Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17Cr/1/2023 8723211434 22. 05. 2024 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2024:8723211434.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov 080 01, IČO: 50 680 552, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobným návrhom doručeným súdu 04.10.2023 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská a. s. sídlom Bratislave pod sp. zn. SR 08683/13. Žalobný návrh odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie navrhoval a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho nariadenia najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s uvedenými návrhmi a tvrdeniami, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil, nevykonal navrhované dôkazy alebo mu neumožní] predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že mu nikdy nebolo doručené rozhodnutie rozhodcovského súdu, ani v rámci
exekučného konania. Súdny exekútor uviedol, že nemá žiadne dokumenty od Stáleho rozhodcovského súdu. 2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 30.11.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom zmluvu o úvere č. 701001540, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je sporné, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prislúcha žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, čo vlastnoručne podpísal. Je nesporné, že žalobca finančné prostriedky použil na výkon podnikania, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania, preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi stranami sporu je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde v roku 2023, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný 05.03.2014. Žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku do šesťdesiatich dní odo dňa doručenia rozsudku. V predmetnom prípade sa jednalo o rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a nie o rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 3. Žalobca v replike trval na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobnom návrhu. Poukázal na to, že zmluvu o úvere nebolo možné nijako upravovať či meniť, nakoľko žalovaný mu v čase podpisu zmluvy o úvere neumožnil v nej robiť žiadne opravy či zmeny, táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, ktorý nemal možnosť ovplyvniť a v predtlačenej podobe mu bola automaticky nanútená. Žiadal o kontrolu predmetnej zmluvy o úvere v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa, keďže je názoru, že v danom prípade figuruje ako spotrebiteľ, nie ako podnikateľský subjekt. Uviedol, že jeho osoba nie je a nikdy nebola zapísaná v živnostenskom registri z čoho vyplýva, že nikdy podnikateľským subjektom nebol, a teda mu nemohol byť poskytnutý úver ako podnikateľovi. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení z 22.05.2024 uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom spotrebiteľským. V rozhodcovskej zmluve je žalobca v 1./ rade identifikovaný menom, priezviskom a adresou trvalého pobytu, následne rodným číslom, za týmito údajmi nasleduje obchodné meno, DIČ a miesto podnikania. Žalobca ako spotrebiteľ mal záujem o čerpanie peňažných prostriedkov pre vlastnú spotrebu, preto sa rozhodol so žalovaným zmluvu podpísať. Žalobca nikdy nežiadal o poskytnutie podnikateľského úveru ako podnikateľ, ale jeho cieľom bolo získať pôžičku pre vlastné súkromné potreby, a teda v reči práva získať spotrebiteľský úver. V žiadosti, ako aj v zmluve o úvere je pri identifikácii uvedené rodné číslo povinného, teda jeho osobný identifikačný prvok, ktorý jednoznačne vypovedá o tom, že žalobca nekonal ako podnikateľ. Žalobca nemá právne vzdelanie a napríklad teda zvýšenú pozornosť k tomu, že žalovaný samotnú zmluvu o úvere konštruoval tak, ako táto bola napokon podpísaná, teda s uvedením DIČ. Žalobca nemal právne povedomie o tom, že týmto spôsobom by mal byť pozbavený celej ochrany, ktorá mu vyplýva z predpisov občianskeho práva špecificky spotrebiteľskej ochrany. Žalobca opätovne poukázal na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom k neplatnosti rozhodcovskej doložky sa už vyjadrovali aj najvyššie súdne autority, ktoré potvrdili, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa a že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ Cofidis, C-473/00 a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98. Rozhodcovská doložka je vzhľadom na vyššie uvedené závery najvyšších autorít dojednaná neplatne, najmä s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva umožňuje naoko alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, ale táto voľba prislúcha iba žalujúcemu (v tomto konaní v postavení žalovaného) a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom je preto logické konštatovanie, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa a ako taká
