Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/10/2023 8723209941 09. 05. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8723209941.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: 1. A. B., nar. X.X.XXXX a 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, D. G., právne zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029 a otca H. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, D. G., prechodne bytom I. A. G. X, A. X, J. K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, IČO: 36 858 935, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu otca na zníženie výživného, takto rozhodol: I. Návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v časti zastupovania maloletých detí a správy ich majetku z a m i e t a . II. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 15.6.2023 sa otec maloletých domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. 2. Návrh dôvodil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 11.08.2014, bolo na maloleté deti prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. G., ktorých súčasťou je aj polyfunkčný objekt. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 5P/21/2021 - 53 zo dňa 24.05.2021 rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti v bežných veciach a obaja rodičia sú oprávnení spravovať ich majetok. Spoločnosť KG service, s.r.o., kde je štatutárom matka maloletých detí, dňa 29.01.2023 vypovedala Zmluvu o nájme nebytových priestorov nájomcovi CPK - Regeneračné centrum, s.r.o. a taktiež dňa 29.01.2023 vypovedala Zmluvu o nájme nebytových priestorov nájomcovi Klinika impedenčnej terapie, s.r.o. Predmetom oboch nájomných zmlúv bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte na F. L. XX, súp. č. 1253 v D. G.. Jedná sa o polyfunkčný objekt, ktorý je vo vlastníctve maloletých detí. Majetok detí v zmysle rozhodnutia súdu spravujú obaja ich rodičia. Podľa informácií otca boli vypovedané všetky zmluvy o nájme nebytových priestorov v danom polyfunkčnom objekte, pričom k vypovedaniu zmlúv otec nedal súhlas, čím matka nerešpektovala rozhodnutie súdu. Príjem z nájmov pochádzal z prenájmu spoločnosti CPK - Regeneračné centrum, s.r.o. ročne 2 448 eur a spoločnosti Klinika impedančnej terapie, s.r.o. ročne 4 560 eur. Otcovi nie je známe, koľko tvoril príjem ročne z prenájmu ostatným nájomcom polyfunkčného objektu. Matka ukončením nájomných zmlúv bez toho, aby za tieto nájmy mala náhradu, pričom na chod budovy je naďalej potrebné uhrádzať výdavky, hrubým spôsobom porušila povinnosti, ktoré jej ukladá zákon pri
správe cudzieho majetku a jej konanie a rozhodnutia týkajúce sa správy polyfunkčného objektu sú v hlbokom rozpore so záujmami maloletých detí. Predmetná nehnuteľnosť bola úplne sebestačná až do vypovedania zmlúv o nájme. Maloleté deti nedisponujú prostriedkami na úhradu nákladov spojených s nehnuteľnosťou, čím matka spôsobila vznik finančnej ťarchy pre maloleté deti. Matka vypovedala nájomné zmluvy bez predchádzajúceho prerokovania s otcom detí, a to napriek tomu, že otec sa opakovane pokúšal s matkou maloletých spojiť a situáciu ohľadne spoločného spravovania majetku riešiť. Dňa 09.05.2023 matka maloletých kontaktovala otca s tým, že je na udržanie stavu polyfunkčnej budovy potrebné platiť mesačne sumu 1.463,16 eur. Ide o nevyhnutné náklady, ktoré je potrebné uhradiť, aby nedošlo k schátraniu objektu. Matka maloletých detí v roku 2020 znížila ročnú odmenu za prenájom z pôvodnej odmeny 19 500 eur ročne na 3 000 eur ročne, čím porušila svoje povinnosti pri správe majetku, pretože na takéto zníženie odmeny nebol žiadny legitímny dôvod, pričom o takomto nakladaní s majetkom mal rozhodovať súd. Navrhovateľ má za to, že je potrebné upraviť pomery, pretože konanie matky poškodzuje záujmy maloletých detí a je zjavné, že matka nie je schopná riadne a s náležitou starostlivosťou spravovať majetok maloletých detí a dochádza denne k znehodnocovaniu majetku maloletých a vzniku škody. Matka maloletých ukracuje o ich potenciálne príjmy a nejaví záujem tento stav napraviť, nakoľko doposiaľ neuzavrela nové nájomné zmluvy a náhradných nájomcov ani nehľadá. 3. K návrhu pripojil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/21/2021 - 53, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2018 a 01.05.2022, výpis z LV č. XXXX, Výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.01.2023 a elektronickú komunikáciu. 