Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/72/2023 z 31. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 21C/72/2023 8723211516 31. 10. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8723211516.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2023 elektronickým podaním domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 184.000,- eur, titulom nároku na náhradu škody ušlým ziskom s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.08.2023 do zaplatenia, a druhým žalobným návrhom sa domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,- eur, titulom nemajetkovej ujmy s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.08.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 25.06.2014 bol uistený zo strany orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) o tom, že ostane v utajení a nebude trestne stíhaný. Preto podal trestné oznámenie na D. E. ohľadom možného spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Zároveň dobrovoľne vydal vojenskú útočnú pušku ČS. výroby značka S, vzor 58, kaliber 7,62 x 39, s odstráneným pôvodným číslom a vyrazeným výrobným číslom, ktorú mu odovzdal D. E., za účelom jej ďalšieho predaja. Toho istého dňa 25.06.2014 bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru (ďalej len „ORPZ“), OKP Poprad ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 začaté trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Trestného zákona (ďalej len „TrZ“) voči jeho osobe. Dňa 29.06.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, o ktorom rozhodoval sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad, ktorý uznesením sp. zn. 0Tp/227/2014, zo dňa 30.06.2014 tento návrh zamietol. Voči predmetnému rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť, ktorú Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Tpo/1008/2014 zo dňa 03.07.2014 zamietol. Uznesením pod sp. zn. 0Tp/178/2015-64 zo dňa 31.12.2015 bol v predmetnej trestnej veci pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami vzatý do väzby Okresným súdom Poprad z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala dňom

30.12.2015 o 15:00 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS“) v Prešove. Dňa 29.06.2016 Krajská prokuratúra Prešov podala v predmetnej trestnej veci, ako aj v dvoch ďalších skutkoch, obžalobu na Okresný súd Kežmarok, na ktorom dané konanie prebiehalo pod sp. zn. 7T/81/2016. Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 19.01.2017 bol prepustený z väzby z dôvodu, že mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 7T/142/2016. Po vykonaní si 12-mesačného trestu v uvedenej trestnej veci, bol na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 18.01.2018 opätovne vzatý do väzby, pričom väzba začala momentom prepustenia z výkonu trestu, tzv. 19.01.2018 a trvala do 06.02.2018. Okresný súd Kežmarok vydal dňa 12.10.2021 rozsudok, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania všetkých troch skutkov uvedených v obžalobe a bol mu uložený za skutok v bode 2 a 3 rozsudku súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Voči rozsudku podal odvolanie a dňa 18.01.2023 bol na verejnom zasadnutí vyhlásený rozsudok Krajským súdom Prešov pod sp. zn. 5To/12/2022-2341, v ktorom odvolací súd rozhodol, že je oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 20 k § 294 ods. 1, 2 TrZ z dôvodu, že skutok ako je uvedený v obžalobe, nie je trestným činom. Predmetný nárok si uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žiadal náhradu škody. Dňa 23.08.2023 bol Ministerstvom spravodlivosti SR písomne informovaný, že nedošlo k preukázaniu kumulatívneho naplnenia zákonných podmienok pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného dôvodu považovali jeho žiadosť za bezdôvodnú v celom rozsahu. Uplatnil si nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia uznesenia ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014 a z titulu nezákonného rozhodnutia o väzbe zo dňa 30.12.2015. Poukázal na § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3 a § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. Na základe uvedenej judikatúry považoval za zrejmé, že voči nemu boli vydané nezákonné rozhodnutia, dňa 28.06.2014 uznesenie ORPZ ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014, na základe ktorého od roku 2014 až do roku 2023 bol stíhaný za skutok, ktorý nespáchal, pričom od 30.12.2015 do 19.01.2017 a následne od 19.01.2018 do 06.02.2018 bol opätovne vzatý za daný skutok do väzby. Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre neho dostatočným zadosťučinením vzhľadom ma ujmu, ktorá mu bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami. V zmysle uvedeného poukázal na § 17 ods. 1, 2, 3. Náhradu škody, ktorú si uplatnil, predstavuje ušlý zisk, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Ad1) Nárok na ušlý zisk odôvodnil, že nárok na náhradu majetkovej ujmy, teda ušlého zisku, oprel o Zmluvu o dielo uzatvorenú v novembri 2015 s D. E., predmetom ktorej bola výroba peletovacej linky, ktorú sa zaviazal zhotoviť do konca marca 2016, za celkovú odmenu vo výške 360.000,- eur, ktorú mu p. E. vyplatil po uzatvorení zmluvy. Tým, že bol dňa 31.12.2015 vzatý do väzby, bolo zrejmé, že nebude môcť splniť svoj záväzok, a preto p. E. odstúpil od zmluvy o dielo a žiadal vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. F. E. musel vrátiť poskytnutú zálohu vo výške 180.000,- eur. Žiadal vypočuť D. E.. Uviedol, že mu vznikla škoda vo výške 184.000,- eur. Ad2) Ďalší nárok náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil na základe nezákonných rozhodnutí o vzatí do väzby zo dňa 30.12.2015 v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a o vznesení obvinenia zo dňa 28.06.2014. Tým, že bolo začaté trestné stíhanie voči jeho osobe vrátane výkonu väzby, predstavovalo vážny zásah do jeho osobnej slobody jednotlivca a vyvolalo ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život. Trestné stíhanie bolo vedené od roku 2014 až do roku 2023, kedy bola vec právoplatne skončená. Bol nezákonne obvinený za skutok, ktorý nebol trestným činom a vo väzbe strávil 405 dní. Po vznesení obvinenia bol v neustálom psychickom vypätí, strese a psychickej nepohode, ktorej nepomohla ani rozsiahla medializácia prípadu. Trestné stíhanie a následná väzba veľmi výrazným negatívnym spôsobom zasiahli do všetkých oblastí jeho života. Poukázal na reportáž D. G. odvysielanú dňa 07.08.2014 na TV Markíza. Poukázal na deň 30.12.2015, kedy bol obmedzený na osobnej slobode a následne vzatý do väzby, kedy spolu so svojimi deťmi, družkou a jeho matkou sa nachádzali v rodičovskom dome na adrese C. XXX. Celý dom obkľúčila zásahová jednotka, ktorá ho cez megafón vyzývala, aby sa vzdal a vyšiel z domu. Len čo vyšiel z domu, napriek tomu, že nekládol odpor, ho príslušníci zásahovej jednotky agresívne zhodili na zem a spútali a tento zákrok sledovalo viacero obyvateľov obce a najbližší susedia. Po uvedenom incidente sa začala jeho izolácia od spoločnosti a jeho priatelia ho prestali vnímať ako kamaráta ochotného vždy pomôcť. Žil v pomerne neveľkej obci, v ktorej sa veci šíria rýchlo, susedia, s ktorými bol vždy za dobre a mal s nimi vrelé vzťahy, sa mu začali vyhýbať a báli sa ho. Všetci známi ho vnímali len ako kriminálnika a zločinca. Po

týchto udalostiach ho začali nepriaznivo vnímať aj jeho obchodní partneri. Jeho možnosť zamestnať sa zostala navždy poznačená. Daným konaním orgánov činných v trestnom konaní jeho spoločenský, ale aj pracovný život výrazne utrpel. Negatívne prejavy nastali aj v jeho psychickom zdraví. Všetkými dostupnými prostriedkami sa snažil zachovať kontakt s jeho maloletými deťmi. Každý deň, ktorý strávil na podklade nezákonného rozhodnutia vo väzbe, bol pre neho dňom, ktorým bol ochudobnený jeho vzťah s jeho maloletými deťmi. Nemohol sa podieľať na ich výchove, byť prítomný pri významných míľnikoch v ich živote, ani vidieť ich každodenné pokroky, teda tráviť s nimi čas, ako môže každý milujúci rodič. Jeho deti veľmi citlivo vnímali, že ich rodinné puto a vzťahy boli významným a nenapraviteľným spôsobom narušené. Uviedol, že deti v ňom stratili dôležitý vzor muža a otca a tieto okolnosti ich navždy poznačili. Uviedol, že k exponenciálnemu zhoršeniu jeho psychického stavu došlo práve počas výkonu väzby. V roku 2016 ho spolu s jeho deťmi opustila družka D. E. z dôvodu, že počas výsluchu jej bolo oznámené, že skončí vo výkone trestu odňatia slobody na 10 rokov, a že nie je dobrým vzorom pre ich maloleté deti, a že sa má vykašlať na takého kriminálnika. Vzatím do väzby v dôsledku nezákonného rozhodnutia sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil, pociťoval úzkosť a obrovskú beznádej. Mal pocit, že nemá dôvod žiť a zo situácie nevidel iné východisko, a preto sa dvakrát pokúsil o samovraždu?. V súčasnosti trpí poruchou spánku a pri psychologickom vyšetrení mu bola diagnostikovaná porucha osobnosti, ktorá vznikla ako následok traumy v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami. Uviedol, že predkladá lekárske správy. Uviedol, že sa im rozpadol vzťah. Nemohol dosahovať príjem a nemohol zabezpečovať základné potreby maloletých detí. 3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.01.2024. Poukázala na chronológiu trestných stíhaní žalobcu, ktoré vyústili do vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.01.2023 č. k. 5To/12/2022-2341, od ktorého žalobca odvodzuje ním domnelý nárok. Žalobca opomenul uviesť podstatné skutočnosti týkajúce sa jeho trestných stíhaní i výkonu väzby, ktoré majú vplyv na právane posúdenie ním tvrdeného nároku. Dňa 25.06.2014 žalobca dobrovoľne z vlastnej iniciatívy na ORPZ v Poprade, odbore kriminálnej polície, oznámil skutočnosti smerujúce k možnosti prijatia záveru o spáchaní zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ktorého primárnym páchateľom mal byť D. E.. Na základe trestného oznámenia žalobcu vyšetrovateľ policajného zboru uznesením ČVS ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 25.06.2014, ktorým sa začalo trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 TrZ. a následne uznesením zo dňa 28.06.2014 ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 bolo vznesené obvinenie žalobcovi, ako jednému z obvinených, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Dňa 28.06.2014 bol žalobca v súvislosti so vznesením obvinenia zadržaný a vypočutý v pozícii obvinenej osoby s tým, že odmietol vypovedať, pričom vyhlásil, že voči vzneseniu obvinenia nepodáva sťažnosť a že chce vypovedať pred sudcom. Dňa 29.06.2014 bol na Okresnom súde Poprad prokurátorom Okresnej prokuratúry Poprad, v súvislosti s trestným stíhaním vedeným na základe uznesenia o vznesení obvinenia č. 1, podaný návrh na vzatie žalobcu do väzby, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 30.06.2014 sp. zn. 0Tp/227/2014 tak, že žalobcu nezobral do väzby. Predmetné uznesenie bolo na základe prokurátorom podanej sťažnosti potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.07.2014 č. k. 1Tpo/1008/2014-37. Súbežne s trestným stíhaním pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, vedeným od 11.07.2014 Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove, boli žalobcovi necelé dva mesiace od vydania uznesenia o vznesení obvinenia 1/ vznesené obvinenie aj uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014, ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014 pre prečin podvodu a 2. uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok zo dňa 22.08.2014, ČVS: ORP-282/ VYS-KK-2014 pre zločin podvodu. V súvislosti s druhou menovanou vecou bol na žiadateľa Okresným súdom Kežmarok dňa 10.12.2014 vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol odôvodnený tým, že sa žalobca nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, nedostavoval sa k výsluchom, nemohol byť predvedený a miesto jeho pobytu nebolo známe. Na žiadateľa bol následne vydaný aj druhý príkaz na zatknutie Okresným súdom Poprad v súvislosti so zločinom nedovoleného ozbrojovania (uznesenie o vznesení obvinenia 1/), dňa 16.07.2015. Dňa 30.12.2015 došlo k zadržaniu (zatknutiu) žalobcu príslušníkmi Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku. Dňa 31.12.2015 bol žalobca predvedený pred sudcu Okresného súdu Poprad za účelom opätovného rozhodovania o vzatí do väzby, primárne v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Žalobca bol uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 31.12.2015, č. k. 0Tp 178/2015-64 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.pr., pričom väzba začala žalobcovi plynúť dňa 30.12.2015. Žalobcom podaná sťažnosť voči rozhodnutiu o väzbe bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2016, č. k. 2Tpo/2/2016-76. Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, odboru

