Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 16Em/1/2024 8724200094 26. 08. 2024 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2024:8724200094.2
Uznesenie 16Em/1/2024
Okresný súd Poprad vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov: matka – navrhovateľka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokát, AK Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381, a otec - odporca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, takto rozhodol: 16Em/1/2024
I. Návrh na výkon rozhodnutia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 16Em/1/2024
1. Navrhovateľka – matka podala na tomto súde dňa 08.01.2024 návrh na výkon súdneho rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa - rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 14P/145/2022-69 zo dňa 25.10.2022, právoplatného dňa 26.10.2022, v spojení s uznesením č.k. 15P/75/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorým súd upravil styk s maloletou nasledovne: „mal. A. B. nar. XX.X.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov v týždenných intervaloch vždy od nedele od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. Ako prvá striedavá starostlivosť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku sa bude realizovať u matky. Okrem tejto úpravy striedavej osobnej starostlivosti mal. dieťa bude v osobnej starostlivosti matky: každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod., každý nepárny rok
počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., každý párny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od piatka pred veľkonočnými sviatkami od 16:00 hod. do veľkonočnej soboty do 16:00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočnej soboty od 16:00 hod. do veľkonočného pondelku do 16:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 31.júna 10.00 hod do 14.júla 16.00 hod., od 31.júla 16.00 hod do 15.augusta 16.00 hod. Okrem tejto úpravy striedavej osobnej starostlivosti mal. dieťa bude v osobnej starostlivosti otca: každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od piatka pred veľkonočnými sviatkami od 16:00 hod. do veľkonočnej soboty do 16:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočnej soboty od 16:00 hod. do veľkonočného pondelku do 16:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 14.júla 16.00 hod do 31.júla 16.00 hod., od 15.augusta 16.00 hod do 1.septembra 16.00 hod. Uznesením č.k. 15P/75/2023 zo dňa 27.09.2023, zmenil súd úpravu styku tak „že dieťa ostáva v striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch, pričom po ukončení striedavej starostlivosti zo strany jedného rodiča, tento odovzdá dieťa v školskom zariadení v pondelok ráno a následne rodič, ktorému prináleží v danom týždni striedavá starostlivosť si dieťa prevezme po ukončení vyučovania zo školského zariadenia. V prípade, ak by v uvedený deň nebol realizovaný vyučovací proces, rodičia si odovzdajú mal. dieťa a prevezmú o 15.00 hod. pred bytom toho rodiča, u ktorého striedavá starostlivosť končí. 2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že spočiatku prebiehala striedavá starostlivosť bezproblémovo, aj keď zo strany otca dochádzalo k rôznym obštrukciám, aby navrhovateľke odovzdávanie dcéry čo najviac znepríjemnil a sťažil. Otec sa systematicky snaží ovplyvniť maloletú tak, aby to vytváralo prekážky u nej vo vzťahu k stretávaniu sa s navrhovateľkou, resp. to aktuálne zašlo až tak ďaleko, že G. B. sa snaží z pohľadu krehkej detskej psychiky vytvoriť u nej nezdravý a nepriaznivý odpor k navrhovateľke. Po každej zmene výchovného prostredia maloletej, kedy táto prichádzala od jej otca, tento zámerne uskutočňuje manipuláciu s maloletou s cieľom, aby táto odmietala byť s matkou. Tieto jeho zvrátené ciele sa snažil uskutočniť ohováraním, uvádzaním jej zavádzajúcich a klamlivých vyjadrení o navrhovateľke a jej súčasnom partnerovi, ktorého vykresľuje ako človeka, ktorý by mal chcieť pre ňu len to najhoršie, vytvára v jej rozmýšľaní obraz toho, že navrhovateľka ako jej matka ju nechce mať pri sebe, nechce sa o ňu starať, nemá o ňu záujem. Všetky tieto prejavy otca vo vzťahu k navrhovateľke a jej partnerovi, ktorými G. B. vytvárajú u maloletej samozrejme predstavu nezáujmu matky a aj strach dcéry pri stretávaní sa. 3. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že všetky popisované skutočnosti týkajúce sa zlej starostlivosti otca vyvrcholili počas vianočných sviatkov, kedy otec odmietol odovzdať maloletú v prvý sviatok v pondelok 25.12.2023 s odôvodnením, že táto nechce ísť k navrhovateľke. K tomuto jeho zámeru úplne zvrátene využil tú skutočnosť, že podľa aktuálne platnej a súdom schválenej rodičovskej dohody mala navrhovateľka prevziať A. nie v škole, ako tomu posledné mesiace pravidelne bolo, ale od otca a to dňa 25.12.2023 pred bydliskom otca. Otec dieťa odmietol odovzdať, preto matka privolala hliadku OO PZ z Kežmarku, pričom po ich príchode k rodinnému domu G. B. príslušníci hliadky OO PZ povedali, že oni nemôžu nič robiť, nakoľko je A. vo vnútri, kde nemôžu zasiahnuť. Nasledujúci deň, teda 26.12.2023 otec rovnako odmietol dieťa odovzdať. Navrhovateľka intenzívne komunikovala ohľadom tejto situácie s kolíznou opatrovníčkou, ktorá odporučila podať vo veci neodkladné opatrenie ako aj návrh na výkon rozhodnutia. Otec dieťa dňa 27.12.2023 ani 28.12.2023 neodovzdal, preto opätovne zavolala hliadku PZ a po jej príchode k rodinnému domu G. B., vošiel príslušník PZ do rodinného domu za maloletou, nakoľko G. B. oznámil, že sa chce presvedčiť, či je dieťa v poriadku. Po tom, čo príslušník PZ vyšiel vonku, navrhovateľke oznámil, že A. s ním komunikovala a povedala mu, že chce ísť k mamke a že jej na mamke záleží. Navrhovateľka sa celý ten čas snažila so A. skontaktovať aspoň telefonicky, volala viac krát G. B. na mobil, písala mu správy, no tento len sporadicky odpovedal. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd vyzval otca na dobrovoľné splnenie povinnosti a aby mu súd zároveň uložil podľa § 382 ods. 1 CMP pokutu do 1.000,- EUR, resp. aby vykonal iné vhodné opatrenie v zmysle ust. § 383 a ďalších CMP. 4. Otec maloletej dňa 27.02.2024 uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, rozhodnutie súdu o úprave styku s maloletou rešpektuje a uviedol, že styk s maloletou sa nerealizoval z dôvodu, že sa nemohol pozerať, ako dieťa plače, zvracia, má bolesti brucha, nespí a trasie sa od strachu len preto, lebo sa bojí,
že zase ide k matke. Dieťa prišlo vysilené, hladné, nevyspaté. V čase, keď bola maloletá v starostlivosti otca, si oddýchla, bol šťastná, veselá. Problém nastal, ked' mala ísť A. k matke. Otec viedol, že mal ospravedlniteľný dôvod k tomu, aby dal prednosť zdravému duševnému fyzickému vývinu dieťaťa pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Pokiaľ by sa matka dieťaťa správala k dcére tak, aby nevznikali problémy s tým, že A. je hladná, ubitá, zakríknutá, ak by sa o dcéru starala tak, ako to píše v návrhu, tak by nikdy nemusel navrhovateľ nechať maloletú u seba aj v čase, ked' mala byť u matky. Otec ďalej uviedol, že počas vianočných sviatkov v decembri 2023 A. odmietla ísť k matke. Napriek tomu, že ju nabádal, aby išla k mame, lebo táto sa na ňu iste veľmi teší, dieťa plakalo tak, že až prestávalo dýchať s tým, že ked' pôjde k mame, tak pôdu do J. A. k jej priateľovi, oni tam budú piť a ona bude sedieť sama v izbe. Maloletá najhoršie z celej tejto situácie prežívala to, keď do domu chodili policajné hliadky, aj opakovane. Stelka plakala a dožadovala sa, aby zatvorili vchodové dvere, aby do vnútra neprišla matka. Otec vo svojom vyjadrení ďalej opisoval súvisiace jednotlivé incidenty pri odovzdávaní dieťaťa, ktoré vznikali pred i po podaní návrhu na výkon súdneho rozhodnutia v priebehu mesiacov november 2023 – január 2024. Otec navrhol návrh matky na výkon súdneho rozhodnutia zamietnuť a k vyjadreniu pripojil výmenný lístok na psychologické vyšetrenie dieťaťa, čestné prehlásenia týkajúce sa toho, aký máme s dcérkou vzťah a aké sú u mňa výchovné podmienky pre dieťa - C. B., K. L. B., K. M., C., K. F. B., K. N. O., lekárska správa zo dňa 17.9.2023, čestné prehlásenia týkajúce sa udalostí zo dňa 28.12.2023 / F. B.,, E. B.,Paedr. K., M. C. a N. N. C., zvukovo obrazový záznam zo dňa 26.12.2023, čestné prehlásenie zo dňa 26.12.2023 týkajúce sa toho, že dieťaťom otec nemanipuluje - C. B.. 5. K vyjadreniu otca dňa 26.04.2024 matka uviedla, že na návrhu, ktorý podala po udalostiach nasledujúcich po vianočných sviatkoch trvá. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 05.06.2024 vyplynulo, že decembri 2023, počas vianočných prázdnin si mala matka prevziať mal. A. dňa 25.12.2023. Otec ju však informoval, že mal. A. k nej nechce ísť. Z tohto dôvodu matka požiadala o súčinnosť Políciu Kežmarok, ktorá prišla na adresu otca. Mal. A. príslušníkovi polície uviedla, že nechce ísť k matke, že chce ostať u otca, dôvod však neuviedla. Matka nebola v kontakte s mal. A. počas celých vianočných prázdnin. Otec tvrdil, že s matkou mal. A. nechce ani telefonovať. Matka prišla 2x do Veľkej Lomnice po dieťa v sprievode polície, aj napriek tomu, otec dieťa na styk nepripravil, ani mal. matke neodovzdal. Po nástupe do školy 8.1.2024 bol v škole vykonaný pohovor s mal. A. za prítomnosti KO. Maloletá neuviedla žiadny dôvod, prečo nechce ísť k mamke, alebo čo sa jej nepáči, ani s čím nesúhlasí, keď je v matkinej starostlivosti. Nakoniec po rozhovore s matkou išla mal. A. do domácnosti matky. Mal. dieťa uviedlo kolíznemu opatrovníkovi, že sama chce oznámiť otcovi, že chce ostať s mamkou. Po oznámení otcovi, mal. dieťa začal otec verbálne obviňovať, že kto ju prehovoril, že nechce ísť s ním. Styk s matkou bol počas tohto týždňa intenzívne monitorovaný KO, či sa niečo nezmenilo, či je dieťa spokojné u matky, či chce ísť naspäť k otcovi. Dieťa chcelo ostať celý týždeň s matkou, kontrolovalo dvere, či sú poriadne zatvorené, či nikto nepríde po ňu. Odvtedy matka a otec dodržiavajú týždenné intervaly až na výnimku obdobia, kedy platilo neodkladné opatrenie a styk bol realizovaný 10 dní u matky a 5 dní u otca. V tomto období, napriek nesúhlasu otca a prekážok pri odovzdávaním (otec namietal miesto odovzdávania), sa styk realizoval podľa nariadenia súdu. Momentálne styk prebieha opäť v týždenných intervaloch a obaja rodičia ho dodržiavajú. Otec pri výnimočných situáciách (svadba v rodine), kedy bola mal. A. v starostlivosti matky, ju požiadal, aby mal. dieťa pustila na svadbu, avšak otec nebol ochotný jej nahradiť tento termín v čase, keď ju má v starostlivosti on. Nakoniec sa rodičia za pomoci SPO dohodli na náhradných dňoch pre matku. Obaja rodičia nesúhlasia so striedavou starostlivosťou a každý z nich by chcel mal. A. do svojej výhradnej starostlivosti. Kolízny opatrovník uviedol, že je dôvodné si myslieť, že otec zo zachovania pozície moci nad matkou a rozhodovania o mal. A., hľadá a konštruuje prekážky, ktoré matku mal. Stely vykresľujú v zlom svetle, napr. ako neschopnú matku, ktorá žije v nezdravom prostredí a mal. A. v tomto prostredí vyrastá. Šetreniami v domácnosti matky a v súčinnosti s lekármi, školou a ostatnými inštitúciami, ktoré do procesu vstúpili, sa otcom udávané ako nezdravé prostredie pre mal. dieťa, doposiaľ nepotvrdilo. Otec neváha použiť lesť, sťažnosti, klamlivé a vykonštruované skutočnosti, aby čo najviac bránil matke v stretávaní sa s mal. A. a narušil ich citovú väzbu z osobnej pomsty voči matke dieťaťa. 7. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
8. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. 9. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 10. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením. 11. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 12. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí má charakter konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konania v zásade sledujú ten istý cieľ a to efektívnu a kvalifikovanú ochranu práv maloletého dieťaťa. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní o výkon rozhodnutia súd nie je oprávnený vykonávať dokazovanie na zistenie záujmov, potrieb a psychického stavu dieťaťa vo vzťahu k realizácii styku s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, pretože uvedené skutočnosti sú relevantné v základnom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, výsledkom ktorého je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je následne titulom pre výkon rozhodnutia v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne, ak zistí, že nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin. 13. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade vedenie povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený ako aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. 