Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/31/2024 8724201165 25. 06. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724201165.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., A. XXXX/X, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., A. XXXX/X, právne zastúpenej: AK Hudzík & Partners, s. r. o., so sídlom E., F. XXX/XX, a otca: F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., E. XXXX/X, toho času B., G. X, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. dieťa, takto rozhodol: I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ, otec maloletého, podal dňa 18. 03. 2024 na tunajší návrh na zníženie výživného na maloletého syna zo sumy 230 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne. 2. Podaný návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného na maloletého rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 19. 06. 2023, č. k. KK-5P/190/2022 - 86, ktorým bolo určené výživné na sumu 230 eur mesačne, došlo na jeho strane k zmene pomerov, a to k zníženiu možností a schopností na jeho strane. Jednak sa mu znížil príjem, pretože došlo k zníženiu odmien za cestovné náhrady, a to od októbra 2023 zo sumy 62 eur na deň na sumu 55 eur na deň. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že po rozvode prenechal všetky nehnuteľnosti bývalej manželke a synom, a on si musí aktuálne s novou manželkou zabezpečiť vlastné bývanie. Nehnuteľnosť, v ktorej aktuálne býva spoločne s manželkou a jej synom, je v podielovom spoluvlastníctve jeho manželky a jej brata, preto bude potrebné buď predmetnú nehnuteľnosť predať alebo vyplatiť brata manželky. V návrhu podrobne rozpísal svoje výdavky (výživné, strava, pohonné hmoty do práce, bývanie, životné poistenie, cestovné poistenie, poistenie pri výkone práce, ošatenie, hygienické potreby, telefón, prenájom motorového vozidla), ktoré vyčíslil na celkovú sumu 1 871 eur. Jeho príjem, vrátane diét je aktuálne vo výške cca. 1 900 eur, teda po odpočítaním ním uvedených nevyhnutných výdavkov mu ostane suma 264,81 eur. Ďalej uviedol, že má ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť k ďalšej osobe, a to manželke, pretože sa oženil. Mal za to, že na jeho strane z objektívnych dôvodov na jeho strane, je jeho návrh dôvodný a žiadal, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel a znížil výživné na maloletého syna. Súčasne podal aj návrh na zníženie pre plnoletého syna. 3. Na 23. 04. 2024 súd nariadil informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa, matka maloletého, jej právny zástupca, ako aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Právny zástupca navrhovateľa na podanom návrhu o zníženie výživného trval. Matka s podaným návrhom nesúhlasila, poukázala na aktuálne výdavky maloletého, ako aj nezáujem otca o maloletého. Rovnako kolízny opatrovník s podaným návrhom nesúhlasil, nakoľko to nie je v záujme maloletého.
Keďže medzi rodičmi k uzatvoreniu rodičovskej dohody nedošlo, spis bol predložený na autoritatívne rozhodnutie sudkyne. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa, matka maloletého, právny zástupca matky a kolízny opatrovník. Nedostavil sa navrhovateľ, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu pracovných povinností v zahraničí. Zároveň uviedol, že navrhovateľ súhlasí, aby súd pojednával a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom matky maloletého, výsluchom právneho zástupcu matky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-5P/190/2022 z 19. 06. 2023, potvrdením o príjme otca z 18. 01. 2024, potvrdením o diétach otca z 18. 01. 2024, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX - k. ú. B., výpisom z listu vlastníctva č. XX - k. ú. F. G., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX - k. ú. B., zápisnicou z informatívneho stretnutia z 23. 04. 2024, potvrdením mesta Kežmarok o príjme matky z 15. 04. 2024, potvrdením Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku o príjme matky za obdobie od marca 2023 do marca 2024, vyjadrením právneho zástupcu matky k výdavkom z 21. 05. 2024, rozhodnutím Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulty športu, o prijatí plnoletého syna F. na štúdium z 15. 04. 