Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/88/2023 8723212339 09. 05. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8723212339.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. F. a otca: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č. H. I. XXX/X, H., o návrhu navrhovateľky starej matky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. F., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX. II. Navrhovateľka je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej A.. III. Právo zastupovať maloletú A. a spravovať jej majetok má navrhovateľka iba v bežných veciach. IV. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. V. Otec G. E., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 4.12.2023 sa navrhovateľka, stará matka maloletého dieťaťa, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletú zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Návrh odôvodnila tým, že matka maloletej nepracuje, je doma, o dieťa sa nezaujíma. Aj napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, nepodieľa sa na výchove maloletej, neučí sa s ňou, neodprevádza ju do školy, k lekárovi chodí s maloletou navrhovateľka, zabezpečuje jej pomôcky do školy. Dieťa je pri matke ohrozené na psychickom a fyzickom zdraví a vývine. Navrhovateľka sa o maloletú stará, zabezpečuje jej všestrannú starostlivosť.
3. Z priloženého rodného listu vyplýva, že maloletá A. B. sa X.X.XXXX narodila rodičom G. E. a C. B.. 4. Matka sa k návrhu nevyjadrila. 5. Otec s návrhom súhlasil, zdôraznil, že je dlhodobo práceneschopný, požiadal o neobmedzené stretávanie sa s dcérou tak, ako tomu bolo doteraz. Požiadal súd, aby výživné nebolo vyššie ako 50 eur, nakoľko je dlhodobo práceneschopný a do budúcna nevie, ako to bude s jeho pracovným pomerom po ukončení „PN“. Poukázal na to, že maloletej okrem výživného uhrádzal poplatok za obedy v škole vo výške 8 eur mesačne, školský klub (družinu) vo výške 40 eur mesačne, avšak kvôli jeho aktuálnej finančnej situácii nie je možné tieto položky uhrádzať. 6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka maloletej t. č. nie je zamestnaná, otec je zamestnaný v Pekáreň GROS s.r.o. a od januára tohto roku nemá zo zamestnania žiaden príjem (práceneschopnosť) a zároveň má priznaný invalidný dôchodok vo výške 240,50 eur. 7. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že navrhovateľka sa nedopustila žiadneho priestupku a z lustrácie v Registri trestov vyplýva, že sa nedopustila žiadneho trestného činu. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obaja rodičia maloletej nie sú evidovaní ako nezamestnaní, matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne. 9. Zo správy procesného opatrovníka vyplýva, že v rodine vykonal šetrenie, z ktorého vyplýva, že matka sa o maloletú vôbec nezaujíma. Všestrannú starostlivosť o dieťa zabezpečuje dlhodobo stará matka, navrhovateľka. Vyprevádza dieťa do školy, nakupuje všetky potrebné školské pomôcky. Pri výchove maloletej je k dispozícii aj otec, ktorý starej matke poskytuje všetko potrebné. Matka už v minulosti absentovala v oblasti starostlivosti o dieťa, avšak veľmi sa snažila získať dieťa do svojej starostlivosti. S Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracovala. So starostlivosťou o maloletú jej vždy pomáhala jej matka, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti. Pri opakovaných šetreniach sa matka vyjadrovala vulgárne, osočovala svoju matku, tvrdila, že si vymýšľa a že ona o maloletú javí záujem. Pri upozornení, že na ňu bude podaný podnet pre zanedbávanie starostlivosti o maloleté dieťa reagovala, že ju to nezaujíma a že ju môžu umiestniť aj do ,,detského domova“. Detská lekárka uviedla, že maloletú sprevádza na vyšetrenia výhradne stará matka. Matka s ňou na ošetrení doposiaľ nebola. Pri poslednom konflikte matka skryla zdravotnú kartičku aj teplomer svojho dieťaťa, aby stará matka nemohla s maloletou ísť k lekárovi. Stará matka udáva, že matka robí pravidelne napriek a nedá sa s ňou fungovať. Aj napriek situácii, že pred rokom apeloval procesný opatrovník na súd, aby maloletú zveril matke, je vzhľadom k danej situácii v najlepšom záujme maloletej jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke F. B., nakoľko táto od času, kedy sa maloletá vrátila do domácnosti k matke, zabezpečuje dieťaťu všestrannú starostlivosť. 10. Zo správy Základnej školy M. R. Štefánika v Spišskej Belej vyplýva, že maloletá je žiačkou 2. C triedy, má 38 ospravedlnených vymeškaných hodín, dosahuje výborné vzdelávacie výsledky z matematiky a priemerné zo slovenského jazyka, kde je jej tempo pomalšie, na vyučovanie chodí pripravená a so školskými pomôckami, nosí si desiatu a stravuje sa v jedálni, chodí čistá, upravená a oblečená primerane počasiu. O školské povinnosti sa zaujíma predovšetkým babka, otec sa zúčastňuje rodičovských združení, poplatky uhrádza babka, alebo otec, matka sa o prospech dieťaťa nezaujíma a triedna učiteľka sa s ňou doposiaľ nestretla. 