Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 8T/5/2024 8724010052 13. 08. 2024 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2024:8724010052.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 13. augusta 2024 takto rozhodol: rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave – Staré Mesto, trvale bytom C. XXX, D. E., je vinný, že v úmysle získania neoprávneného finančného prospechu, vystupujúc v pozícii majiteľa obchodnej spoločnosti BUILDING CORRECT COMPANY, s. r. o. Bratislava, pod zámienkou dodania stavebného materiálu druhu YTONG, dňa 20.11.2022 telefonicky kontaktoval A. F., narodeného XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko Stará Lesná, G. XXX/XX, D. G., kde na základe tejto telefonickej komunikácie, prostredníctvom e-mailu, dňa 23.11.2022 predložil A. F., v mene obchodnej spoločnosti BUILDING CORRECT COMPANY, s. r. o. Bratislava, cenovú ponuku a zmluvu o dielo č. 264/2022 pod hlavičkou BUILDING CORRECT COMPANY, s. r. o. so sídlom Neded č. 602, Slovensko, ktorej predmetom bolo dodanie stavebného materiálu druhu YTONG LAMBA YQ500 P2-300 PDK v počte 2.952 ks, YTONG LAMBA YQ375 P2-300PDK v počte 3.834 ks a YTONG STATIK 250 P4 550PD v počte 1798 ks, všetko v hodnote 54.264,70 EUR, ktorého dodanie podmienil uhradením zálohovej platby vo výške 32.558,82 EUR prevodom na účet vedený vo H., I.. Bratislava - pobočka Šaľa, IBAN: J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý účet však nepatril obchodnej spoločnosti BUILDING CORRECT COMPANY, s. r. o. Bratislava, ale bol evidovaný na majiteľa maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, na základe čoho A. F., narodená XX.XX.XXXX v Poprade, trvalé bydlisko J. K. XXX/XX, D. G., manželka A. F., dňom 28.11.2022 previedla finančné prostriedky vo výške 33.000,- EUR na predmetný účet, kde následne, pod zámienkou už zabezpečenej nákladnej dopravy pre dovoz objednaného stavebného materiálu, s termínom jeho dodania v lehote do 06.01.2023, vylákal od A. F. finančné prostriedky v sume 6.690,- EUR, ktoré boli A. F. prevedené na predmetný účet dňom 30.12.2022, ako aj pod zámienkou vzniku finančných problémov súvisiacich so zabezpečením nákladnej dopravy, pri stanovení náhradného termínu dodania objednaného stavebného materiálu najneskôr do začiatku mesiaca február 2023, ďalšie finančné prostriedky v sume 3.080,- EUR, ktoré boli prevedené na predmetný účet A. F. dňom 09.01.2023, kde však, aj napriek takto uhradeným finančným prostriedkom, objednaný tovar nezabezpečil a doposiaľ ani nedodal, čím týmto konaním spôsobil A. F. a A. F. škodu v celkovej hodnote 42.770,- EUR, teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 6.8.2024 a za to mu u k l a d á : Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze v rámci skúšobnej doby nahradiť poškodeným A. F. a A. F. spôsobenú škodu vo výške 39.690 eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému uhradiť poškodeným A. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. K., G. XXX/XX, D. G. a A. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. K., G. XXX/ XX, D. G. oprávneným spoločne a nerozdielne škodu vo výške 39.690 eur. odôvodnenie: Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. B. sa na hlavné pojednávania opakovane nedostavoval. Súdne zásielky preberal a súhlasil, aby sa prvé hlavné pojednávanie určené na deň 7.5.2024 konalo v jeho neprítomnosti. Keďže sa na uvedené hlavné pojednávanie nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov, čo preukázal, súd v neprítomnosti obžalovaného nekonal a nerozhodoval. Po splnení zákonných podmienok vykonal súd hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, a to po súhlase obžalovaného, ustanoveného obhajcu, prokurátora aj poškodených. Na hlavnom pojednávaní prítomné strany nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Poškodení A. F. a A. F. si uplatnili nárok na náhradu škody v sume 42.770 eur. Súd potom postupoval v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, keď prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného A. B., z ktorej vyplýva, že využil svoje právo a nevypovedal. Zo spáchania skutku v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní usvedčili obžalovaného svedkovia-poškodení A. F. a A. F.. Z výpovede A. F. mal súd preukázané, že obžalovaný pred ním vystupoval ako majiteľ firmy BUILDING CORRECT COMPANY, s.r.o., ktorá má