Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12Csp/31/2023 8723209752 13. 05. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8723209752.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, D., práv. zast. JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Zámocká 525/28, Stropkov, IČO: 53450345, proti žalovanému: Blackside, a.s., Mlynské nivy 48, Bratislava – mestská časť Ružinov, práv. zast. JUDr. Andrej Balážik, advokát, Lachová 1609/32, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 54429021, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.040,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I.inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2023 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.040,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že terajší žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 104.000,- eur s príslušenstvom zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0494593685 zo dňa 20.10.2011. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 11Csp/89/2018 – 235 zo dňa 6.10.2010 (správne 6.10.2020) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co CSP/6/2021 – 263 zo dňa 28.10.2021 žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom v odsekoch 18, 20, 21 a 23 konštatoval: Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti splácať vyššie uvedený úver riadne a včas. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola postúpená v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo medzi bankou – právny predchodca žalobcu a nebankovým subjektom (žalobca). Súd poukazuje na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje aj podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, pričom ide o právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so
zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Súd má za to, že postup právneho predchodcu žalobcu – banky pred postúpením pohľadávky nebol v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanej nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Súd poukazuje na skutočnosť, že síce právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie sumy a taktiež oznámil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru, avšak uvedené zásielky žalovanej neboli doručené čo znamená, že žalovaná o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. výzve ani nebola oboznámená a žiadna klauzula zmluvy o úvere neobsahuje ustanovenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. To znamená, že ak by žalobca chcel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, tak by tak mohol urobiť so súhlasom klienta tak ako to ustanovuje zákon o bankách, čo v uvedenom prípade nebolo urobené. Súd uvedený právny úkon – zosplatnenie úveru, považuje za neplatný právny úkon to znamená, že aj ďalšie postúpenia pohľadávky sú neplatné. Súd má za to, že v čase podania žaloby ani pôvodný veriteľ, ani ďalší nástupcovia nedisponovali pohľadávkou v rozsahu podanej žaloby. Súd z uvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu. 2.Ako spotrebiteľ si žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv s odkazom na ust. § 3 ods.5, a § 4 ods.2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. Rozsudkom vydaným v základnom konaní je preukázané, že žalovaný porušil jej právo tým, že požadoval od nej nárok na základe neplatného právneho úkonu. Pri tomto type nároku postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, ale už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatňoval pohľadávku na súde. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu 1.040,- eur, čo predstavuje 1 % zo sumy istiny uplatnenej žalobou. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a mala by byť primeranou, teda spravodlivou. Nemôže mať len symbolický význam. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel samotného inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, a to jeho sankčnú, odradzujúcu, satisfakčnú a relutárnu funkciu. U daného inštitútu je možné zadosťučinenie iba v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Kritéria, s ktorým by mala voľná úvaha súdne vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, čím bola splnená hypotéza danej právnej normy. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11Csp/89/2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co CSP/6/2021. 3.Súd vydal dňa 27.6.2023 pod sp. zn. 12Csp/31/2022 – 19 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi istinu 1.040,- eur v stanovenej lehote. 4.Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. V písomnom odpore namietol miestnu nepríslušnosť súdu I. inštancie z dôvodu, že nejde o spotrebiteľský spor, ani konanie v spore týkajúcom sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, a teda súd I. inštancie nie je na konanie príslušný na základe osobitnej miestnej príslušnosti žalobkyne v zmysle § 19 písm. g) CSP. Na konanie je miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. Žalovaný so žalobkyňou neuzavrel žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, a ani inak nevstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., ktoré mu vyplývali zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č. 0494593685 zo dňa 20.10.2011, ktorú pôvodný veriteľ uzavrel so žalobkyňou. Pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa predmetom konania už nie je zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale zodpovednostný vzťah dodávateľa voči spotrebiteľovi, a teda nejde o spotrebiteľský spor. Žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v spore. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá vychádzajúc zo znenia § 3 ods.5 vyššie uvedeného zákona zo strany spotrebiteľa aktivitu pri ochrane svojich práv vo forme podania žaloby proti porušiteľovi, čo mu však v prípade žalobkyne nie je, nakoľko tá na súde voči žalovanej doposiaľ úspešne neuplatnila žiadne porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalobkyňou uvádzané
rozhodnutia nie sú dôkazom o úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinností, ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná v danom konaní bola v procesnom postavení žalovanej, uplatňovala prostriedky procesnej ochrany, nemala postavenie žalobkyne. Nepredložila žiadne iné súdne rozhodnutie, že by si ako žalobkyňa na súde úspešne uplatnila voči žalovanej porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Žalovaný v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Z logiky veci vyplýva, že žalovaný uvedený v súdnom konaní, ktorým sa spotrebiteľ ako žalobca úspešne domáha ochrany svojich spotrebiteľských práv, musí byť totožný so žalovaným, voči ktorému má smerovať žaloba o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tomuto však v tomto prípade nie je žalobkyňa v ním uvedenom konaní 11Csp/89/2018, nebola v procesnom postavení žalobkyne, ale v procesnom postavení žalovanej a teda si prostredníctvom prostriedkov procesného útoku nemohla nič uplatňovať, a ani neuplatňovala. Zo žalobkyňou citovaných rozhodnutí vyplýva, že za porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zodpovedá pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a nie žalovaný, keďže pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe absolútne neplatnej zmluvy č. 1216/2017/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2017 postúpil pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2011 na obchodnú spoločnosť Silverside. Pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom bez splnenia podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky, uvedených v § 92 ods.8 Zák. o bankách, pretože zákon o bankách nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok z bánk na iné subjekty. Vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia podľa Občianskeho zákonníka bolo potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu, zakotvenú v ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách. V dôsledku porušenia povinností právneho predchodcu žalovanej (Slovenská sporiteľňa, a. s.) pri doručovaní výzvy na zaplatenie a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru voči žalobkyni ako spotrebiteľovi, potom právny predchodca žalovanej (Silverside, a. s.) v konaní pred súdom I. inštancie vedenom pod sp. zn. 11Csp 89/2018 ani nemohol nepreukázať splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a to konkrétne, že banka vyzvala žalobkyňu na uhradenie dlžnej sumy, že medzi výzvou banky a zosplatnením pohľadávky uplynula lehota 15 dní od výzvy banky, že zosplatnenie celej pohľadávky bolo dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, že medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky, že pohľadávka bola postúpená bankou na veriteľa podľa § 20 ods.1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že sa postupovala pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že právnych predchodca žalovanej - Slovenská sporiteľňa, a. s. nepostúpil platne predmetnú pohľadávku na spoločnosť Silverside, a. s. a teda na právneho predchodcu žalovanej s pohľadávkou okrem iných neprešlo ani právo nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému, resp. v konkrétnostiach danej veci na žalovaného. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Silverside, a. s. dňa 1.4.2019 zmluvou so žalovaným postúpil pohľadávky, v rámci ktorých bola postúpená aj pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy č. 1216/2017/ CE o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2007, potom ani nemohlo dôjsť s následným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky k porušeniu akéhokoľvek práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej žalovanému z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje, to je vo vzťahu k žalobkyni, nezodpovedá za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Tou zodpovednou osobou je práve právny predchodca žalovanej (Slovenská sporiteľňa, a. s.), od ktorej si môže žalobca uplatniť primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný sa vo vzťahu ku žalobkyni