Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 5T/55/2023 8723010701 28. 10. 2024 JUDr. Mária Petrušková ECLI:SK:OSPP:2024:8723010701.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2024 takto rozhodol: Obžalovaný: A. B. C. D. E. F. G. C. E. F. XXXX/XX sa
uznáva
- nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom H., I.
za vinného
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, -z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, pretože -dňa 31.12.2022 v čase okolo 14:05 hod. v obci Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č. 105, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného H. J. tak, že ho chytil za nohu, zvalil na zem a následne opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždeniny temennej oblasti hlavy obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života najmenej 42 dní a potom fyzicky napadol aj poškodeného K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok na svojho otca H. J., pribehol na miesto a počas ich vzájomného fyzického napádania ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to zlomeniu nosových kostí s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní, teda -inému úmyselne ublížil na zdraví, a spôsobil tak ťažkú ujmu na zdraví, -dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Za to mu ukladá Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne
odkl adá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 /dvoch/ rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 544,91 eur, poškodenej Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava náklady nemocenských dávok vo výške 1 456,80 eur, poškodenému H. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. F. XXX, D. C. bolestné vo výške 1 525,86 eur a poškodenému K. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. F. XXX, D. C. bolestné vo výške 484,40 eur. odôvodnenie: Na obž. A. B. C. bola podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.12.2022 v čase okolo 14:05 hod. v obci Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č. 105, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol H. J. tak, že ho chytil za nohu, zvalil na zem a následne niekoľkokrát opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu takto spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždeniny temennej oblasti hlavy – temennej oblasti obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života nad 42 dní a následne nato fyzicky napadol aj K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok na svojho otca, pribehol na miesto a to tak, že ho počas vzájomného fyzického napádania obvinený niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu takto spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to zlomeniu nosových kostí s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní. Obžalovaný A. B. C. v konaní pred súdom dňa 28.10.2024 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že dňa 31.12.2022 prišiel k svojej bývalej partnerke M. J. pre svoju dcéru, že po čase pristúpil k jeho autu H. J., ktorý sa mu začal vyhrážať bitkou a privolaním policajtov, vyháňal ho a vulgárne mu nadával, čo trvalo asi 2 až 3 minúty, načo ho fyzicky napadol tak, že ho kopol pravou nohou do oblasti brucha. Obžalovaný ďalej uvádzal, že v sebaobrane pritom H. J. chytil nohu, načo poškodený spadol na zem. Poškodený ho však buď jednou alebo oboma nohami opätovne kopal do brucha a jeho kopom sa bránil najskôr asi piatimi až šiestimi údermi päsťou jednej ruky a neskôr aj päsťami oboch rúk do oblasti tváre poškodeného, ktorú si poškodený H. J. vykrýval rukami. Keď obžalovaný prestal mať pocit ohrozenia, tak od poškodeného odstúpil a odchádzal k svojmu autu, načo k nemu pristúpil K. J. a začal ho udierať päsťami do tváre, k čomu sa pridal i H. J., ktorý ho udieral oboma rukami do oblasti hlavy a celého tela. Obžalovaný tvrdil, že poškodeným sa ho nepodarilo premôcť a preto mu cez hlavu pretiahli vetrovku, stiahli na zem a tam ho vyzliekli z vetrovky, jemu sa však podarilo vstať zo zeme, poškodení však pokračovali vo fyzických útokoch a každí z nich ho udrel do oblasti hlavy a tela, dokonca i to, že poškodený H. J. ho udrel do tváre cez pootvorené okno jeho auta, do ktorého po incidente nastúpil a z miesta činu odišiel . Obžalovaný nevedel zdôvodniť vznik ďalších poranení u poškodeného H. J. – pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie chrbta, keďže poškodeného po zemi neťahal i keď pripustil, že ho k sebe mohol potiahnuť, aby ho spacifikoval. Poranenie temennej oblasti hlavy poškodeného mohli podľa neho vzniknúť aj tým, že poškodeného H. J. napadol K. J., ktorému na druhej strane zranenie nosa mohol podľa obžalovaného neúmyselne spôsobiť H. J.. Vo svojej výpovedi obžalovaný tvrdil, že ostatné zranenia poškodeného H. J. vznikli v sebaobrane- pri jeho úderoch päsťami do oblasti hlavy a tváre poškodeného. Poškodený H. J. k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a žalovaného konania obž. A. B. C. uviedol, že keď mu v žalovaný deň a čas obžalovaný so svojím motorovým vozidlom vošiel na jeho súkromný pozemok tak ho nato upozornil, ale obžalovaný mu začal vulgárne a hrubo nadávať a vyhrážať sa mu, načo obžalovaný z vozidla vystúpil s teleskopickým obuškom v ruke, ktorý neskôr odhodil a pravou rukou mu naznačoval, že ho udrie. Poškodený ďalej uvádzal, že on obžalovanému potom naznačil kop pravou nohou, ktorú mu však obžalovaný chytil a on spadol na zem – betónový povrch, načo obžalovaný si obkročmo sadol na neho a bil ho. Obžalovaný ho potom začal ťahať smerom
von z dvora a preto obžalovaného v sebaobrane kopol 2 až 3-krát ľavou nohou do oblasti brucha obžalovaného, načo obžalovaný skočil na neho a začal ho päsťami a lakťami rúk udierať do tváre, hlavy, pravého ramena a krku, čo videl jeho syn K. a snažil sa mu pomôcť. Keď však obžalovaný uvidel K. J. tak ho fyzicky napadol a zlomil mu nos. Poškodený H. J. však nevidel spôsob, akým obžalovaný napadol jeho syna K., potvrdil však, že sa vzájomne rukami sácali a že si vulgárne pritom nadávali. Poškodený ďalej uviedol, že po útoku obžalovaného utrpel pomliaždenia hlavy, oka, ramena, kľúčnej kosti a poškodenie pravého ramenného kĺbu, v dôsledku čoho bol práceneschopný asi po dobu 4 mesiacov a obmedzovaný v obvyklom spôsobe života – pomoc pri hygiene, obliekaní a obúvaní intenzívne po dobu asi 1,5 mesiaca a menej intenzívne po dobu asi ďalších 4 mesiacov. Poškodený K. J. v konaní pred súdom uviedol, že po vzájomnom slovnom konflikte medzi obžalovaným a jeho otcom H. J. došlo medzi nimi aj k vzájomnému „naťahovaniu sa“, čo oznámil polícii prostredníctvom linky č. 158. V ďalšej časti výpovede poškodený uviedol, že videl ako obžalovaný chytil jeho otca za nohu, potiahol ju, načo H. J. spadol na zem a ako sa ho obžalovaný pokúšal vytiahnuť z pozemku smerom na ulicu k jeho autu, čomu sa však jeho otec bránil a obžalovaného kopal, vtedy obžalovaný pustil otcovu nohu, obkročmo si na neho sadol a opakovane ho udieral päsťami „hlava nehlava“ až kým k nemu neprišiel on a obžalovaného sotil rukami do hrude, načo obžalovaný ho rukou chytil za jeho ľavú ruku a ťahal ho tiež smerom k autu. Keď sa poškodený snažil obžalovaného od seba odstrčiť, tak ho obžalovaný päsťou ľavej ruky udrel do oblasti nosa a on potom obžalovaného udrel pravou rukou do oblasti rúk – dolnej pery. Poškodený uviedol, že konaním obžalovaného utrpel zlomeninu nosa v dôsledku, ktorej bol práceneschopný a liečený po dobu asi 4 týždňov a bol obmedzený v obvyklom spôsobe svojho života tým, že mal problémy s dýchaním, keďže sa mu najmenej po dobu jeden a pol týždňa púšťala krv z nosa, ďalej problémy so spánkom a trpel po dobu asi 3 týždňov bolesťami v dôsledku čoho užíval lieky od bolesti. Poškodený vo svojej výpovedi ďalej uvádzal, že na svojom otcovi H. J. si všimol zranenia – podliatiny v oblasti hlavy a oka. Výpovediam poškodených osôb korešpondovali aj skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov v podobe zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 31.12.2022 a správy KR PZ SR v Prešove, spolu s DVD nosičom a audionahrávkou na linku č. 158 zo dňa 31.12.2022, ako aj skutočnosti vyplývajúce z vecných dôkazov v podobe CD nosičov z kamerového systému umiestneného na rodinnom dome v obci L. F. XXX, ktoré pokrývali lokalitu okolia predmetného rodinného domu. Svedkyňa M. J. v konaní pred súdom uvádzala, že v žalovaný deň prišiel k nim domov obžalovaný na svojom motorovom vozidle, čím zablokoval výjazd z dvora N. J.. Podľa svedkyne toto konanie obžalovaného bolo dôvodom, pre ktorý poškodený H. J. upozornil obžalovaného nato, aby nevstupoval na predmetný pozemok, načo obžalovaný začal poškodenému vulgárne nadávať, čo na druhej strane bolo podľa nej dôvodom, pre ktorý poškodený H. J. smerom k obžalovanému podvihol