možnosť dodania ním požadovaného stavebného materiálu. Po telefonických a mailových kontaktoch mu bola zaslaná cenová ponuka, stanovená hodnota zálohovej platby a termínu dodania materiálu na december 2022 až január 2023. Prostredníctvom svojej manželky zabezpečil prevod zálohovej platby vo výške 33.000 eur na účet, ktorý určil obžalovaný, neskôr previedol znovu prostredníctvom svojej manželky na účet obžalovaného uvedeného v Zmluve o dielo ďalšie sumy konkrétne 6.690 eur a v sume 3.080 eur, keďže obžalovaný potvrdil naloženie tovaru do pripravených kamiónov. Aj napriek uvedeného mu tovar dodaný nebol. Suma 3.080 eur bola neskôr vrátená, malo ísť o sumu vyžiadanú ako doplatok za dopravu, keď už kamióny s tovarom mali byť naložené. Dodávku tovaru obžalovaný sľúbil trikrát. Obžalovaný sa z nedodania tovaru vyhováral, termín nikdy nedodržal, potom nedvíhal telefón a zatajoval sa. Neskôr zistil, že obžalovaný bol zadržaný políciou v Maďarsku. Nakoľko mu nebol doručený materiál ani vrátené peniaze, odstúpil od Zmluvy o dielo. S obžalovaným
prestal komunikovať, pretože po každom telefonáte pred jeho ukončením mu tento povedal, že sa mu vyhráža. Výpoveď A. F. bola na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu potvrdená výpoveďou jeho manželky A. F., ktorá podrobne opísala prevody finančných prostriedkov na účet, ktorý bol uvedený v zmluve o dielo, opakovanú komunikáciu svojho manžela s obžalovaným, ktorý uvedené sumy od nich prevzal, ale zmluvu nedodržal. Platby prebiehali na pokyn jej manžela. Stále sa vyhováral a odvolával na problémy s dovozom stavebného materiálu z Maďarska. Po súhlase prítomných strán trestného konania súd v zmysle § 263 ods. 1 písm. a) Trestného zákona prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne I. B., z ktorej vyplýva, že táto svedkyňa využila svoje právo a nevypovedala. Tvrdenia poškodených sú podporené aj listinnými dôkazmi, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal. Ide najmä o Zmluvu o dielo č. 264/2022, cenové ponuky. Z obsahu mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným v období od 23.11.2022 do 19.1.2023 vyplýva, že sa poškodený domáhal opakovane dodania tovaru, ale aj vrátenia zálohy vyplatenej na účet obžalovaného. Ďalej súd oboznámil výpis z obchodného registra. Z platobných príkazov vyplýva, že sumy uvádzané poškodenými, boli v skutočnosti zasielané na účet, ktorý uviedol v Zmluve o dielo obžalovaný. O uvedenom svedčia aj výpisy z VÚB Banky pobočka Šaľa. Tam sa nachádza aj vrátenie sumy 3.080,00 euro ako spätná platba za dopravu. Tento účet bol vedený na fyzickú osobu A. B., r. č. XXXXXXXXXX do 18.02.2023 maloletú, kde bol zákonný zástupca I. B.. Napokon súd oboznámil správy a výpisy z hráčskeho účtu Tipsport vedeného na obžalovaného. Súd potom nazhromaždené dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel ku skutkovým záverom takým istým, ako prokurátor v skutkovej vete obžaloby. Bolo preukázané v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní podvodné konanie zo strany A. B., ktorý v úmysle neoprávnene sa obohatiť vylákal od poškodených finančnú hotovosť pod zámienkou dodania stavebného materiálu, ktorú opakovane previedol na účet svojho syna, z ktorého postupne vyberal rôzne sumy. Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný konal iniciatívne. Celkovo bolo vylákaných 42.770 eur, z ktorých suma 3.080 eur bola vrátená. Pokiaľ súd vyslovil takýto skutkový záver, musí zrozumiteľným spôsobom odôvodniť, či toto konanie možno podriadiť pod skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Pritom konanie musí spĺňať všetky zákonné znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Objektívna stránka trestného činu vo všeobecnosti je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku – napr. vo forme škody a z príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Objektívna stránka pri trestnom čine podvodu zahŕňa: páchateľ uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl (konanie), táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia). Konanie, ktoré má znaky trestného činu, je nevyhnutným predpokladom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, pričom podstata protiprávneho konania musí spočívať práve vo vôli páchateľa a v jeho prejave navonok. Ak absentuje vôľa, nie je možné konanie pričítať subjektu, ktorý konal. Možno uzavrieť, že