Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21Csp/57/2023 8723212212 11. 07. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8723212212.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: A. B., XX.XX.XXXX, bytom C., D. X proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2020 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. 0494272822 zo dňa 12.07.2010, uzavretá medzi účastníkmi, je bezúročná a bez poplatkov a zároveň žiadala náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnila tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 12.07.2010 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0494272822 na sumu 4.000,- eur s celkovou čiastkou na zaplatenie 8.948,71 eur, v 119 mesačných splátkach po 76,69 eur. Poukázala na nesprávny údaj ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve (ďalej len RPMN), ktorý má zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. V zmluve je uvedená RPMN 21,44 %. Prepočtom výšky mesačnej splátky vo výške 76,69 eur a počtom mesačných splátok 119 však je zrejmé, že mala uhradiť sumu 9.126,11 eur (120 splátok x 76,69 eur). Teda celkové náklady tak správne predstavujú sumu 5.126,11 eur (9.126,11 eur – poskytnutý úver 4.000,- eur). Rozdiel sumy 177,44 eur (9.126,11 eur – 8.948,71 eur) predstavujú ďalšie náklady spotrebiteľa. Splátka zahŕňa aj sumu 1,99 eur, poplatok za správu úveru. Poukázala, že splátky s poplatkom mali byť uhrádzané počas celej doby trvania úverového vzťahu, avšak táto suma do výpočtu RPMN zahrnutá nebola. Poukázala na to, že celková výška nákladov nie je správne uvedená i bez zahrnutia splátky poplatku za správu úveru do splátky úveru. Uviedla, že mala uhradiť sumu 8.889,30 eur (74,70 eur x 120), teda celkové náklady žalovaného predstavujú sumu 4.889,30 eur (8.889,30 eur – 4.000,- eur) a nie tak, ako je uvedená v zmluve suma 8.948,71 eur. Uviedla, že RPMN je uvedená nesprávne v jej neprospech ako spotrebiteľa a ide o absenciu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) zák. č. 129/2010 Z. z., preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov. 3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 21Csp/69/2020-79 zo dňa 03.06.2021, ktorým určil, že Zmluva o splátkovom úvere č. 049272822 zo dňa 12.07.2010 uzavretá medzi účastníkmi zmluvy je bezúročná a bez poplatkov, a stranám náhradu trov konania nepriznal. Zmluva bola určená ako bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie vzorca na výpočet RPMN v čase uzavretia zmluvy. Proti rozsudku podal
odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 19CoCsp/50/2021 – 117 zo dňa 12.05.2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom poukázal na správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o úvere neobsahuje správnu celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľka zaplatiť a rovnako na predpoklady použité na výpočet RPMN. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/27/2023 zo dňa 26.9.2023 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/50/2021 zo dňa 12.05.2022 ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 21Csp/69/2020 zo dňa 03.06.2021 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že problematikou nastolenou v preskúmavanej veci sa judikatúra dovolacieho súdu zaoberala v rozhodnutí z 24.02.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 86/2021 a v ktorom najvyšší súd judikoval, že „...z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 (dnes ide o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h/) nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet...“. Najvyšší súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastal názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje. Dovolací súd preto uzavrel, že je nesprávny právny záver uvedený v odôvodnení súdu prvej inštancie, ktorý posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúceho matematického výpočtu RPMN podporený následne právnym názorom odvolacieho súdu. 4. Súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vec opätovne prejednal a skúmal, či sú dané podmienky pre určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0494272822 je bezúročná a bez poplatkov. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobkyňa ani žalovaný nezúčastnili. Súd v súlade s § 180 CSP pojednávanie konal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na doterajšej obrane, žalobu považuje za nedôvodnú. Uzavretá zmluva neobsahuje žiadnu vadu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Ohľadom predpokladov pre výpočet RPMN uviedol, že ide o pojem, ktorý je v zákone č. 129/2010 Z. z. jasne definovaný, najmä v ust. § 19 a v prílohe k tomuto zákonu. Ide o kategóriu, ktorá slúži nato, aby v čase uzavretia zmluvy bolo možné vypočítať RPMN, aj keď v tomto čase ešte nemôžu byť známe presné informácie o tom, ako sa bude vyvíjať úverový záväzok. Je preto dôležité poznať dobu trvania úveru, ale v čase uzavretia zmluvy nikto nevie povedať, či napríklad úver nebude splatený predčasne, alebo naopak, či sa dlžník nedostane do omeškania s jeho splatením. Práve preto sa zavádza § 19 osobitný predpoklad v tom, že pri výpočte RPMN v čase uzavretia zmluvy sa predpokladá, že zmluva bude trvať po dohodnutú dobu trvania. Takýchto predpokladov je v ustanovení niekoľko. V tejto podobe uzavretá zmluva práve takéto predpoklady vyhovujúce zákonnej úprave obsahuje, a preto neobstojí názor, že došlo na strane veriteľa k zlyhaniu. Čo