Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19C/5/2023 8723200075 13. 05. 2024 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2024:8723200075.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 19C/5/2023
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., 2) F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanému: Mesto Svit, Hviezdoslavova 268/32, Svit, IČO:00 326 607, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1) G. B. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, E., 2) G. G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX, E., obaja právne zastúpení: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát so sídlom AK Dlhé hony 5777/17, Poprad, IČO:42029538 v konaní o určenie práva na užívanie časti parcely č. KN-C 553/1 vo vlastníctve žalovaného takto rozhodol: 19C/5/2023 I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Intervenienti 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na Okresnom súde Poprad žalobu, ktorou žiadal určiť vo svoj prospech právo na užívanie časti parcely č. KN-C 553/1 vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej, príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej na tejto parcele, vo vzdialenosti 0,5 m od parcely č. KN-C553/132, pred parcelou v jeho vlastníctve č. KN-C 553/133. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu v liste zo dňa 3.5.2021 nepriznal právo na užívanie časti šírky parcely vo vlastníctve žalovaného č. KN-C 553/1 so šírkou parcely vo vlastníctve žalobcu č. KN-C 553/133 pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej, príjazdovej cesty umiestnenej na časti parcely č. KN-C 553/1 vo vzdialenosti 0,5 m od parcely vo vlastníctve pána suseda žalobcu č. KN-C 553/132, podľa projektovej dokumentácií, ktorá nie je v rozpore so stavebným ani iným zákonom z dôvodu, že projektová dokumentácia nezohľadňovala súhlas žalovaného č. 2020/331 zo dňa 14.12.2020, udelený pánovi susedovi žalobcu pre nadmerne veľký rozšírený vjazd o nájazdový oblúk umiestnený pred parcelou žalobcu č. KN-C 553/133, avšak projektová dokumentácia
zohľadňovala primerane veľký rozšírený vjazd o nájazdový oblúk pre pána suseda žalobcu zasahujúci do vzdialenosti 0,5 m pred parcelu žalobcu č. KN-C 553/133. Žalobca tvrdil, že nepriznanie práva na užívanie časti šírky parcely vo vlastníctve žalovaného je diskriminačné a nespravodlivé z dôvodov, ktoré v žalobe podrobne uviedol. Okrem iného tvrdil, že na miestnu komunikáciu môže prechádzať len cez časť parcely č. KN-C 553/1, nakoľko na časti tejto parcely sa nachádza aj chodník a vjazd na miestnu komunikáciu. Na miestnu komunikáciu vychádza z parcely č. KN-C 553/133 šikmo, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov, tak ako všetci ostatní vlastníci tejto radovej zástavby, nakoľko je dispozične riešený výjazd všetkých domov radovej zástavby šikmo na miestnu komunikáciu. Keďže parcela č. KN-C 553/ 1 je vo vlastníctve žalovaného, prejazd na miestnu komunikáciu sa môže uskutočňovať len cez uvedenú parcelu. Akékoľvek nakladanie s parcelou č. KN-C 553/1 preto prináleží vždy len žalovanému. Žalovaný diskriminačným spôsobom udelil súhlas č. 2020/331 vlastníkovi susediaceho pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom na parcele č. KN-C 553/132 takým spôsobom, že uvedeným súhlasom zasiahol do pokojového stavu a zaužívaných zvyklostí všetkých okolitých rodinných domov na ulici D. tým, že na základe tohto súhlasu, susediaci vlastník obmedzuje vjazd a výjazd žalobcu z pozemku pred jeho rodinným domom, ktorý je postavený na parcele č. KN-C 553/133. Tento súhlas taktiež zvýhodňuje susedovi vjazd na jeho pozemok zo severnej strany komunikácie, čím na úkor žalobcu znevýhodňuje vjazd na pozemok žalobcu z južnej strany komunikácie, čo je tiež diskriminačné. Tento nájazdový oblúk obmedzuje žalobcu vyhýbaním sa tomuto nájazdovému oblúku pri plnohodnotnom užívaní šírky jeho pozemku pred jeho nehnuteľnosťou pri vjazde na jeho pozemok. Všetci vlastníci nehnuteľností tejto radovej zástavby vrátane suseda žalobcu majú právo na plnohodnotné užívanie šírky časti parcely žalovaného č. KNC 553/1 so šírkou ich pozemkov pre šikmé, pozdĺžne s hranicami pozemkov orientované, vjazdy k ich nehnuteľnostiam, len žalobca nemá takéto právo, lebo mu žalovaný ponížil šírku časti parcely č. KN-C 553/1 o asi 1,2 m pre vjazd na jeho pozemok, čím ho značne obmedzil, lebo v tejto radovej zástavbe so šírkami súkromných pozemkov 7,8 m je každý centimeter dobrý na umožnenie vjazdu na ich pozemok. Tento súhlas je taktiež v rozpore s dobrými mravmi občianskeho spolunažívania, čiže je živnou pôdou pre susedské spory, pretože sused žalobcu si súhlas žalovaného č. 2020/331 vysvetľuje po svojom, ako právo na miesto odpratávania snehu zo svojej príjazdovej cesty a právo na odstavovanie áut za odstavným miestom žalobcu, čím pán sused robí schválnosti žalobcovi pri vjazde a výjazde na jeho pozemok, ktoré sú v rozpore s § 49 ods. d) zákona č. 372/1990 Zb. Jednoznačne táto mestská parcela č. KN-C 553/1 má umožňovať jednoduchý a plnohodnotný, so šírkou žalobcovho pozemku, vjazd a výjazd z pozemku žalobcu a nie obmedzovať žalobcu kvôli tak nadmerne veľkému rozšírenému vjazdu o nájazdový oblúk, ktorému sa žalobca musí vyhnúť, aby nepoškodil dlažby pána suseda, ktoré ten umiestnil do tohto rozšíreného vjazdu, čo je tiež živná pôda pre susedské spory. Dobré mravy občianskeho spolunažívania by mali byť také, že sa sused susedovi nerozťahuje na mestskej parcele pred jeho nehnuteľnosťou do takej miery, že s tým sused má problém. Žalobca sa dňa 6.5.2021 domáhal zrušenia súhlasu č. 2020/331 z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného súhlasu č. 2020/331 podaním žaloby na okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 21C/21/2021. Okresný súd Poprad uznesením postúpil túto žalobu krajskému súdu v Prešove pod sp. zn. 6S/67/2021. Krajský súd v Prešove uznesením súdu zo dňa 8.12.2022 túto žalobu sp. zn. 6S/67/2021 odmietol. 