4. Návrhom z 20.11.2023 pozmeneným na pojednávaní konanom 14.2.2024 sa otec maloletých domáhal dočasného zníženia výživného na maloleté deti zo sumy 500 eur mesačne na každé z maloletých detí na sumu 375 eur mesačne na každé z maloletých detí na obdobie do marca 2025. 5. Návrh dôvodil tým, že rozsudkom č. k.: 1P/183/2021-147 z 31.8.2022 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/102/2018-23 z 4.10.2018 v časti výživného na maloleté deti v období od 1.9.2022 do 31.8.2023 tak, že otec maloletých sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 375 eur mesačne na každé z maloletých detí. Od 1.9.2023 sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých v zmysle rozsudku č. k. 3P/102/2018-23 z 4.10.2018 (sumou po 500 eur mesačne na každé z maloletých detí, pozn. súdu). U otca pretrvávajú zásadné zmeny pomerov, ktoré viedli k potrebe zníženia výživného v zmysle rodičovskej dohody. Otec uzavrel nové manželstvo, z ktorého pochádzajú ďalšie dve maloleté deti, má teda ďalšie vyživovacie povinnosti. Čistý mesačný príjem otca tvorí príjem z PZ Praha vo výške 1 220,00 eur, PZ Bratislava 560,- eur, výplata zisku KIT 1 500,- eur za rok 2022. Tržby z bratislavskej kliniky sú od začiatku roka približne o 30.000,- eur nižšie, ako sa predpokladalo, klinika sa presťahovala do nových priestorov, čo predstavuje zvýšené výdavky na sťahovanie a jednak na zvýšený nájom. Firma CPK, s.r.o. je dlhodobejšie v strate, otec bol nútený čerpať pôžičku na rozvod ďalších aktivít firmy s predpokladanou návratnosťou v horizonte 5-8 rokov. Výdavky otca sú 1 400 eur mesačne na nájom, ošatenie pre maloleté dcéry z druhého manželstva vo výške 100 eur, mlieko pre nich 70 eur mesačne, plienky a drogéria 120 eur, jasle, škôlka, občasná opatrovateľka 600 eur, výživné pre maloletú A. a C. 1000 eur. Výdavky otca predstavujú sumu 3 290 eur. Výdavky jeho dvoch mladších detí sa budú zvyšovať adekvátne s pribúdajúcim vekom. Zostatková suma otca po odrátaní výdavkov nie je postačujúca na pokrytie nečakaných situácií rodiny, resp. pre poskytnutie finančnej istoty pre rodičov i maloleté deti. 6. K návrhu pripojil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby CPK – Regeneračné centrum, s.r.o. za rok 2022, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby Klinika impedančnej terapie, s.r.o. za rok 2022, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch svojej manželky za rok 2022, potvrdenie o vlastných zdaniteľných príjmoch za rok 2022, potvrdenie o vlastných zdaniteľných príjmoch za rok 2023, priznanie k dani z príjmu za rok 2022 v Českej republike. 7. Na pojednávaní konanom 15.1.2024 súd uznesením vyššie spomínané dva návrhy spojil na spoločné konanie, pričom konanie sa vedie pod sp. zn.: 27P/10/2023. 8. Súd uznesením č. k.: 27P/10/2023-40 z 27.6.2023 ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
9. Počas konania súd opakovane viedol rodičov k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak bezúspešne. 10. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 15.1.2024, 14.2.2024, 18.3.2024 a 9.5.2024, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi. 11. Na pojednávaní konanom 15.1.2024 otec maloletých zotrval na podanom návrhu, žiadal, aby bol výlučným správcom majetku maloletých detí, nehnuteľnosti vo vlastníctve maloletých obsahujú niekoľko nebytových priestorov, ktoré slúžia na podnikateľské účely a z ktorých by maloletí mohli mať zdroj príjmu pre vlastnú výživu. Matka s otcom nekomunikovala ohľadne spôsobu správy majetku, v roku 2023 vypovedala nájomné zmluvy, budovu vyprázdnila, neuviedla otcovi svoje zámery, ako mieni s budovou nakladať, či našla vhodnejší nápad. Zároveň znížila ročný nájom budovy zo sumy 20.000 eur ročne na sumu 1.800 eur ročne bez toho, aby veci konzultovala s otcom maloletých. Rodičia by mali majetok spravovať spoločne, avšak nekomunikovali spolu a preto v záujme zachovania majetku chce otec prijímať opatrenia na správu týchto nehnuteľností. Otec nemá prístup k dokumentácii, k zmluvám k odbere energií, vody, plynu, ohľadne platenia miestnych daní. Nehnuteľnosti vo vlastníctve detí sú prázdne, otec nevie z čoho sa uhrádza réžia, s matkou je komplikovaná komunikácia, niekedy dostanú odpoveď, inokedy nie. Čo sa týka zníženia výživného, v minulosti už došlo k dočasnému zníženiu výživného. Otec maloletých sa presťahoval, uzavrel nové manželstvo, má nové vyživovacie povinnosti, začal spúšťať podnikateľské aktivity, ktoré odčerpávali značné