11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili rodičia maloletej, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Otec svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, matka svoju neúčasť neospravedlnila. Nakoľko boli splnené všetky podmienky pre pojednávanie, súd konal v ich neprítomnosti. 12. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že návrh podala, lebo dcéra nemá záujem o vnučku, nestará sa o ňu, neučí sa s ňou, všetko robím sama. Keď ju chcem niekam zobrať, dcéra namieta, že to nie je dieťa navrhovateľky. Ona sa k nej nechová ako matka k dieťaťu. Kričí na ňu, vyhráža sa jej, že pôjde do „decáku“. Nechodí na rodičovské, k lekárke chodím s maloletou navrhovateľka, ale lekárka povedala, že s dieťaťom musia chodiť jeho rodičia. Keď bola naposledy vnučka chorá, tak matka maloletej nedala
ani kartičku poistenca, nekúpi jej lieky. Vnučka raz sama zobrala lieky, bola ospalá. Matka maloletej povedala, že keď ju navrhovateľka chcela zobrať domov, nech sa o ňu stará. Matka maloletej občas pracuje ako chyžná. Peniaze míňa len pre seba, nie pre dieťa. Všetko čo vnučka potrebuje, jej kúpi navrhovateľka. Otec jej stravu zaplatil v družine. Dcéra neprispieva na stravu, nevarí. Keď je matka maloletej doma, tak je na internete alebo na telefóne. Otec sa o dieťa zaujíma, chodí na návštevy, platí výživné. Keď sa navrhovateľka s matkou maloletej rozprávala o návrhu, povedala, že „rob si čo chceš, to ty si ju sem dotiahla, ja som ju nechcela“. Aj manžel navrhovateľky (starý otec) pomáha, je šofér kamiónu, doma je len občas. Navrhovateľka dcére dohovárala stále, liečila sa v Levoči, lebo zjedla prášky, chcela sa otráviť. Nedodržiavala tam liečbu. Doma si nenašla psychiatra ani lieky nebrala. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, jej zdravotný stav je dobrý, lieči sa na cukrovku. Nebola nikdy súdne trestaná ani sa nedopustila priestupkov. 13. Procesný opatrovník s návrhom súhlasil. V čase, kedy bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, bol súdom nariadený dohľad. Počas výchovného opatrenia bola matka sledovaná UPSVaR, komunikovala, snažila sa, že o dieťa má záujem. Po skončení výchovného opatrenia sa matka prestala úplne zaujímať, neprejavovala o dieťa záujem, nezabezpečuje mu starostlivosť. Podľa vyjadrenia lekárky matka nesprevádza dieťa na vyšetrenia, všetko túto starostlivosť zabezpečuje stará matka. V správach zo školy triedna učiteľka uvádza, že za celý čas sa s matkou nestretla, všetko vybavuje stará matka. Pri poslednom šetrení sme sa matka vyjadrila, nech si dieťa vezmeme do detského domova, čo znamená, že sa o ňu vôbec nezaujíma. Maloletá je s otcom v pravidelnom kontakte, so starou matkou komunikujú bez problémov. 14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá spolu s maloletou žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov. Stará matka sa dlhodobo o maloleté dieťa stará, zaujíma, nakoľko matka je k výchove dieťaťa indiferentná. Stará matka zabezpečuje starostlivosť po všetkých stránkach, od základnej osobnej starostlivosti, zabezpečovania stravy, nákupov všetkých potrieb pre maloletú, zabezpečovania lekárskej starostlivosti, prípravy do školy, odprevádzania dieťaťa do školy. Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, privyrába si občasnými brigádami, neprispieva na potreby maloletej. Z vyjadrení matky, ktoré popísala stará matka a ktoré sprostredkoval procesný opatrovník vyplýva, že matka o dieťa nemá záujem, ponecháva ju na starosť starej matky, nevadilo by jej, ak by dieťa odišlo do detského domova. Otec prispieva na jej výživu, s dieťaťom sa stretáva, uhrádzal jej výdavky v školskom klube, zaujíma sa o jej prospech, zúčastňuje sa rodičovských združení a má s dcérou dobrý vzťah, ktorý podporuje aj stará matka. Stará matka je nezamestnaná, má dobrý zdravotný stav, je bezúhonná. 15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 18. Podľa § 44 zákona o rodine, náhradnou osobnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a/ zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b/ pestúnska starostlivosť, c/ ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej osobnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v časetrvaniaodňatiadieťaťazveriťmaloletédieťadonáhradnejosobnejstarostlivostina čas trvania odňatia dieťaťa. 20. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 21. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 22. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 23. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 24. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 25. Náhradná osobná starostlivosť je zákonom definovaná ako viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich opatrení, ktorých účelom je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Práva úprava ustanovenia § 44 Zákona o rodine potvrdzuje právo dieťaťa vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. Starostlivosť v náhradnom rodinnom prostredí, má byť len dočasným riešením. Základným predpokladom umiestnenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je chýbajúca alebo nedostatočná starostlivosť zo strany rodičov. 