2024, špecifikáciou výdavkov matky, potvrdením spoločnosti Schavemaker Slovakia, s. r. o. o príjme a diétach otca za obdobie od januára 2024 do apríla 2024, zmluvou o úvere z 26. 03. 2024, zmluvou o nájme motorového vozidla, inkasné lístky otca, zápisnicou o pojednávaní z 12. 06. 2024, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. KK-5P/190/2022 a zistil nasledovné. 6. Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu na zníženie výživného trvajú. Aj na ďalej trval na tom, že nie je v možnostiach navrhovateľa platiť tak vysoké výživné, keďže navrhovateľ si potrebuje zabezpečiť vlastné bývanie. Došlo aj k zvýšeniu výdavkov na strane navrhovateľa, pretože v priebehu pojednávania navrhovateľ uzatvoril zmluvu o úvere dňa 26. 03. 2024 s mesačnou splátkou 553,63 eur. Tento úver slúži na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu bratovi manželky navrhovateľa. Opätovne poukázal na to, že všetky nehnuteľnosti - byt v B. i nehnuteľnosť v F. G. rámci vyporiadania BSM manželov ostali na základe dohody manželov vo vlastníctve matky maloletého a navrhovateľovi bola vyplatená titulom vyporiadania BSM iba suma 4500 eur, čo je vzhľadom na 2 nehnuteľnosti nízka suma. Okrem toho to malo za následok tú skutočnosť, že navrhovateľ ostal bez bývania a musel si zabezpečiť vlastné bývanie. Okrem toho je matka maloletého poberateľkou prídavkov na 2 deti a tiež daňového bonusu, pričom na maloletého syna do jeho 18. roku života poberá daňový bonus v sume 140 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky tvoria výdavky na bývanie titulom hypotéky 553,63 eur mesačne, nájom 149 eur - 200 eur, strava 419 eur, ošatenie hygienické potreby 120 eur, pohonné hmoty práca 256 eur, prenájom vozidla 214 eur, telefón 44 eur, telefón manželka 31,40 eur, cestovné poistenie 4,39 eur, poistenie pri výkone činnosti 9,46 eur, životné poistenie 11,93 eur a výživné + dlžné výživné na 2 synov 560 eur mesačne. Príjem navrhovateľa je okolo 1900 eur mesačne, pričom v predchádzajúcom rozhodnutí mal príjem vyšší. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že návrh je dôvodný a žiadal, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel. 7. Matka maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ išlo o tvrdenia navrhovateľa, že jej ostali po vyporiadaní BSM dve nehnuteľnosti, tak ona sa stala preberateľkou spoločného úveru, ktorý si vzali za trvania manželstva v roku 2014 v sume 80 000 eur. Byt, ktorý bývalí manželia zakúpili za trvania manželstva, tak tento im založili jej rodičia. Potom si vzali ešte spoločný úver v sume 30 000 eur, ktorý brali na stavbu. Po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti výlučne iba ona sama splácala oba tieto úvery a stala sa ich výlučnou preberateľkou. Úvery platí sama od roku 2017. Taktiež od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti do rozvodu, navrhovateľ neprispel na v tom čase obe maloleté deti, žiadnou sumou, platiť začal až od určenia výživného súdom. Po vyporiadaní BSM dohodou si musela zobrať ešte ďalší úver, aby mohla vyplatiť bývalého manžela. Dom, ktorý tu spomínal navrhovateľ, kupovali jej rodičia. Súčasne im ručili pri kúpe bytu svojim bytom. Z dôvodu, aby neboli rodičia zadĺžení, po vyporiadaní BSM im byt darovala, a rodičia darovali dom jej. Taktiež to bolo aj z dôvodu, aby neplatila dve hypotéky, na ktoré by nemala. Okrem toho musela navýšiť hypotéku, nakoľko potrebovala dom dokončiť a zariadiť, tak aby bol obývania schopný. Navrhovateľ aktuálne prispieva na výživu maloletého sumou 230 eur, tak ako určil súd. Dobrovoľne nad rámec súdom určeného výživného maloletému neprispieva. Ani na sviatky,
narodeniny, meniny. Taktiež sa otec so synom nestretáva, nie sú v žiadnom ani telefonickom kontakte. Pokiaľ ide o výdavky maloletého, tak na stravu má výdavky cca. 200 eur mesačne, strava v škole je cca. 50 eur. Cestovné do školy je 70 eur mesačne. Na ošatenie a hygienické potreby má výdavky 100 eur mesačne. Sporí mu na úrazové poistenie 100 eur mesačne, pričom sporí aj sebe a staršiemu synovi čo celkovo činí sumu 300 eur. Paušál na telefón 20 eur mesačne. Syn hrá hokejbal, kde na sezónu stoja náklady na turnaje cca. 100 – 150 eur. Potom ešte výdavky na obuv, ošatenie, hokejky cca 200 eur na rok. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tak spláca hypotéku v sume 530 eur mesačne a inkaso 170 – 200 eur mesačne, kde je zahrnutá voda, elektrina a plyn. Strava pre celú rodinu je cca. 500 eur. Má dlh voči rodičom v sume 1 100 eur, ktorý spláca podľa možností. Zároveň ona toho času študuje, pretože si zvyšuje kvalifikáciu. Štúdium trvá rok a školné je v sume 2 000 eur, pričom ho spláca na 2 splátky. Potom má už len bežné výdavky. Okrem toho má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorý v budúcom školskom roku nastúpi na vysokú školu, nakoľko bol prijatý na štúdium. Aj vo vzťahu k nemu si otec plní len súdom určenú vyživovaciu povinnosť 250 eur mesačne, inou sumou ani dobrovoľne neprispieva a taktiež so synom nie je v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o neho. Ona je zamestnaná, jej príjem zo závislej je cca. 1 700 eur mesačne, a poberá odmenu za výkon funkcie poslankyne, ktorá za obdobie apríl 2023 - marec 2024 bola v sume 2665,95 eur (mesačne 222,16 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že u navrhovateľa nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia. Taktiež s poukazom na výdavky maloletého, nezáujem otca o syna žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. 8. Právny zástupca matky vo svojej výpovedi na pojednávaní s podaným návrhom nesúhlasil. Ďalej uviedol, že tri skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ, nie sú podstatné, aby došlo k zníženiu výživného. Pokiaľ ide o zníženie príjmu navrhovateľa, tak pomer oproti konaniu sp. zn. KK-5P/190/2022 je len marginálny, pretože síce došlo k zníženiu diét, no zároveň došlo k zvýšeniu príjmu a príjem je obdobný. Druhý dôvod navrhovateľa, ktorým je potreba zabezpečenia vlastného bývania, rovnako nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného, okrem iného už v čase predchádzajúceho rozhodnutia žil s terajšou manželkou. A tretí dôvod, neprimeraná výplata titulom podielu BSM je pre toto konanie irelevantná, pretože k vyporiadaniu medzi rodičmi došlo na základe dohody, s ktorou navrhovateľ súhlasil. Súčasne vyporiadanie BSM sa netýka ani dieťaťa a nemôže mu byť na ťarchu. Preto mal za to, že na strane navrhovateľa nedošlo k takým skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného a žiadal, aby súd návrhu nevyhovel. 9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Mal za to, že na strane otca nie sú tak vážne dôvody, ktoré by mohli mať za následok zníženie výživného. Zároveň to nie je v záujme maloletého. Návrh žiadal zamietnuť. 10. Z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že otec si od poslednej úpravy výživného od júna 2023 plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 230 eur mesačne. Výživné platil riadne a včas. Taktiež si plní navrhovateľ aj vyživovaciu povinnosť na druhého, už plnoletého syna v sume 250 eur mesačne. 11. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že u neho došlo k zníženiu príjmu. V rozsudku č. k. KK-5P/190/2022 - 86 súd skonštatoval, že otec dosahoval za rozhodné obdobie príjem 2 000 – 2 200 eur v priemere na mesiac. Podľa aktuálneho vyjadrenia zamestnávateľa otca spol. SCHAVEMAKER SLOVAKIA s. r. o., otec aj naďalej pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a má vyplácaný zvlášť príjem zo závislej činnosti a zvlášť diéty. Podľa Potvrdenia o príjme otca za obdobie 01/2024 - 04/202 v mesiaci január 2024 bola otcovi vyplatená čistá mzda v sume 1 027,37 eur, február 2024 v sume 1 040,43 eur, marec 2024 v sume 973,97 eur, apríl 2024 v sume 1 107,14 eur. Podľa potvrdenia o diétach za obdobie od 01/2024 - 04/2024 dostal otec diéty, a to v januári 2024 v sume 1 265 eur, vo februári 2024 v sume 990 eur, v marci 2024 v sume 770 eur, v apríli 2024 v sume 770 eur. Celkový príjem navrhovateľa za to obdobie bol vo výške 7 880,14 eur, čo mesačne predstavuje sumu 1 970,22 eur. 12. Podľa predloženého potvrdenia o príjme i výpisu z registra Sociálnej poisťovne matky, matka je zamestnaná v Nemocnici Dr. V. Alexandra s priemerným mesačným príjmom v roku 2024 v sume 1721 eur mesačne vrátane daňového bonusu. Okrem toho poberá odmenu za výkon poslaneckého mandátu, nakoľko je poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Kežmarku a za obdobie apríl 2023 - marec 2024 jej bola vyplatená odmena v čistom 2 665,95 eur, čo mesačne činí sumu 222,16 eur.
13. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov v sume 120 eur mesačne a výživného na synov, ktoré však nie sú príjmom matky, ale slúžia na úhradu potrieb detí. 14. Podľa Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, navrhovateľovi ako dlžníkovi a jeho manželke ako spoludlžník ovi bol poskytnutý úver vo výške 77.440 eur s mesačnou splátkou 553,63 eur a konečnou splatnosťou 18 rokov. 15. Podľa predložených dokladov navrhovateľa o platbe nákladov na bývanie, tieto sú vystavené výlučne na meno H. A. (správne má byť A.), a to elektrina 26 eur, plyn 30 eur, nájomné 136 eur. Súčasne v tejto domácnosti navrhovateľ ešte nie je prihlásený k trvalému pobytu, a žijú tam okrem neho dve dospelé osoby. 16. Pokiaľ ide o Zmluvu o nájme vozidla navrhovateľa, na tejto je uvedené iba meno klienta navrhovateľa, typu vozidla a poistenia, avšak meno prenajímateľa ani odmena za nájom uvedené nie sú. 17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä - úroveň starostlivosti o dieťa, - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, - ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodou o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Predmetom tohto konania bol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 230 eur mesačne na sumu 130 eur, nakoľko podľa jeho názoru na strane otca došlo k zmene pomerov a to zníženiu jeho schopnosti a možností takouto sumou prispievať na výživu syna. Návrh podal otec dňa 18. 03. 2024. 20. Naposledy bolo výživné na maloletého syna upravené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. KK-5P/190/2022 - 86 z 19. 06. 2023, ktorým súd zvýšil výživné na maloletého syna zo 130 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, zároveň bolo určené aj dlžné výživné za obdobie od 21. 09. 2022 do 15. 06. 2023, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. 07. 2023. Teda otec podal návrh na zníženie výživného cca. 8 mesiacov od právoplatnosti posledného rozhodnutia. 21. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom. 22. Súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu a vzhľadom k svojmu zhoršenému zdravotnému stavu nedokáže si nájsť novú prácu s porovnateľným príjmom. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
23. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia. 24. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými. 25. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 26. Podľa rozsudku tunajšieho súdu otec prispieva na výživu maloletého syna sumou 230 eur mesačne. Dobrovoľne inou sumou nad rámec súdom určeného výživného, synovi neprispieva. Zároveň so synom nie je v žiadnom kontakte. 27. Maloletý je toho času stále študentom strednej školy v I. G., toho roku končí 2. ročník a má pred sebou ešte 2 roky štúdia. So štúdiom sú spojené cestovné výdavky 70 eur mesačne, pomôcky do školy, strava do školy cca. 50 eur mesačne, strava doma 200 eur, telefón 20 eur, ošatenie, obuv, hygienické potreby 100 eur. Potom má výdavky spojené s hokejbalom cca. 200 eur výstroj a 150 eur turnaje ročne. Synovi platí poistku 100 eur mesačne. Syn býva s matkou, preto by sa mal podieľať aj na nákladoch na bývanie. 28. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletý syn toho času nie je schopný sám sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa. 29. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne v priemere vo výške 1 721 eur vrátane daňového bonusu, + odmena za výkon funkcie poslankyne v sume 222,16 eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie sú 170 - 200 eur mesačne + 530 eur hypotéka. Poistenie pre seba a 2 synov 300 eur mesačne. Strava pre celú rodinu – 3člennú, je 500 eur mesačne. Potom má už len bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorý s ňou tiež žije v spoločnej domácnosti. 30. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa, tak ten je stále zamestnaný v totožnej spoločnosti a na totožnej pozícii, ako vodič kamiónovej dopravy. Z potvrdenia o príjme, ktoré súdu zaslal priamo zamestnávateľ, mal súd za preukázané, že jeho priemerný príjem spolu s diétami od januára 2024 do apríla 2024 je cca. 1 970 eur mesačne. Pri poslednej úprave výživného mal otec príjem v sume 2 000 – 2 200 eur, teda o trošku vyšší, avšak súčasný príjem je v obdobnej výške ako dosahoval navrhovateľ pri