ako k spotrebiteľovi nedopustil žiadneho protiprávneho konania, za ktoré by mal byť potrestaný a zároveň od opakovania takéhoto konania v budúcnosti odradený. Žalovanú sumu žalovaný považuje za nekorešpondujúcu okolnostiam veci. Táto suma predstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa a ako také je v neprimeranej výške a tým pádom nespravodlivé a neakceptovateľné. Cieľom finančného zadosťučinenia by malo byť dovŕšenie ochrany porušenia práva spotrebiteľom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Sankčná náhrada škody trestá a súčasne pôsobí preventívne – odradzujúco, a tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Nie je zrejmé, od akého konkrétneho porušenia práv spotrebiteľa by mal byť žalovaný odradený. Žalovaný nespôsobil neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 8.12.2017, žalovaný ani nemohol vedieť, že by si v konaní vedenom súdom I. inštancie pod sp. zn. 11Csp/89/2018, do ktorého po jeho začatí vstúpil, uplatňoval jej právny predchodca spoločnosť Silverside, a. s. nárok na základe neplatného právneho úkonu. Iba súd je oprávnený rozhodnúť o tom, či určitý právny úkon je alebo nie je platný. 5.Žalobca v ďalších písomných podaniach poukázal na rozhodnutie súdnej autority NS SR sp. zn. 7cdo/80/2020 zo dňa 24.8.2022, z ktorého citoval „úspešné uplatnenie na súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je predpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať reštriktívne, len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozícii žalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá portižalobu. Ustanovenie § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je nutné vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv, ktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol v pozícii žalovaného, možno subsumovať pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že v predchádzajúcom konaní vo výrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinností žalovaného, nakoľko v danom konaní konajúci súd zamietol žalobu postupníka. S odkazom na uvedené rozhodnutie konštatoval, že žalovaný nielenže nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, avšak ani jej mimoriadne zosplatnenie. Vo vzťahu k argumentácii, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.5.2019 a citoval jeho časť odôvodnenia, podľa obsahu ktorého pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 3 ods.5 zákona, zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje. Vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax je irelevantná a nesprávna obrana žalovaného, že výsledok základného konania nepredstavuje úspešné uplatnenie práva žalobkyne. Rovnako je nedôvodná procesná obrana v tvrdení, že postupník nemôže byť nikdy porušovateľom spotrebiteľských noriem, a preto nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaný. Rozsudkom v základnom konaní bol práve žalovaný identifikovaný ako subjekt, ktorý porušil spotrebiteľské práva a povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu odkúpil v rozpore s ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách spolu so všetkými právami a povinnosťami a domáhal sa zaplatenia pohľadávky skrz súdne konanie. V čase základného konania už boli vydané rozhodnutia NS SR týkajúce sa problematiky aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to rozsudky NS SR 7Cdo/26/2017, a 1Cdo/147/2017. V ďalšom odkázal na rozhodovaciu prax KS PO vo veciach sp.zn.7Co/620/2018 a i. Žalovaný ako inkasná spoločnosť je povinný rovnako ako banka postupovať s odbornou starostlivosťou, čo však nedodržal a uplatňoval si voči žalobkyni pohľadávku v rozpore s dobrými mravmi. Súdne konanie sa žalovaný snažil využiť vo svoj prospech bez opory v hmotnom práve a s vedomím a skúsenosťami z iných obdobných súdnych konaní. Z tohto dôvodu ako určitý sankčný mechanizmus zákonodarca zaviedol inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý má za cieľ individuálne a generálne eliminovať nekalú ziskuchtivosť dodávateľov. Žalovaný sa domáhal plnenia pohľadávky a bol subjektom, ktorý bol oprávnený prijímať plnenie z úveru. Ak žalovaný na jednej strany seba označil v základnom konaní za subjekt, ktorý z pozície veriteľa požadoval zaplatenie pohľadávky, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému. Tu poukázal na rozhodnutie súdnej autority NS SR v konaní 7Cdo/237/2021, z ktorého vyplýva, že porušiteľom voči ktorému je možné úspešne sa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia je tiež postupník z úverovej pohľadávky. V tomto smere dané tvrdenie deklaruje aj rozsudok NS SR 9Cdo/324/2020. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje za adekvátny. Konaním žalovaného hrozí zásah do jeho majetkovej sféry. Podľa rozhodovacej praxe výška zadosťučinenia má zodpovedať výške škodlivého následku a táto súvisí s obohatením dodávateľa alebo so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť. Nakoniec citoval z odôvodnenia rozsudku KS PO sp. zn. 8Co CSP/19/2021, v ktorom okrem iného je konštatované, že takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. 6.Žalobkyňa na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, ako aj na argumentácii uvedenej v písomnej replike. Výška uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna
aj s ohľadom na jednotlivé funkcie tohto inštitútu. Námietku premlčania pokladá za nedôvodnú a nenáležitú. Od právoplatného skončenia základného konania neuplynuli 3 roky, pričom samotná podmienka úspešného konania je elementárnou podmienkou pre začatie konania o primerané finančné zadosťučinenie. Vznesená námietka premlčania ako každý hmotnoprávny úkon musí spĺňať podmienky určitosti, pričom zo strany žalovanej je vznesená námietka premlčania vágna bez akéhokoľvek určenia, či už jej začiatku, dĺžky plynutia alebo skončenia. 7.Žalovaný v ďalších písomných podaniach zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v písomnom odpore. Žiadne z predložených rozhodnutí súdov nedáva odpoveď na kľúčovú otázku, či v prípade postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej došlo k porušeniu spotrebiteľských práv postupcom, je subjektom, voči ktorému má smerovať žaloba o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, takýto postupca alebo postupník, ktorý podal žalobu o plnenie neplatne postúpenej pohľadávky. Podaná žaloba je zjavným zneužitím práva a nemala by požívať právnu ochranu a už z uvedeného dôvodu by mala byť zamietnutá. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytol žalobkyni splátkový úver vo výške 104.000,- eur, ktorý žalobkyňa doposiaľ nesplatila. Žaloba žalovaného bola zamietnutá v podstate z dôvodu, že výzvu pôvodného veriteľa na úhradu prevzala v dôsledku pochybenia doručovateľa tejto zásielky – Slovenskej pošty, a. s. matka žalobkyne resp. ďalšiu písomnosť otec žalobkyne. Inak by nedošlo k zamietnutiu žaloby. Pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrela žalobkyňa s bankou dňa 20.10.2011. Pôvodný veriteľ dňa 8.12.2017 uzavrel so spoločnosťou Silverside, a. s. ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2011, čím došlo zo strany pôvodného veriteľa SLSP, C. k porušeniu práva ustanoveného zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Dňa 1.4.2019 uzatvoril právny predchodca žalovaného spoločnosť Silverside, a. s. so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola na žalovaného postúpená okrem iného aj pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2011. V tomto prípade však išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, nakoľko už predchádzajúce postúpenie tejto pohľadávky zo dňa 8.12.2017 bolo neplatné. Súd I. inštancie rozsudkom 11Csp/89/2018 zo dňa 6.10.2020 v spojení s rozsudkom KS žalobu žalovaného zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že postup pôvodného veriteľa SLSP, C. pred postúpením pohľadávky nebol v súlade s ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách. K porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi došlo už uzatvorením samotnej zmluvy č. 1216/2017/CE z dňa 8.12.2017. Súd tento stav iba deklaroval. Subjektom ,voči ktorému je žalobkyňa oprávnená uplatniť si primerané finančné zadosťučinenie , je pôvodný veriteľ SLSP, a. s., ktorý zodpovedá za porušenie práva alebo povinností tak, ako to vyplýva z § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V posudzovanom prípad primerané finančné zadosťučinenie žalovaného nemá od čoho odradiť, nakoľko žalovaná obchodná spoločnosť neporušila akékoľvek práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Navyše, žalobkyňou tvrdené porušenie práv žalobkyne žalovanou obchodnou spoločnosťou v dôsledku nepostupovania s odbornou starostlivosťou spočívajúcou si v uplatňovanej pohľadávke žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi neobstojí. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach č. IV ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, a i., a citoval z odôvodnení, podľa obsahu ktorých Ústavný súd SR uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácií právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. 8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Blackside v žiadnom prípade a nijakým spôsobom neporušila práva žalobkyne. Primerané finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje žalobca s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov aj odvolávky na rozhodnutia NS SR a judikatúry, ktoré uvádza vo svojich vyjadreniach, sa vzťahujú na nečestných dodávateľov služieb spotrebiteľovi. V danom prípade je tu jednoznačný nárok E. za nezaplatený úver vo výške 104.000,- eur. Teda nie sú tu splnené ani morálne, ani etické, ani právne dôvody, pre ktoré by si mohla žalobkyňa uplatňovať voči spoločnosti Blackside primerané fin. zadosťučinenie. Z opatrnosti namietol premlčanie pohľadávky. Spoločnosť Blackside má v predmete činnosti vymáhanie pohľadávok. Nemá vedomosť, aby takýto charakter sporov bol vedený voči spoločnosti Blackside, ktorá nebola ani účastníkom základného vzťahu, o ktorý opiera svoj právny nárok samotný žalobca.