kriminálnej polície, zo dňa 17.02.2016, ČVS: KRP-128/1-VYS-PO-2014 došlo k spojeniu všetkých troch uvedených trestných stíhaní (1/ zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, 2/ prečin podvodu a 3/ zločin podvodu) do jednej veci, ktorá bola ďalej vedená Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove pod ČVS: KRP-128/1-VYS-PO-2014. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.04.2016, sp. zn. 7Tp/10/2016 boli zmenené dôvody väzby žalobcu tak, že žalobca bol vo väzbe aj pre skutky uvedené 1/ v uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014, ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014 (prečin podvodu) a 2/ v uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok zo dňa 22.08.2014, ČVS: ORP-292/VYS-KK-2014 (zločin podvodu). Žalobca väzbu od 30.12.2015 vykonával aj pre trestné stíhania pre prečin a zločin podvodu, nielen pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Dňa 29.06.2016 bola Krajskou prokuratúrou v Prešove na Okresný súd Kežmarok podaná obžaloba pre všetky tri skutky, ktoré boli predmetom trestného stíhania vedeného Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove pod ČVS: KRP-128/1-VYS-PO-2014. Dňa 19.01.2017 bol žalobca prepustený z väzby z dôvodu nastúpenia do výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s inou trestnou vecou (Okresný súd Kežmarok, sp. zn. 7T/142/2016). Toto prerušenie väzby trvalo do 19.01.2018, kedy žalobca opätovne nastúpil do jej výkonu. Následne sa vo väzbe v tejto veci nachádzal do 06.02.2018. Aj v tomto prípade bol z väzby prepustený z dôvodu nástupu na výkon trestu odňatia slobody (vo veci OS Kežmarok, sp. zn. 3T/18/2016). Po výkone predmetného trestu odňatia slobody sa už žalobca v súvislosti s trestným stíhaním pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, prečin podvodu a zločin podvodu vo väzbe, nenachádzal. Celkovo tak bol žalobca vo väzbe v súvislosti s predmetnými trestnými stíhaniami (resp. neskôr jediným, spojeným trestným stíhaným pre tri skutky) po dobu 405 dní. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 12.10.2012, č. k. 7T/81/2016-2100 bol žalobca uznaný za vinného vo všetkých troch bodoch obžaloby (t. j. pre skutok napĺňajúci znaky zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, aj pre skutky napĺňajúce znaky prečinu, resp. zločinu podvodu), za čo mu bol vo vzťahu ku skutkom 2/ a 3/ (nedovolené ozbrojovanie a zločin podvodu) uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.01.2023, č. k. 5To/12/2022-2341 tak, že zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok vo výroku o vine iba za skutok 2/, t. j. za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a v tejto časti žiadateľa spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nebol trestným činom. Rozsudok súdu prvého stupňa inak vo vzťahu ku skutku 1/ (prečin podvodu, za ktorý mu nebol uložený trest) zostal nedotknutý. Vo vzťahu ku skutku 3/ (zločin podvodu) bolo potvrdené uznanie žiadateľa za vinného, za čo mu krajský súd uložil trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. V zmysle § 45 ods. 1 TrZ. sa v prípade právoplatného odsúdenia páchateľa v trestnom konaní započítava doba strávená vo väzbe, ako i doba obmedzenia osobnej slobody po zadržaní, do uloženého trestu. Keďže žalobca bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený za prečin podvodu ako aj zločin podvodu, doba výkonu väzby, ktorú vykonával aj v súvislosti s týmito skutkami, sa mu v zmysle uvedeného ustanovenia TrZ. nepochybne mala započítať do uloženého trestu odňatia slobody, čo v spojení s celkovým priebehom a výsledkom trestného konania vedeného proti žalobcovi, rovnako vylučuje eventualitu vzniku akéhokoľvek nároku na jeho odškodnenie. Keďže žalobca bol trestne stíhaný za tri rôzne skutky, v nadväznosti na čo aj vykonal vyššie uvedenú väzbu, pričom výlučne spod obžaloby podanej za jeden z týchto skutkov bol právoplatne oslobodený (nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami), a za zvyšné dva bol právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený trest. S ohľadom na zavinenie väzby žalobcom a s poukazom na § 8 ods. 6 písm. a) ZoZŠ žalobca nedisponuje prvým základným zákonným predpokladom pre možnosť vzniku ním deklarovaného nároku, právnym titulom nároku, v podobe nezákonného rozhodnutia ako ani rozhodnutia o väzbe. Nárok na náhradu „ušlého zisku“ v sume 184.000,- eur nemôže byť vyhodnotený ako dôvodný čo i len v hypotetickej rovine, ani v prípade, že by žalobca osvedčil existenciu kvalifikovaného právneho titulu zodpovednosti žalovanej. V prvom rade je potrebné identifikovať, v súvislosti s ktorým právnym titulom mala táto „škoda“ vzniknúť. Z obsahu odôvodnenia žaloby (čl. IV, bod A/) je podľa žalovanej zrejmé, že týmto titulom môže byť výlučne rozhodnutie o väzbe. Uvedené rozhodnutie nenapĺňa definičné znaky rozhodnutia o väzbe v zmysle § 8 ods. 5 ZoZŠ. Odhliadnuc od zjavnej absencie právneho základu takéhoto nároku, žalobca podľa názoru žalovanej absolútne neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdených skutočností v žalobe. Žalovaná rozporuje skutočnosť, že žalobca uzavrel akúkoľvek zmluvu o dielo s p. E. – táto skutočnosť je žalobcom potvrdzovaná výlučne predloženým rukou písaným „čestným prehlásením“, ktoré má z pohľadu žalovanej nulovú výpovednú hodnotu a nie je ani len zrejmé, či ho vôbec podpísala osoba menom D. E., kedy došlo k jeho podpisu, a či je čo i len čiastočne jeho obsah pravdivý. V zmysle údajov zo živnostenského registra1 je osoba menom D. E., miesto

podnikania: 059 01 Spišská Belá, Družstevná 805/85, osobou ktorá mala od 07.09.2015 do 31.12.2015 oprávnenie na podnikanie, ktorého predmetom boli „Prípravné práce k realizácii stavby“ a „Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov“. Oprávnenie predmetnej osoby na podnikanie teda zaniklo práve dňa 31.12.2015. V súčasnosti, do 30.06.2024, má táto osoba pozastavenú činnosť. V obchodnom registri osoba menom D. E. nefiguruje a nikdy nefigurovala. Z uvedeného je zrejmé, že takáto osoba síce existuje, avšak v období údajného uzatvorenia zmluvy o dielo (november 2015) mala táto osoba 22 rokov, podnikateľskú činnosť vykonávala len do 31.12.2015, t. j. ani nie po celú dobu, kedy malo byť dielo vyhotovené, resp. jej oprávnenie na podnikanie zaniklo práve v deň vzatia žalobcu do väzby. Je prinajmenšom pozoruhodné, že by si takáto osoba od žalobcu mala dôvod objednávať zhotovenie peletovacej linky na Ukrajine, v hodnote 360.000,- eur, zhodou okolností mesiac pred vzatím žalobcu do väzby, v čase, kedy boli na žalobcu vydané dva príkazy na zatknutie a boli voči nemu vedené trestné stíhania za tri skutky, ktoré boli neskôr spojené do jedného trestného stíhania a následne presne v deň vzatia žalobcu do väzby by ukončila svoju podnikateľskú činnosť – „objednané dielo“ pritom malo byť v zmysle „čestného prehlásenia“ zhotovené do apríla 2016. Jedinými dôkazmi v tomto smere sú výlučne nepodložené tvrdenia žalobcu a „objednávateľa“, pričom títo nepredložili jediný písomný dôkaz o existencii ich zmluvného vzťahu – napr. samotnú zmluvu, príp. akékoľvek potvrdenie o prijatí peňažných prostriedkov (p. D. E. mal žalobcovi poskytnúť, nevedno kedy, zálohu v exaktne nešpecifikovanej výške, ktorú mal žalobca po jeho prepustení údajne vrátiť „aj s omeškaním vo výške 184 000,- eur“). Žalovaná nemá možnosť predložiť dôkaz, že sa určitá skutočnosť nestala (nemožno tu uplatňovať tzv. obrátené dôkazné bremeno), avšak žalobca ako strana povinná skutkovo i dôkazne podložiť uplatnené nároky, má povinnosť (a nepochybne i možnosť) predkladať relevantné dôkazy. Vo vzťahu k preukázaniu škody žalobca žiaden relevantný dôkaz nepredložil. V tomto smere sa žalovanej žiada poukázať na to, že žalobca je schopný, napriek jeho umiestneniu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, predložiť všetky listinné dôkazy, s výnimkou práve v tomto smere najpodstatnejšej zmluvy o dielo (ktorou by mal navyše disponovať aj „objednávateľ“ pán E.). V prípade existencie takejto zmluvy, žalovaná nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by táto nemohla byť predložená so žalobou. Zároveň žalovaná poukázala na dve skutočnosti vyplývajúce z právoplatného odsúdenia žalobcu za prečin podvodu (viď rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 12.10.2021) – žalobca bol jednak právoplatne odsúdený za skutok, ktorý spočíval v uzatvorení zmluvy o dielo v roku 2013, ktorej predmetom bolo vyhotovenie peletovacej linky, prevzatí peňažných prostriedkov ako zálohy za jej vyhotovenie, a následnom nevyhotovení diela a spôsobení tým škody objednávateľovi vo výške 180.000,- eur. Za zmienku stojí i cena za vyhotovenie peletovacej linky v danom prípade rovná sume 33.000,- eur. Žalovaná samozrejme nie je subjektom s odbornými znalosťami v oblasti stavebných prác, ako ani v oblasti cenotvorby pri zhotovovaní peletovacích liniek, avšak pri laickom sledovaní cien peletovacích liniek na internete, sa najvyššia cena za takúto vec pohybuje na úrovni 47.000,- eur. Zároveň nie je zo žaloby vôbec zrejmé, či žalobca takúto činnosť (montáž peletovacích liniek) vykonával ako svoje podnikanie, akou formou mal podnikať a podobne. V tomto smere žalovaná poukazuje na to, že na výsluchu dňa 31.12.2015 pri rozhodovaní súdu o vzatí žalobcu do väzby, približne mesiac po uzatvorení údajnej zmluvy o dielo, žalobca uviedol: „Od februára 2015 žijem a pracujem v Nemecku ako strechár vo firme D. H. so sídlom Wolsburg, bližšiu adresu neviem uviesť, pracujem na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným príjmom 1 800,- eur.“ – v období, kedy mal teda žalobca byť zhotoviteľom peletovacej linky za odplatu 360.000,- eur pre tri mesiace „podnikajúceho“ 22-ročného občana Slovenskej republiky, pričom linka mala byť zhotovená na Ukrajine, čo nie je preukázané jediným listinným dôkazom, teda napriek tomu, že naňho boli vydané dva príkazy na zatknutie, žalobca pracoval ako strechár v Nemecku s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. S ohľadom na vyššie uvedené, žalovaná považuje za nepochybné, že žalobcom deklarovaný ušlý zisk je v celom rozsahu nepreukázaný a nedôvodný, tak z hľadiska posudzovania jeho základu – žalobca nevykonal nezákonnú väzbu, pretože za 2 z 3 trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu, a v súvislosti s ktorými sa vo väzbe nachádzal, bol právoplatne odsúdený, a ako aj z hľadiska posudzovania samotného vzniku možnej škody a jej výšky. Žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz k preukázaniu vzniku škody a jeho žaloba je v tejto časti plná logických a skutkových rozporov, na ktoré žalovaná poukázala vyššie. Vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí, že žalobca s ohľadom na priebeh a výsledok trestného stíhania ukončeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.01.2023, č. k. 5To/12/2022-2341, nedisponuje právnym titulom pre možnosť vzniku nároku. S ohľadom na kritériá ustanovené v § 17 ods. 3 ZoZŠ žalovaná poukazuje na to, že žalobca je osobou opakovane právoplatne odsúdenou z páchania trestnej činnosti. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje, že by v období pred/počas a po trestnom stíhaní a výkone väzby vykonával kontinuálnu a konzistentnú pracovnú činnosť, príp. podnikanie, na ktoré by nebolo možné nadviazať. Žalobca je aj v súčasnosti odsúdený

