Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12C/18/2023 8723201316 24. 06. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8723201316.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., práv. zast. JUDr. Boris Bednár, advokát, Štefánikova 873/96, Poprad, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zast. spln. zást. F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., takto rozhodol: I. Žalobu
zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2023 domáhala, aby zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie za užívanie spoločného bytu v sume 350,- eur mesačne od mesiaca máj 2015 až do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C 38/2017. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým že strany v konaní sú bývalými manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 14P/203/2015, právoplatným dňa 17.5.2015. Na súde je vedené konanie tých istých strán pod sp. zn. 20C/38/2017 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), v ktorom sa okrem iného rieši i bezpodielové spoluvlastníctvo k 3-izbovému bytu č. 17 na prízemí bytového domu Mladosť súp. č.2914, vchod 7, zapísané na LV č. XXXX k. ú. D. vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku. V konaní 20C 38/2017 bolo preukázané, že žalovaný prinútil žalobkyňu opustiť ich spoločný byt v roku 2015, čo bolo aj jedným z dôvodov pre rozvod manželstva. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala vydanie neodkladného opatrenia, aby jej žalovaný umožnil užívanie predmetného bytu. Súd tento návrh zamietol. S maloletými deťmi E. a I., ktoré boli zverené do jej starostlivosti, je nútená bývať v podnájme, čo preukázala v konaní pod sp. zn. 20C 38/2017. Pretože žalovaný výlučne sám užíva spoločný byt a nedovolí žalobkyni ho užívať, vzniká mu bezdôvodné obohatenie a to v časti polovice nájomného za tento byt. Podľa dostupných informácií – inzercií na internete sa pohybujú ceny nájomného za obdobné byty v danej lokalite okolo 700,- eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení predložila inzertné ponuky a potvrdenie realitnej kancelárie. 2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že účastníci konania sú vedení ako aktuálni bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to bytu č. 17. Je pravdou, že byt s príslušenstvom užíva v súčasnosti výlučne žalovaný. Tvrdenie žalobkyne, že sa z bytu musela vysťahovať je zavádzajúce. Táto sama opustila byt ešte v auguste 2015 pred rozvodom manželstva spolu s maloletými deťmi. Spolu s priateľom užíva iný byt v Poprade, a to byt
vlastníka D. J. v bytovom dome na ul. Jesennej 13 v Poprade. Jej odchod zo spoločnej domácnosti bol vyústením vzájomných nezhôd v spolužití, čo aj skončilo rozvodom manželstva. V bezpodielovom spoluvlastníctve obaja manželia užívajú veci spoločne, a tým je vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Žalobkyňa pri argumentácii žaloby neuviedla, na akej skutkovej podstate svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zakladá. Pri bezdôvodnom obohatení ako základné predpoklady sa vyžadujú protiprávny úkon, bezdôvodné obohatenie na úkor iného a príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi. Tieto skutočnosti v žalobe absentujú a fakticky neexistujú. Žalovaný sa na úkor žalobkyne neobohacuje. Jej nárok má predstavovať podiel na nájomnom za byt. Popri nájomnom sú vlastníci bytov povinní platiť aj platby do fondu prevádzky údržby, a opráv, prevádzky na obnovu a modernizáciu bytového domu a i. Všetky náklady spojené s platbami za byt, hypotekárny úver uhrádza výlučne žalovaný a to po dobu 8 rokov. Aj keď sa žalobkyňa z bytu reálne odsťahovala a tento neužíva, nemôže sa domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky údržby, opráv a platieb za správu bytového domu. Žalovaný mimo hypotekárneho úveru spláca mesačné splátky spojené s rekonštrukciou bytového domu vykonanou v roku 2013. Konečné vyriešenie vzťahov účastníkov nehnuteľnosti je vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva pred súdom doposiaľ právoplatne skončené nebolo. Na preukázanie tvrdení predložil mesačný výkaz zálohových platieb. 