Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 20C/3/2024 8724200079 21. 10. 2024 JUDr. Peter Koman ECLI:SK:OSPP:2024:8724200079.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1. rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpený JUDr. Helgou Vernarcovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Hodžovo nám. 1/A, IČO: 42 183 197 a v 2. rade B. D. C., E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, proti žalovaným v 1. rade A. F., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v 2. rade B. F., v 3. rade A. F., v 4. rade A. F., v 5. rade G. F., v 6. rade F. F., v 7. rade Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, žalovaní v 1. až 6. rade zastúpení žalovaným v 7. rade Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, v 8. rade A. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. XX/X, v 9. rade A. B., E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom K. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX a v 10. rade B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov s prísl., takto rozhodol: I. Okresný súd Poprad z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. až 10. rade k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese L., obci C., k.ú. C., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to pozemku parcely registra E-KN parc. č. 421, orná pôda o výmere 2.055 m2 a p r i k a z u j e pozemok parcelu registra E-KN parc. č. 421, orná pôda o výmere 2.055 m2, do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade A. B. C., E. C., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., D. XXX/XX, a žalobkyne v 2. rade B. D. C., E. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., D. XXX/XX. II. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 1. rade sumu vo výške 362,47 eur, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 2. rade sumu vo výške 362,47 EUR, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 3. rade sumu vo výške 362,47 EUR, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 4. rade sumu vo výške 407,79 EUR, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 5. rade sumu vo výške 652,46 EUR, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 6. rade sumu vo výške 181,24 EUR, to všetko na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VIII. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 8. rade sumu vo výške 543,72 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IX. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 9. rade sumu vo výške 362,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. X. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 10. rade sumu vo výške 770,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XI. Konanie voči žalovanému v 7. rade z a s t a v u j e. XII. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou dňa 8.1.2024 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese L., obci C., k.ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, a to pozemku parcely registra E-KN parc. č. 421 o výmere 2.055 m2, druh pozemku orná pôda, a vyporiada ho rozdelením na základe geometrického plánu č. 58/2023, vypracovaného Ing. Ivanom Tóthom, úradne overeného dňa 4.1.2024 Ing. Ľ. Leskovjanským pod č. G1-1/2024, tak, že novovytvorenú parcelu C-KN parc. č. 421/14 – trvalý trávny porast, o výmere 1.791 m2, k. ú. C., prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, novovytvorenú parcelu C-KN parc. č. 421 - orná pôda o výmere 264 m2 k. ú. C., prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 8. rade v podiele 43/132, žalovaného v 9. rade v podiele 19/88 a žalovaného v 10. rade v podiele 121/264. Žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese L., obci C., k. ú. C., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra E-KN parc. č. 421 o výmere 2.055 m2, orná pôda (ďalej len „parcela“), pričom: žalovaný v 1. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 2. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 3. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 4. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 18/576 k celku, žalovaný v 5. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/80 k celku, žalovaný v 6. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/72 k celku, žalovaná v 8. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k celku, žalovaná v 9. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku a žalovaný v 10. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 17/288 k celku. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi parcely v bezpodielovom spoluvlastníctve vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v čase podania žaloby vo veľkosti 499/720, zodpovedajúci výmere 1.424 m2, resp. 69,3% rozlohy parcely. Uvedené územie je aktuálnym územným plánom obce Vernár určené na výstavbu rodinných domov, a žalobcovia majú záujem parcelu využiť na uvedený účel. Keďže vlastnícke vzťahy na parcele a okolitom území sú do veľkej miery rozdrobené, a od roku 2008, odkedy je v platnosti aktuálny územný plán, sa z dôvodu rozdrobenosti žiadna výstavba v danej oblasti nerealizovala, žalobcovia sa podujali tieto vlastnícke vzťahy aspoň sčasti vyporiadať, aby sa dané územie mohlo rozvinúť výstavbou rodinných domov, v súlade s územným plánom obce. Dňa 12.12.2023 bol vyhotovený geometrický plán číslo 58/2023, vypracovaný K. K. J., úradne overený dňa 4.1.2024 K. M. N. z Okresného úradu Poprad, pod č. G1-1/2024, ktorým plánom bola pôvodná parcela registra E-KN parc. č. 421 zameraná a rozdelená na dve nové parcely, a to parcelu registra C-KN parc. č. 421 o výmere 264 m2, orná pôda, parcelu registra C-KN parc. č. 421/14, trvalý trávny porast o výmere 1.791 m2,