za spáchanie trestného činu a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Už z tohto pohľadu je potom nepreukázateľné tvrdenie o tom, že práve v dôsledku tohto trestného konania žalobca „prišiel úplne o všetko“. Žalobca taktiež už pred vzatím do väzby (viď str. 6 prvý odsek zápisnice o výsluchu žalobcu pred Okresným súdom Poprad zo dňa 31.12.2015) uviedol, že so svojou družkou D. E. a tromi maloletými deťmi nežije v spoločnej domácnosti, čo je v logickom protiklade s aktuálnymi tvrdeniami o rozpade vzťahu s družkou, „ochudobnení“ vzťahu s maloletými deťmi, narušení rodinného puta. S ohľadom na doposiaľ uvedené zároveň až neuveriteľne vyznieva tvrdenie žalobcu o tom, že deti stratili „dôležitý vzor muža a otca“. Žalobca pri rozhodovaní o väzbe dňa 31.12.2015 vyslovene uviedol, že od septembra 2015 mal zrušený trvalý pobyt na adrese C. XXX, pričom už od februára 2015 žije a pracuje v Nemecku – na základe uvedeného možno skonštatovať, že k žiadnemu „devastačnému“ vplyvu výkonu väzby/vedenia trestného stíhania na vzťahy žalobcu s jeho „družkou“ a maloletými deťmi nemohlo dôjsť, keďže tieto boli de facto neexistentné. S ohľadom už len na tieto skutočnosti považuje žalovaná žalobcom deklarované negatívne následky trestného stíhania, ktoré majú byť okolnosťami odôvodňujúcimi vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, za nepreukázané v celom rozsahu. Osobitne žalovaná rozporuje skutkové tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu, ktorými žalobca odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy ako nepreukázané a najmä s náhradou nemajetkovej ujmy nesúvisiace. Prípadné poškodenie zdravia, hoc by aj bolo preukázané, s nemajetkovou ujmou nesúvisí a nemožno ho na tieto účely zohľadňovať. Čo sa týka výšky náhrady požadovanej nemajetkovej ujmy, táto značne prevyšuje zákonnú limitáciu podľa § 17 ods. 4 ZoZŠ, ktorá v prípade žalobcu predstavuje sumu 35.000,-eur (ako 50-násobok minimálnej mzdy za rok 2023). Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je teda podľa žalovanej v celom rozsahu bezdôvodný. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaná poukazuje na závery ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorých nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až momentom právoplatnosti rozhodnutia o jeho priznaní, t. j. zodpovednostný subjekt (v tomto prípade žalovaná) sa do tohto momentu nemôže dostať do omeškania s platením náhrady nemajetkovej ujmy. S ohľadom na jednoznačné nepreukázanie kumulatívnej existencie zákonných predpokladov pre možnosť vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom deklarovanú škodu a nemajetkovú ujmu, žalovaná navrhla súdu, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žaloba je dôvodná a zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, ktoré vyžaduje zákon, boli naplnené. Vo väzbe sa žalobca nachádzal na podklade nezákonného rozhodnutia uznesením o vzatí do väzby, ktoré vydal Okresný súd Poprad sp. zn. 0Tp/178/2015. Na základe tohto uznesenia mu väzba začala plynúť dňa 30.12.2015 a od uvedeného dátumu väzbu vykonával výlučne pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Namietala započítanie vykonanej väzby do uloženého trestu a žiadala vypočuť D. E. ku skutočnostiam uzavretia zmluvy o dielo. 5. Na pojednávaní dňa 19.09.2024 žalobca uviedol, že trestné konanie sa naťahovalo desať rokov. Boli robené razie, rozvrátili mu celú rodinu. Nakoniec ho oslobodili. Uviedol, že škoda mu vznikla od času keď sa už začali zatykače vydávať, teda od vznesenia obvinenia. Uviedol, že rozhodnutím o vznesení obvinenia mu bolo bránené vo vykonaní zákazky na základe Zmluvy o dielo. ,,Bolo to medializované ako bol zatykač, ako sa robili razie, že som bol v CPZ, že Okresný súd ma nedal do väzby, následne krajský súd to potvrdil, zverejnilo sa to v C., ľudia, s ktorými som spolupracoval, vedeli o koho ide, nakoľko som sa pár dní neozval, potom prišli následne úkony, vyhrážanie zo strany polície, ja som proste musel odísť zo Slovenska, v júli 2014. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil na základe obidvoch rozhodnutí vzatím do väzby aj vznesením obvinenia. Ku vzťahu s bývalou družkou uviedol, že vychovávali tri maloleté deti a po celý čas bol s nimi, aj keď bol vo väzbe, chodili na súdy, na pojednávania, ručila za neho, že aký má vzťah. Deti mali vtedy I. 3 roky, I. 7 rokov. Následkom zmeny vo väzbe mu sprísnili režim, mal návštevy za sklom. Družka každú návštevu plakala. Po celú dobu bol s družkou spolu. Keď vypovedal pred súdom, že nie sú spolu, povedal to len kvôli tomu, aby nemala problémy. Rozišli sa vtedy, keď ho opätovne vzali v tej istej veci do väzby. Nevládal už, lebo nie žeby mu dali jeden rozsudok, že si to odsedí všetko, ale bol to trest, väzba, trest, väzba. V roku 2018, 2019 sa pokúsil spáchať dve samovraždy. Bol aj hospitalizovaný na pár dní, bol aj na psychiatrii uzavretý. Od väzby nonstop užíva tabletky na spanie. Hospitalizovaný bol v r. 2021. pretože užil tabletky, chcel sa zabiť. Pred rozhodnutím o vznesení obvinenia pred 28.06.2014 mal akciovú spoločnosť F.E.S., a. s., Radlinského 20 a zamestnaný bol aj v Nemecku ako strechár v roku 2014, 2015, dohadzoval tam ľudí. Rozhodnutie o vznesení obvinenia malo taký vplyv na jeho