3.Na pojednávaní žalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom podaní. Pretože ide o byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, nie je daný právny titul žalobkyne domáhať sa polovice nájomného za tento byt. Spochybnil aj všeobecnú výšku mesačného nájomného za 3-izbový byt v sume 700,- eur. Vo veci 20C 38/2017 žalovaný niekoľkokrát žalobkyni oznámil, že sa do bytu môže nasťahovať, pokiaľ bude uhrádzať príslušnú časť platieb. Pripustil, že so žalobkyňou nenažíval dobre, no táto sa rozhodla zo spoločného bytu odísť, v čom jej nebránil. Všetky platby spojené s užívaním bytu uhrádza sám. Navrhol k veci vypočuť svedka G. B.. 4.Žalobkyňa ani jej zástupca sa na pojednávanie vytýčené na deň 24.6.2024 nedostavili napriek riadnemu a včasnému predvolaniu. Svoju neprítomnosť neospravedlnili, preto súd konal v ich neprítomnosti. 5.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím svedka G. B., oboznámením listinných dôkazov a to : inzertných ponúk, správy spoločnosti Majesty, s.r.o., prehľadu zálohových platieb, žaloby žalobkyne v konaní 20C 38/2017, uznesenia Okresného súdu Poprad o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia, rozhodnutia Krajského súdu Prešov, nájomnej zmluvy, zistil nasledovný skutkový stav: 6.Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/203/2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 17.5.2015. 7. Dňa 7.8.2017 žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva s tým, aby do výlučného vlastníctva žalovaného bol prikázaný 3-izbový byt č. 17, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. D. a vymenované hnuteľné veci. Časť hnuteľných vecí navrhla prikázať do jej vlastníctva a zaviazať žalovaného na vyporiadanie polovice hodnoty podielu z obchodnej spoločnosti, prostriedkov na bankovom účte a sumy 16.931,- eur. 8.Podľa inzertných ponúk predložených žalobkyňou v Meste Poprad boli ponúkané prenájmy 3-izbových bytov s úžitkovou plochou 68 m2 v cene 700,- eur mesačne resp. 690,- eur mesačne. 9.Podľa potvrdenia spoločnosti Majesty, s.r.o. Poprad zo dňa 7.2.2023, táto vydala potvrdenie o trhovej cene nájmov 3-izbových bytov v lokalite Poprad-Starý Juh, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 650,- až 700,eur mesačne bez spotreby energií. 10.Podľa predpisu mesačných zálohových platieb správcu Bytového podniku Poprad, s.r.o., vystavených žalovanému za február 2023, predstavujú zálohové platby spolu sumu 208,- eur. 11.Svedok G. B., otec žalovaného k veci uviedol, že bol osobne prítomný pri vysťahovaní sa žalobkyne z bytu. Žalobkyňa vysťahovávala hnuteľné veci spolu s bratom. Bol jej ponúknutý k odneseniu televízny prijímač, čo odmietla s vyjadrením, že hrdosť jej to nedovolí. Svedok mal vedomosť, že žalobkyňa mala kľúče od bytu. Sám nevedel, prečo sa chcela vysťahovať. Či jej žalovaný ubližoval, to osobne nevidel.
12.Uznesením zo dňa 9.6.2022 č. k. 20C 38/2017 – 409, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2022 súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd prikázať žalovanému umožniť jej neobmedzený vstup do bytu č. 19 (zrejme administratívna chyba označenia bytu č. 17), zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D., ktorý patrí do BSM strán sporu, odovzdať žalobkyni aktuálne kľúče od bytu a umožniť primerané užívanie bytu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa odôvodnila tým, že v roku 2016 ju žalovaný prinútil byt opustiť a odsťahovať sa. Žalovaný žalobkyni bráni v užívaní bytu. Vzhľadom k jej príjmu a úhradám 400,eur za užívanie prenajatého bytu, jej príjem nedovoľuje zabezpečiť potreby seba a dvoch spoločných synov. 13.Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.8.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, bod 14 žalobkyňa neuniesla pred súdom I. inštancie dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že jej žalovaný odobral kľúče od bytu č. 19, tie vymenil za nové, neumožňuje jej tak vstupovať do tohto bytu, a teda v konečnom dôsledku bráni jej v užívaní bytu. Nepredložila žiaden dôkaz, že by jej žalovaný odmietol vstup do bytu, že zo strany žalovaného je vstup do bytu zamedzovaný. Dostatočne nepredložila ani potvrdenie, že býva v prenajatom byte. 14.Žalobkyňa spolu s odvolaním predložila nájomnú zmluvu zo dňa 1.7.2021 uzavretú s prenajímateľom D. J. na užívanie bytu č. 57 bytového domu na ul. Jesennej za nájomné vo výške 400,- eur mesačne pri zložení depozitu 800,- eur, výpis z banky o úhrade sumy 400,- eur dňa 27.6.2022 a čestné prehlásenie G. K., sestry žalobkyne, že v mesiaci apríl 2022 sestre požičala na nevyhnutné životné potreby sumu 400,- eur. Podľa § 145 O.z. (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 146 O.z. (1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. (2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť Podľa § 451 O.z. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 O.z. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 O.z. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 O.z. (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu tým, že v roku 2015 bola nútená žalovaným odsťahovať sa z bytu č. 17, ktorý tvorí predmet BSM so žalovaným a od uvedenej doby jej má žalovaný uhrádzať sumu zodpovedajúcu polovici nájomného pri zohľadnení výšky nájomného za užívanie obdobných 3-izbových bytov, ktoré predstavuje sumu 700,- eur, pretože užíva sám celý byt a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní BSM. 16.Súd ako nespornú skutočnosť považoval to, že strany nadobudli byt počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že manželstvo účastníkov bol právoplatne rozvedené dňom 17.5.2015 a vyporiadanie BSM ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdom nebolo ukončené. Rovnako súd ako nespornú skutočnosť pokladal to, že medzi stranami nedošlo k písomnej dohode o vyporiadaní časti spoločného majetku a to bytu č. 17. 17.Podľa dohody manželov môže byť vec užívaná jedným z manželov alebo spoločne oboma manželmi, môže byť prenechaná do užívania tretej osobe alebo nebyť užívaná vôbec. Užívanie veci je právom, nie povinnosťou manžela. Každý z manželov má za trvania bezpodielového spoluvlastníctva právo na celú vec, v užívaní spoločnej veci je obmedzený len rovnakým právom druhého manžela. Ak dôjde k nezhode medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd v zmysle § 146 OZ. Právo domáhať sa ochrany podľa tohto ustanovenia má každý z manželov nielen v prípade, ak došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj v prípade, ak jeden z manželov svojvoľne bráni druhému v užívaní spoločnej veci. Do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba na rozvedených manželov hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov, čo sa týka kvantity i kvality ich bezpodielového spoluvlastníckeho práva. V prípade nezhôd bývalých (rozvedených) manželov, v súvislosti s výkonom jednotlivých atribútov vlastníckeho práva k ich spoločnému majetku rozhodne o ochrane tohto atribútu na návrh niektorého z nich všeobecný súd. (rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 395/2010). 18.Zo skutkového tvrdenia žalobkyne nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného či už zo záväzkového vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu, podľa ktorého by mal žalobkyni od mesiaca máj 2015 až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM uhrádzať sumu 350,- eur mesačne. . Každý z manželov má za trvania bezpodielového spoluvlastníctva právo na celú vec, v užívaní spoločnej veci je obmedzený len rovnakým právom druhého manžela. 19.Súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného, že pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku podľa ust. § 451 OZ, upravujúceho vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca musí preukázať protiprávny úkon, bezdôvodné obohatenie na úkor iného a príčinnú súvislosť medzi týmito predpokladmi. Skutočnosť, že po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločného bytu v roku 2015 byt užíva výlučne žalovaný, nemožno spájať so záväzkom, aby z uvedeného dôvodu mal uhrádzať žalobkyni ako stále bezpodielovej spoluvlastníčke sumu, ktorá v ekvivalente má predstavovať polovicu obvyklého nájomného za užívanie obdobného bytu. Takýto nárok by bolo možné posúdiť ako dôvodný, ak by predmetný byt bol v podielovom spoluvlastníctve strán a celú nehnuteľnosť by bez vzájomnej dohody užíval výlučne niektorý z podielových spoluvlastníkov. 20.Žalobkyňa nepreukázala, aby jej žalovaný bránil v užívaní nehnuteľnosti, teda bytu, čo je zrejmé z rozhodnutí o neodkladnom opatrení Okresného súdu Poprad a najmä Krajského súdu v Prešove, vydaného v konaní 20C 38/2017 o návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia. Pri preukázaní takého konania by sa mohla žalobkyňa domáhať prípadnej škody, ktorá by jej vznikla v súvislosti s nemožnosťou užívania spoločnej veci, no aj v takom prípade by musela preukázať zákonné podmienky pre priznanie takého nároku. Zo skutkových tvrdení žalobkyne zákonné podmienky pre posúdenie nároku ako náhrady škody nevyplývajú. 21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane v konaní prislúcha náhrada trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.