoch za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi M. L. a z potvrdenia I. C. o vyplatených dávkach nemocenského, mal súd uplatnené nároky za preukázané, zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť škodu uvedeným poškodeným v uplatnenej a preukázanej výške. Svedok poškodený M. L. si náhradu škody neuplatnil riadne a včas, preto súd vo vzťahu k nemu o náhrade škody nerozhodoval. - inému úmyselne ublížil na zdraví, - dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.