pracovné aktivity, že vždy rozmýšľal čo sa stane, nevedel čo bude. Keď mu bolo vznesené obvinenie dňa 28.06.2014 bol súdne trestaný asi 5-6 krát. Na otázku súdu ako znášal predchádzajúce odsúdenia uviedol, že ich spáchal, bol si toho vedomý a vykonal trest. Bol dvakrát po dva mesiace vo výkone trestu. Brat mu volal asi v auguste, že je na neho vydaný európsky zatykač. E. chcel vypočuť, že dal čestné prehlásenie, že mu peniaze vrátil po prepustení. Ku skutočnostiam týkajúcich sa uzavretia zmluvy uviedol: ,,Bolo to cez p. E., poznám ho roky, bol u nejakého zamestnávateľa v Prahe, ktorý potreboval peletovaciu linku na Ukrajinu. Zmluva sa uzavrela medzi mnou a p. E. ako sprostredkovateľom. Záloha bola vkladaná 184.000,- eur, bolo to na faktúre a bolo vkladané v hotovosti. Potom ma zobrali do väzby.“ Na otázku súdu z akého dôvodu mal spracovať peletovaciu linku uviedol, že sa tým dlhodobo zaoberal, kompletizoval ich. Na otázku súdu či mal oprávnenie uviedol, že sa to robilo na firmu, ale daňové priznania neboli robené. Peletovaciu linku mal urobiť do 8 mesiacov. K odstúpeniu od zmluvy došlo telefonicky, keď ho zobrali do väzby, asi v januári, alebo februári. Telefonoval mu, najskôr telefonoval s družkou, potom telefonoval p. E., povedal, že nevie dokedy bude vo väzbe, lebo je tam za skutok, ktorý nespáchal a že za chvíľku by sa mal dostať vonku, či vydržia a p. E. uviedol, že odstupuje od zmluvy, lebo nebude čakať. Ku vzniku nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe uviedol, že hlavne mu bolo psychicky ublížené, lebo už nevládal, ani vo väzbe a ani počas všetkých tých úkonov, čo sa robili, nemohol byť s deťmi, bolo to pre neho ťažké. Najviac ho psychicky ubíjalo odlúčenie od detí a od družky. Bol s nimi každý deň predtým, ich uspával, varil, vždy bol ich podporou. Podával od počiatku voči celému tomu konaniu sťažnosti, lebo tomu nerozumel. Žalobca k cene peletovacieho lisu uviedol, že všetko záleží od hodinovej produkcie. Peletovací lis bol zn. Kalifornia, ktorý mal tonovú výkonnosť za hodinu, vyrábajú ho v Kanade a samotný lis stojí cez 100.000,- dolárov. Uviedol, že ďalšie dva skutky, išlo o domino efekt vo vzťahu k trestnému činu nedovoleného ozbrojovania. Poukázal na prístup svedkyne ku nemu, že majú tri deti, ale vlastne už ich nemajú, keby nebol vzatý do väzby, nikdy by sa to nestalo. 6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že prevažná časť ich tvrdení nebola žalobcom rozporovaná, iba že väzba nebola započítaná do výkonu trestu. Zotrvala na tom, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Poukázala na koncentráciu konania, kedy žalobca mal možnosť predložiť dôkazy, ktoré nepredložil. Akékoľvek ďalšie dokazovanie považovala za rozporné so zásadou koncentrácie konania. 7. Na pojednávaní dňa 31.10.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že upúšťajú od výsluchu brata a matky žalobcu. K nároku uviedol, že žaloba je špecifickým titulom nároku na náhradu škody. Právny základ § 5 a § 8 zák. č. 514/2003 je daný objektívnou zodpovednosťou za výsledok trestného konania. Tento výsledok predpokladá to, že samotné trestné stíhanie nemalo byť voči obvinenému začaté a ani sa nemalo v ňom pokračovať, s čím bolo späté rozhodnutie o väzbe, ktoré sa vo výsledku trestného stíhania ukázalo ako nedôvodné, čím je vyriešený právny základ uplatneného nároku. Ohľadom jednotlivých nárokov na náhradu, k nároku na náhradu škody upresnil vzhľadom k povahe nároku, kde je ušlý zisk. Tento mohol vzniknúť jedine vzatím do väzby a zabránením vykonávaniu vopred dohodnutej činnosti. Ohľadom samotného záväzku medzi žalobcom a p. E., žiadal súd, aby prihliadal na sťaženú situáciu dokazovania zo strany žalobcu z dôvodu jeho umiestnenia v ÚVTOS a nemožnosti predloženia Zmluvy o dielo. Navrhol okrem výsluchu p. E. predmetnú zmluvu vyžiadať zo strany súdu uložením edičnej povinnosti p. E., ktorý jej rovnopisom disponuje. K záväzku je potrebné zvýrazniť, že hoci uplatnená suma je rovnaká ako výška poskytnutej zálohy, ide len o zhodné prelínanie, pretože ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi nákladmi, ktoré by žalobca na predmetné dielo musel vynaložiť a tým, čo by mu ostalo z dohodnutej ceny diela, ktorá bola dohodnutá na výšku 360.000,- eur. Navyše môže byť zo strany žalobcu preukázané aj výpismi z finančných transakcií, poskytnutí predmetnej zálohy a jej následnom vrátení. Ohľadom druhého nároku o náhrade na nemajetkovú ujmu, je potrebné uviesť, že je pravdivá námietka žalovanej, že právna zástupkyňa v podanej žalobe opomenula ust. § 17 ods. 4 zákona, ktoré limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy ako 50-násobok minimálnej mzdy. V tejto súvislosti v súlade so zhodným tvrdením žalovanej predložil súdu doklad o výške minimálneho mzdového nároku z roku 2023 v dvoch vyhotoveniach. Mal za to, že aj v tejto limitovanej výške boli splnené podmienky na to, aby súd v rámci svojej úvahy po vykonanom dokazovaní rozhodol o výške tohto nároku. Za podstatné považoval poukázať na to, že trestné stíhanie v uvedenej veci trvalo od 6. mesiaca 2014 do 1. mesiaca 2023, čo predstavuje 3 127 dní, z ktorých bol žalobca 405 dní stíhaný dokonca väzobne. Ďalšou skutočnosťou je, že napriek tomu, že bol žalobca vo veci oslobodený zo strany žalovanej a nie orgánov činných v trestnom konaní, nebolo doručené žiadne písomné ani ústne ospravedlnenie a obrana žalovanej v tomto konaní je postavená na tvrdení, že vzhľadom k tomu, že sa voči žalobcovi viedli aj iné trestné konania, tak by nárok nemal byť dôvodný. S týmto nesúhlasil, pretože uvedená okolnosť môže byť vo vzťahu k posudzovaniu výšky tohto nároku nanajvýš zo strany súdu zohľadnená a nemôže uplatnený

nárok vyvracať ako taký. Žalovaná nepreukázala, že by väzobné dôvody boli naplnené aj v prípade, ak by žalobca za tento skutok nebol trestne stíhaný za skutok § 294 TrZ. Mal za to, že by väzobná podmienka splnená nebola, pretože pri majetkových trestných činoch, akým je trestný čin podvodu neexistuje naplnenie § 71 písm. c) Trestného poriadku. V tomto konaní je základ nároku daný samotným oslobodením, pre ktorý, v prípade ak by žalobca nebol vôbec trestne stíhaný za akýkoľvek iný skutok, bola povaha veci taká, že by takejto osobe za 3 127 dní patrila náhrada aj škody, aj nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú určí súd a súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy môže zohľadňovať len subsidiárne, nie však zamietnutím nároku ako takého. V dôsledku vzatia do väzby z dôvodu stíhania za skutok, spod ktorého bol žalobca oslobodený, však žalobca nemal možnosť projekt dokončiť a obdržať sumu, z ktorej si po odrátaní nákladov nárokuje predmetný ušlý zisk. Ohľadom nároku uplatneného titulom náhrady nemajetkovej ujmy, v danom smere žalovaná nevyvrátila ani nespochybnila skutočnosti tvrdené žalobcom a to, že konanie voči nemu bolo vedené 3 127 dní a že počas predmetného konania došlo pred jeho rodinou k zásahu zo strany polície, ktorý nemožno označiť za obvyklý, pretože žalobcu do väzby nebrala obyčajná hliadka polície, ale prepadové komando. V danom smere je tento zásah z hľadiska primeranosti vzhľadom na výsledok trestného konania absolútne neprípustný. Predmetné okolnosti sa aj s poukazom na výpoveď svedkyne na tomto pojednávaní, zásadným spôsobom podpísali nielen na jeho rodinnom, ale aj pracovnom živote a spôsobil mu aj zdravotné problémy v dôsledku psychického tlaku vyplývajúceho z predmetného konania. 8. Svedkyňa D. E. na pojednávaní opísala vzťah so žalobcom pred začatím trestného stíhania a vzatím do väzby v roku 2015 tak, že mali zo začiatku dobrý vzťah. Poznali sa so žalobcom asi rok pred narodením prvého dieťaťa, ktoré sa narodilo v roku 2011. Pochádza zo Starej Ľubovne. Keď žila so žalobcom mala iba jeho kamarátov, a nepoznala ani susedov. Po narodení detí žalobca pracoval v zahraničí, potom asi nejaký mesiac bol v nábytkárstve, potom mal zákazky ako opravy auta a výrobu strojov. Deti sa narodili XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX. Potom časom sa to začalo komplikovať, keďže netrávil čas doma, domov chodil iba spať. Narušilo sa to niekedy vtedy, keď začal spolupracovať s policajtmi. Potom ho vzali do väzby. V roku 2015 si už presne nepamätala, za čo to bolo, ale pamätala si, že prišli kukláči, vonku stáli, kričali. Snažila sa uchrániť deti, aby nevychádzali na okná. Potom sa žalobca vzdal, vyšiel von a bolo po všetkom. Potom odišla a vzťah medzi nimi už nebol žiadny. Deti, nemajú svojho biologického otca, v škole sa im vysmievali, že majú otca basistu. Z finančnej stránky bola na materskej dovolenke. Keď žalobcu vzali do väzby bol lepší život v tom, že nemala stresy, že prídu policajti, ale vo všetkom to bolo ťažké. Keď sa narodil syn prvé dieťa, žalobca sa staral, bol s ním v tom čase bol aj vo väzbe, myslí, že kvôli vodičáku. Pri druhom dieťati tiež sa tak staral. Pri treťom dieťati, ktoré sa narodilo XX.XX.XXXX v podstate vtedy už ani doma nebol. V dôsledku trestného stíhania žalobcu sa uzavrela do seba, navštevovala len svoju rodinu. Keď ho vzali do väzby, našla si nového priateľa. Po vzatí žalobcu do väzby, raz peniaze mali, raz nie. V roku 2014, 2015 bývali u žalobcovej mami v C.. Trestné stíhanie a vzatie do väzby neboli pre žalobcu ľahké. Prišli k nemu na návštevu, písali si listy, potom si prestali písať, snažil sa tváriť normálne. Nespomínala si na p. E., iba meno už niekde počula. Nemala vedomosť o zákazke pre Ukrajinu. Keď boli spolu, žalobca jej rozprával o tom, ako má spolupracovať s policajtmi, že im dajú ochranu, že sa mali odsťahovať, tak ho odhovárala, aby do toho nešiel, chcela pre deti otca. To, že začal s nimi spolupracovať, bol dôvod, že si našiel aj milenku, myslí, že by neboli spolu aj keby ho nevzali do väzby. Nevedela uviesť do akej miery sa bavili so žalobcom o jeho finančných príjmoch. Vedela, že mal peniaze, ale presnú sumu jej nepovedal. Nevedela uviesť kedy, ale prijal žalobca nejakú sumu. Nevedela uviesť s kým spolupracoval ohľadom peletovacích liniek. Na otázku žalobcu, aký mal vzťah s deťmi uviedla, že zo začiatku bol dobrý, potom sa venoval len najstaršiemu, ktorého brával so sebou. Momentálne to je taký telefonický vzťah, kedy väčšinou niečo sľúbi a nesplní. Bežne deti žalobcu nespomínajú, len keď s nimi telefonuje. Na otázku akým bol vzorom pre deti uviedla, boli ešte malí, nevnímali to tak, ale nepriniesol im nič v danom období. 12. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi tvoriace obsah spisu, výsluchom žalobcu, svedkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci: 13. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície zo dňa 28.06.2014 ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 TrZ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 TrZ (č.l. 14 súdneho spisu).