množstvo finančných prostriedkov, do budúcna môžu byť efektívne, v súčasnosti neprinášajú zisk. Súčasťou zariadenia, ktoré malo byť konečným produktom, sú mikročipy, v roku 2023 bol na trhu nedostatok mikročipov, výroba a projekt je v omeškaní a preto žiada o zníženie výživného o ďalší rok. 12. Na pojednávaní konanom 14.2.2024 otec poukázal na to, že od maloletých detí žiada vrátenie daru, nakoľko deti sa nemôžu k otcovi správať tak, ako sa správajú. Poukázal na to, že maloleté deti zabezpečil v roku 2013 finančnými prostriedkami vo výške minimálne 100.000 eur pre každé dieťa, čo im musí postačiť minimálne do ukončenia vysokoškolského štúdia. Výživné je možné platiť aj jednorazovo a preddavkovo, a teda otec deti dostatočne zabezpečil. Na účtoch dochádzalo k rôznym prevodom a v súčasnosti je tam okolo 35.000 – 40.000 eur pre každé dieťa. Peniaze boli na účty vkladané počas manželstva a po rozvode tam ostali pre nich. Otec má ďalšie dve deti, ktoré majú právo na rovnaké finančné zabezpečenie a čo im otec t. č. nie je schopný zabezpečiť. Čo sa týka správy budovy, matka prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľkou bez informovania otca vypovedala všetky nájomné zmluvy a budova je t. č. prázdna. Obchodné spoločnosti otca na súde napadli neplatnosť výpovede z nájmu. Matka navrhla predaj objektu, čo otec nepovažuje za rozumný spôsob nakladania s majetkom, ktorý môže prinášať dlhodobý profit. Iný spôsob, ako prevzatie správy majetku neexistuje, lebo len vtedy sa otec dostane k zmluvám s odberateľmi energie a mohli s týmto majetkom nakladať. Otec doslovne uviedol, že jeho majetkové pomery sa od posledného konania nezmenili, narástli mu náklady za elektrinu. S deťmi sa nestretáva, kontakt je narušený a nechce na deti tlačiť. Naposledy ho navštívili pred 3 rokmi v Prahe, synovi zablahoželal k narodeninám, ktoré mal v deň súdneho pojednávania. 13. Matka maloletých poukázala na to, že otec maloletých má právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Dôsledkom vyhovenia návrhu otcovi by bolo matke odňaté právo správy majetku. Podstatou sporu je nehnuteľnosť, ktorú sa otec snaží dostať naspať. Nie je pravdou, že s matkou je sťažená komunikácia, v období od 16.5.2023 do 26.9.2023 si právni zástupcovia rodičov vymenili 24 e-mailov a zároveň otcovi matka touto cestou zaslala i zmluvy (o dodávkach energií spojených s polyfunkčnou budovou), ktoré od nej požadoval. Matka sa nebráni, aby otec vyvíjal iniciatívu na to, aby sa nehnuteľnosť obsadila nájomcami. Problémy sú praktické, v právnych vzťahoch musí fungovať medzičlánok – firma, nakoľko vlastníkmi sú maloleté deti a všetky právne úkony by inak museli byť schvaľované súdmi. Otec sa žalobou o vrátenie daru domáha vrátenia tejto nehnuteľnosti od svojich maloletých detí a tvrdí, že sa k nemu chovajú v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka výživného, je potrebné prihliadnuť na platobnú disciplínu otca, voči ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti riadne (aj po uplynutí doby dočasného zníženia výživného ho následne neplnil v celej výške). Zároveň otec žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia pre zníženie výživného. Jedná sa len o tvrdenia, o čipoch, o covide. Otec mal súdu predložil dôkazy o tom, že sa jeho ekonomická situácia zásadne zhoršila. Matka zdôraznila, že maloletých zastupuje v otázke zdravia či školy len ona sama, otec sa o to nezaujíma. Vyčítal matke, ako nezvláda správu majetku, naposledy mu sudca povedal, prečo to on nerieši, veď na to má právo. Čo sa týka výpovedí nájomníkov
v polyfunkčnej budove, došlo k výraznému navýšeniu energií, čo odôvodňovalo zvýšenie nájomného. Niektorí nájomcovia odišli na základe dohody, v súčasnosti tam ostali len 2 firmy otca maloletých. Energie, ktoré sa platia, sú iba energie otca, ale platí ich matka. Obchodné spoločnosti posielajú 600 eur, čo však nepokrýva výšku energií. Matka súhlasila s odovzdaním všetkých zmlúv s dodávateľmi otcovi, čo aj vykonali v období do pojednávania konaného 18.3.2024. Matka potvrdila, že maloleté deti majú založené bankové účty od roku 2013, disponentom týchto účtov je aj otec maloletých. Nie je pravdou, že by z účtov matka svojvoľne vyberala peniaze, došlo avšak k rôznym prevodom na investičné účty, aby peniaze zarábali. Disponentom investičných účtov je len matka, avšak poprela, že by z účtov kedykoľvek vybrala peniaze, nakoľko nič z uvedených peňazí nepoužíva na pokrývanie výdavkov maloletých detí. 14. Zo správy kolízneho opatrovníka a jeho výpovede na súdnom pojednávaní vyplýva, že maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin, spolu s matkou sa presťahovali, matka im zabezpečuje riadnu starostlivosť. Deti sa s otcom nestýkajú, udržiavajú len sporadický kontakt, pričom obe deti majú mobilné telefóny. Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Maloletí nechcú za otcom cestovať do Prahy, pretože majú pocit, že sa tam musia starať o svojich súrodencov. 15. Z výpisu z emailovej komunikácie z 29.1.2023 medzi matkou maloletých a právnym zástupcom otca (čl. 106) spisu je zrejmé, že matka oznámila právnemu zástupcovi otca, že došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy voči spoločnostiam otca a ukončeniu všetkých ostatných nájmov a matka naďalej neplánuje budovu prenajímať. Zároveň požiadala právneho zástupcu otca o oznámenie uvedenej informácie priamo otcovi. 16. Na pojednávaní konanom 18.3.2024 právny zástupca otca uviedol, že od matky obdržali zmluvy na dodávku elektriny, vody a plynu, ale uzatvorila sa nová zmluva na dodávku elektriny, ktorú nedostali. Zároveň bolo otcovi oznámené, že sa idú meniť všetky zmluvy, ale neboli mu oznámené detaily, aké zmluvy, s kým, ani otec nebol kontaktovaný, aby uviedol, či s tým súhlasí. Matka uviedla, že medzičasom došlo k prepisu energií na ňu, nie je možný prepis energií na maloleté deti. Na uvedenom pojednávaní matka proklamovala záujem na odovzdaní správy celej budovy otcovi, čo považovala za najpraktickejšie riešenie, aby všetky detaily správy nemuseli spravovať dve osoby, ktoré spolu nekomunikujú, resp. komunikujú len cestou svojich právnych zástupcov. 17. Právny zástupca otca ďalej na uvedenom pojednávaní zdôraznil, že maloletí sú nadštandardne zabezpečení minimálne na dobu do ukončenia vysokoškolského štúdia bez toho, aby otec prispieval na ich výživu. Právny zástupca matky poukázal na to, že objem majetku, ktorým deti disponujú, nie je dôvod na zníženie výživného. Deti majú právo podieľať sa na hospodárskej úrovni rodičov. Navrhol, aby súd oboznámil časť spisu, v ktorej sú uvedené príjmy otca. Otec na otázku ohľadne špecifikácie svojich príjmov a výdavkov uviedol, že jeho príjmy a výdavky sa v podstate nezmenili asi tri roky. V Bratislave zarába približne 500-600 eur v čistom, v Prahe približne 1200 eur v čistom, výdavky sú špecifikované vo výdavkovej listine, jeho obchodné spoločnosti sú t. č. v hospodárskej po-covidovej depresii. Otec je neuropsychiater, býva v Prahe v prenajatom byte, nájomné platí približne 1000 eur. 18. V záujme zistenia skutočného stavu veci súd pojednávanie odročil na 9.5.2024 a to najmä z dôvodov preukázania príjmov a odôvodnených výdavkov otca. 19. Otec doručil súdu prehľad svojich príjmov (aj jeho manželky) a prehľad výdavkov, z ktorého vyplýva, že otec má priemerný mesačný čistý príjem 3280 eur (spolu s príjmom jeho manželky spolu 4675 eur) a priemerné mesačné výdaje sú 1400 eur za nájomné a energie, 100 eur na ošatné pre jeho dve mladšie deti, 300 eur ošatné pre neho a manželku, 60 eur pre mlieko na dve mladšie deti, 100 eur na plienky a drogériu, 750 eur výživné pre Paulínu a Deniela, 800 eur za stravu, 300 eur za dovolenku, 600 eur za jasle, škôlku a opatrovateľku, 70 eur sporenie pre dve mladšie deti a 110 eur poistenie rodiny. 20. Z predložených daňových priznaní a príslušných potvrdení vyplýva, že príjem otca za rok 2022 bol 821.174 Kč, čo predstavuje sumu približne 33.143 eur (v priemere 2.761,92 eur za mesiac). 21. Matka súdu predložila prehľad pravidelných mesačných výdavkov v zmysle ktorých uhrádza 260 eur mesačne za energie na chate, ktorej výlučnou vlastníčkou je maloletá A., 250 eur za prenájom, 76 eur za internet a telefóny, 52 eur za obedy detí v škole, 15 eur za výtvarnú, 500 eur za stravu a drogériu, 150