14. Oprávnený môže v súlade s § 376 ods. 1 CMP podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia len vtedy, ak povinný rodič dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Účelom vykonávacieho konania je núteným spôsobom, aj proti vôli povinnej osoby realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku súdneho rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Musí sa však brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. 15. Podľa § 3 ods. 1 – 3 Vyhlášky MS SR číslo 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 16. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorej povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu tejto povinnosti nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, aby sa mu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinnosti, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je teda v prvom rade vedenie povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako
aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. 17. Obaja rodičia dieťaťa si musia byť vedomí skutočnosti, že výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom je špecifickým výkonom rozhodnutia, pri ktorom je nevyhnutné prihliadať aj na iné skutočnosti ako tie, ktoré sú predmetom klasickej exekúcie a použitie donucovacích prostriedkov je potrebné aplikovať s veľkou obozretnosťou. Súd musí vyvíjať snahu, aby napomohol spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Povinnosť súdu využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená. Súd musí brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa však môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh matky na výkon súdneho rozhodnutia nie je dôvodný. 19. Súd návrh matky na výkon súdneho rozhodnutia zamietol predovšetkým z dôvodu, že nemal v tomto konaní preukázané také porušenie rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 14P/145/2022-69 zo dňa 25.10.2022, právoplatného dňa 26.10.2022, v spojení s uznesením č.k. 15P/75/2023 zo dňa 27.09.2023, ktoré by voči odporcovi – otcovi odôvodňovalo použitie sankcií v zmysle Civilného mimosporového poriadku, štvrtej časti. Súd pritom vychádzal z návrhu a vyjadrenia matky a z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka. Súd je v zmysle platnej právnej úpravy povinný zisťovať, z akého dôvodu a v akom rozsahu sa styk dieťaťa s rodičom nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený. Súd má v danom prípade zato, že je potrebné sa pri uplatňovaní dostupných sankčných mechanizmov zamerať na pôvod neplnenia rozhodnutia zo strany povinného a nemožno mechanicky a proti vôli samotného dieťaťa nariadiť výkon súdneho rozhodnutia. Rozhodovacia prax súdov už k tejto otázke zaujala stanovisko, v zmysle ktorého, ak nemožno dieťa ani adekvátnym výchovným pôsobením presvedčiť, aby konalo v súlade s vydaným rozhodnutím, ako napríklad, aby malo ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút (konkrétne pokuty so značným časovým odstupom), či výkon súdneho rozhodnutia ako nezmyselné a neplniace zákonom sledovaný účel, ktorým je splnenie povinnosti. Súd ďalej vychádzal z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil realizáciu styku s maloletou v zmysle exekučného titulu, nepovažoval preto za adekvátne ani pokutovanie otca, nakoľko po výzve súdu na dobrovoľné plnenie a po intervencii kolízneho opatrovníka je rozhodnutie súdu dodržiavané. 20. Ďalej v danom prípade je súdu z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že je vo veci úpravy styku s maloletou A. vedené konanie č.k. 15P/75/2023, kde obaja rodičia žiadajú o zverenia dieťaťa do výlučnej starostlivosti, ktorým súd nanovo upraví styk rodičov s ich maloletým dieťaťom, so súdom a kolíznym opatrovníkom spolupracujú, pričom súd rovnako zistil, že v konaní 19CoPno/3/2024-239 bolo navrhovateľke a odporcovi a rovnako maloletej uložené výchovné opatrenie dňa 15.03.2024, ktorým Krajský súd v Prešove uložil rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a získania rešpektu k druhému rodičovi ako rovnocennému rodičovi. Na základe uvedeného návrh zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. Poučenie: 16Em/1/2024
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Poprad.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.