Žalobcovia vlastnia spoluvlastnícky podiel vo výške 499/720, t.j. 69,3 %. Žalovaní v 8. – 10. rade sú žijúce osoby. Geometrický plán vytvára novú parcelu parc. č. 421 zodpovedajúcu veľkosti podielov žalovaných v 8. – 10. rade, a teda žalobcovia navrhujú, aby sa spoluvlastníctvo parcely v tejto časti vyporiadalo tak, že ich spoluvlastnícke podiely sa vyčlenia na túto novú parcelu. Vzhľadom na to, že nie je možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, jediným možným spôsobom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Uviedli, že ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré je záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálny deliteľný. Žalobcovia sú toho názoru, že reálne rozdelenie predmetnej parcely možné je, pretože hoci parcela sa nachádza v extraviláne obce a je vedená ako orná pôda, t.j. poľnohospodársky pozemok, u ktorého platí zákonný zákaz drobenia, územie je určené územným plánom obce na výstavbu, a teda sa na územie nevzťahuje zákaz drobenia. Žalobcovia navrhujú vyporiadanie spoluvlastníctva k parcele jednak reálnym rozdelením parcely a vyčlenením spoluvlastníckych podielov strán sporu a jednak prikázaním do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Žalobcovia navrhujú vyporiadanie spoluvlastníctva k parcele voči žalovaným v 8. – 10. rade, ktorí sú žijúci, rozdelením a vyčlenením spoluvlastníckych podielov strán sporu, pričom navrhnutým rozdelením vzniknú samostatné pozemky. Voči žalovaným v 1. – 6. rade, žalobcovia navrhujú vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že súd prikáže ich spoluvlastnícke podiely do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za náhradu. Cena predmetných pozemkov je vyčíslená znaleckým posudkom č. 19/2022 vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Ganzarčíkom. Znalecký posudok síce neoceňuje priamo parcelu č. 421, ale oceňuje parc. č. 419, ktorá je susediaca s parc. 421 a rovnakej bonity. V roku 2022 bola cena pozemku parc. 419 vo výške 6,35 eur za 1 m2. Podaním zo dňa 7.1.2024 navrhli žalobcovia pripustenie rozšírenia žalobného petitu tak, že v prípade nesúhlasu žalovaných v 8. – 10. rade s rozdelením parcely podľa návrhu, žalobcovia navrhujú, aby súd zrušil spoluvlastníctvo k parcele a popri prikázaní spoluvlastníckych podielov žalovaných 1. – 6. do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za náhradu, súd prikázal do bezpodielového spolu-vlastníctva žalobcov aj podiely žalovaných v 8. – 10. rade za náhradu. Podaním zo dňa 7.5.2024 zobrali žalobcovia s prihliadnutím na argumentáciu Slovenského pozemkového fondu voči žalovanému v 7. rade späť a oznámili prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 10. rade a navrhli pripustenie zmeny. Uznesením zo dňa 27.8.2024 súd zmenu pripustil. 2. Slovenský pozemkový fond (SPF) ako zástupca žalovaný v 1. – 6. rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril a namietol, že žalobcovia v žalobe označili za žalovaných v 1. – 6. rade osoby s neznámym pobytom, v zastúpení SPF a zároveň označili za žalovaného v 7. rade Slovenský pozemkový fond. Vzniesli námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, keďže SPF nie je spoluvlastníkom parcely E-KN parc. č. 421. Čo sa týka možnosti a účelnosti reálneho rozdelenia spornej parcely, uviedol, že na spoluvlastnícky podiel žalobcov na spornej parcele pripadá výmera 1.4214 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade pripadá výmera 57,1 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade pripadá výmera 57,1 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 3. rade pripadá výmera 57,1 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 4. rade pripadá výmera 64,3 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 5. rade pripadá výmera 102,8 m2 a na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 6. rade pripadá výmera 28,5 m2. Sporná parcela sa nachádza v extraviláne obce Vikartovce, je nepravidelného tvaru a je cca 137 m dlhá (v jej najdlhšej časti) a cca 23 m široká (v jej najširšej časti). SPF má za to, vzhľadom na veľkosť samotných spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalovaných v 1. – 6. rade, predpokladané funkčné využitie spornej parcely v zmysle územného plánu obce Vernár, spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou tak, že by vznikli samostatné parcely v prospech žalovaných v 1. – 6. rade, považuje za nehospodárny a neúčelný. Na základe uvedeného SPF súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele tak, že spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1. – 6. rade budú prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, SPF navrhuje, aby si súd zaobstaral listinné dôkazy (kúpne zmluvy) a stanovil „primeranú náhradu“ za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1.