sa týka druhej preskúmavanej náležitosti, teda celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená, že neboli dodržané postupy výpočtu celkovej čiastky. Vôbec to nezodpovedá podstate tejto náležitosti. Zákon č. 129/2010 Z. z. nikde neobsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že celková čiastka sa počíta ako súčet výšky a počtu splátok. Naopak, tento pojem je v zákone veľmi presne definovaný v § 2 písm. g) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde celková čiastka je definovaná ako súčet výšky úveru a nákladov, ktoré sú spojené s úverom. Celkové náklady spojené s úverom sú predovšetkým úroky a poplatky, ale prípadne tam môžu byť ešte aj ďalšie náklady, ktoré zodpovedajú konkrétnym okolnostiam. Čo je ale dôležité, čo hovorí aj ust. § 2 písm. g), sú zároveň zadefinované aj náklady, ktoré napriek tomu, že by sa dala možno vysledovať nejaká súvislosť s úverom, napriek tomu nie je možné zahrnúť do výpočtu príslušného údaja celkových nákladov a celkovej čiastky. Nie je možné hovoriť o nesprávnosti celkovej čiastky a v rámci toho celkových údajov, ak žalobkyňa neoznačí žiadny
dôkaz, v ktorom by sa domáhala toho, že v skutočnosti musela platiť nejaký náklad, ktorý by bol spojený s úverom a ten nebol zahrnutý do výpočtu celkových nákladov a celkovej čiastky, hoci tam zahrnutý bol. Toto je otázka procesnej zodpovednosti a procesných premien, ktoré zaťažujú toho, kto takýto žalobný návrh uplatnil. Ak žalobkyňa chcela presadzovať takýto žalobný dôvod, mala uviesť, že musela platiť nejaký náklad, ale ten nebol zahrnutý do celkových nákladov a celkovej čiastky, hoci tam v zmysle zákonnej definície zahrnutý bol. Žiadne takéto tvrdenie zo strany žalobkyne nebolo preukázané. Položka poistného bola dohodnutá v súvislosti s poskytnutým úverom. Práve v spojitosti s takýmto typom nákladu je nesmierne dôležitá definícia v § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zákon jasne hovorí o tom, že poistné vstupuje do celkových nákladov len vtedy, ak poistenie úveru je podmienkou pre poskytnutie úveru. V zmluve je výslovne uvedené, že v kolónke požadované určenie, alebo poistenie – nevyžaduje sa a rovnako tak zo Žiadosti o úver je jednoznačné, že došlo k poisteniu na základe požiadavky žalobkyne, ktorá bola zahrnutá do tejto žiadosti, pričom samozrejme mala možnosť žiadať o úver u žalovanej, s ktorým by vôbec nebolo spojené takéto poistenie. V zmysle definície § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, poistné predstavuje taký náklad, ktorý síce istým spôsobom súvisí s týmto úverom, avšak toto poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, a preto ani nemôže byť považované za náklad v zmysle tohto ustanovenia a nemôže teda vstupovať do celkových nákladov a ani do celkovej čiastky. Ak veriteľ nezahrnul náklady poistenia do celkových nákladov, postupoval v súlade so zákonom. 6. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi: Zmluva o splátkovom úvere, štandardné európske informácie o SÚ, Žiadosť o poskytnutie úveru, Obchodné podmienky žalovaného, Dodatok č. 1, Informácia o priebehu likvidácie poistnej udalosti, Rozhodnutie KSPO, Rozhodnutie NS SR súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci: 7. Dňa 12.07.2010 žalobkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a. s. Zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom úverovej zmluvy č. 0494272822 (ďalej len „Zmluva“) bolo poskytnutie splátkového úveru bankovým subjektom vo výške 4.000,- eur. Zmluvné strany si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy s úrokom z omeškania 8 % ročne s tým, že úver mal byť poskytnutý jednorazovo bezhotovostne. Žalobkyňa mala zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur, ktorý bol uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý na sumu 1,99 eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. Výška splátky a splatnosť úveru bola dohodnutá od prvého čerpania úveru do 31.07.2010 vo výške 41,77 eur/mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) od 15.08.2010 vo výške 76,69 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol určený na 119 od 15.08.2010 s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 15.06.2020. RPMN bol vypočítaná na 21,44 % a celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 8.948,71 eur. Súčasťou zmluvy boli štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. 8. Z bodu I. Časti I. Zmluvy vyplýva, že celková čiastka spojená s Úverom je 8.948,71 eur. 9. Z bodu 3. Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že predpokladmi pre výpočet RPMN boli: - úver poskytnutý okamžite a v plnej výške, - splátky úveru budú splatené k dohodnutému termínu splatnosti, - úroková sadzba je fixná do splatnosti úveru, - poplatok za správu úveru sa nezmení, - Klient splatí pohľadávku Banky v deň Konečnej splatnosti úveru. 10. Z bodu 3. Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva, že medzi iné náklady vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí: - poplatok za správu úver 1,99 eur mesačne, spracovateľský poplatok 85,59 eur, poplatok za poistenie úveru 2,59 eur. 11. Z bodu I. Časti I. Zmluvy vyplýva, že sa nevyžaduje ručenie ani poistenie úveru. 12. Z bodu 3. Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva, že na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe. 13. Z bodu 6. Časti II. Zmluvy vyplýva, že ku dňu podpisu úverovej zmluvy je výška Poplatku za Poistenie k Úveru 2,59 eur.