2. Žalovaný považoval žalobu v písomnom vyjadrení k nej v celom rozsahu za nedôvodnú. List zo dňa 3.5.2021, na ktorý poukazoval žalobca, bol stanoviskom dopravného správneho orgánu k žiadosti predloženej žalobcom s tým, že na základe už existujúceho stavu a predošlého súhlasu mesta pre vlastníka susednej parcely s realizáciou napojenia vjazdu z miestnej komunikácie do nivelety chodníka a s umiestnením povrchového odkvapového žľabu s vyústením do trativodu, je potrebné tento stav a tieto skutočnosti zapracovať do projektovej dokumentácie a túto opätovne predložiť na vyjadrenie. Zároveň dopravný správny orgán požadoval v predmetnom stanovisku pre vydanie povolenia na zriadenie nového vjazdu z miestnej komunikácie ku rodinnému domu žalobcu so súp. č. 626/16 doložiť k danej žiadosti žalobcu ďalšie potrebné dokumenty a zaplatenie správneho poplatku. Namiesto prepracovania predmetnej projektovej dokumentácie, jej opätovného predloženia a doplnenia požadovaných dokumentov v zmysle stanoviska zo dňa 3.5.2021 sa však žalobca osobne dostavil dňa 7.5.2021 na dopravný správny orgán s tým, že chce späť projektovú dokumentáciu, ktorá bola súčasťou jeho žiadosti. Bolo mu vyhovené, v spise ostala založená len jej kópia, pričom žalobca dopravnému správnemu orgánu ďalej nespresnil, ako bude postupovať a odpoveď na stanovisko zo dňa 3.5.2021 mesto nedostalo, požadované dokumenty z jeho strany doložené neboli a ani ďalší postup žalobca neuviedol.
Žalobca dňa 31.7.2020 podal žalovanému „Žiadosť o odstránenie odkvapového žľabu z parcely č. KN-C 553/1 pred parcelou č. KN-C 553/133“, ktorú odôvodnil tým, že došlo k porušeniu § 3 ods. 7 VZN mesta Svit č. 5/2006, v zmysle ktorého: „Všetky budovy na čelnej strane ulíc a chodníkov musia byť opatrené funkčnými odpadovými žľabmi a odpadovými rúrami, aby voda nestekala na chodníky a chodcov. Fasády objektov musia byť čisté, zbavené nevhodných nápisov a kresieb.“ Žalobca v tejto žiadosti uviedol, že v danom prípade dochádzalo k stekaniu vody z prístavby k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parc. č. KN-C 553/132 priamo na chodník. Na základe predmetnej žiadosti žalobcu bol dňa 18.9.2020 príslušným stavebným úradom vykonaný na mieste štátny stavebný dohľad a zo stanoviska k vykonanému štátnemu stavebnému dohľadu vyplýva, že sused žalobcu bol vyzvaný, aby urobil nápravu a dažďové vody zo zastrešenia vchodu do garáže zviedli na svoj pozemok a aby na časť strechy umiestnili zachytávače snehu tak, aby sa zabránilo skĺznutiu snehu zo strechy na susedný pozemok parc. č. 553/133. Na základe uvedeného bol susedovi žalobcu (G. H.) vydaný aj súhlas mesta ako výlučného vlastníka pozemku parc. č. KN-C 553/1 s umiestnením odkvapového žľabu, ktorý odvádza dažďové vody zo zastrešenia vchodu do garáže pri rodinnom dome súp. č. 625 v dĺžke 1,5 m s vyústením do trativodu a rovnako aj súhlas s realizáciou napojenia vjazdu z miestnej komunikácie do nivelety chodníka, ktorým sa súčasný ostrý uhol napojenia vjazdu na pozemok vo vlastníctve suseda žalobcu má rozšíriť do nájazdového oblúka za účelom bezproblémového vytočenia motorového vozidla zo severnej strany miestnej komunikácie za podmienok uvedených v stanovisku č. j. MsÚ-2020/2174/14160/Lu zo dňa 5.10.2020. Navyše napadnutý súhlas mesta ako vlastníka pozemku, ktorý bol vydaný G. H. a ktorý obsahoval súhlas s napojením vjazdu z miestnej komunikácie do nivelety chodníka a k umiestneniu povrchového odkvapového žľabu, bol vydaný počas konania príslušného stavebného úradu, ktorý na podnet žalobcu vykonával v tom čase u G. H. štátny stavebný dohľad a tieto činnosti boli na základe vydaného súhlasu mesta vykonané v rámci nápravy nariadenej príslušným stavebným úradom. Súhlas vlastníka pozemku zo dňa 14.12.2020 žalobcu žiadnym spôsobom nediskriminuje a svojim obsahom a formou v žiadnom prípade nezasahuje do jeho právom chránených záujmov tak, ako to žalobca uvádza vo svojej žalobe. Tvrdenie žalobcu, že napadnutý súhlas vlastníkovi pozemku, ktorý susedí s pozemkom žalobcu (parc. C-KN č. 553/132), zasahuje do pokojného stavu a zaužívaných zvyklostí všetkých rodinných domov na ulici D. tým, že susediaci vlastník obmedzuje výjazd žalobcu z jeho rodinného domu, je irelevantný a nepravdivý. Susedovi žalobcu (G. H.) bolo žalovaným vydané súhlasné stanovisko na rozšírenie nájazdového oblúka aj z dôvodu umožnenia bezproblémového vjazdu na jeho pozemok cez pozemok žalovaného (prac. CKN č. 553/1). Z priloženého administratívneho spisu je zrejmé, že uvedený oblúk nezasahuje do výjazdu žalobcu (na jeho pozemku ani na pozemku patriacom žalovanému), čo vyplýva aj z náčrtov a fotografií v spise a žalobca (ani predchádzajúci majiteľ, od ktorého žalobca nehnuteľnosť kúpil) túto časť, o ktorú by mal byť rozšírený nájazdový oblúk, doposiaľ nikdy nevyužíval na vjazd na svoj pozemok, nakoľko v tom čase bol v tomto mieste osadený odkvapový žľab a časť, o ktorej rozšírenie nájazdového oblúka sa jedná vo vydanom súhlase, sa nachádza medzi pôvodným vjazdom suseda žalobcu (G. H.) a pôvodne osadeným odkvapovým žľabom. Nie je pravdou žalobcovo tvrdenie, že mesto neriešilo prioritne jeho zámer realizácie nového vjazdu, ale zámer jeho suseda, ktorý chcel len rozšíriť jestvujúci vjazd. Obe žiadosti boli riešené spoločne, a to tak, že boli prerokované dňa 14.9.2020 na Komisii výstavby, životného prostredia, architektúry a urbanizmu mesta Svit pri MsZ vo Svite a ako vyplynulo z jej záverov a následne aj z odpovede žalovaného zo dňa 30.9.2020 na žiadosť žalobcu, bolo mu oznámené, že komisia odporučila vydať súhlas s vybudovaním vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalobcu s kolmým napojením na komunikáciu, mimo časti pozemku odsúhlasenej pre rozšírenie vjazdu o nájazdový oblúk zo severnej časti komunikácie na pozemok parc. C-KN č. 553/132 (pre G. H.), s tým, že výstavbu parkovacích miest si majú obyvatelia riešiť na vlastných, nie mestských pozemkoch. V uvedenej odpovedi žalovaného zo dňa 30.9.2020 sa ďalej uvádza, že ak má žalobca o realizáciu vjazdu z miestnej komunikácie na pozemok v jeho vlastníctve záujem, je potrebné z jeho strany zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie autorizovaným projektantom a obrátiť sa so žiadosťou o vydanie stanoviska k tejto dokumentácii na Oddelenie investičných činností, územného plánovania a životného prostredia Mestského úradu vo Svite ako na príslušný cestný správny orgán, pričom po schválení technického riešenia mu žalovaný pripraví súhlas vlastníka pozemku s vybudovaním vjazdu pre stavebné konanie. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že žalovaný nechce žalobcovi vydať obdobný súhlas, čo sa týka vjazdu na jeho nehnuteľnosť, avšak nakoľko v danom prípade by šlo o vybudovanie úplne nového vjazdu na pozemok, bolo mu odporúčané aby správnemu cestnému orgánu predložil projektovú dokumentáciu a vyžiadal si stanovisko.
Žalobca na uvedenú odpoveď žalovaného reagoval zaslaním „Žiadosti o opätovné prerokovanie súhlasu vjazdu na pozemok v jeho vlastníctve s kolmým napojením a súhlas o pozdĺžne s hranicami pozemkov situovaný vjazd a výjazd“ doručenej dňa 9.10.2020. K danému listu sám priložil fotografie, z ktorých je zrejmé, že časť pozemku, o ktorý by sa mal rozšíriť nájazdový oblúk jeho suseda (G. H.) nikdy sám nevyužíval na vjazd, nakoľko na jednej z fotografií sú vyobrazené „koľaje“, na ktorých sa nachádza štrkový násyp a tieto sú využívané na vjazd vozidla na pozemok žalobcu, pričom tieto koľaje sa nachádzajú mimo nájazdového oblúka odsúhlaseného žalovaným napadnutým súhlasom susedovi žalobcu (G. H.). Žalobca má najmä zrejme problém s parkovaním cudzích vozidiel na verejnej cestnej komunikácií pred jeho pozemkom, ktorý s vydaným súhlasom žalovaného žiadnym spôsobom nesúvisí. Uvedený súhlas sa však netýka parkovania na verejnej miestnej komunikácii, resp. súhlasu s parkovaním, preto v prípadoch, kedy má žalobca pocit, že akékoľvek cudzie vozidlo blokuje jeho výjazd z nehnuteľnosti, je oprávnený sa obrátiť na iné orgány. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade je hlavným problémom prebiehajúci susedský spor medzi žalobcom a jeho susedom (G. H.), čo nepochybne vyplýva aj z vyjadrení žalobcu uložených v predložených administratívnych spisoch a žalobca mal tiež za to, že predmetná žaloba bola zo strany žalobcu podaná účelovo a celý tento nezmyselný susedský spor by spolu vedeli vyriešiť vzájomnou dohodou k spokojnosti oboch strán. Rovnako za nezmyselné považoval žalobca aj tvrdenie žalobcu, že podľa jeho názoru majú všetci vlastníci nehnuteľností v tejto radovej zástavbe na plnohodnotné užívanie šírky parcely žalovaného (parc. č. 553/1) rovnakej ako šírka ich pozemkov, ktoré majú vo výlučnom vlastníctve, pre šikmé, pozdĺžne s hranicami pozemkov orientované vjazdy k ich nehnuteľnostiam, pričom žalobca sa cíti dotknutý na svojich právach, pretože ho mesto údajne ukrátilo o 1,2 m zo šírky parcely pre vjazd na jeho pozemok a tým je teda pri vjazde obmedzovaný, nakoľko šírka jeho pozemku je len 7,8 m. Uvedené tvrdenie je taktiež skreslené, pretože pri pohľade na mapu a pri meraní v mape je možné zistiť, že napr. dĺžka hranice pozemku žalobcu a žalovaného je cca 13 m a nie 7,8 m, ale pri dĺžke hranice pozemku mesta a suseda žalobcu je to len 8 m. Uvedený súhlas nie je v žiadnom prípade v rozpore s „dobrými mravmi občianskeho spolunažívania“, ako tvrdí žalobca, nakoľko je to nemožné a k žiadnemu zásahu do práv iných vlastníkov ani do dobrých mravov vydaným súhlasom žalovaného nedošlo a vysvetlenie si „dobrých mravov občianskeho spolunažívania“ v zmysle že „sa sused susedovi nerozťahuje na mestskej