- 6. rade najmenej vo výške 7,70 eur/m2. Pokiaľ ide o zaplatenie primeranej náhrady, táto sa v prípade pozemkov nezistených vlastníkov uhrádza na depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 20C32004.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav: 4. Z LV č. XXXX pre k.ú. C. súd zistil, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra E-KN parc. č. 421 o výmere 2.055 m2, orná pôda, pričom: žalovaný v 1. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 2. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 3. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku, žalovaný v 4. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 18/576 k celku, žalovaný v 5. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/80 k celku, žalovaný v 6. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/72 k celku, žalovaná v 8. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k celku, žalovaná v 9. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 k celku a žalovaný v 10. rade má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 17/288 k celku. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 499/720 k celku. Slovenský pozemkový fond je správcom podielov žalovaných v 1. až 6. rade. 5. Z obrazovej časti územného plánu obce Vernár súd zistil, že parcela parc. č. 421 je v časti územia určeného na zástavbu. 6. Z geometrického plánu č. 58/2023, vypracovaného Ing. Ivanom Tóthom, úradne overeného dňa 4.1.2024 Ing. Ľ. Leskovjanským pod č. G1-1/2024, súd zistil, že z pôvodnej parcely registra E-KN parc. č. 421 vytvoril novú parcelu registra C-KN parc. č. 414/14 orná pôda o výmere 1.791 m2 a pôvodná parcela parc. č. 421 zostala o výmere 264 m2. 7. Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Ganzarčíka č. 19/2022 súd zistil, že stanovil všeobecnú hodnotu vedľa ležiacej parcely na sumu 6,35 eur/m2. 8. Zo zvyšku predkladaných dôkazov súd zistil, že sa jedná o kúpne zmluvy na pozemky v k.ú. C., pričom ceny sa pohybovali od 4,- eur/m2. 9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 10. Podľa § 136 ods. 1 vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 12. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona. 16. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
17. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne. 18. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 20. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 21. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 22. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. 23. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). 24. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade podielového spoluvlastníctva ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 25. Spoluvlastníkov nie je zásadne možné nútiť, aby proti svojej vôli zotrvali v spoluvlastníckom vzťahu a že navrhovateľ nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Z výpisov z katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C.. Pred podaním žaloby na súd k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. 26. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). V prípade pozemkov musí súd dbať tiež na obmedzenia a predchádzanie drobeniu pozemkov. 27. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010) 28. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/305/2019) 29. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 zákona pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok z dôvodu, aby sa zamedzilo tzv. drobeniu pozemkov. Pod nedovoleným drobením pozemkov v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa rozumie aj vytvorenie spoluvlastníckeho podielu ako i ďalšie drobenie spoluvlastníckeho podielu, ak by týmto drobením vznikla výmera pripadajúca na vzniknutý spoluvlastnícky podiel menšia ako 2000 m2 poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia obce. Osvedčením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak v preskúmavanom prípade došlo k nedovolenému drobeniu pozemkov, čím boli porušené ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. Ak sa jedná o prevod spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym pozemkom, pri ktorom je potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z., je povinnosťou vo veci konajúceho notára vyzvať dedičov k uzatvoreniu dohody tak, aby sa zamedzilo drobeniu pozemkov. V prípade, že by k takejto dohode nedošlo, osvedčenie o dedičstve nie je možné vydať a notár je povinný vec predložiť súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2011, sp. zn. 4 M Cdo 19/2010)
