Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 23Csp/53/2023 8723212632 18. 12. 2024 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2024:8723212632.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1.297,97 eur s prísl., t a k t o rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou z 21.12.2023 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy a príslušenstva uvedených v záhlaví rozsudku. 2. Nárok žalobca uplatnil ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu jej zlúčenia so žalobcom. 3. Žalobca tvrdil, že 11.07.2020 uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. 21613324/79803935. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.266 eur. 4. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať dlh v 81 mesačných splátkach vo výške 25 eur do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.025 eur. 5. Do podania žaloby zaplatila žalovaná na svoj dlh sumu vo výške 125 eur. 6. Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca Predžalobnou upomienkou z 24.03.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. 7. Žalovaná dlh nezaplatila ani v dodatočnej lehote, a preto žalobca úver zosplatnil 19.05.2021. O tom bola žalovaná informovaná listom z 23.05.2021 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Dôkaz o doručení oznámenia nenavrhol.
8. Do podania žaloby žalovaná dlh nezaplatila. 9. Výzvu súdu zo 22.01.2024 žalovaná prevzala 26.01.2024. K žalobe sa nevyjadrila. 10. V prejednávanom spore sú predmetom konanie peňažné prostriedky v celkovej výške 1.297,97 eur. 11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav: 12. Žalobca uzavrel so žalovanou 11.07.2020 Zmluvu pod vyššie uvedeným číslom. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.266 eur. 13. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 16,34 %. 14. Dlh sa žalovaná zaviazala splatiť 81 mesačnými splátkami vo výške 25 eur. 15. Celkové náklady žalovanej v postavení spotrebiteľa predstavujú sumu vo výške 759 eur. 16. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 16,34 %. 17. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.08.2020. Ďalšie splátky sa žalovaná zaviazala splácať k 20. dňu v príslušnom mesiaci. 18. Predžalobnou upomienkou z 24.03.2021 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu na splátkach v celkovej výške 75 eur do 05.05.2021. V nej ju zároveň upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť. 19. Predžalobnú upomienku žalovaná prevzala 31.03.2021. 20. Listom z 23.05.2021 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 1.298,14 eur. 21. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná mala žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 1.266 eur. Na dlh zaplatila 125 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatila. 22. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k.: 23Csp/53/2023-76 z 21.02.2024, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k.: 22CoCsp/19/2024-145 z 24.10.2024, v ktorom súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom mal dôsledne skúmať zákonnosť uplatneného nároku žalobcu. Vykonať dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k prijatému záveru o zániku oprávnenia veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v spojitosti so splatnosťou a zaplatením jednotlivých splátok úveru. Ďalej sa vysporiada s otázkou premlčania uplatneného práva žalobcu, na ktoré musí podľa § 54a Občianskeho zákonníka ex offo prihliadať a nanovo právne nárok posúdiť a meritórne rozhodnúť. 23. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu bola sporovým stranám doručená výzva súdu z 20.11.2024, aby uplatnili relevantné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany s poukazom na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. 24. Osobitný subjekt na strane žalovanej sa vyjadril k výzve súdu z 20.11.2024. Vo svojom vyjadrení z 02.12.2024 uviedol, že v prejednávanom prípade nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (čo konštatoval aj samotný odvolací súd), je potrebné podanú žalobu zamietnuť ako celok, nakoľko v prípade iniciatívneho skúmania a priznania jednotlivých omeškaných splátok by takéto rozhodnutie predstavovalo porušenie zásady „ne ultra petitum“, ktorého by sa v takomto prípade konajúci súd dopustil, pričom nepochybne v takom prípade by išlo aj o podstatné porušenie princípu právnej istoty, smerujúceho až k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.