9.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, oboznámením rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. zn.:11Csp/89/2018 zo dňa 6.10. 2020 , Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/6/2021 – 263 zistil nasledovný skutkový stav : 10.Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zn.:11Csp/89/2018 zo dňa 6.10. 2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/6/2021 – 263 zo dňa 28.10. 2021 Okresný súd Poprad zamietol žalobu spoločnosti Blackside, a. s., proti žalovanej A. B. o zaplatenie 104 000,00 eur s prísl. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bod 2. Zmluvou č. 1216/2017/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2017 Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanej spoločnosti Silverside, a. s. ako novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 13.12.2017. Podľa bodu 3 Okresný súd Poprad vydal dňa 26.9.2018 platobný rozkaz č.k. 11Csp/89/2018-70. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odpor žalovaná, v ktorom uviedla, že na Okresnom súde Poprad sa vedie konanie pod sp. zn. 7C/59/2017, kde predmetom konania je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 11.12.2017 Okresný súd Poprad rozhodol uznesením č.k. 7C/59/2017, že žalovaný t. j. Slovenská sporiteľňa, a. s. je povinná zdržať sa výkonu záložného práva. Zároveň uviedla, že k výkonu záložného práva sa pristúpilo a to tým, že tá istá pohľadávka sa vymáha podanou žalobou. Poukázala na skutočnosť, že žalobca Silverside, a. s. vymáha pohľadávku na základe neexistujúcej zmluvy nakoľko pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy, od ktorej odstúpil a tým zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nej a žalobca si nemôže nárokovať úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá zanikla. Podľa bodu 5 dňa 11.2.2020 podal žalobca návrh na zmenu žalobcu, a to z dôvodu, že na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Blackside, a. s., na ktorú boli prevedené práva na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2019. Okresný súd Poprad vydal dňa 11.3.2020 uznesenie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu, kde ako žalobca vystupuje Blackside, a. s., IČO: 48 191 515. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2020. 11.Podľa odôvodnenia rozhodnutia v bodoch 18,20,21,23 súd mal v konaní preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti splácať vyššie uvedený úver riadne a včas. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola postúpená v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo medzi bankou – právny predchodca žalobcu a nebankovým subjektom (žalobca). Súd poukazuje na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje aj podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, pričom ide o právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Súd má za to, že postup právneho predchodcu žalobcu – banky pred postúpením pohľadávky nebol v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanej nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Súd poukazuje na skutočnosť, že síce právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie sumy a taktiež oznámil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru, avšak uvedené zásielky žalovanej neboli doručené čo znamená, že žalovaná o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. výzve ani nebola oboznámená a žiadna klauzula zmluvy o úvere neobsahuje ustanovenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. To znamená, že ak by žalobca chcel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, tak by tak mohol urobiť so súhlasom klienta tak ako to ustanovuje zákon o bankách, čo v uvedenom prípade nebolo urobené. Súd uvedený právny úkon – zosplatnenie úveru, považuje za neplatný právny úkon to znamená, že aj ďalšie postúpenia pohľadávky sú neplatné. Súd má za to, že v čase podania žaloby
ani pôvodný veriteľ, ani ďalší nástupcovia nedisponovali pohľadávkou v rozsahu podanej žaloby. Súd z uvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu. 12.Podľa časti odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/6/2021 – 263 právoplatného dňa 11.11.2021 v bodoch 18 a 19: Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru opierajúce sa iba o Všeobecné obchodné podmienky pripravené jednostranne právnym predchodcom žalobcu pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno považovať za dojednanie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ak právny predchodca žalobcu chcel využiť oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, mal sa na tom dohodnúť so žalovanou priamo v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2011 a nie toto dojednanie skryť do obsiahlych Všeobecných obchodných podmienok, ktoré dokonca ani zmluvnými stranami podpísané nie sú. Okrem toho Krajský súd v Prešove už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.01.2020 č.k. 7Co 98/2019-151 zdôraznil, že plnenie v splátkach, vrátane podmienky, že nedodržaním splatnosti jednotlivých splátok nastáva splatnosť celej pohľadávky, má byť dojednané priamo v zmluve, a preto nepostačuje len odkaz na veriteľom vopred jednostranne pripravené a dlžníkom nepodpísané obchodné podmienky poskytnutia úveru. Bez takejto dohody obsiahnutej priamo v zmluve, veriteľ právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka nemá. Podľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona (2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. Podľa § 100 O.z. (1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3)Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 101 O.z. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 O.z. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 3 ods.1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 524 O.z. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 O.z. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 13.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. 14.