14. Uznesením Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod č.k. 0Tp/178/2015-64 zo dňa 31.12.2015 bol žalobca vzatý do väzby dňa 31.12.2015 v zmysle § 73 ods. 5 Trestného poriadku, § 72 ods. 2 Trestného poriadku a § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že väzba začína plynúť dňa 30.12.2015 o 15.00 hod a vykoná sa v ÚVV a ÚVTOS v Prešove. „Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal dňa 15.07.2015 návrh na vydanie príkazu na zatknutie obvineného A. B. podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov existencie väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Prokurátor návrh odôvodnil tým, že obvinenému bolo dňa 28.06.2014 vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 vznesené obvinenie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona... Návrh na vydanie príkazu na zatknutie na obvineného A. B. prokurátor odôvodnil súčasne existenciou väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku s tým, že obvinený A. B. sa na opakované predvolania vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.07.20147, 25.03.2015, 05.05.2015 a 27.05.2015 vyšetrovacích úkonov bez ospravedlnenia nezúčastnil. Výslovne odmietal svoju účasť na príslušných vyšetrovacích úkonov orgánov činných v trestnom konaní, písomnosti preberal len prostredníctvom svojej matky alebo splnomocnenca, emailovým podaním zo dňa 06.04.2015 uviedol, že na políciu sa nedostaví, zdržiava sa v zahraničí s tým, že ide o osobu sedemkrát súdne trestanú, voči ktorej sa aj v súčasnosti vedie ďalšie trestné stíhanie na OR PZ, OKP Kežmarok pod ČVS: ORP-292/VYS-KK-2014 (správne ČVS: ORP-282/VYSKK-2014) na základe uznesenia príslušného vyšetrovateľa zo dňa 22.08.2014 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na to, že aj v tejto trestnej veci bol sudcom pre prípravné konanie OS Kežmarok dňa 10.12.2014 vydaný príkaz na jeho zatknutie pod sp. zn. 0Tp/181/2014, trestné stíhanie na OR PZ, OKP Poprad, pod ČVS: ORP-563/3-VYS-PP-2014 na základe uznesenia príslušného vyšetrovateľa zo dňa 10.07.2014 pre zločin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (správne podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona) a trestné vedené na OR PZ, OKP Stará Ľubovňa, pod ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014 na základe uznesenia príslušného vyšetrovateľa zo dňa 21.08.2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a čo podľa neho odôvodnilo obavu, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a obavu, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Na základe vyššie uvedeného sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad vydal dňa 16.07.2015 príkaz na zatknutie na obvineného A. B., pod sp. zn. 0Tp/178/2015 z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Predmetný príkaz na zatknutie bol príslušnými orgánmi polície zrealizovaný dňom 30.12.2015, kedy bol obvinený A. B. o 15.00 hod. zatknutý a predvedený pred príslušného sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad vo veci, ktorého sa príkaz na zatknutie zrealizoval. ..u obvineného A. B. i v súčasnosti existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, pre ktoré bol na obvineného vydaný príkaz na jeho zatknutie a dôvodná obava, že obvinený po prepustení zo zatknutia ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a že bude pokračovať v trestnej činnosti, pretože ako vyplynulo z obsahu vyšetrovacieho spisu obv. A. B. bolo dňa 28.06.2014 na základe uznesenia vyšetrovateľa OR PZ, OKP Poprade, ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 vznesené obvinenie. Z tých istých dôkazov jednoznačne vyplýva aj to, že u obvineného A. B. aj v súčasnosti a v čase zrealizovania príkazu na jeho zatknutie existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a obava, že po prepustení zo zatknutia ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu preto, že obvinený sa dlhší čas a napriek vedomosti o svojom trestnom stíhaní v tejto trestnej veci nezdržiaval a ani v súčasnosti nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, najneskoršie po jeho výsluch pred príslušným vyšetrovateľom KR PZ, OKP Prešov dňa 06.08.2014 opustil územie SR a zdržiaval sa na neznámom mieste v zahraničí, v súčasnosti byť jeho trvalým bydliskom na území SR – obec C., okres F. a miestom pobytu mimo územia SR – mesto J. v Nemecku, kde má mať sídlo firma jeho terajšieho zamestnávateľa bez bližších identifikačných údajov tejto adresy, pričom na území SR a v mieste jeho posledného trvalého bydliska sa obvinený má zdržať len do dňa 07.01.2016, pretože po tomto dni obvinený údajne z pracovných dôvodov opustí trvalé bydlisko a ukončí pobyt na území SR. Z úradných záznamov príslušných orgánov polície ako aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise preukázateľne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní v predmetnej veci vyhlásili pátranie po osobe obvineného už dňom 09.01.2015 i to, že na obvineného bol v predmetnej trestnej veci vydaný aj Európsky zatýkací rozkaz sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad, pod sp. zn. 0Tp/263/2015 zo dňa 02.11.2015, keďže prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE a v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce bolo zistené, že obvinený bol kontrolovaný dňa 27.01.2015 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku a dňa 03.02.2015 v Rudolpsteine Nemecko a že sa striedavo má zdržiavať na území Nemecka a Poľska..... Obava z úteku alebo skrývania sa obvineného je preukázaná aj ďalším dôkazom v podobe príkazu na

zatknutie vydaného na obvineného A. B. Okresným súdom Kežmarok, pod sp. zn. 0Tp/181/2014 zo dňa 10.12.2014, vo veci vedenej na OR PZ, OKP Kežmarok, ČVS: ORP-282/VYS-KK-2014 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.....“ Ďalej bolo poukázané, že proti obvinenému A. B. bolo vedené ďalšie trestné konanie na Okresnom súde Kežmarok, pôvodne pod sp. zn. 7T/175/2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 TrZ v spolupáchateľstve v súčasnosti pod sp. zn. 7T/225/2014, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, pre opakovanú neprítomnosť obvineného na úkonoch hlavného pojednávania. Ďalej je uvedené: „Z tých istých dôkazov vyplýva, že u obvineného sú aj v čase rozhodovania o príkaze na jeho zatknutie dané aj dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a obava, že po prepustení zo zatknutia bude i naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti rôzneho charakteru preto, že osoba obvineného A. B. bola doposiaľ deväťkrát právoplatne odsúdená za rôznu trestnú činnosť prevažne majetkového a podvodného charakteru a na rôzne druhy trestov, pričom mu bol uložený okrem iného aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, vykonaný dňom 28.04.2011 a preto, že skutok, pre ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný spáchal v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. Zn. 4T/29/2014 zo dňa 31.03.2014, právoplatného dňom 09.04.2014, pričom v ďalšej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 4T/25/2011 zo dňa 06.11.2014, právoplatne dňom 16.12.2014 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcej trestnej veci sp. zn. 4T/29/2014. Obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti po prepustení obvineného A. B. zo zatknutia v predmetnej trestnej veci preukázateľne potvrdzujú okrem dôkazov zabezpečených už prípravným konaním aj dôkazy, ktoré si súd po realizácii príkazu na zatknutie obvineného zabezpečil a to v podobe uznesení príslušných orgánov činných v trestnom konaní uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-564/3-VYS-PP-2014 zo dňa 10.07.2014 o vznesení obvinenia obvinenému A. B. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona pre skutok spáchaný dňa 16.12.2013.... Obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti preukázateľne dokazuje aj ďalší dôkaz v podobe príkazu na zatknutie vydaného na obvineného A. B. Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 0Tp/181/2014 zo dňa 10.12.2014, vo veci vedenej na OR PZ, OKP Kežmarok, ČVS: ORP-282/VYD-KK-2014 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedený vysoký a reálny predpoklad možného úteku alebo skrývania sa obvineného po jeho prepustení zo zatknutia a predpoklad ďalšieho pokračovania v páchaní trestnej činnosti bol sudca pre prípravné konanie zároveň i toho názoru, že u obvineného A. B. sa v tomto štádiu konania väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku nedajú nahradiť garanciou upravenou v § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v podobe dohľadu probačným a mediačným úradníkom nad správaním obvineného po jeho prepustení zo zatknutia. Iné garancie nahradenia väzobných dôvodov upravené v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku obvinený A. B. v tomto štádiu konania súdu ani neponúkol. Sudca svojim rozhodnutím zároveň konštatoval, že väzba u obvineného A. B. začína plynúť dňom 30.12.2015 od 15.00 hod., kedy bola jeho osobná sloboda po prvýkrát obmedzená.“ (č.l. 17-19 súdneho spisu). 15. Okresným súdom Kežmarok uznesením sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 18.01.2018 bolo rozhodnuté: „Podľa § 71 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku súd berie obžalovaného A. B....., t. č. ÚVTOS Sabinov do väzby. Väzba začína plynúť okamihom prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/142/2016.“ (č.l. 32 súdneho spisu). 16. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 12.10.2021 bolo rozhodnuté, že obžalovaný A. B. sa uznáva za vinným za skutok zo dňa 08.10.2013 v bode 1. rozsudku, za skutok v bode 2. rozsudku, ktorý mal spáchať dňa 21.06.2014 a za skutok v bode 3. rozsudku, ktorý mal spáchať dňa 21.08.2014. Žalobcovi bol uložený pre skutok v bode 1. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 TrZ, v bode 2. rozsudku pre zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 TrZ, v bode 3. rozsudku pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) TrZ., súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. V čase vydania uvedeného rozsudku bol žalobca trinásťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/34/2014 zo dňa 17.04.2019 ppl. 18.12.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/42/2019, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TrZ, za ktorý mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky a 4 mesiace (č.l. 20 súdneho spisu). 17. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5To/12/2022-2341 bolo podľa § 321 ods,. 1 písm. d), ods, 2 Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa

12.10.2021 vo výroku o vine u obžalovaného A. B. v rozsahu, ktorým bol v bode 2. rozsudku uznaným vinným zo spolupáchateľstva zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a výroky o treste u obžalovaného v rozsahu, ktorým mu bol za skutky 2/ a 3/ uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Uvedeným rozsudkom bol obžalovaný A. B. za skutok 3/ právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) TrZ uznaný za vinného. „Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zákona zrušuje v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/18/2016 z 21.02.2017 výrok o treste, ktorým mu bol za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. Zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.“ V bode 2 bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, keďže skutok nie je trestným činom. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne (č.l. 36 súdneho spisu). 18. Z Čestného vyhlásenia D. E. zo dňa 14.03.2023 vyplýva, že po roku 2015, keď bol A. B. vzatý do väzby, sa ich rodina s tromi deťmi rozpadla. „Bolo to ťažké obdobie pre mňa a pre deti, pretože som ako mladá mama bez možnosti sa zamestnať, ostala sama s 3 malými deťmi. Pamätám si ako k nám nabehli kukláči. Bolo to hrozné zažiť. Ako pred domom kričali a ja som chcela zavrieť okno, aby to nepočuli deti. Bála som sa, že ma postrelia, ale chcela som ochrániť deti, aby nič nevideli a nepočuli. Stále som bola v stresoch, čo bude aj potom. Deťom chýbal otec, vyrastali bez neho, nemohol ich chváliť pri ich pokrokoch, nebudovali s ním žiaden vzťah, nemohli pociťovať otcovskú lásku, navštevovali ho len pár krát a to len v base a mne zas chýbala opora, pomoc, podpora, prejavy lásky a pod. Ostali mi úvery, ktoré som musela sama splácať, dlhy.... Bolo to veľmi ťažké obdobie po ktorom som si povedala dosť! Nechcela som pre moje deti takýto život. Bála som sa aby im to neublížilo ešte viac, mať otca zločinca, ťažký život. Chcela som sa pohnúť dopredu, aby mali lepší život. Tak to všetko skončilo. Chýbala im chlapská ruka. A bolo to citeľne vidieť, keď môj syn sa zdržiaval väčšinou pri mužoch, čo to boli moji bratia, rodina. Bolo ťažké na to pozerať. A je to ťažké do dnes, pretože stále im chýba otec, stále sa staršiemu synovi spolužiaci vysmievajú, že ich otec je basista. Ale už máme svoje životy a čas, čas o ktorý sme všetci prišli, sa už vrátiť nedá. Prišli o možnosť mať kompletnú rodinu, ktorú majú ich spolužiaci, kamaráti.... Čas ide ďalej a rany ostávajú. Vyrovnávajú sa s tým stále a budú si to niesť už po celý život.“ (č.l. 47 súdneho spisu). 19. Z Čestného prehlásenia D. E. vyplýva: „....že po vzájomnej dohode s A. B. v novembri 2015 sme sa dohodli že A. B. zhotoví peletovaciu linku v celkovej hodnote 360.000,- eur v Tuchoľke na Ukraine do apríla 2016. Nakoľko A. B. bol vzatý do väzby 31.12.2015 za nedovolené ozbrojovanie som okamžite ukončil dohodu s A. B. nakoľko nemohol vyrobiť linku. Zálohu ktorú som mu dal mi vrátil po jeho prepustení 06.10.2018 aj s omeškaním vo výške 184.000,- eur (č.l. 48 súdneho spisu). 20. Dňa 13.03.2023 p. B. B., matka žalobcu vydala Čestné prehlásenie, že: „..som môjmu synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, (nakoľko sa môj syn nachádzal v CPZ a bolo rozhodované o väzbe sp. zn . 7T/81/2016 OS-Kežmarok) zaplatila advokáta v roku 2014 JUDr. Bašistu za obhajobu pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania, kde to bolo aj zapísané pri výpovedi na súde v Kežmarku. Taktiež dávam čestné prehlásenie, že kvôli zásahu polície 30.12.2015 do rodinného domu, pre nedovolené ozbrojovanie, bol môj syn vzatý do väzby. Pokúsil sa 2x spáchať samovraždu, kde bol hospitalizovaný v Levoči z dôvodu, že ho opustila družka s tromi malými deťmi.“ (č.l. 13 súdneho spisu). 21. Z Oznámenia žalovanej o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vyplýva, že žiadosť považuje v celom rozsahu za bezdôvodnú (č.l. 49 súdneho spisu). 22. Z dokumentu vystaveného Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, odbor kontroly a organizačno-právnych činnosti zo dňa 28.03.2023 vyplýva výkon väzby pre A. B., resp. výkon trestu odňatia slobody v obdobiach: 1/ výkon trestu od 16.11.2009 do 16.01.2010, prepustený z ústavu Prešov, 2/ výkon trestu od 28.02.2011 do 28.04.2011, prepustený z ústavu B. Bystrica – Kráľová, 3/ výkon väzby/výkon trestu od 30.12.2015 do 06.10.2018, prepustený z ústavu B. Bystrica – Kráľová nasledovne: výkon väzby od 30.12.2015 do 19.01.2017, od 19.01.2017 do 19.01.2018, od 19.01.2018 do 06.02.2018, od 06.02.2018 do 06.10.2018, 4/ výkon trestu od 09.01.2020 do 09.05.2021, prepustený z ústavu Prešov.