26. Rodičia maloletých detí majú právo, ale zároveň povinnosť ustanovenú v § 28 zákona o rodine, a teda na sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. 27. Výchova maloletého dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zahŕňa v sebe starostlivosť o komplexný vývoj dieťaťa tak duševný ako telesný, mravný, citový, zdravotný a rozumový, pričom starostlivosť rodičov o maloleté dieťa musí byť sústavná a dôsledná. 28. V prejednávanej veci sa súd zaoberal v prvom rade dôvodnosťou návrhu, a teda či sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej matky maloletej, a teda či rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, alebo ju zabezpečovať nemôžu. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že táto podmienka je naplnená. Otec maloletej je t. č. dlhodobo práceneschopný a matka sa o maloleté dieťa nestará, neprejavuje záujem poskytovať starostlivosť, pričom jej v uvedenom nebráni žiadna známa prekážka. S maloletou žijú v spoločnej domácnosti, je zdravá, maloletá jej bola zverená do osobnej starostlivosti. Napriek uvedenému matka neprejavuje záujem starať sa o svoje dieťa, nezaujíma sa o jej školské povinnosti, zdravotný stav, pričom jej vyjadrenia nasvedčujú tomu, že by bola radšej, ak by bolo dieťa umiestnené v detskom domove, resp. sa netají tým, aby sa o ňu starala stará matka. Prístup matky súd hodnotí ako nezodpovedný a odôvodňujúci rozhodnutie o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá už dlhú dobu sama maloletej poskytuje starostlivosť, navštevuje s ňou lekárov, pomáha jej s prípravou do školy, odprevádzaní dieťaťa do školy a zaujíma sa o dieťa. Stará matka sa avšak stretáva s prirodzenými prekážkami (napr. pri lekárskom ošetrení by malo dieťa byť sprevádzané jeho rodičmi, resp. zákonnými zástupcami, rovnako tak v škole), ktoré jej do budúcna môžu brániť v starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že rodičia maloletej neposkytujú, resp. nemôžu poskytovať starostlivosť, a teda nie sú schopní vykonávať svoje rodičovské právo a povinnosť, súd konštatuje dôvodnosť podaného návrhu a nutnosť rozhodnutia o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. 29. Úvahu súd o nezáujme matky o vlastné dieťa jednoznačne podporuje aj pasivita matky v tomto konaní, kde matka sa k návrhu nevyjadrila, nenamietala ho, nesnažila sa vyvrátiť tvrdenia navrhovateľky a napokon sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila na súdne pojednávanie aj napriek tomu, že naň bola riadne a včas predvolaná. 30. Vo vzťahu k navrhovateľke súd konštatuje, že sa jedná o príbuznú maloletého dieťaťa, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na práve úkony v plnom rozsahu, má osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné, morálne a spôsobom svojho života zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletej. Súd dodáva, že navrhovateľka, stará matka už dlhšiu dobu vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú aj napriek tomu, že táto povinnosť jej doposiaľ súdom uložená nebola. Maloletá sa s navrhovateľkou dobre pozná, jej jej blízkou osobou a majú spolu vytvorené pevné puto. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorej zároveň určil i rozsah jej práv a povinností tak vo vzťahu k starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a vývoj, ako aj vo vzťahu k práve zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
32. Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 34. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 35. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 36. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 37. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 38. Aj keď maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť jej rodičov nezaniká. Rodičia sú povinní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Súd pri určovaní výšky výživného pri matke maloletej vychádzal z toho, že matka nie je t. č. oficiálne nikde zamestnaná, privyrába si len príležitostnými brigádami a teda nie je možné preukázateľným spôsobom zistiť jej skutočný príjem. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Vo vzťahu k otcovi maloletej a jeho zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom súd uvádza, že otec je dlhodobo nezamestnaný, je poberateľom invalidného dôchodku. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá. U oboch rodičov je nutné konštatovať príjmy, ktoré v súčasnosti neodôvodňujú uloženie povinnosti platiť výživné vo výške vyššej než je výška minimálneho výživného, a teda sumy 30 % zo sumy životného mimina. Uvedené výživné sú rodičia povinní v súlade s ustanovením § 45 ods. 8 zákona o rodine platiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vždy do 15. dňa v mesiaci. 39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže matka a otec maloletého dieťaťa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.