Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12Csp/52/2023 8723211727 03. 06. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8723211727.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, D., práv. zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 50487108, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4.392,46 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500,eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu
zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2023 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.392,46 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 20.4.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky. Poskytnutý úver nepravidelne splácal podľa toho, ako mu dovoľovala ťažká finančná situácia. V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 9Csp/44/2019 sa žalovaný voči nemu domáhal zaplatenia sumy 1.208,74 eur s príslušenstvom. Súd jeho žalobu rozsudkom zo dňa 25.3.2021 zamietol. V odôvodnení súd konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy /RPMN/ zo strany dodávateľa. Napriek právoplatnému rozhodnutiu žalovaný iba mesiac na to zaslal jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie zrážky zo mzdy listom zo dňa 21.9.2021, v ktorom požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur. Zároveň zamestnávateľovi predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 8.11.2021 č. k. 13Csp/35/2021 – 18 vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2022 č. k. 13Csp/35/2021 – 65 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Citovanými rozhodnutiami preukázal, že žalovaný s ním uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy v priamom rozpore s § 5a ods.1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Rozsudky Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/44/2019 a 13Csp/35/2021 jasne deklarujú porušenie noriem spotrebiteľského práva tak vo výroku ako aj v odôvodnení. Tým sú naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z.
Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom, a vždy závisí od úvahy súdu. Jediným kritériom pre ustanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. V danom prípade však je potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu a na vymáhanie pohľadávky použil spornú dohodu o zrážkach zo mzdy. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje uplatnenú sumu zodpovedajúcu sume ,k ktorú si žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy uplatnil v priamom rozpore so zákonom. Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozsudky Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/44/2019, 13Csp/35/2021, uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 13Csp 35/2021, list žalovaného adresovaný Poľnohospodárskemu družstvu podielnikov v Spišskej Teplici zo dňa 21.9.2021. 2.Žalobca v ďalšom písomnom podaní citoval časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Csp/35/2021 body 14 až 16 a rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 bod 18 a 19. Ďalej zdôraznil, že priznanie finančného zadosťučinenia je možné bez toho, aby porušenie práva bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pre naplnenie hypotézy citovanej právnej normy je podmienkou jedine právoplatné rozhodnutie súdu deklarujúce porušenie noriem spotrebiteľského práva. Žalobca evidentne úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Neexistuje exaktne stanovené kritérium pre výpočet výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil pohľadávku vo výške 1.208,74 eur, ktorá bola v celom rozsahu zamietnutá. Napriek uvedenému predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa domáhal vykonávania zrážok do celkovej sumy 4.392,46 eur. Žalovaný tým jasne demonštroval svoju úverovú politiku, pričom požadovanie takejto pohľadávky svedčí o jeho úžerných praktikách, ktoré sa neštítia ani ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia. 3.Na pojednávaní ďalej uviedol, že predmetná právna vec je podľa jeho názoru exemplárnym príkladom, prečo je inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v právnom poriadku kvôli správaniu sa dodávateľov zakomponovaný. Danosť nároku je odôvodnená rozsudkami tunajšieho súdu. V nich sú tak vo výroku, ako aj v odôvodnení konštatované viacnásobné porušenia noriem spotrebiteľského práva. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia ponechal na voľnú úvahu súdu. Poukázal však na dôležitú skutočnosť, a to, že táto vec je určitým spôsobom exemplárna. PROFI CREDIT si najprv z predmetnej úverovej zmluvy na súde uplatnil pohľadávku vo výške 1.200,- eur, ktorá je mu následne súdom právoplatne zamietnutá, a len mesiac po právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia si cez zamestnávateľa prostredníctvom zrážok zo mzdy vypýtal 4.400,- eur. Takýto postup nie je možné označiť inak, ako nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Tieto okolnosti navrhol zohľadniť do exemplárnej výšky finančného zadosťučinenia. 4.Súd dňa 31.10.2023 pod sp. zn. 12Csp/52/2023 – 22 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil uhradiť pohľadávku v stanovenej lehote. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, čím došlo k jeho zrušeniu zo zákona. 5.Písomný odpor odôvodnil tým, že uplatnený nárok neuznáva ani čo do základu, ani čo do výšky. Podaná žaloba neobsahuje označenie takých skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným spôsobom odôvodnili základ nároku a jeho výšku. Požadovaná suma je nielen zjavne neprimeraná, ale žalobca v podanej žalobe ani netvrdí ,ani nepreukazuje také okolnosti, ktoré by ju odôvodňovali ako primeranú a aj ako zadosťučinenie. Zo sumy úveru 1.500,- eur žalobca uhradil iba sumu 702,14 eur, hoci pri dodržaní zákonnej povinnosti malo byť plnenie splatné dňom 1.8.2018. Posudzovanie výšky finančného zadosťučinenia nie je možné na základe voľnej úvahy. Jedná sa o nárok imateriálnej , teda nemajetkovej povahy. Logicky preto jeho výšku môžu určovať len skutočnosti, ktoré zodpovedajú takejto povahe zadosťučinenia. Odkázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít , rozhodnutie NS SR č. k. 5Obdo/14/2020 a 6Cdo/127/2017. Aj keď ako pravdivé uznal tvrdenie protistrany, že predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia nie je ani konzistencia ujmy, ani hrozba ujmy, no neobstojí už jeho tvrdenie, pokiaľ ide o stanovenie výšky zadosťučinenia, kde priznaná suma zadosťučinenia musí byť primeraná. Súdna úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Nemôže sa jednať o nepreskúmateľnú ľubovôľu súdu vymykajúcu sa akejkoľvek kontrole. Premrštené sumy môžu v konečnom dôsledku viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalobca žiadne také skutočnosti netvrdí.