eur na oblečenie, 60 eur za angličtinu, 72 eur za poistku, 195 eur za úver, 40 eur za cestovné maloletej A. do školy, 15 eur šetrenie na stužkovú, 246 eur za benzín. 22. 3.5.2024 otec súdu predložil potvrdenia o platení výživného, o uzatvorenom poistení pre svoju manželku a dve mladšie deti, výpisy z investičných účtov pre svoje dve mladšie deti, faktúru za plyn vystavenú pre Kliniku impedanční terapie, s.r.o., zmluvu o nájme bytu uzatvorenú s Klinikou impendanční terapie, s.r.o. a jej dodatku, pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi otcom ako zamestnancom a Klinikou impedančnej terapie, s.r.o. vrátane jej dodatkov a pracovnú zmluvu uzatvorenú s Klinikou impedanční terapie, s.r.o. a otcom ako zamestnancom vrátane jej prílohy a mzdového výmeru. 23. Na pojednávaní konanom 9.5.2024 otec maloletých poukázal na to, že matka je vlastníčkou bytu v Poprade, vo vzťahu k tvrdeným výdavkom matky poukázal na neopodstatnenosť niektorých položiek ako je napr. náklady na benzín, či platenie úveru, spochybnil výšku výdavkov na oblečenie pre maloletých (150 eur mesačne). Zdôraznil usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre spôsob výpočtu výživného, kde výživné pre maloletých by malo predstavovať spolu 24 % z príjmu otca. Deklarovaný príjem otca je 2.000 eur mesačne, a teda už výživné vo výške 750 eur je v nadštandardnej výške, navyše deti boli zabezpečené nehnuteľným majetkom ako aj finančnou sumou uloženou na bankových účtoch. Otec poukázal, že daňové priznanie sa podáva do 31.3., ale môže sa jeho podanie odložiť do 30.6. príslušného roka, a preto predložil posledné priznanie, ktoré je k dispozícii. Doplnil, že nájomná zmluva na byt je uzatvorená s obchodnou spoločnosťou, lebo je to štandard v Prahe a tvorí to oprávnený náklad 20 %, otec platí 80% z tejto sumy. 24. Matka namietala možnosť zníženia výživného, poukázala na neaktuálnosť potvrdení otca o jeho príjmoch (rok 2022), poukázala, že zamestnáva sám seba a teda optimalizuje svoj príjem, má príjmy aj zo zisku obchodných spoločností a predložené klady nenasvedčujú, že by došlo k výraznému poklesu príjmov otca. Je absurdné, aby sa výživné platilo z úspor, ktoré deťom vytvoril 4 roky pred rozvodom manželstva. V nehnuteľnosti patriacej maloletým sídlia v súčasnosti firmy otca, ktoré neplatia za užívanie nehnuteľnosti. Upresnila, že je vlastníčkou 1 izbového bytu v Poprade. 25. V záverečnej reči právny zástupca otca zhrnul, že pokiaľ ide o návrh na zmenu spôsobu výkonu správy majetku, bolo preukázané, že matka nijakým spôsobom nekomunikuje ohľadom výkonu správy s otcom maloletých detí, ktorý je spolusprávcom a vykonáva tieto činnosti sama a vykonáva ich zle. Doteraz neurobila nájomnú zmluvu s právnickými osobami, ktoré sú v nájme v tejto budove a ktoré patria môjmu klientovi. Matka nie je schopná zabezpečiť základné podmienky výkonu budovy, táto budova je prázdna a nedokázala doposiaľ poslať uzavreté nové zmluvy na dodávku energií, vody a pod. Otec bez príslušných dokladov nie je schopný zabezpečiť ďalšieho nájomcu. Otázka zníženia výživného je dôvodná, matka umelo vytvára vyššie náklady, ak nežije vo vlastnom byte, ale v nájomnom byte, deti sú zabezpečené jednak majetkovo, jednaj finančnými prostriedkami. 26. V záverečnej reči právny zástupca matky zhrnul, že právo spravovať majetok majú obaja rodičia, a teda pokiaľ otec matke vyčíta akúkoľvek neschopnosť v hospodárskej oblasti vo vzťahu k nehnuteľnosti, tú istú neschopnosť je potrebné pričítať jemu, pretože nie je nikde určené, že by matka mala v tomto smere viac práv ako otec. V neprospech otca svedčí to, že vo vzťahu k výživnému sa viedla exekúcia. Ďalšou okolnosťou, ktorá plne diskvalifikuje otca, aby mohol získať správu nad nehnuteľnosťou, nehovoriac o správe nad celým majetkom detí, je to, že voči nim vedie súdne konanie. Ako tieto dve veci môžu existovať proti sebe. Z konania o vrátenie daru vyplýva, že otec má za to, že zo strany maloletých sú voči nemu porušované dobré mravy, domáha sa vrátenia majetku, ktorý im kedysi daroval. Záujem otca v žiadnom prípade nie je spravovať tento majetok, ale vlastniť tento majetok. Záujmy otca sú v tomto smere v rozpore so záujmami detí. Čo sa týka výživného, otec nepredložil aktuálne majetkové priznania. Napriek tomu z tých údajov, ktoré otec bol ochotný poskytnúť, vyplýva, že jeho životná úroveň sa nijakým spôsobom nezhoršila. Otec je osobu s nadpriemerným vzdelaním, s nadpriemernými schopnosťami a skúsenosťami, a to nielen v odbornej medicínskej, ale aj podnikateľskej oblasti, ako viackrát deklaroval v tomto aj inom konaní. Tieto okolnosti nejakým spôsobom nehendikepujú otca vo vzťahu k plneniu pôvodne uloženej výšky výživného. Čo sa týka peňažných darov, technicky vzaté tieto peňažné dary poskytli firmy otca, nie otec sám, ale dary nerozporuje. Nie je možné si ich mýliť s výživným, pretože boli poskytnuté počas trvania manželstva a pred vydaním rozsudku o určení výživného. Usmernenie Ministerstva spravodlivosti neurčuje výživné maximálne, ale výživné minimálne.