na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo patrilo páchateľovi, nie inej osobe a aby ho tento subjekt aj prejavil. Zároveň je nevyhnutným, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Základná skutková podstata trestného činu podvodu má dve formy protiprávneho konania, a to uvedenie iného do omylu (aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti) a využitie omylu iného (pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; keď páchateľ sám k omylu inej osoby svojím konaním neprispel, jej omyl však rozpoznal a koná tak, aby sa na škode na cudzom majetku obohatil on alebo iná osoba. Omyl je neúmyselné vykonanie niečoho nesprávneho, nesprávny názor, nesprávny úsudok, pomýlenie sa, ide o rozpor predstavy so skutočnosťou. Platí názor, že podvodné konanie páchateľa je prostriedkom k tomu, aby na škode na cudzom majetku obohatil seba alebo iného. To znamená, že z hľadiska naplnenia znakov trestného činu je relevantné len také konanie páchateľa, ktoré prechádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa alebo niekoho iného. Len také konanie môže byť v príčinnej
súvislosti s následkom – úbytkom majetku na strane poškodeného. Uvedením do omylu sa rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitý stav, ktorý sa však nezhoduje s objektívnou realitou. Podvod je majetkovým trestným činom, uvádzanie niekoho do omylu je len prostriedkom k tomu, aby došlo k neoprávnenému presunu majetku z jednej osoby (vznik škody) na osobu inú (vznik obohatenia). Konanie páchateľa je sledované majetkovým účelom. Aby bolo možné rozhodnúť o trestnom čine (právne ho kvalifikovať), musí sa najskôr zistiť, či sa skutok stal, t. j. musí sa zistiť príčinný vzťah medzi konaním (činnosťou) páchateľa a následkom a až následne možno posudzovať otázku zavinenia. Za trestný čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol tento následok na majetku spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu. Aby mohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutným, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa, t. j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu alebo využíva omyl iného. K uvedenému možno dodať, že príčinný vzťah musí byť nielen medzi konaním a následkom, ale aj medzi konaním a účinkom (napr. medzi konaním a spôsobením malej škody). Príčinný vzťah musí byť tiež medzi konaním a takým následkom, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou vyššiu trestnú sadzbu (napr. spôsobenie značnej škody). Súd sa stotožnil s návrhom prokurátora, keď právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu. K vyššie uvedeným úvahám o naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu treba dodať, že pri trestnom čine podvodu je najpodstatnejšie, že práve dobrovoľné vykonanie dispozície s majetkovými hodnotami v omyle je základnou charakteristikou trestného činu podvodu. Práve povahou tejto majetkovej dispozície, nie vznikom škody na majetku určitej osoby na jednej strane a obohatením sa inej osoby na druhej strane, sa tento trestný čin líši od ostatných majetkových trestných činov. Druhým znakom, ktorý vyjadruje podstatu trestného činu podvodu a odlišuje ho od ostatných majetkových trestných činov, je úmysel páchateľa. Páchateľ musí mať podvodný úmysel, t. j. úmysel uviesť niekoho do omylu alebo využiť niečí omyl a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu, a seba alebo iného obohatiť, teda už v čase, keď uvádza inú osobu do omylu a keď dochádza k jeho obohateniu alebo k obohateniu inej osoby. Vykonávanie majetkových dispozícií osobami konajúcimi v omyle je nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Vo všeobecnosti platí, že vykonanie každej majetkovej dispozície je v živote spojené s určitou mierou nevyhnutného rizika, t. j. určitá „miera normálneho nebezpečenstva“ je pri vykonávaní majetkových dispozícií štátom akceptovaná a predvídateľná. Vzhľadom na uvedené, štát primárne ustanovuje zákonné povinnosti, ktoré majú takéto „bežné riziko“ eliminovať (napr. ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej prevenčnej povinnosti, alebo pravidlá pre obozretné podnikanie bánk. Sekundárne štát poskytuje určitú preventívnu ochranu pred „bežným rizikom“ aj inak, napr. prostredníctvom internetu, a to sprístupnením databáz odcudzených vecí, motorových vozidiel, osobných dokladov atď. Za takýchto okolností môže štát ako osoba oprávnená a povinná vyvodzovať trestnú zodpovednosť a ukladať tresty za spáchané trestné činy, požadovať pri vykonávaní majetkových dispozícií fyzickými alebo právnickými osobami určitú nevyhnutnú mieru opatrnosti z ich strany, ktorá zodpovedá bežnej miere rizika, ktoré možno v tom – ktorom prípade predvídať. Ak sa tak zo strany osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu nestane, a to aj napriek tomu, že ľahko dostupnými prostriedkami mohla omyl zistiť (eliminovať), mala by si takáto osoba niesť zodpovednosť za spôsobený následok primárne sama a mala by s domáhať ochrany svojich práv cestou iných právnych prostriedkov ako trestného práva. K tomu treba dodať, že kontrakt medzi obžalovaným a poškodenými nemohol spočiatku navonok vzbudzovať závažné pochybnosti, keďže bola realizovaná cenová ponuka, medzi oboma stranami bola uzavretá zmluva, a požadovanie zálohovej platby je úplne bežné vo finančnom styku medzi účastníkmi zmluvy. V tom čase už bolo povinnosťou obžalovaného buď dodať materiál v dohodnutom čase a objeme, resp. ak boli v skutočnosti problémy s prepravou stavebného materiálu mohol obžalovaný bez akýchkoľvek podmienok zálohové platby vrátiť tak, ako sa to stalo so sumou 3.080 eur, a nie sa poškodeným zatajovať. Poškodení neskôr zistiac protiprávne konanie obžalovaného konali správne, keď od zmluvy účinne odstúpili.
Právnu kvalifikáciu bolo potrebné v súlade s návrhom obžaloby a obhajoby modifikovať, konkrétne použiť zákon priaznivejší pre obžalovaného, keďže dňom 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona s poukazom na novelizované znenie § 125 ods. 1 Trestného zákona. Podľa druhej vety tohto ustanovenia sa škodou väčšou rozumie škoda prevyšujúca 20 000 eur. Konanie obžalovaného bolo potrebné po novom právne kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom platí, že kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky. Konanie obžalovaného je protiprávne, týmto porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických alebo právnických osôb pred neoprávnenými zásahmi cudzích osôb. Obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, väčšinou pre trestný čin podvodu, v podstate možno na neho hľadieť, ako by nebol odsúdený. Bol priestupkovo riešený 11-krát, z toho pre priestupky v oblasti dopravy 10-krát. Po uznaní viny musí súd rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste. V tomto ohľade bral do úvahy aj nové ustanovenie § 33a Trestného zákona a § 34 ods. 1 - 3 Trestného zákona a nové znenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré možno posúdiť tiež ako ustanovenie priaznivejšie pre páchateľa (§ 2 ods. 1 Trestného zákona). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Bol uložený trest odňatia slobody, iný druh trestu nebolo vhodné ukladať. Pri nezistení poľahčujúcich a ani priťažujúcich okolností s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne. Naproti tomu však súd určil prísnejšiu skúšobnú dobu a v jej rámci aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. Takýto trest môže spĺňať požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, mal by odradiť obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj uspokojiť nárok poškodených. Súd pri ukladaní trestu podrobne skúmal, či sa u obžalovaného nevyskytla zbiehajúca sa trestná činnosť. Bolo zistené, že Okresný súd Levice vydal v konaní 4T/102/2023 dňa 21.3.2024 proti A. B. pre skutok spáchaný dňa 2.6.2020 právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s probačným dohľadom so skúšobnou dobou 4 roky. Proti trestného rozkazu podal obvinený odpor, hlavné pojednávanie sa ešte nekonalo. Bude potrebné vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia v prejednávanej trestnej veci na Okresnom súde Poprad 8T/5/2024. Ďalšie odsúdenia Okresného súdu Nitra vo veci 6T/7/2017, Okresného súdu Trnava vo veci 3T 32/2011, Okresného súdu Galanta vo veci 1T 233/10, Okresného súdu Košice 1 vo veci 3T 65/12 a Okresného súdu Skalica vo veci 6T 41/12 boli skončené upustením od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp. zn. 5T 56/10. Výrok o náhrade škody vyplýva z ust. § 287 ods. 1 Trestného poriadku, keď včas a riadne uplatnený nárok na náhradu škody bol riadne špecifikovaný. Obaja poškodení sú oprávnenými spoločne a nerozdielne. Suma bola ustálená po odrátaní vrátenej sumy na účet poškodených. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.