6.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením rozhodnutí Okresného súdu Poprad, listu žalovaného, zistil nasledovný skutkový stav: 7.Podľa bodu 1 odôvodnenia rozsudku OS Poprad sp. Zn. 9Csp/44/2019 žalobca PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 29.4.2019 domáhal voči žalovanému A. B. zaplatenia sumy 1.208,74 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 1.208,74 eur od 7.8.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.4. 2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, na základe ktorej dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, a do dňa podania žaloby uhradil iba sumu 702,14 eur. 8.Rozsudkom zo dňa 25.3.2021 sp. zn. 9Csp/44/2019 – 60 právoplatným 19.8. 2021 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Podľa bodov 18, 19 odôvodnenia rozhodnutia : „Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017)“ 9„Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd má za to, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná, nakoľko ak dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí zmluvy a takúto odpoveď na návrh na uzavretie zmluvy je treba považovať za nový návrh. V uvedenom prípade k akceptácii nového návrhu zmluvy nedošlo, zmluva o spotrebiteľskom úvere preto platne nevznikla. Medzi sporovými stranami nastal právny režim bezdôvodného obohatenia, pričom k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo dňa 20.04.2015, kedy mu žalobca zaslal na účet finančné prostriedky vo výške 1.350,- eur, žaloba bola súdu doručená dňa 29.04.2019, teda po uplynutí premlčacej doby subjektívnej aj objektívnej v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; súd preto žalobu zamietol.“ 10.Listom zo dňa 21.9.2021 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov v Spišskej Teplici na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na vymoženie istiny 4.392,46 eur, predstavujúcu sumu 2.438,50 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov. Mesačné zrážky v maximálnej výške žiadal poukazovať na určený účet. 11.Podľa bodu 1 odôvodnenia rozsudku OS Poprad sp. Zn. 13Csp/35/2021 – 65 žalobca A. B. sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2021 domáhal, aby uložil povinnosť žalovanému spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.4.2015. V žalobe
namietal neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy a i. Dňa 15.10.2021 žalobca súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že žalovaný využil sporný zabezpečovací inštitút a to dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.4.2015 za účelom vykonávania zrážok zamestnávateľom na vymoženie pohľadávky veriteľa na sumu 4.392,46 eur. 12.Uznesením zo dňa 8.11.2021 sp. zn. 13Csp/35/2021 súd v priebehu konania uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500111249 z 20.4.2015 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. 13.Následne rozsudkom zo dňa 6.4.2022 súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500111249 zo dňa 20.4.2015 k zmluve o úvere č. 8500111249 zo dňa 20.4.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu v bodoch 14 až 16 : „V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie je vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať nielen pohľadávku vo výške 1.500,-- eur, ale aj pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu v rozpore s podmienkou určitosti právneho úkonu, pretože umožňuje žalovanému uspokojovať nešpecifikované pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Neurčitosť právneho úkonu možno konštatovať aj s ohľadom na dojednanie o výške mesačných splátok, pretože v dohode sa uvádza, že zrážky budú vykonávané vo výške 85,23 eur, ale dohoda pripúšťa, aby v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu bola zrážka vykonaná vo výške menšej, tak v ďalších mesiacoch môže byť zvýšená aj nad dohodnutú sumu, a to až do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Uvedené ustanovenia dohody teda pripúšťajú, aby aj ďalšia podstatná náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená, pričom zrážky môžu byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobca mohol vyjadriť k zmenenej výške zrážky, čo taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu. „ „Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nich zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. „ „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne určitá, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti nie sú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej pohľadávky, výška splátky), teda v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka ide o neplatný právny úkon. Naviac súd konštatuje, že pokiaľ sa žalovaný snaží používať dohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie nárokov, u ktorých súd v konaní sp. zn. 9Csp/44/2019 konštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie žalovaného hodnotiť inak ako výkon práv odporujúcich dobrým mravom, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný v čase, keď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu vedel o tom, že v konaní sp. zn. 