27. Z vlastnej rozhodovacej činnosti je súdu známe, že na Okresnom súde Poprad, pracovisko Kežmarok sa pod sp. zn.: 24C/8/2023 vedie konanie o vrátenie daru, ktorým sa otec domáha vrátenia nehnuteľností popísaných v bode 2 tohto odôvodenia od svojich maloletých detí. Spomínané konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. 28. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Rodičia maloletých detí boli rozvedení a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti a podľa aktuálnej a účinnej úpravy (zohľadňujúc všetky zmeny rozsudkov) majú obaja rodičia právo maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, otec je povinný platiť výživné vo výške 500,- eur na každé dieťa a styk s maloletými deťmi nebol upravený. 29. Otec je t. č. zamestnaný, sám zdôraznil, že nedošlo k zmene jeho majetkových pomerov, domáha sa zníženia výživného z dôvodov podnikateľských aktivít, ktoré avšak súdu nepreukázal ani nešpecifikoval, a následne z dôvodu toho, že maloleté deti sú dostatočne zabezpečené nehnuteľným majetkom ako aj finančnými prostriedkami. Z predložených dôkazov môže súd posúdiť príjem otca len za rok 2022 (čl. 134), kedy jeho príjem tvoril sumu v priemere 2.761,92 eur za mesiac (suma sa môže mierne odlišovať prihliadnuc na zmeny kurzov - Kč a euro). Z tvrdenia otca z 18.3.2024 navyše otec uvádza, že jeho priemerný čistý príjem je 3280 eur. Otec pracuje v Bratislave aj v Prahe na skrátený pracovný úväzok a zároveň požívateľom výhod a to zisku z obchodných spoločností. Otec má okrem maloletej A. a mal. C. ešte dve vyživovacie povinnosti k svojim dcéram z druhého manželstva. Svoje pravidelné mesačné výdavky otec určil na sumu 4.590 eur. Maloleté deti sú t. č. študentmi, A. navštevuje prvý ročník Gymnázia Kukučínova v Poprade, C. navštevuje 8. ročník Základnej školy v Spišskej Belej, deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia. Pravidelné mesačné výdavky matka zhrnula na sumu 1.931 eur. Obe maloleté deti majú zriadené účty, na ktorých sú uložené finančné prostriedky, ktoré im daroval otec niekoľko rokov pred rozvodom manželstva s ich matkou, obe maloleté deti sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, polyfunkčného objektu v Spišskej Belej (špecifikovaný vyššie), ktorý v minulosti rodina obývala a ktorý slúži na podnikateľské účely a maloletá A. je výlučnou vlastníčkou rekreačnej chaty. Všetky nehnuteľnosti deťom daroval ich otec. Majetok majú právo spravovať obaja rodičia. 30. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 31. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Plat to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. 32. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 33. Podľa § 32 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. 34. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
35. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 36. Podľa § 38 ods. 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. 37. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vo vzťahu k návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností vyvodiť záver, že návrh nie je dôvodný. Obaja rodičia majú v zmysle zákona o rodine ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k.: 5P/21/2021-53 z 24.5.2021 právo zastupovať svoje maloleté deti a právo spravovať ich majetok. Návrhom otca by došlo k faktickému obmedzeniu rodičovských práv matky maloletých. 38. Súd pre uvedený postup nevzhliadol žiaden dôvod tak, ako to predpokladá zákon o rodine. V priebehu konania nebolo preukázané (ani tvrdené), že by matka žila trvalo neusporiadaným spôsobom života, že by svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávala vôbec, alebo že by nezabezpečovala výchovu maloletých detí. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že t. č. sa o maloleté deti stará výlučne matka, zastupuje ich a spravuje ich majetok. V rozsahu návrhu otca súd konštatuje, že na otcov návrh je potrebné nazerať ako námietku toho, že matka nespravuje majetok maloletých detí takým spôsobom, ktorý by korešpondoval s jeho predstavou. Len pre to, že sa rodičia nevedia dohodnúť o správe majetku maloletého dieťaťa, nie je ešte daný dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov. 39. Otec v priebehu konania niekoľkokrát poznamenal, že ho matka neinformuje o tom, ako spravuje majetok, resp. aké opatrenia mieni vykonať. S uvedeným sa súd nemôže stotožniť, nakoľko matka preukázala existenciu emailovej komunikácie adresovanej právnemu zástupcovi otca o správe majetku (viď bod 15 tohto odôvodnenia). Je avšak nutné konštatovať, že medzi rodičmi maloletých detí nedochádza k prakticky žiadnej komunikácii, ich vzťahy sú vážne narušené, a preto i komunikácia ohľadne správy majetku je prirodzene sťažená, ba až nemožná. Ani táto skutočnosť avšak nie je dôvodom pre obmedzenie matky na jej rodičovských právach. Navyše v nedávnej minulosti bola polyfunkčná budova spravovaná prostredníctvom obchodnej spoločnosť KG Service, s.r.o., s ktorou sám otec ako štatutár obchodnej spoločnosti Klinika impedančnej terapie, s.r.o. uzatváral nájomné zmluvy. Otec teda nie len vedel, akým spôsobom bola nehnuteľnosť spravovaná, ale sa na tejto správe dokonca i nepriamo spolupodieľal. 