parcele pred jeho nehnuteľnosťou do takej miery, že s tým sused má problém“, ako uvádza žalobca, považoval žalovaný za prinajmenšom smiešne. Mesto sa v danom prípade ako vlastník považuje za účastníka súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie. Mesto je výlučným vlastníkom pozemku parc. C-KN 553/1 a ako vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Tak ako žalobca, aj žalovaný má v tomto prípade rovnaké vlastnícke práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Nie je na mieste, aby si žalobca akýmkoľvek spôsobom podmieňoval či vynucoval od mesta, aby s pozemkom, ktorý má mesto vo svojom výlučnom vlastníctve, nakladalo podľa pokynov žalobcu, nakoľko to je neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Mesto ani nemohlo vyhovieť pôvodnej podanej žiadosti žalobcu z dôvodu, že tento nedoložil potrebné podklady a dokumentáciu pre ďalšie pokračovanie v konaní cestným správnym orgánom. Žalovaný sa v zmysle obsahu žaloby sa domnieval, že zo strany žalobcu ide o určovaciu žalobu, pričom nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Bez toho, aby existoval naliehavý právny záujem nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017 uvádza: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. 3. V replike žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že ak sa žalovaný vo svojom podaní odvoláva na rozhodnutia komisie výstavby vo veci udelenia súhlasu pánovi susedovi H. o rozšírený nájazdový oblúk, tak k porušeniu zákona o rovnakom zaobchádzaní, čiže diskriminácii došlo zo strany žalovaného (komisiou výstavby) dňa 14.9.2020 pretože žalobca svoj zámer o vybudovaní odstavného miesta pred
nehnuteľnosťou žalobcu s pozdĺžnym vjazdom a výjazdom vyjadril žalovanému listom zo dňa 4.6.2020, čiže žalovaný a jeho príslušné úrady vedeli o tomto zámere skôr, ako rozhodovala komisia výstavby dňa 14.9.2020 pre udelenie súhlasu o rozšírený vjazd pre p. suseda. Žalobcov zámer bol a je, aby príjazdová cesta k odstavnému miestu bola umiestnená vo vzdialenosti 0,5 m od parcely p. suseda tak, ako majú všetci majitelia tejto radovej zástavby vrátane p. suseda umiestnené svoje príjazdové cesty k ich nehnuteľnostiam vo vzdialenosti 0,3 m od spoločných hraníc. Čiže tu došlo k diskriminácií tým, že žalobca nedostal od žalovaného súhlasné stanovisko pre takto umiestnenú príjazdovú cestu ako ju majú všetci, ale namiesto toho žalovaný udelil p. susedovi súhlasné stanovisko k rozšírenému vjazdu asi do šírky 1,2 m pred nehnuteľnosťou žalobcu čím diskriminoval žalobcu. Žalovaný, ak aj je vlastníkom predmetnej parcely, ale je samospráva čiže orgán štátu, tak aj vlastníctvo samosprávy je v podstate vlastníctvo štátu, žalovaný nie je súkromná fyzická osoba, aby nakladal s majetkom samosprávy ako chce. Žalovaný má nakladať so svojím majetkom spravodlivo pre všetkých občanov mesta, lebo žalobca je tiež občan mesta, tiež platí dane samospráve a tiež samospráva dostáva za žalobcu a celú jeho rodinu podielové dane. Žalobca nikomu nič nediktoval, ani nediktuje, ako má žalovaný nakladať so svojím pozemkom, len chce mať tie isté práva, ako majú všetci vlastníci tejto radovej zástavby vo veci umiestnenia príjazdovej cesty. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa zmieňuje o dĺžkach hraníc 13 m, čo nemá nič spoločné so šírkou pozemku žalobcu 7,8 m, ktorú žalovaný chce ukrátiť žalobcovi o asi 1,2 m z užívania pozemku žalovaného, čo je pravda. Súhlas pre p. suseda pre nadmerne veľký nájazdový oblúk nebol a ani nie je potrebný, ako to vidieť z fotografie, kde sú vyjazdené koľaje auta p. suseda v tráve a tieto koľaje sú ďaleko od odkvapového žľabu, po ktorý žalovaný dal súhlas na rozšírenie nájazdového oblúka. Žalobca má v rodine dve osobné autá, jedno vo vlastníctve manželky žalobcu, ktoré parkuje v garáži a žalovanému musí byť jasné, že žalobca nebude dlhodobo odstavovať auto na príjazdovej ceste do garáži, aby neblokoval auto manželke a tým obmedzoval slobodu svojej manželky, a preto odstavoval auto na chodníku pred svojou nehnuteľnosťou, s čím mal problém p. sused. Tento p. sused navrhol žalobcovi, aby odstavoval auto mimo chodníka, čiže na pozemku žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca zvalil plot pôvodného majiteľa, ktorý stál v ceste odstavného miesta a išiel v ústrety p. susedovi v odstavovaní auta mimo chodníka pred nehnuteľnosťou žalobcu. Taktiež žalovaný súhlasil s odstavným miestom pre žalobcu, ale len ak odstavné miesto je výhradne na pozemku žalobcu. Čiže žalobca si môže umiestniť toto odstavné miesto na svojom pozemku ako chce. Problém je prepojenie tohto miesta s komunikáciou. Je prirodzené, že žalobca chce mať túto príjazdovú cestu čo najkratšiu s čo najjednoduchším vjazdom a výjazdom na komunikáciu, čiže tak, ako je to v projektovej dokumentácii. V zimnom období na Terasovej ulici napadne podstatne viac snehu ako v centre Svitu a žalobca má zakázané odhadzovať sneh pred nehnuteľnosť p. E. z príjazdovej cesty vedúcej ku garáži žalobcu, lebo si to p. E. takto praje, a žalobcovi nezostáva nič iné len, aby odhadzoval sneh z obidvoch príjazdových ciest medzi tieto príjazdové cesty tak, ako je to fotografii, ktorú predložil. Čiže žalobca potrebuje čo najviac tohto priestoru medzi príjazdovými cestami vedúcimi na jeho pozemok, lebo žalovaný ani jeden rok neprišiel pomôcť majiteľom tejto radovej zástavby naložiť tento sneh a odviezť ho niekde inde, a najmä preto, lebo p. sused odhadzuje sneh z takto veľkého nájazdového oblúka (do vzdialenosti 1,2 m) za auto žalobcu, čo si žalobca nepraje, lebo keď' tam napadne pol metra snehu tak potom žalobca nevyjde z vlastného pozemku kvôli tejto kope snehu umiestnenej za autom žalobcu. Preto tento nájazdový oblúk má byt' menší do vzdialenosti 0,5 m, aby p. sused neodhadzoval sneh za auto žalobcu, a aby sa vrátil pokojový stav ktorý tam bol pred tým ako si p. sused zriadil tento nadmerne veľký nájazdový oblúk. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca uviedol, že porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní zo strany žalovaného z ktorého následne dochádza k porušovaniu zákona o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu zo strany p. suseda, ako aj narušeniu pokojového stavu zo strany p. suseda, čo je v rozpore s občianskym zákonníkom, je výsledkom udeleného súhlasu p. susedovi žalovaným, ako to žalobca preukazuje v tejto žalobe a vo vyjadrení, je dostatočné preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobca informoval žalovaného, že ak súd z akéhokoľvek dôvodu neurčí právo žalobcovi na vybudovanie odstavného miesta s príjazdovou cestou tak, ako je to opísané v žalobnom návrhu žaloby, potom žalobca nebude realizovať žiaden projekt a bude odstavovať svoje auto na chodníku tak, ako to robil pred tým a tak, ako to robia všetci majitelia tejto radovej zástavby, pretože žalobcovi na chodníku bolo a znovu bude najjednoduchšie odstavovať svoje auto. 4. V duplike žalovaný takisto zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a uviedol, že tvrdenia o diskriminácii žalobcu či porušení zákona o rovnakom zaobchádzaní zo strany príslušnej komisie sú irelevantné, keďže ako už uviedol aj v predošlom vyjadrení, nakoľko žalobca doručil svoju žiadosť dňa 4.6.2020 a najbližšie zasadnutie komisie sa konalo 14.9.2023 (z dôvodu, že počas letných mesiacov sa spravidla nekonajú
žiadne zasadnutia komisií ani mestského zastupiteľstva), pričom medzitým bola žalovanému doručená aj žiadosť p. H., vec sa posudzovala a riešila na zasadnutí komisie v septembri 2020 komplexne, nakoľko žalovaný považoval za potrebné dosiahnuť v danej veci kompromis a schodné riešenie pre oboch obyvateľov mesta. Žalovaný mal stále za to, že ako výlučný vlastník pozemku má právo nakladať so svojim majetkom podľa vlastného uváženia. Vlastníctvo samosprávy nie je vlastníctvom štátu, nakoľko mesto ako samospráva je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky a v zmysle čl. 65 ods. 1 Ústavy SR „obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.“ Pokiaľ ide priamo o nakladanie s majetkom mesta, to je upravené v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorým sú obce a mestá povinné sa pri nakladaní s majetkom riadiť, pričom zamestnanci mesta nie sú oprávnení rozhodovať o majetku mesta. Čo sa týka príjazdových ciest k nehnuteľnostiam v predmetnej radovej zástavbe, kde býva žalobca, je pravda, že všetci majú svoje príjazdové cesty v rovnakej vzdialenosti od spoločných hraníc susedných pozemkov, avšak pravdou je aj to, že všetci majú príjazdové cesty z čelného pohľadu od miestnej komunikácie na ľavej strane pozemkov, a to vrátane žalobcu. Niektorí susedia žalobcu, ktorí očividne potrebovali taktiež viacero parkovacích miest pred svojou nehnuteľnosťou to vyriešili takým spôsobom, že si rozšírili už existujúcu príjazdovú cestu na ľavej strane a môžu si teda bezproblémovo zaparkovať auto tak, aby nebránili výjazdu z garáže druhého auta, ktoré vlastnia. Nikto z nich nemal potrebu realizovať druhé parkovacie miesto a ďalšiu príjazdovú cestu na druhej strane pozemku na hranici s druhým susedom. Žalovaný nemá záujem žalobcu o nič ukracovať, ale čo sa týka hraníc pozemkov žalovaného a žalobcu a žalovaného a p. H., v dĺžke hraníc s pozemkom žalovaného je rozdiel 5 m, pretože pri pohľade na mapu a pri meraní v mape (ZBGIS) je možné zistiť, že dĺžka hranice pozemku žalobcu a žalovaného je cca 13 m a nie 7,8 m, ale pri dĺžke šikmej hranice pozemku žalovaného a p. H. je to len 8 m a navyše je to rohový pozemok, z čoho nepochybne vyplýva že už za tohto stavu má napr. p. H. o 5 m menej na vjazd k svojmu rodinnému domu, pričom žalobca má na príjazd k rodinnému domu hranicu o dĺžke 13 m, takže je nepochopiteľné, z akého dôvodu potrebuje práve tých pár cm priamo na hranici pozemku s p. H., aj napriek tomu, že existuje viacero možností, ako danú situáciu bezkonfliktne vyriešiť. K tvrdeniu žalobcu, že ak mu súd neurčí právo na vybudovanie odstaveného miesta s príjazdovou cestou, tak nebude realizovať žiaden projekt a bude parkovať na chodníku, lebo je to pre neho najjednoduchšie, žalovaný uviedol, že na chodníku môže žalobca odstaviť svoje vozidlo, ale takým spôsobom, aby ostala súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, čo ale nerešpektuje žalobca ani v súčasnosti, pričom táto zákonná úprava bola účinná do 30.9.2023, avšak podľa novely zákona o cestnej premávke je od 1. októbra 2023 parkovanie na chodníku úplne zakázané, na čo by mal žalobca začať myslieť. 