nohu, ktorú chytil obžalovaný a poškodeného sotil na zem a pokúšal sa ho ťahať po zemi, von z pozemku, čo sa mu nepodarilo a tak si obžalovaný obkročmo sadol na poškodeného a udieral ho päsťou jednej ruky do oblasti tváre, pričom druhou rukou ho držal za odev. Keď K. J. – jej manžel videl fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným pristúpil k nim a do obžalovaného strčil, ale obžalovaný ho chytil za ľavé rameno. Svedkyňa úder do tváre – nosa poškodeného K. J. nevidela, ale tvrdila, že keď sa spolu s obžalovaným vrátili do záberu ich kamerového záznamu videla už, že mu z nosa tečie krv a neskôr aj zranenia na tvári poškodeného H. J., ktorému spôsobil obžalovaný najmenej piatimi údermi, čo potvrdzoval aj predmetný kamerový záznam. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdzovala, že prostredníctvom ich kamerového záznamu počula aj predchádzajúci slovný konflikt medzi poškodeným H. J. a obžalovaným, ktorý mu pritom vulgárne a hrubo nadával. Zo svedeckej výpovede JUDr. O. L. vyplývali len okolnosti týkajúce sa liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného H. J. a poškodeného K. J.. Zo svedeckej výpovede A. P. H. vyplývali okolnosti týkajúce sa vyplatených nemocenských dávok poškodenému H. J. a poškodenému K. J.. Predmetným svedeckým výpovediam korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe vyčíslených nárokov na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným osobám, resp. nárokov za vyplatené nemocenské dávky.
Znalec A. K. H., v konaní pred súdom potvrdil závery znaleckých posudkov, ktoré vypracoval na základe zdravotníckej dokumentácie poškodených osôb a uviedol, že poškodený K. J. pri fyzickom incidente zo dňa 31.12.2022 utrpel zlomeninu nosových kostí, ktorú znalec z medicínskeho hľadiska kvalifikoval ako ľahké poranenie, s dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní do 7 dní, pričom toto obmedzenie spočívalo v potrebe nemocničného ošetrenia, ďalej v miernom opuchu a v miernej krvnej podliatine, v bolestiach, ktoré tlmil užívaním liekov, ktoré boli intenzívne najmä počas prvého týždňa ich trvania. Podľa znalca mechanizmom vzniku tohto zranenia bola tupo pôsobiaca sila, ktorá zasiahla nos poškodeného – udretím päsťou do oblasti nosa, pri nízkej až stredne vysokej intenzite. Bolestné u poškodeného K. J. znalec vyhodnotil na 20 bodov a vo finančnom ohodnotení na sumu 484,40 eur. Vo svojom ďalšom znaleckom posudku A. K. H. konštatoval, že poškodený H. J. pri fyzickom incidente dňa 31.12.2022 utrpel pomliaždenie hlavy – temennej oblasti obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie chrbta a pomliaždenie pravého ramena. Pomliaždenie temennej oblasti hlavy obojstranne a pravej očnice znalec z medicínskeho hľadiska kvalifikoval ako poranenie ľahké, nekomplikované, rovnako tak ako pomliaždenie chrbta a pomliaždenie pravého ramena. Predmetné pomliaždenie temennej oblasti hlavy a pravej očnice si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní tak, ako aj ďalšie pomliaždenie chrbta. Pomliaždenie pravého ramena si podľa znalca vyžaduje obvyklú dobu liečenia 2 týždne, ktorá však v dôsledku zápalu v tkanivách v okolí ramenného kĺbu a degeneratívneho postihnutia chrbtice poškodeného bola predĺžená o dobu presahujúcu 42 dní, čo z medicínskeho hľadiska možno kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví i v dôsledku závažnejšieho ovplyvnenia v obvyklom spôsobe života poškodeného, ktoré vyplývali z absolvovania základných a kontrolných vyšetrení, vrátane ďalších odborných vyšetrení, liečbu a rehabilitačné procedúry, fixácie ortézou pravej ruky, čo mu spôsobovalo problémy pri jedení lyžicou ľavou rukou, bolesti tlmenej liekmi, ďalej problémy pri obliekaní, hygiene a prípravy stravy pri pomoci inej osoby po dobu najmenej 1 mesiaca, ale aj problémy pri bežných domácich prácach a činnostiach, ktoré si vyžadujú používanie pravej hornej končatiny. Podľa znalca k vzniku predmetných poranení poškodeného mohlo dôjsť tak, že útočník a poškodený stáli oproti sebe, poškodený mohol kopnúť vystretou dolnou končatinou smerom na útočníka, ktorý dolnú končatinu mohol rukami zachytiť, v dôsledku čoho poškodený mohol stratiť stabilitu a spadnúť na chrbát, čím by mohlo vzniknúť pomliaždenie chrbta a po náraze aj pomliaždenie pravého ramena. Pri pokračovaní incidentu medzi poškodeným a útočníkom mohol podľa znalca potom útočník prisadnúť ležiaceho