40. V nadväznosti na uvedené súd podotýka, že otec namietal len spôsob nakladania s nehnuteľnosťou – polyfunkčným objektom, ktorý je i jedným z centier podnikateľských záujmov otca, nakoľko v budove sídlia jeho dve obchodné spoločnosti a zároveň sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej vrátenia sa otec domáha od maloletých detí súdnou žalobou. 41. Maloleté deti v súčasnosti nemajú majetkový prospech z vlastníctva budovy. V priebehu posledných rokov došlo k vypovedaniu nájomných zmlúv podnikateľských subjektov, čo tvorilo (resp. mohlo tvoriť) profit pre maloleté deti. Ani túto okolnosť súd nepovažuje za dôvod obmedzenia matky na správe majetku maloletých. Práve naopak, matka v priebehu konania preukázala, že o majetok maloletých detí sa stará, uhrádza všetky výdavky spojené s réžiou budovy, vedie si precízne evidencie platieb či uzatvára rôzne zmluvy na dodávky energií vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve maloletých detí, resp. vykonáva rôzne úkony investičného charakteru vo vzťahu k financiám maloletých uložených na investičných účtoch, čím by malo dochádzať k postupnému zhodnocovaniu majetku maloletých. 42. Súd sa stotožnil s názorom matky o tom, že otec maloletých nevyužíva svoje právo správy majetku maloletých detí, nakoľko niekoľko rokov bol nečinný, resp. sa ani nepodarilo preukázať, že by sa snažil s matkou komunikovať o tom, ako majetok spravovať. 43. Otec nenamietol spôsob správy ďalšieho majetku maloletých – či už sa jedná o úspory maloletých na bankových účtoch, či správu rekreačnej chaty vo výlučnom vlastníctve maloletej A.. Aj z tohto dôvodu súd prihliadnuc na záujem otca o vrátenie daru má pochybnosti o skutočnom záujme otca spravovať majetok
maloletých v ich záujme, nakoľko sa môže javiť, že otec sa snaží týmto postupom získať nehnuteľnosť do svojej faktickej sféry vplyvu ešte predtým, než sa dostane do jeho výlučnej majetkovej sféry. 44. Obmedzením matky v práve zastupovať maloletých a spravovať ich majetok by navyše došlo k zvláštnemu usporiadaniu vzťahov, kedy by matka, ktorej sú maloletí zverení do osobnej starostlivosti a s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, nemohla maloletých zastupovať v bežných otázkach dennodenného života, či už v otázkach týkajúcich sa školy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a pod., ale uvedené by mal na starosti otec maloletých, ktorý t. č. žije v Prahe, Českej republike. Je otázne, ako promptne by mohol reagovať na potreby zabezpečovať najrôznejšie potreby maloletých detí v otázke ich zastupovania. Pokiaľ maloletí žijú so svojou matkou, bolo by nelogické, aby bola vylúčená z možnosti zastupovať vlastné deti, obzvlášť v prípade ak nie je nečinnou a nebolo ani len tvrdené, že to nerobí dobre, alebo v záujme maloletých. 45. Otec právo zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok má a t. č. súd nevzhliadol žiaden dôvod pre obmedzenie matky na jej rodičovských právach v uvedenom rozsahu, a preto súd návrh otca zamietol. 46. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 47. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 48. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 49. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 50. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 51. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 52. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 53. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 54. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 55. Pokiaľ ide o dočasné zníženie výživného, súd na základe skutkového stavu ustálil, že návrh nie je dôvodný. Výživné predstavuje zákonnú povinnosť každého rodiča zabezpečovať potreby svojich maloletých detí až do doby, kým nie sú schopné sa sami živiť. 56. Pre určovanie výživného (i jeho zníženie) je nevyhnutné posúdiť tak majetkové pomery povinnej osoby, teda otca ako aj odôvodnené potreby oprávnených osôb – maloletých detí. V prvom rade ak