30. Súd konštatuje, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov ... Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (napr. 2Cz/47/70) 31. Pre súd a rozhodnutie je rozhodujúcu súčasný stav (skutkový a právny) podľa ktorého je vyporiadavajúci sa pozemok stále vedený ako pozemok nachádzajúci sa v extraviláne obce, čo zásadne vylučuje jeho využiteľnosť na stavebné účely, a preto súd toto kritérium (plánovanú využiteľnosť na stavebné pozemky) nemôže pri rozdelení zohľadňovať. Pozemok doposiaľ z extravilánu vyňatý nebol a nedošlo k zmene druhu pozemku. Rovnako tak nie je možné potom pri rozdelení pozemku zohľadňovať a spájať dve skutočnosti a to, že pozemok je v budúcnosti určený na výstavbu a skutočnosť, že pozemok v súčasnosti na výstavbu ešte určený nie je, nachádza sa v extraviláne (výmera oddelených pozemkov musí byť nad 3.000 m2, aby nedošlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy, táto podmienka musí byť pri rozdelení dodržaná). Žalobcovia navrhli rozdelenie pozemkov v extraviláne obce tak, že geometrickým plánom č. 58/2023, vypracovaného Ing. Ivanom Tóthom, by sa z pôvodnej parcely registra E-KN parc. č. 421 vytvorila nová parcela registra C-KN parc. č. 414/14 orná pôda o výmere 1.791 m2 a pôvodná parcela parc. č. 421 zostala o výmere 264 m2. Novú parcely by nadobudli žalobcovia a zostatok pôvodnej parcely by pripadol do podielového spoluvlastníctva žalovaný v 8. – 10. rade, eventuálne, aby súd celú parcelu parc. č. 421 prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za náhradu. V tomto smere súd konštatuje, že ak dochádza k drobeniu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, je vecou strany sporu, aby preukázala, že sa jedná o konkrétnu výnimku podľa jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., t.j., aby o tejto skutočnosti predložila dôkaz. V opačnom prípade nemôže strana byť v nadväzujúcom katastrálnom konaní o návrhu na vklad takejto zmluvy úspešná. 32. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti a pri dodržaní zákazu drobenia pozemkov nepripadá do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, ale jediným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci za náhradu. Možnosť vyporiadania formou dohody nebola stranami sporu využitá a súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 33. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v súdnom konaní je možné len na základe zákonných zásad uvedených v ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá buď uzavretie dohody, alebo súdne rozhodnutie s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Jednotlivé spôsoby vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva sú vo vzájomnom pomere subsidiarity. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým súd musí skúmať, či je možné vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva rozdeliť medzi spoluvlastníkov a zároveň prihliadať na účelné využitie veci. 34. Vzhľadom na pasivitu strán sporu súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt; t. j. „práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať. 35. Napriek skutočnosti, že žalobcovia žalobu riadne odôvodnili a žaloba aj vyjadrenie bola žalovaným riadne doručená s výzvou na vyjadrenie a poučením, žalovaní v 8. až 10. rade na výzvu súdu nereagovali. Splnomocnený zástupca žalovanej v 9. rade síce na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou, nakoľko predmetné územie a domová zástavba by sa mohlo riešiť komplexne a v oveľa väčšej výmere, avšak takéto stanovisko je pre predmet sporu irelevantné, nakoľko presahuje rámec konania. Za týchto okolností má súd za to, že žalovaní nepopreli účinne skutkové tvrdenia žalobcov, preto skutkové tvrdenia žalobcov súd, s prihliadnutím na ust. § 151 ods. 1 C.s.p., považuje za nesporné.
36. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele v k. ú. C. prihliadol na veľkosť podielov spoluvlastníkov, jej výmeru a funkčné využitie a má za to, že účelnejším je spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu žalovaným. Toto nebolo medzi stranami sporu sporné, nakoľko možnosť reálneho rozdelenia parcely nepripadá, vzhľadom na vyššie uvedené, do úvahy. Spornosť bola len vo výške náhrady, ktorú majú žalobcovia vyplatiť žalovaným za ich spoluvlastnícke podiely na predmetných parcelách. Aj ohľadom výšky primeranej náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke podiely bol akceptovaný návrh žalobcov (6,35 eur/m2), nakoľko návrh zástupcu žalovaných (7,70 eur/m2), nebol v konaní odôvodnený. Prenos dôkaznej aktivity zo zástupcu žalovaných v 1. až 6. rade na súd nepripadá do úvahy. Určená hodnoty náhrady na sumu 6,35 eur/m2, sa súdu javí primeranou, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetu sporu, tento prikázal do vlastníctva žalobcu a súčasne žalobcov zaviazal povinnosťou zaplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely ustupujúcim spoluvlastníkom. Podielom jednotlivých spoluvlastníkov zodpovedajú sumy uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 7. rade súd v tejto časti konanie podľa § 145 C.s.p. zastavil. 37. Trovy konania súd stranám sporu nepriznal, nakoľko strany sa na takomto rozhodnutí o trovách zhodli, ani jedna strana si trovy neuplatnila, existujú tu tiež dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko majetkovoprávne vysporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu. Žalovaní nedali príčinu k tomuto súdnemu sporu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.