„Zároveň Vám oznamujeme, že ods. A. B. vykonáva aktuálne (od 19.01.2023) trest odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, pričom predmetnému trestu predchádzala v období od 23.09.2021 do 19.01.2023 väzba.“ (č.l. 91 súdneho spisu). 23. Dňa 11.04.2023 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne písomne žiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (č.l. 7 súdneho spisu). 24. Z inzercie Bazoš.sk vyplýva prehľad ceny peletovacích liniek v období roku 2024, 2023 (č.l. 92 súdneho spisu). 25. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že D. E. ku dňu 17.01.2024 nie je evidovaný (aj v historických záznamoch) (č.l. 93 súdneho spisu). 26. Z Výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že D. E., IČO: 48 312 134, s miestom podnikania Spišská Belá, Družstevná 805/85, má uvedený predmet podnikania: 1/ Prípravné práce k realizácii stavby (07.09.2015 - 31.12.2015), 2/ Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov (07.09.2015 - 31.12.2015), 3/ Poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve (07.09.2015 - 31.12.2015), 4/ Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla (14.10.2016 - 24.01.2017), 5/ Prípravné práce k realizácii stavby, 6/ Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov (č.l. 94 súdneho spisu). 27. Z webovej stránky Peletovanie.sk vyplýva prehľad strojov a zariadení pre peletovanie (č.l. 95 súdneho spisu). 28. V Zápisnici o výsluchu obvineného A. B. zo dňa 31.12.2015 na Okresnom súde Poprad je uvedený prechodný pobyt Nemecko, J., u rodičov D. H., z ktorého vyplýva zadržanie dňa 30.12.2015 s obmedzením osobnej slobody s následným vznesením obvinenia doručeným dňa 28.06.2014 s pobytom v cele predbežného zadržania OO PZ Kežmarok dňa 30.12.2015. Zo Zápisnice vyplýva, že bol sedemkrát súdne trestaný. Uviedol, že zásielky polície preberal, má o všetkom vedomosť a na všetko reagoval a žiadal, aby nebol vzatý do väzby a ostal doma pri deťoch (č.l. 98 súdneho spisu). 29. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok vo veci sp. zn. 7Tp/10/2016 zo dňa 21.04.2016, právoplatného dňa 11.05.2016 vyplýva, že tento rozhodol: „I. Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 76 ods. 8 Trestného poriadku mení dôvody väzby u obvineného A. B......t.č. vo výkone väzby v ÚVV Prešov od 30.12.2015 tak, že obvinený A. B. je vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, do ktorej bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 0Tp/178/2015-64 zo dňa 31.12.2015 aj pre skutok: - uvedený v uznesení vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície OR PZ Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014, ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014, ktorým bolo A. B. vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona - uvedený v uznesení vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície OR PZ Kežmarok zo dňa 22.08.2014m ČVS: ORP-292/CYS-KK-2014, ktorým bolo A. B. vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. II. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, pretože dôvody väzby trvajú naďalej. III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijíma písomný sľub obvineného A. B.. IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného A. B. nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.“ (č.l. 121 súdneho spisu). 30. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok č.k. 7T/81/2016-2403 zo dňa 23.10.2023 vyplýva, že bola započítaná väzba a trestu tak, že: „ I. podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku odsúdenému A. B., do súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 12.10.2021, pozmeneným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/12/2022 zo dňa 18.01.2023 započítava dobu strávenú vo väzbe vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 v trvaní od 30.12.2015 do 19.01.2017.

II. Podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku odsúdenému A. B., do súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 12.10.2021, pozmeneným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/12/2022 zo dňa 18.01.2023 započítava dobu strávenú vo väzbe vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 v trvaní od 19.01.2018 do 06.02.2018. III. Podľa § 45 ods. 3 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku odsúdenému A. B., do súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 12.10.2021, pozmeneným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/12/2022 zo dňa 18.01.2023 započítava dobu od 06.02.2018 do 06.10.2018, po ktorú odsúdený vykonával trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/18/2016.“ Ďalej je v uznesení uvedené: „V trestnej veci vedenej Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 7T/81/2016 bol A. B. uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/178/2015 zo dňa 31.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Tpo/2/2016 zo dňa 19.01.2016 vzatý do väzby, ktorej lehota začala plynúť obmedzením osobnej slobody odsúdeného dňa 30.12.2015 o 15.00 hod. a ktorú odsúdený vykonával nepretržite do 19.01.2017, kedy bol príkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 19.01.2017 prepustený do výkonu trestu odňatia slobody v trvaná 12 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7C/142/2016 zo dňa 19.01.2016 a uznesením zo dňa 18.01.2018 vzatý do väzby, ktorej lehota začala okamihom prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/142/2016. t.j. dňa 19.01.2018, a ktorú odsúdený vykonával nepretržite do 06.02.2018, kedy bol uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Tos/3/2018 zo dňa 06.02.2018 prepustený do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/18/2016 zo dňa 21.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/37/2017 zo dňa 01.02.2018 (č.l. 125 súdneho spisu). 31. Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. KK-7T/81/2016-2474 zo dňa 06.04.2023 bolo rozhodnuté o odsúdenom A. B. tak, že do súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 7T/81/2016-2100 zo dňa 12.10.2021, pozmeneným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/12/2022-2341 zo dňa 18.01.2023 započítal dobu obmedzenia osobnej slobody v trvaní od 28.06.2014 od 00.30 hod. do 30.06.2014 do 17.45 hod. (č.l. 127 súdneho spisu). 32. Z Výpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.09.2024 vyplýva, že A. B. mal vykázaný počet záznamov v zázname Registri trestov v počte 19: 1. Okresný súd Poprad; rozhodnutie 02.07.2002; spis. značka 5T 165/02; mladistvý; § 248/1 Tr.z.; upustenie od potrestania podľa § 24/1a; ochranné liečenie psychiatrické, ambulantné; na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený 2. AG ROSENHEIM; rozhodnutie 2.10.2006; spis. značka 2aCs 440 Js 28307/06; právoplatnosť 09.11.2006; STGB §242 ABS 1 §25 ABS 1 §53-krádež v 3 skutkovo súvisiacich prípadoch spolupáchateľstvom; počet denných sadzieb pokuty: 90: výška jednej dennej sadzby pokuty:10 EUR 3. Okresná prokuratúra Poprad; rozhodnutie 27.11.2006; spis. značka 1 Pv 327/06; právoplatnosť 27.11.2006; § 156/1 ods.2a Tr.z.; zmier; 4. Okresný súd Poprad; trestný rozkaz 22.10.2008; spis. značka 0T 11/08; právoplatnosť 22.10.2008; §212/2f Tr.z. 300/2005 v znení zákona č. 650/05 Zz.,; odňatie slobody podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 22.10.2009; zrušený 5. Okresný súd Poprad; rozsudok 26.11.2008; spis. značka 4T 128/08; právoplatnosť 26.11.2008; §348/1d Tr.z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 4 mesiace do 22.02.2010; osvedčenie sa (dátum neuvedený) podľa § 50/6 Tr. zák.; zákaz činnosti riadiť motor. vozidlá na 1 rok 4 mesiace; vykonanie trestu 26.3.2010; uložený trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresný súd Poprad, 22.10.2008, spisová značka 0T 11/08 bol zrušený; odsúdenie zahladené podľa § 93/1 Tr. zák. sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený 6. Okresný súd Poprad; trestný rozkaz 30.09.2009; spis. značka 6T 134/09; právoplatnosť 27.10.2009; §20 §221/1 Tr.z. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 2 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; vykonanie trestu 16.1.2010 7. Okresný súd Poprad; rozsudok 06.12.2010; spis. značka 5T 135/2010; právoplatnosť 07.12.2010; §348/1d Tr.z. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 2 mesiace; vykonanie trestu 28.04.2011; zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky; vykonanie trestu 07.02.2013