je preto v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy neplatná. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca nesprávne posúdil vzťah žalovaného a žalobcu ako podnikateľský a následne sa ani nezaoberal neprijateľnými podmienkami, ani tým, v akej výške a či vôbec bol dohodnutý úrok z úveru. Zmluva medzi žalovaným a žalobcom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania zmluvy. V zmluve absentuje dohoda zmluvných strán o úrokovej sadzbe. Neuvedenie úrokovej sadzby má za následok neplatnosť zmluvy. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 30.11.2012 (ďalej len ako „zmenka“), kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 1.9.2013. Žalobca vyplnil dňa 11.10.2013 zmenku žalovaného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.955,77 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 1.9.2013 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 16.10.2013. Nakoľko napriek výzve žalobcu žalovaný svoj dlh neuhradil riadne, splnomocnil žalobca na uplatnenie svojich práv voči žalovanému svojho právneho zástupcu, ktorý opätovne zaslal žalovanému výzvu - pokus o zmier. Ani po týchto mimosúdnych úkonoch žalobcu žalovaný svoj záväzok nesplnil. Z tohto dôvodu pristúpil žalobca k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich z predloženej zmenky cestou rozhodcovského konania. V zmenke sa uvádza, že žalobca ako dlžník vystavil zmenku, pričom odmena zo zmenky predstavuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy (teda 91,25% ročne) (a zákonný sankčný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania). Uvedené nemá oporu v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a tiež spôsobuje neplatnosť samotnej zmenky z dôvodu jej zjavného rozporu s dobrými mravmi a právnymi predpismi. Navyše, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky považuje za neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Takto vymedzený dlh považuje za neurčitý, nakoľko nie je zjavné, v akej výške má byť pohľadávka zabezpečená. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel. 5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný, právna zástupkyňa žalovaného, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalovaného neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Žalobca a právny zástupca žalobcu neúčasť žalobcu a právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní ospravedlnili v čase 22.05.2024 o 8:29 hod., pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 22.05.2024 o 8:30 hod., pričom v čase začatia pojednávania, aj i v čase skončenia pojednávania súd nemal vedomosť o ospravedlnení sa žalobcu a právneho zástupu žalobcu na pojednávaní. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právnej zástupkyni žalovaného. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi: upovedomením o začatí exekúcie z 13.09.2023, kópiou spisu Stáleho rozhodcovského súdu č. 08683/13, spisom Okresného súdu Poprad pracovisko Kežmarok sp. zn. 10Er/49/2015, prostriedkami procesnej obrany: vyjadrením žalovaného a ostatnými, ktoré sú totožné s prostriedkami procesného útoku, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav: 7. V predmetom konaní žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu a.s. č. 08683/13 zo dňa 05.03.2014 z dôvodu, že žalobca nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie navrhoval a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho nariadenia najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s uvedenými návrhmi a tvrdeniami, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil, nevykonal ním navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zároveň namietal, že rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený. 8. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. 9. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. 10. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 13. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii. 14. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. 15. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. 16. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. 17. V konaní sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08683/13 z 05.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.05.2014 a vykonateľnosť 09.05.2014. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal žalobca dňa 04.10.2023 na tunajšom súde. 18. Sporné v konaní bolo dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prejudiciálne skúmal túto otázku a dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene. 19. Nie je sporné, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný 05.03.2014 a žaloba bola podaná 04.10.2023. Žalobca tvrdil, že žalobu podal včas, keď ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný sa bránil tým, že žaloba je podaná neskoro, keď ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní. 20. Je zrejmé, že rozhodcovské konanie a zrušenie rozhodcovského rozsudku je upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z 03.04.2002, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. 21. Stály rozhodcovský súd a. s. rozhodoval v rozhodcovskom konaní na základe návrhu doručeného súdu 31.10.2013, rozhodcovský rozsudok vydal 05.03.2014. 22. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní z 21.10.2014 nadobudol účinnosť 01.01.2015 okrem čl. V § 211b v 26. bode, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. 23. Rozhodcovské konanie sp. zn. SR 08683/13 prebiehalo od doručenia návrhu 31.10.2013, dňa 05.03.2014 súd rozsudkom rozhodol, do právoplatnosti rozsudku 05.05.2014. Rozhodcovské konanie upravoval v tom čase zákon č. 244/2002 Z. z., a to akékoľvek rozhodcovské konanie, až od 01.01.2015 zákon č. 335/2014 Z. z. upravoval spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Od 01.01.2015 teda platí duálna právna úprava, na spotrebiteľské rozhodcovské konanie zákon č. 355/2014 Z. z., ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k lex generalis zákon č. 244/2002 Z. z., ktorý upravuje všeobecné rozhodcovské konanie. 24. Z obsahu spisu, pripojených listín, obsahu spisu Okresného súdu Poprad – pracovisko Kežmarok č. k. 10Er/49/2015 súd konštatuje, že v úverovom vzťahu žalobcu a POHOTOVOSŤ a. s. na základe zmluvy o úvere z 20.11.2012 napriek tomu, že žalobca v zmluve bol označený aj DIČ-om, mal žalobca postavenie spotrebiteľa a POHOTOVOSŤ a.s. dodávateľa, Rozhodcovské konanie bolo vedené v čase od 31.10.2013 – doručenie návrhu do 05.05.2014 – právoplatnosť rozsudku, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keďže lex specialis zákon č. 335/2004 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol účinný až 01.01.2015. 25. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z. z., preto aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné aplikovať § 40, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., nie ustanovenie § 45, §46 zákona č. 335/2014 Z. z. 26. V danom prípade nemožno aplikovať ani prechodné ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., keď ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní by sa použili na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. V tomto prípade do 01.01.2015 rozhodcovské konanie už bolo právoplatne skončené. Z ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014 t. j. zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté- ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. 27. V danom prípade je potrebné preto lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzovať podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., a teda žalobu je potrebné podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. 28. Žalobca sa bránil tým, že mu rozhodcovský rozsudok nebol doručený. Z obsahu kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že rozsudok bol žalobcovi doručovaný formou náhradného doručenia, bol uložený 18.03.2014 na pošte, pričom bol doručovaný na adresu trvalého bydliska žalobcu D. E. XX/ XXX. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. písomnosť sa považuje za doručenú, ak je zaslaná okrem iných do miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr deň uloženia zásielky 18.03.2014 sa považuje za deň zaslania zásielky a teda deň doručenia. Rozhodcovský súd správne doručoval rozsudok na adresu trvalého pobytu žalobcu, pričom žalobca nerozporoval, žeby sa na adrese dlhodobo nezdržiaval. 29. Žalobca v zmysle § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. mal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať do 60 dní odo dňa 18.03.2014. Pokiaľ žalobu podal dňa 04.10.2023, túto podal oneskorene, keď podal žalobu po uplynutí lehoty na podanie žaloby.
30. Aplikujúc § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. súd dospel k záveru, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začatej pred 01.01.2015, (v našom prípade začala plynúť deň po 18.03.2014 t. j. 19.03.2014) sa použije zákon č. 244/2002 Z. z.. Je zrejmé, že ustanovenie § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. tým nie je dotknuté, avšak v tomto prípade exekúcia v konaní pred Okresným súdom Poprad – pracovisko Kežmarok sp. zn. 10Er/49/2015 začala 18.02.2015, exekučné konanie ni je skončené, žalobca návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal v exekúcii, čo je zrejmé z obsahu celého spisu sp. zn. 10Er/49/2015, teda na plynutie lehoty nemožno aplikovať § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z.. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd je názoru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako oneskorene podanú podľa § 46 zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd sa preto nezaoberal jednotlivými dôvodmi uvádzanými žalobcom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. 32. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje osobitný predmet sporu, keď žalobca má postavenie spotrebiteľa, žaloba bola zamietnutá pre zmeškanie lehoty na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu nebudú dotknuté majetkové práva žalovaného výrazným spôsobom. Súd má za to, že je spravodlivé, aby súd nezaviazal neúspešného žalobcu, vzhľadom na jeho postavenie, na náhradu trov konania úspešnému žalovanému. 34. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 113/2019, aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.