25. Okrem uvádzaných skutočností tiež poukazujeme aj na tú skutočnosť, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho potom je potrebné považovať celý, žalobcom uplatnený nárok za premlčaný. Prvým dôvodom, pre ktoré je takáto zmluva absolútne neplatnou je skutočnosť, že táto neobsahuje riadny elektronický podpis vo forme zaručeného elektronického podpisu, tak ako to požaduje ustanovenie § 40 ods. 4) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ale len jednoduchý údaj o tom, že k jej uzavretiu malo dôjsť elektronickou formou. V dôsledku týchto skutočností je tak potrebné dospieť k záveru, že predmetná úverová zmluva nebola za žalobcu uzavretá riadne a oprávnenou, konajúcou osobou, čo v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zakladá dôvod pre vyvodenie záveru o absolútnej neplatnosti takejto zmluvy. 26. Druhým z dôvodov pre vyvodenie záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tá skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím predmetnej zmluvy si celkom evidentne nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, uloženú mu ustanovením § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je dodávateľ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s dostatočným časovým predstihom informovať spotrebiteľa o všetkých podstatných parametroch ponúkaného úverového produktu, ktorých výpočet sa nachádza v písm. a) až s) tohto ustanovenia. Na základe uvádzaných skutočností je potrebné konštatovať, že žalovaná pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy nebola riadne a včas informovaná o podstatných parametroch ponúkaného úverového produktu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľského úveru, čím zo strany dodávateľa došlo k priamemu porušeniu kogentných ustanovení § 4 tohto zákona, v dôsledku čoho je takýto právny úkon takisto absolútne neplatným, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 27. Ďalej osobitný subjekt na strane žalovanej uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú (z dôvodov uvedených v čl. II tohto vyjadrenia), pričom ak na základe takejto neplatnej zmluvy žalovaný prijal od dodávateľa istinu úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa dodávateľ mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. K čerpaniu istiny úveru zo strany žalovaného došlo dňa 11.07.2020, teda v tento deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor dodávateľa. Od nasledujúceho dňa si žalobca mohol svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. K podaniu žaloby na súde došlo až dňa 22.12.2023, teda takmer po viac ako troch rokoch odo dňa čerpania úveru, na základe čoho je tak zrejmé, že predmetný nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom rozsahu, keďže objektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku dodávateľovi uplynula najneskôr dňa 11.07.2023. Na základe uvedených skutočností sme preto vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku už v podanom vyjadrení zo dňa 29.04.2024, nakoľko k jeho premlčaniu došlo v celom rozsahu najneskôr dňa 11.07.2023, teda po troch rokoch odo dňa čerpania poskytnutého úveru. 28. K výzve súdu z 20.11.2024 sa vyjadril i žalobca, ktorý uviedol, že v prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať. Výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanej riadne splácanie poskytnutého úveru. 29. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Ako prílohu k posudzovaniu bonity žalovanej žalobca priložil dopyt do úverového registra a dopyt do Sociálnej poisťovne. 30. Žalobca ďalej uviedol, že ak došlo zo strany žalobcu k posudzovaniu bonity (aspoň) jedným zo spôsobov, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov žalobcom jednoznačne vyplýva, že žalobca pri poskytnutí úveru posudzoval výšku príjmu žiadateľa (žalovanej), výdavky, aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný stav, ale aj dobu trvania zmluvy a účel poskytnutia úveru. Žalobca má za to, že v konaní bolo
riadne preukázané, že pred uzatvorením Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom skúmanie bonity žalovanej vykonal aspoň 1 zo spôsobov podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 31. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti žalobca zastáva názor, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti žalobcu, ktorú mu ukladalo vtedy platné a účinné znenie príslušných ustanovení zákona. Pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátané údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej schopnosti/spôsobilosti splácať daný úver. 32. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 9 splátok evidoval úhradu 5 splátky, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 6. splátkou ako prvou v celosti neuhradenou splatnou dňa 20.01.2021. V súdenom prípade sa žalovaný dostal do omeškania s prvou neuhradenou splátkou splatnou dňa 20.01.2021, pričom začiatok premlčacej doby plynie až prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splátkou splatnou dňa 20.01.2021, t.j. odo dňa 21.04.2021. Na základe uvedeného má žalobca za to, že premlčacia doba uplynula najneskôr 21.04.2024. Nakoľko žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde dňa 21.12.2023 nemožno ani podľa tohto výkladu považovať žalobcom uplatňovaný nárok za premlčaný. 33. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k úhrade len sumy vo výške 125 eur, pričom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.266 eur. 34. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení: 35. Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak (§ 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka). 36. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú (§ 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka). 37. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (ust. § 497 Obchodného zákonníka). 38. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 39. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
40. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 41. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. 42. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. 43. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). 44. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka). 45. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 46. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 47. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). 48. Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o a) druhu spotrebiteľského úveru, b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu, c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h) výške, počte a frekvencii splátok prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť, j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe, k) povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok, l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru, n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení, o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky, q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). 49. Informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ alebo finančný agent je povinný spotrebiteľovi poskytnúť zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa odseku 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente (§ 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.).. 50. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). 51. Ustanovenie § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch požaduje pre platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu (§ 40 Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorej sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby. 52. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca zmluvu uzatváral v právnom postavení obchodníka, žalovaná v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný obchodníkom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. 53. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C – 679 / 18). 54. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.). 55. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.). 56. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.). 57. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie. 58. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto obchodník musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 59. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 60. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. 61. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. 62. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. 63. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej). 64. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom. 65. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby vôbec posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. 66. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)). 67. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132 ods. 2 C. s. p.). 68. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku. 69. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 70. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p. 71. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
72. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. 73. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. 74. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. 75. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. 76. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť. 77. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore v časti uplatnenej pohľadávky). 78. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy. 79. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so žalovanou, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet). 80. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. 81. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve. 82. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). 83. Na základe výzvy súdu z 20.11.2024 žalobca na preukázanie skúmania schopnosti žalovanej splácať úver uviedol, že žalovaná disponovala príjmom vo výškou 400 eur, nemala nezaopatrené deti, mesačné
splátky existujúcich úverov boli vo výške 0 eur, disponovala finančnou rezervou vo výške 185,17 eur. Ako prílohy k skúmaniu bonity predložil žalobca dopyt do úverového registra a dopyt do sociálnej poisťovne. 84. Z predložených dôkazov žalobcom nevyplýva, aby obchodník (žalobca) skúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver aj s prihliadnutím na údaje vyplývajúcich z databáz a registrov (okrem úverového registra). Žalobca skúmal výšku príjmov žalovanej len dopytom od samotnej žalovanej a následne dopytom sociálnej poisťovne, ktorá výšku príjmu žalovanej a počet nezaopatrených detí nekonkretizuje. 85. Žalovaná pri podpise zmluvy uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa Obecný úrad Krížová Ves, s priemerným čistým mesačným príjmom 400 eur. Žalovaná neuviedla, žeby mala akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovanej pôvodný veriteľ vôbec neskúmal a neoveroval. 86. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne) len na zistenie pomerov žalovanej a jej schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania žalobca nepreukázal, žeby ako veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. 87. Žalovaná čerpala úver vo výške 1.266 eur. Veriteľ pohľadávky na dlh zaplatila 125 eur. Žalobca by tak za istých okolností mohol mať nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov (1.266 eur) a sumou splátok realizovaných žalovanou v postavení dlžníka (125 eur), t. j. nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.141 eur. 88. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 (podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). 89. S ohľadom na uvádzané skutočnosti je preto zrejmé, že žalobca dostatočným spôsobom neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možno tak uzavrieť, že veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.). 90. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ). 91. Obchodník povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s dostatočným časovým predstihom informovať spotrebiteľa o všetkých podstatných parametroch ponúkaného úverového produktu, ktorých výpočet sa nachádza v písm. a) až s) tohto ustanovenia podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. 92. Túto povinnosť pritom zároveň musí obchodník splniť prostredníctvom formulára štandardných európskych informácií a prostredníctvom osobitného formulára obsahujúcim informáciu o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov, tak ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2) tohto zákona. Tento formulár bol žalovanej predložený až spolu s návrhom úverovej zmluvy a s ostatnou zmluvnou dokumentáciou, teda nebol žalovanej predložený v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy tak ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. 93. Na základe uvádzaných skutočností je potrebné konštatovať, že žalovaná pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy nebola riadne a včas informovaná o podstatných parametroch ponúkaného úverového produktu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z., čím zo
strany obchodníka došlo k priamemu porušeniu kogentných ustanovení § 4 tohto zákona, v dôsledku čoho je zmluva o spotrebiteľskom úvere absolútne neplatná, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. 94. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, pričom žalovaná prijala od žalobcu istinu úveru, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa žalobca mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná čerpala istinu úveru 11.07.2020, teda v tento deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor dodávateľa. Žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia na súde od nasledujúceho dňa, kedy došlo k čerpaniu úveru žalovanou. Žalobca podal žalobu na súde 21.12.2023, t. j. po viac ako troch rokoch. Z toho dôvodu nárok žalobcu je premlčaný. 95. V dôsledku posledného uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto bola zamietnutá. 96. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 97. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaná tak bola v konaní úspešná, avšak z obsahu spisu vyplýva, že jej trovy konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 98. V konaní bol úspešný i osobitný subjekt, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 99. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.