poslednom rozhodnutí a súd je toho názoru, žena strane navrhovateľa k výraznému zníženiu príjmu nedošlo. Navrhovateľ má rovnako ako matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Vo vzťahu k nemu si plní len súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, tak tieto pozostávajú najmä zo stravy, vrátane zahraničia v sume 400 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, tak navrhovateľ na adrese, z ktorej predložil doklad, nie je ani prihlásený k trvalému, okrem toho na danej adrese žijú ďalšie 2 osoby, ktoré sú povinné rovnako podieľať sa na týchto nákladoch. Zároveň navrhovateľ väčšiu časť mesiaca trávi v práci v zahraničí, preto suma 149 - 200 eur mesačne ako náklady na bývanie nezodpovedá jeho reálnym nákladom a súd na bývanie započítal len sumu 50 eur mesačne. Pokiaľ ide o hypotéku, tak túto zobral navrhovateľ spolu s manželkou, ktorá vystupuje v pozícii spoludlžníka a preto je povinná platiť polovicu tejto sumy, teda na hypotéku súd započítal navrhovateľovi cca. 270 eur mesačne. Ďalej má navrhovateľ výdavky na telefón 44 eur, cestovné poistenie 4,39 eur, poistenie pri výkone činnosti 9,46 eur, životné poistenie 11,93 eur a výživné na dvoch synov 560 eur. Ošatenie, obuv, hygienické potreby 120 eur. Prenájom vozidla 214 eur mesačne súd nemal za preukázaný, nakoľko z predloženej zmluvy o nájme žiadna takáto sumu nevyplýva, preto súd na tento výdavok neprihliadal. Taktiež neprihliadal ani na výdavok telefón manželke, nakoľko výživné na mal. dieťa predchádza výživnému či výdavkom a manželku. A rovnako výdavky na pohonné hmoty do práce súd považoval za neprimerane vysoký výdavok, pretože vzdialenosť Kežmarok – Senec je 325 km, čo pri 2 – 3-týždňových turnusoch navrhovateľa v zahraničí nemôže predstavovať výdavok 256 eur mesačne, ale len 160 eur mesačne. Z vyššie uvedeného súd celkové nevyhnutné výdavky navrhovateľa vyčíslil na sumu 1 060 eur + výživné na 2 synov 560 eur, čo v súčte činí sumu 1 620 eur mesačne. Navrhovateľovi tak ostane cca. 350 eur mesačne na iné aj nepredpokladané, neočakávané výdavky. 31. Otec sa v súčasnej dobe s maloletým synom nestretáva vôbec a nie je s ním ani v žiadnom inom kontakte. Okrem súdom určeného výživného maloletému synovi neplatí nič navyše, na mimoškolské výdavky neprispieva a nedá žiaden dar na sviatok, Vianoce. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy výživného rozsudkom z 19. 06. 2023 došlo k takej výraznej a trvalej zmene pomerov, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozsudku a zníženie výživného. Navrhovateľ nepreukázal, že na jeho strane došlo k výraznému zníženiu príjmu, nakoľko aj v súčasnej dobe dosahuje príjem cca. 1 970 eur, rovnako zabezpečenie vlastného bývania a platenie úveru, nie je dôvodom na zníženie výživného, najmä ak aj v čase posledného rozhodnutia bol bez vlastného bývania a otázku vlastného bývania riešil. A napokon ani tretí dôvod, a to neprimeraná výplata titulom vyporiadania BSM, súd považoval za nedôvodný, neopodstatnený pre toto konanie o zníženie výživného, nakoľko sa jednalo o dohodu medzi bývalými manželmi, ktorá nemá žiaden význam pre určenie/zvýšenie či zníženie výživného, keďže sa maloletého netýka. 33. Otec je tak povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 zákona o rodine. Rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 34. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.
35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.