Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 20Csp/8/2024 8724200499 17. 06. 2024 JUDr. Peter Koman ECLI:SK:OSPP:2024:8724200499.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Košice – Sever, Urbánkova 6, IČO: 35 561 734, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a. s., so sídlom Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090, v spore o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s prísl., takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou dňa 2.2.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 1.000,- eur ako primeraného finančného zadosťučinenia zo vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22.3.2012. Podanú žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12C/58/2021 zo dňa 11.10.2022 súd zastavil konanie a žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške. V konaní vedenom pod sp. zn. 12C/58/2021 si žalobkyňa (v postavení žalobkyne v 2.rade) ako spotrebiteľka uplatnila svoje právo, keď sa voči žalovanému domáhala určenia neexistencie záložného práva k bytu č. XX zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. C.. Žalovaný v priebehu súdneho konania listom zo dňa 11.4.2022 požiadal Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, o výmaz záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a po realizácii výmazu zobrala žalobkyňa žalobu späť. Uplatnila si náhradu trov s tým, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Poukázala na ust. § 3 ods. 5, posledná veta, zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 s tým, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku a súčasné znenie zákona umožňuje poskytnutie finančného zadosťučinenia aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobkyňa uviedla, že musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby o určenie neexistencie záložného práva, nakoľko v prospech žalovaného bolo zapísané záložné právo na nehnuteľnosť, ktoré žalobkyňu obmedzovalo v predaji nehnuteľnosti. Má za to, že finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako zadosťučinenie za to, že sa spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, a to napriek ekonomicky a právne silnejšiemu dodávateľovi, a v konečnom dôsledku je rozhodnutie významné aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Sumu 1.000,- eur žalobkyňa považuje za dostatočnú z hľadiska satisfakčného charakteru pre žalobkyňu,
a súčasne dostatočnú z hľadiska sankčného charakteru voči žalovanému. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľke spočívajúcej v ohrození jej obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/58/2021 sa o žalobe dozvedel dňa 24.5.2022, kedy mu bola doručená žaloba spolu s prílohami. Žalovaný listom zo dňa 11.4.2022 pritom požiadal príslušný katastrálny odbor o výmaz záložného práva, teda predtým ako mu bolo známe, že je voči nemu vedené súdne konanie, vykonal nápravu. Žalovaný sa omeškal s výmazom záložného práva po prvýkrát počas svojej existencie, je to jeho chyba za čo sa žalobkyni úprimne ospravedlňuje. Žalovaný pri iných klientoch realizuje výmaz záložného práva bezodkladne a neexistuje na Slovensku rozhodnutie, ktoré by preukazovalo opak. Žalovaný pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006 teda 18 rokov, preto nemožno hovoriť o tom, že týmto vyvolaným konaním žalobkyňa priniesla benefit pre ostatných spotrebiteľov v tom, že sa žalovaný opakovane nedopustí konania, ktorého sa dopustil voči nemu. Vo vzťahu k výške požadovaného primerané finančné zadosťučinenie toto považuje žalovaný za neprimerane vysoké. Nemožno opomenúť, že žalobkyňa sa mohla v prvom rade obrátiť na žalovaného aj prostredníctvom jej právneho zástupcu. Je predsa bežné v zmluvných vzťahoch aj spotrebiteľských (by malo byť), že prvé kroky v prípade sporov smerujú k zmierovaciemu konaniu aj prostredníctvom predžalobnej výzvy. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nemala záujem vec riešiť mimosúdne, nakoľko vedela, že v prípade podania žaloby bude úspešná a následne bude požadovať primerané finančné zadosťučinenie. Takéto konanie žalobkyne považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Navrhol žalobu zamietnuť. 3. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení uviedla, že bola nútená v dôsledku konania žalovaného, ktorý od roku 2007 blokoval jej nehnuteľnosť neoprávneným zápisom záložného práva k nehnuteľnosti podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva. Žalovaný v postavení žalobcu si v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/215/2015 uplatňoval voči žalobkyni a jej bývalému manželovi nárok na zaplatenie sumy 8.673,22 eur s prísl., titulom Zmluvy o úvere č. 20098 zo dňa 23.2.2007 a súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedla, že exekučným príkazom zo dňa 8.4.2022 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, bytu č. 32, tomuto konaniu predchádzalo iné exekučné konanie a práve z dôvodu exekučných konaní vedených voči bývalému manželovi žalobkyne, žalobkyňa a jej bývalý manžel podali žalobu o určenie neexistencie záložného práva v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/58/2021 z dôvodu, aby pohľadávka žalovaného nebola v exekučnom konaní uspokojená. Dňa 11.4.2022 podal žalovaný návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, pričom žalobkyňa má za to, že po 15 rokoch od neoprávneného zápisu záložného práva a nenasvedčuje tomu, že sa jednalo o opomenutie. Podľa žalobkyne dĺžka trvania stavu a jeho intenzita odôvodňujú priznanie žalovaného nároku. 