Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12C/13/2024 8724200894 12. 09. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8724200894.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej žalobcu: žalobcu: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A., D. XXX/XX X) A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. A., D. XXX/XX, práv. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: E. F., nar. 16.11989, bytom A. XX, v konaní o zaplatenie 314,42 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalobu
zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2024 domáhali, aby zaviazal žalovanú zaplatiť im 314,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od podania žaloby do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. A. vedenými na LV č. XXX a to parcely reg. C č. 86/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 212 m2 v podiele 49786/53615 –in k celku titulom zápisu na Okresnom úrade Poprad zo dňa 13.10.2022 titulom nadobudnutia 53 EK/31/2017 zo dňa 6.7.2022 Z – 4079/2022. Na pozemku sa nachádza stavba, polyfunkčný dom súp. č. XX, evidovaná na LV č. XXX, v ktorej žalovaná vlastní byt. Súčasťou bytu je podiel na pozemku parc. č. 86/2 vedenej na LV č. XXX, podiel žalovaného prislúchajúci k jeho bytu je 3876/53615-in k celku. S vlastníctvom bytu je spojené i vlastníctvo podielu na pozemku, na ktorom stojí stavba. Žalobcovia majú záujem vysporiadať vlastníctvo a majetkové práva žalovanej k podielu prislúchajúcemu k rozlohe jeho bytu tak, že ponúkli žalovanému uzatvoriť nájomnú zmluvu na predmetný podiel. Žalovaný uzavretie nájomnej zmluvy odmietol, resp. na výzvu nereagoval. Následne žalobcovia žalovanému ponúkli na odkúpenie podiel 3876/53615-in k celku na pozemku prislúchajúceho k jeho bytu. V oboch prípadoch žalobcovia vychádzali z potvrdenia realitnej kancelárie o trhovej hodnote nájmu a hodnote pozemkov v prípade odkúpenia. Výšku hodnoty vypočítali žalobcovia odo dňa nadobudnutia vlastníctva k pozemku, t. j. od 13.10.2022 do 31.12.2023, čo je celkom 448 dní. Za uvedené obdobie z podielu žalovaného 3876/53615 k celku podľa potvrdenia realitnej kancelárie o cene 18 eur/1m2 predstavuje suma nájomného výšku 314,42 eur. Žalovaný užíva podiel na pozemku prislúchajúci k jeho bytu bez právneho titulu, nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobcami, ani predmetný podiel od žalovaných ako vlastníkov pozemku k celku neodkúpil. Na preukázanie svojich tvrdení predložili výpisy z LV, vyjadrenie realitnej spoločnosti a výzvu adresovanú žalovanej. 2.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že je majiteľkou rozostavaného bytu č. 9 v polyfunkčnom dome súp. č. XX, stavba evidovaná na LV č. XXX postavená na
parcele KNC 86/2 o výmere 212 m2, kde má podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 3876/53615, kde má ako aj všetci vlastníci bytov zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov stavby súp. č. XX na parc. č. 86/2 v zmysle ust. § 23 ods.5 zák. č. 182/1993 Z. z. Vecné bremeno vzniká automaticky zo zákona bez ohľadu na vlastníka pozemku. Vzniká v prípadoch, ak vlastník bytu v dome nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený. Nie je pravdou, aby užívala pozemok prislúchajúci k jej bytu bez právneho titulu. Pozemok užíva na základe vecného bremena, zapísaného v časti C – ťarchy. Poprela, aby jej žalobcovia doručili návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy, prípadne na odkúpenie predmetného podielu na pozemku. 3.Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom ich právneho zástupcu uviedli, v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe. Vlastníctvo k predmetu nehnuteľnosti parc. č. 86/2 druh pozemku –zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 212 m2, zapísané v k. ú. A., s č. LV XXX nadobudli udelením príklepu na dražbe, ktorá sa konala dňa 27.4.2022 v exekučnom konaní pod sp. zn. 399 EX 82/17. Vlastníctvo k predmetu nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, aby pozemok pod bytovkou, v ktorej bývajú, nenadobudla iná tretia osoba, ktorá nie je vlastníkom bytu. Nemajú a ani nikdy nemali v úmysle na vyporiadaní predmetného pozemku zarobiť. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že úmyslom žalobcov je jedine to, aby sa im vrátila kúpna cena spolu s nákladmi vynaloženými na zaobstaranie predmetného pozemku a to v príslušnom pomere podľa veľkostí podielov. Sú toho názoru, že s vlastníctvom bytu je spojené aj vlastníctvo podielu na pozemku, na ktorom stojí stavba, preto nie je žiadúce, aby právny vzťah k pozemku ostal nevyporiadaný. Takýto stav vyvoláva právnu neistotu, či už voči žalobcom, ale taktiež aj voči žalovanej. Rovnako to vyvoláva právnu neistotu aj do budúcna vo vzťahu k legislatívnym zmenám. Za účelom vyporiadania právneho vzťahu k pozemku oslovili žalovanú s ponukou na uzavretie kúpnej zmluvy, prípadne nájomnej zmluvy. K uzavretiu týchto zmlúv však nedošlo. Vzhľadom k tomu, že v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je vlastníctvo bytu spojené s vlastníctvom podielu na pozemku, má žalobca ako vlastník pozemku nárok na uzavretie kúpnej zmluvy, prípadne nájomnej zmluvy. Nárok žalobcu na nájomné vo výške 314,42 eur za obdobie od 13.10.2022 do 31.12.2023 považuje v celom rozsahu za odôvodnený. Predmetom konania nie je zriadenie vecného bremena, ale zaplatenie nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalovaná užíva pozemok žalobcov. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je s vlastníctvom bytu spojené taktiež vlastníctvo podielu na pozemku, a preto je v záujme strán sporu, aby bolo predmetné vlastníctvo vyporiadané. 4.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pozemok užíva na základe vecného bremena, zapísaného v LV XXX na parc. KCN 86/2 v časti ťarchy. Nárok vlastníkov pozemku podľa ÚS SR v rozhodnutí ÚS 506/2011 zo dňa 3.11.2011 vychádza z toho, že právo na finančnú náhradu za zriadené vecné bremeno je majetkovým právom povinného z vecného bremena. Táto náhrada má predstavovať jednorazové nie opakované plnenie. ÚS SR pritom uvádza, že „ nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. V danom prípade platí všeobecná 3-ročná premlčacia lehota. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá teda charakter opakovaného plnenia. Dôležité je, že v prípade zmeny vlastníka zaťaženého pozemku právo na finančnú kompenzáciu na vznik vecného bremena neprechádza na nového vlastníka pozemku, a podľa rozhodnutia ÚS SR ÚS č.506/2011 „ tento nárok je teda len jeden a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku vecného bremena, v danom prípade v čase účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1.9.1993“ Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti už nadobudol pozemok aj s vecným bremenom, a preto nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku a už existujúcim vecným bremenom, sa domáhal finančnej náhrady za jeho vznik. Bolo vecou pôvodného vlastníka pozemku, či si nárok na túto finančnú náhradu uplatňuje alebo nie. V zápornom prípade však nárok neprechádza na nového majiteľa ako kupujúceho.Žalobcovia na základe uvedeného nemajú právo požadovať od nej opakované nájomné, keďže na pozemok s vecným bremenom toto podľa zákona nie je možné. Právo na uplatnenie jednorazovej náhrady voči nej mal bývalý majiteľ pozemku parc. č. 86/2 p. E., ktorý bol majiteľom pozemku v čase, kedy vzniklo vecné bremeno, a to bolo v rokoch 2010-2012, kedy bola stavba zrealizovaná a byty začali byť rozpredávané. On si toto právo neuplatnil voči majiteľom bytov a 3-ročná premlčacia doba uplynula. A keďže toto právo neprechádza na nového vlastníka pozemku, žalobca nemôže od nej žiadať žiadnu náhradu. Byt bez pozemku si zakúpila od p. F. G.. Ani on nebol vlastníkom zodpovedajúcej časti pozemku a rovnako mal zapísané vecné bremeno. Pri dražbe pozemku p. B. mal vedomosť o tom, že na tomto je zapísaná ťarcha. Vie o tom, že iná vlastníčka bytu p. H. si kupovala byt aj s pozemkom, pretože to potrebovala kvôli čerpaniu hypotekárneho úveru, resp. predošlá majiteľka
