Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24Csp/22/2023 8723210917 05. 09. 2024 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2024:8723210917.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., skrátený názov VÚB a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 1.224,10 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 224,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 224,10 eur od 29.8.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 30.08.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.224,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.224,10 Eur od 29.08.2023 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že dňa 16.07.2015 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 007585411160715, na základe ktorej mali byť žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.410 Eur. Pri poskytnutí úveru bol žalobcovi strhnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 168,20 Eur, na základe čoho tak celková a skutočná výška poskytnutých finančných prostriedkov dosahuje sumu len 8.241,80 Eur. Žalobca sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca do dňa podania žaloby poukázal na účet žalovaného úhrady minimálne vo výške 9.465,90 Eur. Poskytnutý úver žalobca využil na osobné potreby. V rozsahu sumy 1.224,10 Eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobcu k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobca odôvodňoval s poukazom na neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy a to z dôvodu, že už na začiatku zmluvného vzťahu došlo zo strany žalovaného ku konaniu priamo odporujúcemu zákonu, v dôsledku čoho úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy je jednou zo základných povinností dodávateľa vopred a v dostatočnom časovom predstihu informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. K takémuto informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pre uzavretím zmluvy nedošlo, a už vôbec nie v dostatočnom časovom predstihu, nakoľko samotné uzatváranie zmlúv prebiehalo tak, že zo strany dodávateľa bola spotrebiteľovi predložená vopred predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami k tejto zmluve, pričom spotrebiteľovi nebol poskytnutý dostatočný priestor na jej preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami úveru a vyhodnotenie výhodnosti tohto úverového produktu. Takéto konanie dodávateľa je podľa žalobcu nutné považovať za závažné
porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko dodávateľ s dostatočným časovým predstihom neinformoval žalobcu o základných náležitostiach ponúkaného úverového produktu. S poukazom na pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal svoju základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má na základe tejto zmluvy vzniknúť a teda veriteľ porušil základné právo spotrebiteľa a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v rozpore so zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. 2. V prípade ak zmluva nebude posúdená ako absolútne neplatný právny úkon, túto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z viacerých dôvodov. Ako jeden z dôvodov žalobca uviedol nedostatočné skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zakotvuje povinnosť dodávateľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom v rámci uvedeného je dodávateľ povinný prihliadať najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku, príjem spotrebiteľa, prípadne aj na jeho účel. Zároveň z ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona vyplýva, že schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver má dodávateľ skúmať na podklade údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov. Zo znenia žiadosti o pôžičku okrem iného vyplýva, že žalovaný je držiteľom telefónneho čísla poskytnutého prostredníctvom súkromného paušálu, s ktorým logicky musia byť spojené určité – mesačné výdavky. Na žiadnom mieste žiadosti o poskytnutie úveru nie sú uvedené akékoľvek náklady žalovaného, pričom žalobca žalovanému nepredkladal žiadne doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky. Z jednotlivých dokumentov, ktoré má žalobca k dispozícií, nijakým spôsobom nevyplýva, že dodávateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal bonitu spotrebiteľa aj s prihliadnutím na údaje vyplývajúce z príslušných databáz a registrov. Nakoľko dodávateľ pre uzavretím zmluvy nevykonal príslušné lustrácie v dostupných databázach a registroch, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Túto povinnosť dodávateľ porušil hrubým