8. Okresný súd Poprad; trestný rozkaz 31.03.2014; spis. značka 4T 29/2014; právoplatnosť 09.04.2014; §221/1 Tr.z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 1 rok 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky 6 mesiacov do 10.10.2016; zrušený 9. Okresný súd Poprad; rozhodnutie 06.11.2014; spis. značka 4T 25/11; právoplatnosť 16.12.2014; §20 §221/1 Tr.z. 300/2005; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Poprad, 21.03.2014, spisová značka 4T 29/14; zrušený 10. Okresný súd Stará Ľubovňa; rozsudok 05.09.2016; spis. značka 7T 81/13; právoplatnosť 05.09.2016; §216/1,2c Tr.z. 300/2005; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Poprad, 21.03.2014, spisová značka 4T 29/14; zrušený 11. Okresný súd Kežmarok; rozsudok 19.01.2017; spis. značka 7T 142/16; právoplatnosť 19.01.2017; §222/1 Tr.z. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 1 rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; 12. Okresný súd Prešov; rozsudok 21.02.2017; spis. značka 3T 18/16; Krajský súd Prešov; uznesenie 01.02.2018; spis. značka 4To 37/17; právoplatnosť 01.02.2018; §221/1 Tr.z. 300/2005; odňatie slobody nepodmienečne na 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; vykonanie trestu 06.10.2018; zrušený 13. Okresný súd Bardejov; rozsudok 17.04.2019; spis. značka 2T 34/14; Krajský súd Prešov; uznesenie 18.12.2019; spis. značka 6To 42/19; právoplatnosť 18.12.2019; §221/1,2 Tr.z. 300/2005, 14. Okresný súd Kežmarok; rozsudok 12.10.2021; spis. značka 7T 81/2016; Krajský súd Prešov; rozsudok 18.01.2023; spis. značka 5To 12/2022;právoplatnosť 18.01.2023; 15. Okresný súd Poprad; rozsudok 07.11.2022; spis. značka 6T/14/2022; Krajský súd Prešov; uznesenie 27.04.2023; spis. značka 2To/45/2022;právoplatnosť 27.04.2023; 16. Okresný súd Košice 2; rozsudok 09.05.2023; spis. značka 6T/44/2018; právoplatnosť 12.05.2023; 17. Okresný súd Žilina; trestný rozkaz 29.02.2024; spis. značka 36T 58/2022; právoplatnosť 12.04.2024; 18. Okresný súd Žilina; trestný rozkaz 29.02.2024; spis. značka 36T/32/2023; právoplatnosť 12.04.2024; 19. Okresný súd Poprad; rozsudok 17.04.2024; spis. značka 5T 50/2022; právoplatnosť 17.04.2024; §363/1 Tr.z. 300/2005, zločin, miesto páchania skutku: Starý Smokovec; zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky; zhabanie veci; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Poprad, 07.11.2022, spisová značka 6T 14/2022 (č.l. 131- 133 súdneho spisu). 33. Okresným súdom Liptovský Mikuláš bolo zaslané Hodnotenie rizika sociálneho zlyhania vypracovaného E. B. s dňom vyplnenia 11.07.2017 za účelom dôvodu hodnotenia návrhu na podmienečné prepustenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Z tohto hodnotenia vyplýva riziko – nízke so získaním bodov v počte 5, s resocializačnou prognózou priaznivou – riziko sociálneho zlyhania nízke. (č.l. 143 súdneho spisu). 34. Z webovej stránky tvnoviny.sk zo dňa 07.08.2014 vyplýva článok o mužovi informátorovi, ktorý spolupracoval s políciou, a ktorý mal byť nakoniec obvinený s návrhom na väzbu 35. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu: 36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 37. Podľa § 5 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

38. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný. 39. Podľa § 8 ods. 5 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby, alebo c) vec bola postúpená inému orgánu. 40. Podľa § 8 ods. 6 písm. a), písm. g) cit. zákona, právo na náhradu škody nevznikne a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest. 41. Podľa § 15 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 42. Podľa § 17 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 44. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 45. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 46. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 47. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 48. Na základe zisteného skutkového stavu na ktorý súd aplikoval citované právne normy dospel k tomuto právnemu záveru: 49. Súd konštatuje po preskúmaní procesnej stránky veci, že aktívna a pasívna legitimácia je daná. V danom prípade prichádzajú do úvahy ako príslušné orgány Ministerstvo Spravodlivosti SR a Generálna Prokuratúra SR. Danú situáciu rieši § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z. a v týchto prípadoch koná ten orgán, ktorý začal konať ako prvý, MS SR. 50. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014 ako aj nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby vydaným pod sp. zn. 0Tp/178/2015-64 dňa 31.12.2015. 51. Nebolo sporným, že väzbu vykonával od 30.12.2015 do 19.01.2017, kedy bol prepustený v väzby z dôvodu nástupu na výkon iného trestu. Po skončení výkonu trestu bol uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 zo dňa 19.01.2017 opätovne vzatý do väzby a túto vykonával od 19.01.2018 do 06.02.2018. Nebolo sporným, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/81/2016 bol uznaný za vinného vo všetkých bodoch obžaloby, vrátane skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014, a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom 5To/12/2022 zrušil rozsudok OS Kežmarok v časti týkajúcej sa skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014, a žalobcu oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Trest bol teda zmenený, znížený vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. 52. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutých z obidvoch titulov a to nezákonného rozhodnutia uznesenia ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014 a z titulu nezákonného rozhodnutia o väzbe zo dňa 30.12.2015. Právny zástupca až na druhom pojednávaní upresnil odôvodnenie žaloby, že žalobca si neuplatňuje nárok náhrady škody ako ušlého zisku titulom nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28.06.2014, ale z nezákonného rozhodnutia, ktorým bol vzatý žalobca do väzby a nemohol naplniť Zmluvu o dielo. 53. V prvom rade sa súd zaoberal, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v zmysle § 8 ods. 5 a § 8 ods. 6 písm. a), písm. g) vyššie cit. zákona. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, sú 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. 54. Pokiaľ ide o posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, judikatúra dospela k záveru, že za nezákonné rozhodnutie sa považuje aj uznesenie o vznesení obvinenia, ak bol obvinený oslobodený spod obžaloby. Keďže žalobca bol oslobodený spod obžaloby pre skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014, je potrebné uvedené rozhodnutie považovať za nezákonné. Z uvedeného nezákonného rozhodnutia je teda možné u žalobcu si uplatniť náhradu škody pokiaľ preukáže, že táto vznikla a nepochybne v príčinnej súvislosti s daným uznesením. Žalobca si v súvislosti s rozhodnutím uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,- eur tvrdeniami: ,,po vznesení obvinenia som bol v neustálom psychickom vypätí, strese a psychickej nepohode, ktorej nepomohla ani rozsiahla medializácia prípadu. Trestné stíhanie a následná väzba veľmi výrazným spôsobom zasiahli do všetkých oblastí môjho života“. Následne popisuje spôsob obmedzenia na slobode. 55. Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je potrebné oddeliť tie následky, ktoré boli vyvolané výkonom väzby, od následkov, ktoré vznikli v dôsledku vznesenia obvinenia. 56. Rozhodnutie o vznesení obvinenia zo dňa 28.06.2014/náhrada nemajetkovej ujmy: 57. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 200.000,- eur z dôvodu, že nezákonné trestné stíhanie mu spôsobilo psychické ťažkosti a malo na jeho osobu negatívne dopady ako na jeho osobný život. Trestné stíhanie výrazne negatívnym spôsobom zasiahlo do všetkých oblastí

jeho života. Začali ho nepriaznivo vnímať aj jeho obchodní partneri. Jeho pracovný život výrazne utrpel a rozpadol sa mu partnerský život. 58. Žalobca v prvom rade nepreukázal, prečo samotné oslobodenie spod obžaloby, konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza len za predpokladu, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a súčasne, ak ju nemožno uspokojiť inak. Zároveň nešpecifikoval a neodôvodnil prečo sa domáha práve náhrady nemajetkovej ujmy do výšky 200.000,- eur. 59. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je rovnako ako v prípade majetkovej ujmy (škoda a ušlý zisk) nevyhnutné súčasné splnenie 3 podmienok: existencia nezákonného rozhodnutia, vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne zásahy do osobnostnej integrity poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. 60. Peňažná kompenzácia je v zásade subsidiárna a nastupuje vtedy, keď nemožno vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, pričom dostačujúcim prostriedkom nápravy ďalej sa nejaví púhe konštatovanie porušenia práva. Pretože zákon iné prostriedky nápravy nevymedzuje, nie je vylúčené ani ospravedlnenie orgánu štátu, za ujmu vyvolanú výkonom verejnej moci. 61. V konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny vplyv nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. Predtým však musí preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nárok ďalej nevzniká automaticky. Ďalej je teda povinnosťou žalobcu uviesť a vysvetliť všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce správnosť jeho tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy. Žalobca musí uniesť jednak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. 62. K uvedenému súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, aby rozhodnutím, ktorým bolo vznesené obvinenie ČVS: ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014, mu bola spôsobená nemajetková ujma § 17 ods. 2, 3, 4 zákona č. 514/203 Z. z.. Žalobca nepredložil k svojím tvrdeniam dôkazy, ako napr. lekárske správy k tvrdeným zdravotným psychickým problémom pre posudzované obdobie, listiny o hľadaní si práce a dôvodoch neposkytnutia práce, strata obchodných partnerov, partnerky a rodiny. Predložené dôkazy ako čestné vyhlásenie bývalej partnerky sa vzťahuje na obdobie roku 2015 po vzatí do väzby, čestné vyhlásenie matky žalobcu nepodporuje tvrdenia žalobcu. Matka vo vyhlásení uvádza že zaplatila v roku 2014 advokáta na obhajobu a ostatné skutočnosti sa viažu k väzbe. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal konkrétny negatívny vplyv na jeho osobu, uviedol stres a psychickú nepohodu, bez bližšej konkretizácie. Tiež nepreukázal, že práve predmetným vznesením obvinenia bol spôsobený stres a psychická nepohoda a ďalšie dve vznesené obvinenia, ktoré nasledovali po necelých dvoch mesiacoch (vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014, ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014 pre prečin podvodu a 2. uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok zo dňa 22.08.2014, ČVS: ORP-282/VYS-KK-2014 pre zločin podvodu), naňho vplyv nemali. Bývalá družka uviedla vo výpovedi, že vo vzťahu medzi nimi sa to začalo komplikovať až keď začal spolupracovať s policajtmi a našiel si milenku. Od narodenia tretieho dieťaťa 07.04.2014 doma už čas netrávil. Teda nie je zrejmé a nepochybne preukázané, že iba danou skutočnosťou a to predmetným vznesením obvinenia utrpel nemajetkovú ujmu v podobe rozpadu vzťahu. 63. Zároveň súd dodáva, že zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nemožno opomenúť skutočnosť, že dňa 28.06.2014 bol žalobca v súvislosti s predmetným vznesením obvinenia zadržaný a vypočutý v pozícii obvinenej osoby s tým, že odmietol vypovedať, pričom vyhlásil, že voči vzneseniu obvinenia nepodáva sťažnosť a že chce vypovedať pred sudcom. Žalobca nevyužil právo