pred p. H. to potrebovala k čerpaniu hypotéky. Podľa ostatného výpisu z LV spoluvlastníkmi pozemku sú toho času ďalšie osoby a to I. J., C. K. B., L. A. a C. M.. 5.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením výpisov z LV, vyjadrenia realitnej kancelárie a výzvu adresovanú žalovanej zistil nasledovný skutkový stav: 6. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. A. zo dňa 25.10.2022 vlastníkmi parcely parc. č. 86/2 o výmere 212 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom 23, sú ako spoluvlastníci zapísaní N. H. v podiele 3829/53615 (zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.7.2019) a A. B. a A. B. v spoluvlastníckom podiele 49786/53615 titulom nadobudnutia uznesenie 53 EK31/2017 zo dňa 6.7.2022. 7.Podľa výpisu z LV pre byty a nebytové priestory č. 467 k. ú. A. zo dňa 26.2.2024 spoluvlastníkmi bytov v stavbe súpisné č. XX postavenej na parcele č. 86/2, popis stavby polyfunkčný objekt s reštauráciou je okrem iného vedená pod poradovým číslom 24 žalovaná E. F. v spoluvlastníckom podiele 1/1 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 3876/53615 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2020. 8. Dňa 21.12.2022 realitná kancelária RK38 – A. O., Poprad žalobcovi v 1./rade vyhotovila vyjadrenie k trhovej hodnote nájmu pozemkov, zapísaných na LV č. XXX: a to spoluvlastníckeho podielu 49786/53615 parc. registra C, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie s veľkosťou 212 m2. Podľa realitnej kancelárie cena ročného nájmu za podobný pozemok v danej lokalite je približne 16 – 18 eur/ m2. 9.Listom zo dňa 27.11.2023 JUDr. Viera Šantová ako splnomocnený zástupca žalobcov vyzvala žalovanú na vysporiadanie majetkových práv nadobudnutých klientmi v LV č. XXX k. ú. A.. Žalovanej oznámila, že klienti nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti parcele reg. C č. 86/2, na ktorej sa nachádza stavba – polyfunkčný dom súpisné č. XX, evidované na LV č. XXX,v ktorom žalovaná vlastní byt a súčasťou jej bytu je podiel na pozemku 3876/53615-in k celku. Klienti majú záujem vysporiadať majetkové práva odpredajom zodpovedajúceho podielu k celku, čo však žalovaná odmietla. Žalobcovia navrhujú uzavretie nájomnej zmluvy na spoluvlastníckom podiele k bytu, pričom cena ročného nájmu za podobný pozemok je približne 16-18 eur/m2. Zodpovedajúci podiel k pozemku žalovaná môže vlastniť, tento si prenajať. Výška nájomného vypočítaná odo dňa nadobudnutia vlastníctva pozemku 13.10.2022 do 31.12.2023 je vo výške 314,42 eur. Doposiaľ žalovaná užíva príslušný podiel bezprávneho titulu. V prípade súhlasu s mimosúdnym riešením žalobcovia očakávajú vyjadrenie v lehote do 15.1.2024. V prípade, ak nedôjde k mimosúdnej dohode vec bude riešená súdnou cestou. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. A. zo dňa 31.5.2024 ako spoluvlastníkmi parcely reg. C č. 86/2 o výmere 212 m2 –zastavané plochy a nádvoria (stavba na parcele č. 86/2 je evidovaná na LV č. XXX), spoluvlastníkmi sú vedení N. H. v podiele 3829/53615, A. B. a A. B. v podiele 31603/53615, I. J. v podiele XXXX/XXXXX, C. K. v podiele XXXX/XXXXX, L. A. v podiele 4893/53615 a C. M. v podiele 4540/53615. V bode C ťarchy je poznamenané zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov bytov stavby súp. č. XX na parcele KNC 86/2 v zmysle ust.§ 23 ods.5 zák. č. 182/1993 Z. z. na pozemok parcely KNC 86/2 podľa Z1113/08. Podľa § 451 O.z. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 O.z. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 O.z. (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Podľa § 151n O.z. (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa § 663 O.z. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 23 Zákona č. 182/1993 Z.z. (1) S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. (2) Právo trvalého užívania 25) pozemku zastavaného domom vo vlastníctve bytového družstva a pozemku priľahlého k tomuto domu, ktoré vzniklo podľa doterajších predpisov a trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo bytového družstva. (3) Bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; veľkosť podielu sa určí podľa § 5 ods. 1 písm. b). Túto povinnosť má bytové družstvo aj pri bezodplatnom prevode bytu podľa osobitného predpisu. 7) (4) Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku a sú splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka, je vlastník domu povinný zápisom do katastra nehnuteľností 10) usporiadať vlastníctvo pozemku pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. (5) Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17) 10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.10.2022, kedy nadobudli vlastníctvo pozemku parc.č. 86/2, k. ú. A., do dňa 31.12.2023 za dobu celkom 448 dní, pričom výšku bezdôvodného obohatenia ustálili z priemernej ceny nájmov pozemkov v danej lokalite vo výške 18,-eur/m2 a rok. Žalobcovia nepreukázali, aby sa žalovaná na ich úkor bezdôvodne obohatila. Nie je sporným, že žalovaná je mimo bytu v obytnom dome spoluvlastníčkou podielu 3876/53615 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Rovnako nie je sporným, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou parc. č. 86/2, ktorá nebola v žiadnom podiele súčasťou kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Pôvodný vlastník bytu rovnako nebol spoluvlastníkom zodpovedajúcej časti na pozemku. V časti C ťarchy na LV č. XXX k. ú. A. je poznamenané zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov bytov stavby súp. P. XX na parc. KNC XX/X v zmysle ust.§ 23 ods.5 zák. č. 182/1993 Z. z., čo je nepochybné z LV č. XXX ku dňu 31.5.2024, teda aj v prospech žalovanej. Nie je preto možné konštatovať, že žalovaná užíva podiel na pozemku 3876/53615, ktorý má zodpovedať k príslušnému bytu, definovaný žalobcom, bez právneho dôvodu, protiprávne, z neplatného právneho úkonu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na úkor žalobcov sa žalovaná bezdôvodne neobohacuje. Povinnosti žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena upravuje ust. § 151n O.z. 11.Ustanovenie § 23 ods.5 Zákona č. 182/1993 Z.z. rieši situáciu, keď vlastník bytového domu nemôže nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený, alebo k priľahlým pozemkom v zmysle § 23 ods. 2 a 4 ZoVB. Na to, aby mohol vlastník domu, ako aj následne vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo, zákonodarca predmetným § 23 ods. 5 ZoVB ustanovil, že na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, resp. na priľahlých pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo zákona. Inštitút vecných bremien je upravený v § 151n a nasl. OZ. V
predmetnom prípade má zaviazať vlastníka pozemku, aby strpel jeho užívanie vlastníkom bytového domu, resp. jednotlivých bytov a nebytových priestorov, na účely plnohodnotného a nerušeného výkonu ich vlastníckeho práva. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku, resp. vlastníka bytového domu, jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba deklaratórny charakter a uskutočňuje sa záznamom v zmysle § 34 ods. 1 KZ. 12.Súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcov, no zo skutkových tvrdení žalobcov rovnako nevyplýva, aby žalovaná mala voči žalobcom povinnosť plnenia z iného právneho dôvodu. Vzájomné práva a povinnosti oprávneného a povinného z vecného bremena upravujú ust. § 151n a nasl. OZ. Ani jedno z definovaných práv povinných z vecného bremena žalobcovia skutkovo voči žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena neodôvodnili. Súd sa preto osobitne nezaoberal procesnou obranou žalovanej založenou na možnom premlčaní náhrady žalobcov za zriadenie vecného bremena zo zákona. 13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovaná ako plne úspešná strana má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.