14. Na tento skutkový stav súd aplikoval tieto právne ustanovenia: 15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 17. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 18. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta ZoSÚ na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. 20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 22. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 23. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 24. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Zmluvu preto súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne formou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník, možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. 25. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Ako jeden z dôvodov uviedla, že Zmluva obsahuje nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú mala ako spotrebiteľka zaplatiť žalovanému, keďže podľa Zmluvy mala byť celková čiastka spojená s úverom 8.948,71 eur, ale v skutočnosti uhradila celkovo sumu 9.126,11 eur (119 splátok vo výške 76,69 eur). Z vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov za situácie, ak absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Rozhodujúcom kritériom § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ pre určenie, či je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov je teda zistenie, či zmluva obsahuje alebo neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a nie správnosť resp. nesprávnosť tejto sumy. Súd preskúmaním obsahu Zmluvy konkrétne bodu I. Časti I. Zmluvy zistil, že v Zmluve je uvedená konkrétna suma, ktorú musí žalobkyňa ako dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Tým nedošlo s splneniu podmienky § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ na určenie bezúročnosti a bezpolatkovosti Zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že Zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúceho údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. 26. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru mala byť podľa žalobkyne nesprávne uvedená výška RPMN. Žalobkyňa pritom neuviedla, z akého dôvodu je PRMN v Zmluve nesprávne vypočítaná. Podľa žalovaného bol výpočet urobený správne, boli doňho zahrnuté všetky zákonom určené predpoklady pre výpočet RPMN. Predpoklady pre výpočet RPMN sú presne vymedzené v bode 3. Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere: - úver poskytnutý okamžite a v plnej výške, - splátky úveru budú splatené k dohodnutému termínu splatnosti, - úroková sadzba je fixná do splatnosti úveru, - poplatok za správu úveru sa nezmení, - Klient splatí pohľadávku Banky v deň Konečnej splatnosti úveru. Súd na informatívne preskúmanie RPMN využil stránku Ministerstva financií SR (fininfo.sk) a využitím kalkulačky na výpočet RPMN zistil výšku RPMN 20,67 % pri zadaní týchto predpokladov: dátum úveru 12.07.2010, výška úveru 4.000,- eur, počet splátok 119, výška splátky 76,69 eur, spracovateľský poplatok 89,59 eur, prvá splátka 41,77 eur. Náklady poistenia do výpočtu RPMN zahnuté neboli, nakoľko v súlade s § 2 písm. g) ZoSÚ sa poistenie započítava do celkových nákladov len v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Z bodu I. Časti I. Zmluvy vyplýva, že sa ručenie ani poistenie úveru pre získanie úveru žalobkyňou nevyžadovalo. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka za zahrnutie poistného do celkových nákladov žalobkyne ako spotrebiteľky, a teda ani do výpočtu RPMN. Vykonaným dokazovaním nebolo preto preukázané, že v Zmluve bola uvedená nesprávna RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, a tým nenastal ani následok podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovsti úveru. 27. Podľa žalobkyne dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je aj nedostatok spočívajúci v neuvedení matematického výpočtu RPMN v Zmluve. Súd v tomto bode poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v zrušujúcom uznesením sp. zn. 4Cdo/27/2023 zo dňa 26.09.2023, podľa ktorého je nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu chýbajúceho matematického výpočtu RPMN. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Vykonaným dokazovaním súd nemá za preukázané naplnenie ani jedného z dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uvedených žalobkyňou. Nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany v spore,
súd v súlade § 295 Civilného sporového poriadku preskúmaním Zmluvy nezistil žiadny dôvod na vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania za účelom určenia, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalobu zamietol. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.