Žalobkyňa sa žalobou domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia s odkazom na ust. 3 ods.5 Zákona č. 150/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z obsahu žaloby je daná osobitná miestna príslušnosť súdu na jeho prejednanie v zmysle ust. § 19 písm. d) CSP, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo o konanie v sporoch, týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobu žalobkyňa, ktorá má trvalé bydlisko v obvode Okresného súdu Poprad, podala dňa 5.6.2023 na tento súd. Uvedený súd doručením žaloby sa stal miestne príslušným na prejednanie sporu. Prejednaný spor súd posúdil ako spor spotrebiteľský, vychádzajúc z obsahu žaloby a rozhodovacej praxe súdnych autorít tak, ako príkladmo citoval žalobca vo svojom podaní napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/237/2021, 9Cdo/324/2020. Pre uvedené nebol daný zákonný postup vzhľadom na žalovaným vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti na postúpenie veci miestne príslušnému sídlu podľa sídla žalovaného. Súd poukazuje na ust. § 37 CSP , podľa ktorého ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich a na ust. § 42 CSP, podľa ktorého, ak je námietka miestnej príslušnosti nedôvodná, alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne, a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15.V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, aj zákon o bankách , vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
16.Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. 17.V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá. V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/89/2018 sa žalobkyňa (žalovaná v pôvodnom konaní) aktívne bránila námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 03.11.2021 č. k. 11Csp/89/2018 (body 18,20,21,23) žalobca v pôvodnom konaní nepreukázal, aby postup právneho predchodcu žalobcu – banky pred postúpením pohľadávky bol v súlade s ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách aby oznámenie o výzve dlžníka na uhradenie sumy o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené. Zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným právnym úkonom, v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky (bod 21 rozsudku ). 18.Žalobkyňa sa v základnom konaní, do ktorého v priebehu konania vstúpil žalovaný, úspešne bránila, a to tým, že vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalobkyne v základnom konaní nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že právny predchodca žalobcu podal žalobu o zaplatenie 104 000 eur s príslušenstvom, hoci žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Žalovaný vstúpil do tohto konania namiesto pôvodného žalobcu a vo vzťahu k nemu ako žalobcovi bolo rozhodnuté. 19.Tým v pôvodnom konaní žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobkyňa ako dlžníčka bola vystavená nároku zo strany žalovaného na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému neprislúchalo. Žalobkyňa ako dlžníčka teda úspešne uplatnila svoju obranu, preukázala, že žalovaný nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, a preto dôvodne si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, nakoľko tieto musela brániť v súdnom konaní 11Csp/89/2018. 20.Právoplatným ukončením konania vo veci 11Csp/89/2018 Okresného súdu Poprad bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. 21.Práve žalovaný si voči žalobkyni vymáhal nárok, pričom súd žalobu zamietol z dôvodov v rozhodnutí uvedených. Žalobkyňa si nárok podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa mohla uplatniť tak voči pôvodnému veriteľovi, ako aj voči žalovanému, na ktorého bola pohľadávka neplatne postúpená. 22.Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní. Z rozsudku Okresného súdu sp. zn. 11Csp 89/2018 vyplýva, že úver žalobkyni poskytol pôvodný veriteľbanka, ktorý neplatne ,v rozpore so zákonom postúpil pohľadávku na právneho predchodcu žalobcu a tento na žalobcu, a preto postupník nebol aktívne vecne legitimovaný žalobou si uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi. Žalovanej bol poskytnutý v roku 2011 úver vo výške 104 000.,- eur.
23.Žalobca v písomnej žalobe a na pojednávaní výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že suma primeranej finančnej náhrady zodpovedá jednému percentu istine, ktorú si žalovaný uplatnil v pôvodnom konaní. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie vyplýva, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). file_0.jpg file_1.wmf Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byt' vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. 24.Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za zodpovedajúce zásade primeranosti v prejednávanej veci vychádzajúc z individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 1040,-eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 25.Ako nedôvodnú súd vyhodnotil obranu žalovaného, že žaloba je zjavne zneužitím práva a preto by nemala požívať právnu ochranu ako aj vznesenú hmotnoprávnu námietku premlčania, ktorú bližšie nezdôvodnil. 26. Vyhlásením rozhodnutia prvostupňového súdu dňa 6.10. 2020, resp. právoplatnosťou rozhodnutia v konaní, v ktorom žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa a osobitnými predpismi, teda dňom 11.11.2021 žalobkyni vzniklo právo na uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žaloba bola podaná súdu dňa 5.6.2023, teda v zákonnej trojročnej premlčacej dobe vo vzťahu k obom rozhodnutiam. To, že žalobkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti voči pôvodnému veriteľovi neznamená, že uplatnením práva na primerané finančné zadosťučinenie zneužila právo v zmysle čl. 5 Základných princípov CSP, resp. koná v rozpore s dobrými mravmi , a nemala by požívať právnu ochranu. Právo žalobkyni vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa preukázala aj opodstatnenosť nároku. Nepochybne uplatnený nárok súvisí s predchádzajúcim konaním žalovaného, ktorý si nedôvodne voči nej uplatnil pohľadávku, na ktorú mu nevznikol nárok a v prípade plnenia by žalobkyňa plnila neoprávnenej osobe. Výška uplatneného finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade neznamená neprimerané finančné obohacovanie sa žalobkyne. 27.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 C.s.p . Žalobcovi ako úspešnej strane prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.