spôsobom, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 3. V otázke povinných náležitostí úverovej zmluvy, žalobca namietal absenciu údaju o celkovej výške poskytnutého úveru. Uviedol, že z čl. I. úverovej zmluvy vyplýva, že výška poskytnutého úveru má dosahovať sumu 8.410 Eur. Podľa čl. 7 úverovej zmluvy mal spotrebiteľ okamžite pri uzavretí úverovej zmluvy uhradiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 168,20 Eur, ktorý mal byť splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Žalobcovi tak bol poskytnutý úver v sume 8.410 Eur, z ktorého boli okamžite zrazené finančné prostriedky na úhradu uvedeného poplatku. Celková čiastka poskytnutého úveru, s ktorou tak spotrebiteľ mohol disponovať podľa vlastného uváženia dosahovala sumu iba 8.241,80 Eur pričom túto sumu je potrebné považovať za celkovú výšku poskytnutého úveru. Takáto výške poskytnutého úveru však nie je uvedená na žiadnom mieste úverovej zmluvy, aj napriek tomu, že uvedený údaj sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej vo vzťahu k úverovej zmluve namietal, že v nej absentuje údaj o správnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zčl. I. bod 3 úverovej zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť dosahuje sumu 14.888,81 Eur. Vynásobením výšky splátky v zmysle čl. I bod 1) úverovej zmluvy v sume 144,38 Eur počtom mesačných splátok 107 však výsledná suma dosahuje až 15.448,66 Eur, teda o 559,85 Eur viac, než sa deklaruje v úverovej zmluve. V úverovej zmluve tak absentuje údaj o správnej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ na podklade predmetnej úverovej zmluvy uhradiť. Vzhľadom na to, že celková výška poskytnutého úveru je reálne v nižšej sume, než sa uvádza v úverovej zmluve, ako aj vzhľadom na to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je reálne vo vyššej sume, než sa uvádza v úverovej zmluve, rovnako aj hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru musí byť v inej výške, než sa uvádza v úverovej zmluve. Táto hodnota ročnej úrokovej sadzby tak reálne musí byť vo vyššej sadzbe, keďže náklady súvisiace s poskytnutím úveru sú reálne vyššie oproti istine poskytnutého úveru. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa čl. I bodu 3) predmetnej úverovej zmluvy má hodnota RPMN dosahovať 15,48% ročne. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ani táto hodnota RPMN nemôže zodpovedať realite. Hodnota RPMN v skutočnosti dosahuje mieru až 15,87 % ročne, teda viac, než sa uvádza v predmetnej úverovej zmluve. Hodnota RPMN je tak v úverovej zmluve uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo zákon o spotrebiteľských úveroch rovnako postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťu poskytnutého úveru. V súvislosti s namietanou absenciou správnej hodnoty RPMN ako aj celovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca poukázal na to, že súčasne s uzavretím úverovej zmluvy došlo medzi spotrebiteľom a dodávateľom aj k dojednaniu
poistenia schopnosti splácať pôžičku, na základe ktorej sa spotrebiteľ mal zaviazať každomesačne uhrádzať dodávateľovi okrem dohodnutej splátky úveru aj poistné v sume 6,81 Eur, ktoré malo byť súčasťou mesačnej anuitnej splátky. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že poistné je súčasťou výpočtu celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vtedy, ak uzavretie poistnej zmluvy je podmienkou pre uzavretie samotnej úverovej zmluvy. Žalobcovi pri uzatváraní úverovej zmluvy nebolo dané na výber, či chce pristúpiť k poisteniu alebo nie. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, či spotrebiteľ bol poučený o možnosti odmietnutia poistenia, resp. či takúto možnosť aj objektívne mal. Skutočnosť, že spotrebiteľ nemal v prejednávanej veci akúkoľvek možnosť neuzavrieť poistnú zmluvu bez toho, aby takéto konanie malo vplyv na uzavretie hlavnej – úverovej zmluvy, preto pri skúmaní jednotlivých parametrov úveru je potrebné prihliadať aj na poistenie úveru. Aj napriek tomu, že úverová zmluva síce niektoré obligatórne údaje obsahuje, avšak tieto nie sú uvedené v správnej výške, uvedené je potrebné hodnotiť tak, ako keby dané náležitosti úverová zmluva neobsahovala vôbec. Z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné aj tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalobcu bolo žalovanému poskytnuté plnenie vo výške 9.465,90 Eur, pričom s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vrátil žalobca žalovanému plnenie vyššie o 1.224,10 Eur, než bol v skutočnosti podľa zmluvy o úvere povinný. Suma 1.224,10 Eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je tento povinný žalobcovi vydať. 