povinná osoba žiada o zníženie výživného, je potrebné preukázať zníženie schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, až v druhom rade zníženie potrieb oprávnených osôb. 57. Schopnosti a možnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 58. Čo sa týka majetkových pomerov otca, súd v prvom rade zdôrazňuje výrok otca o tom, že jeho majetkové pomery sa od doby jeho posledného určenia výrazne nezmenili. Otec, ktorý sa domáha zníženia výživného je povinný tvrdiť i preukázať, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné v doposiaľ ustanovenej výške, nakoľko došlo k výraznej zmene jeho majetkových pomerov. Otec v konaní nepredložil aktuálne podklady, ktorými by bolo možné určiť jeho aktuálne príjmy (napr. predložením výplatných pások, daňovým priznaním), tvrdil, že daňové priznanie nemá, nakoľko malo dôjsť k odkladu pre jeho podanie, avšak ani o tejto skutočnosti nepredložil listinný dôkaz. Ani uvedené tvrdenie avšak nebránilo otcovi preukazovať zníženie svojich príjmov predložením aktuálnych mzdových listov, či výplatných pások. V roku 2022 dosahoval priemerný mesačný príjem otca sumu približne 2.761 eur, v roku 2024 otec tvrdil, že výška jeho mesačných príjmov je 3.280 eur (aj keď uvedené nepreukázal). Vo vzťahu k príjmom otca súd považuje za potrebné poznamenať, že je zamestnaný vo vlastných obchodných spoločnostiach, a teda vypláca sám seba, resp. mu z uvedeného plynú aj iné výhody, akou je platenie nájmu a teda zabezpečenie bývania. Otec vo svojom rozpise výdavkov poukázal, že uhrádza nájom za bývanie v centre Prahy v sume 1400 eur mesačne. Z predložených dôkazov avšak nevyplýva, že by otec skutočne uhrádzal túto sumu, nakoľko nájomnú zmluvu s prenajímateľmi uzatvárala obchodná spoločnosť Klinika impedanční terapie, s.r.o. a výška nájmu je 24.000 Kč mesačne (približne 970 eur). Otec na pojednávaní síce upresňoval, že v Prahe je bežnou praxou, že nehnuteľnosť je možné si prenajať len prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej on prepláca nájom vo výšky 80 %, čo by malo zodpovedať sume 776 eur. Toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal – napr. výpismi z účtu. Práve z uvedeného dôvodu súd považuje za potrebné pre určenie životnej úrovne otca zohľadniť i to, že prostredníctvom obchodnej spoločnosti má zabezpečené bývanie za sumu 970 eur mesačne, čo rozhodne prispieva k zvýšeniu jeho životnej úrovne nad rámec jeho preukázateľných príjmov. 59. Je pravdou, že otec má okrem maloletej A. a C. ešte dve vyživovacie povinnosti. Ak by sa na základe uvedeného súd oprel o tabuľku určovania výživného vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti, výživné na obe maloleté deti by malo predstavovať približne 24 %, avšak nemusí sa jednať o absolútnu sumu. Doposiaľ určené výživné pre maloleté deti mierne presahuje sumu určenú s poukazom na vyššie uvedený príjem otca, avšak je potrebné poukázať na to, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ otec maloletých zabezpečí svojim dvom mladším deťom na nákup oblečenia sumu 100 eur a sebe a svojej manželke sumu 300 eur, nie je neprimerané, aby jeho dve staršie deti mali pre rovnaký účel k dispozícii sumu 150 eur (čo aj vyplýva z rozpisu výdavkov matky). 60. Výška výživného by mala navyše zohľadňovať jednu mimoriadne dôležitú skutočnosť a to to, že otec sa s maloletými deťmi už niekoľko rokov vôbec nestretáva, netrávi s nimi voľný čas, neprispieva im nad rámec výživného k nejakým sviatkom a pod. a udržuje s nimi len sporadický kontakt. Pokiaľ by otec s maloletými trávil osobný čas, dochádzalo by k čiastočnému naturálnemu plneniu výživného. 61. Z rozpisu výdavkov otca zároveň vyplýva i to, že mesačne určuje na dovolenku sumu 300 eur. Pokiaľ si otec (či už sám, alebo so svojou rodinou) dopraje dovolenku, určuje to jeho životnú úroveň, na ktorej sa majú právo podieľať i maloletá A. a C.. Ak otec maloletých na dovolenku nevezme sám, nakoľko s nimi netrávi čas, súd považuje za správne, aby túto skutočnosť kompenzovala aspoň výška výživného. 62. Súd sa nestotožnil s názorom otca o tom, že maloleté deti zabezpečil takým finančným objemom, ktorým by mala byť zabezpečená ich výživa až do ukončenia vysokej školy. Je pravdou, že otec deťom daroval významnú finančnú čiastku, ktorá je aktuálne investovaná za účelom jej zhodnocovania, avšak na tento dar nie je možné nazerať inak ako na tvorbu úspor, ku ktorej došlo niekoľko rokov pred rozvodom manželstva. Tezaurácia výživného je inštitút, na základe ktorého jeden z rodičov zloží finančnú čiastku, ktorá bude do budúcna slúžiť na platenie výživného. Takéto tvrdenie otca preto súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti do budúcna.
63. Pokiaľ ide o otcom tvrdené podnikateľské činnosti, ktoré podnikol a nateraz neprinášajú zisk, súd len poznamenáva, že otec tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a sú veľmi neurčité, preto ich súd nemohol zohľadniť, ba čo viac súd je povinný pri určovaní prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie povinná osoba. 64. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). 65. Vo všeobecnosti možno konštatovať u detí s pribúdajúcim vekom i zvyšovanie výdavkov na potreby maloletých detí, konkrétne u mal. Paulíny s nástupom na strednú školu, avšak aj prihliadnuc na všeobecné zdražovanie všetkých komodít v posledných rokoch (aj na pokrývanie réžie rekreačnej chaty vo výlučnom vlastníctve maloletej). 66. Vzhľadom na vyššie uvedené, na to, že u otca nedošlo k preukázaniu zníženia jeho majetkových pomerov, ako aj na to, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, súd návrh na dočasné zníženie výživného zamietol. 67. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.