podať opravný prostriedok preto nie je daná zodpovednosť štátu a pokiaľ by aj zodpovednosť daná bola, žalobca nepreukázal vznik škody neunesením dôkazného bremena, ani že škoda vznikla nepochybne, práve daným nezákonným rozhodnutím, a nie aj inými vznesenými obvineniami v inkriminovanom čase. 64. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha procesnú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jediný procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezo zbytkov svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, vynikne procesný zmysel dôkazného bremena pretože jeho pravým zmyslom ďalej, je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť rozhodná pre výsledok sporu nebola dokázaná,, teda v prípadoch keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tejto strany sporu v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. 65. V prejednávanej veci rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, bolo presvedčivo zistiť, či žalobcovi vznikla nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Pravdivosť tvrdení uvedených v žalobe ani počas konania žalobca nepreukázal tvrdenými dôkazmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti nároku náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, zamietol. 66. Nedošlo k preukázaniu kumulatívneho naplnenia zákonných podmienok pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 67. Rozhodnutie o vzatí do väzby zo dňa 31.12.2015/ náhrada majetkovej ujmy, ušlého zisku: 68. Žalobca si v konaní uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia o vzatí do väzby dňa 31.12.2015 nárok náhrady ušlého zisku na základe skutkového tvrdenia v žalobe :,,svoj nárok na náhradu majetkovej ujmy - ušlého zisku opieram o zmluvu o dielo uzatvorenú v novembri 2015 s D. E., predmetom ktorej bola výroba peletovacej linky, ktorú som sa zaviazal zhotoviť do konca marca 2016 za celkovú odmenu vo výške 360.000,- eur, ktorú mi pán E. vyplatil po uzatvorení zmluvy. Tým, že som bol dňa 31.12.2015 vzatý do väzby, bolo zrejmé, že nebudem môcť splniť svoj záväzok a preto pán E. odstúpil od našej zmluvy o dielo a žiadal vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. F. E. som tak musel vrátiť poskytnutú zálohu vo výške 184.000,- eur. Vzatím do väzby mi bolo objektívne znemožnené splniť si záväzok.“ 69. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe sú uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a sú vymedzené tak pozitívne ako aj negatívne, ako to konštatuje Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 444/2012: „Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je teda naplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., t. j., že voči osobe, ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec bola postúpená inému orgánu. Ide však len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože vychádzajúc z logického a systematického výkladu zákona č. 514/2003 Z. z., je kumulatívnou podmienkou súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6 (in concreto zavinenie väzby). Inak povedané, v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov uvedených v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z. [napr. (i) zavinenie väzby, (ii) zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo (iii) oslobodenie spod obžaloby, pretože osoba nie je trestne zodpovedná], nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti niektorého z pozitívnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe ustanovených v § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z.. Čo je potrebné považovať za zavinenie väzby samotnou osobou, ktorá žiada o náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie neustanovuje, preto je interpretácia a aplikácia tohto zákonného ustanovenia zverená všeobecným súdom, ktoré o nárokoch na náhradu škody spôsobenej väzbou rozhodujú. Pri tomto rozhodovaní vychádzajú vždy z konkrétnych okolností každého prípadu zistených z riadne vykonaného dokazovania, vychádzajúc z ktorého im prislúcha urobiť právny záver o zavinení, resp. nezavinení väzby osobou žiadajúcou náhradu škody. Pri tomto rozhodovaní sa samozrejme musia vyvarovať svojvôle a svoje skutkové a právne závery riadne odôvodniť. V prípade sťažovateľa je aj z pohľadu ústavného súdu

nepochybné, že v rozhodnej dobe (september 2008) tu vzhľadom na vtedajšie správanie sťažovateľa skutočne existovala dôvodná obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať na jemu blízkych osobách, a teda bolo dané aj jeho zavinenie na vzatí do preventívnej väzby. Ústavný súd preto jeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.“ 70. Z uznesenia OS Poprad 0Tp/178/2017 vyplýva, že žalobca bol vzatý do väzby podľa § 73 ods. 5 TP, § 72 ods. 2, § 71 ods. 1 TP z dôvodov v § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) TZ (teda tzv. úteková a pokračovacia väzba). Z odôvodnenia vyplýva, že z dôvodu, že sa žalobca ako obvinený nedostavil na opakované predvolania na vyšetrovacie úkony a ani svoju neúčasť neospravedlnil..., preto bol vydaný príkaz na zatknutie. Na základe príkazu bol žalobca dňa 30.12.2014 zatknutý a následne vzatý do väzby. Následne uznesením OS Kežmarok zo dňa 21.04.2014 (č. l. 121 súdneho spisu) boli zmenené dôvody väzby tak, že žalobca bol vo väzbe aj pre ďalšie skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia OR PZ Stará Ľubovňa ORP-70/VYS-SL-2014 a OR PZ Kežmarok ORP-292/VYS-KK-2014. Dôvody väzby trestný súd rozsiahlo popísal /odsek 14 tohto rozsudku/, kde súd konštatuje, že v oboch týchto trestných konaniach sa žalobca vyhýbal konaniu a nezúčastňoval sa vyšetrovacích úkonov, preto bolo aj konanie OR PZ Stará Ľubovňa ORP-70/VYS-SL-2014 prerušené a pokračovalo sa až po jeho zatknutí. 71. Možno preto konštatovať, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu jedného z negatívnych predpokladov, za ktorých náhrada škody z dôvodu zavinenej väzby nevznikne, keďže si žalobca zavinil väzbu sám. Zavinenie spočívalo v dôvodoch vyhýbaniu sa trestnému konaniu, čím bol na žalobcu vydaný príkaz na zatknutie dňa 10.12.2014 a následne dňa 16.07.2015 a až 30.12.2015 bol zatknutý a následne vzatý do väzby na základe jeho zadržania v dôsledku vydaných príkazov. Nemožno opomenúť že žalobca nebol vzatý do väzby pre predmetné trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami pred vydaním zatykačov, ale bol vzatý do väzby až z dôvodu nespolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a z dôvodu, že sa zdržiaval v zahraničí. Týmto žalobcovým konaním boli dodatočne dané dôvody útekovej a kolúznej väzby, že bude pokračovať naďalej v trestnej činnosti, keďže bol vo viacerých veciach trestne stíhaný. 72. V danom prípade nevznikol žalobcovi nároku na náhradu škody, ušlého zisku. Žalobca bol síce vo vzťahu pre skutok uvedený ORP-578/1-VYS-PP-2014 zo dňa 28.06.2014 oslobodený spod obžaloby, avšak pre ostatné skutky, pre ktoré bol tiež v tejto väzbe na základe uznesenia OS Kežmarok zo dňa 21.04.2014 sp. zn. 7Tp/10/2016, bol odsúdený. Väzba mu bola započítaná do výkonu trestu odňatia slobody po znížení trestu s ohľadom na jeho oslobodenie. 73. Žaloba v časti nároku na náhradu škody ušlého zisku, z dôvodu nezákonnej väzby nie je dôvodná, pretože žalobca si väzbu zavinil sám, zároveň aj z dôvodu, že nebol vo všetkých skutkoch, pre ktoré bol vo väzbe, oslobodený spod obžaloby. Preto v tejto časti žalobu zamietol. 74. Súd len dodáva, že pokiaľ by za iných okolností bola splnená hmotnoprávna podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, žalobca nepreukázal nepochybnú existenciu príčinnej súvislosti medzi ,,prípadným,, nezákonným rozhodnutím o väzbe a vznikom škody. V danej súvislosti nemožno pre špecifickosť prípadu opomenúť, že Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove, boli žalobcovi necelé dva mesiace od vydania uznesenia o vznesení obvinenia 1/ vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa OR PZ Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014, ČVS: ORP-70/VYS-SL-2014 pre prečin podvodu a 2/ vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa OR PZ Kežmarok zo dňa 22.08.2014, ČVS: ORP-282/ VYS-KK-2014 pre zločin podvodu. V súvislosti s druhým vznesením obvinenia bol na žalobcu Okresným súdom Kežmarok dňa 10.12.2014 vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol odôvodnený tým, že sa žalobca nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, nedostavoval sa k výsluchom, nemohol byť predvedený a miesto jeho pobytu nebolo známe. Na žiadateľa bol až následne vydaný aj druhý príkaz na zatknutie Okresným súdom Poprad v súvislosti so zločinom nedovoleného ozbrojovania (uznesenie o vznesení obvinenia 1/), dňa 16.07.2015. Dôvodom na zatknutie a následne vzatie do väzby nebol iba príkaz vo veci nedovoleného ozbrojovania. Teda aj v prípade prijatia skutočnosti nepochybnej existencie zmluvy o dielo na ktorú sa mal žalobca dohodnúť v novembri 2015, nepreukázal že práve vzatím do väzby pre skutok nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami nemohol realizovať zákazku. Musel si byť vedomý v novembri 2015 že je trestne stíhaný aj pre iné skutky na okresných súdoch Kežmarok a Stará Ľubovňa, že s OČTK nespolupracuje v prípravnom konaní a že môže byť naňho vydaný zatykač. Navyše už v danom čase sa nachádzal mimo Slovenskej republiky s uvedením zamestnávateľa D. H. so sídlom J. s prechodným pobytom u rodičov D. H.. Navyše voči žalobcovi bolo vedené aj trestné konanie na

OS KK sp.zn. 77/142/2016 (obžaloba podaná v roku 2016) v ktorej vykonal trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe, napriek tomu ako tvrdil uzavrel zmluvu o dielo v danom období, kde výsledok diela bez ohľadu na väzbu pre ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, bol neistý a musel počítať, aj s možnosťou, že tento záväzok nesplní z dôvodu, že si bude musieť trest v súvislosti s trestným stíhaním na Okresnom súde Stará Ľubovňa respektíve na Okresnom súde Kežmarok vykonať. 75. Ďalšie dôkazy, ako výsluch p. E. súd nevykonal, z dôvodu hospodárnosti konania a na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby. Na iné dôkazy ako žiadosť o výpisy z účtov, vyžiadanie si zmluvy o dielo súd uplatnil sudcovskú koncentráciu a to aj po zohľadnení skutočnosti, že žalobca podal žalobu dňa 10.10.2023 a druhé pojednávanie bolo dňa 31.10.2024. Žalobca bol od počiatku zastúpený právnym zástupcom a nič nebránilo žalobcovi navrhnúť vykonanie, predloženie dôkazov za súčinnosti súdu, s uplatnením edičnej povinnosti voči tretím osobám, čo žalobca aj využil na prvom pojednávaní v súvislosti s jeho hodnotením, čo súd následne zrealizoval. Žalobca na pojednávaní dňa 31.10.2024 upustil od výsluchu B. B. a brata K. B.. 76. Súd tak prijal záver, že nedošlo k preukázaniu kumulatívneho naplnenia zákonných podmienok pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 77. Rozhodnutie o vzatí do väzby zo dňa 31.12.2015/ náhrada nemajetkovej ujmy: 78. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- eur, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku väzby, kedy bol neustále v psychickom vypätí, strese a psychickej nepohode, keď spôsobom zatknutia, kedy sa celá obec C. dozvedela o jeho trestnom stíhaní, a v neposlednom rade v dôsledku vzatia do väzby ho opustila družka s deťmi a zároveň utrpel jeho spoločenský ako aj pracovný život. 79. Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo potrebné oddeliť následky, ktoré boli vyvolané výkonom väzby, od následkov, ktoré vznikli v dôsledku vznesenia obvinenia. Uvedené je potrebné z dôvodu, že vo vzťahu k výkonu väzby žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodu, že väzbu si zavinil sám. Podľa žalobcu v dôsledku zatknutia a výkonu väzby bola dotknutá jeho povesť v obci, spoločenský a pracovný život a rozpad rodiny. Uvedené žalobca v konaní nepreukázal. Súd z uvedených dôvodov, keďže nedošlo k preukázaniu kumulatívneho naplnenia zákonných podmienok pre možnosť vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žalobu zamietol. 80. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 82. Súd zaviazal na náhradu trov konania neúspešného žalobcu voči úspešnej žalovanej na základe zásady úspechu v sporovom konaní. 83. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.