4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.07.2015, výpis z úverového účtu žalobcu, žiadosť o flexipôžičku – bezúčelová, výstup z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN, predžalobnú výzvu zo dňa 22.08.2023 a výzvu na vrátenie plnenia zo dňa 22.08.2023. 5. Žalovaný sa na výzvu súdu vyjadril k žalobe, pričom nároky uplatnené žalobou popieral v celom rozsahu. K otázke neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu porušenia informačných povinností veriteľa žalovaný poukázal na formulár „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktorý žalobca obdržal ešte uzavretím zmluvy o úvere. Obsahom uvedeného formulára sú všetky žalobcom vytýkané parametre úveru. Žalobca podpisom tohto formuláru potvrdil, že bol oboznámený so všetkými údajmi o úvere, ktoré v ňom boli uvedené. Žalobca neuviedol, kto a ako mu bránil, aby si návrh zmluvy pokojne prečítal a navyše táto námietka vznesená po ôsmych rokoch od uzavretia úverovej zmluvy, je podľa žalovaného účelová. Pri posudzovaní bonity žalovaný vychádzal z údajov o príjme žalovaný vychádzal z údajov o čistom príjme (posledný mesiac – 802 Eur, predchádzajúci mesiac – 561 Eur, ďalší predchádzajúci mesiac – 479 Eur). Údaje o výdavkoch, rodinnom stave a zamestnaní žalobkyňa uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru. Žalovaný pravdivosť takto uvedených informácií overovala ďalej. Pracovný pomer a výška príjmu boli overené dopytom do Sociálnej poisťovne. Záväzky žalobcu boli overené dopytom do Spoločného registra bankových informácií. Žalovaný si tak svoje predzmluvné povinnosti ohľadom skúmania bonity žalobcu splnil. Dôkazom o splnení povinnosti žalovaného skúmať bonitu spotrebiteľa je aj to, že žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 9.000 Eur, avšak v dôsledku posúdenia schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver bol žalobcovi poskytnutý úver v nižšej výške a to vo výške 8.410 Eur. Pri posudzovaní výšky nákladov na zabezpečenie životných potrieb, žalovaný vychádzal z údajov o životnom minime. 6. K namietanej nesprávnej výške poskytnutého úveru uvedenej v zmluve o úvere žalovaný argumentoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 8.410 Eur, ako to napríklad vyplýva z prehľadu čerpaní a úhrad. Informácia o poplatku za poskytnutie úveru je určito, jasne a zrozumiteľne uvedená nielen v zmluve o úvere, ale aj v žalobcom podpísanom formulári „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Žalobca mal možnosť tento poplatok zaplatiť aj inak, napr. osobne na pobočke alebo prevodom na účet. Keďže tak neurobil, v súlade so zmluvou o úvere bol poplatok zinkasovaný z disponibilných prostriedkov na bežnom účte. K tvrdeniam o nesprávnej výške RPMN žalovaná poukázala na znenie § 2 ods. 2 písm. g) až i) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že poistné sa do celkových nákladov zahŕňa iba v prípade, pokiaľ je získanie úveru podmienené poistením. Žalovaný tvrdil, že nepodmieňoval poskytnutie úveru uzavretím poistnej zmluvy, pričom poukázal na obsah formulára „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Žalovaný uviedol, že klient sa môže rozhodnúť, či chce vôbec úver poistiť a ak sa rozhodne, že áno, môže si vybrať z dvoch balíkov. Žalobca sa rozhodol pre základný balík poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti. Poistenie schopnosti splácať úver bolo žalobcovi pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúkané ako možnosť, nebolo povinné. Zmluvu o úvere mohol žalobca uzatvoriť aj bez dojednania poistenia. Poistenie sa tak do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do
RPMN nezapočítava. Do celkových nákladov je potrebné zahrnúť všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a teda aj poplatok za poskytnutie úveru. Výška splátky bez poistenia (137,57 Eur) krát počet splátok (107) je 14.719,99 Eur plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 168,20 Eur predstavuje sumu 14.888,19 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, je podľa zmluvy o úvere suma 14.888,81 Eur, a teda rozdiel predstavuje suma 0,62 Eur. Uvedené znamená, že celková čiastka úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom uvedená v zmluve o úvere je o 0,62 Eur vyššia, ako reálne dlžník podľa zmluvy o úvere zaplatí, čo býva spôsobené matematickým zaokrúhľovaním čísel. Pokiaľ ide o rozdiel 0,62 Eur, o ktorý dlžník zaplatí veriteľovi v skutočnosti menej, tento centový rozdiel, ak by mal mať za následok zákonnú sankciu tzv. bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, takáto sankcia by bola evidentne neprimeraná a navyše rozporná s judikatúrou SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Žalovaný uviedol, že žalobca súdu predložil nesprávny výpočet údaju o RPMN, nakoľko tento výpočet vychádzal z nesprávnych vstupných údajov, či už o výške poskytnutého úveru, či zahrnutia poistenia do tohto výpočtu. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu listinné dôkazy a to formulár Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o flexipôžičku – bezúčelová, dáta z dopytu do Sociálnej poisťovne a do SRBI, informáciu finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, výstup z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN a anonymizované verzie obdobných úverových zmlúv žalovaného. 8. V replike žalobca zotrval na svojej doterajšej argumentácií, pričom doplnil, že samotný fakt, že spotrebiteľovi bol na podpis daný formulár „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ nijakým spôsobom neodôvodňuje záver o splnení informačnej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde spotrebiteľ má byť informovaný o jednotlivých podmienkach ponúkaného úverového produktu vopred a v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím úverovej zmluvy. Účelom daného ustanovenia je umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o základných parametroch ponúkaného produktu, a to tak, aby mal možnosť v dostatočnej miere posúdiť jeho výhodnosť, porovnať ho s inými ponukami a posúdiť, či takýto úverový produkt nenaruší jeho ekonomické správanie. V prípadoch, kedy je dlžníkovi pri navštívení pobočky dodávateľa predložená celá zmluvná dokumentácia (ktorá v tomto prípade pozostávala minimálne zo zmluvy o úvere v rozsahu 8 strán, zo žiadosti o poskytnutie úveru v rozsahu 6 strán, z formulára „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ v rozsahu 7 strán, zo všeobecných obchodných podmienok v rozsahu 3 strany, z cenníka VÚB a.s. v rozsahu 14 strán, atď.) po čom malo nasledovať samotné podpisovanie úverovej zmluvy, nie je možné hovoriť o objektívnej možnosti spotrebiteľa dostatočne sa oboznámiť s obsahom danej dokumentácie. Spotrebiteľ tak prakticky nemohol mať reálnu možnosť preštudovať a vyhodnotiť si jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré boli obsiahnuté v zmluvnej dokumentácií pozostávajúcej minimálne z 38 strán a to priamo na mieste a bezprostredne po tom, čo mu mala byť daná dokumentácia k dispozícii. Takýto spôsob oboznámenia sa so základnými podmienkami ponúkaného úverového produktu tak rozhodne nenapĺňa podmienku poskytnutia informácií vopred a v dostatočnom časovom predstihu. V otázke skúmania bonity žalobca vytýkal žalovanému, že nevyužil možnosť preverenia majetkových pomerov žalobcu lustráciou aj v iných registroch, než je databáza Sociálnej poisťovne či register SRBI. Žalovaný údaje poskytnuté žalobcom bližšie neoveroval, keď jeho príjem nežiadal preukázať ani napr. výplatnými páskami. Okrem toho, žalobca v čase žiadosti o poskytnutie úveru bol zamestnaný v pracovnom pomere na dobu určitú, ktorý bol dohodnutý v období od 03/2015 do 03/2017. K uzavretiu úverovej zmluvy tak došlo len jeden rok a osem mesiacov pred najneskorším očakávaným termínom skončenia pracovného pomeru. Napriek tomu žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver na dobu 108 mesiacov, a teda na dobu deviatich rokov, počas ktorých nebolo možné predpokladať dostatočný príjem spotrebiteľa počas celej doby trvania zmluvy a to aj napriek tomu, že povinnosťou dodávateľa je prihliadať na príjem spotrebiteľa a aj na dobu trvania zmluvy. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že dodávateľ pred uzavretím zmluvy nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver a túto povinnosť porušil hrubým spôsobom, čoho následkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobca tvrdil, že dojednanie o poistení schopnosti splácať úver je potrebné považovať za neplatné. Poistné je súčasťou výpočtu celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vtedy, ak uzavretie poistnej zmluvy je podmienkou pre uzavretie samotnej úverovej zmluvy. Samotnú skutočnosť, či poistenie schopnosti splácať úver bolo alebo nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy nemožno skúmať len s odkazom na to, že v zmluve je uvedené, že k poisteniu dlžník pristupuje dobrovoľne, ale je potrebné skúmať, či spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť poistenie bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na uzavretie úverovej zmluvy.
Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobcovi nebolo dané žiadnym spôsobom na výber, či chce pristúpiť k poisteniu alebo nie. Túto skutočnosť je pritom potrebné skúmať objektívne, a nie len s poukazom na rozličné vyhlásenia v zmluve alebo v iných jej prílohách. Z obsahu samotnej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, či spotrebiteľ bol poučený o možnosti odmietnutia poistenia, resp. či takúto možnosť aj objektívne mal. Na základe uvedené je potom potrebné dospieť k záveru, že skutočnosť, že spotrebiteľ nemal v prejednávanom prípade akúkoľvek možnosť neuzavrieť poistnú zmluvu bez toho, aby takéto jeho konanie malo vplyv na uzavretie hlavnej – úverovej zmluvy, a preto pri skúmaní jednotlivých parametrov úveru je potrebné prihliadať aj na poistenie úveru. Do hodnoty RPMN ako aj hodnoty celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak je potrebné zarátať aj výšku poistného. Ak dodávateľ tak pri uzatváraní zmluvy neučinil, výška celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj hodnota RPMN, je v zmluve uvedená nesprávne, čo má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. 9. V duplike žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Uviedol, že nemôže byť na jeho ťarchu, ak žalobca podpísal listiny, ktoré si vopred neprečítal. Žalovaný nemá žiadny záujem postupovať tak, aby jeho zmluvy boli neplatné. Zmluvnú aj predzmluvnú dokumentáciu klientom vždy predloží, nechá im dostatočný čas na oboznámenie sa s touto dokumentáciou, vždy odpovie na otázky klientov, ak niečomu nerozumejú a pred samotným podpisom sa dokumentácia s klientom ešte prechádza a je mu vysvetľovaný obsah jednotlivých ustanovení. Žalobca ťažkú čitateľnosť zmluvnej dokumentácie nenamietal pri uzatváraní zmluvy o úvere a ani v ďalších rokoch platnosti tejto zmluvy. V prípade posudzovania bonity spotrebiteľa žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, z akých registrov má banka získavať údaje pre účely posudzovania schopnosti splácať úver. Z verifikačných otázok z dopytu do Sociálnej poisťovne bolo možné overiť žalobcom uvedené údaje o výške jeho príjmu ako aj o tom, od ktorého zamestnávateľa tento príjem má. 10. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, kde sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrení sporových strán a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav: 11. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 007585411160715 zo dňa 16.07.2015 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8.410 Eur. Žalobca mal žalovanému uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 14.888,81 Eur v 108 mesačných splátkach vo výške 144,38 Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 13,90%, RPMN 15,48%, splatnosť každej mesačnej splátky vždy k 17. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 17.06.2024. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca žalovanému na túto úverovú zmluvu uhradil sumu 9.465,90 Eur, plus suma 168,20 Eur mu bola zrazená zo sumy poskytnutého úveru bezodkladne potom ako bol úver žalobcovi poskytnutý, pričom táto platba mala predstavovať poplatok za poskytnutie úveru. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). 15. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. 26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 30. Úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou typovou. Nakoľko žalobca ako dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 31. V rámci procesného útoku žalobca namietol neplatnosť úverovej zmluvy a to z dôvodu porušenia informačných povinností dodávateľa voči spotrebiteľovi s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedená informačná povinnosť v sebe zahŕňa predovšetkým oboznámenie spotrebiteľa so základnými parametrami poskytnutého spotrebiteľského úveru, akými sú napr. druh spotrebiteľského úveru, jeho výška, informácia o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, či výške úrokovej sadzby a ďalšie pre spotrebiteľa relevantné informácie týkajúce sa tohto konkrétneho úveru. Podľa žalobcu tento nemal vzhľadom na rozsah zmluvnej dokumentácie vytvorený dostatočný časový priestor na primerané oboznámenie sa s jednotlivými zmluvnými podmienkami. Tento procesný útok žalobcu žalovaný účinne poprel, keď uviedol, že všetky zákonom vyžadované informácie o spotrebiteľskom úvere sú okrem iného obsiahnuté aj v dokumente „Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktorý žalobca podpísal. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že uvedený dokument obsahuje zákonom vyžadované informácie o poskytnutom úvere, pričom uvedené parametre sú individualizované na úver konkrétne poskytovaný osobe žalobcu. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že sa s týmito údajmi
aj oboznámil. Veriteľ dal formou tejto listiny spotrebiteľovi možnosť pred podpisom úverovej zmluvy osobitne sa oboznámiť s podmienkami poskytovaného úveru a pokiaľ spotrebiteľ túto možnosť nevyužil a s obsahom formulára sa neoboznámil, nemožno túto skutočnosť vykladať v neprospech žalovaného ako dodávateľa. Pokiaľ námietka žalobcu smerovala k celkovému rozsahu zmluvnej dokumentácie predloženej spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy, tu je potrebné zdôrazniť, že informačná povinnosť dodávateľa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahuje na povinnosť informovať spotrebiteľa podrobne o každom zmluvnom ustanovení úverovej zmluvy, ale iba o tých častiach, ktoré zákon považuje za relevantné informácie pre spotrebiteľa aby sa rozhodol, či do úverového vzťahu za uvedených podmienok vstúpi. Z dokazovania súd navyše nemal preukázanú existenciu akejkoľvek prekážky brániacej spotrebiteľovi oboznámiť sa s podmienkami úveru, prípadne existenciu akéhokoľvek nátlaku či tiesne, za ktorých by spotrebiteľ takúto zmluvu uzavrel. Aj keby súd porušenie informačnej povinnosti počas kontraktačného procesu zistil, zástava názor, že takéto porušenie povinností nie je spôsobilé samo o sebe vyvolať neplatnosť celej úverovej zmluvy, tak ako to tvrdí žalobca vo svojom procesnom útoku. 32. Na druhej strane námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného postupu s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver súd považoval za dôvodnú. Pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný skúmať tzv. bonitu spotrebiteľa. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 33. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 34. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. 35. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. 36. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. 37. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej). 38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 39. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178 / 2018). 40. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa, ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 41. Z predloženej dokumentácie k úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný pri jej uzatváraní zistil od spotrebiteľa výlučne údaje, ktoré sa týkali jeho rodinného stavu, počtu vyživovaných detí, či spôsobu bývania. Od spotrebiteľa žalovaný ďalej zistil, že žalobca je zamestnancom spoločnosti EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., pričom žalobca bol v tejto spoločnosti zamestnaný na dobu určitú od marca 2015 do januára 2016. V žiadosti o poskytnutie úveru žalobca deklaroval posledný čistý mesačný príjem vo výške 802 Eur, za predchádzajúci mesiac v sume 561 Eur a ďalší predchádzajúci mesiac vo výške 479 Eur. Aj podľa opatrenia NBS č. 10/2017, § 5 ods. 3, ktoré bolo prijaté až po uzavretí tejto úverovej zmluvy, samotné čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa. Žalovaný preveroval výšku príjmov žalobcu dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom z tohto zistil, že žalobca je zamestnaný u deklarovaného zamestnávateľa po dobu dlhšiu ako 99 dní (od 03/2015) a priemerný vymeriavací základ u žalobcu