5. Na strane žalovaného do konania vstúpili intervenienti, ktorí svoj vstup odôvodnili tým, že ako manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku KNC parc. č. 553/132 a rodinného domu s.č. XXX na tomto pozemku, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre Obec a Katastrálne územie E.. Žalobný petit sa dotýka aj ich, keďže sú vlastníkmi susednej parcely číslo 553/132 a teda sú priami susedmi so žalobcom a žalobca v žalobe operuje argumentáciou, že je diskriminovaný kvôli tomu, že im bol vydaný súhlas žalovaného číslo 2020/331. Z tohto je teda zrejmé, že majú právny záujem na výsledku tohto konania, lebo vyhovením žalobnému petitu by sa zasiahlo do pokojného stavu, ktorý existuje teraz a došlo by k zhoršeniu ich postavenia, lebo by mali zhoršený príjazd na svoju parcelu č. 553/132 z miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele žalovaného č.553/1. Žalobca dokonca k žalobe priložil fotodokumentáciu, ktorú označil ako schválnosti zo strany pána suseda žalobcovi, čo takisto veľmi dobrým spôsobom preukazuje ich právny záujem na výsledku tohto konania, keďže tým susedom, ktorý má údajne robiť údajne schválnosti práve oni dvaja. K meritu veci uviedli, že nikdy žalobcovi nerobili žiadne schválnosti a nijakým spôsobom mu nebránili pri parkovaní alebo vstupe na jeho pozemok. Žalobca má konfliktné vzťahy nielen s nimi, ale aj s ostatnými susedmi, pričom s predchádzajúcim susedom mali intervenienti vzťahy dobré. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že ho Mesto Svit vydaným súhlasom vlastníka pozemku diskriminuje. Žalobca môže na svoj pozemok KNC parc. č. 553/133 v k.ú. E. realizovať vjazd cez pozemok Mesta Svit KNC parc. č. 553/1 s tým, že vydaným súhlasom vlastníka pozemku nie je pri vjazde na svoj pozemok 553/133 nijako obmedzovaný. Nájazdový oblúk v zmysle vydaného súhlasu potrebujú pre bezproblémový prístup autom na svoj pozemok a je realizované len v nevyhnutnej šírke oblúka, aby sa na pozemok mohli dostať s osobným motorovým vozidlom. Predložili fotodokumentáciu, z ktorej je
jednoznačné, že bez takéhoto vjazdu nie je možné bezpečne vojsť z verejnej komunikácie do ich garáže, ktorá sa nachádza za bránkou. Prejazd, ktorý realizujú na svoju parcelu č. 553/132 z ulice D. na základe súhlasu Mesta Svit zo dňa 14.12.2020 je v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi a zaužívanými zvyklosťami a nie je obmedzujúcim alebo znevýhodňujúcim pre žalobcu. Žalobca môže na svoj pozemok parc. č. 553/133 prichádzať z ulice D. aj bez toho, aby mal špeciálne vybudovanú príjazdovú cestu, ako žiada vybudovať v zmysle žalobného petitu. Avšak pre bezpečné parkovanie do ich (intervenientov) garáže nie je možné vybudovať príjazdovú komunikáciu v zmysle žalobného petitu, lebo by kolidovala so spevnenou plochou vybudovanou pre vjazd na ich pozemok KNC parc. č. 553/132 v súlade so Súhlasom Mesta Svit zo dňa 14. 12. 2020. Bez vybudovania príjazdovej cesty v zmysle žalobného petitu má žalobca úplne bezproblémový prístup na svoj pozemok motorovým vozidlom, či už by prichádzal z jednej alebo druhej strany D. ulice a nie je potrebné budovať ním požadovanú príjazdovú cestu. V ďalšom tiež uviedli, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP na tejto určovacej žalobe. Aj bez požadovaného určenia sa právne postavenie žalobcu nijako nezhorší, lebo na svoju parcelu číslo 553/133 môže bezproblémovo parkovať z ulice D. z oboch strán aj v súčasnosti. Keď žalobca argumentoval takzvanými zaužívanými zvyklosťami a tvrdil, že vydaný súhlas Mesta Svit zo dňa 14.12.2020 tieto zaužívané zvyklosti porušuje, intervenienti reagovali, že toto tvrdenie je absolútne nepravdivé, keďže uvedený vjazd využívajú minimálne od roku 1986 a nikdy nemali problémy ohľadom tohto vjazdu so žiadnymi zo susedov. Žalobca kúpil svoj rodinný dom v roku 2015, avšak nasťahoval sa tam až v roku 2018 a až tento konkrétny žalobca začal mať problém s vjazdom do ich garáže. Na ulici D. vo Svite sú však zaužívané zvyklosti také, že každý z majiteľov domov realizuje vjazd do svojej garáže presne identickým spôsobom ako ho realizujeme oni, t.j. oblúkom z verejnej komunikácie, resp. ostatní susedia môžu realizovať svoje vstupy aj kolmo, keďže pri ich rodinných domoch je iný sklon z verejnej komunikácie ako pri dome intervenientov. Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania voči nim v rozsahu 100 %. 6. Na súdnych pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich písomných stanoviskách a argumentoch. Na návrh žalobcu a so súhlasom p. C., súd pripustil do konania manželku žalobcu ako žalobkyňu v 2.rade uznesením na pojednávaní dňa 13.5.2024. Žalobca v 1.rade, ktorý na základe plnej moci zastupoval aj žalobkyňu v 2.rade, po vykonanom dokazovaní, reagujúc aj na vyjadrenia žalovaného a intervenientov, z dôvodu preukázaného diskriminačného zaobchádzania žalovaného voči nim, ktoré vyústilo do vydania diskriminačného súhlasu č. 2020/331 intervenientom žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania. Poverená zástupkyňa žalovaného v závere pojednávania mala zato, že konanie mesta voči žalobcovi nebolo v žiadnom prípade diskriminačné. Trvala na tom, že žalobca nesplnil pri žalobe nevyhnutnú podmienku, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu a bez toho nie je možné zo strany súdu rozhodnúť v prospech žalobcu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov. Mala tiež zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a že nedôvodnosť žaloby bola v priebehu konania dostatočne preukázaná. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Trovy konania si žalovaný neuplatnil. Právny zástupca intervenientov v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní rovnako žiadal žalobu zamietnuť a trovy konania si intervenienti voči žalobcovi uplatnili. Právny zástupca uviedol, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem, chýba aj relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že žalobcovia potrebujú mať zrealizovaný svoj druhý vjazd na pozemok práve takým spôsobom, ako je to v petite žalobe. 7. Svedok G. C. C. sa so stranami sporu stretol služobne. Je zamestnancom mesta, teda žalovaného, na pozícii cestný správny orgán. Ak mal opísať, ako prebieha proces povoľovania vjazdu k nehnuteľnostiam a konkrétne k tomu prípadu ako prebiehal, tak uviedol, že, ako cestný správny orgán dáva v zmysle cestného zákona povolenie k vjazdu, keď sa pripája z miestnej komunikácie. V praxi to prebieha tak, že žiadateľ donesie projekt s tým, že musia to potvrdiť technické služby a okresný dopravný inšpektorát a pokiaľ to spĺňa podmienky, tak cestný správny orgán po zaplatení poplatku vydá povolenie k jazdu. I. H. (intervenient 1;pozn. súdu) požiadal k existujúcemu vjazdu rozšírenie, aby mal prístup z oboch strán, aby mohol ten manéver s vozidlom urobiť. Tu mu orgán dal súhlas. Na druhej strane pán C. chcel vybudovať novú spevnenú plochu, jedná sa teda o zriadenie nového vjazdu a tu musel cestný orgán vydať povolenie v zmysle správneho poriadku. Svedok mal záznam od kolegu, že si bol pýtať p. C. projektovú dokumentáciu, že si ide riešiť veci inak, ďalej to nekonkretizoval, v spise teda majú len kópie a originál si vzal späť.
8. Svedok I. J. pozná suseda pána H. sa vyjadril k incidentu medzi pánom H. a pánom C.. Uviedol, že počul strašný krik keď šiel po ulici. Tak ostal stáť ďalej a videl, že pán H. mal ruky dvihnuté. Bol to len verbálny útok medzi nimi, bol len krik. Pána H. spoznal podľa hlasu. Svedok bol asi vo vzdialenosti 10 metrov, priamo pod mestskou lampou. Pán H. držal asi lopatu v ruke a kričali po sebe. Držal ju nad sebou dvoma rukami, vyzeralo to tak ako keby sa bránil útoku, ale svedok nevidel fyzický útok, ani z jednej, ani z druhej strany, len počul krik Žalobca spochybnil výpoveď svedka, lebo keby stál 10 m pri nich, bol by ho volal vypovedať ako svedka na políciu. Svedok trval na svojej výpovedi. Intervenient, dr. H. uviedol, že sa o svedkovi dozvedel pred rokom, teda že to svedok videl, nevedel že tam bol. Pán C. mu štuchal s lopatou do ksichtu a on sa ako keby bránil. 9. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, intervenientov, z výsluchu svedkov, z ohliadky na mieste samom, z fotodokumentácie, z komunikácie medzi stranami sporu, zo spisov Mesta Svit, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parc. č. 553/133 o výmere 461 m2 – zastavená plocha a nádvorie a stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na tejto parcele, všetko zapísané na liste vlastníctva č.XXXX pre Okres C., Obec Svit, Katastrálne územie E.. Žalovaný je vlastníkom parcely č. KN-C 553/133 a intervenienti bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. KN-C 553/132, všetko k.ú. E.. Jedná sa o susediace parcely a v prípade žalobcov a intervenientov aj o priamych, vedľa seba bývajúcich susedov. Uvedené skutočnosti v konaní sporné neboli. Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd určil v ich prospech právo na užívanie časti parcely č. KN-C 553/1 vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej, príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej na tejto parcele, vo vzdialenosti 0,5 m od parcely č. KN-C553/132, pred parcelou v ich vlastníctve č. KN-C 553/133. 10. Aj keď vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, už len samotný záver súdu (ktorý ďalej odôvodní) o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na predmetnej určovacej žalobe je dôvodom, prečo žaloba musela byť zamietnutá. Samozrejme aj právo vlastníka nehnuteľnosti nakladať so svojím vlastníctvom podľa vlastného uváženia v medziach zákona je nesporne dôvodom, prečo žalobe nie je možné vyhovieť. Mesto je výlučným vlastníkom pozemku parc. C-KN 553/1 a ako vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalobcovia aj žalovaný majú v tomto prípade rovnaké vlastnícke práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Nie je na mieste, aby si žalobca akýmkoľvek spôsobom podmieňoval či vynucoval od druhého vlastníka - mesta, aby s pozemkom, ktorý má mesto vo svojom výlučnom vlastníctve, nakladalo podľa pokynov žalobcu, ako to konštatoval aj žalovaný. Išlo by o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva. A súd má zato, že vo vzťahu ku žalobcom nebola zo strany žalovaného preukázaná žiadna, žalobcami tvrdená diskriminácia. Ako