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená pohľadávka vrátane príslušenstva posúdená ako nedôvodná a napriek tomu požaduje zaplatenie ešte vyššej sumy ako v uvedenom konaní. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.“ Podľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona (2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, Podľa § 3 ods.1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. 15.Žalobca sa žalobou domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia s odkazom na ust. 3 ods.5 Zákona č. 150/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a porušením jeho práv, deklarovaných v rozsudkoch Okresného súdu Poprad sp. zn. Csp/44/2019 a 13Csp/35/2021. 16.V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, aj zákon o bankách , vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 17.Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. 18.V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá. 19.V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 o zaplatenie 1208,74,- eur sa žalobca (žalovaný v pôvodnom konaní) aktívne bránil tvrdením neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy pre nesplnenie zákonných podmienok ako aj námietkou premlčania pohľadávky
posúdenej ako bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.3.2021 č. k. 9Csp/44/2019 (bod 18) žalobca v pôvodnom konaní nepreukázal, aby došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere, čo viedlo k jeho neúspechu v spore. 20.Žalobca sa v základnom konaní úspešne bránil, a to tým, že zmluva je neplatná pre nesplnenie zákonných podmienok veriteľom. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalobcu v základnom konaní nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že veriteľ podal žalobu o zaplatenie 1208,74,eur, zmluvnej pokuty a poplatkov, na čo nemal nárok. Vznikol mu nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to rozdielu medzi sumou skutočne poskytnutých finančných prostriedkov 1350,- eur. a vrátených prostriedkov dlžníkom. 21.Žalobca ako dlžník bol vystavený nároku zo strany žalovaného na zaplatenie toho, čo podľa zákona žalovanému neprislúchalo. Žalobca ako dlžník teda úspešne uplatnil svoju obranu, a preto dôvodne si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, nakoľko tieto musel brániť v súdnom konaní 9Csp/44/2019. 22.V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Csp/35/2021 o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca proti žalovanému aktívne bránil tvrdením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy pre nesplnenie zákonných podmienok. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2022 č. k. 13Csp/35/2019 (bod 14 až 16) žalobca preukázal, že dohoda bola neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť a navyše žalovaný v čase, kedy doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu vedel o tom, že uplatnená pohľadávka na vymoženie vrátane príslušenstva bola už súdom posúdená ako nedôvodná. Preto konanie veriteľa nemožno hodnotiť inak, ako konanie odporujúce dobrým mravom. Žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj Občianskym zákonníkom. 23.rávoplatným ukončením súdnych konaní bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Posúdenie každého nároku súdom je vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní. file_0.jpg file_1.wmf Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byt' vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Žalobca v písomnej žalobe a na pojednávaní výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že suma primeranej finančnej náhrady by mala byť exemplárna a mala by predstavovať sumu , ktorú si žalovaný mienil vymôcť zrážkami zo mzdy žalobcu po výšku 4392,46,- eur. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za zodpovedajúce zásade primeranosti v prejednávanej veci vychádzajúc z individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 3500,-- eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu hrozila konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť / opätovne sa brániť cestou súdu voči pohľadávke, ktorú už raz súd posúdil ako nedôvodnú / a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotný žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany nijaloVýška priznaného
finančné zadosťučinenie vo svetle vyššie uvedených skutočností neznamená neprimerané finančné obohacovanie sa žalobcu. Na druhej strane žalobca nespochybnil skutkové tvrdenie žalovaného , že tomuto nevrátil ani istinu, ktorá mu bola reálne poskytnutá. Uvedený dôvod viedol súd k primeranému zníženiu uplatneného nároku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne nemohol vedieť, v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami stotožní. V takom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255 ods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne čo do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná, žalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do základu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov sa priznáva iba z prisúdenej sumy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.