za posledné 3 mesiace bol aspoň 690 Eur. Samotná odpoveď Sociálnej poisťovne však výšku príjmov spotrebiteľa negeneruje, len odpovedá na otázky položené zo strany veriteľa. Výšku príjmov spotrebiteľa žalovaný ďalej nepreveroval, a to aj napriek tomu že v zmysle výsledkov dopytu aspoň priemerný vymeriavací základ vo výške 690 Eur žalobca dosial u svojho zamestnávateľa len v predpredposlednom mesiaci (kedy spotrebiteľ deklaroval v žiadosti najnižší čistý príjem), a to aj napriek tomu, že v žiadosti v ostatných mesiacoch deklaroval vyšší čistý príjem. Z obsahu listín nevyplýva, že by žalovaný overoval aj údaj o celkovom čistom príjme domácnosti, hoci spotrebiteľ mu na požiadanie tento údaj poskytol a následne žalovaný na tento údaj prihliadal v procese posudzovania bonity žalobcu. 42. Súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav môžu byť vyhovujúce, avšak pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže si urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si urobiť reálny obraz o majetkovej situácií žalobcu, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Okrem príjmov žalovaný relevantným spôsobom nezisťoval výdavky žalobcu a teda ani nemohol s odbornou starostlivosťou posúdiť ani otázku jeho bonity.
43. Z predloženého výpisu z registra SRBI vyplynulo, že v období ktoré bezprostredne predchádzalo obdobiu, v ktorom žalovaný poskytol žalobcovi úver (od 10/2014 do 07/2015), bolo žalobcovi odmietnutých celkovo šesť žiadostí o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom aj v prípade existujúcich zmlúv bola zistená delikvencia žalobcu v splácaní svojich záväzkov. Nie je potom zrejmé akým spôsobom uvedené skutočnosti hodnotil žalovaný v procese skúmania bonity spotrebiteľa. 44. Žalobca správne argumentoval, že pri skúmaní bonity žalobcu mal žalovaný rovnako povinnosť prihliadnuť aj na očakávané zníženie príjmov spotrebiteľa, keďže tento už v žiadosti uvádzal, že pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú, do januára 2016, pričom úver mu bol poskytnutý na obdobie 9 rokov. Žalovaný nevysvetlil ako posudzoval skutočnosť, že na strane spotrebiteľa po 6 mesiacoch trvania zmluvy dôjde k zániku jeho pracovného pomeru. Takýmto postupom právny žalovaný porušil svoje povinnosti s poukazom na § 7 ods. 28 zákona o spotrebiteľských úveroch. 45. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ a to podstatným spôsobom. 46. Právnym následkom posudzovania schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, či výdavkoch spotrebiteľa, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže takýto postup sa považuje za hrubé porušenie povinností veriteľa preveriť tzv. bonitu spotrebiteľa. 47. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi z titulu úverovej zmluvy poskytol finančné prostriedky v celkovej sume 8.410 Eur. Taktiež nebolo sporné, že žalobca z poskytnutej sumy úveru zaplatil žalovanému sumu 9.465,90 Eur plus bezprostredne po poskytnutí úverových prostriedkov mu z týchto bola zrazená suma 168,20 Eur ako poplatok za poskytnutie úveru, spolu tak žalobca žalovanému uhradil sumu 9.634,10 Eur. Nakoľko súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, možno skonštatovať, že celý záväzok žalobcu na vrátenie sumy 8.410 Eur zanikol v celom rozsahu splnením a zvyšná suma 1.224,10 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. V časti uplatnenej istiny je tak žaloba dôvodná v celom rozsahu. 48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 50. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 51. Žalobca listom zo dňa 22.08.2023 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 28.08.2023. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, dňom 29.08.2023 sa dostal do omeškania s úhradou dlhu. Súd preto žalobcovi popri istine priznal aj úrok z omeškania v zákonnej sadzbe 9,25% ročne zo sumy 1.224,10 Eur od 29.08.2023 do zaplatenia. 52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi poľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.