poškodeného a údermi pästí ho mohol zasiahnuť do hlavy, čím mohli vzniknúť pomliaždenia v temennej oblasti hlavy poškodeného obojstranne, spolu s pomliaždením pravej očnice, čo podľa výpovede znalca i záverov jeho znaleckého posudku charakterizovalo, že poškodený bol zasiahnutý viacerými údermi a tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi samotný poškodený H. J.. Bolestné u poškodeného H. J. znalec vo svojom posudku vyhodnotil na 63 bodov a vo finančnom ohodnotení na sumu 1 525,86 eur. Záverom predmetných znaleckých posudkov A. K. H. korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe lekárskych správ a potvrdení o ošetrení poškodených H. J. a K. J. v príslušných zdravotníckych zariadeniach, resp. v odborných ambulanciách. Po takto vykonanom dokazovaní dospel konajúci súd k záveru, že skutkový stav vo veci bol zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené a vykonané zákonným spôsobom a v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 11 a ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa vnútorného presvedčenia konajúceho súdu, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a súčasne k záveru , že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný A. B. C., na tom skutkovom základe, že dňa 31.12.2022 v čase okolo 14:05 hod. v obci Bušovce, okres Kežmarok, pred rodinným domom s č. 105, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného H. J. tak, že ho chytil za nohu, zvalil na zem a následne opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to pomliaždeniny temennej oblasti hlavy obojstranne, pravej očnice, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie pravého ramena s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života najmenej 42 dní a potom fyzicky napadol aj poškodeného K. J. ktorý, potom ako videl fyzický útok na svojho otca H. J., pribehol na miesto a počas ich vzájomného fyzického napádania ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie a to zlomeniu nosových kostí s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 7 dní.
Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe výpovedí poškodeného H. J. a K. J., z výpovedí svedkov M. J., Q. O. L. a A. P. H., ďalej z výpovede znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho a zo záverov jeho znaleckých posudkov, ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov v podobe zápisnice o trestnom oznámení, správy KR PZ SR Prešov, spolu s DVD nosičom a audionahrávkou na linku č. 158, na obsah, ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na seba nadväzovali do takej miery, že o ich logickosti a objektivite žiadne relevantné pochybnosti nemal. Samotný obžalovaný sa k predmetnému skutku a konaniu v podstate priznával i keď sa bránil tvrdením, že vo vzťahu k poškodeným osobám konal v sebaobrane – v nutnej obrane, čo však konajúci súd z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti vyhodnotil len ako obranu právne irelevantnú a použitú v snahe vyviniť sa z následkov svojho konania s poukazom na samotné ustanovenie § 25 Trestného zákona. Podľa § 25 Trestného zákona o nutnej obrane ods. 1/ čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom, ods.2/ nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe ochrancu, ods.3/ ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia, ods.4/ ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti. Vykonané dôkazy preukazujú, že obžalovaný po vzájomnom slovnom a vulgárnom konflikte s poškodeným H. J. menovaného chytil za nohu, zvalil na zem a ležiaceho na zemi ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre a hlavy, čo nenasvedčuje konaniu obžalovaného ako konaniu v nutnej obrane – sebaobrane, keďže nijakým spôsobom neodvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom. Poškodení od začiatku trestného stíhania a konania vo veci jednoznačne uvádzali, že to bol práve obžalovaný A. B. C., ktorý ich fyzicky napadol spôsobom uvedeným v ich výpovediach, čo nepoprel ani obžalovaný a čo na druhej strane objektívne korešpondovalo aj so závermi znaleckých posudkov A. K. H. a s jednotlivými lekárskymi správami o ošetrení poškodených osôb. Vo vzťahu k tomuto záveru konajúceho súdu je potrebné uviesť, že v konaní pred súdom ani z výpovede poškodených osôb a ani z výpovedí ďalších svedkov nebol zistený žiadny relevantný dôkaz svedčiaci preto, žeby si poškodení svoje tvrdenia vymysleli alebo, aby ich voči obžalovanému použili účelovo, v snahe privodiť mu nedôvodné následky trestnoprávnej zodpovednosti a to i napriek tomu, že medzi obžalovaným a rodinou poškodených osôb sú narušené vzťahy, ktoré sa týkajú rodičovských práv obžalovaného a svedkyne M. J. k ich spoločnému maloletému dieťaťu. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje i nato, že k preukázaniu viny obžalovanej osoby musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho páchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Takto ustálený skutkový stav podľa názoru konajúceho súdu zodpovedal právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tak ťažkú ujmu na zdraví, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať nato, že pre záver, že ide o ublíženie na zdraví, nie je nevyhnutné, aby poškodený bol práceneschopný, rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, hlavne akými príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po akú dlhú dobu a do akej miery narušila jeho obvyklý spôsob života. Za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Porucha zdravia trvajúca dlhší čas je charakterizovaná nasledujúcimi znakmi – -objektívna potreba liečenia alebo pracovnej neschopnosti, -trvanie najmenej 42 kalendárnych dní, -závažné ovplyvnenie obvyklého (zvyčajného) spôsobu života. Objektívna potreba liečenia znamená nevyhnutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti nie na základe subjektívneho rozhodnutia poškodeného, ale v súlade s aktuálnym stavom medicínskych poznatkov – lege artis. Pracovná neschopnosť nie je nevyhnutným definičným prvkom, ale môže byť indikátorom trvania poruchy zdravia. Časový aspekt, teda určenie pojmu „dlhší čas“ ako doby najmenej 42 kalendárnych dní, teda 6 týždňov dlhodobo vyplýva z judikatúry. Závažné ovplyvnenie zvyčajného spôsobu života znamená citeľný zásah do zvyčajného spôsobu života poškodeného, teda vyžaduje sa vyššia intenzita ovplyvnenia zvyčajného spôsobu života a na stanovenie naplnenia tohto definičného znaku je potrebné porovnanie života poškodeného predtým, ako bol na ňom spáchaný predmetný trestnoprávne relevantný skutok, a po tomto spáchaní. Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona prečin výtržníctva spácha ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených / otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto prístupné, aj keď len niektorým osobám, čo priestor pred rodinným domom č. XXX R. D. L., okres Kežmarok bolo a je potrebné za takéto miesto považovať. Objektom oboch trestných činov je záujem štátu na ochrane života a zdravia iných osôb a na ochrane verejného poriadku.
Konajúci súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Z listinných dôkazov vo vzťahu k osobe obžalovaného v podobe lustrácií súdov, Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva vnútra SR, charakteristík a odpisu z registra trestov konajúci súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov a iných správnych deliktov má však 5 záznamov a to aj za protiprávne konania majúce znaky priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Z.z. – úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, a to opakovane a aj vo vzťahu k manželke poškodeného K. J., matke maloletého dieťaťa obžalovaného, ale i vo vzťahu k samotnému poškodenému K. J., čo nemožno považovať za vedenie riadneho spôsobu života. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, na spôsob spáchania činov, na ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona, ale so zistením priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže spáchal dva trestné činy a tak dospel k záveru, že účel trestu sa u obžalovaného dá a môže dosiahnuť aj uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby určenom pri prísnejšom trestnom čine, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 /dvoch/ rokov, majúc zato, že hrozba možnej premeny výchovného trestu odňatia slobody, v prípade, že obžalovaný nezmení spôsob svojho života, najmä vo vzťahu k poškodeným osobám a matke jeho maloletého dieťaťa dosiahne účinky jeho nápravy bez toho, aby mu musel konajúci súd uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 544,91 eur, poškodenej Sociálnej poisťovni náklady nemocenských dávok vo výške 1 456,80 eur, poškodenému H. J. bolestné vo výške 1 525,86 eur a poškodenému K. J. bolestné vo výške 484,40 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.