4. Žalovaný sa opätovne vyjadril a uviedol, že v čase poskytnutia úveru bol oklamaný tvrdením žalobkyne, že žalobkyňa a jej bývalý manžel pán B. v čase poskytnutia úveru vystupovali ako manželia, napriek tomu, že počas súdneho konania vyšlo najavo, že manželmi neboli. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá poskytovala v rámci svojich podnikateľských aktivít dlhodobý úver na bývanie - kúpu, rekonštrukciu, nadstavbu, prístavbu nehnuteľnosti zároveň z poskytnutého úveru mohol byť vyplatený dlh dlžníkov, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že žalovaný mal podmienku pre poskytnutie úveru - zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti prvé v poradí. Spolupracujúca spoločnosť Slovenský bytový servis, s.r.o. vyplatila za žalobkyňu a jej „manžela“ A. B. dlhy v sume 9.572,17- eur a na základe obchodnej spolupráce oboch obchodných spoločností žalobkyňa a jej bývalý manžel nadobudli byt do svojho vlastníctva bez tiarch okrem záložného práva v prospech žalovaného. Získali úver, ktorý v tom čase zvládali splácať. V súvislosti s oneskoreným výmazom záložného práva, došlo k zlyhaniu zamestnanca žalovaného, za čo sa žalovaný ospravedlnil. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav: 6. Z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/58/2021 zo dňa 11.10.2022 súd zistil, že súd zastavil konanie o návrhu žalobkyne v 2/ rade a priznal žalobkyni v 2/ rade nárok na náhradu trov konania.
7. Z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.6.2018, č.k. 21C/215/2015-160 súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca TOMA úverová a leasingová, a.s. domáhala od žalovaných A. B. a A. B. úhrady sumy 16.243,68 eur s príslušenstvom, z titulu zmluvy o úvere zo dňa 23.2.2007. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2019. V odôvodnení súd konštatuje, že dňa 2.5.2007 uhradil Slovenský bytový servis, s. r. o. sumu 288.371,41 Sk OSBD Poprad ako správcovi bytu. Dňa 16.5.2007 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a dňa 22.6.2007 bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. 32 a ktorého vlastníkom bolo pôvodne OSBD Poprad, pričom vlastníkmi bytu sa stávajú A. B. a A. B.. Súd konštatoval, že manželstvo bolo ešte roku 1995 právoplatne rozvedené a od tej doby žili v byte žalovaní len ako bývalí manželia. Dňom 23.2.2007 je datovaná žiadosť žalovaných o čerpanie úveru, pričom na uvedenej žiadosti nie je uvedené od koho, alebo kto má úver poskytnúť, je tam uvedené len meno žalovaných s ich podpismi a suma, ktorú žiadajú poskytnúť, a to 390.600,- Sk. 8. Z exekučného príkazu JUDr. Svätoslava Mruškoviča, súdneho exekútora Exekútorského úradu Prešov zo dňa 8.4.2022, sp. zn. 121EX/1147/21 súd zistil, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutie č. P:XXX/XXXX-X, IPPO/IPPO_2.0- PO/ROZ/2021/686 zo dňa 14.01.2020, ktorý vydal Inšpektorát práce Prešov, ktorým sa ukladá povinnému A. B. povinnosť zaplatiť pohľadávku 5.000,- eur s príslušenstvom oprávnenému Inšpektorát práce Prešov, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, poverenia, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6121477094 zo dňa 27.09.2021 a súhlasu oprávneného s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti, exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, bytu č. XX na X NP, vchod č. X E. C., ul. D.. 9. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.8.2022, sp. zn. 28Ek/3168/2021 súd zistil, že uvedeným uznesením exekučný súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu povinného A. B. v pomere 1 k celku k nehnuteľnosti, bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X v bytovom dome blok A., F. D. spoluvlastníkom A. B.. 10. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 31.5.2021 sp. zn. 121EX/641/21 súd zistil, že JUDr. Svätoslav Mruškovič – súdny exekútor Exekútorský úrad Prešov, na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - Výkaz nedoplatkov č. 2046219713 zo dňa 27.11.2020, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia zo dňa 25.05.2021 na vykonanie exekúcie začala exekúcia v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., v neprospech povinného A. B.. 11. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 12. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 13. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 14. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 15. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak. 16. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 22.3.2012, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 22.3.2012, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať práva podľa § 3. 18. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. 19. Ako vyplýva z cit ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. 20. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). 21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný a žalobkyňa spolu s A. B. uzavreli zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k bytu č. XX. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný za žalobkyňu vyplatil záväzky vo výške 9.572,17- eur, a že 22. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 23. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. 24. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, nie je povinný ani odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. 25. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cdo/173/2022, kde Najvyšší súd konštatoval: „...v konaní o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby spotrebiteľa (žalobcu) pre správanie
dodávateľa (žalovanej), sa neuskutočnilo ani prvé pojednávanie vo veci. Otázka posúdenia dôvodnosti žaloby tak v danom konaní ani nemohla byť právoplatne rozhodnutá. Konštatovanie dôvodnosti žaloby v časti odôvodnenia zastavujúceho uznesenia týkajúcej sa trov konania pritom nemožno považovať za otázku právoplatne vyriešenú a predstavujúcu prekážku veci rozsúdenej. Ide o prejudiciálnu otázku. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci pritom nejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022 (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., s. 932 - 938). Na druhú právnu otázku položenú dovolateľom tak treba odpovedať kladne, t. j. je prípustné, aby súd pri posúdení základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa posudzoval dôvodnosť žaloby spotrebiteľa v inom konaní, od ktorého spotrebiteľ odvodzuje právo na toto primerané finančné zadosťučinenie, ak toto iné konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu správania dodávateľa napriek tomu, že v rozhodnutí o zastavení konania (v časti rozhodnutia o povinnosti dodávateľa nahradiť spotrebiteľovi trovy konania) sa konštatuje, že žaloba spotrebiteľa bola podaná dôvodne a spotrebiteľ vzal žalobu späť pre správanie dodávateľa (t. j. pre procesné zavinenie dodávateľa). Dovolateľ tak vo vzťahu k tejto právnej otázke odvolaciemu súdu nedôvodne vytýkal, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.“ 26. V tomto prípade má súd za to, že nie je možné závery konštatované v uvedenom rozhodnutí použiť, nakoľko v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/58/2021 sa žalovaný o žalobe dozvedel dňa 24.5.2022, kedy mu bola doručená žaloba spolu s prílohami, avšak listom zo dňa 11.4.2022 žalovaný požiadal príslušný katastrálny odbor o výmaz záložného práva. Jeho krok teda nebol reakciou na podanie žaloby, o ktorej v čase podania žiadosti o výmaz záložného práva nevedel. Kedy došlo k výmazu záložného práva nebolo v konaní zistené, rovnako nebolo zistené, či bolo zapísané na príslušnom LV v čase doručenia žaloby žalovanému. 27. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu porušenia jej práva ustanoveného osobitným predpisom. S poukazom na skutkové zistenia Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/215/2015 je zrejmé, že dňa 2.5.2007 uhradil po dohode so žalovaným Slovenský bytový servis, s. r. o. sumu 288.371,41 Sk OSBD Poprad za žalovanú A. B. a A. B.. Následne dňa 16.5.2007 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, dňa 22.6.2007 povolený, k bytu č. XX v prospech A. B. a A. B. a dňom 23.2.2007 je datovaná žiadosť žalovaných o čerpanie úveru vo výške 390.600,- Sk. Pokiaľ by teda Slovenský bytový servis, s. r. o. v súčinnosti so žalovaným neuhradili záväzky za žalovanú a jej bývalého manžela voči správcovi bytového domu, byt č. XX by žalobkyňa zrejme vôbec nenadobudla. Exekúcie vedené na majetok A. B. so žalovanými nijako nesúvisia a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný od žalobkyne čokoľvek exekučne vymáhal. 28. Za týchto okolností nebolo v konaní preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, resp. inak porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky intenzitou a spôsobom, ktorý by odôvodňoval priznanie ďalšieho finančného zadosťučinenia na rámec toho, ktoré jej bolo priznané v konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/32/2020 práve v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 20098 zo dňa 23.2.2007, pričom zmluva o zriadení záložného práva je zmluvou na úverový vzťah bezprostredne nadväzujúcou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. a vzhľadom na charakter sporu a všetky okolnosti prípadu žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.