z dokazovania vyplynulo, mesto bolo k žalobcom ústretové, ale pôvodnej podanej žiadosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že títo nedoložili potrebné podklady a dokumentáciu pre ďalšie pokračovanie v konaní cestným správnym orgánom. V odpovedi žalovaného zo dňa 30.9.2020 sa o. i. uvádza, že ak má žalobca o realizáciu vjazdu z miestnej komunikácie na pozemok v jeho vlastníctve záujem, je potrebné z jeho strany zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie autorizovaným projektantom a obrátiť sa so žiadosťou o vydanie stanoviska k tejto dokumentácii na Oddelenie investičných činností, územného plánovania a životného prostredia Mestského úradu vo Svite, ako na príslušný cestný správny orgán, pričom po schválení technického riešenia mu žalovaný pripraví súhlas vlastníka pozemku s vybudovaním vjazdu pre stavebné konanie. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je pravdou, že žalovaný nechcel žalobcovi vydať obdobný súhlas ako susedovi dr. H., pokiaľ ide o vjazd na jeho nehnuteľnosť, avšak nakoľko v danom prípade by šlo o vybudovanie úplne nového vjazdu na pozemok (u intervenientov išlo o rozšírenie vjazdu), bolo mu odporúčané aby správnemu cestnému orgánu predložil projektovú dokumentáciu a vyžiadal si stanovisko, čo neurobil a v konaní ani uvedené tvrdenia žalovaného nepoprel. Vyššie uvedený postup bol potvrdený aj svedkom G. C., ktorý ako cestný správny orgán uviedol, že I. H. požiadal k existujúcemu vjazdu rozšírenie, aby mal prístup z oboch strán, aby mohol potrebný manéver s vozidlom pre vjazd na svoj pozemok urobiť. K tomu súhlas dostal. Na druhej strane pán C. chcel vybudovať novú spevnenú plochu, jedná sa teda o zriadenie nového vjazdu a tu musel cestný orgán vydať povolenie v zmysle správneho poriadku. C. C. si ale po výzve na doplnenie žiadosti bol vyžiadať projektovú dokumentáciu, že si ide riešiť veci inak, v spise majú len kópie a originál si vzal späť.
11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 12. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je z hľadiska procesného, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 Civilného sporového poriadku). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. 13. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v jeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi sporovými stranami, predtým účastníkmi ako celku. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení práv sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, (napr. R 17/1972), pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti ( § 137 CSP). 14. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. 15. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten – ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. 16. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). 17. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 18. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. (4 Cdo 105/2013 ). 19. Aj z dôvodovej správy k ust.§ 137 Civilného sporového poriadku zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z judikatúry vyplýva, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa ust.§ 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva z pravidla z toho, že právne postavenie žalobcu bez toho určenia ohrozené alebo neisté. Odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá. Účelom týchto podmienok je zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov alebo sporov bez praktického významu, ktorý je konečným riešením pre ich účastníkov. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia, resp. neexistencia konkrétneho práva, ktorého posúdenie predmetom konania a súčasne existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. 20. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2017 sp.zn. II. ÚS 590/2017 vyplýva, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencií naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. 21. V zmysle vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a uvedený výklad naliehavého právneho záujmu je nesporné, že žalobcovia nemali pri podávaní žaloby a v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Súd z listinných dôkazov, ale najmä aj pri ohliadke na mieste samom mal možnosť sa presvedčiť, že žalobcovia majú na svoj pozemok pohodlný bezproblémový prístup, ktorému nič nebráni. Aj bez žalobcami požadovaného určenia sa ich právne postavenie nijako nezhorší, lebo na svoju parcelu číslo 553/133 majú bezproblémový vjazd z oboch strán ulice D. aj v súčasnosti. Bez požadovaného určenia ich právne postavenie nie je nijako ohrozené alebo neisté. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. Uplatnili si ich intervenienti na strane žalovaného a s poukazom na zásadu úspechu, keďže vystupovali na strane žalovaného, im ich súd v celom rozsahu priznal. Ich právny záujem na výsledku tohto konania je nesporný, nakoľko vyhovením žalobnému návrhu by sa zasiahlo do existujúceho stavu a došlo by k zhoršeniu ich postavenia tým, že by mali zhoršený príjazd na svoju parcelu č. 553/132 z miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele žalovaného č.553/1.
O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).